Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1Scud/3/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200186 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200186.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcu: O. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom ul. V. N. č. XXXX/X, F., zastúpený JUDr. Milanom Šulvom, advokátom, AL Legal s.r.o., advokátska kancelária, Lučinská 1/11, 831 03 Bratislava 3, IČO: 36 857 688, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-24/2016 zo dňa 11.01.2016, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd žalobu žalobcu zamieta II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Dňa 01.07.2015 si podal žalobca na oddelení cudzineckej polície Policajného zboru v Žiline žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 52 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru v Žiline č. PPZ-HCP- BB7-1179-016/2015-PP zo dňa 19.10.2015 bolo rozhodnuté tak, že žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu podľa ust. § 52 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, ktorú si podal účastník konania dňa 01.07.2015 na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru v Žiline sa zamieta, nakoľko existuje dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny O. D., narodený XX.XX.XXXX, štátny príslušník Macedónskej republiky, prechodne bytom ul. V. N. č. XXXX/X, F., č. cestovného pasu C ohrozuje bezpečnosť štátu. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo v podstate odôvodnené tým, že dňa 12.10.2015 oprávnená osoba na ÚHCP PZ, ktorá má vydané osvedčenie Národného bezpečnostného úradu pre stupeň utajenia „Tajné“, a je určená na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia „Tajné“ prostredníctvom RHPC Banská Bystrica oznámila správnemu orgánu OCP PZ Žilina, že existujú relevantné informácie k účastníkovi konania podľa zák. č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a k naplneniu dôvodov na zamietnutie žiadosti podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Podľa § 120 ods. 2 písm. g) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods. 2 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu. Prvostupňový orgán - Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru v Žiline je na základe vyjadrenia Slovenskej informačnej služby toho názoru, že vyjadrenie Slovenskej informačnej služby má taký závažný charakter, že v nadväznosti na posúdenie ohrozenia bezpečnosti štátu podľa § 54 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, u účastníka konania, nie je udelenie dlhodobého pobytu v záujme Slovenskej republiky. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie žalobca, a na základe podaného odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím Č.PPZ-HCP- BB2-24/2016-SK zo dňa 11.01.2016 rozhodol tak, že rozhodnutie vydané Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Žilina pod č. PPZ-HCP-BB7-1179-016/2015-PP zo dňa 19.10.2015, ktorým sa v zmysle ust. § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov zamieta žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 52 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov štátnemu príslušníkovi Macedónskej republiky, p. O. D., narodený XX.XX.XXXX, v zmysle ust. § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní potvrdzuje a odvolanie účastníka konania proti tomuto rozhodnutiu v plnom rozsahu zamieta. Rozhodnutie bolo v podstate odôvodnené tým, že osobitný zákon o pobyte cudzincov (zák. č. 404/2011 Z.z.), v zmysle ktorého sa postupuje v konaní o udelení dlhodobého pobytu účastníka konania, v ust. § 120 ods. 2 písm. g) stanovil, že policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods. 2 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu. V ust. § 120 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov zákonodarca zjavne nadradil bezpečnostný záujem štátu nad všeobecné platné zásady administratívneho konania obsiahnuté v Správnom poriadku. Citované ustanovenie zákona o pobyte cudzincov je teda vo vzťahu k zákonu o správnom konaní lex specialis. Správny orgán preto nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzať konkrétne dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti a uvedie iba konštatovanie, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. K uvedeným skutočnostiam sa vyjadril už aj Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. II. ÚS 480/201462, kde konštatuje, že z