Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/40/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200345 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200345.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: D.. P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, XXX XX G. B., zast. JUDr. Marianom Holým, advokátom, so sídlom AK B. Němcovej 1/A, 977 01 Brezno proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2016/8067/937/SSZOSK zo dňa 18.01.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozhodnutie žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. 2016/8067/937/SSZOSK zo dňa 18. januára 2016 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno č. BR1/RSK/ZAM/2015/14352 zo dňa 13. októbra 2015 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalobcovi priznáva proti žalovanému úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca žiadosťou doručenou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy" alebo „Úrad") požiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Úrad žalobcovi podaním zo dňa 04.06.2015 oznámil, že ho zaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 26.05.2015. Žalobca predmetné oznámenie prevzal osobne dňa 10.06.2015. Zo záznamu o kontaktoch uchádzača o zamestnanie, ktorý je súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že dňa 10.08.2015 bol žalobcovi Úradom stanovený termín ďalšieho kontaktu na deň 06.10.2015 za účelom preukázania hľadania zamestnania. Oboznámenie sa s termínom ďalšieho kontaktu žalobca potvrdil svojím podpisom. Žalobca sa v určenom termíne 06.10.2015 na Úrad nedostavil. Zo Záznamu ďalej vyplýva, že žalobca sa na Úrad dostavil dňa 09.10.2015, pričom pracovníčka Úradu do Záznamu uviedla nasledovný zápis: „Nemohol sa dostaviť, býva v K., nemá prechodný pobyt, upovedomený o vyradení dňom 06.10.2015". Prvostupňový orgán verejnej správy následne dňa 13.10.2015 vydal rozhodnutie, ktorým vyradil žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy odvolanie, prílohou ktorého bola fotokópia Zmluvy o nájme zo dňa 15.10.2015 a e-mailová komunikácia medzi žalobcom a zamestnankyňou prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 05.10.2015 a 06.10.2015. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. 2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno svojím rozhodnutím č. k. BR1/RSK/ZAM/2015/14352 zo dňa 13.10.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie") v zmysle § 36 ods. 2 písm. b/, ods. 3, ods. 5 písm. e/ zák. č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o službách zamestnanosti" alebo „zák. č. 5/2004 Z.z.") vyradil žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie. V odôvodnení prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že účastník konania (žalobca) nespolupracuje s Úradom tým, že sa v stanovenom termíne dňa 06.10.2015 nedostavil na Úrad za účelom preukázania aktívneho hľadania zamestnania a do dňa vydania rozhodnutia nepreukázal vážne dôvody upravené v § 36 ods. 4 Zákona o službách zamestnanosti. Z uvedených dôvodov bol žalobca vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 06.10.2015. 3. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom žiadal prvostupňové rozhodnutie zrušiť s odôvodnením, že dňa 06.10.2015 sa nachádzal v K., kde býva v podnájme. Uvedenú skutočnosť oznámil prvostupňovému orgánu verejnej správy mailom dňa 05.10.2015 a požiadal o náhradný termín kontaktu. V prílohe odvolania predložil ako dôkaz e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a pracovníčkou prvostupňového orgánu verejnej správy p. F.. Uviedol, že má záujem vybaviť si prechodný pobyt v Trnave, aby si mohol nechať delegovať práva a povinnosti na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave. Uvedené mu však nebolo zo strany prenajímateľa doposiaľ umožnené. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že skutočnosť, že sa sťahuje do K., p. F. oznámil hneď na prvom stretnutí, avšak táto ho neoboznámila s možnosťou delegovať si práva a povinnosti na príslušný úrad v mieste prechodného pobytu. Zmluvu o nájme zo dňa 15.09.2015 predložil žalobca súčasne s odvolaním. Žalovaný svojím rozhodnutím č. 2016/8067/77937/SSZOSK zo dňa 18.01.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie") rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. Žalovaný v odôvodnení poukázal na priebeh administratívneho konania a konštatoval, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy z 13.10.2015, ktorým bol žalobca dňom 06.10.2015 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie, bolo vydané v súlade s § 36 ods. 2 písm. b/, ods. 3, ods. 5 písm. e/ Zákona o službách v zamestnanosti, podľa ktorého Úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia nespolupráce s Úradom, t.j. dňom nedostavenia sa na Úrad alebo miesto určené Úradom na účely podľa § 34 ods. 6 bez vážnych dôvodov podľa § 36 ods. 4 písm. b/ až e/ Zákona o službách zamestnanosti. Žalovaný uviedol, že dôvody - námietky účastníka konania (žalobcu), ktoré uviedol vo svojom odvolaní, nie sú právne relevantné pre zmenu alebo zrušenie napadnutého prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný argumentoval, že Úrad dňa 10.08.2015 žalobcovi určil termín kontaktu na deň 06.10.2015, čo žalobca potvrdil svojím podpisom v Zázname o kontaktoch uchádzača o zamestnanie s Úradom. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca sa dňa 06.10.2015 na Úradom stanovený termín kontaktu nedostavil bez preukázania vážnych dôvodov v zmysle § 36 ods. 4 písm. b/ až e/ Zákona o službách zamestnanosti. K námietke žalobcu, že sa dňa 06.10.2015 nachádzal v K., kde aktuálne býva v podnájme, žalovaný uviedol, že túto námietku nepovažuje za takú, ktorú by bolo možné považovať za vážny dôvod v zmysle § 36 ods. 4 Zákona o službách zamestnanosti, na základe ktorého by nedostavenie sa účastníka konania na Úradom stanovený termín kontaktu mohlo byť ospravedlnené. Poukázal na to, že z e-mailovej komunikácie vyplýva, že Úrad účastníkovi konania zmenu ani náhradný termín kontaktu neurčil, ale potvrdil záväzný termín kontaktu dňa 06.10.2015. K tvrdeniu žalobcu, že v K. má záujem vybaviť si prechodný pobyt, aby si mohol delegovať práva a povinnosti na príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, žalovaný uviedol, že žalobca ako občan, ktorý bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste trvalého pobytu o delegovanie práv a povinností na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny do miesta prechodného pobytu, no v spisovom materiáli sa takáto