Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/46/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200378 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200378.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Petra Kvietka, v právnej veci žalobcu: Aston Oil s. r. o., so sídlom Severná 19, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 353 260, zastúpený konateľom C. C., právne zastúpený JUDr. Michalom Badinským, advokátom, Ul. ČSA 20, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 107210/2016 zo dňa 02.02.2016 a rozhodnutia žalovaného č. 121117/2016 zo dňa 05.02.2016, takto r o z h o d o l : I. Súd žaloby žalobcu z a m i e t a . II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Bratislave č. 1342286/2015/9104403 zo dňa 27.08.2015 Daňový úrad v Bratislave podľa § 68 ods. 5 a 6 zákna č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil platiteľovi DPH Aston Oil s. r. o., Cyprichova 2483/58, 831 05 Bratislava, IČO: 44 353 260, DIČ: 2022705410, IČ DPH: SK2022705410, rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie jún 2009 v sume 321 862,78 eur. 2. Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal žalobca odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím č. 107210/2016 zo dňa 02.02.2016 vydal rozhodnutie, podľa ktorého Finančné riaditeľstvo SR podľa § 74 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odvolaniu nevyhovel a rozhodnutie č. 1342286/2015/9104403 zo dňa 27.08.2015, ktorým Daňový úrad Bratislava podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil za zdaňovacie obdobie jún 2009 rozdiel DPH podľa pomôcok v sume 321 862,78 eur, potvrdil. 3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca a vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/46/2016. 4. Krajský súd poznamenáva, že na krajskom súde napadli aj ďalšie veci žalobcu pod sp. zn. 23S/45/2016, 23S/47/2016, 23S/48/2016, 23S/49/2016, 23S/50/2016, 23S/51/2016, 23S/52/2016. Konanie v týchto veciach bolo zastavené, pretože žalobca nezaplatil súdny poplatok. 5. Druhým rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Bratislave č. 1342625/2015/9104403 zo dňa 27.08.2015 Daňový úrad v Bratislave podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil platiteľovi DPH Aston Oil s. r. o., Cyprichova 2483/58, 831 05 Bratislava, IČO: 44 353 260, DIČ: 2022705410, IČ DPH: SK2022705410, rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012 v sume 7 012,52 eur. 6. Proti tomuto rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal žalobca odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 121117/2016 zo dňa 05.02.2016 rozhodol tak, že Finančné riaditeľstvo SR podľa § 74 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odvolaniu nevyhovel a rozhodnutie č. 1342625/2015/9104403 zo dňa 27.08.2015, ktorým Daňový úrad Bratislava podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil za zdaňovacie obdobie apríl 2012 rozdiel DPH podľa pomôcok v sume 7 012,52 eur, potvrdil. 7. Proti tomu rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca a vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/57/2016. 8. Krajský súd poznamenáva, že okrem predmetnej veci napadli na krajskom súde ešte aj ďalšie veci žalobcu, a to pod sp. zn. 23S/54/2016, 23S/55/2016, 23S/56/2016, 23S/58/2016, 23S/59/2016, 23S/60/2016, 23S/61/2016. V uvedených veciach krajský súd konanie zastavil, pretože žalobca nezaplatil súdny poplatok. 9. Žaloba žalobcu pod sp. zn. 23S/46/2016 napadla na krajskom súde dňa 11.04.2016. Žaloba žalobcu pod sp. zn. 23S/57/2016 napadla na krajskom súde dňa 25.04.2016. 10. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Z obidvoch žalôb vyplýva, že boli podané v mesiaci apríl 2016, t. j. pred účinnosťou zákona č. 162/2015 Z.z., tento zákon nadobudol účinnosť od 01.07.2016. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam postupoval súd v konaní podľa zákona č. 162/2015 Z.z. (SSP). 12. Podľa § 65 ods. 1 SSP, v záujme hospodárnosti konania môže správny súd uznesením spojiť veci na spoločné konanie, ktoré sa u neho začali na základe samostatnej žaloby, a ktoré spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania. 13. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o veci, ktoré spolu súvisia, týkajú sa tých istých účastníkov konania, súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania spojil veci, ktoré napadli na krajskom súde pod sp. zn. 23S/46/2016 a sp. zn. 23S/57/2016 s tým, že tieto veci sa vedú pod spoločnou sp. zn. 23S/46/2016. 14. V žalobách žalobca navrhoval napadnuté rozhodnutia č. 107210/2016 zo dňa 02.02.2016, ako aj rozhodnutie č. 121117/2016 zo dňa 05.02.2016 zrušiť a veci vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 15. Žalobca v bode označený I. namietal, že Daňový úrad Bratislava začal dňa 17.03.2014 v ich spoločnosti daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie január 2009 - december 2009 a január 2012 - december 2012. Daňová kontrola bola ukončená Oznámením o určovaní dane podľa pomôcok. Daň bola určená z účtovných a daňových dokladov poskytnutých od Kriminálneho úradu finančnej správy Bratislava (ďalej len „KÚFS“). 