Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sp/8/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200344 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200344.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Okresný úrad Zvolen, katastrálny odbor, Študentská 12, 960 01 Zvolen za účasti: F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX E. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-3190/2015 zo dňa 04.01.2016 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporcu č. V-3190/2015 zo dňa 04.01.2016 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ - Pohotovosť, s.r.o., Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-3190/2015 zo dňa 04.01.2016. Predmetným rozhodnutím odporca zamietol návrh na vklad záložného práva s poukazom na § 31 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na základe návrhu na povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností doručeného odporcovi 05.11.2015 odporca preveril skutočnosti uvedené v texte zmluvy a listín súvisiacich so zmluvou a zistil, že záložnú zmluvu zo dňa 29.09.2015 za záložcu podpísal predseda DSS Nestor o.z. Zázrivá na základe bližšie nešpecifikovanej dohody o splnomocnení uzavretej s ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava (po postúpení DSS Nestor o.z. Zázrivá). Dospel k záveru, že posudzovaná zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 29.09.2015 bola jej účastníkmi uzavretá spôsobom odporujúcim ust. § 22 ods. 2, prípadne § 31 a nasl. OZ týkajúcich sa inštitútu zastupovania na základe plnomocenstva. V danej veci zastupovalo združenie DSS Nestor o.z. Zázrivá ako splnomocnenec pri uzavretí predmetnej zmluvy splnomocniteľa ako účastníka zmluvy na strane záložcu a to tak, že danú zmluvu za neho prostredníctvom svojho predsedu podpísalo. Ďalej podľa správneho orgánu došlo k porušeniu § 22 ods. 2 OZ, nakoľko záujmy zástupcu sú v rozpore so záujmami zastúpeného. S prihliadnutím na jednotlivé dátumy podpisu jednak zmluvy o spotrebiteľskom úvere dlžníkom F. J. dňa 23.12.2014 a jednak dohody o splnomocnení splnomocniteľom F. J. dňa 23.12.2014 je zrejmé, že obe tieto listiny mu boli predložené v jednom balíku, pričom možno dôvodne predpokladať, že pokiaľ by menovaný nepodpísal dohodu o plnomocenstve, nedošlo by ani k uzavretiu zmluvy o úvere, a teda k následnému poskytnutiu úveru, v čom možno vidieť hrubé zneužitie nadvlády veriteľa a porušenie odbornej starostlivosti poskytovateľa úveru. Ďalej je podľa odporcu zrejmé, že pri uzatváraní dohody o splnomocnení dlžník a splnomocniteľ v jednej osobe nemal možnosť voľby výberu zástupcu - splnomocnenca, pretože z do spisu predložených listín vyplýva, že dohoda o splnomocnení je vypracovaná ako predtlač (formulárová typová zmluva), ktorej obsah dlžník a splnomocniteľ vôbec nemôže ovplyvniť a ktorú predkladá veriteľ spolu so zmluvou o úvere dlžníkovi, pričom táto už obsahuje označenie splnomocnenca DSS Nestor o.i. Zázrivá. Tomuto záveru nasvedčuje aj skutočnosť, že obe vyššie špecifikované listiny podpísal F. J. v jeden a ten istý deň. Ak veriteľ takto postupoval, možno dôvodne predpokladať, že určil vopred osobu, ktorá ho bude zastupovať, čím spochybnil základný predpoklad pri udeľovaní plnej moci, aby splnomocnenec hájil záujmy dlžníka ako splnomocniteľa. To, že splnomocnenca v podstate vyberá na štandardnom zmluvnom formulári veriteľ, je jasným signálom o naplnení konfliktu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nie je možné vyvodiť záver, že dlžník a splnomocniteľ v jednej osobe podpísaním dohody o splnomocnení mal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere fyzickej, resp. právnickej osoby v postavení splnomocnenca, ktorá háji jeho záujmy. Správny orgán v rovine ochrany spotrebiteľa konštatoval, že dohodu o splnomocnení zaradenú na samostatnej listine, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť, možno vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 1 OZ), ktorá je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a to z dôvodu, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Odporca jednotlivé zmluvy (zmluvu o úvere, zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu) posúdil aj v kontexte v ich vzájomnej súvislosti, pričom ich uzavretím sa môže dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti sumy poskytnutej veriteľom, ale aj možný prechod vlastníckeho práva dlžníka k celému jeho nehnuteľnému majetku, ktorý je v značne väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. Z týchto dôvodov považoval správny orgán takýto postup za zásah do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Odporca poukázal na ust. § 31 ods. 1 a 4, § 37 ods. 1, § 39 a § 22 ods. 2 OZ a § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona. Odporca dospel k záveru, že podmienky na vklad nie sú splnené. Proti predmetnému rozhodnutiu odporcu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ odvolanie, pričom žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocniteľovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ poukázal na to, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ. Tvrdenie odporcu o tom, že navrhovateľ vopred určil zástupcu dlžníka, považoval odvolateľ za ničím nepodložené predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. To, že odporca vychádzal len z predpokladov vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Veriteľ sa nepodieľal na uzatváraní dvojstranného právneho úkonu medzi dlžníkom a jeho zástupcom. Ak odporca z toho, že dohoda o plnej moci bola uzavretá na predtlačenom formulári, kde bol uvedený zástupca vyvodil záver, že dlžníkovi zástupcu určil záložný veriteľ, takýto záver podľa odporcu nemá oporu v listinách tvoriacich obsah spisu. Naopak, medzi dlžníkom a jeho zástupcom neexistuje reálny rozpor a plnomocenstvo je platné. Nestačí pochybnosť o objektivite zastupovania, rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí reálne existovať. Námietka o rozpore medzi záujmami zástupcu a zastúpeného je podľa odvolateľa nesprávnym právnym posúdením, ktoré vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu. Dohoda o plnej moci je podľa odvolateľa platná a rozhodnutie je v tejto časti zmätočné a nepreskúmateľné. Navrhovateľ namietal, že dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, nie je možné posudzovať ako sprostredkovateľskú zmluvu, a teda sa na ňu nemôže vzťahovať ust. § 53 OZ o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré ustanovenie odkazuje odporca v napadnutom rozhodnutí. Navrhovateľ ďalej namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže nemá náležitosti podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z odôvodnenia nie je zrejmé, čo konkrétne z úverovej zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi, t.j. či je to výška poplatku za úver, alebo výška úroku z omeškania. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, ako aj Najvyššieho súdu SR. Namietol, že obsahom spisu nie je zmluva o úvere, a preto odporca bez toho, aby sa oboznámil s jej obsahom, nemohol konštatovať jej neplatnosť. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15.04.2016 uviedol, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a vydané v súlade so zákonom a to na základe dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia. Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu podľa § 250g ods. 2 O.s.p., v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O.s.p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, preskúmal pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností s prílohami, overenú fotokópiu dohody o splnomocnení a overenú fotokópiu zmluvy o úvere zo dňa 23.12.2014, rozhodnutie o prerušení konania z 03.12.2015. Súčasne vypočul ďalšieho účastníka, ktorý na pojednávaní uviedol, že potreboval finančné prostriedky, išiel do kancelárie spoločnosti Pohotovosť s.r.o. vo Zvolene, kde jednal s p. R.. Tento mu predložil všetky tlačivá, ktoré p. R. aj vypísal a poslal ho overiť podpis. Vždy keď si požičiaval peniaze od Pohotovosti s.r.o. musel podpísať predložené tlačivá, t.j. zmluvu o úvere aj dohodu o plnej moci, ak chcel peniaze. Pri podpisovaní zmlúv nebol prítomný zástupca spoločnosti ProHelp p. G.. Tohto zástupcu ďalší účastník nepozná, ani spoločnosť ProHelp. Pri podpisovaní zmlúv bol len ďalší účastník a p. R.. Spoločnosť ProHelp, ani p. G. sa s ním nekontaktovali. Žiadal rozhodnutie odporcu potvrdiť. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu odporcu podľa § 250l a nasl. O.s.p. v medziach a výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ podal dňa 05.11.2015 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 29.09.2015, ktorá bola uzavretá medzi záložným veriteľom Pohotovosť, s. r. o., Bratislava a záložcom F. J., E., zastúpeným DSS Nestor o.z. Zázrivá (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava) na základe dohody o splnomocnení. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX nachádzajúce sa v k. ú. A., obec E.. Podľa článku II. citovanej záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.12.2014 uzavretej medzi záložným veriteľom a záložcom na strane dlžníka. Z návrhu na vklad súd zistil, že jeho prílohami boli: záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že odporca rozhodnutím zo dňa 03.12.2015 prerušil katastrálne konanie a vyzval účastníkov konania o. i. na predloženie Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.12.2014. Navrhovateľ predložil odporcovi overenú fotokópiu zmluvy o úvere zo dňa 23.12.2014 dňa 14.12.2015. Nie je preto dôvodná námietka navrhovateľa, že odporca posudzoval platnosť úverovej zmluvy bez toho, aby ju mal k dispozícii. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že navrhovateľ - odvolateľ k návrhu na vklad predložil Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 29.09.2015, ktorú za záložcu podpísala DSS Nestor o.z. (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava) ako jeho zástupca na základe k návrhu priloženej dohody o splnomocnení. Z overenej fotokópie predmetnej dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že splnomocniteľ F. J. udeľuje združeniu DSS Nestor o.z. Zázrivá plnomocenstvo na uzavretie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v znení neskorších predpisov v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uzatvorenej spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. č. zmluvy XXXXXXXXX. V bode 4 predmetnej dohody sú bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa, pričom porovnaním písma uvedeného v záhlaví predmetnej dohody a v bode 4 predmetnej dohody o splnomocnení je zrejmé, že ide o evidentne rozdielne typy písma. V prípade dohody o splnomocnení sa jedná o formulárovú zmluvu, kde názov zástupcu je už vopred predtlačený a ručne dopisované sú údaje o splnomocniteľovi, zástupcovi splnomocnenca a špecifikácia nehnuteľností v bode 4. Predmetná dohoda o plnej moci bola splnomocniteľom podpísaná dňa 23.12.2014, pričom podpis splnomocniteľa bol overený na Meste Zvolen. Podľa overovacej pečiatky ju teda podpísal splnomocniteľ vo Zvolene. Splnomocnený zástupca datoval podpis predmetnej dohody v ten istý deň, t.j. 23.12.2014 bez uvedenia miesta jej podpisu, teda je spochybnené, či splnomocnenec bol dňa 23.12.2014 osobne prítomný pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníkom dňa 23.12.2014 vo Zvolene. Navyše z overenej fotokópie dohody o splnomocnení vyplýva, že na tlačive je vopred vyznačený ako splnomocnenec DSS Nestor o.z. Zázrivá, v zastúpení „D. G. - predseda občianskeho združenia ProHelp“, pričom v časti dohody, kde sa nachádza miesto na podpis a pečiatka splnomocnenca, dohoda je opatrená podpisom D. G., ku ktorému je pripojená pečiatka s označením „D. G., predseda občianskeho združenia ProHelp“ a dohoda je opatrená pečiatkou: „ProHelp, združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, 811 05 Bratislava“ na mieste splnomocnenca. Z overenej fotokópie zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi F. J. ako dlžníkom a spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava ako veriteľom dňa 23.12.2014 vyplýva, že túto zmluvu vypisoval mandatár veriteľa spoločnosti Pohotovosť s.r.o. p. R.. Zo zmluvy o úvere ďalej vyplýva, že táto zmluva č. XXXXXXXXX bola podpísaná 23.12.2014, t.j. v ten istý deň, ako dohoda o splnomocnení. Vyššie uvedené skutočnosti vyplývajú aj z vyjadrenia ďalšieho účastníka na pojednávaní, ktorý k okolnostiam uzatvorenia zmlúv uviedol, že tlačivo dohody o splnomocnení i zmluvy o úvere mu predložil p. R. z Pohotovosti, tieto tlačivá aj vypísal a ďalší účastník bol len overiť podpis na dohode. Pri podpisovaní dohôd nebol prítomný zástupca ProHelp (t.č. DSS Nestor), túto spoločnosť nepozná, nepozná ani p. G., nikdy ho nestretol, nekontaktoval sa s ním. Pri podpisovaní dohôd bol len on a p. R. z Pohotovosti s.r.o. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca vydal zákonné rozhodnutie, ak návrh na vklad podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného práva zamietol. Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona), ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 d citovaného zákona prílohou návrhu na vklad je okrem iných aj dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 citovaného zákona. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom. Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad ust. § 34 a nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Následkom neplatnosti právneho úkonu je o. i., že nemá právne účinky, t. j. nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán, musí na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadať ex offo. Návrhom na uzatvorenie zmluvy je len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany, nestačí písomná forma. Je nevyhnuté, aby konajúci takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane adresoval, to znamená odoslal alebo urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená, či už poverením inej osoby alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane, alebo iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení a z vyjadrenia ďalšieho účastníka je nepochybné, že dlžník podpísal túto dohodu v neprítomnosti splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Z tejto listiny nevyplýva, že dlžník dostal, alebo že by disponoval vyhotovením predmetnej listiny. Ďalší účastník na pojednávaní uviedol, že ProHelp ani p. G. nepozná, nikdy sa s ním nestretol, nekontaktovali sa. Z uvedeného teda nie je nepochybné, že dlžník sám odoslal návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane - občianskemu združeniu ProHelp, alebo že by tým poveril navrhovateľa. Navrhovateľom - odvolateľom predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená formou predtlače s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava, ktorá bola splnomocniteľom podpísaná vo Zvolene dňa 23.12.2014 (t.j. v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava ako veriteľom a F. J. ako