žiadosť nenachádza, preto námietka žalobcu nie je podľa žalovaného relevantná pre zrušenie rozhodnutia. Žalobca vzal Úradom stanovený termín kontaktu na deň 06.10.2015 na vedomie dňa 10.08.2015, čo potvrdil svojím podpisom. Žalovaný poukázal na to, že účastník konania bol poučený o právach a povinnostiach uchádzača o zamestnanie pri podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktoré o.i. obsahuje aj informáciu o povinnosti uchádzača o zamestnanie aktívne si hľadať zamestnanie a aktívne hľadanie zamestnania osobne preukazovať Úradu v termíne a na mieste určenom úradom. Žalovaný zdôraznil, že ust. § 36 ods. 5 písm. e/ Zákona o službách zamestnanosti vymedzuje vážne dôvody, ktorými by mohla byť nespolupráca uchádzača o zamestnanie s Úradom ospravedlnená, avšak v konkrétnom prípade nedošlo k ich naplneniu. Nedostavenie sa na Úrad alebo miesto určené Úradom na účely podľa § 34 ods. 6 a 8 bez vážnych dôvodov podľa ods. 4 písm. b/ až e/ sa považuje za nespoluprácu s úradom, a teda dôvod na vyradenie žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle § 36 ods. 2 písm. b/, ods. 3, ods. 5 písm. e/ Zákona o službách v zamestnanosti. 4. Žalobca sa žalobou podanou 04.04.2016 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a žiadal, aby bolo rozhodnutie žalovaného zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, v ktorom sa o.i. uvádza, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy bolo žalobcovi doručené 06.10.2015, t.j. v deň, kedy sa mal žalobca dostaviť ku kontaktu na Úrad, hoci z predmetného prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že bolo vydané až 13.10.2015. Poukázal na to, že nie je možné, aby bolo rozhodnutie účastníkovi konania doručené prv, než bolo vydané. V tomto smere rozhodnutie žalovaného považoval za protichodné a rozporné, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade so zákonom, pričom dôvody uvedené v žalobcom podanom odvolaní podľa žalovaného neboli právne relevantné pre zmenu alebo zrušenie napadnutého prvostupňového rozhodnutia. Žalobca poukázal na to, že v mesiaci september 2015 sa presťahoval do K., kde aj v súčasnosti býva v podnájme. Dôvodom presťahovania sa bola snaha žalobcu nájsť si vhodné zamestnanie, pričom pri hľadaní zamestnania si potreboval vybaviť tiež prechodný pobyt, čo sa mu ku dňu 06.10.2015 nepodarilo zabezpečiť. O týchto skutočnostiach informoval Úrad. Dňa 05.10.2015 zaslal elektronickou poštou doklad o aktívnom hľadaní zamestnania a požiadal o zmenu termínu osobného kontaktu. Pracovníčka Úradu na žiadosť žalobcu reagovala až dňa 06.10.2015 a vyzvala ho k osobnému kontaktu v uvedený deň (06.10.2015) s odôvodnením, že ho musí poslať na absolventskú prax, neakceptujúc zmenu jeho bydliska deklarovanú predloženou nájomnou zmluvou. Žalobca sa k osobnému kontaktu dostavil na Úrad dňa 09.10.2015, kedy mu bolo oznámené, že bude vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 06.10.2015 z dôvodu nedostavenia sa na Úrad v stanovenom termíne. Žalobca poukázal na ustanovenia Zákona o službách zamestnanosti (§ 14 ods. 7, § 34 ods. 8 a § 34 ods. 13). Pokiaľ žalovaný v odôvodnení uviedol, že žalobca ako účastník konania bol e-mailom vyzvaný, aby sa dňa 06.10.2015 dostavil na kontakt, nakoľko bol o tomto termíne informovaný už od 10.08.2015 a bolo potrebné, aby si svoje povinnosti upravil tak, aby sa v uvedený deň dostavil na kontakt za účelom preukázania aktívneho hľadania zamestnanosti a vypísania prihlášky na slovenskú prax, žalobca zdôraznil, že žalobca preukázal dňa 05.10.2015 aktívne hľadanie zamestnania, o čom zaslal elektronickou poštou doklad pracovníčke Úradu. O absolventskej praxi sa dozvedel až z jej výzvy na dostavenie sa k osobnému kontaktu zo dňa 06.10.2015. Následne sa do 3 pracovných dní, t.j. dňa 09.10.2015 osobne dostavil na Úrad, čím si splnil zákonnú povinnosť v zmysle § 34 ods. 8 Zákona o službách zamestnanosti. Z uvedeného dôvodu žalobca považuje postup prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného pri vyradení žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie za odporujúci zákonu a vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ žalovaný podľa odôvodnenia rozhodnutia nepovažuje námietky žalobcu ako účastníka konania týkajúce sa zmeny jeho bydliska v K. za relevantné pre zrušenie rozhodnutia prvostupňového orgánu, argumentujúc tým, že v spisovom materiáli sa nenachádza žiadosť o delegovanie práv a povinností na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny do miesta prechodného pobytu, žalobca uviedol, že predložil prvostupňovému orgánu Nájomnú zmluvu z 15.09.2015, ktorú však prvostupňový orgán verejnej správy vôbec neakceptoval. Z § 34 ods. 13 zák. č. 5/2004 Z.z. nevyplýva uchádzačovi o zamestnanie povinnosť podať žiadosť o delegovanie práv a povinností na iný miestne príslušný úrad práce, ale povinnosť nahlásiť túto zmenu úradu, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt do 3 pracovných dní odo dňa zmeny trvalého pobytu. Preto argument žalovaného, že žalobca ako účastník konania nepodal žiadosť o delegovanie práv a povinností, nemá podľa žalobcu oporu v zákone. Žalobca žiadal, aby správny súd s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo 17.05.2016 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na priebeh administratívneho konania a zopakoval dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí. Vo vzťahu k námietke o zmätočnosti a ne-preskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že v napadnutom rozhodnutí uviedol údaj o doručení rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy žalobcovi dňom 06.10.2015, uviedol, že predmetné prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 13.10.2015 a podľa údajov na doručenke bolo doručené žalobcovi 23.10.2015. Údaj, že žalobcovi bolo rozhodnutie doručené 06.10.2015 je iba zrejmou chybou v písaní. Žalovaný vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy boli vydané v súlade s ust. § 36 ods. 2 písm. b/, ods. 3, ods. 5 písm. e/ Zákona o službách zamestnanosti, podľa ktorého Úrad vyradí z evidencie uchádzačov o zamestnanie uchádzača o zamestnanie dňom zistenia nespolupráce s Úradom, t.j. dňom nedostavenia sa na Úrad alebo miesto určené Úradom na účely podľa § 34 ods. 6 bez vážnych dôvodov podľa § 36 ods. 4 písm. b/ až e/ Zákona o službách zamestnanosti. Námietky žalobcu uvedené v žalobe podľa žalovaného nie sú právne relevantné pre zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. K námietke žalobcu, že dňa 06.10.2015 sa nachádzal v K., kde aktuálne