Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/44/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200367 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200367.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Milana Segeča, v právnej veci žalobcu DREVO BB - EXPORT, s.r.o., Lipová 279/29, 985 26 Málinec, IČO: 36 647 985, zastúpeného JUDr. Jozefom Brázdilom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101631846/2016 zo dňa 15.01.2016, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu žalobcu zamieta. II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č. 1509664/2015 zo dňa 06.10.2015 podľa § 68 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Daňový poriadok) určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty DREVO BB - EXPORT, s.r.o. (žalobcovi) rozdiel v sume 6.891,10 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010. Daňový úrad Banská Bystrica - správca dane nepriznal nadmerný odpočet v sume 6.891,10 eur. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania daňový subjekt nepreukázal právo na odpočítanie dane z dodania od dodávateľa H. F., XXX XX H. XXX - dodávateľská faktúra č. 119/12/2010, interné č. 1000001, s dátumom dodania 20.12.2010 a dodávateľskej faktúry č. 120/12/2010, interné č. 1000002, s dátumom dodania 28.12.2010. Správca dane v odôvodnení uviedol, že spolu daň z pridanej hodnoty z týchto faktúr predstavuje sumu 6.891,10 eur, ktorú si uplatnil a odpočítal daňový subjekt v zdaňovacom období december 2010. 3. Správca dane poukázal na to, že zamestnanci správcu dane nevykonali pri daňovej kontrole z dani pridanej hodnoty vykonanej opätovne a v rámci vyrubovacieho konania iba formálnu kontrolu dokladov, ale sa zamerali predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na skutočnosti zistené v rámci daňovej kontroly. Napriek tomu, že daňový subjekt predložil faktúry, z ktorých bol dodávateľ povinný sumu dane z pridanej hodnoty uvedenú na týchto faktúrach priznať a odviesť, uvedený doklad je dôkazom len vtedy, ak bol vystavený na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie však bol daňový subjekt povinný preukázať. 4. Na základe preverovaní pri daňovej kontrole vo vyrubovacom konaní nebolo preukázané, že tovar deklarovaný preverovanými dodávateľskými faktúrami, z ktorých si daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane, bol reálne dodaný deklarovaným dodávateľom PDR, s.r.o., čím nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa PDR, s.r.o. v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH, a tým daňovému subjektu DREVO BB - EXPORT, s.r.o. v zmysle ust § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH nevzniklo právo na odpočítanie dane z preverovaných dodávateľských faktúr. 5. Na základe podaného odvolania žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy - správcu dane rozhodoval druhostupňový orgán verejnej správy - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 101631846/2016 zo dňa 15.01.2016 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určený rozdiel v sume 6.891,10 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010, potvrdil. 6. Odvolací správny orgán z odvolaním napadnutého rozhodnutia zistil, že nakoľko daňový subjekt správcovi dane nepredložil vierohodné dôkazy a vyjadrenia k preverovaným skutočnostiam, správca dane sám hľadal dôkazy, ktoré by preukazovali nárok na odpočítanie dane zo sporných faktúr využitím inštitútu predvolania konateľov, žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií, ako aj vykonaním miestnym zisťovaním. Napriek tomu dôkazy, ktoré by preukazovali nárok na odpočítanie dane sa správcovi dane získať nepodarilo. 7. Právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v prípade, ak spĺňa striktné podmienky, t. j. ak ide o nákup tovaru alebo služby v tuzemsku (SR), ktorý je podmienený faktúrou od dodávateľa a je podkladom pre skutočné dodanie tovaru alebo služby. Uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov je viazané na kumulatívne splnenie všetkých podmienok, pričom už len nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Skutočné dodanie tovaru alebo služieb, na základe ktorých vzniká daňová povinnosť je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu, pri ktorom je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare, resp. službe, vzniká daňová povinnosť, a to nielen po formálnej stránke (vystavenie a úhrada faktúry), ale je nevyhnutné preukázať aj vecné naplnenie. 8. K jednotlivým odvolacím námietkam žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že preverovaním nebolo potvrdené dodanie tovaru (prírezy) kontrolovaným daňovým subjektom DREVO BB - EXPORT, s.r.o., a ani nadobudnutie tovaru maďarským daňovníkom. Maďarská spoločnosť nepredložila účtovníctvo a s maďarskou daňovou správou nespolupracuje. 9. K námietkam týkajúcich sa výpovede svedka A. F., vodiča pána F., žalovaný uviedol, že svedok na otázky správcu dane do istej miery síce všeobecnými vyjadreniami potvrdil, že vozil drevnú hmotu z píly v Lučenci v areáli bývalej ZŤS, ako aj obchodné vzťahy so spoločnosťou PDR s.r.o., ale nevedel potvrdiť, či v decembri 2010 H. F. dodal drevnú hmotu daňovému subjektu DREVO BB - EXPORT, s.r.o., či vystavil sporné faktúry č. 119/12/2010 a č. 120/12/2010, ktoré mu správca dane predložil k nahliadnutiu. 10. Žalovaný opakovane zdôraznil, že odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Poukázal na to, že existencia faktúry nie je dostatočným dôkazom na preukázanie, že sa zdaniteľné plnenie - dodanie tovaru alebo služby uskutočnilo. Z týchto podstatných dôvodov žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 11. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca žalobou, ktorou navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 101631846/2016 zo dňa 15.01.2016, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 1509664/2015 zo dňa 06.10.2015 a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 12. Žalobca žalobou napadnutému rozhodnutiu vytýka, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože daňová kontrola vykonaná opätovne bola vykonaná nezákonne, a tým boli porušené práva daňového subjektu. 13. Tiež žalobca v žalobe namieta, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je nepostačujúce na posúdenie veci - neobjektívne posúdenie získaných dôkazov. 14. Napokon, žalobca v žalobe namieta, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, z rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré skutočnosti boli predmetom konania, nie všetky dôkazy získané v procese daňovej kontroly boli vyhodnotené preukazným spôsobom. 15. Žalobca žalovanému vytýka, že správca dane vykonal predmetnú daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010 opätovne. Bez preukázania žiadosti PPZ UBOK zo dňa 02.08.2012 však nie je zo strany finančnej správy preukázaný zákonný dôvod na vykonanie daňovej kontroly opätovne podľa ust. § 44 ods. 3 a 4 písm. d) Daňového poriadku. Žalobca zastáva názor, že správca dane je povinný preukázať dôvod vykonanej daňovej kontroly, aby odstránil pochybnosti žalobcu o svojvoľnom konaní správneho orgánu. 16. Žalobca tiež namieta, že správca dane v kontrole vykonanej opätovne neuznal odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. 119/12/2010 a 120/12/2010 vystavených dodávateľom Martin F., H. XXX, v sume 6.891,10 eur za dodanie tovaru - bukové prírezy z dôvodu, že nebolo preukázanie dodanie tovaru spoločnosťou PDR s.r.o. pre H. F.. V tejto súvislosti poukázal žalobca na to, že správca dane sa nijako nevysporiadal s námietkou, že pánovi L. boli odovzdané účtovné doklady dňa 30.09.2011, t. j. pred 16.12.2011. Správca dane svoje závery opiera o vyjadrenie súčasného konateľa spoločnosti PDR s.r.o. p. E. L., že doklady od predchádzajúcich konateľov spoločnosti p. H. a p. K. nemohol prevziať, nakoľko v čase od 16.12.2011 do 15.03.2013 bol v nápravnom zariadení. 