Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/36/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200300 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200300.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozef Zlochu, v právnej veci žalobcu: X. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX O. O., zast. JUDr. Evou Kováčechovou, advokátkou, so sídlom AK Komenského 21, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OCDPK-2016/006908 zo dňa 04. februára 2016, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica č. OU-BB-OCDPK-2016/006908 zo dňa 04. februára 2016 a Rozhodnutie Mesta Banská Bystrica č. OVZ-DS 159549/21945/2015-Bod zo dňa 09. decembra 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Obvodný úrad životného prostredia Banská Bystrica, odbor štátnej správy starostlivosti o životné prostredie obvodu pod č.07/2013/344/FM dňa 30. januára 2013 na návrh navrhovateľa JAHN DEVELOPMENT & CONSULTING s.r.o. Bratislave rozhodol tak, že navrhovaná činnosť „I. W. D. O. O.“ sa nebude ďalej posudzovať podľa zákona č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej len „zákon č.24/2006 Z.z.“ alebo „zákon o EIA“). Mesto Banská Bystrica následne vydalo pod č.OVZ-DS 144327/219452015-Bod dňa 14. októbra 2015 stavebné povolenie na stavbu „I. W. D. O. O.“ stavebných objektov „SO 06.1 Areálové komunikácie, spevnené plochy a chodníky“, „SO 07.1 Spevnené plochy a chodníky - ŽSR“ a „SO 07.2 Komunikácia a spevnené plochy - Shell“, umiestnené na pozemkoch parc. č. C KN XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X a E KN XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX v k.ú. O. O.. Proti vyššie uvedenému stavebnému povoleniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnila obdobne ako následne podanú žalobu. Mesto Banská Bystrica pod č.OVZ-DS 156603/21945/2015-Bod zo dňa 23. novembra 2015 oznámilo žalobkyni začatie konania o nepriznaní postavenia účastníka stavebného konania. V oznámení konštatovalo, že výsledky preskúmavania spisového materiálnu nenasvedčujú tomu, že by jej práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti mohli byť rozhodnutím Mesta Banská Bystrica dotknuté. Žalobkyňu vyzval, aby v lehote troch dní odo dňa doručenia oznámenia vyjadrila, či sú jej známe aj iné dôvody na priznanie postavenia účastníka stavebného konania. Žalobkyňa sa na výzvu vyjadrila, zotrvala na svojom stanovisku vo vzťahu k účastníctvu v konaní a to podľa ustanovenia § 14 ods.1 zákona č.71/1992 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), § 59 zákona č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) a zároveň podľa § 140c Stavebného zákona. Poukázala na rozpor medzi vydaným povolením a územným rozhodnutím a rozhodnutím vydaným podľa zákona č.24/2006 Z.z.. Následne rozhodol prvostupňový orgán verejnej správy tak, že žalobkyni nepriznal postavenie účastníka stavebného konania (č.OVZ-DS 159549/21945/2015-Bod zo dňa 9. decembra 2015). 2. Mesto Banská Bystrica ako príslušný špeciálny stavebný úrad pre miestne a účelové komunikácie (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „stavený úrad“) podľa § 3a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon), podľa § 59 a § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) a podľa § 14 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) nepriznalo žalobkyni postavenie účastníka konania v konaní vo veci žiadosti PRIMUM, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 34, 821 08 Bratislava, IČO: 35 Z89 646, zo dňa 21.07.2015 o vydanie stavebného povolenia na stavbu „I. W. D. O. O.“ stavebných objektov „SO 06.1 Areálové komunikácie, spevnené plochy a chodníky“, „SO 07.1 Spevnené plochy a chodníky - ŽSR“ a „SO 07.2 Komunikácia a spevnené plochy - Shell“, umiestnených na pozemkoch parc. č. C KN XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X a E KN XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v k.ú. O. O.. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na skutočnosť, že oznámil začatie stavebného konania líniovej stavby verejnou vyhláškou listom č.j.: OVZ-DS 128384/21945/2015-Bod účastníkom stavebného konania a dotknutým orgánom vyvesením oznamu na úradnej tabuli Mesta Banská Bystrica a jeho zverejnením na webovej stránke Mesta Banská Bystrica. V rámci lehoty na podanie námietok žalobkyňa neuplatnila námietky proti vydaniu stavebného povolenia. Mesto Banská Bystrica následne vydalo stavebné povolenie č. OVZ-DS 144327/21945/2015-Bod, ev.