býva v podnájme, a preto sa nedostavil na Úrad, žalovaný nepovažuje za takú, ktorú by bolo možné považovať za vážny dôvod v zmysle § 36 ods. 4 Zákona o službách zamestnanosti, na základe ktorého by nedostavenie žalobcu na Úradom stanovený termín kontaktu mohla byť ospravedlnená. Z dostupnej e-mailovej komunikácie vyplýva, že Úrad žalobcovi zmenu ani náhradný termín kontaktu neurčil, ale potvrdil záväzný termín kontaktu dňa 06.10.2015. Žalovaný upozornil, že žalobca Úradom stanovený termín kontaktu dňa 06.10.2015 vzal na vedomie dňa 10.08.2015, čo následne potvrdil svojím vlastnoručným podpisom. K námietke žalobcu, že má záujem vybaviť si prechodný pobyt, avšak k zmene nedošlo, žalovaný poukázal na ust. § 34 ods. 13 Zákona o službách zamestnanosti s tým, že účastník konania ako uchádzač o zamestnanie v zmysle § 34 ods. 5 Zákona o službách zamestnanosti je povinný do 8 kalendárnych dní písomne oznámiť Úradu každú zmenu skutočností rozhodných pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie, čo žalobca nespravil. V zázname o kontaktoch uchádzačov o zamestnanie nebol záznam o tom, že účastník konania má záujem presťahovať sa do K.. Zmluvu o nájme domu v K. doložil žalobca ako prílohu odvolania voči vyradeniu z evidencie uchádzačov o zamestnanie, hoci zmluva o nájme bola uzavretá 15.09.2015 a prechodný pobyt si ku dňu podania odvolania žalobca v K. nenahlásil. Hoci žalobca dňa 05.10.2015 kontaktoval Úrad e-mailom so žiadosťou o stanovenie náhradného termínu z dôvodu, že sa nachádza v K. a dňa 06.10.2015 sa nemôže dostaviť na Úrad, Úrad žalobcovi nevyhovel a potvrdil termín kontaktu dňa 06.10.2015, nakoľko žalobca o tomto termíne bol informovaný už od 10.08.2015 a bolo potrebné, aby si svoje povinnosti upravil tak, aby sa v uvedený deň dostavil na Úrad za účelom preukázania aktívneho hľadania zamestnania a vypísania prihlášky na absolventskú prax. Žalovaný poukázal na to, že žalobca bol riadne poučený o právach a povinnostiach uchádzača o zamestnanie pri podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Predmetné poučenie o.i. obsahuje aj informáciu o povinnosti uchádzača o zamestnanie aktívne si hľadať zamestnanie a aktívne hľadanie zamestnania osobne preukazovať úradu v termíne a na mieste určenom Úradom. Žalovaný zotrval na názore, že v konkrétnom prípade nedošlo k naplneniu dôvodov stanovených v § 36 ods. 5 písm. e/, ktoré vymedzuje vážne dôvody, ktorými by mohla byť nespolupráca uchádzača o zamestnanie s Úradom ospravedlnená. Žalovaný mal za to, že v súlade so zákonom rozhodol o vyradení žalobcu ako účastníka konania z evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne a zrozumiteľne žalobcovi odôvodnil, prečo žalobcu vyradil z evidencie uchádzačov o zamestnanie a zároveň sa aj dostatočne vyjadril k všetkým jeho námietkam uvedeným v odvolaní voči rozhodnutiu Úradu. Žalobné námietky preto považoval za nepodstatné. Napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného je podľa žalovaného v medziach žaloby v súlade so zákonom a keďže žalobca žiadne ďalšie skutočnosti, resp. nedostatky rozhodnutia alebo postupu žalovaného neuvádza, sú splnené podmienky na zamietnutie žaloby v celom rozsahu. 6. Podľa § 491 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") úč. od 01.07.2016 ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici s poukazom na § 491 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, aplikujúc ustanovenia SSP a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a písm. g/ SSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). 8. Zástupca žalobcu sa na pojednávaní pridržiaval dôvodov nezákonnosti napadnutého rozhodnutia uvedených v žalobe. Poukázal na to, že žalobca už pri prvom stretnutí na úrade v auguste 2015 pracovníčke avizoval, že od septembra bude v K., kde sa chcel presťahovať z dôvodu, že tam predpokladal väčšiu možnosť uplatniť sa vo vyštudovanom odbore. Pracovníčka úradu ho nepoučila o možnosti delegovania práv a povinností na iný príslušný úrad v K.. Žalobca bol v tom čase čerstvým absolventom vysokoškolského štúdia, nemal nárok na podporu v nezamestnanosti, a teda nemal ani finančné prostriedky na to, aby mohol jazdiť, resp. dochádzať za účelom plnenia si povinností z K. do B., pretože finančne náročné bolo jednak platenie podnájmu a jednak rodičia mu na tieto cesty museli prispievať finančnými prostriedkami. V K. sa napokon aj zamestnal, pracovnú zmluvu má uzavretú od 26.01.2016. Navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy. 9. Žalobca na pojednávaní uviedol, že pri zaradení do evidencie bol poučený, pretože podpisoval poučenie, ktoré sa nachádza v administratívnom spise, z ktorého poučenia vyplynulo, že sa musí dostaviť na úrad; nedostaviť sa môže len v prípade, ak bude absolvovať pohovor alebo ak je práceneschopný. Domnieval sa, že skutočnosť, že v priebehu týždňa sa bude nachádzať v K. za účelom aktívneho hľadania si zamestnania, bude takou skutočnosťou, pre ktorú bude možné preložiť termín stretnutia na úrade. 10. Žalovaný na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených v písomnom vyjadrení k žalobe. Žalobu navrhol zamietnuť. 11. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 12. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 13. Podľa § 134 ods. 2 písm. d/ SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba. 14. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 15. Podľa § 199 ods. 1 písm. c/, d/ SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie c) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, d) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. 16. Podľa § 203 SSP (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 17. Podľa § 1 Zákona o službách zamestnanosti tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti. 18. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o službách zamestnanosti uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej len "evidencia uchádzačov o zamestnanie") a ktorý a) nie je zamestnanec, ak v odseku 2 písm. a) nie je ustanovené inak, b) nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru 12) alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, 13) ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, c) neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, d) nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine. 19. Podľa § 36 ods. 2 Zákona o službách zamestnanosti úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia a) vykonávania práce bez pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, b) nespolupráce s úradom alebo c) že mu bolo v cudzine udelené povolenie na zamestnanie. 