Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/18/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200160 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200160.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Milana Segeča v právnej veci žalobcu: MTM-Zlieváreň s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 4743, 960 01 Zvolen, IČO: 36 635 529, zastúpeného Advokátskou kanceláriou UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonností rozhodnutí žalovaného č. 102458089/2016 zo dňa 29.01.2016, č. 21427447/2015 zo dňa 09.12.2015 a č. 1759883/2015 zo dňa 10.12.2015, takto r o z h o d o l : I. Súd žaloby žalobcu zamieta. II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Banská Bystrica - správca dane rozhodnutím č. 21125399/2015 zo dňa 29.10.2015 podľa § 68 ods. 5 a 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) vyrubil daňovému subjektu MTM-Zlieváreň s.r.o. rozdiel dane 94.134,14 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014. Nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2014 v sume 1.105,39 Eur a vyrubil daň v sume 93.028,75 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že bolo preukázané, že nedošlo k dodaniu tovaru pre spoločnosť UMM DATA Kft., a tiež, že bolo preukázané, že nedošlo k trojstrannému obchodu a dodanie tovaru pre spoločnosť Pocak Trans Kft. 2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca odvolanie, a na základe podaného odvolania rozhodoval ako druhostupňový orgán verejnej správy žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 102458089/2016 zo dňa 29.01.2016 rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. Druhostupňový orgán sa v podstate stotožnil s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí prvostupňového orgánu, keď napokon uzavrel, že správca dane na základe predložených dokladov k daňovej kontrole za kontrolované zdaňovacie obdobie, a aj na základe vykonaného šetrenia správne neuznal oslobodenie od dane vyčíslenej v riadne podanom daňovom priznaní v zmysle § 43 ods. 1 a ods. 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, a tiež, že správne neuznal oslobodenie od dane pri trojstrannom obchode vyčíslenej v riadne podanom daňovom priznaní v zmysle § 45 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Odvolací orgán mal za to, že v prejednávanom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre uskutočnenie intrakomunitárneho, resp. trojstranného obchodu, keďže v príslušnom daňovom konaní zo strany daňového subjektu nebolo preukázané, že tovar bol dodaný maďarským spoločnostiam, ktoré boli deklarované na vystavených faktúrach ako odberatelia tovaru. 3. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca na tunajší súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, v ktorej navrhol rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na správnom súde pod sp. zn. 23S/18/2016. 4. Daňový úrad Banská Bystrica - správca dane rozhodnutím č. 20853949/2015 zo dňa 21.09.2015 určil žalobcovi, ako platiteľovi DPH rozdiel dane v sume 97.415,95 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014. Priznal nadmerný odpočet v sume 59.068,91 Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 97.415,95 Eur na dani z pridanej hodnoty. Svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že nebolo preukázané, že došlo k dodaniu tovaru pre spoločnosti BAUTNER Kft., UMM DATA Kft. a Pocak Trans Kft. 5. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval ako druhostupňový orgán verejnej správy žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 21427447/2015 zo dňa 09.12.2015 rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. Druhostupňový orgán sa v podstate stotožnil s odôvodnením uvedeným v rozhodnutí prvostupňového orgánu, keď napokon uzavrel, že nebolo preukázané, že došlo k dodaniu tovaru pre nadobúdateľa v inom členskom štáte, t. j. pre spoločnosť BAUTNER Kft., UMM DATA Kft. a Pocak Trans Kft. 6. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca na tunajší správny súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, v ktorej navrhol rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na správnom súde pod sp. zn. 23S/19/2016. 7. Daňový úrad Banská Bystrica - správca dane rozhodnutím č. 20854516/2015 zo dňa 21.09.2015 určil žalobcovi, ako platiteľovi DPH, rozdiel v sume 146.501,73 Eur na dani z pridanej hodnoty, rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014. Nepriznal nadmerný odpočet v sume 76.924,93 Eur a vyrubil daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 69.576,80 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že nebolo preukázanie dodanie tovaru odberateľovi BAUTNER Kft. a odberateľovi Su-Lak Realty Trade Kft. 8. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, a na základe podaného odvolania rozhodoval ako druhostupňový orgán verejnej správy žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 1759883/2015 zo dňa 10.12.2015 napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. Druhostupňový orgán sa v podstate stotožnil s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí prvostupňového orgánu, keď napokon uzavrel, že nebolo preukázané, že došlo k dodaniu tovaru pre nadobúdateľa v inom členskom štáte, t. j. pre spoločnosť BAUTNER Kft. a pre spoločnosť Su-Lak Realty Trade Kft. 9. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca na tunajší správny súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, v ktorej navrhol rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na správnom súde pod sp. zn. 23S/20/2016. 10. Žaloby žalobcu týkajúce sa všetkých troch rozhodnutí boli v podstate odôvodnené tým, že žalovaný pri rozhodovaní nezabezpečil úplný účinok práva Únie a rovnako porušil svojím konaním zásadu ekvivalencie a efektivity. Žalobca žalovanému vytýka, že mu bolo odňaté právo konať pred iným orgánom Slovenskej republiky, pretože mu nebola daná možnosť byť prítomný pri medzinárodnom dožiadaní, resp. pri výsluchu svedkov v Maďarsku, čo považuje za ústavne nekonformný postup. Žalobca namietal, že správcovi dane predložil kópiu faktúr vystavených odberateľom, predložil mu prepravné listy, CMR, dodacie listy a ďalšie dôkazy požadované zákonom o DPH. Teda, splnil si všetky podmienky pre priznanie oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, preto má za to, že hypotéza právnej normy podľa § 43 ods. 5 (t. j. predpoklad pre splnenie podmienok), bola žalobcom splnená. Preto nie je dôvodná námietka správcu dane a žalovaného, že na prepravnom doklade nie je uvedený dátum prevzatia tovaru, čo zakladá jeden z dôvodov pre nepriznanie nároku na oslobodenie od dane. V ust. § 43 ods. 5 zákona o DPH sa nenachádza ako podmienka priznania oslobodenia od dane, uvedenie dátumu prevzatia tovaru. Správca dane teda nemôže považovať absenciu dátumu prevzatia tovaru za právnu skutočnosť, ktorá spôsobuje nemožnosť uplatnenia oslobodenia od dane. Túto podmienku nie je možné vyvodiť ani gramatickým výkladom uvedeného ust. § 43 ods. 5 zákona o DPH. Podľa žalobcu daňové orgány tým porušili právnu istotu a zásadu legitímnej dôvery, ktorá vyžaduje, aby stanovené pravidlá boli jasné, zrozumiteľné a najmä predvídateľné. V súvislosti s dodatočným vyrubovaním podmienok pre oslobodenie od dane, poukázal žalobca na rozhodnutie C-492/2013. 11. Daňové orgány zaslali NDS, a.s. žiadosť o poskytnutie informácií z Elektronického mýtneho systému k značnému počtu motorových vozidiel, pričom založili ako dôvod pre nepriznanie oslobodenia od dane tú skutočnosť, že niektoré z uvedených vozidiel nevykonali prepravu trasami do Maďarska, tak, ako je to deklarované faktúrami. Uvedené vozidlá neboli mýtnym systémom zaznamenané tak, ako je to deklarované faktúrami, išli inými vymedzenými úsekmi. V tejto súvislosti žalobca namietal, že je potrebné si uvedomiť, že uvedený záver nevyvracia tú skutočnosť, že bol tovar odoslaný a prepravený do Maďarska odberateľovi. Správca dane spochybnil len to, že uvedené nákladné vozidlá v určité dni nešli vymedzenými úsekmi, ako to bolo deklarované v listinných dôkazoch. 12. V súvislosti s odberateľom Su-Lak Realty Trade Kft., ktorému bolo doregistrované IČ DPH k 08.01.2014, žalobca namietal, že so záverom daňových orgánov nesúhlasí a považuje ich za nesprávne, nakoľko žalobca nevie ovplyvniť aktivity a výrobné procesy jeho odberateľov. V čase, keď s týmto odberateľom začal obchodovať, bol odberateľ platcom DPH. Dodávky tovaru sa týkali kontraktu, ktorý uzatvorili ešte s odberateľom v r. 2013. 13. Žalobca tiež namietal, že daňové orgány na jednej strane uzavreli, že boli splnené podmienky na oslobodenie od dane, ale na druhej strane uviedli, že nebola preukázaná reálnosť plnenia, dokonca, že existencia tovaru ešte nezakladá reálnosť plnenia. Toto tvrdenie je však kontraproduktívne. Daňové orgány dopytom u dodávateľov v SR a v ČR zistili, že bola daná existencia tovaru. Vzhľadom na to, je uvedené tvrdenie svojvoľné, a je v rozpore so zisteným skutkovým stavom. 14. Žalobca opätovne zdôraznil, že mu ako daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Správanie odberateľov nie je schopný daňový subjekt ovplyvniť. V tomto prípade sú daňové orgány povinné vychádzať z listín a dokladov predložených platiteľom dane, pokiaľ sa nepreukáže, že tieto listiny boli sfalšované v spojení so zavineným úmyselným konaním daňového subjektu. 15. Žalobca tiež namietal nezákonnosť daňovej kontroly, keď v rámci dožiadania v Maďarsku došlo k výsluchu svedkov bez toho, aby sa žalobca mohol zúčastniť výsluchov a klásť svedkom otázky. 16. Napokon žalobca v žalobách požadoval, aby súd pri rozhodovaní vo veci aplikoval rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, na ktoré v podaných žalobách odkázal a podporil svoje argumenty. Žalobca tiež má za to, že daňové orgány konali v rozpore so zásadou legality a proporcionality. Hlavne namietal prenesenie dôkazného bremena, ktorý môže daňový subjekt objektívne znášať, a to najmä s ohľadom na predloženie zákonných podmienok na oslobodenie od platenia dane. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že daňové orgány požadovali predloženie dôkazov o reálnom uskutočnení plnenia až v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Do tej doby žalobca nemal vedomosť o tom, že má mať pre účely oslobodenia od dane zabezpečené dôkazy o tvrdenej „reálnosti“ plnenia, pretože predloženie týchto dôkazov mu zákon neukladá. Táto podmienka je v rozpore s princípom právnej istoty. Daňový orgán ho v priebehu daňového konania vyzýval na predloženie dôkazov o reálnosti plnenia, avšak sami tieto dôkazy nešpecifikovali, a ani neboli schopné špecifikovať. Preto právny záver správcu dane, že žalobca neuviedol žiadny dôkaz o tom, že obchod bol uskutočnený legálne, je účelový a svojvoľný. V tejto súvislosti žalobca položil otázku, aké dôkazy mal predložiť v tejto fáze konania, ktoré by dokázali reálnosť uskutočnenia obchodu okrem tých, ktoré predložil. 