Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/33/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200267 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200267.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Milana Segeča, v právnej veci žalobcu: Kremnické vrchy pre život, Vansovej 6/115, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 42 396 557, zastúpeného spoločnosťou Bardač, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Hlavný banský úrad, Kammerhofská 25, 969 50, Banská Štiavnica, za účasti zúčastnenej osoby: REGOS, s. r. o., Prievozská 4D, 821 09 Bratislava, IČO: 36 640 638 63, právne zastúpeného spoločnosťou: SKLEGAL, s. r. o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1189-1913/2015 zo dňa 10.12.2015, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie Hlavného banského úradu Banská Štiavnica č. 1189- -1913/2015 zo dňa 10. decembra 2015 zrušuje a súčasne z r u š u j e rozhodnutie Obvodného banského úradu Banská Bystrica č. 1571-2986/2015 zo dňa 26. októbra 2015 a vec vracia Obvodnému banskému úradu Banská Bystrica na ďalšie konanie. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, t. j. v rozsahu 100 %. III. Súd zúčastnenej osobe voči žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Obvodný banský úrad Banská Bystrica - prvostupňový orgán verejnej správy, rozhodnutím č. 1571-2986/2015 zo dňa 26.10.2015 podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej zákon o slobode informácií alebo Infozákon) nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie plánu otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska bentonitu (ďalej tiež POPD) v katastri obce Bartošova Lehôtka firmy REGOS, s. r. o. Bratislava, a podľa § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií, odmietol sprístupnenie informácie - rozhodnutie o rozšírení dobývacieho priestoru Stará Kremnička III. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici na základe nesúhlasu organizácie REGOS, s. r. o. Bratislava, žiadosti žalobcu o sprístupnenie plánu otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska bentonitu v katastri obce Bartošova Lehôtka firmy REGOS, s. r. o. nevyhovel aplikujúc § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií. 3. Odmietnutie žiadosti o informáciu - rozhodnutie o rozšírení dobývacieho priestoru Stará Kremnička III., odôvodnil Obvodný banský úrad tým, že takouto informáciou nedisponuje. Rozhodnutie o rozšírení dobývacieho priestoru Stará Kremnička III. nebolo vydané. 4. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca odvolanie, a na základe podaného odvolania rozhodoval ako druhostupňový orgán verejnej správy žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 1189-1913/2015 zo dňa 10.12.2015 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici. 5. Žalovaný, ako odvolací orgán, nezistil žiadny dôvod na postup navrhnutý žalobcom ako odvolateľom. 6. Nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku o nemožnosti aplikácie § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií, keď mal za to, že prvostupňový orgán aplikoval § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií, pretože k tomuto postupu už mal k dispozícii vyjadrenie nesúhlasu so zverejnením POPD od organizácie z predchádzajúceho konania. 7. Poukázal na to, že ak POPD obsahuje informácie, tykajúce sa ochrany životného prostredia, tak sú to len informácie o spôsobe zabezpečenia požiadaviek, resp. podmienok, ktoré určil príslušný orgán ochrany prírody a krajiny v rámci riešenia stretov záujmov v súvislosti s vykonávaním banskej činnosti. 8. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadril tiež názor, že organizácia nemá žiaden dôvod zdôvodňovať, v čom má spočívať obsah obchodného tajomstva u predmetného POPD. 9. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca sa mýli, ak tvrdí, že prvostupňový orgán, ako štátny orgán je viazaný Smernicou Európskeho parlamentu a rady č. 2003/4/ES z 28.01.2003. Vyjadril názor, že smernice nie sú bezprostredne aplikovateľné orgánom štátnej správy. Smernica je záväzná len pre členský štát, a len čo do výsledku a cieľa, ktorý je v nej obsiahnutý. Členský štát je povinný prijať vnútroštátny právny predpis, implementačný akt, ktorým prevedie smernicu do svojho právneho poriadku. Citovaná smernica je implementovaná do zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií. 10. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca na tunajší súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, v ktorej navrhol rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 11. Žalobca v žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď uviedol, že nie je možné v danom prípade aplikovať ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií. 12. Uviedol, že citované ustanovenie upravuje dve podmienky, ktorých kumulatívne splnenie je nevyhnutné pre to, aby mohla povinná osoba odmietnuť prístup k požadovaným informáciám. Prvá podmienka, že povinnej osobe bola požadovaná informácia odovzdaná osobou, ktorej takúto povinnosť zákon neukladá a druhá podmienka, že tento pôvodca informácie na výzvu povinnej osoby povinne oznámi, že so sprístupnením informácie nesúhlasí. Ani jedna z týchto podmienok v danom prípade splnená nebola. 13. Obvodnému banskému úradu bola požadovaná informácia odovzdaná preto, že organizácii takáto povinnosť vyplývala z právnej úpravy a nie „takpovediac len tak“. Obvodný banský úrad nevyzval organizáciu o udelenie súhlasu so sprístupnením požadovanej informácie a vychádzal z vyjadrenia organizácie zo dňa 13.05.2015. Povinná osoba má vyzvať pôvodcu informácií vždy, ak je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie informácií. Tento postup Obvodný banský úrad nedodržal a žalovaný tento nedostatok svojvoľne prehliadol. 14. Ďalšou žalobnou námietkou žalobca namietal, že záujem verejnosti na informácie týkajúcej sa ochrany životného prostredia prevažuje nad ochranou obchodného tajomstva súkromného subjektu. Sprístupnenie takejto informácie nemožno odmietnuť s poukazom na obchodné tajomstvo. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR spisovej značky 3Sži/11/2009. 15. Napokon žalobca namietal, že žalovaný pri aplikácii § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií, mal toto ustanovenie vykladať eurokonformne so zreteľom na znenie čl. 2 ods. 1, ods. 2 bod 3 a čl. 3 ods. 1 smernice 2003/4/ES z 28.01.2003. 16. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že za podstatné považuje zodpovedanie otázky, či v tomto prípade bolo možné aplikovať ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií, alebo nie, a ak nie, tak potom je druhoradým, či bol dodržaný postup pri jeho aplikácii. 17. Žalovaný pripúšťa, že citované ustanovenie možno vykladať rôzne. Za zmysluplný výklad považuje ten, že povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak jej bola odovzdaná osobou, ktorej zákon č. 211/2000 Z. z. neukladá povinnosť sprístupniť informáciu. 18. V súvislosti s ďalšou žalobnou námietkou žalovaný vo vyjadrení uviedol, že nikde v napadnutom rozhodnutí neodôvodňoval odmietnutie prístupu k požadovanej informácii záverom, že má ísť o duševné vlastníctvo organizácie a zároveň aj o určitú formu obchodného tajomstva. 19. Poukázal na to, že podobne ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zdôrazňuje, že POPD nemá charakter informácie, týkajúcej sa ochrany životného prostredia. Ide o technickú dokumentáciu, projekt, ktorý rieši všetky aspekty vykonávanej banskej činnosti. 20. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 21. V priebehu konania bolo správnemu súdu doručené spoločnosťou REGOS, s. r. o. podanie, ktoré správny súd posúdil, podľa jeho obsahu (§ 55 ods. 3 SSP), ako návrh na priznanie postavenia zúčastnenej osoby na konaní (§ 41 ods. 3 SSP). 22. Súd uznesením č. k. 23S/33/2016-37 zo dňa 14.09.2016 priznal spoločnosti REGOS, s. r. o. postavenie osoby zúčastnenej na konaní. 23. Zúčastnená osoba vo vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že spoločnosť REGOS, s. r. o. nie je povinnou osobu v zmysle Infozákona, ktorej zákon o slobode informácií ukladá povinnosť sprístupňovať informácie, a navyše, vopred vyjadrila nesúhlas so sprístupnením POPD tretím osobám. V súvislosti s napadnutým rozhodnutím, ktorého zrušenia sa žalobca podanou žalobou domáha, upozornila na skutočnosť, že POPD, ktorý žalobca žiada sprístupniť, má obdobný charakter ako projektová dokumentácia v rámci stavebného konania, pretože obsahuje projektové, technická riešenia a iné výsledky duševnej tvorivej činnosti, a teda je autorským dielom, ktoré požíva ochranu podľa Autorského zákona. 24. Osoba zúčastnená na konaní, REGOS, s. r. o. navrhla, aby súd žalobu žalobcu zamietol. 