16. V bode označenom II. žalobca uviedol, že dňa 08.10.2012 konateľ spoločnosti Aston Oil s. r. o. zistil, že mu bol zamedzený prístup do kancelárskych priestorov v Šali na ulici Hlavná 14, ktoré dlhodobo využíval na základe nájomnej zmluvy. O uvedenom písomne informoval prenajímateľa listom. Napriek viacerým oznámeniam a výzvam na vydanie vecí, t. j. kompletnej účtovnej dokumentácie ich spoločnosti z uvedených kancelárskych priestorov, k tomu nedošlo. Vstup do priestorov, a teda prístup k ich vlastným účtovným dokladom zostal naďalej zamedzený. Medzi žalobcom ako nájomcom a prenajímateľom došlo k súdnemu sporu, ku dňu podania žaloby im vstup do kancelárskych priestorov nebol umožnený. Dňa 27.08.2013 boli ich účtovné a daňové doklady za preverované obdobie v papierovej aj elektronickej forme (pevné disky) zaistené a fyzicky odňaté KÚFS Bratislava z ich kancelárskych priestorov v Šali bez ich prítomnosti (ich kancelárske priestory sprístupnil KÚFS, ako aj doklady a veci protokolárne odovzdal, správca budovy), z čoho vyplýva, že fyzicky nedisponovali ani jediným účtovným dokladom týkajúcim sa predmetného obdobia, nakoľko mali v kancelárskych priestoroch uložené jediné originálne vyhotovenia účtovných dokladov. Voči postupu KÚFS pri zaistení a odovzdaní dokladov a vecí bolo z ich strany podané trestné oznámenie, ktoré naďalej prebieha v konaní ČVS: KÚFS-37/7054-V-2015, v tomto konaní vyšetrujú orgány spadajúce pod Finančné riaditeľstvo SR. 17. V bode označenom III. žalobca uviedol, že Oznámenie o výkone daňovej kontroly č. 9104403/5/76299/2014/KovK zo dňa 06.02.2014 bolo prevzaté dňa 26.02.2014. Na toto oznámenie reagoval žalobca Oznámením o nemožnosti výkonu daňovej kontroly zo dňa 03.03.2014, v ktorom správcovi dane oznámili, že požadované doklady boli dňa 27.08.2013 zaistené KÚFS Bratislava, o čom predložili preukazujúce písomné podklady. Napriek tomu, že správca dane mal vedomosť, kde sa požadované doklady nachádzajú, bez zavinenia ich spoločnosti a bez možnosti ich získať, vôbec nekonal a opakovane písal výzvy na doručenie dokladov. Až na základe výsledkov pojednávania zo dňa 07.07.2014 si správca dane toho istého dňa vyžiadal doklady od KÚFS Bratislava. Tieto mu KÚFS Bratislava predložil s tým, že zasiela doklady, ktoré má KÚFS Bratislava k dispozícii a že sa nejedná o kompletné účtovníctvo. Spoločnosť žalobcu mala v kancelárskych priestoroch v Šali kompletné účtovníctvo, a to v písomnej aj elektronickej forme, o čom svedčí jednoznačne Zápisnica a Protokol o zaistení vecí a odovzdaní dokladov zo dňa 27.08.2013, ktoré vypracoval KÚFS Bratislava a podpísala ich tretia osoba, ktorá s uvedenými dokladmi a vecami v žiadnom prípade nemala nakladať. 18. Daňový úrad Bratislava výzvou zo dňa 21.11.2014 vyzval žalobcu, aby identifikovali zo zoznamu dokladov (teda nie zo samotnej dokumentácie) vypracovaným správcom dane podľa dokumentácie, s ktorou od 10.08.2012 nakladali tretie osoby, a to prenajímateľ kancelárskych priestorov a KÚFS od 27.08.2013 a o stave a rozsahu, o ktorom nemal žalobca žiadnu vedomosť, ktoré z nich sú ich dokladmi, ktoré doklady z uvedenej prílohy - zoznam dokladov za rok 2009 a 2012, sú doklady spoločnosti Aston Oil, s. r. o. Na to žalobca reagoval vyjadrením zo dňa 13.01.2015, v ktorom opätovne uviedli, že si nedovolia vierohodne verifikovať priložený zoznam dokladov, nakoľko predmetné doklady neboli z ich strany nikomu protokolárne odovzdané a že pri odovzdaní, prevzatí a zadržaní dokladov firmy Aston Oil s. r. o. a iných došlo k závažnému porušeniu Ústavy SR, zákonov SR a Európskych noriem. Spoločnosť žalobcu v rámci svojich možností umožnila výkon daňovej kontroly, poskytla zamestnancom Daňového úradu Bratislava súčinnosť a všetky dostupné a relevantné podklady a informácie, ktoré mali k dispozícii, komunikovala s nimi, a to písomne, telefonicky a aj osobne, o čom svedčia zápisy v správnom spise. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na stanovisko Finančného riaditeľstva SR pre KÚFS zo dňa 28.03.2014, podľa ktorého „Daňový poriadok výslovne ukladá daňovému subjektu predložiť doklady ku daňovej kontrole. Ak daňový subjekt doklady nemá z dôvodu, že boli zaistené, správca dane je povinný akceptovať potvrdenie o zaistení dokladov.“ Žalobca je preto z uvedeného dôvodu presvedčený, že dôvod prechodu na výkon kontroly určovania dane podľa pomôcok v zmysle § 48 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z.z. nebol daný a správca dane, keď takto postupoval, porušil zákon. 