č.: 20/2015 dňa 14. októbra 2015. Žalobkyňa podala odvolanie proti rozhodnutiu - stavebnému povoleniu, v odvolaní uviedla, že je účastníkom konania, nakoľko býva na sídlisku v Banskej Bystrici v byte vzdialenom 3 - 4 km od riešeného územia. Vo vzťahu k nepriznaniu postavenia účastníka konania prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na ustanovenie § 14 Správneho poriadku a konštatoval, že v Správnom poriadku je zakotvený tzv. subsidiárny charakter Správneho poriadku vo vzťahu k osobitným zákonom, ktoré upravujú rozhodovanie orgánov verejnej správy. Ak osobitný zákon dáva podrobnejšiu úpravu na riešenie určitej procesnej otázky, orgán verejnej správy je povinný prednostne postupovať podľa osobitného predpisu, v danom prípade podľa Stavebného zákona. Nakoľko sám Stavebný zákon zakotvuje samostatnú právnu úpravu účastníkov stavebného konania, založenú na hmotnoprávnom pomere k veci, ktorá je predmetom konania, je vylúčená subsidiárna aplikácia zákonnej všeobecnej definície účastníka správneho konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Pokiaľ ide o účastníctvo v konaní podľa ustanovení Stavebného zákona, prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na § 59 Stavebného zákona a konštatoval, že žalobkyňa môže byť dotknutá nanajvýš na svojich záujmoch, v žiadnom prípade ale nie na svojich právach, ktoré sú zakotvené a vyplývajú z ustanovení § 59 Stavebného zákona. S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia Správneho poriadku a Stavebného zákona prvostupňový orgán verejnej správy zistil, že žalobkyňa nespĺňala zákonné podmienky, ktoré by u nej zakladali právny status účastníka stavebného konania z titulu vlastníckych alebo iných práv k susediacim pozemkom alebo stavbám a zároveň mal za to, že povolením navrhovanej stavby nedôjde k ovplyvneniu právnej pozície žalobkyne, t.j. nedôjde k zmene hmotnoprávneho postavenia pred a po vydaní rozhodnutia. Pokiaľ žalobkyňa vyvodzovala svoje účastníctvo v konaní s poukazom na § 140c ods. 8 a 10 Stavebného zákona, prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že napadnutému stavebnému konaniu predchádzalo zisťovacie konanie podľa § 29 ods. 1 a § 29 zákona č. 24/2006 Z.z. so záverom, že navrhovaná činnosť: „Terminal Shopping Center Banská Bystrica“ sa nebude ďalej posudzovať podľa zákona 24/2006 Z.z. a vo výroku rozhodnutia orgán verejnej správy nestanovil žiadne ďalšie podmienky. Žalobkyňa pritom v zisťovacom konaní, ani v následnom územnom konaní ukončenom územným rozhodnutím a ani v stavebnom konaní nevyužila svoje zákonné právo legitímnym spôsobom uplatniť námietky a pripomienky za účelom ochrany svojich práv a právom chránených záujmov. Postavenia účastníka konania v stavebnom konaní sa domáhala až podaním odvolania proti rozhodnutia č.j.: OVZ-DS-156603/201945/2015-Bod vo väzbe na ustanovenie § 140c Stavebného zákona. Prvostupňový orgán verejnej správy mal za to, že žalobkyni podľa § 140c ods. 8 a 10 Stavebného zákona mohol prináležať status účastníčky konania len v prípade súčasného splnenia podmienok oboch ustanovení a len v rozsahu týkajúcom sa nesúladu napadnutého stavebného povolenia s rozhodnutiami vydanými v zisťovacom konaní. Zdôraznil, že zisťovacie konanie bolo skončené so záverom, že navrhovaná činnosť sa nebude ďalej posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a vo výroku rozhodnutia správny orgán nestanovil žiadne ďalšie podmienky. Nakoľko navrhovaná činnosť sa ďalej neposudzovala, neexistuje ani záverečné stanovisko, ktoré by bolo záväzné pre ďalšie konanie. V stavebnom konaní tak špeciálny stavebný úrad pre miestne a účelové komunikácie nebol viazaný podmienkami vyplývajúcimi z konaní podľa § 19, § 29 a § 37 zákona č. 24/2006 Z.z., a teda nemôže existovať nesúlad napadnutého stavebného povolenia č.j.: OVZ-DS-156603/21945/2015-Bod s rozhodnutiami podľa § 29 ods. 12, § 37 ods. 1 a § 19 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z.. Nemôže tak existovať ani dôvod na to, aby mohla byť žalobkyňa účastníkom stavebného konania podľa ustanovení § 140c ods. 8 a ods. 10 Stavebného zákona. Nakoľko žalobkyňa v nadväznosti na oznámenie o začatí konania o nepriznaní postavenia účastníka konania neuviedla aj iné dôvody na priznanie postavenia účastníka v stavebnom konaní, prvostupňový orgán verejnej správy jej postavenie účastníka konania nepriznal. 3. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný svojím rozhodnutím č. OU-BB-OCDPK-2016/006908 zo dňa 04. februára 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom sa žalovaný priklonil k právnemu názoru vyslovenému prvostupňovým orgánom verejnej správy, a teda, že Stavebný zákon zakotvuje osobitnú právnu úpravu účastníkov stavebného konania v § 59 a v dôsledku toho je vylúčená subsidiárna aplikácia základnej všeobecnej definície účastníka správneho konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Poukázal pritom aj na názor vyslovený Najvyšším súdom SR v odôvodnení uznesenia č. 2Sžo 373/2009 zo dňa 14. septembra 2010. Vo vzťahu k okruhu účastníkov konania podľa § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona žalovaný konštatoval, že účastníkom stavebného konania sú osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich, vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Konštatoval, že žalobkyňa nie je nositeľom zákonných práv pre postavenie účastníka v konaní z dôvodu, že nie je vlastníkom susedného pozemku, ani susednej stavby a jej právna pozícia sa vydaním stavebného povolenia žiadnym spôsobom nezmení. K narušeniu práv žalobkyne spojených s užívaním bytu na I. T. v O. O. dôjsť nemôže, nakoľko predmetná stavba je od nej vzdialená minimálne 4 km a sama o sebe nemôže privodiť stav, ktorým by boli dotknuté práva spojené s užívaním bytu vo vlastníctve žalobkyne. Žalovaný sa tiež stotožnil s názorom stavebného úradu, podľa ktorého žalobkyňa nemá právny nárok na podanie odvolania proti stavebnému povoleniu v zmysle ustanovení § 140c Stavebného zákona, nakoľko stavebnému povoleniu a predchádzajúcemu územnému rozhodnutiu predchádzalo zisťovacie konanie, ktoré bolo ukončené rozhodnutím so záverom, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a záverečné stanovisko podľa § 37 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z., ktoré by bolo záväzné pre ďalšie konanie sa nevydávalo. Žalovaný zdôraznil, že zo strany orgánu verejnej správy je nevyhnutné, aby postavenie účastníka konania priznal len osobám, ktorých práva môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté a naopak nepriznal postavenie účastníka konania osobám, ktoré môžu byť dotknuté nanajvýš na svojich záujmoch. 4. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žiadala, aby súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie stavebného úradu zrušil v celom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Uplatnila nárok na náhradu trov konania. V žalobe tvrdila, že rozhodnutím a postupom orgánov verejnej správy bola ukrátená na svojich právach, a to na práve byť účastníkom konania, práve na súkromný a rodinný život a práve na priaznivé životné prostredie. Došlo tiež k neoprávnenému zásahu na súdnu a inú právnu ochranu. Vo vzťahu k žalobným dôvodom zdôraznila rozpor v jej argumentácii a v tvrdení žalovaného, že vzhľadom na osobitnú úpravu účastníctva v stavebnom konaní podľa § 59 Stavebného zákona je vylúčená subsidiárna aplikácia základnej všeobecnej definície účastníka správneho konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nijako nevysporiadal s argumentáciou žalobkyne k tomuto bodu, ktorú žalobkyňa oprela o judikatúru všeobecných súdov. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 1Sp/23/2013 ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/21/2012 zo dňa 27. júna 2013. Nakoľko žalovaný sa s touto jej argumentáciou nijako nevysporiadal a zopakoval len tvrdenie stavebného úradu, rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Pokiaľ ide o aplikáciu § 59 Stavebného zákona, žalobkyňa opätovne poukázala na § 14 ods. 1 Stavebného poriadku, a teda, že vo vzťahu k účastníctvu konania musí existovať relevantné tvrdenie osoby, rozhodnutie sa má týkať práv alebo právom chránených záujmov alebo povinností a stačí, aby dotknutosť existovala k niektorej skutočnosti. Nie je teda nevyhnutné, aby boli dotknuté práva, ak sú dotknuté právom chránené záujmy. Stačí, ak existuje možnosť dotknutia na právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach a osoba tvrdiaca, že je účastník konania v konečnom dôsledku nemusí byť na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach v skutočnosti dotknutá. Túto skutočnosť musí preukázať príslušný orgán verejnej správy. Ak podľa citovaného ustanovenia (§ 14 ods. 1 Správneho poriadku) postačí, že existuje možnosť dotknutia na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, príslušný orgán verejnej správy musí s takouto osobou konať ako s účastníkom konania. Žalovaný a stavebný úrad vo svojich rozhodnutiach potvrdili, že žalobkyňa môže byť stavebným rozhodnutím dotknutá na svojich záujmoch, pričom túto skutočnosť žalovaný nepovažoval za dostatočnú na to, aby žalobkyni priznal postavenie účastníka konania napriek definícii účastníka konania v § 14 ods.1 Správneho poriadku. Žalovaný len uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že v dôsledku stavby sa zmení dopravná situácia tak významným spôsobom, že dôjde k zmene životného prostredia v takom rozsahu, že budú jej práva na priaznivé životné prostredie dotknuté. Žalovaný ani prvostupňový orgán verejne správy pritom neuviedli žiadnu inú argumentáciu, ktorá by vyvracala postavenie žalobkyne ako účastníčky v konaní. Žalobkyňa mala za to, že aj v tomto smere (aplikácia § 59 Stavebného poriadku v súvislosti s § 14 ods. 1 Stavebného zákona) žalovaný vec nesprávne právne posúdil a pre nedostatok dôvodov jeho