KAUZIS.SK
RozhodnutieKrajský súd Banská Bystrica25. 4. 2016plný text

Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Sp/7/2016 z 25. 4. 2016

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 25. apríla 2016, sp. zn. 27Sp/7/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6016200322.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sp/7/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200322
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200322.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi:
Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor, ČSA 7, 974 01 Banská Bystrica za účasti: V. W., rod.
P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. W. B. XXXX/XX, XXX XX Q. Q. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporcu č. V 5824/2015-14 zo dňa 02.02.2016 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu č. V 5824/2015-14 zo dňa 02.02.2016 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu
správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 5824/2015-14 zo dňa
02.02.2016. Predmetným rozhodnutím odporca zamietol návrh na vklad záložného práva, pretože neboli
splnené zákonné podmienky pre povolenie vkladu s poukazom na § 31 zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Katastrálny zákon“). V odôvodnení uviedol, že v konaní o povolenie vkladu záložnej zmluvy
uzavretej dňa 04.09.2015 medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava a V. W. zastúpenou DSS
Nestor o.z. Zázrivá (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava), bolo zistené,
že zmluva nebola platne uzavretá. Zmluvu podpísal za záložcu U. L., predseda združenia ProHelp na
základe plnej moci udelenej záložcom - dlžníkom V. W. v dohode o splnomocnení dňa 13.11.2013.
Záložkyňa uzavrela v ten istý deň zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej si požičala
350,- Eur a zaviazala sa splatiť poplatok vo výške 322,- Eur. Dlžníčka podľa plnej moci splnomocnila
splnomocnenca uzavrieť záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam, ktoré boli do dohody dopísané ručne,
pričom dohoda je vyhotovená tak, že je možné do nej dodatočne dopisovať ďalšie nehnuteľnosti.
Predmetom záložnej zmluvy je byt zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. D.. Odporca poukázal na to, že
záložkyňa v správnom konaní dňa 27.01.2016 vypovedala, že si nie je vedomá toho, že by udeľovala plnú
moc na uzavretie záložnej zmluvy a ani nevedela, že sa má záložné právo zriadiť. Bola presvedčená, že
osvedčovala podpis na úverovej zmluve. Z uvedeného pre odporcu vyplynulo, že je dôvodná pochybnosť
o tom, že záložkyňa skutočne udelila plnú moc, a teda že záložná zmluva nebola uzavretá podľa jej
vôle. Zástupca nekonal podľa jej pokynov a vôle, hájil záujmy druhej strany (veriteľa), ktorá vo forme
predtlače na dohode vnútila záložkyni - dlžníčke osobu zástupcu, pričom možno usudzovať, že využila
jej nepozornosť a neskúsenosť. Záložkyňa - dlžníčka zmluvu o úvere uzatvárala vo finančnej tiesni.
Takto uzavretá záložná zmluva je podľa odporcu neplatná pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi.
Odporca konštatoval, že neplatná je i zmluva o úvere, pretože obsahuje ustanovenia rozporné so
zákonom a dobrými mravmi. Odporca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý
pri rozhodovaní v identickom prípade v Rozsudku č. 24Sp/10/2012 z 26.07.2012, ktorý bol potvrdený
rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 10Sžr/136/2012, označil takú istú dohodu o splnomocnení za