20. Podľa § 36 ods. 5 písm. e/ Zákona o službách zamestnanosti za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom podľa odseku 2 písm. b) sa považuje nedostavenie sa na úrad alebo miesto určené úradom na účely podľa § 34 ods. 6 a 8 bez vážnych dôvodov podľa odseku 4 písm. b) až f). 21. Podľa § 34 ods. 6 Zákona o službách zamestnanosti uchádzač o zamestnanie je povinný aktívne si hľadať zamestnanie a aktívne hľadanie zamestnania osobne preukazovať úradu v termíne a na mieste určenom úradom. 22. Podľa § 34 ods. 8 Zákona o službách zamestnanosti uchádzač o zamestnanie je povinný na účel ponuky vhodného zamestnania alebo ponuky niektorého z aktívnych opatrení na trhu práce byť k dispozícii úradu do troch pracovných dní odo dňa vyzvania úradom; formu vyzvania si uchádzač o zamestnanie dohodne s úradom. Vyjadrenie zamestnávateľa o prijatí alebo neprijatí uchádzača o zamestnanie do ponúknutého vhodného zamestnania je uchádzač o zamestnanie povinný doručiť úradu v termíne určenom úradom. 23. Podľa § 36 ods. 4 písm. a/ až e/ Zákona o službách zamestnanosti za vážny dôvod podľa odseku 5 písm. a) až e) a h) sa považuje a) ak miesto výkonu zamestnania a povaha zamestnania manžela alebo ak miesto výkonu zamestnania a povaha zamestnania neumožňujú zabezpečiť sprevádzanie dieťaťa do desiatich rokov veku do predškolského zariadenia alebo do školy, a b) zdravotný stav uchádzača o zamestnanie posúdený podľa § 19 ods. 1, c) dočasná pracovná neschopnosť uchádzača o zamestnanie, ktorej začiatok a skončenie sa úradu preukazuje potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti do troch pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a pracovným dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti; skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti preukazuje uchádzač o zamestnanie osobne, d) zdravotný stav blízkych osôb, 42) ktorý si na základe písomného vyjadrenia ošetrujúceho lekára alebo rozhodnutia zdravotníckeho zariadenia vyžaduje osobnú starostlivosť, ošetrovanie alebo sprevádzanie; písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára alebo rozhodnutie zdravotníckeho zariadenia o začatí osobnej starostlivosti alebo ošetrovania predkladá uchádzač o zamestnanie do troch pracovných dní odo dňa vystavenia písomného vyjadrenia ošetrujúceho lekára alebo rozhodnutia zdravotníckeho zariadenia, písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára alebo rozhodnutie zdravotníckeho zariadenia o skončení osobnej starostlivosti alebo ošetrovania predkladá uchádzač o zamestnanie nasledujúci pracovný deň po skončení osobnej starostlivosti alebo ošetrovania a doklad o sprevádzaní predkladá uchádzač o zamestnanie nasledujúci pracovný deň po skončení sprevádzania, e) výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy podľa osobitného predpisu, 13ba) vykonávanie pravidelného cvičenia alebo plnenie úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky počas zaradenia do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu, 13bb) ktorých začatie a skončenie sa úradu preukazuje najneskôr jeden pracovný deň pred ich začatím a tri pracovné dni po ich skončení. 24. Podľa § 34 ods. 13 Zákona o službách zamestnanosti uchádzač o zamestnanie, ktorý zmenou trvalého pobytu zmenil aj miestne príslušný úrad, nahlási túto zmenu úradu, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt, do troch pracovných dní odo dňa zmeny trvalého pobytu alebo odo dňa začatia poskytovania sociálnych služieb v zariadení sociálnych služieb. Pobyt v zariadení sociálnych služieb preukazuje uchádzač o zamestnanie potvrdením, ktoré na tento účel vydáva zariadenie sociálnych služieb. Práva a povinnosti spojené s vedením v evidencii uchádzačov o zamestnanie prechádzajú na príslušný úrad dňom zmeny trvalého pobytu. Ak uchádzač o zamestnanie neoznámi túto skutočnosť príslušnému úradu v ustanovenej lehote, prechádzajú práva a povinnosti spojené s evidenciou uchádzačov o zamestnanie na príslušný úrad dňom, keď ju uchádzač o zamestnanie oznámil príslušnému úradu. Písomnú dokumentáciu potrebnú na vedenie evidencie uchádzačov o zamestnanie vyžiada úrad príslušný podľa miesta nového trvalého pobytu alebo miesta poskytovania sociálnych služieb v zariadení sociálnych služieb od úradu príslušného podľa predchádzajúceho trvalého pobytu. Ak sa zmení príslušnosť úradu určená podľa § 32 ods. 6 až 9, toto ustanovenie sa použije primerane. 25. Podľa § 70 ods. 1 Zákona o službách zamestnanosti na konanie podľa § 12 písm. l), t), ae) a af) a § 13 ods. 1 písm. e) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 63) ak tento zákon neustanovuje inak. 26. Podľa § 70 ods. 4 Zákona o službách zamestnanosti na účely tohto zákona a) sa nevyžaduje oznámiť účastníkovi konania začatie konania, b) za posledný deň lehoty podľa tohto zákona sa považuje nasledujúci pracovný deň, ak lehota na úkon, ktorý vyžaduje osobnú účasť účastníka konania, pripadne na deň pracovného pokoja. 27. Podľa § 12 písm. t/ Zákona o službách zamestnanosti do pôsobnosti ústredia patrí vykonávať v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje úrad. 28. Podľa § 13 ods. 1 písm. e/ bod 1. Zákona o službách zamestnanosti do pôsobnosti úradu patrí rozhodovať o nezaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie a o vyradení uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. a) až g), o) až s) a ods. 2. 29. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 30. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 31. Podľa čl. 35 ods. 3 Ústavy SR občania majú právo na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Podmienky ustanoví zákon. 32. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného zo dňa 18.01.2016, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 13.10.2015, ktorým vyradil žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 06.10.2015 podľa § 36 ods. 2 písm. b/, ods. 3, ods. 5 písm. e/ zák. č. 5/2004 Z.z. Keďže preskúmavaným rozhodnutím je rozhodnutie vydané Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, s poukazom na § 199 ods. 1 písm. c/ SSP sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach. Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach (na rozdiel od všeobecnej správnej žaloby) možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu, pričom správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi. Vzhľadom na skutočnosť, že správna žaloba v sociálnej veci bola podaná fyzickou osobou, správny súd nie je v tomto prípade viazaný jej rozsahom a dôvodmi (§ 134 ods. 2 SSP), ani žalobnými bodmi (§ 203 SSP). 33. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy) z dôvodov jeho nepreskúmateľnosti a nesprávneho právneho posúdenia veci. 34. Pokiaľ žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti, keď v jeho odôvodnení bol nesprávne uvedený ako dátum doručenia prvostupňového rozhodnutia žalobcovi 6. október 2015, správny súd uvádza, že z originálu doručenky založenej v administratívnom spise vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy vydané dňa 13.10.2015 bolo žalobcovi doručené dňa 23.10.2015 a pokiaľ žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia nesprávne uviedol ako deň doručenia prvostupňového rozhodnutia žalobcovi deň 6. október 2015, jedná sa o zrejmú nesprávnosť, ktorá nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. 35. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že postup žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy pri vyradení žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie odporuje zákonu a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal pritom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, z ktorého vyplýva, že žalobca bol e-mailom vyzvaný, aby sa dňa 06.10.2015 dostavil na Úrad, nakoľko bol o tomto termíne informovaný už odo dňa 10.08.2015 a bolo potrebné, aby si svoje povinnosti upravil tak, aby sa v uvedený deň dostavil na kontakt za účelom preukázania aktívneho hľadania zamestnania a vypísania prihlášky na absolventskú prax. Žalobca argumentoval, že dňa 05.10.2015 preukázal aktívne hľadanie zamestnania, o čom zaslal elektronickou poštou doklad pracovníčke Úradu v Brezne. O absolventskej praxi sa žalobca dozvedel až z jej výzvy na dostavenie sa k osobnému kontaktu zo dňa 06.10.2015. Následne sa do 3 pracovných dní, t.j. dňa 09.10.2015 osobne dostavil na Úrad práce v Brezne, čím si splnil zákonnú povinnosť v zmysle § 34 ods. 8 zák. č. 5/2004 Z.z. Za postup nemajúci oporu v zákone žalobca považoval konanie žalovaného, ktorý neakceptoval žalobcovu námietku týkajúcu sa zmeny jeho bydliska v K. s tým, že v spise sa nenachádza žiadosť žalobcu o delegovanie práv a povinností na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny do miesta prechodného pobytu argumentujúc, že jednak o takejto povinnosti nebol poučený a jednak z § 34 ods. 13 zák. č. 5/2004 Z.z. mu takáto povinnosť ani nevyplýva, žalobca má len povinnosť nahlásiť zmenu trvalého bydliska Úradu. Správny súd k vyššie uvedeným námietkam uvádza, že dôvodom na vyradenie žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie nebolo porušenie povinnosti stanovenej v § 34 ods. 13 cit. zákona, t.j. povinnosti nahlásiť zmenu trvalého bydliska do 3 dní Úradu, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt. Takáto povinnosť žalobcovi napokon ani nevznikla, keďže k zmene trvalého pobytu u neho v rozhodnom období nedošlo. Skutočnosť, že žalobca sa v septembri 2015 presťahoval do K., bola relevantná len vo vzťahu k posudzovaniu dôvodu, pre ktorý sa žalobca nedostavil v termíne vopred určenom Úradom (termín 06.10.2015) na Úrad v Brezne, resp. k posudzovaniu dôvodu na prípadnú zmenu termínu, a teda k postupu úradu v zmysle § 3 ods. 2 Správneho poriadku a to v súčinnosti so žalobcom tak, aby bol naplnený účel Zákona o službách v zamestnanosti. Rovnako dôvodom na vyradenie žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie nebolo ani porušenie povinnosti stanovenej v § 34 ods. 8 cit. zákona, t.j. povinnosti byť na účely ponuky vhodného zamestnania alebo ponuky niektorého z aktívnych opatrení na trhu práce k dispozícii úradu do 3 pracovných dní odo dňa vyzvania Úradom. Dôvodom, pre ktorý bol žalobca vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie bolo podľa napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy porušenie povinnosti stanovenej v § 34 ods. 6 zák. č. 5/2004 Z.z. a to povinnosti osobne preukazovať Úradu aktívne hľadanie zamestnania v termíne a na mieste určenom úradom (v tomto prípade v termíne určenom úradom pri osobnom kontakte dňa 10.08.2015 stanovenom na termín 06.10.2015). Z uvedených dôvodov nie je preto možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné. 36. V zmysle § 70 ods. 1 zák. č. 5/2004 Z.z. sa na konanie podľa § 13 ods. 1 písm. e/ o vyradení uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - ďalej len „Správny poriadok"), ak tento zákon (zák. č. 5/2004 Z.z.) neustanovuje inak. Odchýlne sa postupuje pri aplikácii ustanovení § 18 ods. 3, § 24 ods. 2 a § 27 Správneho poriadku. Z uvedeného vo vzťahu k preskúmavanej veci vyplýva, že síce orgán verejnej správy nebol povinný žalobcovi ako účastníkovi konania oznámiť začatie konania o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie, avšak bol povinný aplikovať ostatné ustanovenia Správneho poriadku, vrátane základných pravidiel (zásad) správneho konania ustanovených v § 3 Správneho poriadku. 37. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 38. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 39. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 40. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 41. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 42. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 43. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 44. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 45. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 46. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 47. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Vyššie cit. ustanovenia § 46 a § 47 Správneho poriadku je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie orgánu verejnej správy musí obsahovať náležitosti stanovené zákonom, a teda dôvody, na základe ktorých je založené. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy upravuje ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorého výkladom je možné dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore úplný či čiastočný nedostatok odôvodnenia, absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností alebo ich nezrozumiteľnosť. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových dôvodov, pričom ide o vady skutkových zistení, o ktoré sú opreté rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach nezisťovaných v konaní, prípadne keď nie je zrejmé, či boli dôkazy v konaní vykonané, alebo ak rozhodnutie obsahuje všeobecné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť takéto zistenia vyvodené. Rozhodnutie je ďalej možné považovať za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné bez takého odôvodnenia, z ktorého by bolo možné vyvodiť, akými úvahami bol orgán verejnej správy vedený pri vydaní rozhodnutia. Rozhodnutie je považované za presvedčivé vtedy, ak je výrok rozhodnutia riadne odôvodnený. Odôvodnenie je zhrnutím všetkých zistených skutočností odôvodňujúcich výrok rozhodnutia. Musí preto v plnom rozsahu zodpovedať skutočným výsledkom príslušného administratívneho konania. Správny poriadok v cit. § 47 ods. 3 ustanovuje orgánu verejnej správy povinnosť v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V rozhodnutí sa zvyčajne, pokiaľ ide o skutkovú stránku, predovšetkým uvedie podstata veci, potom nasleduje rozbor dôkazov a ostatných podkladov rozhodnutia. V odôvodnení je potrebné reagovať na prípadné pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a vysporiadať sa s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Potom by mali byť uvedené závery o tom, ktoré skutočnosti sú vzaté za nepochybne zistené, posúdi sa právny význam týchto skutočností a vysloví sa úsudok o predmete konania. S poukazom na právnu normu, ktorá musí byť citovaná vo výroku rozhodnutia, sa zdôvodní jej použitie v konkrétnom prípade. 48. Prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým bol žalobca s poukazom na § 36 písm. b/, ods. 3 a ods. 5 zák. č. 5/2004 Z.z. vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie, bolo odôvodnené tým, že „žalobca nespolupracuje s úradom tým, že sa v stanovenom termíne dňa 06.10.2015 nedostavil na úrad za účelom preukázania aktívneho hľadania zamestnania a do vydania rozhodnutia nepreukázal vážne dôvody upravené v § 36 ods. 4 zák. č. 5/2004 Z.z." Takéto odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Nespolupráca s Úradom môže mať za následok vyradenie uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle § 36 ods. 5 písm. e/ zák. č. 5/2004 Z.z. len v prípade, ak sa uchádzač o zamestnanie nedostaví na Úrad alebo miesto určené Úradom na účely podľa § 34 ods. 6 a 8 bez vážnych dôvodov podľa ods. 4 písm. b/ až e/. V posudzovanom prípade orgán verejnej správy za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s Úradom považoval nedostavenie sa na Úrad na účely podľa § 34 ods. 6 (osobné preukázanie aktívneho hľadania zamestnania) bez vážnych dôvodov. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi bol dňa 10.08.2015 pri osobnom kontakte na Úrade stanovený termín, kedy sa má na Úrad dostaviť za účelom preukázania aktívneho hľadania zamestnania, konkrétne termín 06.10.2015. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca dňa 05.10.2015, t.j. deň pred stanoveným termínom, e-mailom požiadal Úrad o zmenu termínu a uviedol dôvody, pre ktoré sa nemôže na Úrad dostaviť (pobyt v K.), pričom súčasne doručil doklad o hľadaní zamestnania (elektronická komunikácia so spoločnosťou Automotive Group SK s.r.o. Sereď z 01.10.2015). Zamestnankyňa Úradu na uvedený e-mail, ktorým žalobca požiadal o zmenu dohodnutého termínu dostavenia sa na Úrad za účelom preukázania hľadania zamestnania reagovala až 06.10.2015, t.j. v deň, na ktorý sa mal žalobca dostaviť na Úrad s tým, že v e-mailovej odpovedi mu oznámila, že „nie je možné zmeniť termín a že za vážny dôvod nedostavenia sa považuje len dočasná pracovná neschopnosť, v opačnom prípade hrozí vyradenie z evidencie." Následne na opakovanú e-mailovú žiadosť žalobcu zo 06.10.2015 zamestnankyňa Úradu v e-mailovej odpovedi odoslanej 06.10.2015 žalobcovi oznámila, že „ho musí poslať na absolventskú prax a v prípade odmietnutia vypísania prihlášky na absolventskú prax bude vyradený z evidencie" bez toho, aby ho poučila o tom, že žalobca ako uchádzač o zamestnanie je povinný na písomnú výzvu Úradu dostaviť sa osobne na Úrad v lehote 3 dní od doručenia výzvy a až v prípade porušenia tejto povinnosti je možné uchádzača o zamestnanie vyradiť z evidencie. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy je zrejmé, že prvostupňový orgán verejnej správy v rozhodnutí, ktorým vyradil žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie, neuviedol vyššie uvedené skutočnosti, a teda nebolo zrejmé, ako a či posudzoval žiadosť žalobcu o určenie náhradného termínu, resp. o zmenu termínu dostavenia sa na Úrad, t.j. či a ako posudzoval e-mailovú komunikáciu žalobcu so zamestnankyňou Úradu, z ktorej vyplýva, že žalobca nevedel , resp. nebol úradom poučený o tom, že pre nedostavenie sa na Úrad v stanovenom termíne môže byť vyradený z evidencie a domnieval sa, že doklad o aktívnom hľadaní zamestnania postačuje zaslať e-mailom, a teda že dôkaz preukazujúci aktívne hľadanie zamestnania, ktorý mal predložiť osobne pri kontakte na Úrade, nepostačuje zaslať Úradu elektronickou poštou. Pre úplnosť správny súd poukazuje na skutočnosť, že e-mailová komunikácia žalobcu s pracovníčkou Úradu zo dňa 05.10.2015 a 06.10.2015 sa v administratívnom spise prvostupňového orgánu verejnej správy nenachádza. Uvedená e-mailová komunikácia tvorí prílohu podaného odvolania žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré bolo doručené prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 26.10.2015. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia teda prvostupňový orgán verejnej správy neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a nie je ani zrejmé, akými úvahami bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení jednotlivých dôkazov, ani ako sa vyrovnal s návrhmi a listinami predloženými účastníkom konania (návrhom žalobcu na určenie náhradného termínu, resp. na zmenu termínu, predloženým dôkazom o aktívnom hľadaní zamestnania elektronickou poštou), ani to, ako Úrad posúdil vážnosť dôvodu nedostavenia sa žalobcu na Úrad v intenciách § 36 ods. 4 zák. č. 5/2004 Z.z.. Bez vyššie uvedených úvah nemožno prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy považovať za riadne odôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že len riadne a dostatočne odôvodnené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy umožňuje účastníkovi administratívneho konania náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu, voči ktorému chce využiť prostriedky právnej ochrany, v tomto prípade opravný prostriedok (odvolanie). Skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje náležitosti stanovené zákonom (ako bolo vyššie uvedené), znemožňuje žalovanému ako odvolaciemu orgánu verejnej správy postupovať podľa § 59 Správneho poriadku, t.j. preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ust. § 59 ods. 1 