KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica17. 10. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 44Cbi/2/2016 z 17. 10. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 17. októbra 2016, sp. zn. 44Cbi/2/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6016200377.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 44Cbi/2/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200377
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200377.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Máriou Jamriškovou, PhD., v obchodno-právnej
veci žalobcu Obec Cinobaňa, so sídlom Banská ulica č. 316/1, 985 22 Cinobaňa, IČO: 00 316 008 proti
žalovanému JUDr. Ľudovít Paulovič, so sídlom M. Rázusa 19, 984 01 Lučenec, ako správcovi konkurznej
podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Kalinovo „v konkurze", 985 01 Kalinovo, IČO: 00 196 029,
o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný vylúčiť TRAKTOR D., EČV: W. XXX P. a Príves sklápací A., EČV: W. XXX O. zo
súpisu konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Kalinovo „v konkurze“ 985 01 Kalinovo,
IČO: 00 196 029 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.04.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal správcu
konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Kalinovo „v konkurze“ vylúčiť hnuteľné veci
C. D., EČV: W. XXX P. (ďalej len Traktor) a Príves sklápací A., EČV: W. XXX O. (ďalej len Sklápací
príves) zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Uviedol, že si uplatňuje vlastnícke právo k Traktoru a
Sklápaciemu prívesu, pretože hnuteľnú vec - Traktor nadobudol od predávajúceho KALINOVČAN, spol.
s r.o., so sídlom Bystrinská 2, 985 01 Kalinovo kúpnou zmluvou, ktorá vznikla na základe objednávky
žalobcu s vyhotoveným znaleckým posudkom a jej akceptáciu predávajúcim, ktorý vystavil faktúru
č. 0020033028 zo dňa 16.09.2003, ktorú žalobca titulom kúpnej ceny uhradil vo výške 74.053,- Sk
(2.458,10 Eur) dňa 30.10.2003. Sklápací príves nadobudol žalobca príklepom na dražbe, vykonanej
JUDr. Mariánom Jurinom, súdnym exekútorom dňa 30.06.2004 pod č. ExÚ-210/04 za sumu 12.884,-
Sk (427,67 Eur), ktorú žalobca vyplatil dňa 01.07.2004. O platnosti prevodu uvedených hnuteľných
vecí svedčí zápis v technickom preukaze Traktora zo dňa 06.02.22004, podľa ktorého je držiteľom
vozidla Obec Cinobaňa a zo zápisu technickom preukaze sklápacieho prívesu z ktorého vyplýva, že
jeho držiteľom je od 13.12.2004 Obec Cinobaňa, pričom zápisy boli vykonané Okresným dopravným
inšpektorátom ORPZ v Poltári.

2. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru nemal byť do súpisu konkurznej podstaty zaradený Traktor
ani Sklápací príves, pretože žalobca obe hnuteľné veci nadobudol zákonným spôsobom. Žalobca
nemal vedomosť o tom, akým spôsobom predávajúci Traktor nadobudol, kúpnu zmluvu uzavrel v
dobrej viere s tým, že Traktor potreboval na zabezpečenie verejnoprospešných činností obce a jediným
kritériom bol pre obec verejný záujem na plnení úloh obce. Zaradením Traktora a Sklápacieho prívesu
do súpisu konkurznej podstaty úpadcu neboli zo strany žalovaného správcu konkurznej podstaty
úpadcu rešpektované súčasné vlastnícke vzťahy, ktoré trvajú v prípade Traktora 13 rokov a v prípade
Sklápacieho prívesu 12 rokov. Počas tejto doby oprávnenej držby vynaložil žalobca na veľké opravy



Traktora v rokoch 2004 až 2005 sumu 102.083,50,- Sk (3.388,55 Eur). Na základe uvedených
skutočností označil zaradenie hnuteľných vecí do súpisu konkurznej podstaty úpadcu za nezákonné a
v rozpore s dobrými mravmi.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 04.05.2016 v ktorom uviedol, že v priebehu konkurzného
konania boli podané návrhy správcu konkurznej podstaty proti žalovanému KALINOVČAN, spol. s r.o. o
určenie odporovateľnosti právnych úkonov úpadcu v počte 6 žalobných návrhov. Spojené súdne konanie
o odporovacích návrhoch, vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 51Cb/147/1999
bolo právoplatne skončené ku dňu 13.04.2015. Do právoplatného skončenia konania o odporovacích
žalobách sa na hmotný majetok, ktorý tvoril predmet odporovacieho konania vzťahoval zákaz prevodu
tohto majetku na tretie osoby, ktorý uložil Krajský súd v Banskej Bystrici predbežným opatrením č.
k. 51Cb/147/1999-65 zo dňa 07.03.2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.03.2001. Konatelia
spoločnosti KALINOVČAN, spol. s r.o. v každom jednotlivom prípade prevodu hmotného majetku, ktorý
podliehal zákazu podľa zmieneného predbežného opatrenia na tretie osoby vykonali právny úkon, ktorý
je podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, v spojení s ust. § 76 ods. 1 písm. e/ Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len OSP) od počiatku postihnutý absolútnou neplatnosťou pre rozpor so zákonom,
resp. jeho obchádzanie. Absolútne neplatný právny úkon nezakladá žiadne právne účinky vo vzťahu k
prevodu vlastníctva, ku ktorému smeroval jeho účel. Podľa výroku rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici v konaní sp. zn. 51Cb/147/1999 zo dňa 10.10.2013 sú všetky odporované kúpne zmluvy voči
konkurzným veriteľom úpadcu Poľnohospodárske družstvo Kalinovo „v konkurze“ neúčinné. Právnym
následkom úspešnej odporovateľnosti je povinnosť dotknutých vlastníkov, ktorí nadobudli vlastníctvo
k predmetu neúčinných kúpnych zmlúv vrátiť do konkurznej podstaty všetko, o čo sa majetok úpadcu
neúčinnými právnym úkonmi ukrátil.

4. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obo/41/2009 zo dňa 20.08.2009 a
uviedol, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým boli kúpne zmluvy vyhlásené za neúčinné
je pre správcu konkurznej podstaty záväzný tým, že správca konkurznej podstaty je povinný zapísať
majetok protiprávne prevedený do vlastníctva tretích osôb a vykonať jeho speňaženie. Ak však vydanie
takéhoto majetku z neúčinného právneho úkonu do konkurznej podstaty nie je dosť dobre možné, napr.
pre zničenie alebo opotrebovanie majetku alebo v dôsledku prevodu majetku na ďalšiu osobu, musí byť
do podstaty vydaná náhrada obdobne, ako je tomu pri vydaní bezdôvodného obohatenia. Pre povinnosť
vydať plnenie, majetok alebo náhradu za neho späť do konkurznej podstaty nemá právny význam či ten,
čo plnenie získal bol v dobrej viere, alebo nie. Ten kto ušlé plnenie vydáva do konkurznej podstaty má
právo na náhradu nákladov, ktoré na ušlé plnenie vynaložil. V tejto súvislosti poukázal žalovaný aj na
uznesenie Ústavného súdu sp. zn. IV.ÚS 75/2010-18.

5. Žalovaný ďalej uviedol, že na základe vyššie uvedených skutočností podaním zo dňa 15.12.2015
oznámil žalobcovi, že na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 51Cb/147/1999 zo dňa 10.10.2013 bol zákonným postupom správcu konkurznej podstaty
s účinnosťou ku dňu 14.04.2015 do konkurznej podstaty úpadcu zapísaný hnuteľný majetok, ktorý
navrhovateľ nadobudol v rozpore so súdom uloženým zákazom prevodu vlastníctva. Na žiadosť
žalovaného následne príslušný dopravný inšpektorát vykonal blokáciu možnosti následného prevodu
vlastníctva označeného majetku na ďalšiu osobu.

6. Tvrdenie žalobcu, že predmetnú hnuteľnú vec nadobudol do vlastníctva v dobre viere na základe
dražby majetku povinného KALINOVČAN, spol. s r.o. a podľa faktúry č. 0020033028 zo dňa 16.09.2003
žalovaný označil za právne irelevantné. Uviedol, že k otázke vplyvu neplatnosti právneho úkonu na
práva dobromyseľných nadobúdateľov sa vyjadril Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. I.ÚS 50/10 zo
dňa 10.02.2010 v ktorom poukázal na zásadu rímskeho práva nemo plus iuris ad alium transferre potest,
quam ipse habet, v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo. Nie je možné platne nadobudnúť
vlastnícke právo, ak subjekt od ktorého sa odvodzuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti toto právo nikdy
nenadobudol a teda ho nemohol ani platne previesť. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Cdo/96/1995 a uviedol, že absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolať každý.
Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez
návrhu z úradnej povinnosti ex offo. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť
k platnému prevodu vlastníckeho práva, a preto ani nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva
hoc aj dobromyseľného nadobúdateľa, a to aj v prípade, keď vec nadobudol dražbou z majetku tretej
osoby. Rovnako nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany



práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac
práv, ako sám má. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

7. V podaní doručenom krajskému súdu dňa 22.07.2016 žalovaný uviedol, že bola zákonným spôsobom
naplnená právna domnienka podľa ust. § 19 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV),
svedčiaca v prospech v súčasnosti už nezvratného sporného zápisu majetku do konkurznej podstaty
vzhľadom k tomu, že opakované podanie vylučovacej žaloby po uplynutí lehoty na jej podanie, ktorá už
bola súdom určená, zákon nepripúšťa. Uviedol, že vzhľadom na absolútnu výlučnosť oprávnenia správcu
pre nakladanie s majetkom konkurznej podstaty podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/ ZKV nie je prijateľný
právny výklad, ktorý by zdôvodňoval podľa zákona neprípustnú ďalšiu dispozíciu s majetkom konkurznej
podstaty zo strany tretej osoby, a to bez ohľadu na jej nevedomosť o konkurze a dobromyseľnosť.
Pripustením extenzívnych tvrdení žalobcu o právnych účinkoch namietaných v konaní v súvislosti
s následnými prevodmi časti majetku zapísaného do konkurznej podstaty na ďalšie osoby by bola
v závažnej miere spochybnená všeobecne uznávaná právna doktrína procesnej a hmotnoprávnej
autonómie nakladania s majetkom konkurznej podstaty v rámci konkurzného konania, do ktorého môže
zasahovať len súd, na ktorom konkurzné konanie prebieha, a to v rámci tohto konania. Osobitný
právny význam pre prioritnú aplikáciu ust. § 19 ods. 1 a 2 ZKV má ust. § 66e ods. 2 ZKV, ktoré
stanovuje prioritnú nadradenosť použitia ustanovení Zákona o konkurze a vyrovnaní pred ustanoveniami
iných všeobecno-záväzných predpisov, pokiaľ upravujú právne vzťahy odlišne od zákona o konkurze a
vyrovnaní. V uvedenej aplikačnej a výkladovej kontinuite sú neakceptovateľné účelové tvrdenia žalobcu
o prelomení konkurzného režimu vzhľadom na dobromyseľnosť nového vlastníka s poukazom na možné
vydržanie vlastníckeho práva a pod. K podaniu žalovaný priložil listinné dôkazy: oznámenie správcu
o zápise hnuteľného hmotného majetku do konkurznej podstaty zo dňa 04.09.2000 v rozsahu, ktorý
vyplýva z prílohy k faktúre č. 0009900048 zo dňa 02.08.1999, žiadosť právneho zástupcu spoločnosti
KALINOVČAN, spol. s r.o. adresovanú Krajskému súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.09.2001 o
určenie lehoty na podanie vylučovacej žaloby, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
51-24K/280/99-709 zo dňa 21.09.2001 o uložení povinnosti spoločnosti KALINOVČAN, spol. s r.o. na
podanie vylučovacej žaloby, vylučovaciu žalobu žalobcu Kalinovčan, s.r.o. zo dňa 25.10.2001, uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.28Cbi/332/01-129 zo dňa 31.03.2003, uznesenie Najvyššieho
súdu SR č. k. 3Obo/106/03 zo dňa 18.02.2004 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
51Cb/147/99 zo dňa 07.03.1999.