19. V bode žaloby označenej IV. žalobca uviedol, že v priebehu daňovej kontroly uskutočnil Daňový úrad Bratislava dňa 09.12.2014 ústne pojednávanie s niektorými obchodnými partnermi, ktorí boli ich najväčšími dodávateľmi v kontrolovanom období, a to najmä so zástupcami spoločnosti JETOIL SE, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní dňa 09.12.2014. Dňa 15.12.2014 sa následne uskutočnilo ústne pojednávanie s účtovníčkou spoločnosti WLC spol. s r. o. v konkurze, ktorá však v rozhodnom období už účtovníctvo tejto spoločnosti neviedla. Uvedené dve spoločnosti boli v rozhodnom období najväčšími dodávateľmi žalobcu a ich klasifikácia ako účastníkov konania a nie svedkov je účelová a nemá oporu v zákone. Ohľadne výsluchu spoločnosti WLC spol. s r. o. v konkurze je rozhodná tá skutočnosť, o ktorej bol správca dane informovaný prostredníctvom prílohy k odvolaniu, a to písomného vyjadrenia (30.09.2015) pána J. V., konateľa spoločnosti WLC, spol. s r. o. v konkurze, že nakoľko sa táto spoločnosť nachádza v konkurze, jej účtovné doklady, súčasťou ktorých boli aj podklady preukazujúce obchodovanie so spoločnosťou žalobcu, boli odovzdané správcovi konkurznej podstaty. Odvolací orgán sa nevysporiadal vo svojom rozhodnutí s písomným vyjadrením pána J. V., ako zástupcom spoločnosti WLC, spol. s r. o. v konkurze, ani s Protokolom o prevzatí účtovných dokladov spoločnosti WLC, spol. s r. o. v konkurze správcom konkurznej podstaty. Doklady, ktoré sa nachádzajú v konkurznom spise WLC, spol. s r. o. v konkurze, a ktoré správca dane nezabezpečil, poškodili daňový subjekt na jeho právach. Správca dane mal možnosť a povinnosť tieto doklady od konkurzného správcu vyžiadať a použiť ich pri svojich rozhodnutiach. 20. Vo veci sp. zn. 23S/57/2016 žalobca k veci ďalej uviedol, že v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly „zistil“ Daňový úrad Bratislava, že najväčším dodávateľom daňového subjektu Aston Oil s. r. o. v roku 2012 bola spoločnosť UNIVERSAL EXPORTS LTD, s. r. o., Špitálska 10, Bratislava, u ktorej miestne príslušný správca dane dňa 17.04.2014 začal vykonávať daňové kontroly. Táto daňová kontrola bola tiež začatá na základe podnetu KÚFS a nebola ku dňu podania žaloby ukončená. Ako vyplýva z jednotlivých rozhodnutí o vyrubení dane Daňovým úradom Bratislava zo dňa 27.08.2015, správca dane vykonal za rok 2009 pojednávanie s najväčšími dodávateľmi za rok 2009 (WLC, spol. s r. o. a JETOIL SE), o ktorých mal vedomosť získanú rovnakým spôsobom ako o najväčšom dodávateľovi za rok 2012 spoločnosti UNIVERSAL EXPORTS LTD, s. r. o., a to z dokladov KÚFS. Už to, že v rozhodnutiach za rok 2012 sa nachádzajú skutočnosti o výkone daňovej kontroly za rok 2009, je podivné a svedčí o kompletnosti výkonu týchto kontrol. V rámci výkonu tejto kontroly správca dane ani nevyzval konateľa spoločnosti UNIVERSAL EXPORTS LTD, s. r. o., k predloženiu dôkazov a ani nedožiadal o preverenie týchto informácií príslušný daňový orgán. Odvolací orgán sa nevysporiadal vo svojich rozhodnutiach s písomným vyjadrením pána J. V., ako štatutárneho zástupcu spoločnosti UNIVERSAL EXPORTS LTD, s. r. o., v kontrolovanom období. Svedecká výpoveď je jedným z dôkazov v daňovom konaní a správca dane má na ňu prihliadať a preskúmať ju. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 34/97 a 4Sž 35/97. Išlo o situáciu, keď daňový subjekt (žalobca) doručil v rámci odvolacieho konania odvolaciemu orgánu (žalovanému) prílohy - svedeckú výpoveď pána J. V.. 21. To, že správny orgán nevykonal kroky k zabezpečeniu účtovných dokladov spoločnosti UNIVERSAL EXPORTS LTD, s. r. o., a spoločnosti WLC, spol. s r. o. v konkurze, najväčší obchodný dodávateľ spoločností Aston Oil v roku 2009 a 2012 hrubým spôsobom porušil zákon a konal s neodbornou spôsobilosťou. Obdobne postupoval aj odvolací orgán. 22. Správca dane mal vedomosť o všetkých dodávateľoch spoločnosti žalobcu v roku 2009 a v roku 2012 a mal k dispozícii aj dodávateľské faktúry. Napriek tomu nevykonal kroky k zaisteniu preukázania obchodov a zdaniteľných plnení ich spoločností ako dožiadania a ústne pojednávanie s inými spoločnosťami, ktoré boli ich dodávateľmi, obmedzil sa len na komunikáciu s dvoma vyššie uvedenými subjektmi. 23. V bode označenom V. žalobca poukazoval na to, že ústne pojednávanie s konateľom spoločnosti sa uskutočnilo dňa 07.07.2014 na základe prevzatých predvolaní a bola o ňom spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Dňa 20.11.2014 podal správca dane na OR PZ Bratislava III žiadosť o predvedenie pána C. C. (konateľa spoločnosti Aston Oil s. r. o.) s odôvodnením, že neprevzal predvolania správcu dane zo dňa 18.03.2014 a zo dňa 31.03.2014 (k predvedeniu konateľa spoločnosti nedošlo, pretože ho nezastihli na uvedenej adrese). Žalobca tvrdil, že ak sa konateľ spoločnosti nedostavil na ústne pojednávanie, mal správny orgán možnosť postupovať podľa § 20 ods. 2 Daňového poriadku a požiadať o predvedenie osoby. 24. V bode označenom VI. žalobca vytýkal správnemu orgánu, že mal postúpiť odvolanie II. st. správnemu orgánu v lehote 30 dní v zmysle § 73 ods. 2 Daňového poriadku a napriek tomuto ustanoveniu bolo odvolanie postúpené až na 33 deň. Ďalej vytýkal správnemu orgánu (I. st. správnemu orgánu), že porušil zákon aj tým, že nedoručil žalobcovi upovedomenie o postúpení odvolania na II. st. správny orgán. Upovedomenie Finančného riaditeľstva SR o predĺženie lehoty na rozhodnutie o odvolaní zo dňa 15.12.2015 bolo zaslané po tejto lehote, čím došlo ku konaniu FR SR v rozpore so zákonom. 