neprijateľnú (nekalú) podmienku uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, a teda za absolútne neplatnú podľa
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (OZ). Odporca poukázal na odôvodnenie predmetných rozhodnutí
s tým, že dohodu o splnomocnení považuje za neplatnú z dôvodu, že vlastník nehnuteľnosti nemal
možnosť slobodného výberu zástupcu. Záujem zástupcu je v rozpore so záujmami dlžníka, čo je s
poukazom na § 22 ods. 2 OZ neprípustné, zástupca je opakovane uvádzaný v záložných zmluvách
veriteľa. Podľa odporcu ďalším dôvodom neplatnosti je rozpor s dobrými mravmi spočívajúci v tom, že
dlžníčka sa zaviazala za poskytnutý úver splatiť aj neprimerane vysoký poplatok, čo je považované za
odporujúce uznávaným pravidlám chovania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi. V rozpore s dobrými
mravmi je aj to, keď veriteľ zneužije tieseň, neskúsenosť, rozrušenosť dlžníka, keďže dlžník uzatvára
úverovú zmluvu spravidla v ťaživej situácii. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ust.
§ 31 Katastrálneho zákona a ust. § 22, § 37, § 39, § 52a, § 53, § 53a ods. 1 OZ. Z vyššie uvedených
skutočností vyvodil záver, že neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie vkladu, a preto bolo
potrebné návrh na vklad zamietnuť. Dohodu o splnomocnení vyhodnotil správny orgán ako neplatnú,
pretože dlžníčka nemala možnosť sa sama rozhodnúť, kto ju bude zastupovať a možno predpokladať, že
keby nepodpísala dohodu o splnomocnení, nebol by jej vôbec poskytnutý úver. Správny orgán vychádzal
pri rozhodovaní aj zo skutočností, ktoré sú mu známe z jeho činnosti a činnosti súdov, ktoré podľa § 34
ods. 6 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) netreba dokazovať. Odporca poukázal
na to, že je povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do Občianskeho zákonníka.

Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ
opravný prostriedok, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie
konanie, pretože správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným
návrhom a znením jednotlivých príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocniteľovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ poukázal na to, že z ust.
§ 46 Správneho poriadku a ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti odporcu
o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej
forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.
Dohoda o splnomocnení bola podľa odvolateľa uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
OZ o zastúpení a spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť,
určitosť a zrozumiteľnosť. Podľa odvolateľa sa záložca sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok, a preto
udelil plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy. Splnomocnenec je preto oprávnený nakladať s
nehnuteľnosťami v mene záložcu. Pokiaľ správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva
v dôvode uvedenom v ust. § 22 ods. 2 OZ, odvolateľ poukázal na to, že nie je dôležitá samotná
možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, rozpor musí reálne existovať. Dohoda o
splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom uzatvoreným bez akejkoľvek účasti veriteľa, veriteľ sa
na ňom nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie.
Predložené plnomocenstvo je podľa odvolateľa samostatným právnym úkonom uzavretým medzi
dlžníkom a jeho zástupcom a správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu
zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa zástupcu v dohode
o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí podľa odvolateľa neobstojí. Pokiaľ správny orgán
z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu
pre dlžníka, ide o záver nemajúci oporu v listinách tvoriacich obsah správneho spisu a správny orgán
ani nevykonal žiadne dokazovane na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Predmetná námietka je
podľa odvolateľa čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového
stavu. Odvolateľ sa nestotožnil ani s právnym názorom odporcu, podľa ktorého považuje dohodu o
splnomocnení s odvolaním sa na § 53 OZ, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve za absolútne neplatnú. Vyslovil názor, že uvedenú dohodu o plnomocenstve nie je možné
posudzovať podľa ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách, a teda sa na ňu nevzťahujú ust. § 53
OZ o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny
orgán v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ bola dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností skutočnosť, že hodnota zálohu je v značnom nepomere s výškou
plnenia povinného z úverovej zmluvy, čo má spôsobiť rozpor s dobrými mravmi, takéto odôvodnenie je
podľa odvolateľa nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nevedno, či správny orgán vidí rozpor s
dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Odvolateľ poukázal
na to, že obsahom spisu správneho orgánu nie je zmluva o úvere, pričom ak správny orgán určil
neplatnosť zmluvy o úvere bez toho, aby sa podrobne oboznámil s jej obsahom, nemohol v tomto smere
spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. Odvolateľ napokon namietal, že správny orgán prekročil rámec



svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozhodnutia
skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Takáto právomoc prináleží príslušnému
súdu v rámci občianskeho súdneho konania a konanie odporcu preto odvolateľ považuje v tomto smere
za nezákonné.

Odporca vo svojich písomných vyjadreniach zo dňa 22.03.2016 a 05.04.2016 uviedol, že napadnuté
rozhodnutie považuje za vecne správne a žiadal ho potvrdiť. Poukázal na to, že pri vydávaní rozhodnutia
o zamietnutí návrhu na vklad postupoval v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 10Sžr/136/2012.

Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu podľa § 250g ods. 2
O.s.p., v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O.s.p. preskúmal zákonnosť
napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu,
preskúmal pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra
nehnuteľností, dohodu o splnomocnení, rozhodnutie o prerušení konania z 20.11.2015, napadnuté
rozhodnutie, overenú fotokópiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zápisnicu o výpovedi
účastníčky konania (V. W.) zo dňa 27.01.2016. Súčasne vypočul ďalšiu účastníčku konania, ktorá na
pojednávaní uviedla, že si požičala finančné prostriedky, išla do kancelárie Pohotovosti s.r.o. za p. P.,
on jej dal podpísať všetky papiere a poslal ju overiť podpis. Po podpise a overení podpisu jej neboli v
skutočnosti požičané peniaze, lebo išlo len o refinancovanie predchádzajúceho úveru. Ďalšia účastníčka
uviedla, že p. P. dôverovala, nečítala tlačivá, ktoré jej dal. U. podpise zmlúv bola prítomná ona a p.
P., nikto iný prítomný nebol, ani p. L., ani nikto zo spoločnosti ProHelp. Túto spoločnosť nepozná, ani
pána L., nikdy sa s ním nestretla ani nekontaktovala. Uviedla, že nevedela, že podpisuje dohodu o
splnomocnení, spochybnila aj svoj podpis na dohode. Nikto ju neupozornil, čo podpisuje. Nie je podľa nej
normálne, aby založila byt za pôžičku 350,- Eur. Žiadala, aby súd rozhodnutie odporcu potvrdil, súhlasí
s ním.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
§ 250l a nasl. O.s.p. v medziach a výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 21.10.2015 návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa
04.09.2015. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá medzi záložným veriteľom - Pohotovosť
s.r.o. Bratislava a záložkyňou V. W., Q. Q.. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX
nachádzajúce sa v k.ú. D., okr. Q. Q.. Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na
zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.11.2013. Z návrhu na vklad súd zistil, že jeho prílohami boli:
záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená
fotokópia dohody o splnomocnení.

Odporca rozhodnutím č. V 5824/2015 zo dňa 20.11.2015 prerušil katastrálne konanie za účelom
predloženia úverovej zmluvy, ktorú v overenej fotokópii predložil odvolateľ odporcovi dňa 10.12.2015. Je
preto nedôvodná námietka odvolateľa, že odporca posudzoval úverovú zmluvu, ktorú nemal v dispozícii.

Z administratívneho spisu súd zistil, že bola uzavretá dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľkou
V. W., Q. Q. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, ktorá sa v
overenej fotokópii nachádza v administratívnom spise, pričom názov splnomocnenca je predtlačený na
formulári dohody o splnomocnení. Z predmetnej dohody, ktorá bola podpísaná splnomocniteľkou dňa
13.11.2013 v Banskej Bystrici vyplýva, že ďalší účastník „za účelom naplnenia a hájenia jeho záujmov
ako splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov
uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenou
so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. po prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených
a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na
konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode
vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo
veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ako poskytovateľom úveru“. Z textu dohody o
splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o
úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením



ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie
záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v
čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere“. V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie
svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností,
ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda o splnomocnení bola
zo strany splnomocnenca (združenie ProHelp) podpísaná dňa 13.11.2013 v Bratislave. Z uvedeného
nesporne vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 13.11.2013 osobne prítomný pri podpise návrhu na
uzatvorenie dohody o splnomocnení dlžníčkou dňa 13.11.2013 v Banskej Bystrici. Táto skutočnosť
vyplýva aj z vyjadrenia ďalšej účastníčky v správnom konaní spísaného v zápisnici zo dňa 27.01.2016,
kde uviedla, že si nie je vedomá toho, že by udeľovala plnú moc p. L., nepozná ho a nikdy sa s ním
nestretla, nevedela ani o zriadení záložného práva. Podpis bola osvedčovať sama a bola presvedčená,
že to bol podpis na zmluve o úvere a nie na plnej moci. Rovnako ďalšia účastníčka na pojednávaní
uviedla, že pri podpisovaní zmlúv nebol prítomný okrem p. P. a nej, nikto iný, t.j. ani p. L., ani nikto zo
spoločnosti ProHelp. Pána L., ani spoločnosť ProHelp ďalšia účastníčka nepozná, nestretla sa s ním, ani
ju nekontaktovali. V bode 4 dohody o splnomocnení sú v predtlačených kolónkach ručne dopísané údaje
o nehnuteľnostiach vo vlastníctve splnomocniteľa, tieto údaje sú vyplnené evidentne iným druhom písma
ako záhlavie predmetnej dohody. Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocniteľky podpísaná
dňa 13.11.2013, t.j. v rovnaký deň, ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorá
skutočnosť vyplýva z overenej fotokópie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú predložil na požiadanie
správneho orgánu samotný navrhovateľ a je súčasťou administratívneho spisu. Záhlavie dohody o
splnomocnení a zmluvy o úvere je vyplnené evidentne rovnakým druhom písma, a to mandatárom
veriteľa Pohotovosť s.r.o. p. P.. Ďalšia účastníčka na pojednávaní uviedla, že všetky papiere (tlačivá) jej
dal podpísať zástupca Pohotovosti s.r.o. p. P..

Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd
dospel k záveru, že odporca vydal správne rozhodnutie, ak návrh na vklad podľa predloženej zmluvy
o zriadení záložného práva zamietol s odôvodnením, že dohoda o splnomocnení je neplatná a táto
skutočnosť spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú v mene záložcu (dlžníka)
uzatvoril neplatne splnomocnený zástupca. Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné
práva k nehnuteľnostiam zastúpeného.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona),
ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo
k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa
návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 d citovaného zákona prílohou návrhu na vklad je okrem
iných aj dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis
splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 citovaného
zákona.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či



sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že
odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodnúť o zápisoch práv k
nehnuteľnostiam do katastra, sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia riadil citovanými ustanoveniami
Katastrálneho zákona a postupoval v súlade so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona
návrh na vklad zamietol.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 O. s. p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo
k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva
nezneužívali na úkor týchto osôb.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej
moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom
o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a
nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej
forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno
považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný. Ak nie sú splnené základné podmienky (§ 37 OZ), nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom
neplatnosti právneho úkonu je o.i., že nemá právne účinky, t.j. nemá za následok vznik, zmenu alebo
zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán musí na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci)
nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali.
Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Navrhovateľom - odvolateľom predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme
predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého
je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou
so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, ktorá bola splnomocniteľkou podpísaná v Banskej
Bystrici dňa 13.11.2013 (t.j. v deň uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi spoločnosťou
Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako veriteľom a V. W. ako dlžníčkou na vopred pripravenom tlačive),
je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho,
že takto vopred pripravená dohoda bola zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava podpísaná 13.11.2013 v Bratislave, vyplýva, že zástupca
splnomocnenca ProHelp nebol osobne prítomný pri podpise dohody v Banskej Bystrici dňa 13.11.2013.
Z výpovede ďalšej účastníčky vyplýva, že zástupcu spoločnosti ProHelp nepozná a nikdy sa s ním
nestretla. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene
alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav vôle, ktorý
je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až
od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti
druhej strany (podpísanie tlačiva - dohody o splnomocnení - zo strany splnomocniteľky dňa 13.11.2013),
preto nepostačuje písomná forma. V takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto
písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane (splnomocnencovi) aj adresoval t.j., aby takto písomne



prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla
byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená či už poverením inej osoby, alebo podaním na pošte,
osobným doručením druhej strane, alebo iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení, ako
aj z vyjadrenia samotnej dlžníčky - ďalšej účastníčky je nepochybné, že dlžníčka podpísala dohodu o
splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, pričom
uviedla, že nepozná p. L. a nikdy sa s ním nestretla. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že dlžníčka
nepoznajúc subjekt ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ani jeho štatutárneho zástupcu,
nemohla odoslať ňou podpísanú dohodu o splnomocnení, resp. návrh dohody druhej zmluvnej strane -
splnomocnencovi ProHelp. Ďalšia účastníčka navyše uviedla, že nevedela o tom, že podpisuje dohodu
o plnej moci a bola presvedčená, že overovala podpis na zmluve o úvere, nie na dohode o plnej
moci. Záhlavie dohody o plnej moci a záhlavie úverovej zmluvy sú vyplnené rovnakým typom písma
mandatárom spoločnosti Pohotovosť s.r.o. p. P.. Súd sa stotožnil so záverom odporcu, ktorý v súvislosti
s uzatvorením dohody o splnomocnení konštatoval porušenie § 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov
zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo s textom dohody o splnomocnení
s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorý
subjekt podľa vyjadrenia splnomocniteľka ani nepozná, bolo podľa zistených okolností uzavretia zmluvy
zrejme predložené mandatárom spoločnosti Pohotovosť s.r.o. pri uzatváraní úverovej zmluvy, ako aj
ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody (neprítomnosť druhej zmluvnej strany pri podpise dohody, jej
podpis v deň uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere), sú skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu,
že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení, podľa ktorého
účelom konania na základe plnomocenstva je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho (dlžníkovho)
záväzku zo zmluvy o úvere, spochybňujú konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Správny
orgán preto správne vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako absolútne neplatnú pre jej rozpor s
§ 22 ods. 2 OZ. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol
urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zo samotného dojednania podmienok obsiahnutých v
dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti
poskytnutého úveru navrhovateľovi, t.j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje, resp.
vylučuje jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že určený
zástupca sa s dlžníčkou nekontaktoval, nekomunikovali spolu, pričom dlžníčka podpísala dohodu o
splnomocnení bez toho, aby Združenie ProHelp, resp. jeho zástupcu vôbec poznala. Navyše je sporná
aj skutočnosť, v akom rozsahu bola listina - dohoda o splnomocnení v čase jej podpísania dlžníčkou
vypísaná (vzhľadom na zistenú odlišnosť písma uvedeného v záhlaví dohody a v bode 4. predmetnej
dohody). Dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej - predtlačenej listinnej podoby,
kedy dlžníčka (záložca) nemohla ovplyvniť obsah takejto dohody, a preto jej možnosť, aby vopred
určeného zástupcu, ktorý by za ňu uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy
splnomocniteľky, jej bola obmedzená, resp. odňatá.

Úlohou súdneho konania je nielen v zmysle § 1 O.s.p. chrániť práva zaručené slovenským právnym
poriadkom, ale aj práva s charakterom úniovým v zmysle zásady lojality (§ 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej
únii) v spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Odporca ako príslušný správny orgán podľa osobitných predpisov je rovnako povinný realizovať
záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do Občianskeho zákonníka a do zák. č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Preto pri rozhodovaní o predmetnom návrhu správne prihliadol na to, že
ustanovenia zmluvy o zriadení záložného práva a rovnako i dohody o splnomocnení sú neplatné i z
dôvodu, že záložca (dlžník) je v jednostranne nevýhodnom postavení, že výška plnenia, ktorú záložca
dostal, je v hrubom nepomere k plneniu, ktoré má poskytnúť.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.



Podľa § 52a OZ (1) Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú
zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
(2) Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich
uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv
je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením
alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými
právnymi účinkami.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V preskúmavanom prípade má súd za to, že na prejednávaný prípad boli správnym orgánom správne
aplikované aj ustanovenia §§ 52-54 OZ. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzatvorená
v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorila dlžníčka so spoločnosťou Pohotovosť
s.r.o. (bod 1 dohody) a plnomocenstvo bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy ako formy
zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere (bod 3 dohody). Z uvedeného
je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Je nepochybné, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto aj
súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a je potrebné
zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53
ods. 1 OZ. Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného práva, má vo vzťahu k
zmluve o spotrebiteľskom úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná
finančnými aktivitami navrhovateľa, potrebou zabezpečenia zmluvy o úvere. Odporca postupoval v
súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 52 a nasl. OZ, ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď v
podstate prihliadol aj na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o
splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 OZ, keďže bola napísaná vo forme
predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec vopred vpísaný a dlžníčka (záložca) nemohla
ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníčke bola odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, ktorého by
si sama vybrala, ktorú skutočnosť konštatoval odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia, možno vidieť
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže
vopred pripravená dohoda o splnomocnení bola predložená dlžníčke formou pripraveného formulára