argumentácia je nepreskúmateľná. Žalobkyňa tiež mala za to, že vo vzťahu k aplikácii § 140c Stavebného zákona sa jej tvrdeniami orgány verejnej správy nezaoberali, resp. bez rozumnej argumentácie dospeli k záveru, ktorý nemá oporu v zákone, a preto sú závery žalovaného v tomto bode nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Podľa uvedeného ustanovenia Stavebného zákona sa účastníkom stáva aj ten, kto podá odvolanie proti stavebnému povoleniu, ktorému predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu, hoci táto osoba predtým nebola účastníkom konania. Namietať pritom možno len nesúlad povolenia s obsahom niektorého rozhodnutia podľa zákona o EIA. Žalobkyňa mala za to, že takýmto rozhodnutím sa rozumie aj rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní o tom, že sa predmetná činnosť nebude posudzovať. Nie je podstatné, či stavebné povolenie je alebo nie je v súlade s rozhodnutím podľa zákona o EIA, podstatné je len podanie odvolania s takýmto tvrdením. Už samotným podaním odvolania podľa § 140c ods. 8 Stavebného zákona sa ten, kto odvolanie podal, stáva účastníkom konania. Žalobkyňa zdôraznila, že správne orgány nesprávne vyhodnotili aj tvrdenie, že existuje nesúlad stavebného povolenia s rozhodnutím podľa zákona o EIA. V konaní podľa zákona o EIA príslušný orgán rozhoduje v zisťovacom konaní len v rozsahu predloženého zámeru, je viazaný týmto zámerom. Navrhovateľ pritom predložil oznámenie o predložení zámeru v konaní podľa zákona o EIA s celkovým počtom 388 parkovacích miest a príslušný orgán teda posudzoval len a práve takýto zámer. V stavebnom konaní však navrhovateľ žiada vydať stavebné povolenie na výrazne vyšší počet parkovacích miest (viac ako 500) čo znamená, že rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní sa týka iného zámeru, ako toho, o ktorom sa rozhodovalo v stavebnom konaní. Z uvedeného dôvodu je stavebné povolenie v nesúlade s obsahom rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní. Ak by v zisťovacom konaní navrhovateľ predložil návrh s takým počtom stojísk, ako predpokladá projektový návrh pre stavebné konanie, príslušný orgán by nemohol v zisťovacom konaní vydať rozhodnutie o neposudzovaní celej činnosti, nakoľko táto by sa v súlade s prílohou č. 8 zákona o EIA posudzovala povinne. Žalobkyňa zdôraznila, že podľa jej názoru žalovaný, ako aj prvostupňový špeciálny stavebný úrad postupovali nezákonne, ich rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Namietané rozhodnutie je pritom v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 až 4, § 32 a § 46 a § 47 ods. 1 až 4 Správneho poriadku. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. V písomnom vyjadrení zdôraznil, že žalovaný ako aj stavebný úrad sa postavením účastníka konania a jeho možným dotknutím na je právach zaoberali v osobitnom konaní - rozhodnutí o nepriznaní postavenia účastníka konania v rámci celého stavebného konania ako celku. Tým bola zároveň vyriešená aj predbežná otázka so záverom, že právna pozícia žalobkyne sa vydaným stavebným povolením nezmení. V konkrétnostiach aplikácie ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku, § 59 Stavebného zákona a § 140c Stavebného zákona žalovaný zotrval na svojich záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. 6. Žaloba bola podaná za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). 7. Dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 8. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Krajský súd v Banskej Bystrici s poukazom na § 491 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, aplikujúc ustanovenia SSP a po prejednaní veci na pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 10. Právna zástupkyňa na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Navrhla, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a uplatnila nárok na náhradu trov konania. Zdôraznila, že vo veci ide o riešenie dvoch právnych otázok, a to či okruh účastníkov je daný § 59 Stavebného zákona, alebo sa aplikuje ustanovenie § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Zároveň zdôraznila možnosť aplikácie ustanovenia § 140c ods. 8 Stavebného zákona vo vzťahu k prejednávanej veci. Vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 140c ods. 8 Stavebného zákona zdôraznila, že pokiaľ sa v zisťovacom konaní posudzoval určitý zámer, nemôže byť potom v stavebnom konaní posudzovaný iný zámer, resp. využité toto rozhodnutie za predpokladu, že by sa v stavebnom konaní alebo v iných konaniach posudzoval iný zámer, než aký bol vykonaný a posudzovaný v zisťovacom konaní. V zisťovacom konaní, aj v stavebnom konaní, resp. v konaní o vydanie stavebného povolenia musí byť posudzovaný ten istý zámer. V konkrétnej veci žalobkyňa namietala počet parkovacích miest tak, ako bol uvedený v zámere, ktorý sa posudzoval a ak tento zámer bol posudzovaný v počte parkovacích miest do 500, kde sa nevyžadovala EIA, tak nie je možné, aby v stavebnom konaní bolo rozhodované alebo bolo vydané stavebné povolenie, z ktorého by vyplývalo, že počet parkovacích miest by v podstate prekročil túto stanovenú hranicu. V takom prípade by nepostačovalo také rozhodnutie podľa EIA, ako bolo vydané. Poukázala na ustanovenie § 38 zákona č. 24/2006 Z.z., podľa ktorého navrhovateľ je povinný zabezpečiť súlad zámeru predkladaného v stavebnom konaní s tým, ktorý bol predmetom posudzovania v zisťovacom konaní. 11. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Nad rámec skutočností uvedených v písomnom vyjadrení poukázal na to, že stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08. februára 2016, bol daný podnet na preskúmanie jeho zákonnosti na Okresnej prokuratúre Banská Bystrica s tým, že podnet bol odložený ako nedôvodný. Uviedol, že súlad návrhu o vydanie stavebného povolenia so zámerom, ktorý bol posudzovaný podľa § 24/2006 Z.z. neskúmal, vychádzal z toho, že rozhodnutie (vydané podľa zákona o EIA) a jeho výsledok, že nepodlieha posudzovaniu, je preňho záväzný. 12. Podľa § 2 ods.1 ods.2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa § 177 ods.1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 14. Podľa § 178 ods.1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 15. Podľa § 191 ods.1 písm.c) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 16. Podľa § 14 ods.1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. 17. Podľa § 14 ods.2 Správneho poriadku, účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. 18. Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 19. Podľa § 59 ods.1 Stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. 20. Podľa § 139 ods.2 písm.c), písm.d) Stavebného zákona ak sa v tomto zákone používa pojem c) "susedné pozemky a stavby na nich", rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch, d) "susedná stavba", rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. 21. Podľa § 140c ods.1 Stavebného zákona ak sa pre začatie územného konania, stavebného konania alebo kolaudačného konania vyžaduje ako jeden z podkladov pre jeho začatie rozhodnutie podľa osobitného predpisu, je také rozhodnutie použiteľné ako podklad v každom z týchto konaní týkajúcom sa toho istého využívania územia alebo tej istej stavby, ak v niektorom návrhu na začatie tohto konania nedôjde k zmene v predmete konania v porovnaní s predmetom zisťovacieho konania alebo posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa osobitného predpisu. 22. Podľa § 140c ods.8 Stavebného zákona proti územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby, územnému rozhodnutiu o využití územia, stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu. 23. Podľa § 140c ods.10 Stavebného zákona podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania. 24. Podľa § 22 ods.1-5 zákona č.24/2006 Z.z. v znení účinnom do 30. septembra 2013 (1) predmetom posudzovania vplyvov sú navrhované činnosti uvedené v prílohe č. 8. (2) Zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 je predmetom povinného posudzovania vplyvov, ak v jej dôsledku dôjde k dosiahnutiu alebo prekročeniu prahovej hodnoty uvedenej v prílohe č. 8 časti A. (3) Zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 je predmetom zisťovacieho konania podľa § 29, ak v jej dôsledku dôjde k dosiahnutiu niektorej z hodnôt uvedených v prílohe č. 8 časti B. (4) Predmetom povinného posudzovania vplyvov je okrem zmeny navrhovanej činnosti uvedenej v odseku 2 každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ak príslušný orgán vydá vyjadrenie, že taká zmena môže mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie. (5) Predmetom zisťovacieho konania je okrem zmeny navrhovanej činnosti uvedenej v odseku 3 každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ak príslušný orgán vydá vyjadrenie, že taká zmena môže mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie. 25. Podľa § 22 ods.1 zákona č.24/2006 Z.z. v znení účinnom do 30. septembra 2013 navrhovateľ doručí príslušnému orgánu zámer v listinnom vyhotovení v počte, ktorý si navrhovateľ vopred dohodne s príslušným orgánom, a jedenkrát na elektronickom nosiči dát. 26. Podľa § 22 ods.4 zákona č.24/2006 Z.z. v znení účinnom do 30. septembra 2013 Zámer obsahuje najmä a) základnú charakteristiku navrhovanej činnosti, b) základné údaje o súčasnom stave životného prostredia územia, na ktorom sa má činnosť vykonávať, ako aj územia, ktoré bude navrhovanou činnosťou ovplyvnené, c) základné údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti, najmä nároky na záber pôdy, energiu a suroviny, ako aj o miere znečistenia alebo poškodenia zložiek životného prostredia, d) základné vyhodnotenie výhod a nevýhod variantov riešenia navrhovanej činnosti, e) návrhy opatrení na vylúčenie alebo zníženie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti v etape realizácie, prevádzky a ukončenia prevádzky. 