Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/22/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200084 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200084.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa F. A., nar. XX. P. XXXX, bytom V. XXX/XX, F. A., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 30. septembra 2015 o invalidnom dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 30. septembra 2015 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 263 ods. 1, § 263a ods. 5, § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a podľa § 29 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie sumy invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení, od 16. apríla 2015 mu priznala invalidný dôchodok vo výške 213,90 Eur mesačne podľa zákona o sociálnom poistení a rozhodla, že od 16. apríla 2015 navrhovateľovi zaniká nárok na výplatu invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení, pretože jeho suma 189,30 EUR mesačne bola nižšia, než novo priznaný invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že na základe žiadosti navrhovateľa o zvýšenie sumy poberaného dôchodku z 27. augusta 2015 bol jeho zdravotný stav posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia podľa posudkových a zákonných kritérií upravených v zákona o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého bol uznaný za čiastočne invalidného s výsledkom, že nedošlo k takej zmene v jeho zdravotnom stave, ktorá by podmieňovala zmenu stupňa jeho invalidity, preto nebol naplnený zákonný predpoklad pre zvýšenie sumy jeho invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Jeho zdravotný stav posúdila aj podľa zákonných a posudkových kritérií upravených v zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a dňom 16.4.2015 konštatovala vznik jeho invalidity so 60 % poklesom jeho pracovnej schopnosti. Ku dňu vzniku invalidity získal potrebných 15 rokov dôchodkového poistenia (13 874 dní) a nevznikol mu nárok na starobný dôchodok ani mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, preto rozhodla o priznaní invalidného dôchodku aj podľa zákona o sociálnom poistení. Jeho sumu určila ako súčin jeho priemerného osobného mzdového bodu, ktorý zistila hodnotou 0,7453, aktuálnej dôchodkovej hodnoty, platnej ku dňu vzniku nároku vo výške 10,6865 EUR, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku invalidity s pripočítaným obdobím dôchodkového poistenia od vzniku invalidity do dovŕšenia dôchodkového veku celkom v rozsahu 44,1946 rokov dôchodkového poistenia a priznanej percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti. Dospela k sume invalidného dôchodku vo výške 211,20 EUR mesačne a po započítaní valorizačného zvýšenia vo výške 213,90 EUR mesačne. Invalidný dôchodok priznaný v tejto sume prevýšil sumu doposiaľ vyplácaného invalidného dôchodku vo výške 189,30 EUR mesačne (čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa zákona o sociálnom zabezpečení), preto rozhodla o vyplácaní vyššej dôchodkovej dávky s tým, že nárok na výplatu nižšej dôchodkovej dávky zaniká. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal s poukazom na svoj nepriaznivý zdravotný stav s viacerými potvrdenými diagnózami. Žiadal, aby mu bola priznaná plná invalidita. Na pojednávanie pred krajským súdom sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil zdravotnými dôvodmi a žiadal, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne, pridržiavajúc sa obsahu písomného vyjadrenia z 1. februára 2016, v ktorom uviedla, že navrhovateľovi sa podaným odvolaním nepodarilo spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože ani po opätovnom posúdení jeho zdravotného stavu na základe ďalších odborných lekárskych nálezov, ktoré predložil, nedošlo k zmene vysloveného posudkového záveru. V súlade s ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. - Správny súdny poriadok súd vo veci konal podľa doterajších predpisov. Preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 250l ods. 1 O.s.p., v neprítomnosti navrhovateľa v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p., vypočul odporkyňu, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie čiastočného invalidného dôchodku, s rozhodnutím o priznaní čiastočného invalidného dôchodku, s jeho žiadosťou o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov, ktorí vyhodnocovali stav zdravotných ťažkostí navrhovateľa v čase jeho čiastočnej invalidizácie i pri nasledujúcich kontrolných lekárskych prehliadkach, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, a prvotnými podkladmi relevantnými pre určenie výšky dôchodkovej dávky a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Podľa § 37 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení je občan