Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 34Cbi/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200347 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200347.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd prvej inštancie, pred samosudkyňou JUDr. Miriam Boborovou Sninskou v obchodno-právnej veci žalobcu Y. V., narodený XX.X.XXXX, P. B. N. XX, XXX XX P. B. N., občan SR, zastúpeného advokátkou JUDr. Erikou Mochnackou, T.G.Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému JUDr. Ľudovít Paulovič, so sídlom M.Rázusa 19, 984 01 Lučenec, ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Kalinovo „ v konkurze", 985 01 Kalinovo, IČO: 00 196 029, o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu takto r o z h o d o l : I. Žalovaný je povinný vylúčiť hnuteľný majetok X. H. L. U. EČ: I. zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Kalinovo „ v konkurze“ Bystrická 2, 985 01 Kalinovo, IČO: 00 196 029 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 4.4.2016 domáhal vylúčenia prívesu X. H. zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Nakoľko žaloba nespĺňala zákonné náležitosti, súd prvej inštancie vyzval žalobcu uznesením č.k. 34Cbi/1/2016-Sn-6 zo dňa 6.apríla 2016, aby v stanovenej lehote doplnil svoje podanie nazvané „ žaloba o vylúčenie hnuteľného majetku“ o náležitosti upravené v ustanoveniach §42 ods. 3 a § 79 O.s.p. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 14.4.2016 svoju žalobu doplnil o podstatné náležitosti a doložil listinné dôkazy, o ktoré opiera svoju žalobu. V podaní doručenom súdu dňa 14.4.2016 uviedol, že hnuteľný majetok, ktorého vylúčenia sa domáha zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu nadobudol dobromyseľne na dražbe sp.zn. HVE-V-210/04 dňa 6.7.2004 u súdneho exekútora JUDr. Mariána Jurinu za sumu 7.857,-Sk. Uviedol, že hnuteľný majetok bol zakúpený v dezolátnom stave a do jeho opravy investoval finančné prostriedky z dôvodu, aby mohol príves používať na verejnej komunikácii, a aby zodpovedal požadovanému technickému stavu podľa príslušného zákona. Následne predmetný hnuteľný majetok prihlásil na Okresný dopravný inšpektorát v Lučenci a v súčasnosti je jeho vlastníkom. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 4.5.2016, v ktorom uviedol, že v priebehu konkurzného konania boli podané na Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 12.10.1999 návrhy správcu konkurznej podstaty proti žalovanému KALINOVČAN, spol.s.r.o. o určenie odporovateľnosti právnych úkonov úpadcu v počte 6 žalobných návrhov. Spojené súdne konanie o odporovacích návrhoch, vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 51Cb/147/1999 bolo právoplatne skončené ku dňu 13.4.2015. Do právoplatného skončenia konania o odporovacích žalobách sa na hmotný majetok, ktorý tvoril predmet odporovacieho konania vzťahoval zákaz prevodu tohto majetku na tretie osoby, ktorý uložil Krajský súd v Banskej Bystrici predbežným opatrením sp.zn. 51Cb/147/1999-65 zo dňa 7.3.2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.3.2001. Konatelia spoločnosti KALINOVČAN, spol.s.r.o. v každom jednotlivom prípade prevodu hmotného majetku, ktorý podlieha zákazu podľa zmieneného predbežného opatrenia na tretie osoby vykonali právny úkon, ktorý je podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, v spojení s ustanovením § 76 ods. 1 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „ O.s.p.“) od počiatku postihnutý absolútnou neplatnosťou pre rozpor so zákonom, resp. jeho obchádzanie. Absolútne neplatný právny úkon nezakladá žiadne právne účinky vo vzťahu k prevodu vlastníctva, ku ktorému smeroval jeho účel. Podľa výroku rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní sp.zn. 51Cb/147/1999 zo dňa 10.10.2013, sú všetky odporované kúpne zmluvy voči konkurzným veriteľom úpadcu Poľnohospodárske družstvo Kalinovo „ v konkurze“ neúčinné. Právnym následkom úspešnej odporovateľnosti je povinnosť dotknutých vlastníkov, ktorí nadobudli vlastníctvo k predmetu neúčinných kúpnych zmlúv, vrátiť do konkurznej podstaty všetko, o čo sa majetok úpadcu neúčinnými právnymi úkonmi ukrátil. 3. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Obo 41/2009 zo dňa 20.8.2009 a uviedol, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým boli kúpne zmluvy vyhlásené za neúčinné, je pre správcu konkurznej podstaty záväzný tým, že správca konkurznej podstaty je povinný zapísať majetok protiprávne prevedený do vlastníctva tretích osôb a vykonať jeho speňaženie. Ak však vydanie takého majetku z neúčinného právneho úkonu do konkurznej podstaty nie je dosť dobre možné, napr. pre zničenie alebo opotrebenie majetku, alebo v dôsledku prevodu majetku na ďalšiu osobu, musí byť do podstaty vydaná náhrada obdobne, ako je tomu pri vydaní bezdôvodného obohatenia. Pre povinnosť vydať plnenie, majetok alebo náhradu za neho späť do konkurznej podstaty, nemá právny význam, či ten, čo plnenie získal, bol v dobrej viere, alebo nie. Ten kto ušlé plnenie vydáva do konkurznej podstaty má právo na náhradu nákladov, ktoré na ušlé plnenie vynaložil. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 75/2010-18. 4. Žalovaný tiež uviedol, že po právoplatnom skončení súdneho konania o neúčinnosť právnych úkonov sp.zn. 51Cb/147/99 boli zistené protiprávne prevody vlastníctva motorových vozidiel a pojazdných mechanizmov vykonané napriek zákazu uloženému vykonateľným predbežným opatrením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 51Cb/147/99-65 zo dňa 7.3.2000, a preto je tento právny úkon pre rozpor, resp. obchádzanie ustanovenia § 76 ods. 1 písm. e), f) O.s.p., v spojení s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý nezakladá na strane nadobúdateľa žiadnu právnu ochranu. 5. Žalovaný ďalej uviedol, že na základe vyššie uvedených skutočností podaním zo dňa 15.12.2015 oznámil žalobcovi, že na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 51Cb/147/99 zo dňa 10.10.2013 bol zákonným postupom správcu konkurznej podstaty s účinnosťou ku dňu 14.4.2015 do konkurznej podstaty úpadcu zapísaný hnuteľný majetok, ktorý žalobca nadobudol v rozpore so súdom uloženým zákazom prevodu vlastníctva. Na žiadosť žalovaného príslušný dopravný inšpektorát vykonal blokáciu možnosti následného prevodu vlastníctva označeného majetku na ďalšiu osobu. Tvrdenie žalobcu, že predmetnú hnuteľnú vec nadobudol do vlastníctva dražbou, ktorú vykonal dňa 6.7.2004 súdny exekútor JUDr. Marián Jurina so sídlom v Lučenci , považoval žalovaný za obranu, ktorá je právne nie relevantná. Uviedol, že k otázke vplyvu neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov sa vyjadril Ústavný súd SR v rozhodnutí sp.zn. I.ÚS 50/10 zo dňa 10.2.2010, v ktorom poukázal na zásadu rímskeho práva nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet, v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo. Nie je možné platne nadobudnúť vlastnícke právo, ak subjekt, od ktorého sa odvodzuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho nemohol ani platne previesť. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššie súdu SR sp.zn. 1Cdo/96/1995, z ktorého vyplýva právny názor, že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastala bez ďalšieho priamo zo zákona, v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný právny úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolať každý. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu z úradnej povinnosti ex offo. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva, a preto ani nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc aj dobromyseľného nadobúdateľa, a to aj v prípade, keď vec nadobudol dražbou z majetku tretej osoby. Rovnako nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol. 6. Žalovaný dňa 22.7.2016 doručil krajskému súdu podanie, v ktorom uviedol, že bola zákonným spôsobom naplnená právna domnienka podľa ustanovenia § 19 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní ( ďalej len „ZKV“ ), svedčiaca v prospech v súčasnosti už nezvratného sporného zápisu majetku do konkurznej podstaty vzhľadom k tomu, že opakované podanie vylučovacej žaloby po uplynutí lehoty na jej podanie, ktorá už bola súdom určená, zákon nepripúšťa. Uviedol, že vzhľadom na absolútnu výlučnosť oprávnenia správcu pre nakladanie s majetkom konkurznej podstaty podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) ZKV nie je prijateľný právny výklad, ktorý by zdôvodňoval podľa zákona neprípustnú ďalšiu dispozíciu s majetkom konkurznej podstaty zo strany tretej osoby, a to bez ohľadu na jej nevedomosť o konkurze a dobromyseľnosť. Pripustením extenzívnych tvrdení žalobcu o právnych účinkoch namietaných v konaní v súvislosti s následnými prevodmi časti majetku zapísaného do konkurznej podstaty na ďalšie osoby, by bola v závažnej miere spochybnená všeobecne uznávaná právna doktrína procesnej a hmotnoprávnej autonómie nakladania s majetkom konkurznej podstaty v rámci konkurzného konania, do ktorého môže zasahovať len súd, na ktorom konkurzné konanie prebieha, a to v rámci tohto konania. Osobitný právny význam pre prioritnú aplikáciu ustanovenia § 19 ods. 1 a 2 ZKV má ustanovenie § 66e ods. 2 ZKV, ktoré stanovuje prioritnú nadradenosť použitia ustanovení Zákona o konkurze a vyrovnaní pred ustanoveniami iných všeobecno-záväzných predpisov, pokiaľ upravujú právne vzťahy odlišne od zákona o konkurze a vyrovnaní. V uvedenej aplikačnej a výkladovej kontinuite sú neakceptovateľné účelové tvrdenia žalobcu o prelomení konkurzného režimu vzhľadom na dobromyseľnosť nového vlastníka, s poukazom na možné vydržanie vlastníckeho práva a podobne. K podaniu žalovaný priložil ako listinné dôkazy oznámenie správcu o zápise hnuteľného hmotného majetku do konkurznej podstaty zo dňa 4.9.2000 v rozsahu, ktorý vyplýva z prílohy k faktúre č. 0009900048 zo dňa 2.8.1999, žiadosť právneho zástupcu spoločnosti ( KALINOVČAN spol.s.r.o. ) adresovanú Krajskému súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.9.2001 o uložení povinnosti spoločnosti KALINOVČAN spol. s.r.o. na podanie vylučovacej žaloby, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 51-24K 280/99-709 zo dňa 21.9.2001 o uložení povinnosti spoločnosti KALINOVČAN spol.s.r.o. na podanie vylučovacej žaloby, vylučovaciu žalobu žalobcu KALINOVČAN spol.s.r.o. zo dňa 25.10.2001, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 28Cbi/322/01-Pú-129 zo dňa 31.3.2003, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo/106/03 zo dňa 18.2.2004 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 51Cb/147/99 zo dňa 7.3.1999. 7. Žalobca podal vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného doručené súdu dňa 21.6.2016, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného, pokiaľ sa jedná o platné, resp. neplatné nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu k hnuteľnej veci. Žalobca zdôraznil, že nenadobudol vlastnícke právo prevodom, ale v exekučnej dražbe, pričom vlastníkom sa stal v deň udelenia príklepu zaplatením. Poukázal na ustanovenie § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ustanovenie § 125 ods. 6, 7 a § 61 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len „ Exekučný poriadok“ ). Uviedol, že otázku nadobudnutia vlastníckeho práva v exekučnom konaní udelením a následným súdnym schválením príklepu vydražiteľovi k veci, ktorá nebola v čase udelenia príklepu vo vlastníctve povinného z exekúcie, rieši Nález Ústavného súdu SR II.ÚS 289/98-32 zo dňa 5.11.2008. Tiež poukázal na judikatúru Českej republiky, a to na uznesenie Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 538/05 z 30.9.2005, rozhodnutia NS ČR sp.zn. 22Cdo 1229/2003 z 27.1.2004, 20Cdo 3093/2005 z 28.6.2006, sp.zn. 20Cdo 5177/2007 z 15.8.2008 a 22 Cdo 1229/2003. Žalobca uviedol, že vec vydražil, zaplatil najvyššie podanie a vec prevzal, a preto zastáva názor, že je vlastníkom hnuteľnej veci, ktorej vylúčenia sa domáha zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu. 8. Krajský súd vykonal dokazovanie v súlade s § 188 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ) na pojednávaní dňa 3.11.2016 v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, pričom súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na všetkých skutočnostiach uvedených v žalobe, ako aj v písomnom vyjadrení zo dňa 17.6.2016 a žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. 9. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť s poukazom na skutočnosť, že vlastnícke právo žalobcu podľa platného práva a aktuálnej judikatúry slovenských súdov nepožíva právnu ochranu. Predmetom konania je hnuteľná vec, ktorá bola v konkurznom konaní na majetok úpadcu zapísaná do konkurznej podstaty úpadcu postupom správcu podľa ustanovenia § 19 ods. 1 a 2 ZKV ešte ku dňu 4.9.2000 podľa oznámenia správcu konkurznej podstaty zo dňa 4.9.2000. Uviedol, že bola podaná vylučovacia žaloba spoločnosťou KALINOVĆAN s.r.o., pričom konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku, a preto nastúpila zákonná domnienka, že predmetná hnuteľná vec, ktorá bola predmetom oznámenia je zapísaná do konkurznej podstaty oprávnene. Tento právny stav zakladá oprávnenie správcu konkurznej podstaty speňažiť danú vec postupom podľa schváleného plánu speňaženia, nakoľko iný spôsob prevodu vlastníctva veci, zapísanej do konkurznej podstaty mimo konkurzného konania na tretiu osobu, je podľa kogentných ustanovení ZKV neprípustný. Poukázal na ustanovenie § 66e ods. 2 ZKV, podľa ktorého ustanovenia iných právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy upravené aj týmto zákonom, sa na konkurz a vyrovnanie nepoužijú, ak upravujú právne vzťahy odlišne od tohto zákona. Uviedol tiež, že nadobudnutiu vlastníckeho titulu zo strany žalobcu nie je možné priznať právnu a súdnu ochranu z dôvodu, že tento stav, aj keď došlo k vydraženiu, nemôže požívať právnu ochranu podľa ustanovenia § 61 Exekučného poriadku, ktoré upravuje nenávratnosť vecí nadobudnutých do vlastníctva exekúciou do predošlého stavu, pretože je tu ustanovenie § 114 Exekučného poriadku, ktoré upravuje, že exekúciou nemožno postihnúť veci, ktorých predaj, teda prevod vlastníctva je zakázaný podľa osobitných predpisov, alebo ktoré sú z osobitných predpisov z exekúcie vylúčené. V tomto smere poukázal na kogentné ustanovenie § 14 ods. 1 písm. e) ZKV v znení účinnom pre toto konkurzné konanie, ktoré ustanovuje neprípustnosť výkonu exekúcie na veci zapísané do konkurznej podstaty. Poukázal tiež na judikatúru Ústavného súdu SR, z ktorej vyplývajú právne názory, aby dobromyseľný nadobúdateľ preukázal, že využil všetky dostupné možnosti k prevereniu pôvodu danej veci. Podľa názoru žalovaného je nesporné, že evidencia držiteľov vozidiel na dopravnom inšpektoráte je verejne dostupnou databázou, ktorá je zverejnená aj na internete, ale kto nevyužíva služby internetu, má možnosť dostaviť sa na dopravný inšpektorát a nahliadnuť do evidencie držiteľov vozidla. Ak by tak žalobca urobil, bol by nesporne zistil, že pôvodným držiteľom vozidla zapísaným v histórii držiteľov je PD Kalinovo, pričom nahliadnutím do databázy do Obchodného registra by zistil, že sa jedná o podnikateľský subjekt v konkurze a z tohto dôvodu už bola potrebná väčšia miera opatrnosti. Nesplnením tohto postupu vlastne žalobca nepreskúmal v dostatočnej miere v rámci subjektívne aj objektívne existujúcich možností, pôvod danej veci, čo do značnej miery spochybňuje jeho dobromyseľnosť pri nadobudnutí danej veci. 10. Súd vykonal dokazovanie zápisnicou o dražbe zo dňa 6.7.2004, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 6.7.2004, ktorým bola zaplatená kúpna cena v sume 7.857,-Sk Exekútorskému úradu JUDr. Mariána Jurenu, fotokópiou veľkého technického preukazu č. XXXXXX séria H., evidenčnou kartou motorového vozidla, oznámením správcu o zápise hnuteľného hmotného majetku do konkurznej podstaty, žiadosťou právneho zástupcu spoločnosti KALINOVČAN spol.s.r.o. o určenie lehoty na podanie vylučovacej žaloby, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 51-24 K 280/99-709 zo dňa 21.9.2001, vylučovacou žalobou KALINOVČAN spol.s.r.o. zo dňa 25.10.2001, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 29Cbi/332/01-129 zo dňa 31.3.2003, uznesením NS SR 3Obo 106/03 zo dňa 18.2.2004, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 51Cb/147/99 zo dňa 7.3.1999, ako aj obsahom celého súdneho spisu. 11. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. 51Cb/147/99 zo dňa 7.3.2000 zakázal žalovanému KALINOVČAN spol.s.r.o., aby do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej previedol na inú osobu vlastnícke právo k nehnuteľným a hnuteľným veciam okrem iného, aj k sklápaciemu prívesu, ktorý je predmetom konania. Uložil žalovanému KALINOVČAN spol.s.r.o., aby sa do právoplatného skončenia konania o neúčinnosť kúpnej zmluvy zdržal konania, ktoré smeruje k zmene vlastníctva. 12. KALINOVČAN spol.s.r.o. v podaní zo dňa 12.9.2001 doručil Krajskému súdu v Banskej Bystrici žiadosť, aby ho súd vyzval na podanie žaloby proti správcovi o určenie, že hnuteľné veci vrátane sklápacieho prívesu nepatria do konkurznej podstaty úpadcu. 13. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 51-24K 280/99-709 zo dňa 21.9.2001 uložil krajský súd obchodnej spoločnosti KALINOVČAN spol.s.r.o., aby do 30 dní od doručenia rozhodnutia podala na krajskom súde žalobu proti správcovi konkurznej podstaty na vylúčenie vecí - hmotný investičný majetok a drobný hmotný investičný majetok, identifikovaný v prílohe č. l k faktúre č. 0009900048 zo dňa 2.8.1999 v hodnote 20.830.930,70 Sk z konkurznej podstaty. 14. Žalobou zo dňa 25.10.2001 sa žalobca KALINOVČAN spol.s.r.o., IČO: 36 033 847 domáhal v konaní sp.zn. 28Cbi/332/01, aby súd určil, že veci zapísané do konkurznej podstaty úpadcu PD Kalinovo, IČO: 09 196 029 hmotný investičný majetok a drobný hmotný investičný majetok identifikovaný v prílohe č. 1 k faktúre č. 0009900048 zo dňa 2.8.1999 v hodnote 20.830.930,70 Sk sú z konkurznej podstaty vylúčené. 15. Uznesením krajského súdu sp.zn. 28Cbi/332/01-129 zo dňa 31.3.2003 bolo konanie o vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku zo strany žalobcu. Uznesenie bolo potvrdené zo strany Najvyššieho súdu SR uznesením sp.zn. 3Obo 106/03 zo dňa 18.2.2004 a právoplatnosť nadobudlo dňa 1.4.2004. 16. Okresné riaditeľstvo policajného zboru, okresný dopravný inšpektorát v Lučenci oznámil žalovanému, že na základe jeho žiadosti z 9.9.2015 bola vykonaná blokácia všetkých vozidiel uvedených v zozname, a to listom zo dňa 16.9.2015. 17. Žalovaný oznámením zo dňa 15.12.2015 oznámil žalobcovi, že sklápací príves zaradil do súpisu konkurznej podstaty úpadcu. V oznámení mu uviedol, že právnym následkom úspešnej odporovateľnosti je povinnosť dotknutých vlastníkov, ktorí nadobudli vlastníctvo k predmetu neúčinných kúpnych zmlúv, vrátiť do konkurznej podstaty všetko, o čo sa majetok dlžníka - úpadcu neúčinnými právnymi úkonmi ukrátil. 18. Žalovaný, ako správca konkurznej podstaty podal dňa 18.12.2015 Krajskému súdu v Banskej Bystrici správu, v ktorej oznámil súdu postup správcu podľa ustanovenia § 19 ods. 1 ZKV v nadväznosti na zistený hnuteľný majetok ( vrátane sklápacieho prívesu ), ktorý bol v oznámenom rozsahu zapísaný do konkurznej podstaty na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 51Cb/147/99 zo dňa 13.10.2013, s účinnosťou zápisu ku dňu 14.4.2015. 19. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 51-24 K 280/99-Sn-4850 zo dňa 15.3.2016 uložil žalobcovi, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podal žalobu o vylúčenie hnuteľného majetku ( príves sklápací ) zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Kalinovo „ v konkurze“ proti žalovanému s upozornením, že v prípade, ak žaloba nebude podaná v lehote určenej súdom, predpokladá sa , že vec bola zahrnutá v súpise konkurznej podstaty úpadcu oprávnene. Žalobca prevzal citované rozhodnutie krajského súdu dňa 29.3.2016 a žalobu o vylúčenie hnuteľného majetku zo súpisu konkurznej podstaty doručil krajskému súdu v určenej 30 dňovej lehote ( 4.4.206 ). 20. Z evidenčnej karty nákladného prívesu za traktor, EČ: I. ( pôvodné EČ: I. ) vyplýva, že súčasným vlastníkom a držiteľom prívesu je žalobca, a to od 17.8.2004. Prvým držiteľom vozidla - prívesu bolo Poľnohospodárske družstvo Kalinovo od 15.8.1984 do 5.12.2001, ďalším držiteľom bol KALINOVČAN spol.s.r.o. od 5.12.2001 do 2.8.2004, ďalším držiteľom bolo Poľnohospodárske družstvo Kalinovčan od 2.8.2004 do 17.8.2004 a od 17.8.2004 je až doposiaľ zapísaný žalobca Y. V.. 21. Podľa § 19 ods. 2 Zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnosť pre konkurzné konanie vedené na úpadcu Poľnohospodárske družstvo Kalinovo „v konkurze“ ( ďalej len „ZKV“ ) súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemá do súpisu zaradiť, ak je v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa , že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. 22. Podľa § 16 ods. 4 ZKV, právny úkon, ktorému konkurzný veriteľ alebo správca s úspechom odporoval, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinný; všetko, o čo sa odporovateľným právnym úkonom dlžníkov majetok ukrátil, sa musí vrátiť do podstaty, a ak to nie je možné, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 23. Podľa § 66e ods. 1 ZKV, na konkurz sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, 1) ak tento zákon neustanovuje inak. 24. Podľa § 66e ods. 2 ZKV, ustanovenia iných právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy upravené aj týmto zákonom, sa na konkurz a vyrovnanie nepoužijú, ak upravujú tieto právne vzťahy odlišne od tohto zákona. 25. Podľa § 132 ods. 1 Zákona č. 40/1984 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 26. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 27. Podľa § 134 ods. 2 OZ, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125). 28. Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. 29. Podľa § 470 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „ CSP“ ), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 30. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 31. Podľa § 90 ods. 1 CSP, strana musí byť zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z nekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. To neplatí, ak je a) stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) stranou právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. 32. Podľa § 90 ods. 2 CSP, ak si strana nezvolí advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom, na jej úkony sa neprihliada; o tom súd stranu poučí. 33. Súd prvej inštancie v konaní preskúmaval, či žalobca splnil procesné podmienky zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorými si vlastník môže uplatniť nárok na vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty a zároveň, ako prejudiciálnu otázku riešil, či žalobca nadobudol vlastnícke právo ku hnuteľnej veci, ktorej vylúčenia sa zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu v konaní domáha. 34. Z procesného hľadiska postupoval súd v súlade s ustanovením § 470 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon, aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto súd prihliadal k žalobe podanej za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, kedy právne zastúpenie nebolo povinné, avšak poučil žalobcu, že podľa § 90 ods. 1 a ods. 2 CSP v sporoch vyvolaných a súvisiacich s konkurznom, musí byť strana zastúpená advokátom, inak súd na jej podania neprihliada. Žalobca bol na pojednávaní konanom dňa 3.11.2016 zastúpený právnym zástupcom. 35. Súd zistil, že žalobca podal žalobu o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty v 30-dňovej lehote určenej Krajským súdom v Banskej Bystrici v uznesení č.k. 51-24K 280/99-Sn-4850 zo dňa 15.3.2016. Z uvedeného dôvodu má súd prvej inštancie za to, že si žalobca právo na vylúčenie veci v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 ZKV uplatnil riadne a včas. 36. Následne súd preveroval, či v zmysle Zákona o konkurze a vyrovnaní bolo prípustné podanie exidenčnej žaloby k sklápaciemu prívesu. Správca konkurznej podstaty totiž v priebehu konania, ako žalovaný rozšíril svoju obranu o tvrdenie, že podanie exidenčnej žaloby žalobcom, už nie je prípustné z dôvodu, že v konkurze vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici na majetok úpadcu Poľnohospodárske družstvo Kalinovo, konanie o vylúčení predmetného majetku z konkurznej podstaty už prebiehalo, a preto opätovné konanie nie je prípustné. S týmto záverom sa konajúci súd nestotožnil. 37. Primárne zo spisového materiálu vyplýva, že subjektom, ktorý sa domáhal vylúčenia sklápacieho prívesu zo súpisu konkurznej podstaty v konaní sp.zn. 28Cbi/332/01 bol subjekt KALINOVČAN spol.s.r.o., ktorý bol na podanie takejto žaloby vyzvaný uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 51-24K 280/99-708 zo dňa 21.9.2001, ako pôvodný nadobúdateľ hnuteľných vecí, ktoré nadobudol od úpadcu na základe kúpnych zmlúv, ktoré boli neskôr rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 51Cb/147/99 zo dňa 13.10.2013 vyhlásené za neúčinné. Zákon o konkurze a vyrovnaní pritom nevylučuje, že k tej istej veci podajú vylučovaciu žalobu viaceré subjekty, ktoré sa paralelne domnievajú, že im svedčí právo, či už vlastnícke, alebo iné právo, na základe ktorého by mali nárok na vylúčenie predmetnej veci zo súpisu konkurznej podstaty. Zákon o konkurze a vyrovnaní tiež neupravuje lehotu, v ktorej je správca konkurznej podstaty povinný oznámiť súdu, že zistil, že vec sa nachádza u tretej osoby, teda lehotu, v ktorej je nutné vyzvať držiteľa