27. Podľa § 29 ods.1 zákona č.24/2006 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2014 Ak ide o navrhované činnosti uvedené v § 18 ods. 3 a 5, vykoná príslušný orgán na základe zámeru predloženého navrhovateľom zisťovacie konanie a rozhodne, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona. 28. Podľa § 29 ods.7 zákona č.24/2006 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2014 o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona, rozhodne príslušný orgán do 15 dní od uplynutia poslednej lehoty podľa § 23 ods. 4. Rozhodnutie musí byť odôvodnené. Príslušný orgán sa v odôvodnení vysporiada so stanoviskami doručenými v súlade s § 23 ods. 4. 29. Podľa § 29 ods. 12 zákona č.24/2006 Z.z. v znení účinnom do 30. júna 2016 Rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní oprávňuje navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom zisťovacieho konania podľa § 18 ods. 2, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti, ak v rozhodnutí príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto zákona. 30. Podľa § 37 ods.1 zákona č.24/2006 Z.z. výsledkom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je záverečné stanovisko. Záverečné stanovisko je rozhodnutie, ktoré je záväzné pre ďalšie povoľovacie konanie. Právoplatnosťou záverečného stanoviska vzniká oprávnenie navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom posudzovania vplyvov podľa § 18 ods. 1, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene vo variante odsúhlasenom príslušným orgánom v záverečnom stanovisku. 31. Podľa § 38 ods.1 zákona č.24/2006 Z.z. navrhovateľ je povinný zabezpečiť súlad ním predkladaného návrhu na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene s týmto zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami. 32. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta Banská Bystrica č.OVZ-DS 159549/21945/2015- Bod zo dňa 9. decembra 2015, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy nepriznal žalobkyni postavenie účastníka v konaní o vydanie stavebného povolenia na stavbu „I. W. D. O. O.“, zodpovedajúcich stavebných objektov. 33. Žalobkyňa v žalobe namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia jej účasti v administratívnom konaní a zároveň namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. V žalobe podrobne namietala porušenie svojich práv. Tvrdila, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď vylúčil aplikáciu všeobecnej definície účastníka v konaní podľa § 14 ods.1 Správneho poriadku. Nakoľko sa nezaoberal jej argumentáciou k rozhodovacej činnosti súdov považovala v tejto časti napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Nesprávne právne posúdenie a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalobkyňa namietla aj vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 59 Stavebného zákona v spojení s § 14 ods.1 Správneho poriadku. Nepreskúmateľnosť a nesprávne právne posúdenie namietla tiež v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 140c ods.8 a ods.10 Stavebného zákona. 34. Pokiaľ žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 14 ods.1 Správneho poriadku súd uvádza, že Správny poriadok je všeobecným predpisom o správnom konaní, použije sa vo všeobecnosti vždy, pokiaľ orgán verenej správy v oblasti verejnej správy rozhoduje o práve, právom chránenom záujme alebo povinnosti konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby. Osobitné zákony (tu Stavebný zákon), môžu správne (stavebné) konanie upraviť čiastočne odlišne od ustanovení Správneho poriadku v nadväznosti na oblasť právnej úpravy, osobitosti jednotlivých administratívnych konaní podľa osobitných zákonov. Osobitný zákon môže tiež aplikáciu ustanovení Správneho poriadku úplne vylúčiť (napr. § 163 zákona č.563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Inak povedané, je to osobitný zákon a v ňom zákonodarcom formulovaná konštrukcia, v akom rozsahu a či vôbec na konanie podľa osobitného zákona možno aplikovať ustanovenia Správneho poriadku. 