uvedeného vyplýva, že zákonodarca vyvážil ústavne chránenú hodnotu bezpečnosti štátu na jednej strane a ústavne procesne práva, resp. právo na ochranu rodinného života, akcentujúc bezpečnosť štátu. Zákonodarcu uprednostnil bezpečnosť nielen z hľadiska jej samej, ale aj z hľadiska utajenosti spravodajských informácií. V konfrontácii s bezpečnosťou štátu zákonodarca uprednostnil len ochranu života a zákaz mučenia. Režim utajovaných skutočností upravuje zák. č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností, vymedzuje utajované skutočnosti, a tiež oprávnené osoby. Dňa 12.09.2015 oprávnená osoba Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica na exaktné posúdenie informácií, ktorá má vydané osvedčenie Národného bezpečnostného úradu pre stupeň utajenia „Tajné“ a je určená na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa tajenia „Tajné“ oznámila prvostupňovému správnemu orgánu, po nahliadnutí do utajovaných písomností Slovenskej informačnej služby pod č. 65/152-T-168-6/2015- S zo dňa 29.07.2015, že existujú relevantné informácie k účastníkovi konania, ktoré zakladajú dôvod na zamietnutie predmetnej žiadosti podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Odvolací orgán si dňa 07.12.2015 opätovne vyžiadal zo Slovenskej informačnej služby pod č. písomností PPZ- HCP-BB2-89-001/2015-SK zaslanie vyjadrenia k účastníkovi konania. Dňa 22.12.2015 sa štatutárny orgán odvolacieho orgánu oboznámil s utajovanou písomnosťou Slovenskej informačnej služby pod č. 65/152-T-168-6/2015-S zo dňa 29.07.2015, ktorá je prílohou utajovanej písomnosti pod . 65/152- T-225/2015-S zo dňa 16.12.2015 a obidve majú stupeň utajenia „Tajné“. Štatutárny orgán odvolacieho orgánu vyhodnotil zistené informácie, že v prípade účastníka konania je dôvodné podozrenie, že účastník konania ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, že tieto skutočnosti zakladajú dôvod na zamietnutie žiadosti účastníka konania podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. V prvostupňovom správnom konaní bolo nad všetky pochybnosti preukázané, že z konania účastníka konania existuje dôvodné podozrenie, že účastník konania ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, pričom v tejto súvislosti prvostupňový správny orgán riadne zvážil aj hľadisko súkromné a zistil, že odopretím udelenia dlhodobého pobytu účastníka konania na území Slovenskej republiky nebude neprimerane ohrozené, resp. odňaté právo účastníka konania na súkromie a rodinný život. Zákon jasne poukazuje na ust. § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, na základe ktorého policajný útvar posúdi mieru ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku na základe kritérií v tomto ustanovení uvedených. Prvostupňový správny orgán, a tak isto aj odvolací orgán, riadne zvážili, či dôsledky zamietnutia žiadosti o dlhodobý pobyt nie sú zjavne neprimerané dôvodom ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku. Oprávnená osoba Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica na exaktné posúdenie informácií, ktorá má vydané osvedčenie Národného bezpečnostného úradu pre stupeň utajenia „Tajné“ a je určená na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia „Tajné“, riadne posúdila a zvážila, že je preukázané dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie a o tejto skutočnosti informoval prvostupňový správny orgán písomnosťou č. PPZ-HCP- BB-637/2015 zo dňa 20.10.2015. Ústavný súd SR vo svojom náleze pod sp. zn. II. ÚS 480/201462 konštatuje, že čl. 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom a prenesene potom hmotné základné právo na ochranu súkromného a rodinného života. Aj keď nespadá pod režim čl. 51 ústavy, rozsah procesov, na ktoré dopadá čl. 48 ods. 2 ústavy, je z hľadiska textuálneho veľmi široký, a je zrejmé, že ho nemožno aplikovať bezo zvyšku na akýkoľvek súdny proces, nieto na proces správny (porovnaj napr. II. ÚS 130/2013). Inými slovami, zákony, ktoré konkretizujú ústavné hodnoty, môžu modifikovať rozsah aplikácie č. 48 ods. 2 ústavy. V prejednávanej veci zákon dokonca vylučuje vykonávanie dôkazov pochádzajúcich od Slovenskej informačnej služby, a preto je aj vylúčená možnosť vyjadrenia sa k nim. Vyjadrenie od Slovenskej informačnej služby možno dokonca vnímať ako zákonnú podmienku, ktorá nepodlieha dokazovaniu, a je teda mimo režimu čl. 48 ods. 2 Ústavy. Predmetnými utajovanými skutočnosťami by sa mohol oboznámiť aj advokát účastníka