17. Žalobca ďalej namieta, že maďarská spoločnosť TREE ARBOR KFT síce nepredložila doklady, ale jednoznačne potvrdila obchodovanie so žalobcom. Poverený zástupca spoločnosti p. L. B. potvrdil, že tovar bol dodaný a prepravený dodávateľom DREVO BB - EXPORT, s.r.o., uviedol miesta nákladky tovaru, uviedol, kto zabezpečoval prepravu, potvrdil platby medzi spoločnosťami, potvrdil, že tovar bol ďalej predaný v Maďarsku. 18. Žalobca tiež namieta, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa vykonaných úkonov správcom dane spoločnosti PDR s.r.o. v r. 2010, resp. do doby, kým došlo k zmene konateľov spoločnosti. Správca dane spochybňuje obchody ako celok vo všetkých zdaňovacích obdobiach, za ktoré začal správca dane vykonávať daňové kontroly v r. 2010 a neskôr bez náležitých dôkazov, jediným dôkazom, o ktorý správca dane opiera svoje tvrdenie je skutočnosť, že spoločnosť PDR s.r.o. nepredložila doklady k daňovej kontrole, ktorá bola vykonávaná v čase, keď konateľom bol p. L., za čo žalobca nemôže znášať dôkazné bremeno. 19. V súvislosti s rozložením dôkazného bremena poukazuje žalobca v žalobe na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 6Sžf/10/2012. Poukázal na to, že daňový subjekt nemôže znášať dôkazné bremeno a preukazovať preukázanie skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Daňová kontrola, ktorá bola vykonaná v r. 2011 ako prvá, nezistila žiadne rozdiely v správnom vykazovaní nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie r. 2010. Na základe uvedených skutočností je záver správcu dane o neuznaní odpočítania dane predčasný a rozhodnutie správcu dane sa tak stáva nezrozumiteľným a nepreskúmateľným. Žalobca k daňovej kontrole predložil všetky doklady potrebné na preukázanie uskutočnenia dodania tovaru, ako faktúry, dodacie listy, skladové karty, doklady o úhrade, svedecké výpovede, ktoré jednoznačne potvrdili uskutočnenie predmetných dodávok a potvrdili nárok na uplatnenie odpočítania dane. 20. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zotrval na správnosti svojho rozhodnutia a navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. V podstate zopakoval dôvody uvedené v odôvodnení svojho rozhodnutia. Uviedol, že na základe všetkých zistení v rámci daňovej kontroly dospel k záveru, že aj napriek tomu, že žalobca DREVO BB - EXPORT, s.r.o. viedol v účtovníctve a predložil k daňovej kontrole faktúry, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, správca dane na základe výsledkov vykonaného šetrenia správne ustálil, že v prípade dodávateľa Martin F. - fyzická osoba a spoločnosti PDR s.r.o., ako subdodávateľa, nebolo preukázané uskutočnenie žiadneho skutočného zdaniteľného obchodu s konkrétnym tovarom na základe preverovaných konkrétnych faktúr medzi daňovým subjektom H. F. - FO a daňovým subjektom PDR s.r.o., a tým pádom je logické, že uskutočnenie následného zdaniteľného obchodu s tým istým tovarom sa reálne nemohlo uskutočniť ani medzi daňovým subjektom H. F. - FO a žalobcom DREVO BB - EXPORT, s.r.o. 21. K jednotlivým žalobným námietkam žalovaný vo vyjadrení uviedol, že predmetná daňová kontrola opätovne vykonávaná u žalobcu bola vykonaná na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní. Tak, ako je to uvedené v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 9601402/5/1505713/2014/Gan zo dňa 15.04.2014, ktorej hlavným predmetom bolo vyjadrenie sa žalobcu k zisteným skutočnostiam pri výkone opätovne vykonávanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2010. Žalovaný aj napriek v žalobe vzneseným námietkam zotrval na