8. Krajský súd vykonal pojednávanie vo veci dňa 18.10.2016 v neprítomnosti žalobcu, ktorý súhlasil s
vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti. Žalovaný na pojednávaní predložil právne stanovisko
v ktorom uviedol, že v dôsledku procesného výsledku konania na Krajskom súde v Banskej Bystrici
č. k. 28Cbi/332/2001, a to právoplatného zastavenia súdneho konania o vylúčenie veci z konkurznej
podstaty ku dňu 01.04.2004 sa v danom prípade uplatňuje zákonná domnienka, že predmetná vec bola
zapísaná do konkurznej podstaty oprávnene. Tento právny stav zakladá následné oprávnenie správcu
speňažiť danú vec postupom podľa schváleného plánu speňaženia. Iný spôsob prevodu vlastníctva k
veci zapísanej do konkurznej podstaty mimo konkurzného konania na tretiu osobu je podľa kogentných
ustanovení Zákona o konkurze a vyrovnaní neprípustný, a preto je v rozpore so zákonom. Uviedol, že
pri aplikačnom súbehu Zákona o konkurze a vyrovnaní s ustanoveniami iných právnych predpisov, či
už procesnoprávnej alebo hmotnoprávnej povahy majú ustanovenia Zákona o konkurze a vyrovnaní
absolútnu prednosť pred inými právnymi predpismi, pokiaľ je nimi konkrétny právny vzťah upravený
inak, ako v Zákone o konkurze a vyrovnaní. Pokiaľ základom právnej argumentácie žalobcu je tvrdenie,
že ako nadobúdateľ vlastníctva hnuteľnej veci nemal vedomosť o tom, že sa jedná o vec podliehajúcu
konkurzu, takéto tvrdenie nemožno uznať za relevantné. Tvrdenie žalobcu o jeho dobrej viere má podľa
aktuálnej judikatúry Ústavného súdu SR, ako aj judikatúry českých súdov právne limity, ktoré v danom
prípade nie sú na strane žalobcu splnené. Poukázal na nález Ústavného súdu sp. zn. I.ÚS 549/2015
z ktorého vyplýva, že z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany sa musí postaviť na rovnakú
úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým
nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné
hodnoty, princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp vlastníckeho práva pôvodného
vlastníka. Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z oboch základných práv, čo platí aj pre tento prípad,
treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto
tipu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie
riziko má niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako
dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom



určenom správnom konaní. Ochrana dobrej viery ako právna hodnota vychádza z prezumpcie poctivosti
účastníkov súkromnoprávnych vzťahov a pri výklade právnych úkonov v súkromnoprávnom vzťahu a
vnímať ho z pozície korektívu obecne platného pre celé súkromné právo. Vo všeobecnej rovine sa pojem
„dobrá viera“ chápe ako nezavinená nevedomosť o právnych nedostatkoch právneho stavu. Žalovaný
poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IÚS 437/02 zo dňa 26.08.2003 a nález Ústavného súdu
sp. zn. PL.ÚS 75/04 zo dňa 13.06.2006. S poukazom na závery, že podľa citovanej právnej úpravy
popri skúmaní dobrej viery nadobúdateľa je nutné riešiť aj ďalšie podmienky, ktoré je potrebné pri
zisťovaní konkrétnych okolností prípadu skúmať, aby bolo možné konštatovať, že došlo k nadobudnutiu
vlastníckeho práva novým nadobúdateľom. V tomto ohľade totiž nepostačuje len preukázanie dobrej
viery nadobúdateľa, ale v dôsledku zvýraznenej ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka bude
potrebné náležite skúmať pôvod prevedenej veci, najmä z hľadiska, či táto nie je zapísaná vo verejne
dostupnej evidencii z ktorej je možné získať informácie svedčiace o pôvode veci a bývalom vlastníkovi.
Takéto informácie poskytujú občanom aj podnikateľským subjektom verejne dostupné informačné
systémy, a to evidencia vozidiel na príslušných dopravných inšpektorátoch, z ktorej je možné zistiť
informácie o držiteľovi vozidla (chronologická história držiteľov, ako aj informácie o pôvode vozidla).
Pokiaľ je ako pôvodný vlastník veci vedená právnická osoba, v danom prípade poľnohospodárske
družstvo, príslušné informácie o právnom postavení tohto subjektu možno overiť v evidenčných údajoch
obchodného registra, ktorý vedie okresný súd v sídle krajského súdu, v ktorých sa vždy uvádza aj
priebeh konkurzného konania na vlastníka. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal subjektívnu možnosť
kontinuálneho overenia relevantných informácii, ktoré boli podstatné pre legitímnosť nadobudnutia
vlastníctva z jeho strany. Skutočnosť, že žalobca túto reálne existujúcu možnosť nevyužil, nemôže
byť vykladaná v neprospech konkurznej podstaty, a teda v prospech žalobcu ako nadobúdateľa,
ktorý pri nadobúdaní vlastníctva zjavne nepostupoval v duchu všeobecného právneho princípu práva
patria bdelým. Pripustenie existencie dobrej viery na strane žalobcu by vzhľadom na vyššie uvádzané
skutočnosti viedlo k legitimizácii protiprávnych úbytkov majetku v predmetnom konkurznom konaní,
v ktorom sa celkový počet 258 konkurzných veriteľov prihlásilo na uspokojenie svojej pohľadávky v
celkovej sume 3.722.798,12 Eur. Podľa výsledku vykonanej inventarizácie majetku konkurznej podstaty
ku dňu 30.06.2016 došlo v dôsledku obdobných protiprávnych prevodov majetku úpadcu po dobu trvania
súdneho konania o neúčinnosť právnych úkonov sp. zn. 51Cb/147/1999 na Krajskom súde v Banskej
Bystrici ku zníženiu majetku z hodnoty 1.782.501,82 Eur na sumu 206.158,28 Eur, čo predstavuje úbytok
o 88,44% predstavujúcich sumu 1.576.343,54 Eur.