17. Žalobca tiež namietal, že ak správca dane mal zistené, že odberatelia žalobcu sú v likvidácii, nemajú materiálne a personálne podmienky pre uskutočňovanie obchodu, bolo jeho povinnosťou v zmysle zachovania spravodlivej rovnováhy pri výbere daní a dodržiavania zásady proporcionality posúdiť, či žalobca zapríčinil tieto skutočnosti, či žalobca bol súčasťou prípadného podvodu alebo konal nezodpovedne. 18. Žalobca tiež uviedol, že začatím daňovej kontroly, a následnými rozhodnutiami daňových orgánov v danej veci, stratil aj s ohľadom na predchádzajúce konania legitímne očakávania na uspokojenie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane, ako pohľadávky, ktorá mu voči štátu vznikla. V tejto súvislosti poznamenal, že účelom tohto konania, ako aj iných daňových konaní voči žalobcovi, je likvidácia spoločnosti žalobcu, pretože jej nebudú priznané nadmerné odpočty v dostupnej dobe, a práve na tie sa žalobca pri výkone podnikania spolieha. 19. Žalovaný vo vyjadreniach k žalobám napadnutých rozhodnutí uviedol, že správca dane kontrolou predložených dokladov k daňovej kontrole, v nadväznosti na podané daňové priznanie a predloženého podrobného záznamu (§ 70 zákona o DPH) o dodaných a prijatých tovaroch a službách za kontrolované zdaňovacie obdobie spochybnil žalobcom vyčíslené číselné údaje v podanom daňovom priznaní. Správca dane skúma uskutočňovanie obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutkového stavu so stavom formálnym. Doklady predložené ku kontrole, aj keď formálne spĺňajú právne náležitosti, nepostačujú na potvrdenie, že žalobca splnil podmienky nároku na odpočet DPH, resp. oslobodenia od dane. Žalovaný tiež uviedol, že to, že v súčasnosti jednotliví odberatelia sú nezastihnuteľní, nemôže byť podkladom pre poskytnutie úľav žalobcovi spočívajúcich v obmedzení povinností riadne preukázať všetky podklady pre overenie správnosti uplatňovaného odpočtu dane, resp. oslobodenia od dane. Na základe odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, nebolo potvrdené dodanie deklarovaného tovaru pre odberateľa UMM DATA Kft., BAUTNER Kft., Pocak Trans Kft. a Su-Lak Realty Trade Kft. 20. K námietke žalobcu, že nebola daná žalobcovi možnosť byť prítomný pri medzinárodnom dožiadaní, resp. výsluchu svedkov v Maďarsku, žalovaný uviedol, že zamestnanci správcu dane na Slovensku nemôžu a nemajú vedomosť o tom, aký postup si zvolia zamestnanci maďarskej daňovej správy pri vybavovaní dožiadania. Zahraničná daňová správa sa riadi podľa vlastného zákona a slovenská finančná správa nemá možnosť vstupovať do vnútroštátnej právnej úpravy daňovej správy, ktorá bola poverená vybavením dožiadania. Žalovaný tiež uviedol, že správca dane nemá povinnosť informovať tuzemský daňový subjekt o výsluchu svedkov v zahraničí, tuzemský daňový subjekt nemá právo klásť otázky svedkom pri výsluchu svedkov v zahraničí, a tobôž správca dane nemá povinnosť predložiť tuzemskému daňovému subjektu otázky, ktoré sa zahraničným svedkom budú klásť. Keďže daňový subjekt vierohodným spôsobom nepreukázal splnenie, že zákonné podmienky boli z jeho strany ako platiteľa splnené, postup správcu dane pri nepriznaní nároku na oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o dane z pridanej hodnoty, resp. § 45 zákona o dani z pridanej hodnoty bol v súlade s právnymi normami. 21. Pokiaľ žalobca namietal, že pochybnosti správcu dane samy o sebe nemôžu byť dôvodom nepriznania oslobodenia od dane, keď samotné daňové orgány vo svojich rozhodnutiach potvrdili, že tovar skutočne existoval, žalovaný uviedol, že nie je pravdou, že dôvodom nepriznania oslobodenia od dane boli pochybnosti správcu dane ohľadne predmetných obchodov. Pravdou však je, že správca dane na základe výsledkov vykonaného šetrenie, a to najmä na základe odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií nadobudol oprávnené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov, keďže maďarskou daňovou správou nebolo potvrdené dodanie tovaru pre odberateľov deklarovaných žalobcom na faktúrach. 22. V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadne nezákonnosti daňovej kontroly žalovaný opakovane zdôraznil, že zahraničná daňová správa sa riadi podľa vlastného zákona a slovenská finančná správa nemá možnosť vstupovať do cudzej vnútroštátnej právnej úpravy finančnej správy, ktorá bola poverená vybavením dožiadania. 23. K žalobnej námietke týkajúcej sa dôkazného bremena žalovaný uviedol, že správca dane nepreniesol dôkazné bremeno na žalobcu, len od neho žiadal predložiť dôkazy, na základe ktorých si uplatňuje svoj nárok. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte - žalobcovi. Správca dane dôkazy predložené žalobcom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Faktúry musia jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti - objekt, subjekt i právnu skutočnosť. Ako dôkaz sú použiteľné len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. Na splnenie podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty, resp. oslobodenia od dane nestačí preukázať zdaniteľné plnenie len po formálnej stránke (v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 2Sžf/40/2011 zo dňa 18.04.2012), ale je nevyhnutné preukázať aj reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia, t. j. preukázať dodanie predmetného tovaru alebo služby osobe uvedenej na faktúre. 24. K žalobnej námietke týkajúcej sa povinnosti preukázať účasť na prípadnom tvrdenom podvode žalovaný uviedol, že daňové orgány daňovou kontrolou zisťujú alebo preverujú základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Nepreukazujú však úmysel a vedomosť alebo nevedomosť o podvodnom konaní, nakoľko uvedené presahuje rámec konania daňových orgánov. To, že nie je možné uznať žalobcovi uplatnené oslobodenie od dane automaticky neznamená trestnoprávnu zodpovednosť žalobcu, resp. jeho konateľa. 25. Na záver žalovaný vo vyjadrení navrhol, aby súd žaloby žalobcu ako nedôvodné zamietol. 26. Podľa § 491 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok, ďalej len SSP), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 27. V danom prípade bolo začaté konanie podľa druhej hlavy piatej časti OSP predo dňom nadobudnutia účinnosti zák. č. 162/2015 Z. z., preto súd pri preskúmavaní zákonnosti postupoval podľa zák. č. 162/2015 Z. z. 28. Súd na pojednávaní konanom dňa 26.10.2016 v súlade s ust. § 65 ods. 1 SSP spojil na spoločné konanie veci, ktoré sa začali na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 23S/18/2016, sp. zn. 23S/19/2016 a 23S/20/2016 s tým, že spoločné konanie sa ďalej bude viesť pod sp. zn. 23S/18/016. 29. Na pojednávaní konanom dňa 26.10.2016 žalobca zotrval na podaných žalobách. V podstate zopakoval žalobné dôvody uvedené v písomnom vyhotovení žalôb. Niekoľkokrát zdôraznil, že má nárok na oslobodenie od dane. 30. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 26.10.2016 zotrval na písomnom vyjadrení k podaným žalobám. Žalovaný uviedol, že nespochybnil existenciu tovaru, avšak spochybnil odberateľa tovaru v inom členskom štáte, čo nebolo potvrdené ani vykonaným šetrením maďarského správcu dane. V prípade, že by žalobcovi bolo uznané oslobodenie od dane, bol by narušený mechanizmus dane z pridanej hodnoty. 31. Správny súd, preskúmal žalobami napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov a po preskúmaní veci a postupu žalovaného, dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí, preto žaloby žalobcu podľa § 190 SSP zamietol. 32. Predmetom súdneho konania bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutí žalovaného napadnutých žalobami, ktorými žalovaný potvrdil rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Banská Bystrica o nepriznaní žalobcom uplatneného nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobia januára, február a apríl 2014 v dôsledku neuznania oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona o DPH a v zmysle § 45 zákona o DPH z faktúr vystavených pre maďarské spoločnosti UMM DATA Kft., Pocak Trans Kft., BAUNTER Kft. a Su-Lak Realty Trade Kft.. 33. Súd sa oboznámil s predloženými administratívnymi spismi, pričom zistil, že skutkový stav, z ktorého vychádzali účastníci konania, nie je sporným, preto súd z neho tak, ako bol zistený daňovými orgánmi a opísaný v Protokole o daňovej kontrole a v rozhodnutiach, vychádzal. 34. Podstatnou pre rozhodnutie súdu bolo zodpovedanie otázky, či je správny záver daňových orgánov o nepreukázaní splnenia podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH a § 45 zákona o DPH, čo žalobca deklaroval faktúrami, medzinárodnými nákladnými listami CMR a inými listinami, preukazujúc dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu - Maďarska. 35. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej tiež zákon o DPH); oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 36. Podľa § 43 ods. 5 citovaného zákona; platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. 37. Podľa § 45 ods. 1 citovaného zákona; trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň, d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa, e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň. 38. Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona; ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené. 39. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona; predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 40. Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona; daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 41. Podľa § 69 ods. 1 citovaného zákona; platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň. 42. Súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného, ako aj postupu žalovaného, vrátane postupu správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách dospel k záveru, že uvedené rozhodnutia plne korešpondujú s vyššie citovanou právnou úpravou. Súd sa plne stotožňuje so závermi dokazovania vykonaného na základe tuzemského i medzinárodného šetrenia správcu dane, z ktorého vyplynulo, že k zdaniteľnému plneniu (dodaniu tovaru) tak, ako predpokladá ustanovenie § 43 ods. 1 zákona o DPH resp. § 45 ods. 1 zákona o DPH, nedošlo, a z toho dôvodu sa súd stotožnil aj s právnym posúdením veci. 43. Aby išlo o intrakomunitárny obchod, ktorý je oslobodený od dane, musia byť splnené dve základné zákonné podmienky, a to jednak, že tovar bol prepravený do iného členského štátu, a že tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň. Pojem „osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte“ treba vykladať tak, aby bol naplnený účel európskej úpravy, t.j. prenos daňových príjmov do štátu spotreby, osobou povinnou odviesť daň za intrakomunitárnu dodávku bude len tá osoba, ktorá je platiteľom DPH. Nestačí, že táto osoba je formálne registrovaná, ale musí mať aj reálnu možnosť odviesť daň. Je na dodávateľovi, v danom prípade žalobcovi, aby sa uistil, že dodávka bude vnútri spoločenstva zdanená (inak by to mohlo viesť k daňovému úniku), čo vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-409/04. Cieľom je zamedziť dvojité zdanenie, a preto sa zaviedlo zdaňovanie nadobudnutia tovaru v členskom štáte miesta konečnej spotreby. Obdobne je tomu aj pri trojstrannom obchode. 44. Súd v zhode so stanoviskom daňových orgánov dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky stanovené v ustanovení § 43 ods. 1 zákona o DPH resp. podmienky stanovené v ustanovení § 45 ods. 1 písm. a) a b) zákona o DPH, keď žalobca nepreukázal a ani šetrením daňových orgánov sa nepodarilo zistiť, že tovar uvedený na faktúrach bol dodaný nadobúdateľom v Maďarsku, uvedeným vo faktúrach. 45. K žalobným námietkam týkajúcim sa spôsobu vykonávania dokazovania, rozsahu dokazovania a hodnotenia dôkazov, ako aj k tvrdeniu o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci, súd konštatuje, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu, nakoľko správca dane vykonal rozsiahle tuzemské i medzinárodné šetrenia, čím dbal, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Daňový subjekt bol, či už v priebehu výkonu daňovej kontroly, alebo vo vyrubovacom konaní, vyzývaný na predloženie dôkazov k svojim tvrdeniam. Oboznámiac sa s obsahom administratívnych spisov súd sa stotožňuje so záverom daňových orgánov, že žalobca nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali materiálnu podstatu veci, t.j. reálne dodanie tovaru tak, ako bolo deklarované v predložených listinných dôkazoch. Žalobcom nebolo preukázané dodanie tovaru deklarovaným maďarským odberateľom z dôvodov, na ktoré poukázal žalovaný, a ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Skutočnosť, že faktúra má požadované náležitosti, ešte neznamená, že údaje v nej uvedené odrážajú aj materiálne, reálne naplnenie písomnej informácie. Podpornými dôkazmi, ktorými sa dá preveriť, či skutočne došlo k zdaniteľnému obchodu, sú ďalšie doklady, napr. zmluvy, dodacie listy, doklady o preprave a podobne. V danom prípade žalobca síce predkladal listinné doklady, ktorými deklaroval, že k dodaniu tovaru došlo tak, ako je v nich uvedené, avšak šetrením správcu dane sa tvrdenie žalobcu deklarovanú v listinných dôkazoch nepotvrdilo, lebo nebolo preukázané, že tovar bol skutočne dodaný maďarským odberateľom, ako kupujúcim, uvedeným na faktúrach. 46. Po vykonanom dokazovaní správca dane zistil, že neboli splnené podmienky pre oslobodenie od dane, nakoľko preverovaním nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru maďarským daňovníkom UMM DATA Kft.. Z odpovede na medzinárodnú výmenu informácií vyplynulo, že v sídle spoločnosti sa nachádza dom, na ktorom nie je názov spoločnosti, nie je tam označenie, ktoré by mohlo naznačovať nejakú obchodnú činnosť, osoba žijúca v tomto dome nevedela uviesť žiadne informácie o spoločnosti UMM DATA Kft., adresa konateľa je fiktívna, maďarský daňovník nie je dostupný, nebolo potvrdené dodanie tovaru. Posledné daňové priznanie podal maďarský daňový subjekt za 3. kvartál 2013. Spoločnosť Pocak Trans Kft., ktorá mala byť účastná na trojstrannom obchode, je spoločnosťou nekontaktnou. Maďarskou daňovou správou nebolo potvrdené, že tovar bol prijatý, zaúčtovaný a priznaný touto spoločnosťou. Z odpovede na medzinárodnú výmenu informácií týkajúcej sa spoločnosti BAUNTER Kft. vyplynulo, že manažér spoločnosti Petrovská L. (rodné meno N. Q.) sa nedostavila na daňový úrad a nepredložila doklady. Spoločnosť nemá reálne sídlo a ani priestory a sklady. Z Elektronického mýtneho systému NDS, a.s. bolo zistené, že vozidlo EVČ S v dňoch 07.01.2014, 09.01.2014 a 17.01.2014 nevykonalo prepravu na trase Zvolen - štátna hranica SR/Maďarsko, tak ako to bolo deklarované prepravnou spoločnosťou a faktúrami, ktoré boli predložené, ale v uvedených dňoch boli mýtnym systémom zaznamenané prejazdy inými úsekmi ciest, teda, že tovar nemohol byť prepravovaný do Maďarska týmito vozidlami. Z vykonaného šetrenia tiež vyplynulo, že spoločnosti Su-Lak Realty Trade Kft. bolo zrušené IČ DPH dňa 08.01.2014. Tento maďarský daňovník nepredložil žiadne daňové doklady a bol deregistrovaný z úradnej moci daňovou správou. 