25. V bode označenom VII. žalobca vytýkal daňovému subjektu, že v zmysle § 23 Daňového poriadku (nazeranie do spisov) boli hrubým spôsobom porušené jeho práva pri nazeraní do daňového spisu v predmetnej daňovej kontrole, ktorá sa uskutočnila dňa 29.09.2015, o čom svedčí Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 29.09.2015 a Úradný záznam zo dňa 06.04.2016. 26. V bode VIII. žalobca poukázal na to, že na daňové konanie sa neviaže tzv. zásada koncentrácie konania. Odvolací orgán sa v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní musí vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, a to vrátane údajov, ktoré odvolávajúci sa uviedol v doplnkoch odvolania. Ak sa správny orgán v rozhodnutí o odvolaní nevysporiadal so všetkými skutočnosťami uplatnenými v odvolaní, je to dôvod na to, aby súd zrušil rozhodnutie z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž 51/96). Podľa názoru žalobcu sa odvolací orgán na základe vyššie uvedených skutočností nevysporiadal so všetkými dôvodmi odvolania, vrátane dôvodov uvedenými v doplnkoch. 27. K žalobám žalobcu podal vyjadrenia žalovaný, v ktorých navrhoval obidve žaloby žalobcu zamietnuť. V dôvodoch pre určenie dane podľa pomôcok žalovaný uviedol, že žalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly účelovo nepreberal písomnosti, odmietol so správcom dane verifikovať získané doklady od tretej osoby, a preto správca dane posúdil konanie žalobcu ako neumožnenie výkonu daňovej kontroly zo strany daňového subjektu, čím boli naplnené dôvody pre určenie dane podľa pomôcok v zmysle ustanovení § 48 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní. Daňová kontrola bola ukončená Oznámením o určovaní dane podľa pomôcok z dôvodu, že správca dane daňovému subjektu Aston Oil s. r. o. na adresu sídla zaslal Oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok zo dňa 14.01.2015, oznámenie sa správcovi dane vrátilo s označením „adresát neznámy.“ V zmysle § 31 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. sa písomnosť považuje za doručenú v deň jej vrátenia správcovi dane, a to aj vtedy, ak adresát, ktorému bola písomnosť doručená, sa o tom nedozvedel. Písomnosť bola vrátená správcovi dane dňa 21.01.2015 a týmto dňom ju správca dane považoval za doručenú a určovanie dane podľa pomôcok začal dňa 22.01.2015. Žalobca podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie jún 2009, v ktorom si uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 321 862,78 eur a v daňovom priznaní k DPH apríl 2012, v ktorom si uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 7 012,52 eur. 28. Keďže kontrolovaný daňový subjekt si nesplnil svoju povinnosť predložiť ku kontrole daňové a účtovné doklady za zdaňovacie obdobie jún 2009, apríl 2012, správca dane pri určení dane použil v zmysle § 48 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v procese určenia dane daňové priznanie za zdaňovacie obdobie jún 2009 a účtovné doklady a daňové doklady poskytnuté od KÚFS, v danom prípade neboli skreslené domnienky, tak ako to tvrdí daňový subjekt, ale išlo o daňové priznanie, do ktorého údaje uviedol sám daňový subjekt a doklady, ktoré získal správca dane od KÚFS (ktorý ich v danom prípade získal v rámci svojej činnosti), ktoré bol správca dane v danom prípade oprávnený použiť ako pomôcky. Vzhľadom k tomu, že v procese správy daní nesie dôkazné bremeno daňový subjekt, je správca dane oprávnený údaje uvedené daňovým subjektom v rámci daňovej kontroly preverovať. Daňový subjekt Aston Oil s. r. o. (žalobca) mal možnosť vyjadriť sa k dodržaniu zákonných podmienok na použitie spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. Žalobca nepredložil pripomienky v lehote určenej vo výzve č. 1095665/2015, o čom bol spísaný úradný záznam zo dňa 19.08.2015. Pri procese určovania dane podľa pomôcok nie je možné vykonávať dokazovanie, ale sa daň len určuje. Daňový subjekt má v zmysle Daňového poriadku možnosť vyjadriť sa len k dodržaniu zákonných podmienok pre použitie tohto spôsobu určenia dane a k tomu, či správca dane prihliada na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. Podľa Daňového poriadku správca dane nemá povinnosť zisťovať takéto okolnosti, ale ak sú mu v procese určovania dane podľa pomôcok známe, musí na ne prihliadať. Za nepodstatnú považuje žalovaný aj námietku žalobcu, že skutkový stav v predmetnej veci nebol náležite zistený a daňové orgány nevykonali dôkazy, ktoré by viedli k náležitému zisteniu skutkového stavu, pretože tak, ako už bolo spomínané, pri procese určovania dane podľa pomôcok nie je možné vykonávať dokazovanie. Správca dane nemusí z úradnej povinnosti vyhľadávať a získavať skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom k tomu, aby daňový subjekt mohol v konaní uplatniť svoj nárok na priznanie odpočítania dane. Z administratívneho spisu správcu dane vyplýva, že celý postoj žalobcu k správcovi dane možno považovať za odmietnutie výkonu daňovej kontroly. Správca dane pri určení dane podľa pomôcok postupoval v súlade s § 48 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, podľa ktorého správca dane je oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. 