Správneho poriadku umožňuje odvolaciemu orgánu verejnej správy doterajšie konanie doplniť a prípadné vady konania odstrániť. Z cit. ust. § 59 ods. 1 veta in fine Správneho poriadku však nie je podľa názoru správneho súdu možné vyvodiť záver, že odvolací orgán verejnej správy (žalovaný) môže odstraňovať vady prvostupňového rozhodnutia spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení, t.j. nemôže dopĺňať dôvody rozhodnutia namiesto prvostupňového orgánu verejnej správy v prípade, ak absentuje úvaha, ktorou bol prvostupňový orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov, resp. ak absentuje použitie správnej úvahy pri použití, resp. aplikácii právnych predpisov. V takomto prípade potom žalovaný ako druhostupňový orgánu verejnej správy (odvolací orgán) môže postupovať len tak, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zruší a vec vráti prvostupňovému orgánu verejnej správy na nové prejednanie a rozhodnutie. Pokiaľ by odvolací orgán verejnej správy v takomto prípade rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil alebo zmenil, takýmto postupom by nahradil v podstate rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy. 49. Povinnosťou žalovaného v odvolacom konaní bolo postupovať v zmysle § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku. Žalovaný mal teda povinnosť preskúmať tak prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, ako aj konanie, ktoré vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo a to z hľadiska, či boli splnené zákonné podmienky na vyradenie žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu s úradom, za ktorú sa považuje o.i. nedostavenie sa na úrad za účelom preukázania aktívneho hľadania zamestnania (pokiaľ žalobca nepreukázal vážne dôvody nedostavenia sa na úrad špecifikované v § 36 ods. 4 zák. č. 5/2004 Z.z.), ako aj či prvostupňový orgán verejnej správy postupoval v konaní v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku, a teda či o.i. dodržal základné pravidlá konania stanovené v § 3 Správneho poriadku, najmä zásadu zákonnosti (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku) a zásadu súčinnosti s účastníkom konania (§ 3 ods. 2 Správneho poriadku), z ktorej pre orgán verejnej správy vyplýva o.i. povinnosť poskytnúť účastníkovi konania pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu. Z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy nepostupoval v konaní v súlade s vyššie cit. ustanoveniami § 3 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, keď neposkytol žalobcovi ako účastníkovi konania potrebné poučenia. V preskúmavacom konaní správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobcovi nebolo ani pri podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzača o zamestnanie, ani následne, najneskôr však v čase, keď elektronickou poštou (e-mailom z 05.10.2015) požiadal o zmenu termínu dostavenia sa na Úrad v stanovenom termíne (06.10.2015), poskytnuté potrebné poučenie o jeho povinnostiach vyplývajúcich z jeho postavenia uchádzača o zamestnanie zaradeného do evidencie uchádzačov o zamestnanie, konkrétne o povinnostiach vyplývajúcich z ust. § 34 ods. 4 až 8 zák. č. 5/2004 Z.z., ani o následku nesplnenia týchto povinností, ktorým je vyradenie z evidencie uchádzača o zamestnanie (§ 36 ods. 2 písm. b/ cit. zákona), vrátane poučenia v zmysle § 36 ods. 4 a 5 cit. zákona, ktoré skutočnosti sa považujú za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s Úradom, resp. ktoré dôvody sa považujú za vážne dôvody, pre ktoré je možné ospravedlniť nedostavenie sa na Úrad v termíne a na miesto určené Úradom. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že právne významné pre rozhodnutie orgánu verejnej správy o vyradení uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle § 36 ods. 2 písm. b/, ods. 3 a ods. 5 písm. e/ zák. č. 5/2004 Z.z. je preukázanie skutočnosti, že žalobca ako uchádzač o zamestnanie sa nedostavil na Úrad bez ospravedlnenia a vážneho dôvodu, hoci bol o tejto povinnosti a následkoch jej nesplnenia riadne poučený a s určeným termínom oboznámený. Len v prípade preukázania uvedených skutočností je možné vyvodiť záver, že žalobca ako uchádzač o zamestnanie nespolupracuje s Úradom, keď sa na Úrad nedostaví. Z administratívneho spisu i výpovede žalobcu vyplýva, že žalobca bol pri podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie (01.06.2015) poučený v rozsahu, aký vyplýva z tlačiva označeného ako „Poučenie", ktoré tlačivo žalobca vlastnoručne podpísal dňa 01.06.2015. V tomto „Poučení" bol žalobca informovaný o zmenách zák. č. 5/2004 Z.z. vyplývajúcich z novely citovaného zákona (zák. č. 96/2013 Z.z.) účinného od 01.05.2013, konkrétne o povinnosti žalobcu podľa § 34 ods. 5 zák. č. 5/2004 Z.z. do 8 kalendárnych dní písomne oznámiť úradu každú zmenu skutočností rozhodných pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ďalej o možnosti a rozsahu vykonávania zárobkovej činnosti v zmysle § 6 ods. 2 cit. zákona, ako aj o zmene podmienok pri poskytovaní príspevku na dochádzku za prácou. Ďalej bol poučený o povinnosti predložiť Úradu potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti do 3 pracovných dní odo dňa jej vystavenia a spôsobe preukázania ukončenia práceneschopnosti. V texte poučenia bol zároveň poučený o tom, že aktuálny dokument o právach a povinnostiach občana „Poučenie o právach a povinnostiach uchádzača o zamestnanie, ktorý si podal žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie" je zverejnený na výveskách úradu a na portáli úradu a na www.upsvar.sk v časti „Užitočné dokumenty". Nahliadnutím na túto webovú stránku správny súd zistil, že v časti „Užitočné dokumenty" sa nachádza text zák. č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a text vykonávacej vyhlášky k tomuto zákonu. Takéto poučenie nie je možné považovať za splnenie povinností orgánu verejnej správy vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Ďalej bol žalobca poučený o náhradách časti cestovných výdavkov, ktoré súvisia s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa alebo s účasťou na skupinovom sprostredkovaní zamestnania organizovanom ÚPSVaR, ktoré Poučenie je vyhotovené vo forme tlačiva a ktoré podpísal žalobca dňa 10.06.2015. Z obsahu uvedeného Poučenia vyplýva, že ani 10.06.2015 žalobca nebol poučený o povinnostiach vyplývajúcich z ust. § 34 ods. 6 až 8, resp. § 36 zák. č. 5/2004 Z.z. Dôsledkom postupu prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý v rozpore s § 3 ods. 2 Správneho poriadku neposkytol preukázateľne žalobcovi poučenia o právach a povinnostiach vyplývajúcich mu zo zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie (ust. § 34 až § 36 zák. č. 5/2004 Z.z.), bol postup žalobcu, ktorý dňa 05.10.2015, t.j. deň pred termínom ďalšieho kontaktu určeným pracovníčkou Úradu pri osobnom kontakte žalobcu na Úrade dňa 10.08.2015 (čo vyplýva zo Záznamu o kontaktoch uchádzačov o zamestnanie), na deň 06.10.2015 za účelom „ponuky voľných miest", resp. preukázania aktívneho hľadania zamestnania, požiadal kontaktnú pracovníčku Úradu o zmenu termínu s tým, že v prílohe e-mailovej žiadosti predložil doklad o aktívnom hľadaní zamestnania. Pre úplnosť správny súd poukazuje na skutočnosť, že v odpovedi na žiadosť žalobcu o zmenu termínu zo dňa 06.10.2015 bol žalobca zamestnankyňou Úradu v rozpore so znením ust. § 36 ods. 4 zák. č. 5/2004 Z.z. poučený o tom, že „za vážny dôvod nedostavenia sa na Úrad sa považuje len dočasná práceneschopnosť a v opačnom prípade hrozí vyradenie z evidencie". 50. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy (ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného) nie je zrejmé, ako orgány verejnej správy posúdili žiadosť žalobcu o určenie náhradného termínu, resp. o zmenu termínu dostavenia sa na Úrad za účelom preukázania aktívneho hľadania zamestnania žalobcom. Len v odpovedi zamestnankyne Úradu na žiadosť žalobcu o určenie náhradného termínu zo 06.10.2015 sa uvádza, že „kontakty sa nedajú meniť". Možnosť určiť náhradný termín, resp. zmeniť určený termín osobného kontaktu, nie je vylúčená žiadnym ustanovením zák. č. 5/2004 Z.z. Naopak, z ustanovení Správneho poriadku vyplýva povinnosť orgánu verejnej správy postupovať v konaní v úzkej súčinnosti so žalobcom, ktorý v tomto prípade aktívnym spôsobom pristupoval k získaniu zamestnania (nešlo teda o osobu, u ktorej by existovalo podozrenie, že zneužíva sociálny systém). Ústavou SR garantované právo na prácu (čl. 35 ods. 3 ústavy) je totiž realizované aj prostredníctvom zák. č. 5/2004 Z.z., ktorý upravuje právne vzťahy pri službách v zamestnanosti, ktoré predstavuje podľa § 11 ods. 1 cit. zákona systém inštitúcií a nástrojov podpory a pomoci účastníkom trhu práce pri hľadaní zamestnania, zmene zamestnania, obsadzovaní voľných pracovných miest a uplatňovaní aktívnych opatrení na trhu práce s osobitným zreteľom na pracovné uplatnenie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Poskytovanie podpory a pomoci zo strany Úradu pri hľadaní zamestnania, resp. pri uplatnení sa žalobcu - absolventa vysokej školy na trhu práce, ktorému zo zák. č. 5/2004 Z.z. ako uchádzačovi o zamestnanie evidovanom v evidencii uchádzačov o zamestnania vyplývala o.i. povinnosť aktívne si hľadať zamestnanie a osobne preukazovať aktívne hľadanie zamestnania v termíne a v mieste určenom Úradom, spočíva o.i. v tom, že v súčinnosti so žalobcom mu Úrad pomáha vyhľadávať zamestnanie. To však neznamená, že pokiaľ žalobca práve z dôvodu aktívneho hľadania si zamestnania v inom meste, než v mieste jeho trvalého pobytu, v tomto prípade v Trnave, kde si žalobca preukázateľne prenajal nehnuteľnosť a kde predpokladal väčšiu možnosť uplatniť sa vo vyštudovanom odbore (čo sa napokon aj stalo), vopred, t.j. pred termínom, ktorý mu bol stanovený Úradom, požiadal o stanovenie náhradného termínu, v ktorom sa mohol dostaviť osobne na úrad za účelom preukázania aktívneho hľadania si zamestnania s uvedením dôvodu a predložením dokladu preukazujúceho aktívne hľadanie zamestnania v prílohe e-mailovej žiadosti, by Úrad nebol oprávnený v rámci súčinnosti so žalobcom stanoviť iný (nový) termín s prihliadnutím na osobu uchádzača o zamestnanie a okolnosti konkrétneho prípadu bez následku vyradenia žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie, najmä, ak mu takýto postup ustanovenia zák. č. 5/2004 Z.z. umožňovali (§ 36 ods. 4 písm. e/ cit. zákona). Úrad bol povinný sa žiadosťou žalobcu o určenie náhradného termínu kontaktu zaoberať a v prípade zistenia existencie okolností, resp. dôvodov na takýto postup (zmenu termínu) mohol a bol oprávnený žalobcovej žiadosti vyhovieť. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy však nevyplýva, že by sa tento bol žiadosťou zaoberal, resp. že by bol posudzoval závažnosť dôvodov, pre ktoré žalobca žiadal stanoviť náhradný termín (z dôvodu absencie náležitostí prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy stanovených v § 46 a § 47 Správneho poriadku, v dôsledku čoho je rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy nepreskúmateľné). Nebol ani žiadny zákonný dôvod na to, aby zamestnankyňa Úradu žalobcu informovala o tom, že určený termín osobného kontaktu nie je možné meniť. 51. Pokiaľ teda prvostupňový orgán verejnej správy nepostupoval v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkom konania a neposkytol mu potrebnú pomoc a poučenia tak, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel ujmu v konaní, pričom jeho rozhodnutie, ktorým bol žalobca vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie, neobsahovalo náležitosti stanovené v § 46 a § 47 Správneho poriadku, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej a pokiaľ žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy potvrdil ako súladné so zákonom, takýto záver je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Z uvedeného dôvodu správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a g/ SSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). Prvostupňový orgán verejnej správy v ďalšom konaní opätovne posúdi vážnosť dôvodov, pre ktoré sa žalobca nedostavil na úrad v stanovenom termíne (06.10.2015) a pre ktoré pred týmto termínom požiadal o určenie náhradného termínu za účelom preukázania aktívneho hľadania si zamestnania. V rámci posudzovania týchto dôvodov prvostupňový orgán verejnej správy prihliadne aj na osobu žalobcu, na jeho doterajšie plnenie si povinností vyplývajúcich mu z postavenia uchádzača o zamestnanie a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca nebol prvostupňovým orgánom verejnej správy riadne, úplne a včas poučený o svojich právach a povinnostiach v intenciách ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku, ako aj na ďalšie okolnosti prípadu. V prípade vydania nového rozhodnutia toto rozhodnutie musí spĺňať náležitosti stanovené v § 46 a § 47 Správneho poriadku. 52. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, správny súd mu priznal voči žalovanému úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 53. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.