9. Krajský súd vykonal dokazovanie uznesením Krajského súd v Banskej Bystrici č.k.
51-24K/280/99-4755 zo dňa 15.03.2016, uznesením Krajského súd v Banskej Bystrici č.k. 51Cb/147/99
zo dňa 07.03.2000, podaním Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci, ODI Poltár zo dňa 22.10.2015,
evidenčnou kartou vozidla s EČV: W. XXX P., evidenčnou kartou vozidla s EČV: W. XXX O.,
oznámením správcu o zápise hnuteľného hmotného majetku do konkurznej podstaty zo dňa 04.09.2000
v rozsahu, ktorý vyplýva z prílohy k faktúre č. 0009900048 zo dňa 02.08.1999, žiadosťou právneho
zástupcu spoločnosti KALINOVČAN, spol. s r.o. adresovanou Krajskému súdu v Banskej Bystrici zo
dňa 12.09.2001 o určenie lehoty na podanie vylučovacej žaloby, uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 51-24K/280/99-709 zo dňa 21.09.2001 o uložení povinnosti spoločnosti KALINOVČAN,
spol. s r.o. na podanie vylučovacej žaloby, vylučovacou žalobou žalobcu Kalinovčan, spol. s r.o. zo dňa
25.10.2001, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.28Cbi/332/01-129 zo dňa 31.03.2003,
uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 3Obo/106/03 zo dňa 18.02.2004 a uznesením Krajského súdu
v Banskej Bystrici č. k. 51Cb/147/99 zo dňa 07.03.1999, výdavkovým pokladničným dokladom č.
241192 Obecného úradu Cinobaňa vo výške 12.884, Sk zo dňa 01.07.2004, príjmovým pokladničným
dokladom súdneho exekútora JUDr. Mariána Jurinu zo dňa 30.06.2004 v sume 12.884,- Sk, faktúrou
č. 0020033028 splatnou dňa 30.09.2003, vydanou spoločnosťou KALINOVČAN spol. s r. o. vo výške
74.053,20,- Sk, výdavkovým pokladničným dokladom č. 231880 zo dňa 30.10.2003 vo výške 74.053,20,-
Sk, zápisnicou o dražbe JUDr. Mariána Jurinu sp. zn. ExÚ-210/04 zo dňa 30.06.2004, potvrdenkou
č. 0041024 spoločnosti KALINOVČAN spol. s r. o. zo dňa 30.10.2003 o prijatí 74.053,20,- Sk ako aj
obsahom celého súdneho spisu.

10. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav: Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením sp. zn. 51Cb/147/99 zo dňa 07.03.2000 zakázal žalovanému KALINOVČAN spol.
s r. o., aby do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej previedol na inú osobu vlastnícke právo k
nehnuteľným a hnuteľným veciam okrem iného aj Traktoru a Sklápaciemu prívesu, ktoré sú predmetom



konania. Uložil žalovanému KALINOVČAN spol. s r. o., aby sa do právoplatného skončenia konania o
neúčinnosť kúpnej zmluvy zdržal konania, ktoré smeruje k zmene vlastníctva.

11. KALINOVČAN spol. s r. o. v podaní zo dňa 12.09.2001 doručil Krajskému súdu v Banskej Bystrici
žiadosť, aby ho súd vyzval na podanie žaloby proti správcovi o určenie, že hnuteľné veci vrátane Traktora
a Sklápacieho prívesu nepatria do konkurznej podstaty úpadcu.

12. Uznesením Krajského súd v Banskej Bystrici č. k. 51-24K/2820/99-709 zo dňa 21.09.2001 uložil
krajský súd obchodnej spoločnosti KALINOVČAN spol. s r. o., aby do 30 dní od rozhodnutia podala na
krajskom súde žalobu proti správcovi konkurznej podstaty na vylúčenie vecí: hmotný investičný majetok
a drobný hmotný investičný majetok, identifikovaných v prílohe č. 1 k faktúre č. 0009900048 zo dňa
02.08.1999 v hodnote 20.830.930,70,- Sk z konkurznej podstaty.

13. Žalobou zo dňa 25.10.2001 sa žalobca KALINOVČAN spol. s r. o., IČO: 36 033 847 domáhal v konaní
sp. zn. 28Cbi/332/01, aby súd určil, že veci zapísané do konkurznej podstaty úpadcu PD Kalinovo, IČO:
09 196 029 hmotný investičný majetok a drobný hmotný investičný majetok, identifikovaných v prílohe
č. 1 k faktúre č. 0009900048 zo dňa 02.08.1999 v hodnote 20.830.930,70,- Sk sú z konkurznej podstaty
vylúčené.

14. Uznesením krajského súdu sp. zn. 28Cbi/332/01-129 zo dňa 31.03.2003 bolo konanie o vylúčenie
vecí z konkurznej podstaty úpadcu, a to hmotný investičný majetok a drobný hmotný investičný majetok
identifikovaných v prílohe č. 1 k faktúre č. 0009900048 zo dňa 02.08.1999 v hodnote 20.830.930,70,-
Sk zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku zo strany žalobcu. Uznesenie bolo potvrdené
zo strany Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/106/03 zo dňa 18.02.2004 a právoplatnosť nadobudlo dňa
01.04.2004.

15. Žalobca uzavrel s predávajúcim KALINOVČAN spol. s r. o., so sídlom Bystrinská 2, 985 01 Kalinovo,
IČO: 36 033 847 kúpnu zmluvu na základe objednávky žalobcu s vyhotoveným znaleckým posudkom
k hnuteľnej veci TRAKTOR D. za dohodnutú cenu 74.053,- Sk (2.458,10 Eur), ktorú uhradil dňa
30.10.2003.