25. Žalobca v rámci repliky k vyjadreniu žalovaného zopakoval v podstate dôvody podanej žaloby. Navyše uviedol, že výhradné ložisko bentonitu je majetkom štátu, nakladanie s ktorým upravuje osobitný predpis, ktorý je zákon č. 44/1988 Zb. Ak POPD, ktorého sprístupnenia sa žalobca v administratívnom konaní domáha, sa týka nakladania s majetkom štátu je § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií podľa § 11 ods. 2 zákona o slobode informácií neaplikovateľný k predmetnému POPD. 26. Zúčastnená osoba v reakcii na repliku žalobcu zopakovala svoje doterajšie postoje, pričom uviedla, že si spoločnosť REGOS, s. r. o. v súlade s ustanovením § 19 ods. 2 geologického zákona uplatňuje svoje zákonné právo na utajenie výsledkov svojich geologických prác v podanej záverečnej správe, a to na obdobie 10 rokov, až do roku 2020. Zdôraznila, že žalobca nemá právo na prístup k žiadaným informáciám. Sprístupnením POPD, napriek výslovnému nesúhlasu spoločnosti REGOS, s. r. o., by došlo k hrubému zásahu a porušeniu práv spoločnosti REGOS, s. r. o., ako aj ku konaniu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 27. Žalovaný v reakcii v rámci dupliky k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca vôbec nerozlišuje medzi nakladaním s majetkom štátu a nakladaním s vydobytým nerastom. POPD je projektom, ktorý rieši jednotlivé aspekty vykonávania banskej činnosti, a je jednoznačné, že v žiadnom prípade neslúži na reguláciu správy nerastného bohatstva štátom. 28. Na ďalšie vyjadrenie, doručené zúčastnenou osobou súdu dňa 21.11.2016, súd neprihliadol aplikujúc ustanovenie § 106 ods. 2 SSP, keď všetci účastníci konania boli súdom už skôr poučení o tom, že na ďalšie vyjadrenia súd nemusí prihliadať. 29. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok, ďalej len SSP), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 30. V danom prípade bolo začaté konanie podľa druhej hlavy piatej časti OSP predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 162/2015 Z. z., preto súd pri preskúmavaní zákonnosti postupoval podľa § 162/2015 Z. z.. 31. Na pojednávanie, konané dňa 23.11.2016, sa žalobca, ani jeho právny zástupca nedostavili. Právny zástupca žalobcu požiadal súd o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní, a zároveň súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti, preto súd pojednávanie uskutočnil v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu. 32. Na pojednávaní, konanom dňa 23.11.2016, žalovaný zotrval na písomne podaných vyjadreniach a stanoviskách doručených súdu v tejto veci. Opätovne zdôraznil, že POPD je v podstate technická dokumentácia, ktorej cieľom nie je riešenie ochrany životného prostredia. 33. Zúčastnená osoba, REGOS, s. r. o., na pojednávaní, konanom dňa 23.11.2016, taktiež zotrvala na písomne podaných stanoviskách vo veci. Ako dôkaz predložila potvrdenie zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, zo dňa 22.11.2016, vystavené pre zúčastnenú osobu, z ktorej vyplýva, že bola uplatnená požiadavka na utajení výsledkov záverečnej správy s výpočtom zásob bentonitu na obdobie 10 rokov, ktorá je súčasťou POPD. 34. Krajský súd, ako správny súd, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 35. Podstatnou pre rozhodnutie súdu bolo zodpovedanie otázky, či v danom prípade žalovaný a prvostupňový orgán mohli aplikovať ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. 36. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby písomne oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí. Ak na výzvu povinnej osoby neodpovie osoba oprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácie do siedmich dní, predpokladá sa, že so sprístupnením informácie súhlasí. Na tieto následky musí byť osoba vo výzve upozornená. 37. Citované ustanovenie sa vzťahuje na informácie poskytnuté povinnej osobe inými osobami, a to bez právnej povinnosti. Znamená to, že neexistuje žiadne ustanovenie zákona, ktoré by tretiu osobu k poskytnutiu informácie povinnej osobe zaväzovalo, ani žiadne ustanovenie zákona, ktoré by povinnú osobu oprávňovalo túto informáciu získať. Občania a právnické osoby pri komunikácii s povinnými osobami často odovzdajú aj informácie, ktoré odovzdať nemusia a ktoré povinná osoba pre vybavenie úradnej agendy nevyhnutne nepotrebuje. Môže ísť napríklad o rôzne neformálne listy, oznámenia, podnety alebo petície, ale aj doklady a materiály, ktoré podľa zákona nie sú povinnou súčasťou žiadostí a podaní. 