29. Žalovaný k bodu žalobcu označený I. uviedol, že daň bola v danom prípade určená na základe daňového priznania DPH za zdaňovacie obdobie jún 2009 a apríl 2012 a účtovných a daňových dokladov poskytnutých od KÚFS Bratislava. 30. K dôvodom žaloby uvedenej v časti označenej žalobcom II. žalovaný uviedol, že žalobcom uvádzané skutočnosti nie je možné akceptovať, pretože v zmysle § 70 ods. 6 Zákona o DPH je platiteľ povinný uchovávať evidenciu DPH po dobu 10 rokov (ktorá je vždy v rámci daňových kontrol podkladom k preverovaným prijatým a dodaným zdaniteľným obchodom podľa Zákona o DPH) a ktorá tiež nebola správcovi dane v priebehu výkonu daňovej kontroly žalobcom predložená. Taktiež v zmysle § 76 ods. 4 a 5 je platiteľ povinný po dobu uchovávania faktúr zaručiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a ich čitateľnosť. Faktúry poslané alebo sprístupnené elektronicky po dobu uchovávania faktúr musia byť čitateľné, nesmú byť menené. V tomto smere žalovaný poukázal na čl. 246 smernice Rady 2006/112 ES o spoločnom systéme DPH, ktorý ukladá daňovému subjektu povinnosť zabezpečiť vierohodnosť pôvodu faktúry (po celé obdobie uchovávania faktúr musí byť zaručená vierohodnosť ich pôvodu a neporušenosť ich obsahu, ako aj ich čitateľnosť), teda potvrdenie totožnosti dodávateľa, resp. poskytovateľa alebo vyhotoviteľa faktúry. Ďalej poukazoval na § 70 Zákona o DPH, ktorý ukladá daňovému subjektu povinnosť viesť záznamy o tovaroch a službách a v rámci daňovej kontroly je povinný aj na ich základe preukázať pôvod a spôsob nadobúdania tovarov a služieb, ktoré deklaroval v podanom daňovom priznaní k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie. Ďalej uviedol, že aj v zmysle ustanovenia § 31 - § 36 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve má obchodná spoločnosť všetky účtovné doklady a účtovné evidencie archivované päť rokov od roku ich vystavenia a je povinná ich na požiadanie predložiť oprávnenému orgánu v písomnej forme a aj v technickej forme. Aby bol žalobca v danom prípade súčinný a spolupracoval by napríklad s tretími osobami (s prenajímateľom - so svojím obchodným partnerom, ako aj s KÚFS Bratislava) mohol účtovné a iné doklady riadne získať a predložiť ich na výkon daňovej kontroly tak, ako mu to taxatívne ukladá ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, čo v danom prípade nebolo zo strany žalobcu (pravdepodobne) zámerne zrealizované i napriek tomu, že podľa jeho tvrdenia skutočnosť - o daňový dokladoch sa dozvedel už dňa 08.10.2012. 31. K žalobným námietkam žalobcu uvedenej v časti označenej III. žaloby žalovaný uviedol, že s námietkami žalobcu sa nestotožňuje, pretože odvolací orgán v danom prípade postupoval podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán iba dodržanie zákonných podmienok na použitie § 48. Žalovaný nezistil zo strany správcu dane v procese určenia dane podľa pomôcok porušenie zákonných podmienok, preto nebolo odvolanie žalobcu vyhovené a napadnuté rozhodnutie bolo potvrdené. 32. Žalovaný ďalej uviedol, že Daňový úrad v Bratislave na základe vydaného oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 06.02.2014 (doručené dňa 26.02.2014) začal dňa 17.03.2014 u daňového subjektu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie január - december 2009 a január - december 2012. Daňová kontrola mala byť u žalobcu vykonaná na základe podnetu na vykonanie daňovej kontroly DPH, ktorý bol Daňovému úradu Bratislava doručený od KÚFS. Žalobca listom zo dňa 03.03.2014 oznámil správcovi dane, že požadované doklady nemôže predložiť, pretože boli dňa 27.08.2013 zaistené KÚFS Bratislava. Z § 45 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. vyplývajú pre daňový subjekt vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosti uvedené pod písm. a) - h). I napriek žalobcom uvádzaným dôvodom (podľa ktorých „nemohol“ správcovi dane predložiť žiadne doklady), zodpovednosť za ich predloženie správcovi dane je na strane žalobcu a nie na strane správcu dane, resp. tretích osôb (prenajímateľa kancelárie a KÚFS), tak ako sa mylne domnieva žalobca. Z dôvodu nepredloženia dokladov zo strany daňového subjektu zamestnanci správcu dane v priebehu výkonu daňovej kontroly vykonali dňa 17.03.2014 na adrese sídla daňového subjektu Aston Oil s. r. o. miestne zisťovanie, u ktorého zistili, že na uvedenej adrese sa nachádza obytný dom, ale kontrolovaný daňový subjekt na adrese zapísanej v obchodnom registri Cyprichova 2483/58 v Bratislave, nenašli. Z vykonaného šetrenia vyplýva, že daňový subjekt na adrese, ktorú má registrovanú v obchodnom registri, nesídli. Správca dane sa skontaktoval s konateľom spoločnosti (prostredníctvom telefónu), aby dohodol termín spísania zápisnice o ústnom pojednávaní a o predložení dokladov, ale konateľ spoločnosti požiadal správcu dane, aby mu žiadosť o ústne pojednávanie doručil poštou (úradný záznam zo dňa 17.03.2014). Správca dane následne zaslal na adresu sídla spoločnosti predvolanie zo dňa 18.03.2014 (bolo vrátené späť na daňový úrad s poznámkou poštového úradu „adresát neznámy“) a opakované predvolanie zo dňa 31.03.2014 (vrátené späť na daňový úrad s poznámkou poštového úradu „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“). Dňa 20.05.2014 zaslal správca dane daňovému subjektu výzvu na predloženie dokladov, ktorá sa tiež vrátila späť na daňový úrad s poznámkou poštového úradu „zásielka neprevzatá v odbernej lehote.“ K tvrdeniu žalobcu, podľa ktorého došlo z jeho strany k pochybeniu, keď zabudol zaplatiť poplatok Slovenskej pošte a že mu z tohto dôvodu neboli doručované zásielky, žalovaný uviedol, že konateľ spoločnosti sám požiadal správcu dane, aby mu žiadosť o ústne pojednávanie doručovali poštou, mal vedomosť o skutočnosti, že mu správca bude doručovať písomnosti, napriek tomu pri preberaní zásielok nebol aktívny a písomnosti od správcu dane, podľa žalovaného, účelovo nepreberal. 33. Na základe predvolania sa dňa 07.07.2014 dostavil na Daňový úrad Bratislava konateľ spoločnosti Aston Oil s. r. o., ktorý na otázky správcu dane sa okrem iného vyjadril nasledovne: - predmetom podnikateľskej činnosti bol veľkoobchodný nákup a predaj tovaru, a to minerálnych olejov, - kompletnú dokumentáciu k prebiehajúcim obchodom mal v prenajatých priestoroch v Šali, ktoré mu však boli zneprístupnené a k predmetným dokladom mu bol znemožnený prístup, takže tieto doklady napriek jeho snahe predložiť správcovi dane, nemôže, - obchody s partnermi prebiehali na základe rámcových zmlúv a aj formou faktoringu cez banku, obchody zabezpečoval sám bez sprostredkovateľov, - za predmetné obdobia si nepamätal, kto robil účtovníctvo, predpokladal, že doklady môže mať účtovníčka, od ktorej sa chcel pokúsiť doklady získať, ale vzápätí uviedol, že nemá žiadne doklady. Podľa žalovaného, vyjadrenia konateľa žalobcu nie je možné považovať za vierohodné, pretože jeho tvrdenia k nepredloženiu účtovných dokladov nesú znaky rozporných tvrdení, keď na jednej strane konateľ žalobcu správcovi dane tvrdil, že kompletnú dokumentáciu k prebiehajúcim obchodom mal v prenajatých priestoroch v Šali, ktoré mu však boli zneprístupnené a k predmetným dokladom mu bol znemožnený prístup, takže tieto doklady napriek jeho snahe, predložiť správcovi dane nemôže a na druhej strane v rámci toho istého pojednávania uviedol, že doklady môže mať účtovníčka, od ktorej sa chce pokúsiť doklady získať, ale vzápätí správcovi dane uviedol že nemá žiadne doklady. Žalobca následne ani požadované doklady na výkon daňovej kontroly správcovi dane nepredložil. Na základe uvedených skutočností je nesporné, že tvrdenie daňového subjektu v tom smere, že „poskytol zamestnancom správcu dane súčinnosť a všetky dostupné a relevantné podklady a informácie“, sú irelevantné, pretože odvolávanie sa na účtovníčku, ktorá by podľa neho mala mať doklady a hneď následne argumentovať, že „nemá žiadne doklady“, nie je podľa žalovaného relevantná informácia. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, podľa ktorého došlo k nezákonnému zásahu do práv žalobcu zo strany správcu dane a odvolacieho orgánu. Tvrdenie žalobcu nie je podložené žiadnymi dôkaznými prostriedkami. 34. Správca dane listom zo dňa 07.07.2014 požiadal o zapožičanie dokladov daňového subjektu Aston Oil s. r. o. za kontrolované zdaňovacie obdobia KÚFS v Bratislave, ktorý požiadavke správcu dane vyhovel listom zo dňa 17.07.2014 a doklady daňového subjektu zapožičal. V sprievodnom liste sa uvádza, že v danom prípade sa nejedná o kompletné účtovníctvo. 35. Správca dane zaslal daňovému subjektu (na adresu sídla spoločnosti) výzvu na predloženie dôkazov a vyjadrenia k poskytnutej prílohe - zoznam dokladov za rok 2009 a 2012 (č. 9104403/5/5147508/2014/ KovK zo dňa 21.11.2014, doručené dňa 18.12.2014), ktoré správca dane prijal od KÚFS Bratislava a z ktorých kontrolovaný daňový subjekt mal správcovi dane identifikovať doklady spoločnosti Aston Oil s. r. o., ale na predmetnú výzvu reagoval písomným vyjadrením, v ktorom uviedol, že: „napriek vyvinutej snahe a úsiliu si nedovolím vierohodne identifikovať Vami predložený zoznam dokladov, nakoľko som doklady v ňom uvedené nikomu protokolárne neodovzdal a nik ich odo mňa protokolárne neprevzal. Mám za to, že pri odovzdávaní, prevzatí a zadržaní dokladov firmy Aston Oil s. r. o., Bratislava, IČO: 44 353 260 a iných došlo k závažnému porušeniu Ústavy SR, zákonov SR a Európskych noriem. Žalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly nielenže doklady správcovi dane nepredložil, ale v súčinnosti so správcom dane odmietol verifikovať doklady získané správcom dane od KÚFS Bratislava i napriek tomu, že ho správca dane k uvedenej verifikácii vyzval. Zo strany žalobcu nebola zrealizovaná žiadna aktivita za účelom získania predmetných dokladov, napríklad od svojich dodávateľov a odberateľov, s ktorými „aktívne obchodoval“ v rokoch 2009 a 2012. Aktu zadržania dokladov sa nezúčastnil správca dane a ani sa zúčastniť nemohol, pretože uvedený akt zabezpečoval KÚFS a nie Daňový úrad Bratislava, čiže v danom prípade išlo o iné konanie a nie o konanie správcu dane v priebehu výkonu daňovej kontroly a následného určenia dane podľa pomôcok, preto žalobcom uvádzané skutočnosti súvisiace so zadržaním dokladov považuje žalovaný za nedôvodné. 