16. Zo zápisnice o dražbe sp. zn. ExÚ-210/04 zo dňa 30.06.2004 vyplýva, že súdny exekútor JUDr.
Marián Jurina udelil príklep na vydraženie prívesu A., ŠPZ: R.-XX-XX s tým, že uvedená vec bola
vydražená za najvyššie podanie 12.884,- Sk (427,67 Eur), pričom cena hnuteľnej veci bola určená
súdnym znalcom z odboru doprava cestná strojárstvo - J.. Q.P.. Hnuteľná vec bola vo výlučnom
vlastníctve povinného Poľnohospodárske družstvo Kalinovčan, Kalinovo, IČO: 36 049 743. Žalobca
zaplatil exekútorskému úradu súdneho exekútora JUDr. Mariána Jurinu dňa 30.06.2004 sumu 12.884,-
Sk (427,67 Eur).

17. Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Lučenci, Okresný dopravný inšpektorát Poltár oznámil
žalovanému, že na základe jeho žiadosti zo dňa 31.07.2015 bola vykonaná blokácia všetkých vozidiel
uvedených v zozname dňa 18.08.2015.

18. Žalovaný oznámením zo dňa 15.12.2015 pod značkou Kal.-SKP-12/2015/ozn.-KP oznámil žalobcovi,
že hnuteľné veci traktor a sklápací príves zaradil do súpisu konkurznej podstaty úpadcu.

19. Žalovaný ako správca konkurznej podstaty podal dňa 18.12.2015 Krajskému súdu v Banskej Bystrici
správu, v ktorej oznámil súdu postup správcu podľa ust. § 19 ods. 1 ZKV v nadväznosti na zistený
hnuteľný majetok (vrátane Traktora a Sklápacieho prívesu), ktorý bol v oznámenom rozsahu zapísaný
do konkurznej podstaty na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 51Cb/147/99 zo dňa 13.10.2013 s účinnosťou zápisu ku dňu 14.04.2015.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 51-24K/280/1999-4755 zo dňa 15.03.2016 uložil
žalobcovi, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podal žalobu o vylúčenie hnuteľného
majetku Traktor a Sklápací príves zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo
Kalinovo „v konkurze“ proti žalovanému s upozornením, že v prípade ak žaloba nebude podaná v lehote
určenej súdom, predpokladá sa, že vec bola zahrnutá v súpise konkurznej podstaty úpadcu oprávnene.



21. Žalobca prevzal citované rozhodnutie krajského súdu dňa 24.03.2016 a žalobu o vylúčenie
hnuteľného majetku zo súpisu konkurznej podstaty doručil krajskému súdu v určenej 30 dňovej lehote.

22. Z evidenčnej karty vozidla Traktor, EČV: W. XXX P. (pôvodné EČV: R. XX-XX) vyplýva, že
súčasným vlastníkom a držiteľom vozidla je žalobca, pričom prvým držiteľom vozidla od 07.04.1978
bolo Poľnohospodárske družstvo Kalinovo, od 06.02.2004 bol zapísaný KALINOVČAN spol. s r. o. a od
06.02.2004 bola zapísaná Obec Cinobaňa.

23. Z evidenčnej karty vozidla Príves nákladný za traktor EČV: W. XXX O. (pôvodné EČV:
R. XX-XX) vyplýva, že súčasným vlastníkom a držiteľom nákladného prívesu je žalobca, pričom
pôvodným držiteľom prívesu bol od 18.02.1977 Poľnohospodárske družstvo Kalinovo, od 06.07.1994,
Poľnohospodárske družstvo Mýtna, od 08.02.1999, Poľnohospodárske družstvo Kalinovo, od
11.10.2004 KALINOVČAN spol. s r. o. a od 13.12.2004 Obec Cinobaňa.

24. Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom pre konkurzné
konanie vedené na úpadcu Poľnohospodárske družstvo Kalinovo „v konkurze“ (ďalej len ZKV), súd uloží
tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti
správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že
vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.

25. Podľa § 16 ods. 4 ZKV, právny úkon, ktorému konkurzný veriteľ alebo správca s úspechom odporoval,
je voči konkurzným veriteľom právne neúčinný; všetko, o čo sa odporovateľným právnym úkonom
dlžníkov majetok ukrátil, sa musí vrátiť do podstaty, a ak to nie je možné, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

26. Podľa § 66e ods. 1 ZKV, na konkurz sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 66e ods. 2 ZKV, ustanovenia iných právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
upravené aj týmto zákonom, sa na konkurz a vyrovnanie nepoužijú, ak upravujú tieto právne vzťahy
odlišne od tohto zákona.

28. Podľa § 446 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) kupujúci nadobúda
vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase,
keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani
oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja.

29. Podľa § 61 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej len EP), navrátenie do predošlého
stavu je v exekučnom konaní vylúčené.

30. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 170/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

31. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

32. Podľa § 90 ods. 1 CSP, strana musí byť zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných alebo
súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z
nekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a v
sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. To neplatí, ak je
a) stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) stranou právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.



33. Podľa § 90 ods. 2 CSP, ak si strana nezvolí advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom, na jej
úkony sa neprihliada; o tom súd stranu poučí.

34. Súd prvej inštancie v konaní preskúmaval, či žalobca splnil procesné podmienky Zákona o konkurze
a vyrovnaní, ktorými si vlastník môže uplatniť nárok na vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty a
zároveň súd ako prejudiciálnu otázku riešil, či žalobca nadobudol vlastnícke právo ku hnuteľným veciam,
ktorých vylúčenie zo súpisu konkurznej podstaty v konaní uplatnil.

35. Z procesného hľadiska postupoval súd v súlade s ust. § 470 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Preto súd prihliadal k žalobe podanej za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, avšak
poučil žalobcu, že podľa § 90 ods. 1 a 2 CSP v sporoch vyvolaných a súvisiacich s konkurzom musí
byť strana zastúpená advokátom, inak súd na jej podania neprihliada. Keďže žalobca po nadobudnutí
účinnosti Civilného sporového poriadku už žiadne vyjadrenia v spore neprezentoval, súd vychádzal iba
z jeho úkonov ktoré urobil pred nadobudnutím účinnosti CSP, kedy ešte zastúpenie advokátom vo veci
povinné nebolo.