38. V praxi sa vyskytli nejasnosti ohľadom otázky, aká osoba je „osobou, ktorej takúto povinnosť zákon neukladá“. Pri posudzovaní, či informáciu možno sprístupniť, sa neskúma skutočnosť, či osoba, ktorá informáciu odovzdala, je v zmysle § 2 zákona o slobode informácií osobou povinnou poskytovať verejnosti informácie (t.j. povinnou osobou). Podstatná je len skutočnosť, či z nejakého zákona tretej osobe vyplýva povinnosť odovzdať požadovanú informáciu povinnej osobe, od ktorej žiadateľ informáciu žiada. Vyplýva to aj zo znenia čl. 4 ods. 2 písm. g) Smernice 2003/4/ES o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí (ďalej len Smernica). 39. Podľa čl 4 ods. 2 písm. g) Smernice, členské štáty môžu ustanoviť, že žiadosť o prístup k informáciám o životnom prostredí sa zamietne, ak by ich zverejnenie mohlo nepriaznivo ovplyvniť záujmy alebo ochranu ktorejkoľvek osoby, ktorá požadované informácie poskytla dobrovoľne bez toho, aby bola na to zo zákona povinná alebo jej bolo možné na základe zákona túto povinnosť uložiť, ak táto osoba s uverejnením príslušných informácií nesúhlasila. 40. Súd v danom prípade dospel k záveru, že žalovanému neboli zo strany zúčastnenej osoby REGOS s.r.o. poskytnuté také informácie, ktoré by zúčastnená osoba REGOS s.r.o. nemala povinnosť poskytnúť. 41. Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon), organizácia, ktorá má určený dobývací priestor na dobývanie výhradných ložísk, je povinná vypracovať plány otvárky, prípravy a dobývania týchto ložísk; ako aj plány na zabránenie, obmedzenie a likvidáciu enviromentálnych záťaží. 42. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) bod 1 vyhlášky č. 89/1988 Zb. o racionálnom využívaní výhradných ložísk, o povoľovaní a ohlasovaní banskej činnosti a ohlasovaní činnosti vykonávanej banským spôsobom, organizácia vyhotoví a predloží k žiadosti o povolenie otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska hlbinným a povrchovým spôsobom plán otvárky, prípravy a dobývania podľa prílohy č. 3. 43. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe, otvárku, prípravu a dobývanie výhradných ložísk povoľuje obvodný banský úrad. So žiadosťou o povolenie predkladá organizácia plán otvárky, prípravy a dobývania a predpísanú dokumentáciu. 44. Ak banský zákon ukladá zúčastnenej osobe REGOS s.r.o. povinnosť vypracovať plán otvárky, prípravy a dobývania (ďalej tiež POPD) a zároveň vyhláška č. 89/1988 Zb. ukladá zúčastnenej osobe REGOS s.r.o. povinnosť predložiť k žiadosti o povolenie otvárky, prípravy a dobývania POPD, možno jednoznačne konštatovať, že túto povinnosť jej ukladá zákon. Zároveň možno konštatovať, že aj zák. č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti ukladá povinnosť predložiť k žiadosti POPD. Je pritom druhoradé, že zúčastnená osoba so sprístupnením informácie nesúhlasila. 45. Ak prvostupňový orgán a následne aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach nesprístupnenie POPD odôvodňovali aplikáciou ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií, nesprávne právne vec posúdili. 46. Súd v zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 SSP zaujal stanovisko k podstatným žalobným námietkam, pričom za rozhodujúce považuje to, že v danom prípade došlo zo strany orgánov verejnej správy k nesprávnej aplikácii ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií. 47. Vzhľadom na uvedené, súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a súčasne podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a vec vrátil podľa § 191 ods. 4 SSP prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 48. V ďalšom konaní prvostupňový orgán verejnej správy opätovne posúdi žiadosť žalobcu o sprístupnenie požadovanej informácie z pohľadu, či je možné požadovanú informáciu sprístupniť. Len v prípade, že dospeje k inému dôvodu, pre ktorý nie je možné požadovanú informáciu sprístupniť, ako je uvedený v ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií, môže nevyhovieť žiadosti o sprístupnenie informácie. 49. V zmysle § 191 ods. 6 SPP je orgán verejnej správy viazaný právnym názorom súdu. 50. O náhrade trov konania žalobcu správny súd rozhodol podľa 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech celkom, priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 51. O náhrade trov konania zúčastnenej osoby súd rozhodol podľa § 169 SSP. Zúčastnenej osobe súd neuložil v konaní žiadne povinnosti, preto jej náhrada trov konania voči neúspešnému účastníkovi konania nebola priznaná. 52. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). 1. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, povinnosť zastúpenia advokátom sa vzťahuje aj na spísanie kasačnej sťažnosti (§ 449 SSP).