36. Žalovaný k žalobným námietkam uvedeným v žalobe pod IV. uviedol, že svedkom môže byť len osoba, ktorá v prejednávanej daňovej veci nie je v pozícii daňového subjektu. Štatutárni zástupcovia spoločnosti WLC, spol. s r. o., ako aj splnomocnená zástupkyňa JETOIL SE v daňových konaniach konali ako účastníci daňového konania. Žalovaný dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/80/2013 zo dňa 30.07.2014, z ktorého vyplýva, že daňové úrady, ktoré preverovali a zisťovali skutkový stav u dodávateľských spoločností, boli v daných prípadoch v postavení miestne príslušných správcov dane týchto spoločností a daňové subjekty (dodávatelia) boli v predmetných konaniach (daňových konaniach, resp. miestnych zisťovaniach) v postavení miestne príslušných daňových subjektov a nie v postavení svedka. Žalovaný k veci ešte uviedol, že z obsahu získaného preberacieho protokolu, ktorým pán E. odovzdal pánovi C. (konateľovi spoločnosti žalobcu) ako osobe správnej rady spoločnosti JETOIL SE dokumenty, je zrejmé, aké konkrétne dokumenty boli odovzdané, ale z obsahu predmetného protokolu nevyplýva, že by týmto protokolom mali byť prevzaté dokumenty týkajúce sa zdaniteľných plnení a obchodných vzťahov spoločnosti JETOIL SE so žalobcom za preverované obdobie roka 2009 tak, ako to tvrdí žalobca. Žalovaný ďalej uviedol, že ani z predložených dôkazov daňového subjektu v odvolaní, ktorým je preberací protokol medzi spoločnosťou WLC, spol. s r. o. a správcom konkurznej podstaty zo dňa 19.02.2010, nepotvrdzuje existenciu dokladov dodávateľskej spoločnosti, pretože došlo k zmene správcu konkurznej podstaty a o prevzatí dokladov dodávateľskej spoločnosti novým správcom konkurznej podstaty nebol žalobcovi predložený taký dokument, ktorý by preukazoval ich existenciu. Podľa žalovaného ani písomné vyjadrenie konateľa spoločnosti J. V., správcu konkurznej podstaty WLC, bez predloženia akýchkoľvek dôkazov, ktoré by jednoznačne preukázali reálnosť obchodných vzťahov s kontrolovaným daňovým subjektom, nie je možné považovať za dostatočný dôkaz v daňovom konaní, pretože je to len tvrdenie o tejto skutočnosti bez predloženia akýchkoľvek relevantných dôkazov. 37. K bodu IV. žalovaný v súvislosti s vecou vedenou pod sp. zn. 23S/57/2016 uviedol, že pokiaľ sa žalovanému vytýka, že v rámci daňovej kontroly nevyzval konateľa spoločnosti UNIVERSAL EXPORTS LTD, s. r. o., k predloženiu dôkazov a nepožiadal o preverenie týchto informácií príslušný daňový úrad, žalovaný uviedol, že v danom konaní platí prejednávacia zásada a nie zásada vyhľadávacia, resp. prešetrovacia. Povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno je na strane žalobcu. Správca dane nemusí z úradnej povinnosti vyhľadávať a získavať skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom k tomu, aby daňový subjekt mohol v konaní uplatniť svoje nároky na priznanie odpočítania dane. Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatňované daňovým subjektom, je tieto prejednať a umožniť daňovému subjektu ich existenciu správne z významných hľadísk preukázať relevantnými dôkazmi. Touto zásadou sa správca dane dôsledne riadil. Dá sa oprávnene očakávať od daňovníka vedomosť o tom, že mal v zmysle daňových predpisov pri daňovej kontrole preukázať, že k zdaniteľnému plneniu došlo. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na judikatúru, pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom (napr. rozsudok sp. zn. 4Sžf/19/2011, sp. zn. 8Sžf/30,31/2013, sp. zn. 3Sžf/24/2012 a iné), v ktorých Najvyšší súd SR prijal záver k dôkaznému bremenu v tom smere, že „pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný on sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.“ Podľa žalovaného ani z písomného vyjadrenia bývalého konateľa spoločnosti UNIVERSAL EXPORTS LTD, s. r. o., pána J. V., v ktorom tento tvrdí, že „sa v roku 2012 uskutočňovali medzi spoločnosťou UNIVERSAL EXPORTS LTD, s. r. o. a žalobcom zdaniteľné obchody“ bez predloženia akýchkoľvek relevantných dôkazov, ktoré by potvrdili jeho tvrdenie, nie je možné považovať za vierohodný dôkaz. 38. K námietkam žalobcu uvedeným v žalobe pod V. žalovaný uviedol, že konateľ spoločnosti so správcom dane nebol osobne súčinný (okrem spísania jednej zápisnice) i napriek tomu, že správcovi dane v rámci ústneho pojednávania sa vyjadril, že „pokúsi sa skontaktovať s účtovníčkou a čo sa dá z dokladov, tak doloží“, ale jeho tvrdenie zostalo len vo forme tohto vyjadrenia, pretože správcovi dane v rámci daňovej kontroly a následného určenia dane podľa pomôcok nepredložil žiadne doklady i napriek tomu, že na žiadosť správcu dane, aby uviedol údaje osoby, ktorá v rámci predmetnej kontroly bude so správcom dane komunikovať, uviedol, že „budem komunikovať ja osobne“ (zápisnica z ústneho pojednávania č. 9104403/5/3298080/2014/KovK). Správca dane požiadal aj Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave o predvedenie konateľa spoločnosti žalobcu. Správca dane prijal odpoveď z OR PZ v Bratislave, z ktorej vyplýva, že menovaný sa nenachádza na adrese svojho trvalého bydliska asi už dva až tri roky a mal