36. Ako súd zistil, žalobca podal žalobu o vylúčenie vecí zo súpisu konkurznej podstaty v 30-dňovej
lehote určenej Krajským súdom v Banskej Bystrici v uznesení č. k. 51-24K/280/99-4755 zo dňa
15.03.2016. Z uvedeného dôvodu má súd prvej inštancie za to, že si právo na vylúčenie veci v zmysle
§ 19 ods. 2 ZKV uplatnil riadne a včas.

37. Následne súd preveroval, či v zmysle Zákona o konkurze a vyrovnaní bolo prípustné podanie
excidenčnej žaloby k Traktoru a Sklápaciemu prívesu. Správca konkurznej podstaty totiž v priebehu
konania ako žalovaný rozšíril svoju obranu o tvrdenie, že podanie excidenčnej žaloby žalobcom už nie
je prípustné z dôvodu, že v konkurze vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici na majetok úpadcu
Poľnohospodárske družstvo Kalinovo konanie o vylúčení predmetného majetku z konkurznej podstaty
prebiehalo, a preto opätovné konanie nie je prípustné. S týmto záverom sa konajúci súd nestotožnil.

38. Primárne zo spisového materiálu vyplýva, že subjektom ktorý sa domáhal vylúčenia Traktoru
a Sklápacieho prívesu zo súpisu konkurznej podstaty v konaní sp. zn. 28Cbi/332/01 bol subjekt
KALINOVČAN spol. s r. o., ktorý bol na podanie takej to žaloby vyzvaný uznesením Krajského súd v
Banskej Bystrici č. k. 51-24K/2820/99-709 zo dňa 21.09.2001 ako pôvodný nadobúdateľ hnuteľných
vecí, ktoré nadobudol od úpadcu na základe kúpnych zmlúv, ktoré boli neskôr rozhodnutím Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 51Cb/147/99 zo dňa 13.10.2013 vyhlásené za neúčinné. Zákon o
konkurze a vyrovnaní pritom nevylučuje, že k tej istej veci podajú vylučovaciu žalobu viaceré subjekty,
ktoré sa paralelne domnievajú, že im svedčí právo, či už vlastnícke, alebo iné právo, na základe
ktorého by mali nárok na vylúčenie predmetnej veci zo súpisu konkurznej podstaty. Zákon o konkurze
a vyrovnaní tiež neupravuje lehotu, v ktorej je správca konkurznej podstaty povinný oznámiť súdu,
že zistil, že vec sa nachádza u tretej osoby, teda lehotu v ktorej je nutné vyzvať držiteľa veci na
podanie vylučovacej žaloby. Žalovaný ako správca konkurznej podstaty v podaní doručenom súdu
dňa 05.05.2016 uviedol, že na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 51Cb/147/1999 zo dňa 10.10.2013 bol zákonným postupcom správcu konkurznej
podstaty podľa ust. § 19 ods. 1 ZKV s účinnosťou ku dňu 14.04.2015 do konkurznej podstaty úpadcu
zapísaný hnuteľný majetok, ktorým je v prejednávanom prípade Traktor a Sklápací príves. V logickej
následnosti krokov zároveň žalovaný požiadal príslušný dopravný inšpektorát, aby vykonal blokáciu
možností následného prevodu vlastníctva k Traktoru a k Sklápaciemu prívesu a žalobcovi podaním
zo dňa 15.12.2015 pod sp. zn. Kal.-SKP-12/2015/ozn.-KPoznámil, že Traktor a Sklápací príves boli
zaradené do súpisu konkurznej podstaty. Tento postup správcu bol v súlade s ustanoveniami Zákona
o konkurze a vyrovnaní, pretože žalobca ako držiteľ veci musí byť v zmysle § 19 ods. 2 ZKV vyzvaný
podať proti správcovi vylučovaciu žalobu. A to aj v prípade, ak vzhľadom na totožnú hnuteľnú vec súd
rovnakým postupom vyzve na podanie vylučovacej žaloby iné subjekty, ktoré sa zhodne domnievajú, že
majú k danej veci právo oprávňujúce na vylúčenie veci z podstaty. Preto nie je v rozpore s ustanoveniami
Zákona o konkurze a vyrovnaní, ak bol na podanie vylučovacej žaloby na základe oznámenia správcu
konkurznej podstaty žalobca vyzvaný na jej podanie napriek tomu, že s vylučovacou žalobou vzhľadom
na Traktor a Sklápací príves neuspel v dôsledku zastavenia konania o vylúčenie veci v roku 2003 subjekt
KALINOVČAN, spol. s r.o.



39. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca bol správne vyzvaný na podanie žaloby o
vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty, do ktorého bol tento majetok zapísaný správcom ku
dňu 14.04.2015, súd ďalej zisťoval, či žalobcovi svedčí také právo, ktoré by odôvodňovalo vylúčenie
majetku zo súpisu konkurznej podstaty.

40. V konaní nebola sporná skutočnosť, že predávajúci spoločnosť KALINOVČAN spol. s r.o. sa
vlastníkom prevádzaného Traktora nestal, a to na základe toho, že súd rozhodol o neúčinnosti kúpnej
zmluvy, ktorou mal tento majetok nadobudnúť od úpadcu. V zmysle §16 ods. 4 ZKV sa však rozhodnutím
súdu stali kúpne zmluvy neúčinnými iba voči konkurzným veriteľom a nie voči tretím osobám, teda
ani voči tretím osobám, na ktoré bol majetok prevedený. Neúčinnosť právneho úkonu v dôsledku
odporovacej žaloby je v Zákone o konkurze a vyrovnaní upravená výslovne voči konkurzným veriteľom
a nepôsobí proti všetkým (erga omnes) Voči tretím osobám (ktoré nadobudli majetok od KALINOVČAN
spol. s r.o.) preto rozhodnutie o neúčinnosti právneho úkonu nepôsobí, takže ho mohli od neho
nadobudnúť.