konania, a to na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí (v danom prípade Slovenskej informačnej služby), no z celého administratívneho spisu nevyplýva, že by advokát účastníka konania požiadal o jednorazové sprístupnenie tejto informácie. Odvolací orgán sa dňa 22.12.2015 riadne oboznámil s utajovanou písomnosťou Slovenskej informačnej služby pod č. 65/152- T-168-6/2015- S zo dňa 29.07.2015, ktorá je prílohou utajovanej písomnosti pod č. 65/152-T-225/2015- S zo dňa 16.12.2015 a obidve majú stupeň utajenia „Tajné“ a vyhodnotil zistené informácie tak, že tieto skutočnosti zakladajú dôvod na zamietnutie žiadosti účastníka konania podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Odvolací orgán ďalej poukazuje na skutočnosť, že v celom konaní nebol preukázaný akýkoľvek dôvod spochybňovať stanovisko Slovenskej informačnej služby, ktorá je štátnym orgánom Slovenskej republiky, ktorý plní úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu. Vychádzajúc aj zo skutočností, že účastník konania nie je z územia Slovenskej republiky vyhosťovaný, nezakazuje sa mu vstup na územie Slovenskej republiky, a ani nijako sa mu neobmedzuje sloboda pohybu a pobytu, ale v súlade so zákonom o pobyte cudzincov sa len rozhoduje o zamietnutí jeho žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu podľa ust. § 52 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. V žalobe žalobcu zo dňa 15.02.2016 žalobca napadol rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP- BB2-24/2016 zo dňa 11.01.2016 a navrhoval toto rozhodnutie zrušiť podľa § 250i ods. 2 písm. b), d) a e) O.s.p. a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žaloba bola v podstate odôvodnená tým, že žalobca je bezúhonný človek, čo preukázal aj odpisom z registra trestov. V Slovenskej republike sa zdržiava od r. 2010, pričom mu bol pravidelne každý rok udelený prechodný pobyt na 1 rok z dôvodu podnikania. Ani jedenkrát nebola žiadosť o udelenie pobytu žalobcovi zamietnutá. Žalobca podniká na Slovensku od r. 2010, kedy založil obchodnú spoločnosť NAKI TRADE, s.r.o. so sídlom 687 Rovinka,900 41, IČO: 45 875 812. Počas tohto pobytu sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania alebo iného konania, ktoré by mohlo indikovať prítomnosť akejkoľvek bezpečnostnej hrozby pre Slovenskú republiku v jeho osobe. Počas pobytu na Slovensku sa žalobcovi s manželkou narodil syn v r. 2011. Manželka žalobcu spolu so žalobcom býva na Slovensku od r. 2010, žijú v spoločnej domácnosti v meste Ružomberok a tu sa aj trvalo zdržiavajú. Žalobca preinvestoval na Slovensku asi 200.000,00 Eur, pričom v súčasnosti zamestnáva 6 zamestnancov. Účastník konania preukázateľne nie je osoba, ktorá by akokoľvek ohrozovala bezpečnosť Slovenskej republiky alebo jej verejný poriadok, žije trvalo usporiadaným a mravným spôsobom života spolu so svojou rodinou. Žalobca poukazoval na tú skutočnosť, že policajný útvar, ktorý postupuje podľa ust. § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov posúdi mieru ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, na základe kritérií v tomto ustanovení uvedených. Na učinenie záveru o tom, že žiadateľ o udelenie dlhodobého pobytu ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejného poriadku, pričom táto činnosť správneho orgánu je tzv. správnou úvahou pri použití konkrétnych právnych predpisov - musí byť založená na odôvodnených záveroch o tom, že žiadateľ takéto riziko pre Slovenskú republiku predstavuje vychádzajúc z konkrétnych skutočností, ktoré takéto podozrenie zakladajú. Toto správne uváženie, na základe ktorého žalovaný rozhodol, výrazne vybočilo z medzí a hľadísk zákona ustanoveným zákonom. Zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je nesprávne, nakoľko je v rozpore s obsahom spisu a rozhodnutie je tiež nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť a postup žalovaného je v rozpore so základnými zásadami správneho konania ustanovenými v § 3 zák. č. 71/1967 Zb. zákona o správnom konaní a princípu právnej istoty. Žalobcovi i napriek písomnej žiadosti správnemu orgánu nebolo umožnené sprístupnenie informácie, na základe ktorej žalovaný rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu. Žalobca má za to, že skutkové zistenia žalovaného boli nesprávne a správne uváženie vybočilo z medzí a hľadísk zákona, na základe čoho je touto žalobou napadnuté rozhodnutie nezákonné. Celé správne konanie bolo poznačené vadami