Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/12/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200091 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200091.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu: G. N., nar. XX. I. XXXX, B. XX, XXX XX K., zast. JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom so sídlom AK Ulica P. Rádayho č. 14/ A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Starosta obce Praha, Praha 54, 985 11 Halič, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. j. 137/2015 zo dňa 29. decembra 2015, takto r o z h o d o l : Opatrenie žalovaného Obec Praha č.137/2015 zo dňa 29. decembra 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a. Žalobcovi p r i z n á v a čiastočnú náhradu trov konania vo výške 50% proti žalovanému. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca písomnou žiadosťou zo dňa 1. decembra 2015 žiadal Obec Praha o sprístupnenie informácií v žiadosti uvedených. Žiadosť bola Obci Praha doručená dňa 4. decembra 2015. Obec Praha následne pod č.j. 137/2015 dňa 9. decembra 2015 podľa ustanovenia § 14 ods.3 zákona č.211/2000 Z.z. vyzvala žalobcu na doplnenie žiadosti, nakoľko mala zato, že označená žiadosť o poskytnutie informácií bola neurčitá a nejasná, položená otázka nebola zrozumiteľná, nakoľko nebolo zrejmé, ktoré listiny a dokumenty žiadateľ žiadal sprístupniť. Z obsahu výzvy je zrejmé, že povinná osoba žiadala o doplnenie konkrétnych spisových čísel v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Na výzvu písomne reagoval žalobca listom zo dňa 19. decembra 2015, v ktorom namietal postup podľa § 14 ods.3 citovaného zákona, nakoľko z jeho žiadosti jednoznačne vyplýva, ktoré listiny žiada sprístupniť a nemôže označiť listiny podľa požiadavky žalovaného, nakoľko iba tento prideľuje dokumentom spisové čísla a tieto žalobca nepozná. Žalovaný následne vydal dňa 29. decembra 2015 pod č.j. 137/2015 žalobou napadnuté opatrenie. 2. Obec Praha konajúca starostom obce S. W. (ďalej len „žalovaný“) svojím Opatrením č.j. 137/2015 dňa 29. decembra 2015 (ďalej len „napadnuté opatrenie“) podľa § 14 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“) žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa 04. decembra 2015 odložila z dôvodu, že žalobca v stanovenej lehote do 23. decembra 2015 žiadosť nedoplnil, a preto jej nemohlo byť vyhovené. 3. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného. Žiadal, aby súd napadnuté opatrenie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. a), b), d) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému sprístupniť žalobcovi: - všetky kópie dokumentov, ktoré evidujú Malé Obecné služby nezamestnaných v obci Praha (aktivačné práce), a to za obdobie od roku 2008 až do 30. novembra 2015, - informáciu, v akých časových intervaloch obec Praha podáva a podala pokyn na odvoz komunálneho odpadu, t.j. kontajneru umiestneného dole na pravej strane pri vstupe do Obce Praha za obdobie od roku 2006 až 2015, a to vo forme písomnej správy, - všetky dokumenty preukazujúce výpisy hovorov za telefónne čísla, ktoré platí Obec Praha, za obdobie od roku 2005 do roku 2015, - informáciu o celom hnuteľnom majetku Obce Praha ku dňu 01.decembra 2015 vo forme písomného zoznamu. Zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca považoval napadnuté opatrenie za nesprávne a nezákonné. Mal za to, že žalovaný pri jeho vydávaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávne postupoval v konaní o sprístupnenie informácií, čo malo za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie je zároveň nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nejasnosť, z akých podkladov žalovaný v konaní vychádzal. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu žalobca tvrdil, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, najmä nesprávne právne posúdil, či žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií spĺňala náležitosti v zmysle ustanovenia § 14 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z.. Žalobca mal za to, že z jeho žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 01. decembra 2015 bolo zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno a adresa pobytu žiadateľa, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. Pokiaľ žalovaný od žalobcu žiadal doplniť žiadosť o konkrétne označenie listín, dokumentov aj s uvedením konkrétneho spisového čísla, táto žiadosť o doplnenie nebola v súlade so zákonom, nakoľko zákon takéto označenie dokumentov nevyžaduje. Žalobca zdôraznil, že označenie ním žiadaných informácií bolo dostatočné na to, aby žalovaný podľa slovného opisu žiadaných informácií vedel informácie sprístupniť. Žalobca tvrdil, že v konaní je vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ mal žalovaný za to, že žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií nemala predpísané náležitosti (položené otázky neboli zrozumiteľné, určité, jasné), mal žalobcu bezodkladne vyzvať na doplnenie žiadosti a zároveň ho poučiť, ako bolo potrebné doplnenie žiadostí urobiť. Pokiaľ žalovaný žalobcu nepoučil ako treba doplnenie žiadosti urobiť, konal v rozpore so zákonom, jeho konanie bolo vadné a táto vada konania mala za priamy následok to, že žalovaný rozhodol nesprávne a nezákonne o odložení žiadosti žalobcu, nakoľko mu nedal možnosť doplniť žiadosť o sprístupnenie informácií „podľa predstáv žalovaného“. Žalobca tiež považoval napadnuté opatrenie za nepreskúmateľné a namietal, že napadnuté opatrenie je v rozpore s obsahom spisu. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný ako jediný dôvod odloženia žiadosti považoval skutočnosť, že v stanovenej lehote do 23. decembra 2015 žiadosť nedoplnil, a preto jej nemohlo byť vyhovené. Žalobca však na výzvu žalovaného reagoval listom zo dňa 19. decembra 2015, ktorý bol žalovanému doručený preukázateľne dňa 23. decembra 2015. V tomto liste žalovanému jasne uviedol, že považuje žiadosť za dostatočne zrozumiteľnú a že výzvu žalovaného na doplnenie žiadosti považuje za nesúladnú so zákonom. Žalovaný v napadnutom opatrení neuviedol v čom konkrétne považoval žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií za neurčitú, nejasnú, resp. v čom je položená otázka nezrozumiteľná. Žalobca sa tak nedozvedel, z akého dôvodu nemohlo byť jeho žiadosti o sprístupnenie informácií vyhovené. Z napadnutého rozhodnutia sa nedozvedel, či u všetkých ním žiadaných informácií nachádzajúcich sa v dokumentoch žalovaného tento eviduje aj konkrétne spisové čísla. Žalobca považoval konanie žalovaného za zrejmý a účelový zásah do práva na sprístupnenie informácií. Forma, ktorú si žalovaný vybral, spôsobuje zabránenie akéhokoľvek prístupu k informáciám a žalovaný mu odňal aj možnosť dozvedieť sa, z akého dôvodu mu žiadané informácie nesprístupnil. Pokiaľ sa žalobca nedozvedel, z akého dôvodu mu informácie neboli sprístupnené, postup žalovaného bol v rozpore so zákonom a rozhodnutie, ktorým mu žalovaný zabránil prístupu k informáciám je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nejasnosť, z akých podkladov žalovaný v konaní vychádzal. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú, postup žalovaného za správny a zákonný. Uviedol, že žalobca nesprávne označil list žalovaného za rozhodnutie, napriek tomu, že zákon č. 211/2000 Z.z. neukladá pri vybavovaní žiadostí žiadateľa v štádiu doplnenia žiadosti pre konajúci orgán verejnej moci využiť pre správny akt odloženia žiadosti formu rozhodnutia podľa § 46 a nasledujúce zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). Napadnutý list obce môže byť najviac opatrením obce s individuálnymi právnymi účinkami a potom má žaloba byť správne označená ako žaloba proti postupu žalovaného. Žalovaný zdôraznil, že napadnutým opatrením žalovaného bola obcou ako príslušným orgánom verejnej moci vybavená žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií. Žalovaný považoval a považuje žiadosť za nekonkrétnu a z toho dôvodu bol žalobca ako žiadateľ vyzvaný na jej doplnenie. V liste adresovanom žiadateľovi bolo stručne, no zrozumiteľne objasnené (ako žiadosť doplniť) a žalobcovi bola určená lehota na jej doplnenie. Na zaslanú výzvu reagoval žiadateľ listom z 19. decembra 2015 tak, že obsah svojej žiadosti prakticky len bez zmeny skopíroval do nového listu. Z uvedeného dôvodu bolo žalovaným rozhodnuté tak, že žiadosť žiadateľa bola dňa 29. decembra 2015 odložená. Žalovaný mal za to, že tento postup žalovaného mal oporu v ustanovení § 14 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. a bol v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/190/2008 z 27. mája 2009. Úlohou žalovaného v konaní o sprístupnenie žiadosti nebolo vytvárať novú informáciu, či vytvárať pre žiadateľa štatistické prehľady a databázy z desiatok a stoviek spisov. Žiadosť žiadateľa bola šikanózna, bez akéhokoľvek pádneho dôvodu a sledujúca výlučne cieľ zneužiť právo v neprospech žalovaného. Žalovaný nemá žiadneho administratívneho zamestnanca a všetky úlohy na úseku samosprávy a prenesenom výkone štátnej správy vykonáva a plní výlučne starosta. Ak žiadateľ nemal na podanie žiadosti žiaden adekvátny dôvod a nikdy sa s obdobnou požiadavkou majúcou kontrolný charakter na obecné zastupiteľstvo, či kontrolóra obce neobrátil, je jeho žiadosť evidentne len pokusom o sťaženie výkonu funkcie starostu. 5. Žaloba bola podaná za účinnosti zákona č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). 6. Dňa 1. júla na nadobudol účinnosť zákon č.162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) 7. Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Krajský súd v Banskej Bystrici s poukazom na § 491 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, aplikujúc ustanovenia SSP a po prejednaní veci na pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto opatrenie žalovaného podľa § 191 ods.1 písm.c) a g) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie (opatrenie) žalovaného zrušil, uložil žalovanému povinnosť sprístupniť požadované informácie a priznal žalobcovi náhradu trov konania. 10. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie považoval za šikanóznu, smerujúcu k zablokovaniu (obecného) úradu v dôsledku potreby zabezpečiť, vyhľadať, odfotiť údaje a listiny, ktoré žalobca požadoval. Vzhľadom k rozsahu žiadosti, jej všeobecnosti v bode 1/ a potreby ochrany osobných údajov by žalovaný v dôsledku 8-dňovej zákonnej lehoty nemohol zabezpečiť splnenie žiadosti a žalovaného by táto skutočnosť odviedla od činností, ktoré má vykonávať. 11. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca ako žiadateľ podal dňa 04. decembra 2015 žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z.. V podanej žiadosti žiadal o vyhotovenie a zaslanie všetkých kópií dokumentov, ktorú evidujú Malé Obecné služby nezamestnaných v Obci Praha, a to za obdobie od roku 2008 do 30. novembra 2015. Zároveň žiadal o vyhotovenie a zaslanie písomnej správy, v akých časových intervaloch žalovaný podáva a podal pokyn na odvoz komunálneho odpadu za obdobie od roku 2006 do roku 2015. Taktiež žiadal o vyhotovenie a zaslanie fotokópií všetkých dokumentov preukazujúcich výpisy hovorov na telefónne čísla, ktoré platí žalovaný. Taktiež žiadal o vypracovanie zoznamu celého hnuteľného majetku Obce Praha ku dňu 01. decembra 2015. Žalovaný prípisom č. j. 137/2015 dňa 09. decembra 2015 vyzval žalobcu na doplnenie žiadosti, nakoľko žiadosť o poskytnutie informácie je neurčitá a nejasná. Vo výzve uviedol, že položená otázka nie je zrozumiteľná, nakoľko nie je zrejmé, ktoré listiny a dokumenty žalobca žiada sprístupniť a žiadal žalobcu o uvedenie konkrétneho spisového čísla. Zároveň žalobcu vyzval na doplnenie žiadosti do 7 dní od doručenia výzvy a žalobca výzvu prevzal 15. decembra 2015. Žalobca svoju žiadosť doplnil listom zo dňa 19. decembra 2015 podaným na poštovú prepravu 21. decembra 2015. V doplnení žiadosti uviedol, že výzva žalovaného o doplnenie žiadosti nie je vykonaná v súlade s ustanovením § 14 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., nakoľko z jeho žiadosti jednoznačne vyplýva, ktoré listiny žiada sprístupniť. Žalovanému oznámil, že mu nevie oznámiť konkrétne spisové čísla dokumentov, nakoľko takéto spisové čísla si prideľuje na dokumenty žalovaný a žalovaný jediný vie, aké číslo dokumentu pridelil. Nie je povinnosťou žiadateľa dokumenty označiť spisovým číslom. Žalobca ako žiadateľ zdôraznil, že ďalšie tri požiadavky na sprístupnenie informácií sú plne zrozumiteľné a predpokladá, že ohľadne týchto ani žalovaný nevedie žiadne spisové číslo. Výzvu žalovaného na doplnenie žiadosti v liste žalobca považoval za úplne nedôvodnú a smerujúcu k tomu, aby žalovaný zamedzil žalobcovi v prístupe k informáciám. Vo veci podanej žiadosti žalovaný dňa 29. decembra 2015 žiadosť žalobcu zo dňa 04. decembra 2015 podľa § 14 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. odložil z dôvodu, že v stanovenej lehote do 23. decembra 2015 žiadosť nedoplnil. 12. Podľa § 2 ods.1 ods.2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa § 3 ods.1 písm.b), písm.c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie (b) rozhodnutím orgánu verejnej správy je správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, (c) opatrením orgánu verejnej správy akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby priamo dotknuté. 14. Podľa § 177 ods.1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 15. Podľa § 178 ods.1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 16. Podľa § 191 ods.1 písm.c), písm.g) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak (c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, (g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 17. Podľa § 193 SSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného podľa osobitného predpisu správny súd môže uložiť žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia dôvodov na nesprístupnenie informácie, správny súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu. 18. Podľa § 250j ods.6 OSP, v znení účinnom do 30. júna 2016, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného podľa osobitného predpisu súd môže vyzvať žalovaný správny orgán, aby v súdom určenej lehote uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia dôvodov pre nesprístupnenie informácie, súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu. 19. Podľa § 2 ods.1, 2 zákona č.211/2000 Z.z., (1) Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. (2) Povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. 20. Podľa § 3 ods.1, ods.2, ods.3 zákona č.211/2000 Z.z., (1) Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. (2) Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, 3a) o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. (3) Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. 21. Podľa § 4 zákona č.211/2000 Z.z. žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie. 22. Podľa § 14 ods.1, ods.2, ods.3 zákona č.211/2000 Z.z. (1) Žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom, (2) Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. (3) Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží. 23. Podľa § 16 ods.1 zákona č.211/2000 Z.z. informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. 