41. Ako súd zistil, hnuteľnú vec Traktor D., súčasné EČV: W. XXX P. nadobudol žalobca kúpnou
zmluvou od prevodcu KALINOVČAN spol. s r. o. (teda nevlastníka) za kúpnu cenu 74.053,- Sk. Keďže k
právnemu úkonu došlo medzi obchodnou spoločnosťou a obcou, ktorá je v zmysle § 261 ods. 3 písm. b)
Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) subjektom verejného práva, pričom Traktor bol nadobudnutý za
účelom zabezpečovania verejných potrieb subjektu verejného práva, medzi predávajúcim a kupujúcim
bola tak uzavretá kúpna zmluva, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník
v ust. § 446 ObZ výslovne určuje, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo aj v tom prípade, kedy
predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, iba že by kupujúci v čase keď mal vlastnícke právo
nadobudnúť vedel, že predávajúci nie je jeho vlastníkom a že nie je ani oprávnený nakladať s tovarom
za účelom jeho predaja. Obchodný zákonník tak priamo prelamuje zásadu rímskeho práva na ktorú
poukazoval žalovaný vo svojich vyjadreniach, podľa ktorej nikto nemôže na druhého previesť viac
práv, než sám má. Dobromyseľný nadobúdateľ sa tak pri prevode hnuteľnej veci podľa Obchodného
zákonníka stáva vlastníkom aj v prípade, ak vec prevádza ten, kto k nej nemá ani vlastnícke právo,
ani iné oprávnenie nakladať s tovarom za účelom jeho predaja. Pokiaľ by pôvodnému vlastníkovi veci
vznikla v dôsledku takéhoto konania prevádzajúceho (ktorý nie je vlastníkom) škoda, môže si ju proti
prevádzajúcemu sám uplatniť ako náhradu škody. Nemôže ale zvrátiť skutočnosť, že vlastnícke právo
nadobudol dobromyseľný kupujúci.

42. Vzhľadom na možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k hnuteľnej veci dobromyseľným kupujúcim
súd následne zisťoval, či žalobca ako nadobúdateľ veci od obchodnej spoločnosti KALINOVČAN
spol. s r. o. bol v čase jej nadobudnutia dobromyseľný. Dôkazné bremeno preukázania, že žalobca
v čase nadobudnutia traktora vedel, že predávajúci nie je vlastníkom zaťažovalo žalovaného, pretože
negatívnu skutočnosť (nevedel som že predávajúci nie je vlastníkom) žalobca objektívne dokázať
nemôže. Negatívna skutočnosť sa dokázať nedá, vždy je nutné preukazovať existujúcu skutočnosť.

43. Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobca mal mať vedomosť o tom, že nie je možné nadobudnúť
vlastníctvo k Traktoru, a to na základe toho, že Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn.
51Cb/147/99 zo dňa 07.03.2000 spoločnosti KALINOVČAN spol. s r. o. zakázal, aby až do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej previedol na inú osobu vlastnícke právo k Traktoru. Rozhodnutie všeobecného
súdu je záväzné voči sporovým stranám, ktorých sa týka. Ak by sa žalobca o takomto rozhodnutí
dozvedel, nebolo by toto rozhodnutie pre neho záväzné (pretože nebol v konaní o odporovateľnosť
sporovou stranou), avšak ohľadom nadobudnutia majetku od predávajúceho by nebol dobromyseľný,
pretože by vedel, že predávajúci nie je na základe rozhodnutia súdu oprávnený svoj majetok prevádzať
na tretie osoby. Avšak v konaní nebolo preukázané, že by akýmkoľvek spôsobom bol žalobca
upovedomený o skutočnosti, že spoločnosť KALINOVČAN spol. s r.o. ako predávajúci je viazaný
rozhodnutím súdu, ktoré takýto predaj neumožnilo. Na predávajúceho priamo konkurzné konanie
vedené nebolo. Nie je možné zaťažovať každého nadobúdateľa tovaru v zmysle Obchodného zákonníka
preverovaním informácií, či na niektorého z predchádzajúcich vlastníkov kupovaného tovaru nebol
náhodou vyhlásený konkurz, ani keby z evidencie vozidla vedel zistiť totožnosť predchádzajúcich
vlastníkov. Naopak, správca konkurznej podstaty môže požiadať príslušné oddelenie policajného zboru
o blokáciu prevodu vozidla, ako to aj žalovaný skutočne po zápise majetku do konkurznej podstaty urobil,
a tým upovedomiť všetkých prípadných záujemcov o tom, že vlastnícke právo k majetku je sporné a



teda by už jeho nadobudnutie za takýchto okolností nebolo vyhodnotené ako dobromyseľné. V čase
nadobudnutia Traktoru však prevod motorového vozidla na v príslušnej evidencii blokovaný nebol a
žalobca nadobudol tovar od domnelého vlastníka bez toho, aby mal vedomosť o rozhodnutí o zákaze
jeho prevodu.

44. Pokiaľ prišlo k porušeniu povinnosti zo strany spoločnosti KALINOVČAN spol. s r. o.
a z tohto konania vznikla škoda, nie je možné zodpovednosť za takéto konanie pripisovať
dobromyseľnému nadobúdateľovi majetku. V tomto prípade porušili povinnosť určenú súdom
predstavitelia prevádzajúceho, teda KALINOVČAN spol. s r. o., takže prípadné nároky z náhrady škody,
ktorá týmto vznikla je nutné uplatniť voči nim. Súd preto dospel k záveru, že v prípade nadobudnutia
Traktora na základe kúpnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka od spoločnosti KALINOVČAN spol. s
r. o. bolo zo strany žalobcu dobromyseľné, a preto došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva v zmysle
§ 446 Obchodného zákonníka aj od nevlastníka.