veci na podanie vylučovacej žaloby. Žalovaný, ako správca konkurznej podstaty v podaní doručenom súdu dňa 18.12.2015 uviedol, že na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 51Cb/147/1999 zo dňa 13.10.2013 bol zákonným postupom správcu konkurznej podstaty podľa ustanovenia § 19 ods. 1 ZKV s účinnosťou ku dňu 14.4.2015 do konkurznej podstaty úpadcu zapísaný hnuteľný majetok, ktorým je v prejednávanom prípade sklápací príves. V logickej následnosti krokov zároveň žalovaný požiadal príslušný dopravný inšpektorát, aby vykonal blokáciu možnosti následného prevodu vlastníctva k sklápaciemu prívesu a žalobcovi podaním zo dňa 15.12.2015 oznámil, že sklápací príves bol zaradený do súpisu konkurznej podstaty. Tento postup správcu bol v súlade s ustanoveniami Zákona o konkurze a vyrovnaní pretože žalobca, ako držiteľ veci musí byť v zmysle § 19 ods. 2 ZKV vyzvaný podať proti správcovi vylučovaciu žalobu. A to aj v prípade, ak vzhľadom na totožnú hnuteľnú vec súd rovnakým postupom vyzve na podanie vylučovacej žaloby iné subjekty, ktoré sa zhodne domnievajú, že majú k danej veci právo oprávňujúce na vylúčenie veci z podstaty. Preto nie je v rozpore s ustanoveniami zákona o konkurze a vyrovnaní, ak bol na podanie vylučovacej žaloby na základe oznámenia správcu konkurznej podstaty vyzvaný žalobca, a to aj napriek tomu, že s vylučovacou žalobou na sklápací príves neuspel v dôsledku zastavenia konania o vylúčenie veci v roku 2003 subjekt KALINOVČAN spol.s.r.o. 38. Súd prvej inštancie teda dospel k záveru, že žalobca bol správne vyzvaný na podanie žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty, do ktorého bol tento majetok zapísaný správcom ku dňu 14.4.2015, a preto súd ďalej zisťoval, či žalobcovi svedčí také právo, ktoré by odôvodňovalo vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty. 39. V konaní nebola sporná skutočnosť, že spoločnosť KALINOVČAN spol.s.r.o., ktorá kúpila sklápací príves od úpadcu, sa nestala vlastníkom sklápacieho prívesu, nakoľko súd rozhodol o neúčinnosti kúpnej zmluvy, ktorou mal tento majetok nadobudnúť od úpadcu. V zmysle § 16 ods. 4 ZKV sa však rozhodnutím súdu stali kúpne zmluvy neúčinnými iba voči konkurzným veriteľom a nie voči tretím osobám, teda ani voči tretím osobám, na ktoré bol majetok prevedený. Neúčinnosť právneho úkonu v dôsledku odporovacej žaloby je v zákone o konkurze a vyrovnaní upravená výslovne voči konkurzným veriteľom a nepôsobí voči všetkým ( erga omnes ). Voči tretím osobám, ktoré nadobudli majetok od KALINOVČAN spol. s.r.o., preto rozhodnutie o neúčinnosti právneho úkonu nepôsobí, takže ho mohli od neho nadobudnúť. 40. Súd zistil, že žalobca nadobudol hnuteľnú vec X. H. príves sklápací EČ: I. v dražbe, čo vyplýva zo zápisnice o dražbe sp.zn. ExÚ-210/04 zo dňa 6.7.2004. Dražba bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom. Ustálená judikatúra všeobecných súdov dlhodobo vychádza z premisy, že udelením príklepu a zaplatením najvyššieho podania nadobúda vydražiteľ vlastnícke právo k veci draženej prostredníctvom súdnej exekúcie originárnym spôsobom. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššie súdu SR sp.zn. 1ObdoV 2/2004 zo dňa 26.5.2005, podľa ktorého vydražiteľ, ktorému bol v exekučnom konaní udelený príklep a zaplatil najvyššie podanie, nadobudol vlastníctvo k vydraženým veciam. Takto nadobudnuté vlastnícke právo nemôže byť dotknuté ani prípadnými vadami exekučného konania. V odôvodnení rozhodnutia Najvyšší súd SR uviedol, že „ z uvedeného vyplýva požiadavka stability právnych vzťahov, založených v exekučnom procese, najmä práv, ktoré nadobudli tretie osoby. Osoby, ktoré sa zúčastnia dražby pri uskutočňovaní exekúcie predajom hnuteľných a nehnuteľných vecí musia mať istotu, že vydražením nadobudnú vlastníctvo k vydraženej veci. Nemajú možnosť, a ani dôvod skúmať, či exekútor pri príprave exekučnej dražby postupoval v súlade s exekučným poriadkom. Exekučný poriadok preto v § 61 stanovuje, že navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Obdobne ako Občiansky súdny poriadok v § 243d tak vyjadruje zásadu, že právne pomery tretích osôb, ktoré nadobudli práva, už nemôžu byť dotknuté“. 