čiastočne invalidný, , ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a) jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov, alebo b) je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok, alebo c) má značne sťažené všeobecné životné podmienky. Podľa § 29 ods. 3 citovaného zákona je občan invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a) je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, b) je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok. Z ust. § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vyplýva, že dávka sa vypláca vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Z ust. § 71 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby z určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5, 6, 7, 8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly V, položka 6, písm. a/ možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre ľahkú mentálnu retardáciu (horné, stredné a dolné pásmo, IQ v pásme 50 až 69, s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť) vyjadriť v rozpätí 40 % až 60 %. Podľa § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení ak má poistenec nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 (zákon o sociálnom zabezpečení) a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004 (zákon o sociálnom poistení), vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ bol uznaným čiastočne invalidným podľa § 37 ods. 2 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení pre chronickú recidivujúcu pankreatitídu, chronickú spastickú bronchitídu, chronickú hepatopatiu a hypercholesterolémiu, chronický vertebrogénny algický syndróm a origofréniu v pásme imbecility. Bolo konštatované, že je schopný vykonávať len fyzicky a psychicky nenáročné práce v bezprašnom prostredí na povrchu. V roku 1997 požiadal o invalidný dôchodok, ktorý mu priznaný nebol a bolo konštatované trvanie jeho čiastočnej invalidity s tým, že pokles jeho pracovného potenciálu bol konštatovaný o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dôvodom jeho trvajúcej invalidizácie bola rekurentná depresia recidivujúca s hypochondrickým syndrómom a nízkou adaptabilitou, chronická bronchidíta v tom čase v kľude, stav po opakovaných atakoch chronickej pankreatitídy a chronická toxická hepatopatia. Jeho čiastočná invalidizácia bola zachovaná aj pri ďalších kontrolných lekárskych prehliadkach a bol poberateľom čiastočného invalidného dôchodku (považovaného za invalidný dôchodok), priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Aktuálne preskúmavané konanie začalo na základe žiadosti navrhovateľa o prehodnotenie zdravotného stavu zo 16. apríla 2015. Na základe nej bol posudzovaný zdravotný stav navrhovateľa posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Veľkom Krtíši, ktorý v posudku z 27. apríla 2015 vychádzal z vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa a z interných, psychiatrických, nefrologických, diabetologických a pľúcnych vyšetrení z priebehu roku 2014 a 2015 a konštatoval, že navrhovateľ je naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení s tým, že jeho invalidita podľa tejto právnej normy nevznikla, pretože jeho pracovný potenciál je naďalej znížený o polovicu. Zároveň konštatoval dňom 16. apríla 2015 vznik jeho invalidity podľa zákona o sociálnom poistení so 60 % poklesom jeho pracovnej schopnosti. Za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa tejto právnej normy označil ľahkú mentálnu retardáciu v zmysle kapitoly V, položka 6, písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti pre toto zdravotné postihnutie vyjadril 60 %. V posudku uviedol, že zdravotný stav navrhovateľa je stabilizovaný, nedošlo k jeho zhoršeniu ani k zlepšeniu. Pravidelne sa lieči na psychiatrickej ambulancii pre poruchy osobnosti a aktuálne aj smútkovú reakciu a depresiu. V minulosti mal potvrdenú ľahkú duševnú zaostalosť. Opakovane bol liečený aj pre zápal podžalúdkovej žľazy, lieči sa pre kompenzovanú hypertenziu a dobre kompenzovanú cukrovku. Konštatoval, že je schopný naďalej vykonávať ľahké pomocné práce. Svoje posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní opravného prostriedku navrhovateľom a po dodatočnom posudkovom vyhodnotení psychiatrického, diabetologického a gastroenterologického vyšetrenia z roku 2015. Zhodnotenie zdravotného stavu navrhovateľa posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne z 27. augusta 2015 bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jeho plnej invalidity, zaoberal sa v rámci odvolacieho správneho konania posúdením jeho zdravotného stavu aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 21. januára 2016 vychádzal posudkový lekár popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľa z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplneného psychologického vyšetrenia z 3. septembra 1997, pneumoftizeologického vyšetrenia zo 4. apríla 2015, z ORL vyšetrení z roku 2013 a psychiatrického vyšetrenia z 8. januára 2016. V zhode s prvoposudzovateľom konštatoval, že invalidita navrhovateľa podľa zákonných a posudkových kritérií upravených v zákone o sociálnom zabezpečení nevznikla, konštatoval trvanie jeho čiastočnej invalidity. Za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa zákonných a posudkových kritérií upravených v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení označil ľahkú duševnú zaostalosť v zmysle kapitoly V, položka 6, písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, t. j. totožné zdravotné postihnutie ako prvoposudzovateľ. Na rozdiel od neho však pokles jeho pracovnej schopnosti pre toto zdravotné postihnutie vyjadril 50 % a 10 % navýšením percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti zohľadnil jeho pridružené ochorenia a to reaktívny depresívny syndróm, chronický zápal podžalúdkovej žľazy, arteriálnu hypertenziu, diabetes mellitus nezávislý od inzulínu, diabetickú nefropatiu, chronický zápal priedušiek fumarózny, bolesti chrbtice a nedoslýchavosť. Rovnako ako prvoposudzovateľ konštatoval pokles jeho pracovnej schopnosti podľa zákona o sociálnom poistení od 16. apríla 2015 v rozsahu 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V posudku uviedol, že dôvodom uznania a pretrvávania jeho čiastočnej invalidity od roku 1993 boli polymorfné somatické ťažkosti ako aj pokles intelektu zhodnotený na úrovni ľahkej mentálnej retardácie. Po stabilizácii somatických ťažkostí sú aktuálne v popredí jeho psychické problémy, podľa odborných nálezov je ale rozhodujúca ľahká mentálna retardácia. Podľa psychologického vyšetrenia z roku 1997 bolo jeho IQ zhodnotené na úrovni 70, čo zodpovedá hraničnej úrovni pre ľahkú mentálnu retardáciu, pretože táto je konštatovaná pri IQ v rozpätí 50 až 69. S prihliadnutím ale na jeho sociálnu prispôsobivosť zhodnotil pokles jeho pracovnej schopnosti na úrovni 50 % a 10 % navýšením zohľadnil ostatné pridružené somatické a psychické problémy, ktoré samostatne vyššie percento nedosahovali. Chronická pankreatitída je podľa odborných nálezov s ľahkou akútnou exacerbáciou v apríli 2014, bolesti chrbtice sú liečené len sporadicky, so zvýraznenými ťažkosťami v novembri 2013. Hypertenzia je na liečbe kompenzovaná, rovnako cukrovka II. typu v rámci metabolického syndrómu pri obezite a poruche tukového metabolizmu. Porucha sluchu je korigovaná naslúchacím aparátom. Konštatoval, že jeho zostávajúci pracovný potenciál sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím nezmenil a naďalej zodpovedá jeho čiastočnej invalidizácii. V rámci preskúmavacieho konania krajského súdu posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne dodatočne posudkovo vyhodnotil aj ďalšie navrhovateľom predložené odborné lekárske nálezy a to prepúšťacie správy z hospitalizácie na urologickom oddelení z októbra a novembra 2016. Svoj posudkový záver nezmenil s tým, že predložené odborné lekárske nálezy dokumentovali akútnu zmenu zdravotného stavu navrhovateľa, ktorá bola podmienená prítomnosťou blokového konkrementu v pravom močovode. Bola vykonaná akútna drenáž pravej obličky a následne bol stav doriešený ureterorenoskopiou a bol odstránený kameň. Neboli dokumentované žiadne komplikácie, preto tento stav nemá vplyv na stupeň jeho invalidity ani na stanovený percentuálny pokles jeho pracovnej schopnosti. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa a o trvaní jeho čiastočnej invalidity prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálnei zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými a zákonnými kritériami podľa zákona o sociálnom zabezpečení i zákona o sociálnom poistení a v rámci možností vyplývajúcich z týchto právnych noriem. Krajský súd nezistil žiadnu takú pochybnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. V nadväznosti na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonne a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán posudzoval správne, keď na základe žiadosti navrhovateľa o zvýšenie sumy jeho invalidného dôchodku posudzoval jeho aktuálny zdravotný stav z toho hľadiska, či došlo v ňom k takej nepriaznivej zmene, ktorá by odôvodňovala zmenu stupňa jeho invalidizácie a nárok na vyššiu sumu invalidného dôchodku. Správne posudzovala jeho zdravotný stav podľa posudkových a zákonných kritérií upravených v zákone o sociálnom zabezpečení, pretože za čiastočne invalidného bol uznaný podľa tejto právnej normy ale tiež podľa zákonných a posudkových kritérií upravených v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pretože žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku sa považuje za žiadosť o priznanie dôchodkovej dávky podľa zákona o sociálnom poistení. Správne vychádzala z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol z hľadiska jeho výroku potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektmi na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Z odborných lekárskych nálezov, ktoré navrhovateľ k posúdeniu svojho zdravotného stavu predložil, nevyplynula taká nepriaznivá zmena v jeho zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala zmenu jeho čiastočnej invalidity na invaliditu podľa zákona o sociálnom zabezpečení, pretože z nich vyplynula stabilizácia jeho zdravotného stavu a to predovšetkým z hľadiska somatických ochorení, ktoré boli posudkovo zohľadnené už v čase vzniku jeho čiastočnej invalidity. Aktuálne boli v popredí duševné ťažkosti navrhovateľa v zmysle poklesu jeho intelektu hranične na úrovni ľahkej mentálnej retardácie. Tento stav existoval už v čase vzniku jeho čiastočnej invalidity. Aktuálne sa u navrhovateľa zvýraznili depresívne prejavy ako reakcia na ťažké životné situácie po úmrtí jeho manželky, čo však nebolo možné považovať za trvalý a liečbou neovplyvniteľný zdravotný stav, ktorý by mal vplyv na stupeň jeho invalidity. Od podania žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku odporkyňa správne konštatovala vznik jeho invalidity podľa posudkových a zákonných kritérií upravených v zákone o sociálnom poistení a s ohľadom na výsledky odborných vyšetrení správne označila za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie ľahkú mentálnu retardáciu s dosiahnutým IQ 70 a s ohľadom na jeho sociálnu prispôsobivosť, ktorá je taktiež posudkových kritériom, správne vyjadrila pokles jeho pracovnej schopnosti v strede možného percentuálneho rozpätia tak, ako to bolo posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne odôvodnené. Vzhľadom na početné somatické ťažkosti, na ktoré sa navrhovateľ lieči, správne pristúpila k navýšeniu miery jeho zníženej pracovnej schopnosti aj pre tieto zdravotné ťažkosti, pretože sa na poklese jeho pracovnej schopnosti podieľali. Na základe takto správne a úplne zisteného skutkového stavu veci, ohľadom aktuálnych zdravotných ťažkostí navrhovateľa dospela odporkyňa k správnemu skutkovému zisteniu, že nedošlo k zmene jeho čiastočnej invalidity na invaliditu plnú podľa zákona o sociálnom zabezpečení, preto nebol naplnený zákonný predpoklad pre možnosť zvýšenia jeho čiastočného invalidného dôchodku na plný invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Správne konštatovala aj vznik jeho invalidity podľa posudkových a zákonných kritérií upravených v zákone o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadrila v súlade s posudkovými a zákonnými kritériami. Pretože u navrhovateľa boli splnené aj ďalšie zákonné podmienky pre možnosť priznania invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, správne napadnutým rozhodnutím navrhovateľovi invalidný dôchodok priznala. Samotná výška invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení navrhovateľom v konaní namietaná nebola a ani krajský súd nezistil žiadne pochybenia pri určení jej sumy. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na výpočet sumy invalidného dôchodku navrhovateľa podľa zákona o sociálnom poistení, ktorý bol obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pretože bol realizovaný v súlade so zákonom, na základe správne a úplne zistených relevantných skutočností, t. j. obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa, zárobkov, ktoré dosiahol v rozhodujúcom období a správne bol realizovaný aj výpočet sumy invalidného dôchodku pri správne aplikovaných relevantných zákonných ustanoveniach a správnym matematickým postupom. Vzhľadom k tomu, že popri poberaní čiastočného invalidného dôchodku (ktorý sa považuje za invalidný dôchodok) navrhovateľovi dňom 16. apríla 2016 vznikol nárok aj na výplatu invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom poistení, správne odporkyňa aplikovala zákonné ustanovenie § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení a rozhodla, že odo dňa priznania invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení (213,90 EUR mesačne) zaniká nárok navrhovateľa na doposiaľ vyplácaný invalidný dôchodok (čiastočný invalidný dôchodok), pretože k uvedenému dňu bola jeho suma - 198,30 EUR mesačne nižšia, než suma novo priznaného invalidného dôchodku. Poistenec môže poberať len jednu dôchodkovú dávku rovnakého druhu a to tú, ktorá je vyššia, preto uvedený postup odporkyne bol súladný so zákonom. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebol úspešný. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz- sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.