24. Podľa § 17 ods.1 zákona č.211/2000 Z.z. žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. 25. Podľa § 18 ods.1, ods.2, ods.3 a ods.3 zákona č.211/2000 Z.z, (1) Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. (2) Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). (3) Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17). 26. Podľa § 22 ods.1 zákona č.211/2000 Z.z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 27. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti opatrenia a postupu žalovaného, ktorý žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie, podanú podľa zákona č.211/2000 Z.z., postupom podľa § 14 ods.3 zákona č.211/2000 Z.z. odložil z dôvodu, že žalobca v lehote určenej mu žalovaným žiadosť nedoplnil. 28. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca nezákonnosť rozhodnutia žalovaného videl v tom, že žalovaný nesprávne právne posúdil, že jeho žiadosť nemala zákonom predpísané náležitosti. Tiež tvrdil, že žalovaný nesprávne postupoval, pokiaľ žiadal o uvedenie konkrétneho spisového čísla listín, nakoľko mal žalobcu vyzvať na doplnenie žiadosti a zároveň ho poučiť, ako má doplnenie urobiť. Taktiež namietal nepreskúmateľnosť napadnutého opatrenia. 29. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám (§ 1 zákona), najmä definuje subjekty, ktoré sú zo zákona povinné poskytovať informácie (povinné osoby), povinne zverejňované informácie ako aj obmedzenia prístupu k informáciám, spôsob a postup sprístupňovania informácií na žiadosť vrátane postupov a lehôt, ktorými sú povinné osoby pri sprístupňovaní informácií viazané. Prostredníctvom zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa realizuje právo na informácie, pričom platí, že žiadateľ (fyzická alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie), má zásadne právo žiadať akúkoľvek informáciu. Rozsah poskytnutých informácií je limitovaný rozsahom rozhodovacej činnosti povinných osôb a zákonnými obmedzeniami prístupu k informáciám. Účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je tak poskytovanie informácií povinnými osobami (§ 2 zákona) a získavanie informácií žiadateľom v lehotách a spôsobom ustanoveným zákonom. 30. V konaní, ako súdnom, tak administratívnom, nebolo pochybností o tom, že žalobca ako žiadateľ žiadal sprístupniť informácie v rozsahu uvedenom v žiadosti o sprístupnenie informácií, konkrétne a) vyhotovenie a zaslanie všetkých kópií dokumentov, ktoré evidujú Malé Obecné služby nezamestnaných v Obci Praha (aktivačné práce), a to za obdobie od r.2008 až do 30.11.2015, b) vyhotovenie a zaslanie písomnej správy v akých časových intervaloch Obec Praha podáva a podala pokyn na odvoz komunálneho odpadu, t.j. kontajneru umiestneného dole na pravej strane pri vstupe do Obce Praha za obdobie od roku 2006 až 2015 c) o vyhotovenie a zaslanie fotokópií všetkých dokumentov preukazujúcich výpisy hovorov za telefónne čísla, ktoré platí Obec Praha za obdobie od roku 2005 do roku 2015, d) vypracovanie zoznamu celého hnuteľného majetku Obce Praha ku dňu 1.12.2015. 31. Postup pri podávaní žiadosti, jej náležitosti a postup pri odstraňovaní vád žiadosti v dôsledku, že nemá predpísané náležitosti, upravuje ustanovenie § 14 zákona č.211/2000 Z.z.. 32. Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. Povinná osoba môže oprávnenú osobu vyzvať na doplnenie žiadosti len v prípade, ak žiadosť o sprístupnenie informácií nemá predpísané náležitosti. 