konania, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutí. Oddelenie cudzineckej polície Žilina rozhodoval o použití správnej úvahy na základe dôkazu, s ktorým nebol sám oboznámený (ako sám uvádza v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia). Správny orgán je povinný v zmysle § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zistiť presne úplne skutočný stav veci, za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán sa s dôkazom neoboznámil, resp. len sprostredkovane prostredníctvom RHCP Banská Bystrica a až v odvolacom konaní mal správny orgán, ktorý rozhodoval, prístup k skutočnostiam, ktoré bral pri rozhodovaní na zreteľ, avšak aj tento rozhodol nezákonne. Žalobca navrhoval súdu vykonať dôkaz, na základe ktorého bude mať súd reálnu možnosť preskúmať, či správna úvaha žalovaného, odvolávajúca sa na utajovanú skutočnosť, nevybočila z hľadísk a medzí zákona a to tak, aby k spisu súdu bol pripojený úplný administratívny spis žalovaného týkajúci sa preukázanie skutočností, na základe ktorých žalovaný dospel k záveru, že navrhovateľ predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku, a ktorý bude obsahovať aj informáciu od Slovenskej informačnej služby č. 65/152-T-168-6-2015-S zo dňa 29.07.2015, ktorá je prílohou utajovaných písomností pod č. 65/152-T/225/2015-S zo dňa 16.12.2015. Akákoľvek informácia obsiahnutá vo vyjadrení zo Slovenskej informačnej služby musí byť informáciou z časového hľadiska aktualizovanou, resp. aktuálnou v čase rozhodovania o udelenie dlhodobého pobytu. Sudca je oprávnenou osobou s osobitným postavením na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, a teda súd má možnosť posúdiť a vyhodnotiť postup žalovaného pri uplatnení jeho správnej úvahy, či nevybočila z medzí a hľadísk zákona, v čoho dôsledku je podľa názoru žalobcu rozhodnutie nezákonné. Žalobca nemal de facto žiadnu možnosť účinne a vhodne reagovať vo vzťahu k informácii, ktorá podľa názoru žalovaného indikuje prítomnosť ohrozenia bezpečnosti Slovenskej republiky zo strany žalobcu, nakoľko táto informácia sa v administratívnom spise nenachádza. Je nemožné vyjadriť sa informácii, ktorej obsah nie je známy. Preto k deklarácii žalovaného, že poskytnutím takéhoto priestoru na vyjadrenie pre žalobcu (ktorú žalobca aj napriek všetkému využil), pričom poukázal na to, že mu nie je známa, na základe čoho by mal ohrozovať bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, nakoľko tieto informácie neboli žalobcovi poskytnuté, môže (žalobca) vykladať len zo zákonných pojmov, ktoré uvádza ZPC, pričom mu nie sú známe akékoľvek skutočnosti, ktoré by mohli odôvodňovať existenciu rizika byť dôvodne podozrivý z toho, že ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, si splnil ako správny orgán svoju zákonnú povinnosť poskytnúť možnosť žalobcovi vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy, je nutné uviesť, že takáto možnosť bola len čisto pro forma charakteru a v skutočnosti nenaplnila účel a zmysel tohto žalobcovho práva. Žalobou napadnuté rozhodnutie je v priamom rozpore s princípom právnej istoty obsiahnutého v ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Správny orgán sa opiera o skutočnosti, ktoré nie je možné preveriť ani k nim sa vyjadriť, predstavuje priestor pre ničím neobmedzenú svojvôľu pri rozhodovaní o právach a právom chránených záujmoch účastníka konania, a tiež činí toto rozhodnutie nepredvídateľným, prekvapivým a v konečnom dôsledku nepreskúmateľným. Došlo tiež k neprípustnému zásahu do základných ľudských práv žalobcu, a to najmä do práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť, pričom súčasne navrhoval, aby súdu v zmysle § 250i ods. 1 Občianskeho poriadku posudzoval napadnuté rozhodnutie na základe skutkového stavu, ktorý správny orgán posudzoval v čase rozhodovania vo veci, ktorá je predmetom konania pred súdom. Žalovaný zároveň navrhoval, aby súd podľa § 250f ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol bez pojednávania. Žalovaný vo vyjadrení opätovne poukazoval na ust. § 120 ods. 2 písm. g) zákona o pobyte cudzincov. Pre posúdenie žiadosti o udelenie prechodného pobytu odkazoval na § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov. V r. 2010, v čase, keď žalobca žiadal o udelenie prechodného pobytu v súvislosti s podnikaním žalobcu, v tomto čase (v r. 2010) Slovenská informačná služba uviedla, že nedisponuje poznatkami, ktoré by mali vzťah k predmetu konania o udelenie