svojom stanovisku, že správca dane správne neposkytol pri tomto ústnom pojednávaní k nahliadnutiu list Prezídia policajného zboru, úrad boja proti organizovanej kriminalite, a to z dôvodu dodržania daňového tajomstva vyplývajúceho z ust. § 11 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní. 22. K ďalšej námietke týkajúcej sa dodania tovaru od H. F., resp. subdodávateľa spoločnosti PDR s.r.o. žalovaný uviedol, že napriek tomu, že žalobca viedol v účtovníctve a predložil k daňovej kontrole faktúry, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH, správca dane na základe výsledkov vykonaného šetrenia správne usúdil, že v prípade dodávateľa H. F. - fyzická osoba a spoločnosti PDR s.r.o., ako subdodávateľa, nebolo preukázané uskutočnenie žiadneho skutočného zdaniteľného obchodu s konkrétnym tovarom na základe preverovaných konkrétnych faktúr medzi daňovým subjektom H. Kancko a daňovým subjektom PDR s.r.o, a tým pádom je logické, že uskutočnenie následného zdaniteľného obchodu s tým istým tovarom sa reálne nemohlo uskutočniť ani medzi daňovým subjektom H. F. a žalobcom DREVO BB - EXPORT, s.r.o. 23. K ďalšej žalobnej námietke týkajúcej sa medzinárodnej výmeny informácii, ktorou boli preverované obchodné aktivity so spoločnosťou TREE ARBOR KFT, žalovaný uviedol, že preverovaním nebolo potvrdené dodanie tovaru (prírezy) žalobcom a ani nadobudnutie tovaru maďarským daňovníkom, keďže bolo zistené, že spoločnosť nepredložila účtovníctvo a s maďarskou daňovou správou nespolupracuje. 24. K svedeckej výpovedi svedka A. F., vodiča H. F., žalovaný vo vyjadrení uviedol, že svedok pri výsluchu do zápisnice do istej miery síce všeobecnými vyjadreniami potvrdil, že vozil drevnú hmotu z píly v Lučenci a v areáli bývalej ZŤS, ale nevedel potvrdiť, či v decembri 2010 H. F. dodal drevnú hmotu daňovému subjektu DREVO BB - EXPORT, s.r.o. 25. Nakoniec žalovaný vo vyjadrení uviedol, že sa nestotožňuje s námietkou žalobcu ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu, keďže z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správca dane z dôvodu zistenia skutkového stavu čo najúplnejšie nevykonal len formálnu kontrolu žalobcom predložených dokladov, a tiež sa nezameral na preverovanie obchodných vzťahov len medzi žalobcom a jeho dodávateľom, t. j. H. F. - FO, ale preveroval aj obchodné vzťahy medzi spoločnosťou PDR s.r.o., ktorá tovar - prírezy mala dodávať daňovému subjektu H. F. - FO. Boli vypočutí navrhovaní svedkovia R. K. a H. H., bývalí konatelia spoločnosti PDR s.r.o., ktorí síce potvrdili vystavenie faktúr č. 141210 zo dňa 09.12.2010 a 171210 zo dňa 15.12.2010 pre daňový subjekt H. F. - FO, ale svoje tvrdenie nepodložili žiadnymi relevantnými dôkazmi a dokladmi, pretože podľa ich vyjadrenia doklady prevzal nový konateľ E. L., tento však prevzatie dokladov nepotvrdil. 26. Podľa § 491 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok, ďalej len SSP), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 27. V danom prípade bolo konanie začaté podľa druhej hlavy piatej časti OSP predo dňom nadobudnutí účinnosti zák. č. 162/2015 Z. z., preto súd pri preskúmavaní zákonnosti postupoval podľa § 162/2015 Z. z. 28. V danej veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, keď žalobca, ako aj žalovaný zhodne súhlasili, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). 29. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy a po preskúmaní veci a postupu žalovaného, dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol. 30. Podľa § 44 ods. 4 Daňového poriadku, daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opätovne, a) ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním, b) ak daňový subjekt žiada o vrátenie sumy podľa osobitných predpisov, c) na podnet ministerstva, finančného riaditeľstva, d) na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní. 31. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 32. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 33. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 34. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 35. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 36. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 37. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 38. Základnou žalobnou námietkou žalobcu bolo, že bez preukázania žiadosti PPZ UBOK zo dňa 02.08.2012 nie je zo strany finančnej správy preukázaný zákonný dôvod na vykonanie daňovej kontroly opätovne podľa ust. § 44 ods. 3 a 4 písm. d) Daňového poriadku, a teda, že opätovná daňová kontrola bola vykonávaná v rozpore so zákonom a žalobca má pochybnosti o svojvoľnom konaní správcu dane. 39. Uvedená žalobná námietka nie je dôvodná. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9601402/5/1505713/2014/Gan zo dňa 15.04.2014, ktorej hlavným predmetom bolo vyjadrenie sa žalobcu k zisteným skutočnostiam pri výkone opätovne vykonávanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2010, vyplýva, že žalobca - splnomocnená zástupkyňa žalobcu A.. X. R. bola pri spisovaní tejto zápisnice informovaná o dôvode opätovnej daňovej kontroly. Do zápisnice žalovaný neuviedol žiadne námietky, teda ani nenamietal, že požaduje preukázanie žiadosti PPZ UBOK zo dňa 02.08.2012. Správca dane správne neposkytol pri tomto ústnom pojednávaní k nahliadnutiu list Prezídia policajného zboru, úrad boja proti organizovanej kriminalite, a to z dôvodu dodržania daňového tajomstva vyplývajúceho z ust. § 11 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní, nakoľko žiadosť PPZ UBOK zo dňa 02.08.2012 sa týkala viacerých daňových subjektov. 40. Nedôvodné sú tiež ďalšie námietky žalobcu týkajúce sa preukázania dodávky tovaru - bukové prírezy od dodávateľa H. F., H. XXX, resp. od subdodávateľa PDR s.r.o. 41. V rámci opätovnej daňovej kontroly nebola spochybnená existencia tovaru, ale bolo spochybnené reálne dodanie tovaru od dodávateľa H. F., H. XXX, resp. od subdodávateľa PDR s.r.o. 42. V kontexte s uplatnením nároku na vrátenie DPH je povinnosťou správneho orgánu - správcu dane zisťovať podmienky vyplývajúce z § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Aj v spojitosti s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/37/2011 správca dane preveruje u dodávateľa tovaru kontrolou ním vedeného účtovníctva aj iné skutočnosti, ktoré potom správca dane vyhodnotí každú zvlášť a všetky vo vzájomnej súvislosti. V danom prípade v súvislosti so spomínaným ustanovením zákona správne orgány preverovali tak účtovníctvo fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie H. F., H. XXX, resp. od subdodávateľa PDR s.r.o.. Ani týmto dokazovaní sa nepreukázalo reálne dodanie tovaru od H. F., H. XXX, resp. od subdodávateľa PDR s.r.o. 43. Záver správcu dane a následne potom aj žalovaného, že v prípade dodávateľa H. F. - fyzická osoba a spoločnosti PDR s.r.o. ako subdodávateľa nebolo preukázané uskutočnenie žiadneho skutočného zdaniteľného obchodu s konkrétnym tovarom na základe preverovaných konkrétnych faktúr medzi daňovým subjektom H. F. a daňovým subjektom PDR s.r.o, a tým pádom je logické, že uskutočnenie následného zdaniteľného obchodu s tým istým tovarom sa reálne nemohlo uskutočniť ani medzi daňovým subjektom H. F. a žalobcom DREVO BB - EXPORT, s.r.o., zodpovedá zisteným skutočnostiam vyplývajúcim z vykonaného dokazovania. 44. Správca dane nevykonal len formálnu kontrolu žalobcom predložených dokladov, a tiež sa nezameral na preverovanie obchodných vzťahov len medzi žalobcom a jeho dodávateľom, t. j. H. F. - FO, ale preveroval aj obchodné vzťahy medzi spoločnosťou PDR s.r.o., ktorá tovar - prírezy mala dodávať daňovému subjektu H. F. - FO. Boli vypočutí žalobcom navrhovaní svedkovia R. K. a H. H., bývalí konatelia spoločnosti PDR s.r.o., ktorí síce potvrdili vystavenie faktúr č. 141210 zo dňa 09.12.2010 a 171210 zo dňa 15.12.2010 pre daňový subjekt H. F. - FO, ale svoje tvrdenie nepodložili žiadnymi relevantnými dôkazmi a dokladmi, pretože podľa ich vyjadrenia doklady prevzal nový konateľ E. L., tento však prevzatie dokladov nepotvrdil. 45. Ani žalobcom navrhnutý svedok A. F., vodič H. F. - FO, pri výsluchu nevedel potvrdiť, či v decembri 2010 H. F. dodal drevnú hmotu daňovému subjektu DREVO BB - EXPORT, s.r.o., aj keď všeobecnými vyjadreniami potvrdil, že vozil drevnú hmotu z píly v Lučenci a v areáli bývalej ZŤS. 46. Správca dane teda v dostatočnej miere preukázal, že plnenie deklarované na predmetných faktúrach, ktoré malo byť realizované H. F. - FO, resp. prostredníctvom subdodávateľa PDR s.r.o., nenesie v sebe ekonomický charakter obchodnej transakcie a je len umelým článkom bez skutkového stavu, ktorý pri uplatňovaní právnych predpisov o DPH nemá opodstatnenie. 47. Nedôvodná je tiež žalobná námietka týkajúca sa medzinárodnej výmeny informácii, ktorou boli preverované obchodné aktivity so spoločnosťou TREE ARBOR KFT. 48. Správca dane nepriznal nadmerný odpočet žalobcom uplatňovaný z faktúr od dodávateľa H. F., XXX XX H. XXX - dodávateľská faktúra č. 119/12/2010, interné č. 1000001, s dátumom dodania 20.12.2010 a dodávateľskej faktúry č. 120/12/2010, interné č. 1000002, s dátumom dodania 28.12.2010. Predmetom neuznania odpočítania dane neboli dodávky tovaru od žalobcu k odberateľovi TREE ARBOR KFT. 49. Nakoniec je nedôvodná žalobná námietka týkajúca sa dôkazného bremena, pretože je povinnosťou daňového subjektu - žalobcu relevantnými dôkazmi preukázať dodanie tovaru vystaviteľom faktúry. Nepostačuje len formálne deklarovanie dodania tovaru, či služby faktúrou, ale je potrebné preukázať reálne a vecné naplnenie. Samotná faktúra nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne prijal tovar alebo službu od vystaviteľa faktúry. 50. V danom prípade nebola spochybňovaná existencia tovaru. Bolo spochybnené dodanie tovaru vystaviteľom faktúry. 51. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžf/121/2003, v ktorom sa uvádza: „Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktúr, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Najvyšší súd SR poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatnil odôvodnene a zo zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.“ 52. Ani dôkazné bremeno správcu dane nie je absolútne. Správca dane nemá povinnosť preukázať platiteľovi dane od koho nadobudol tovar na ktorý si uplatňuje odpočet DPH. Správca dane dokazovaním preveruje (verifikuje) skutočnosti a doklady predkladané daňovým subjektom, čo správca dane v danom prípade vykonal rozsiahlym dokazovaním, ktorého výsledky podrobne opísal v odôvodnení svojho rozhodnutia. 53. Súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a predchádzajúceho konania, na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v medziach žaloby je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom. Žalovaný vec správne právne posúdil, pričom sa náležite vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a svoje rozhodnutia vyčerpávajúce odôvodnil a súd sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil, preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 54. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP a contr. 55. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu, ako súdu správneho, pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§444 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačnú sťažnosť treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, povinnosť zastúpenia advokátom sa vzťahuje aj na spísanie kasačnej sťažnosti (§ 449 SSP).