35. Z ustanovenia § 140 Stavebného zákona je zároveň zrejmé, že na konanie podľa stavebného zákona (tu konanie o vydanie stavebného povolenia), sa použijú pravidlá ustanovené Správnym poriadkom len vtedy, ak sám Stavebný zákon neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku inak. 36. Stavebný zákon vo svojich ustanoveniach upravuje účastníctvo v jednotlivých konaniach vedených podľa Stavebného zákona rôzne. Účastníkov územného konania (§ 34 Stavebného zákona) definuje odlišne ako účastníkov stavebného konania (§ 59 Stavebného zákona). Inak je tiež upravené účastníctvo v konaní v § 78 Stavebného zákona (kolaudačné konanie), § 97 Stavebného zákona (konanie o odstránenie stavby, dodatočné povolenie stavby, vypratanie stavby), v § 113a Stavebného zákona (vyvlastnenie) ako aj v § 140c Stavebného zákona. Základnou charakteristikou tejto úpravy účastníctva vo vyššie uvedených konaniach je, že zákonodarca upravil okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, uvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. 37. Vo veci ide o účastníctvo v konaní o vydanie stavebného povolenia. Vzhľadom k tomu, že zákon výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania, a to komplexne, osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom predpise o správnom konaní, súd má zato, že aplikácia ustanovenia § 14 ods.1 Správneho poriadku je vylúčená. Osobitný zákon môže účastníctvo v administratívnom konaní upraviť odlišne od všeobecného predpisu o správnom konaní. Nemožno prijať záver, že osobitný zákon môže okruh účastníkov v konaní len rozšíriť, naopak, môže ho aj zúžiť. Nakoľko úprava účastníkov stavebného konania je v Stavebnom zákone komplexná a úplná, ustanovenie § 140 Stavebného zákona vylučuje aplikáciu ustanovení Správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania. Takáto úprava tak vylučuje nielen aplikáciu ustanovenia § 14 ods.1 Správneho poriadku, ale aj § 14 ods.2 Správneho poriadku. Predpokladom pre to, aby sa účastníkom konania stal aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva (§ 14 ods.2 Správneho poriadku) je možnosť aplikácie Správneho poriadku v tejto oblasti (tu účastníctvo v konaní), a teda úplná pôsobnosť ustanovení Správneho poriadku (na konanie sa vzťahuje všeobecný predpis v správnom konaní), prípadne absencia osobitnej úpravy v osobitnom zákone alebo neúplná úprava danej otázky v osobitnom zákone. A to nie je prípad účastníctva podľa § 59 Stavebného zákona. 38. Vo vzťahu k námietke (ne)aplikácie § 14 ods.1 Správneho poriadku súd napadnuté rozhodnutie nepovažoval za nepreskúmateľné. Orgány verejnej správy, tak prvostupňový orgán verejnej správy ako aj žalovaný, svoj právny názor ohľadne účastníctva v konaní podľa § 14 ods.1 Správneho poriadku riadne zdôvodnili a vysvetlili, prečo v konaní toto ustanovenie zákona neaplikovali. 39. Žalobkyňa tiež namietala nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 59 ods.1 Stavebného zákona, ktorú však výlučne odôvodňovala s poukazom na § 14 ods.1 Správneho poriadku. Vzhľadom k vyššie uvedenému je táto námietka nedôvodná. Účastníkom stavebného konania podľa § 59 ods.1 Stavebného zákona je stavebník, osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Niet pochybností, že žalobkyňa nie je stavebníkom, stavebným dozorom a ani projektantom, a žalobkyňa to ani netvrdila. Pokiaľ ide o účastníka podľa § 59 ods.1 písm.b) a písm.c) žalovaný riadne odôvodnil, prečo žalobkyňu nepovažoval za účastníčku konania. 40. Žalovaný nepovažoval žalobkyňu za účastníčku konania, nakoľko nemá vlastnícke alebo iné právo k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb. Nakoľko nie je vlastníkom susediacich pozemkov a stavieb, mal zato, že stavebným povolením nemôžu byť jej práva priamo dotknuté. Pokiaľ žalovaný pritom poukázal na ustanovenie § 139 ods.2 písm.c), písm.d), nemožno jeho úvahe a právnemu posúdeniu nič vytknúť. 41. Stavebný zákon v ustanovení § 59 ods.1 písm.c) ustanovuje, že účastníkmi stavebného konania sú aj ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. Poznámka pod čiarou k uvedenému ustanoveniu konkrétne odkazuje na ustanovenie § 24 až 27 zákona č.24/2006 Z.z.. Žalobkyňa by bola účastníčkou povoľovacieho konania (tu konania o vydanie stavebného povolenia), ak by mala postavenie dotknutej verejnosti a prejavila by záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene v konaní o jej povolení (§ 24 ods.3 zákona č.24/2006 Z.z.), prípadne ak by podala odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť má posudzovať podľa zákona o EIA alebo proti záverečnému stanovisku (§ 24 ods.4 zákona č.24/2006 Z.z.). Takýto postup žalobkyňa v konaní nepreukázala a ani netvrdila, že by prejavila záujem na navrhovanej činnosti v konaní o jej povolení alebo že by podala odvolanie proti rozhodnutiu vydaného v konaní podľa zákona o EIA. Naopak, prvým tvrdeným a preukázaným úkonom žalobkyne bolo podanie odvolania proti rozhodnutiu vydanému v povoľovacom konaní. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že všeobecný predpis o správnom konaní - Správny poriadok, nemôže byť osobitným predpisom vo vzťahu k ustanoveniu § 59 ods.1 písm.c) Stavebného poriadku, čo vyplýva z už citovaného ustanovenia § 140 Stavebného zákona. 42. Žalobkyňa tvrdila, že sa stala účastníčkou stavebného konania podľa § 140c ods.8 ods.10 Stavebného zákona a to tým, že podala odvolanie voči stavebnému povoleniu a v rozsahu, v akom namietala nesúlad stavebného povolenia s rozhodnutím vydaným podľa zákona o EIA. S takýmto tvrdením sa orgány verejnej správy vysporiadali tak, že zisťovacie konanie podľa zákona č.24/2006 Z.z. bolo skončené rozhodnutím so záverom, že navrhovaná činnosť sa podľa zákona o EIA posudzovať nebude, navrhovaná činnosť sa ďalej neposudzovala, záverečné stanovisko sa nevydávalo. 43. Proti stavebnému povoleniu, ktorému predchádzalo osobitné konanie (tu konanie podľa zákona o EIA) má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa zákona o EIA. Obsahom rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní nie je len samotný, doslovný text výroku rozhodnutia („navrhovaná činnosť sa nebude ďalej posudzovať...“). V konaní podľa EIA sa totiž posudzuje vždy konkrétny zámer, činnosť navrhovateľa, tu stavba „I. W. D. O. O.“. Obsahom rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní teda je, ktorá konkrétna činnosť sa posudzovať bude, resp. nebude. Tento zámer navrhovateľa, aj keď sa ďalej neposudzoval, musí byť podľa § 38 ods.1 zákona o EIA súladný s návrhom na začatie povoľovacieho konania (konania o vydanie stavebného povolenia). Inak by mohlo okrem iného dôjsť k situácií, že je vydané stavebné povolenie na zámer, ktorý by sa inak musel posudzovať povinne. 44. Konanie o vydanie stavebného povolenia začína na návrh. Aj návrh na vydanie stavebného povolenia charakterizuje zámer navrhovateľa (stavebníka), v akom rozsahu mieni stavebné činnosti realizovať. Tento zámer navrhovateľa, pokiaľ povoľovaciemu konaniu predchádzalo zisťovacie konanie podľa zákona o EIA, musí byť súladný, prípadne totožný so zámerom. Obsahom rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní - stavebného povolenia nie je len to, že sa vydáva stavebné povolenie na stavbu, ale aj to, o akú konkrétnu stavbu ide a za akých podmienok môže navrhovateľ stavbu realizovať. Obsahom stavebného povolenia je teda schválenie zámeru navrhovateľa vo vzťahu k činnostiam, ktoré majú byť na základe stavebného povolenia realizované. 45. Orgán verejnej správy posudzujúci účastníctvo v konaní podľa § 140c Stavebného zákona tak musí skúmať nielen formálne znenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní ako aj v konaní o vydanie stavebného povolenia, ale aj zámer posudzovaný ako v zisťovacom konaní, tak aj v stavebnom konaní. Z obsahu administratívneho spisu aj vyjadrenia žalovaného vyplýva, že touto otázkou sa nezaoberal, a to napriek tvrdeniu žalobkyne o nesúlade rozhodnutia vydaného podľa zákona o EIA a podľa Stavebného zákona. Neposúdil zhodnoť navrhovaných zámerov (v zisťovacom a v povoľovacom konaní), prípadne ich nesúlad. Pokiaľ sa takouto otázkou nezaoberal, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie vo veci samej. 46. Neobstojí tvrdenie žalovaného, ktorý rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní považoval pre seba za záväzné, a to bez toho, aby sa zaoberal zhodnosťou, prípadne rozporom posudzovaných zámerov. Účastníkom konania sa totiž stáva aj osoba, ktoré nebola účastníkom konania a to v rozsahu, v akom namietala nesúlad stavebného povolenia s obsahom rozhodnutia v zisťovacom konaní. V preskúmavanej veci nebolo pochybností, že žalobkyňa namietala konkrétny nesúlad a to v odlišnom počte parkovacích miest. Žalovaný tak vec nesprávne právne posúdil, keď mal zato, že rozhodnutie vydané podľa zákona o EIA je pre neho záväzné, bez toho, aby posúdil zhodu, resp. súlad jednotlivých zámerov. 47. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy trpiaceho rovnakou vadou podľa § 191 ods.1 písm.c) a g) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko žalovaný vec nesprávne právne posúdil a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia. 48. V ďalšom konaní budú orgány verejnej správy povinné posúdiť súlad zámeru posudzovaného v zisťovacom konaní so zámerom v povoľovacom konaní a na základe zistení opätovne posúdiť účastníctvo žalobkyne v konaní. 49. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že podľa predloženého stavebného povolenia toto nadobudlo právoplatnosť 8. februára 2016. Žalobou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť rovnako 8. februára 2016. Súdne konanie ale nebolo možné zastaviť, nakoľko odvolateľ sa podľa § 140c ods.10 stáva účastníkom konania podaním odvolania v rozsahu tvrdeného rozporu medzi rozhodnutiami vydanými v zisťovacom, resp. povoľovacom konaní. 50. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, súd jej priznal nárok na úplnú náhradu trov konania. 51. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.