47. Súd sa plne stotožňuje so záverom daňových orgánov, ak na základe vyššie uvedených zistení, nespochybňujúc existenciu tovaru, klasifikovali dodanie tovaru ako dodanie podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH, pri ktorom vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 citovaného zákona, keďže neboli preukázané podmienky pre splnenie oslobodenia od dane v dôsledku skutočnosti, že nebolo preukázané nadobudnutie tovaru maďarskými daňovými subjektmi. 48. Je zrejmé, že správcovi dane vznikli počas výkonu daňovej kontroly pochybnosti o dodávkach tovaru pre dotknuté maďarské spoločnosti. Súd sa plne stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že ak vzniknú pochybnosti, či transakcie prebehli tak, ako sú deklarované, teda medzi osobami uvedenými na faktúrach, dôkazná povinnosť je na strane daňového subjektu, aby tieto pochybnosti vyvrátil, t.j. musí predložiť, resp. označiť také dôkazy, z ktorých bude zrejmé, že obchod sa reálne uskutočnil. V danom prípade dôkazné bremeno bolo na žalobcovi a žalobca nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali materiálnu podstatu veci, t.j. reálne dodanie tovaru tak, ako to bolo deklarované v predložených listinných dôkazoch. 49. Zdá sa byť ťažké, aby sa daňové orgány z dôvodu zrušenia kontrol na hraniciach medzi členskými štátmi, presvedčili, či tovar opustil alebo neopustil územie uvedeného členského štátu. Na základe tejto skutočnosti daňové orgány uskutočňujú takéto overenie predovšetkým na základe dôkazov a vyhlásení poskytnutých zdaniteľnými osobami, teda aj odberateľmi. Tento názor súdu plne korešponduje s názorom vysloveným v rozhodnutí C-409/04 v bode č.44. 50. K namietanému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu súd posudzoval prípustnú mieru zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 zákona č. 263/2009 Z.z. Daňového poriadku. 51. Daňový poriadok v ustanovení § 3 ods. 1 zakotvuje základné zásady daňového konania. Základnou zásadou je zásada zákonnosti, z ktorej vyplýva, že daňové orgány v konaní postupujú podľa všeobecne záväzných právnych predpisov chrániac pritom záujmy štátu a obcí a zároveň dbajú pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 52. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 53. Podľa § 3 ods. 4 Daňového poriadku; správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. 54. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku; pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. 55. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Daňového poriadku; daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (1). Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (3). Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim (4). 56. Z dnes už ustálenej judikatúry súdov nesporne vyplýva, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru a služieb zaťažuje daňový subjekt. Samotné formálne preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami, nie je postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu, je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z dokladu. 57. To, že doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané, vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 2Sžf 4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. III.ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z ktorého vyplýva záver, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za splnenia zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet DPH, preto ak si tento nárok uplatní, je jeho povinnosťou preukázať, že si ho uplatňuje odôvodnene za splnenia zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. (Porovnaj aj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/45/2014 zo dňa 17.09.2014.). 58. Z administratívnych spisov je zrejmé, že správca dane vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov (dodržiavanie ustanovení § 70, § 71 zákona o DPH), ale skúmal predovšetkým reálnosť zdaniteľných obchodov, čo vyústilo do správneho určenia daňovej povinnosti. Daňové orgány uprednostňujú skutočný stav pred stavom formálne právnym a nie je možné prihliadať k nepreukázaným právnym úkonom, obchodným transakciám, ktoré sa reálne neuskutočnili, nenaplnili. V prvom rade daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu a teda, že tovar, ktorý je deklarovaný na faktúrach, bol skutočne dodaný odberateľom uvedeným na faktúrach. Z administratívnych spisov je tiež zrejmé, že v priebehu výkonu daňovej kontroly, vo vyrubovacom konaní, bol daňový subjekt vyzývaný predkladať všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia. Rovnako bol upozorňovaný na povinnosť preukazovať relevantné skutočnosti, majúce vplyv na správne určenie dane. Súd v zhode so stanoviskom daňových orgánov dospel k záveru, že žalobca neprodukoval také dôkazy, ktorými by preukázal formálne deklarované obchodné transakcie. 