povolenia na prechodný pobyt žiadateľa. V rámci obnovovaní prechodného pobytu zo strany žalobcu legislatíva neukladá policajnému útvaru povinnosť opakovane žiadať stanovisko Slovenskej informačnej služby z dôvodu preverovania bezpečnostného rizika. Z toho dôvodu prvostupňový orgán pri konaniach o žiadosti žalobcu a obnovenie prechodného pobytu za účelom podnikania v priebehu nasledujúcich piatich rokoch nežiadal o stanovisko Slovenskej informačnej služby k bezpečnostnému riziku žiadateľa. Následne po podaní žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky, ktorý je jedným z druhov trvalého pobytu v zmysle vymedzenia zákona o pobyte cudzincov, si policajný útvar v zmysle § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov vyžiadal vyjadrenie Slovenskej informačnej služby. Štatutárny orgán prvostupňového správneho orgánu nebol v danej dobe oprávnený na oboznamovanie sa so stupňom utajenia „Tajné“ a v zmysle interného usmernenia č. .:PPZ-HCP-OCP1-2015/009429-002 spracovaného Úradom hraničnej a cudzineckej polície PPZ Bratislava pre všetky zložky cudzineckej polície na Slovensku sa oprávnená osoba pôsobnosť RHCP Banská Bystrica, ktorá má vydanie osvedčenie Národného bezpečnostného úradu pre stupeň utajenia „Tajné“ a je určená na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia „Tajné“, sa s obsahom utajovanej písomnosti oboznámila v chránenom priestore kategórie „Tajné“ na Pribinovej ulici č. 2 v Bratislave. Dňa 12.09.2015 oprávnená osoba Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica na exaktné posúdenie informácií oznámila prvostupňovému správnemu orgánu, po nahliadnutí do utajovanej písomnosti Slovenskej informačnej služby pod č. 65/152-T-168-6/2015-S zo dňa 29.07.2015, že existujú relevantné informácie k účastníkovi konania, ktoré zakladajú dôvod na zamietnutie žiadosti podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Dňa 22.12.2015 sa štatutárny orgán odvolací orgán opätovne oboznámil s utajovanou písomnosťou Slovenskej informačnej služby pod č. 65/152-T-168-6-2015-S zo dňa 29.07.2015, ktorá je prílohou utajovanej písomnosti pod č. 65/152-T-225/2015-S zo dňa 16.12.2015. Štatutárny orgán odvolacieho orgánu vyhodnotil zistené informácie, že v prípade účastníka konania je dôvodné podozrenie, že účastník konania ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, a že tieto skutočnosti zakladajú dôvod na zamietnutie žiadosti účastníka podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. V prílohe k podaniu zo dňa 30.05.2016, ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 01.06.2016, zástupca žalobcu uviedol, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez pojednávania. Vzhľadom k tomu, že účastníci konania súhlasili s tým, aby bolo rozhodnuté bez pojednávania, súd zverejnil na úradnej tabuli súdu vyhlásenie rozsudku na deň 22.06.2016 o 13.00 hod, pojednávacia miestnosť č. 122 na Krajskom súde v Banskej Bystrici, Skuteckého 7, súd rozhodol bez pojednávania a vyhlásil rozsudok dňa 22.06.2016 o 13.00 hod. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe a po preskúmaní veci žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol, pretože dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Podľa ust. druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoby tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. V predmetnom prípade si žiadateľ - žalobca dňa 01.07.2015 podal žiadosť na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Žilina o udelenie dlhodobého pobytu podľa ust. § 52 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Podľa § 51 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov dlhodobý pobyt sa udeľuje na neobmedzený čas. Podľa § 52 ods. 1 písm. a) citovaného zákona policajný útvar udelí dlhodobý pobyt, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 54 ods. 2, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene a nepretržite po dobu 5 rokov bezprostredne pred podaním žiadosti. Podľa § 54 ods. 2 písm. a) citovaného zákona policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na udelenie dlhodobého pobytu alebo je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Podľa § 2 ods. 1 písm. i) zákona o pobyte cudzincov ohrozením bezpečnosti štátu je konanie osoby, ktorým ohrozuje demokratický poriadok, zvrchovanosť, územnú celistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc štátu alebo konanie osoby, ktorým porušuje základné práva a slobody, ktorými sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie. Zo správneho spisu má súd preukázané, že žalobca žije s manželkou na území Slovenskej republiky od r. 2010 a v r. 2011 sa im narodil syn. V predmetnom prípade došlo vlastne k stretu dvoch chránených záujmov. Jeden záujem je bezpečnosť štátu a druhý záujem je právo žalobcu na ochranu manželstva a rodiny na území Slovenskej republiky. Pri strete takýchto dôležitých záujmov je potrebné vychádzať z princípu proporcionality. Je potrebné posudzovať, ktorý z týchto záujmov pri použití tohto princípu proporcionality je dôležitejší. Súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného dospel zhodne so žalovaným k záveru, že prevážilo ohrozenie bezpečnosti štátu žalobcom nad princípom ochrany rodiny a manželstva i napriek tomu, že samotné konkrétne dôvody ohrozenia bezpečnosti štátu zo strany žalobcu v rozhodnutiach správnych orgánov neboli uvedené. Podľa § 120 ods. 1,2 zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuj sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Policajný útvar uvedenie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosti, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie podľa písm. g) o zamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods. 2 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu. V predmetnom prípade správne orgány rozhodovali o žiadosti na udelenie dlhodobého pobytu žalobcu a zaoberali sa otázkou udelenia pobytu podľa § 54 ods. 2 písm. b) (podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu). Zák. č. 404/2011 o pobyte cudzincov, jeho vzťahu k zákonu o správnom konaní (zák. č. 71/1967 Zb.) zákon lex specialis, preto nebolo povinnosťou správnych orgánov konkretizovať v odôvodnení dôvod zamietnutia žiadosti v súvislosti s bezpečnostným záujmom Slovenskej republiky. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že krajský súd si vyžiadal od Slovenskej informačnej služby písomnosť č. 65/152-T-168-6/2015-S zo dňa 29.07.2015, ktorá je prílohou utajovanej písomnosti pod č. 65/152-T-225/2015-S zo dňa 16.12.2015, z ktorých zistil, že Slovenská informačná služba disponuje informáciami v súvislosti s osobou žalobcu, ktoré ohrozujú bezpečnosť štátu. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval na to, že prvostupňový správny orgán, ktorý rozhodoval v predmetnej veci sa až sprostredkovane oboznámil s utajovanou skutočnosťou Slovenskej informačnej služby, k tomu súd uvádza, že prvostupňové a druhostupňové konanie pred správnymi orgánmi tvorí jeden celok a druhostupňový správny orgán, ktorý rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu sa oboznámil s obsahom utajovaných písomností a dospel k obdobnému záveru ako prvostupňový správny orgán, že u žalobcu ide o dôvodné podozrenie, že žalobca ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, a že tieto skutočnosti zakladajú dôvod na zamietnutie žiadosti účastníka konania podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Týmto vlastne došlo aj náprave pochybenia prvostupňového správneho orgánu, ktoré žalobca vytýkal prvostupňovému správnemu orgánu v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdí, že došlo k neprípustnému zásahu do základných ľudských práv žalobcu, a to najmä do práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, k tomu súd uvádza, že vo výnimočných prípadoch aj samotná ústava v čl. 13 ods. 3,4 počíta v určitých výnimočných prípadoch s obmedzením základných práv a slobôd na základe zákona, čo sa stalo aj v danom prípade, keď v zmysle § 120 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov dáva policajným útvarom možnosť v odôvodnení rozhodnutia uviesť iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zamietnutie žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods. 2 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval na rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, tieto rozhodnutia nie sú identické s predmetom tohto sporu a sú na daný prípad nepoužiteľné. Preto sa súd v dôvodoch tohto rozhodnutia ich obsahom ani podrobnejšie nezaoberá. Krajský súd po preskúmaní veci dospel v konečnom dôsledku k záveru, že nie sú dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného pre porušenie zákona, preto súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu žalobcu zamietol. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní neúspešný. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.