súčasne pri uzatváraní úverovej zmluvy a bola predložená mandatárom veriteľa, nejedná sa ani o
individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, čo má za následok výluku spod súdnej kontroly. Dohodu
o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníčku zastupovať jej vopred určený zástupca, mimo jej slobodnú
voľbu, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú
podľa § 53 ods. 5 OZ. Z uvedeného vyplýva, že zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci
nemohol ani z uvedeného dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene splnomocniteľa. Z uvedených
dôvodov záver správneho orgánu o splnení podmienok na zamietnutie návrhu na vklad takejto záložnej
zmluvy je v súlade s § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR napr.
rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/17/2007 (R 42/2008), sp. zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp. zn.
10Sžr/136/2012 zo dňa 15.03.2013 a sp. zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11.06.2013.

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal aj na ďalšie dôvody, pre ktoré by mal byť vklad povolený, je
potrebné uviesť, že pokiaľ by aj ďalšie odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť
v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver odporcu
o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatnej dohody o splnomocnení a na základe takto
neplatného plnomocenstva uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy je správny. Záver odporcu o nutnosti
zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad
mal byť povolený, pretože postačuje čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad a
už takýto jediný dôvod spôsobuje, že vklad nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky
uvádzané v odvolaní nepovažoval za relevantné a schopné privodiť pre odvolateľa iné rozhodnutie,
k akému dospel odporca. Súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na
tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne
Ústavný súd SR v Uznesení č. III.ÚS 237/2012 zo dňa 13.06.2012 konštatoval: „...súčasťou obsahu
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., ...súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania...“. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd
považuje skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou, preto nemohol vzniknúť ani posudzovaný
titul vo vkladovom konaní - zmluva o zriadení záložného práva - uzatvorený neplatne splnomocneným
zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31
ods. 3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných podmienok pre povolenie vkladu v zmysle
§ 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Súd sa z uvedených dôvodov v odôvodnení svojho rozhodnutia
podrobnejšie nezaoberal ďalšími odvolateľom uvedenými odvolacími argumentmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q
ods. 2 O.s.p. potvrdil, keďže napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v súlade so zákonom.

Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k
ods. 1 O.s.p.. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb.
vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko je
poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol
úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.). Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. poplatky vyberané súdmi,
orgánmi štátnej správy súdov a orgánmi prokuratúry sa platia v hotovosti, platobnou kartou, poštovým
poukazom, platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) alebo prevodom z účtu v banke
alebo v pobočke zahraničnej banky. Prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby so 100-
percentnou majetkovou účasťou štátu, ktorá je prevádzkovateľom systému (ďalej len "prevádzkovateľ
systému") sa poplatky platia v hotovosti, platobnou kartou alebo platbou prostredníctvom krátkej textovej
správy (SMS), ak má na to príslušný orgán vytvorené podmienky. V hotovosti sa môžu platiť poplatky,
ak súdy, orgány štátnej správy súdov a orgány prokuratúry majú pre tento spôsob platby poplatku
vytvorené podmienky a ak v jednotlivom prípade poplatok neprevyšuje 300 eur, okrem poplatku podľa



položky 17, ktorý je možné platiť v hotovosti, aj keď prevyšuje 300 eur. Ak je súd, orgán štátnej správy
súdov a orgán prokuratúry zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov, poplatky platené
poštovým poukazom, prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky sa platia na účet
prevádzkovateľa systému.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 6016200322)

  1. 25. 4. 2016Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Sp/7/2016 z 25. 4. 2016 (toto rozhodnutie)
  2. 21. 6. 2017Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžr/106/2016 z 21. 6. 2017