33. Z obsahu podanej žiadosti o sprístupnenie informácií tak, ako je uvedená v bode 30 b), c), d) tohto rozsudku je zrejmé, že pod bodom b) sa oprávnená osoba domáhala informácie týkajúcej sa odvozu komunálneho odpadu a jeho časového intervalu, pod bodom c) informácie týkajúcej sa uskutočnených hovorov a fakturovaných cien za tieto hovory a v bode d) ide o informácie týkajúce sa majetku povinnej osoby a jeho súpisu. V tejto časti mal súd zato, že žiadosť o sprístupnenie informácie obsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom, najmä, že zo žiadosti je zrejmé, ktorých informácií sa týka. O tom, že zo žiadosti je zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, je v nej uvedené meno a priezvisko žiadateľa, jeho adresa pobytu a aký spôsob sprístupnenia žiadateľ navrhuje, medzi účastníkmi konania sporu nebolo. 34. Vo vzťahu k žiadosti o sprístupnenie informácií pod bodom 30 a) tohto rozsudku súd dospel k záveru, že z nej nevyplýva informácia, ktorú chcel žalobca ako oprávnená osoba získať, nakoľko z nej nevyplýva, ktorú konkrétnu informáciu vo vzťahu k Malým Obecným službám nezamestnaných v Obci Praha a týkajúcu sa aktivačných prác žiadal žalobca sprístupniť. Aktivačné práce zahŕňajú široký rozsah právnych vzťahov medzi obcou, príslušným ÚPSVaR a osobami zúčastnenými na aktivačnej činnosti, vrátane údajov (informácií), ktoré by bola obec ako povinná osoba oprávnená obmedziť, prípadne informáciu nesprístupniť. Oprávnená osoba v tomto prípade v žiadosti neuviedla informáciu, ktorú mienila zo žiadaných dokumentov získať. Nepostačuje, ak zo žiadosti možno vyvodiť, že oprávnená osoba žiada o všetky informácie týkajúce sa aktivačných prác, nakoľko takáto žiadosť je nekonkrétna. 35. Žalovaný ako povinná osoba žiadal žalobcu o doplnenie žiadosti o sprístupnenie informácií, nakoľko ju vyhodnotil ako neúplnú. Zákon č.211/2000 Z.z. upravuje postup povinnej osoby, pričom povinná osoba musí poučiť žiadateľa, ako treba doplnenie urobiť. To znamená, že povinná osoba, ak má zato, že žiadosť o sprístupnenie informácie je všeobecná a nekonkrétna a nemožno z nej vyvodiť, akú informáciu oprávnená osoba žiada, má žiadateľa vyzvať, aby označil konkrétnu informáciu, ktorej sa má žiadosť týkať. Povinná osoba spolu s výzvou na doplnenie žiadosti musí oprávnenú osobu poučiť, ako treba doplnenie urobiť. V preskúmavanej veci však žalovaný nežiadal o uvedenie informácie, ktorú v spornom rozsahu žiadal žalobca sprístupniť, ale o uvedenie listín (dokumentov) s uvedením spisových značiek. Takéto poučenie zo strany povinnej osoby je nesprávne, nakoľko povinná osoba vyzvala na odstránenie vád žiadosti spôsobom, ktorý mohla realizovať len sama. 36. Postup žalovaného, ktorý konajúc o žiadosti o sprístupnenie informácií síce vyzval žalobcu, aby žiadosť doplnil, ale nesprávne ho poučil, resp. nepoučil ho o tom, ako má žiadosť doplniť, bol v rozpore so zákonom č.211/2000 Z.z.. Takýmto postupom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného opatrenia žalovaného. 37. Žiadosť o sprístupnenie informácií mala všetky náležitosti ustanovené zákonom č.211/2000 Z.z. vrátane uvedenia informácií, ktorých sa týka tak, ako to vyplýva z bodu 33 tohto rozsudku. Ak žalovaný dospel k názoru, že žiadosť je neurčitá a nejasná len v časti týkajúcej sa aktivačných prác, nebol zákonný dôvod pre odloženie žiadosti aj v časti, ktorej sa žalobca ako oprávnená osoba domáhal poskytnutia ostatných požadovaných informácií. Ak napriek tomu žalovaný celú žiadosť vyhodnotil ako takú, pre ktorú bolo potrebné uplatniť postup podľa § 14 ods.3 zákona č.211/2000 Z.z., vec nesprávne právne posúdil. Ak sa nejasnosť a neúplnosť žiadosti týkala len jej časti, žalovanému nič nebránilo v tejto časti vyzvať žalobcu na doplnenie žiadosti a v ostatnej časti požadovaných informácií o žiadosti vecne rozhodnúť. 