59. Súd poukazuje na to, že pokiaľ daňový subjekt požaduje od štátu vrátenie nadmerného odpočtu, je jeho základnou povinnosťou preukázať, že má na jeho vrátenie právny nárok. Rovnako je tomu aj v prípade uplatňovania akejkoľvek daňovej výhody, či úľavy z platenia daní. Preukázať to môže len na základe nespochybniteľných dôkazov, preukazujúcich splnenie zákonom stanovených podmienok pre priznanie uplatneného nároku. Ak daňové orgány spochybnia deklarované zdaniteľné obchody, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok. Akýkoľvek právny nárok možno priznať len za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok. Podľa stanoviska súdu daňové orgány rozhodli v súlade so zákonom o DPH, ak dodatočne vyrubili žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty, v prípade nepreukázania skutočnosti, že boli splnené zákonom stanovené podmienky pre uznanie uplatneného oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH resp. § 45 zákona o DPH, čo vedie k záveru, že daňový subjekt si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane. Posudzujúc vec z hľadiska daňového práva nie je možné priznať daňovému subjektu právny nárok, ak nepreukázal splnenie zákonných podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu EÚ. Relevantným pre daňové orgány je preukázanie nesplnenia týchto zákonných podmienok a nie dôvodov, prečo tomu tak je. Daňové orgány daňovou kontrolou zisťujú, alebo preverujú základ dane, alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. 60. Správca dane nepreukazuje úmysel a vedomosť o podvodnom konaní, toto presahuje rámec konania daňových orgánov, rovnako aj súdu preskúmavajúceho zákonnosť napadnutých rozhodnutí. To, že nie je možné uznať uplatnené oslobodenie od dane, automaticky neznamená podľa názoru súdu, trestnoprávnu zodpovednosť daňového subjektu uplatňujúceho si oslobodenie, nakoľko sú relevantnými ďalšie zistenia, z akého dôvodu došlo k nenaplneniu zákonom stanovených podmienok pre priznanie tohto uplatneného nároku. Nie je vylúčené, že obchodní partneri žalobcu - maďarskí daňovníci sa mohli dopustiť aj podvodného konania, avšak bolo povinnosťou žalobcu počínať si v obchodných vzťahoch opatrne, s primeranou obozretnosťou, mal si preveriť daňové subjekty v Maďarsku. Na základe objektívne zistených skutočností bolo preukázané nesplnenie zákonom stanovených podmienok pre uznanie uplatneného oslobodenia od dane, ktoré je evidentne neoprávneným, na čo museli daňové orgány adekvátne reagovať, čo vyústilo do vydania napadnutých rozhodnutí. 61. Takýto záver je aj v súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ C-273/11, v zmysle ktorého čl. 138 ods. 1 Smernice 206/112 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa zamietlo priznanie práva na oslobodenie od dane v prípade dodania v rámci spoločenstva, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že predávajúci si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania. To, že žalobca nevyvrátil pochybnosti správcu dane a nepredložil vierohodné, relevantné dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali oprávnenosť ním uplatneného nároku, znamená v podstate neunesenie dôkazného bremena ním samotným na preukázanie skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-273/11 je možné zamietnuť priznanie práva na oslobodenie od dane aj v prípade (jedná sa o alternatívnu situáciu), ak predávajúci vedel, alebo mal vedieť, že plnenie, ktoré uskutočnil, bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal nadobúdateľ. Súd má za to, že k zamietnutiu priznania práva na oslobodenie od dane v prípade intrakomunitárneho obchodu postačuje, ak predávajúci si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania (z dôvodov vyššie uvedených nepostačuje len ich formálne splnenie), t.j. ak neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti ním uplatneného nároku a splnenie ďalšej podmienky, že vedel alebo mal vedieť, že plnenie, ktoré uskutočnil bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal nadobúdateľ, je ako alternatíva už irelevantnou. 62. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (porovnaj napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/58/2015 a sp. zn. 4Sžf/30/2014). 63. K preverovaniu si obchodných partnerov súd poznamenáva, že pri správe daní platí prejednávacia zásada, preto správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa. Správca dane iba preveruje dôkazy predložené platiteľom. Dôkazná povinnosť je na strane platiteľa v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a je vecou daňového subjektu ako, a či si preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-80/11 a C-142/11 z 21.06.2012 vyplýva, že Súdny dvor predpokladá obozretnosť daňového subjektu, jeho povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, ubezpečiť sa o zákonnom konaní (dodržiavaní daňových povinností) obchodného partnera. 64. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 5Sžf/97/2009 poukázal na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasným základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu. 65. Podľa čl. 131 Smernice DPH (Smernica Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty); oslobodenia od dane ustanovené v kapitolách 2 až 9 sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia Spoločenstva a v súlade s podmienkami, ktoré členské štátny stanovenia na účely zabezpečenia správneho a jednoznačného uplatňovania tohto oslobodenia od dane a na účely predchádzania akýmkoľvek možným daňovým únikom, vyhýbaniu sa dani alebo zneužitiu dane. 66. Podľa čl. 138 bod 1 Smernice; členské štátny oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom, alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu, konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala. 