41. Ako vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, žalobca, ako vydražiteľ nebol povinný preverovať, či hnuteľná vec, ktorú nadobudol na dražbe je skutočne vo výlučnom vlastníctve povinného Poľnohospodárske družstvo Kalinovčan tak, ako to bolo uvedené v zápisnici o dražbe. Udelením príklepu a zaplatením dražobnej ceny žalobca nadobudol vlastnícke právo ku sklápaciemu prívesu a túto skutočnosť už v zmysle § 61 Exekučného poriadku nie je možné zvrátiť. Pokiaľ žalovaný v konaní poukazoval na skutočnosť, že ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní majú charakter lex specialis pred všetkými ostatnými právnymi normami, treba upozorniť, že špecialita zákona o konkurze a vyrovnaní sa vzťahuje iba na proces konkurzu. V prípade, ak ide o právne vzťahy týkajúce sa dražby podľa Exekučné poriadku, vykonávané súdnym exekútorom, špeciálnymi ustanoveniami pre priebeh a právne účinky dražby sú ustanovenia Exekučného poriadku, a preto nie je možné odvrátiť vyššie popísaný následok dražby na nadobudnutie vlastníctva žalobcom. 42. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 4.5.2016 správne poukázal na skutočnosť, že následkom úspešnej odporovateľnosti kúpnych zmlúv uzavretých úpadcom, je správca povinný zahrnúť do konkurznej podstaty všetko, čo v dôsledku neúčinného právneho úkonu dlžníka ušlo z dlžníkovho majetku. Poukázal pritom aj na názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozhodnutí 6Obo 41/2009 zo dňa 20.8.2009, pričom zdôraznil, že ak vydanie takého majetku z neúčinného právneho úkonu do konkurznej podstaty nie je dosť dobre možné, napr. pre jeho zničenie alebo opotrebovanie majetku, alebo v dôsledku prevodu majetku na ďalšiu osobu, musí byť do podstaty vydaná náhrada obdobne, ako je tomu pri vydaní bezdôvodného obohatenia. Citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR tak potvrdzuje záver súdu, že prevod majetku patriaceho do konkurznej podstaty, ktorým subjekt neoprávnene disponuje na tretiu osobu, je z hľadiska práva možný. Jeho následkom však nie je odňatie uvedeného majetku tretej osobe ( teda novému vlastníkovi ), ako to tvrdí žalovaný, ale následkom je nárok správcu konkurznej podstaty na uplatnenie si náhrady za ušlý majetok obdobne, ako pri bezdôvodnom obohatení. Vlastnícke právo tretej osoby, na ktorú bola vec z podstaty prevedená je najsilnejším vecným právom, chráneným výslovne Ústavou Slovenskej republiky. 43. Rozhodnutie v neprospech žalobcu, by podľa názoru súdu bolo v rozpore so zásadou spravodlivosti, ktorá napĺňa princíp právnej istoty zakotvený v článku 2 CSP. Vlastník nadobudol hnuteľnú vec v dobrej viere, a to sklápací traktor v roku 2004, teda ku dňu vydania rozhodnutia súdu uplynulo 12 rokov jeho oprávnenej dobromyseľnej držby, počas ktorej do sklápacieho prívesu investoval peňažné prostriedky s vedomím, že mu patrí. Bolo by voči nemu nespravodlivé, pokiaľ by hnuteľnú vec musel odovzdať do konkurznej podstaty, pričom to nebol žalobca, kto porušil povinnosti určené súdom. K porušeniu povinností došlo zo strany nadobúdateľa tejto veci od úpadcu, teda zo strany spoločnosti KALINOVČAN spol.s.r.o., a preto prenášať zodpovednosť z tejto spoločnosti na žalobcu nie spravodlivé, bolo by v rozpore s princípom právnej istoty, a nemá to ani oporu v súčasnej právnej úprave. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný predmetný hnuteľný majetok, ktorým je sklápací príves vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty tak, aby žalobca, ako vlastník tejto veci mohol nerušene vykonávať všetky práva vlastníka. 44. Súd aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikabilty procesno-právnych noriem, teda novú procesnú úpravu použil aj na toto konanie aj keď začalo pred dňom účinnosti CSP, t.j. pred 1.7.2016, a to v súlade s § 470 CSP. 45. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici, proti ktorému rozhodnutiu smeru ( § 362 ods. 1 CSP ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363 CSP ). Odvolanie možno odôvodniť len tým ( § 365 ods. 1 CSP ), že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Odvolanie vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP ). Prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ( § 366 CSP ) a) sa týkajú procesných podmienok b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitné zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.