38. Pokiaľ žalobca namietal, že napadnuté opatrenie je nepreskúmateľné, táto námietka dôvodná nie je. Konajúc o žiadosti o sprístupnenie informácie orgán verejnej správy vydá rozhodnutie iba v prípade, ak žiadosti nevyhovie hoci len sčasti (§ 18 ods.2 zákona č.211/2000 Z.z). Ak povinná osoba postupujúc podľa 14 ods.3 zákona č.211/2000 Z.z. žiadosť odloží, rozhodnutie majúce náležitosti podľa § 46 Správneho poriadku nevydáva. Postup, ktorým povinná osoba žiadosť odloží a oznámenie o odložení žiadosti tak nemá zákonom predpísané náležitosti, a preto preskúmavané opatrenie nemožno označiť za nepreskúmateľné. 39. Žalovaný v písomnom vyjadrení namietal, že žalobca nesprávne označil list Obce Praha za rozhodnutie. Aj keď uvedenej námietke možno prisvedčiť, nakoľko z vyššie uvedeného vyplýva, že povinná osoba o odložení žiadosti rozhodnutie nevydáva, táto skutočnosť nie je dôvodom pre zamietnutie žaloby, resp. pre záver, že „opatrenie“ nie je preskúmateľné súdom. Oznámenie žalobcu je potrebné považovať za opatrenie vydané orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby priamo dotknuté. Takéto opatrenie podlieha súdnemu prieskumu podľa SSP a podliehalo súdnemu prieskumu aj podľa doterajšej právnej úpravy (OSP). 40. Žalovaný tiež dôvodil, že jeho postup bol plne v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp.zn. 2S Sžo 190/2008. K tomuto tvrdeniu súd uvádza, že tento rozsudok a závery v ňom vyslovené nie sú aplikovateľné na preskúmavanú vec. Tu treba zdôrazniť, že žalovaný ako povinná osoba o žiadosti o poskytnutie informácií vecne nerozhodoval, teda informácie nesprístupnil, resp. nerozhodol, čo len v časti, že informáciu nesprístupní, ale postupoval podľa § 14 ods.3 zákona č.211/2000 Z.z. a žiadosť odložil. Posudzovať otázku, či by pri vecnom vybavení žiadosti žalovaný bol povinný zhromaždiť a vyhľadať pre oprávnenú osobu informácie, ktoré sa v jeho dokumentácií nenachádzajú, by bolo predčasné. 41. Ostatné námietky žalovaného vo vzťahu k jeho personálnemu vybaveniu a časovej náročnosti spracovania podanej žiadosti na zákonnosť napadnutého opatrenia vplyv nemajú. Pokiaľ žiadosť mala všetky náležitosti ustanovené zákonom, žalovaný ako povinná osoba bol povinný ju vecne vybaviť. 42. Žalobca v žalobe žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť sprístupniť informácie v rozsahu uvedenom v žalobe. Tento návrh oprel o ustanovenie § 250j ods.6 OSP platného v čase podania žaloby, ktoré zodpovedá ustanoveniu § 193 SSP, platného v čase rozhodovania súdu. Takémuto návrhu by bolo možné vyhovieť (resp. sa ním vecne zaoberať) len v prípade, ak by predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy o čo aj čiastočnom nesprístupnení informácie. Takéto rozhodnutie v administratívnom konaní vydané nebolo. Bez predchádzajúceho vecného vybavenia žiadosti orgánom verejnej správy súd aplikovať postup podľa § 193 SSP nemôže, nakoľko predpokladom takéhoto postupu je skutočnosť, že existencia dôvodov na nesprístupnenie informácie nebola preukázaná. 43. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd napadnuté opatrenie žalovaného podľa § 191 ods.1 písm.c) a g) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko žalovaný vec nesprávne právne posúdil a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia. Vo zvyšnej časti, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému sprístupniť informácie v rozsahu uvedenom v žalobe, súd žalobu ako nedôvodnú s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietol. 44. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný len v časti, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a v časti, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému sprístupniť informácie, bol neúspešný, súd mu priznal nárok na čiastočnú náhradu trov konania vo výške 50% úplnej náhrady účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 SSP). 45. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.