45. Ako vyplýva zo zápisnice o dražbe sp. zn. ExÚ-210/04 zo dňa 30.06.2004, žalobca nadobudol
sklápací príves A., pôvodná EČV: R.-XX-XX na dražbe vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mariánom
Jurinom. Ustálená judikatúra všeobecných súdov dlhodobo vychádza z premisy, že udelením príklepu a
zaplatením najvyššieho podania nadobúda vydražiteľ vlastnícke právo k veci draženej prostredníctvom
súdnej exekúcie originárnym spôsobom. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1ObdoV/2/2004 zo dňa 26.05.2005, podľa ktorého vydražiteľ ktorému bol v exekučnom
konaní udelený príklep a zaplatil najvyššie podanie, nadobudol vlastníctvo k vydraženým veciam.
Takto nadobudnuté vlastnícke právo nemôže byť dotknuté ani prípadnými vadami exekučného konania.
V odôvodnení rozhodnutia Najvyšší súd SR uviedol, že „z uvedeného vyplýva požiadavka stability
právnych vzťahov, založených v exekučnom procese, najmä práv, ktoré nadobudli tretie osoby. Osoby
ktoré sa zúčastnia dražby pri uskutočňovaní exekúcie predajom hnuteľných a nehnuteľných vecí musia
mať istotu, že vydražením nadobudnú vlastníctvo k vydraženej veci. Nemajú možnosť, ale ani dôvod
skúmať, či exekútor pri príprave exekučnej dražby postupoval v súlade s Exekučným poriadkom.
Exekučný poriadok preto v § 61 stanovuje, že navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní
vylúčené. Obdobne ako Občiansky súdny poriadok v § 243d tak vyjadruje zásadu, že právne pomery
tretích osôb ktoré nadobudli práva už nemôžu byť dotknuté“.

46. Ako vyplýva z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, žalobca ako vydražiteľ nebol povinný
preverovať, či hnuteľná vec ktorú nadobudol na dražbe skutočne je vo výlučnom vlastníctve povinného
Poľnohospodárske družstvo Kalinovčan tak, ako to bolo uvedené v zápisnici o dražbe. Udelením
príklepu a zaplatením dražobnej ceny tak žalobca nadobudol vlastnícke právo ku Sklápaciemu prívesu
a túto skutočnosť už v zmysle § 61 Exekučného poriadku nie je možné zvrátiť. Pokiaľ žalovaný v
konaní poukazoval na skutočnosť, že ustanovenia Zákona o konkurze a vyrovnaní majú charakter lex
specialis pred všetkými ostatnými právnymi normami, treba upozorniť, že špecialita Zákona o konkurze
a vyrovnaní sa vzťahuje iba na proces konkurzu. V prípade, ak ide o právne vzťahy týkajúce sa dražby
podľa Exekučného poriadku, vykonávanej súdnym exekútorom, špeciálnymi ustanoveniami pre priebeh
a právne účinky dražby sú ustanovenia Exekučného poriadku, a preto nie je možné odvrátiť vyššie
popísaný následok dražby na nadobudnutie vlastníctva žalovaným poukazom na prednosť ustanovení
Zákona o konkurze a vyrovnaní.

47. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 04.05.2016 správne poukázal na skutočnosť, že následkom
úspešnej odporovateľnosti kúpnych zmlúv uzavretých úpadcom je správca povinný zahrnúť do
konkurznej podstaty všetko, čo v dôsledku neúčinného právneho úkonu dlžníka ušlo z dlžníkovho
majetku. Poukázal pritom aj na názor Najvyššieho súdu SR, vyjadrený v rozhodnutí Obo 41/2029 zo
dňa 20.08.2009 pričom zdôraznil, že ak vydanie takéhoto majetku z neúčinného právneho úkonu do
konkurznej podstaty nie je dosť dobre možné, napr. pre jeho zničenie, alebo opotrebovanie majetku,
alebo v dôsledku prevodu majetku na ďalšiu osobu, musí byť do podstaty vydaná náhrada obdobne, ako
je tomu pri vydaní bezdôvodného obohatenia. Citované rozhodnutie najvyššieho súdu SR tak potvrdzuje
záver súdu, že prevod majetku patriaceho do konkurznej podstaty, ktorým subjekt neoprávnene
disponuje na tretiu osobu je z hľadiska práva možný. Jeho následkom však nie je odňatie uvedeného
majetku tretej osobe (teda novému vlastníkovi) ako to tvrdí žalovaný, ale následkom je nárok správcu
konkurznej podstaty na uplatnenie si náhrady za ušlý majetok obdobne ako pri bezdôvodnom obohatení.
Vlastnícke právo tretej osoby, na ktorú bola vec z podstaty prevedená, je najsilnejším vecným právom,
chráneným výslovne Ústavou Slovenskej republiky.



48. Rozhodnutie v neprospech žalobcu by podľa názoru súdu tiež bolo v rozpore so základnou
zásadou spravodlivosti. Vlastník nadobudol obe hnuteľné veci v dobrej viere, a to Traktor v roku 2003 a
Sklápací príves v roku 2004. Ku dňu vydania rozhodnutia súdu tak uplynulo 12 rokov jeho oprávnenej
dobromyseľnej držby, počas ktorej do Traktora investoval peňažné prostriedky s vedomím, že mu
patrí. Bolo by voči nemu nespravodlivé, pokiaľ by obe hnuteľné veci musel odovzdať do konkurznej
podstaty, pričom to nebol žalobca, kto porušil povinnosti určené súdom. K porušeniu povinností prišlo
zo strany nadobúdateľa týchto vecí od úpadcu, teda zo strany spoločnosti KALINOVČAN spol. s r. o., a
preto prenášať zodpovednosť z tejto spoločnosti na žalobcu nie je spravodlivé, ale nemá to ani oporu
v súčasnej právnej úprave. Z uvedených dôvodov súd rozhodol, že žalovaný je povinný predmetný
hnuteľný majetok, ktorým je Traktor a Sklápací príves vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty tak, aby
žalobca ako vlastník týchto vecí mohol nerušene vykonávať všetky práva vlastníka.

49. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu
priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajskom súde v Banskej
Bystrici, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým (§365 ods. 1 CSP), že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak (§ 366 CSP)
a) sa týkajú procesných podmienok
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo má ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje