Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23Sp/7/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200282 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200282.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, samosudcom JUDr. Milanom Segečom, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Detva, katastrálny odbor, J. G. Tajovského 1462/9, 962 12 Detva, za účasti: F. V., bytom X. XXXX/X, XXX XX E., zastúpená Mgr. Ivetou Števkovou, advokátkou, J. Jesenského 15, 934 01 Levice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 1165/2015 zo dňa 05.01.2016, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd rozhodnutie odporcu č. V 1165/2015 zo dňa 5. januára 2016 p o t v r d z u j e . II. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva. III. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok 35,- Eur v lehote troch dní. o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím č. V 1165/2015 zo dňa 05.01.2016 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností (Katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ uzavretej medzi záložcom F. V., bytom X. XXXX/X, XXX XX E., v zastúpení DSS Nestor o.z., Stred 449, 027 05 Zázrivá (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, P. O. BOX 261, 811 05 Bratislava) a záložným veriteľom Pohotovosť, s.r.o. Predmetom záložnej zmluvy boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území O. tak, ako to vyplýva zo záložnej zmluvy. Rozhodnutie bolo v podstate odôvodnené tým, že zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá spôsobom, ktorý odporuje ustanoveniu § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, týkajúce sa zastupovania na základe plnomocenstva. Pri uzatváraní dohody o splnomocnení dlžník a splnomocniteľ v jednej osobe nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zo spisu priložených listín vyplýva, že dohoda o splnomocnení je vypracovaná ako predtlač, ktorej obsah dlžník a splnomocniteľ v jednej osobe vôbec nemohol ovplyvniť a ktorá je predkladaná spolu so zmluvou o úvere, pričom táto už obsahuje meno splnomocnenca - Združenie ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava. Záložný veriteľ už vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a hájiť nie záujmy dlžníka, ale záujmy veriteľa, dlžník nemal možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať, teda združenie ProHelp má podľa obsahu právny úkon obhajovať záujmy veriteľa pri uplatňovaní návratnosti úveru v budúcnosti. Je to jasným signálom o naplnení konfliktu záujmov podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobodnej vôle je pri splnomocnení slobody výber osoby, ktorá bude splnomocniteľa zastupovať a hájiť jeho záujmy. V danom prípade mal správny orgán preukázané, že nie sú splnené podmienky na vklad pre neplatnosť dohody o splnomocnení, ktorá spôsobila neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, preto návrh zamietol. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu odporcu odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Tvrdil, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Splnomocnencovi vzniklo právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Nesúhlasil s tvrdeniami odporcu, podľa ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Pokiaľ odporca poukázal na neprípustnosť zastúpenia v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, tvrdil, že rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného musí aj reálne existovať, nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Predložené plnomocenstvo je teda samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho vzťahu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to na skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odporca vo svojom stanovisku zo dňa 09.03.2013 navrhoval napadnuté rozhodnutie potvrdiť. K opravnému prostriedku navrhovateľa podala vyjadrenie prostredníctvom svojej zástupkyni účastníčka konania F. V., ktorá navrhovala, aby súd v plnom rozsahu potvrdil rozhodnutie Okresného úradu v Detve pod č. V 1165/2015 zo dňa 05.01.2016, ktorým vklad záložného práva do katastra nehnuteľností vyplývajúceho zo zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 10.08.2015, v prospech POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zamietol. K veci ďalej uviedla, že v danom prípade išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy, a teda spotrebný úver. Zo zákona o spotrebnom úvere vyplýva i povinnosť dodávateľa služieb informovať spotrebiteľa o výške RPMN. Spôsob jej výpočtu je určený v prílohe č. 1 Zákona o spotrebiteľskom úvere. V zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 27.08.2013 je nesprávne určená výška RPMN, čo je nekalá obchodná praktika a neprijateľná podmienka. Dôsledkom toho je podľa súdnej praxe neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v tejto časti a úver sa tak stáva bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľka mala vrátiť spoločnosti POHOTOVOSŤ peňažné prostriedky v takej výške, v akej jej boli poskytnuté, t. j. 350,- Eur, čo aj vlastne vykonala, dokonca aj nad rámec, keďže doteraz uhradila sumu vo výške 916,- Eur. Pokiaľ ide o vec vedenú pod sp. zn. 23Sp/7/2016, v plnom rozsahu sa prikláňa k právnemu názoru odporcu, že dohoda o splnomocnení zo dňa 27.08.2013 je absolútne neplatná pre rozpor záujmov dlžníka, t. j. navrhovateľky a zástupcu občianskoprávneho združenia ProHelp (teraz DSS Nestor o.z.), podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko zástupca má hájiť záujmy dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Účastníčka je ďalej toho názoru, že dohoda o splnomocnení je neplatná, bola vyhotovená v predtlačenom formulári, kde bol vopred určený splnomocnenec - Združenie ProHelp, teda aj z uvedeného dôvodu považuje dohodu o splnomocnení za absolútne neplatnú v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Už v čase podpisovania dokumentov nebola v kontakte s nikým zo Združenia ProHelp a ani sa nikdy s nikým z tohto združenia nestretla. Dohoda o splnomocnení zo dňa 27.08.2013 je neplatná aj pre rozpor s ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (chýba základná zložka právneho úkonu - slobodný prejav vôle, o čom medzičasom v početných prípadoch rozhodoval aj Najvyšší súd SR). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam navrhovala napadnuté rozhodnutie odporcu v celom rozsahu potvrdiť. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia v rozsahu odvolacích námietok podľa § 250l a nasl. O.s.p (tretej hlavy piatej časti O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a nie je spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, zároveň ani sám súd nezistil dôvody, pre ktoré by ho musel zrušiť ex offo, preto rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Podľa § 250l ods.1 O.s.p. , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Zo spisu správneho orgánu súd zistil, že navrhovateľ dňa 21.09.2015 na Okresnom úrade v Detve podal návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 10.08.2015, ktorá bola uzavretá podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom F. V., v zastúpení zástupcom na základe dohody o splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, za ktorého zmluvu podpísal X. F. - predseda združenia. Podľa článku II. sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. tejto zmluvy, ktoré sú zapísané na príslušných listoch vlastníctva na mene záložcu, a to v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie jeho pohľadávok, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.08.2013, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 350,- Eur s príslušenstvom. Zo spisu správneho orgánu súd ďalej zistil, že bola uzavretá dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľom ( dlžníkom - záložcom) a splnomocnencom ProHelp- združenie občianskoprávnej pomoci, pričom názov splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. V bode 3. tejto dohody je uvedené, že „Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností...“. Na mieste určenom na dopísanie zástupcu splnomocnenca je uvedené razítkom „Peter F. - predseda občianskeho združenia ProHelp“. V bode 4. dohody sú dopísané ručne v kolónkach nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa. Splnomocniteľ zmluvu podpísal v Leviciach dňa 27.08.2013, t.j. v deň uzatvorenia zmluvy o úvere a zástupca združenia ProHelp X. F. - predseda, zmluvu podpísal v Bratislave v ten istý deň, t.j. dňa 27.08.2013. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmať záver odporcu, či sú splnené podmienky vkladu z hľadiska ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.. Súd dospel k záveru, že okresný úrad vydal správne rozhodnutie, ak zamietol návrh na vklad podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného práva, a to pre neplatnosť dohody o splnomocnení, ktorá spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola v mene záložcu (dlžníka) uzavretá neplatne splnomocneným zástupcom. Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného, a to z nižšie uvedených dôvodov. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona sa práva k nehnuteľnostiam do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Ustanovenie § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona upravuje, že vklad je úkonom okresného úradu, ktorým vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. V zmysle ustanovenia § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona), ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 ). V zmysle ustanovenia § 30 ods. 4 tohto zákona sa návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 písm. d/, prílohou návrhu na vklad je okrem iných aj dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Súd dospel k záveru, že okresný úrad, katastrálny odbor ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodovať o zápisoch práv k nehnuteľnostiam do katastra, sa pri rozhodovaní dôsledne riadil citovanými ustanoveniami Katastrálneho zákona a nepostupoval v rozpore so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 tohto zákona návrh na vklad zamietol. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 2 O.s.p.; v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky platnosti právneho úkonu. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Už samotná skutočnosť, že v dohode o splnomocnení ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári je uvedené meno splnomocnenca - združenie ProHelp je dôkazom toho, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať, a teda dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach, t.j. chýba základná zložka právneho úkonu, slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy je podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení a je otázne, či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení pripravenom na formulári, pričom dlžník nemal možnosť meniť podmienky dohody o splnomocnení, ktoré mu boli predložené ako vopred pripravené. Ak dohoda o splnomocnení bola predložená súčasne s úverovou zmluvou zástupcom navrhovateľa dlžníkovi, nemožno tento právny úkon považovať za úplne nezávislý od veriteľa ako tvrdil navrhovateľ v odvolaní. Za nepresvedčivé súd považuje aj tvrdenie navrhovateľa, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá na žiadosť dlžníka, ak formulár dohody mal zástupca navrhovateľa dopredu pripravený, vrátane určeného zástupcu pre dlžníka. Zo samotných dojednaných podmienok v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi, t.j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje (vylučuje) jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu skutočnosť, že určený zástupca sa s dlžníkom nekontaktuje, nekomunikujú spolu, pričom dlžník podpisuje dohodu o splnomocnení bez toho, že by zástupcu Združenie ProHelp, resp. jeho predsedu, vôbec poznal. Nie je preukázaná skutočnosť, v akom rozsahu bola vypísaná listina, dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom, t.j. či už bolo uvedené meno konajúceho za zástupcu, a teda či splnomocniteľ vedel, kto bude konať v jeho veci. Taktiež nie je zrejmé, či boli už vypísané kolónky ohľadom nehnuteľností. Ak by nehnuteľnosti boli do zmluvy dopisované dodatočne po jej podpise splnomocniteľom (dlžníkom), znamená to, že splnomocniteľovi nemohol byť v čase podpisu známy rozsah splnomocnencovho oprávnenia, najmä v akom rozsahu - k nakladaniu s akými jeho konkrétnymi nehnuteľnosťami ho dlžník splnomocnil. Poukazovanie navrhovateľa na to, že katastrálny zákon nevyžaduje osobitné náležitosti pre splnomocnenie k uzavretiu záložnej zmluvy súd považuje za irelevantné vzhľadom na to, že dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného, t.j. dohoda odporujúca zákonu (v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka) je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ako aj v dôsledku jej nedostatkov požadovaných náležitostí platného právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( sloboda vôle, určitosť...). Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka; spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka; dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka; spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka; za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka; zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Súd zastáva názor, že na daný prípad je potrebné aplikovať ustanovenia §§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka.. Z textu formulárovej dohody o splnomocnení vyplýva, že súvisí so zmluvou o úvere, ktorú uzatvoril dlžník so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. (bod 1. dohody) a plnomocenstvo sa udeľuje na uzatvorenie záložnej zmluvy, ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere (bod 3. dohody), na základe čoho je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Niet pochýb o tom, že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, potom aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného práva, má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa, potrebou zabezpečenia zmluvy o úvere. Správny orgán postupoval v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď prihliadol na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, aj keď to v odôvodnení svojho rozhodnutia výslovne neuviedol, najmä poukázaním na príslušné ustanovenia poskytujúce právnu ochranu spotrebiteľom. Súd má za to, že dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže bola napísaná vo forme predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec dopredu vpísaný a splnomocniteľ (dlžník, záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníkovi bola úplne odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, ktorého by si sám vybral, možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže pripravená dohoda bola predložená dlžníkovi formou pripraveného formulára, zároveň pri uzatváraní úverovej zmluvy, nejedná sa ani o individuálne dojednané zmluvné podmienky, čo by znamenalo výluku spod súdnej kontroly. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníka zastupovať jemu určený zástupca mimo jeho slobodnej voľby, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že zástupca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nemohol ani z tohto dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene splnomocniteľa, a preto záver odporcu o potrebe zamietnuť predložený návrh na vklad takejto záložnej zmluvy, je v súlade s § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona. Podľa čl. 6 odsek 1 Smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Odporca, ako príslušný orgán štátnej správy, ktorý je súčasťou výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam, je tým štátnym orgánom, ktorý je povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské zmluvy) a do ďalšej vnútroštátnej právnej úpravy - zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.). Súd opiera rozhodnutie o dnes už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok NS SR sp.zn. 8 Sžo 17/2007 (R 42/2008), sp.zn. 1 Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp.zn. 10Sžr/136/2012 zo dňa 15.03.2013, sp.zn. 1Sžr 135/2012 zo dňa 11.06.2013). Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku 10Sžr/136/2012 z 15.03.2013 poukázal na potrebu na daný prípad aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a tiež zaujal stanovisko k otázke, že v rozpore s dobrými mravmi je jednak samotná dohoda o splnomocnení, vzhľadom na skutočnosť, že splnomocniteľovi bola odňatá možnosť určiť osobu splnomocnenca, splnomocniteľ nebol výslovne poučený o možnostiach a spôsobe ukončenia zastupovania, v dohode o splnomocnení absentujú bežné údaje umožňujúce splnomocniteľovi rýchly kontakt so splnomocnencom, čo všetko vyvoláva pochybnosti o tom, či bol výkon práv a povinností splnomocnenca skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov splnomocniteľa. Podľa Najvyššieho súdu SR taktiež ani postup, na základe ktorého splnomocnenec v mene splnomocniteľa (ako vlastníka nehnuteľnosti) zriaďuje záložné právo na zabezpečenie úveru nepochybne oveľa nižšej hodnoty, ako je hodnota nehnuteľnosti úverového dlžníka, nemohol byť v súlade s dobrými mravmi. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie dôvody, pre ktoré mal byť vklad povolený, súd zastáva názor, že pokiaľ by aj odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver okresného úradu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho uzavretej neplatnej záložnej zmluvy je správny. Záver odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad mal byť povolený, pretože čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad spôsobuje, že vklad už nemôže byť povolený. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou, a teda nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní (zmluva o zriadení záložného práva), uzavretý neplatne zmocneným zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných (preskúmavaných) podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 tohto zákona. Preto sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím argumentom. Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.. Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.. Súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v štyroch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.