67. K dovolávaniu sa žalobcu aplikovania v predmetných veciach priameho účinku Smernice a subsumovania veci pod rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Traum EOOD proti Direktor na Direkcija č. C-492/13 zo dňa 09.10.2014 súd má za to, že uvedené rozhodnutie nie je použiteľné na predmetné prípady, o ktorých rozhoduje Krajský súd v Banskej Bystrici, pretože predmetom sporu, o ktorom rozhodoval Súdny dvor vo veci C-492/13, boli otázky, či daňový orgán členského štátu môže zamietnuť priznanie práva na oslobodenie od DPH v prípade uskutočnenia intrakomunitárneho dodania tovaru z dôvodu, že nadobúdateľ nebol identifikovaný pre DPH v inom členskom štáte a dodávateľ nepreukázal pravosť podpisu uvedeného na dokumentoch, preukazujúcich splnenie podmienok na oslobodenie ani oprávnenie osoby, ktorá podpísala tieto dokumenty, konať v mene nadobúdateľa a predmetom tohto súdneho konania bolo posúdiť zásadnú otázku, či došlo k dodaniu tovaru z tuzemska do iného členského štátu tým daňovým subjektom, ktoré sú uvedené vo faktúrach. 68. V súvislosti s dôkaznými prostriedkami, ktoré možno vyžadovať od dodávateľa na preukázanie splnenia podmienok na oslobodenie intrakomunitárneho dodania tovaru od DPH, Súdny dvor EÚ v rozsudku C-492/13 uviedol, že prináleží členským štátom stanoviť podmienky, za akých oslobodia od DPH intrakomunitárne dodania s cieľom zabezpečiť správne a jednoduché uplatnenie týchto oslobodení a zabrániť podvodu, daňovému úniku alebo prípadnému zneužitiu. Tiež uviedol, že pri výkone svojich právomocí členské štáty musia dodržiavať všeobecné právne zásady, ktoré sú súčasťou právneho poriadku EÚ, najmä zásady právnej istoty a proporcionality. 69. Súd má za to, že nedošlo k porušeniu právnej istoty u žalobcu, nedošlo k narušeniu zásady legitímnej dôvery, pretože pravidlá práva sú zrozumiteľné a presné a ich uplatňovanie bolo pre žalobcu ako osobu, ktorá týmto pravidlám podlieha, predvídateľné. Zákon o DPH, ako vnútroštátny predpis, zrozumiteľne formuluje podmienky, ktoré musia byť splnené na oslobodenie od DPH pri intrakomunitárnom dodaní tovaru resp. pri trojstrannom obchode. 70. Pokiaľ žalobca poukazoval v žalobách na ďalšie rozhodnutia, či už Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho súdu ČR a rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, neuvádza konkrétne námietky voči zisteniam správcu dane ani voči postupu správcu dane alebo žalovaného. Ide o všeobecný odkaz, preto sa súd nimi ani v dôvodoch tohto rozhodnutia nezaoberal. 71. Súd v zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 SSP zaujal stanovisko k podstatným žalobným námietkam, pričom za rozhodujúce považuje to, že nebolo preukázané splnenie podmienok pre priznanie oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona o DPH pri intrakomunitárnom dodaní tovaru resp. § 45 zákona o DPH pri trojstrannom obchode, konkrétne nebolo preukázané dodanie tovaru pre maďarské spoločnosti UMM DATA Kft., Pocak Trans Kft., BAUNTER Kft. a Su-Lak Realty Trade Kft. 72. Súd má za to, že daňové orgány neporušili ani zásadu zákonnosti v zmysle zákona o správe daní. Postupovali v konaní chrániac záujmy štátu, zároveň však dbali aj na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. 73. V súvislosti požiadavkou žalobcu, aby súd pripojeným spisom vedeným Ministerstvom vnútra SR, PPZ, národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície, expozitúra Stred, Partizánska cesta 106, Banská Bystrica, ČVS: PPZ-1018/NKA-FP-ST-2014 resp. vyžiadaním vyjadrenia, overil či v rámci trestného konania bolo zistené, že tovar žalobcu bol dodaný odberateľom v Maďarsku, správny súd konštatuje, že súdny prieskum nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Len výnimočne správny súd vykonáva dokazovanie, ak je to nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. 74. V súvislosti s uvedenou požiadavkou žalobcu súd dospel k záveru, že ak žalobca dodatočne disponuje dôkazmi, ktoré môžu mať vplyv na daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, môže to byť dôvod na obnovu konania podľa § 75 Daňového poriadku, a nie je dôvod vykonávať dokazovanie v rámci súdneho prieskumu, o to viac v situácii, že tieto dôkazy navrhol žalobca až v súdnom konaní. 75. Vyššie uvedené sa vzťahuje aj na žalobcom predložené dodatočné daňové priznania spoločnosťou UMM DATA Kft. 76. Súd po preskúmaní žalobami napadnutých rozhodnutí a predchádzajúceho konania, na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v medziach žalôb sú rozhodnutia žalovaného v súlade so zákonom. Žalovaný vec správne právne posúdil, pričom sa náležite vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a svoje rozhodnutia vyčerpávajúco odôvodnil a súd sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil, preto žaloby ako nedôvodné v súlade s § 190 SSP zamietol. 77. Žalobcovi, ktorý nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ust. § 167 ods. 1 SSP a contr. 78. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods.1 SSP a § 439 ods. 3 a contrario SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP), v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, povinnosť zastúpenia advokátom sa vzťahuje aj na spísanie kasačnej sťažnosti (§ 449 SSP).