dlžníkom na vopred pripravenom tlačive), je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve. Z toho, že takto vopred pripravená dohoda bola predložená ďalšiemu účastníkovi zástupcom veriteľa a zo strany zástupcu vopred vyznačeného splnomocnenca DSS Nestor o.z. Zázrivá bola podpísaná síce v ten istý deň, teda 23.12.2014, avšak bez uvedenia miesta podpisu, čím je spochybnené, že zástupca splnomocnenca ProHelp bol osobne prítomný pri podpise dohody vo Zvolene dňa 23.12.2014, keď navyše dohodu podpísal D. G. ako „predseda občianskeho združenia ProHelp“ a dohodu opatril splnomocnenec pečiatkou „ProHelp, združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava“. K návrhu nie sú pripojené žiadne dôkazy, z ktorých by bolo jednoznačné, že prijatie návrhu bolo urobené včas a nebolo prezentované ani to, že takéto prijatie nadobudlo účinnosť v zmysle § 43 ods. 2 OZ. Rovnako z vyjadrenia ďalšieho účastníka na pojednávaní vyplýva, že pri podpise zmlúv vo Zvolene nebol zástupca spoločnosti ProHelp (DSS Nestor o.z. Zázrivá) prítomný. Súd sa stotožnil so záverom odporcu, ktorý v súvislosti s uzatvorením dohôd o splnomocnení konštatoval rozpor s § 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivá s textom dohody o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca DSS Nestor o.z. Zázrivá (opatrené však pečiatkou „ProHelp, združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava“) predložil ďalšiemu účastníkovi zástupca veriteľa, ako aj ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody (neprítomnosť druhej zmluvnej strany pri podpise dohody, jej podpis v deň uzavretia zmluvy o úvere, predloženie dohody zástupcom veriteľa) sú skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení, ako aj obsah predmetnej dohody o splnomocnení a jej účel, spochybňujú konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Rovnako skutočnosť, že osoba splnomocnenca viac krát, resp. opakovane vystupuje v úverových obchodoch navrhovateľa, čo vyplýva z podkladov a informácií tak správneho orgánu z iných konaní v obdobných prípadoch, ako aj z rozhodovacej činnosti súdu, vyvoláva pochybnosti, či výkon práv a povinností splnomocnenca je v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka, resp. záložcu. Správny orgán preto správne vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako absolútne neplatnú pre jej rozpor s § 22 ods. 2 OZ. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Za samotného dojednania podmienok obsiahnutých v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľa, t.j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje, resp. vylučuje jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že dlžník podpísal dohodu o splnomocnení bez toho, aby bol zástupca splnomocnenca prítomný pri podpísaní dohody a odvolateľ nepreukázal ani skutočnosť, že záložca si splnomocneného zástupcu sám vybral, požiadal o zastupovanie, resp. že záložca bol poučený o jeho právach vyplývajúcich z tohto právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej - predtlačenej listinnej podoby, kedy dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, a preto mu možnosť, aby vopred určeného zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľa, bola obmedzená, resp. odňatá. Úlohou súdneho konania je nielen v zmysle § 1 O. s. p. chrániť práva zaručené slovenským právnym poriadkom, ale aj práva s charakterom úniovým, v zmysle zásady lojality (§ 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ) v spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Odporca ako príslušný správny orgán podľa osobitných predpisov je povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do Občianskeho zákonníka a do zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Preto pri rozhodovaní o predmetnom návrhu správne prihliadol na to, že ustanovenia zmluvy o zriadení záložného práva a rovnako i dohody o splnomocnení sú neplatné i z dôvodu, že dohodu o splnomocnení vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 1 OZ), ktorá je absolútne neplatná v zmysle § 53 ods. 5 OZ z dôvodu, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Rovnako po posúdení všetkých uzatvorených zmlúv (zmluva o úvere, zmluva o zastúpení, záložná zmluva) dospel odporca k záveru, že postup pri ich zatváraní je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52a OZ (1) Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. (2) Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V preskúmavanom prípade má súd za to, že na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať aj ust. § 52 - § 54 OZ. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzatvorená v súvislosti so zmluvou o úvere, ktorú uzatvoril dlžník so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. (bod 1 dohody) a plnomocenstvo bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere (bod 3 dohody). Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Je nepochybné, že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a je potrebné zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 OZ. Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného práva, má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa, potrebou zabezpečenia zmluvy o úvere. Odporca postupoval v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 52 a nasl. OZ, ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď v podstate prihliadol aj na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 OZ, keďže bola napísaná vo forme predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec vopred vpísaný a dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníkovi bola odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, ktorého by si sám vybral, ktorú skutočnosť konštatoval odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia, možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže vopred pripravená dohoda o splnomocnení bola predložená dlžníkovi formou pripraveného formulára súčasne pri uzatváraní úverovej zmluvy a bola predložená mandatárom veriteľa, nejedná sa ani o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, čo má za následok výluku spod súdnej kontroly. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníka zastupovať jemu vopred určený zástupca, mimo jeho slobodnú voľbu, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ. Z uvedeného vyplýva, že zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nemohol ani z uvedeného dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene splnomocniteľa. Z uvedených dôvodov záver správneho orgánu o splnení podmienok na zamietnutie návrhu na vklad takejto záložnej zmluvy je v súlade s § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR napr. rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/17/2007 (R 42/2008), sp. zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp. zn. 10Sžr/136/2012 zo dňa 15.03.2013 a sp. zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11.06.2013. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal aj na ďalšie dôvody, pre ktoré by mal byť vklad povolený, je potrebné uviesť, že pokiaľ by aj ďalšie odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatnej dohody o splnomocnení a na základe takto neplatného plnomocenstva uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy je správny. Záver odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad mal byť povolený, pretože postačuje čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad a už takýto jediný dôvod spôsobuje, že vklad nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní nepovažoval za relevantné a schopné privodiť pre odvolateľa iné rozhodnutie, k akému dospel odporca. Súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v Uznesení č. III.ÚS 237/2012 zo dňa 13.06.2012 konštatoval: „...súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., ...súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania...“. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou, preto nemohol vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní - zmluva o zriadení záložného práva - uzatvorený neplatne splnomocneným zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Súd sa z uvedených dôvodov v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nezaoberal ďalšími odvolateľom uvedenými odvolacími argumentmi. Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že rozhodnutie a postup odporcu sú v súlade so zákonom, odporca dostatočne zistil skutkový stav a dohodu o splnomocnení ako aj záložnú zmluvu správne právne posúdil. Keďže podmienky na vklad neboli splnené, odporca postupoval v súlade so zákonom, ak takýto návrh na vklad zamietol. Súd preto napadnuté rozhodnutie odporcu s poukazom na § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal. Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb. vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.). Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. poplatky vyberané súdmi, orgánmi štátnej správy súdov a orgánmi prokuratúry sa platia v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom, platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby so 100- percentnou majetkovou účasťou štátu, ktorá je prevádzkovateľom systému (ďalej len "prevádzkovateľ systému") sa poplatky platia v hotovosti, platobnou kartou alebo platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS), ak má na to príslušný orgán vytvorené podmienky. V hotovosti sa môžu platiť poplatky, ak súdy, orgány štátnej správy súdov a orgány prokuratúry majú pre tento spôsob platby poplatku vytvorené podmienky a ak v jednotlivom prípade poplatok neprevyšuje 300 eur, okrem poplatku podľa položky 17, ktorý je možné platiť v hotovosti, aj keď prevyšuje 300 eur. Ak je súd, orgán štátnej správy súdov a orgán prokuratúry zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov, poplatky platené poštovým poukazom, prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky sa platia na účet prevádzkovateľa systému. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.