by bývať niekde v Pezinku. Z uvedeného dôvodu sa nepodarilo predviesť konateľa spoločnosti k správcovi dane. Správca dane zistil, že žalobca - spoločnosť Aston Oil s. r. o. na adrese, ktorú mal zapísanú v obchodnom registri, reálne nesídli (zásielky adresované na sídlo spoločnosti nepreberal), konateľ spoločnosti sa tiež na adrese svojho trvalého bydliska nenachádza, sú tvrdenia žalobcu, že správca dane v rámci vyhľadávacej činnosti porušil § 20 ods. 2 Daňového poriadku, nedôvodné. Žalovaný dal do pozornosti rozsudok ESD C-73/06 - Planzer, z ktorého vyplýva, že „fiktívne usadenie, akým je usadenie, ktoré charakterizuje spoločnosť typu „poštovej schránky“, či „nárazníka“, nie je možné kvalifikovať ako sídlo hospodárskej činnosti v zmysle čl. 1 ods. 1 trinástej smernice.“ 39. Žalovaný k námietkam žalobcu uvedenými v časti žaloby označenej VI. uviedol, že nedodržanie lehoty na odstúpenie odvolania II. st. orgánu a následne nezaslania upovedomenia o jeho odstúpení žalobcovi, nie sú skutočnosťami, ktoré by mali mať za následok nezákonnosť rozhodnutia. Zo strany žalovaného nebola prekročená lehota na rozhodnutie, pretože Finančné riaditeľstvo SR v danom prípade listom č. 1752427/2015 požiadalo podľa ustanovenia § 65 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. Ministerstvo financií SR o predĺženie lehôt na vybavenie predmetných odvolaní o 60 dní. Ministerstvo financií SR v žiadosti o predĺženie lehoty vyhovelo a predĺžilo lehotu o 60 dní. Z toho vyplýva, že žalovaný lehotu na rozhodnutie mal nadriadeným orgánom riadne predĺženú do 03.03.2016 v súlade s platnou legislatívou a napadnuté rozhodnutie bolo II. st. orgánom vyhotovené 02.02.2016, vyexpedované 08.02.2016 a zástupca žalobcu ho prevzal 10.02.2016, z čoho je zrejmé, že tvrdenie žalobcu, že žalovaný prekročil lehotu na rozhodnutie, je irelevantné. 40. Pokiaľ žalobca v žalobe v časti VII. žaloby poukazoval na porušenie jeho práva v zmysle § 23 Daňového poriadku, žalovaný k tomu uviedol, že správca dane umožnil žalobcovi nazrieť do spisu tak, ako to vyplýva zo zápisníc z ústnych pojednávaní zo dňa 31.03.2015, 29.09.2015, úkony nazretia do spisu sa uskutočnili na základe prijatých žiadostí žalobcu. Zo zápisníc je jasné, že správca dane umožnil konateľovi spoločnosti Aston Oil s. r. o., pánovi C. C. a C.. I. T. nazrieť do spisu z daňovej kontroly, čo menovaní potvrdili v zápisniciach svojimi podpismi. 41. K námietkam žalobcu v žalobe označenej VIII., poukazovanie na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, pokiaľ ide o vysporiadanie sa s námietkami uvedenými v odvolaní, žalovaný považuje odkaz na rozsudok Najvyššieho súdu SR za nedôvodný, pretože v danom prípade sa odvolací orgán vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu. Žalovaný neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevyspriadal. Žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, cituje ich názory, bez preukázania skutočností, že meritom veci bolo v danom prípade určenie dane podľa pomôcok v zmysle § 48 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z.z. 42. K námietke žalobcu uvedenej v žalobe označenej IX. žalovaný uviedol, že odvolací orgán v rámci preskúmania napadnutých rozhodnutí a v nadväznosti na administratívny spis zistil, že správca dane výkon daňovej kontroly a následný proces určenia dane podľa pomôcok uskutočnil v súlade so zákonom č. 563/2009 Z.z. 43. K vyjadreniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca zo dňa 03.10.2016. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že medzi ním ako nájomcom a vlastníkom budovy, v ktorej mali prenajaté kancelárske priestory a v ktorej boli uložené ich účtovné podklady v papierovej a elektronickej forme, vznikol konflikt, ktorý vyústil do dlhý čas trvajúcich súdnych sporov o platnosť odstúpenia od nájomnej zmluvy a s tým súvisiacich skutočností. Výsledkom konfliktu bola situácia, za ktorej im prenajímateľ zabránil vstupu do prenajatých kancelárskych priestorov, v ktorých sa nachádzali okrem ich účtovných podkladov aj veci a podklady iných spoločností, pričom prenajímateľa vyzývali o sprístupnenie priestorov za účelom prevzatia si dokladov s tým, že vzájomné rozpory môžu riešiť priebežne, ale neoprávneným zamedzením prístupu k účtovníctvu vznikla im aj ďalším obchodným partnerom škoda. Výzva na bezodkladné sprístupnenie priestorov a vydanie vecí je zo dňa 04.07.2013. Dňa 27.08.2013, napriek tomu, hoci im zo strany prenajímateľa priestory sprístupnené neboli, boli tieto sprístupnené KÚFS, kedy poverili svojho zamestnanca pána I. B., aby nimi prenajaté kancelárske priestory sprístupnil pracovníkom KÚFS a zároveň im vydal doklady, hard disky a iné veci nachádzajúce sa v uvedených priestoroch, ktoré boli zaistené s odôvodnením, že je dôvodné podozrenie, že tieto veci súvisia s trestným činom spáchaným porušením daňových predpisov. Ako dôkaz uviedli úradný záznam KÚFS BA č. 9007022/1/413429/2013 zo dňa 27.08.2013. Dňa 26.02.2014 bolo žalobcovi doručené oznámenie o výkone daňovej kontroly, urgovali z toho dôvodu podnet na Finančné riaditeľstvo SR dňa 03.03.2014, keďže sa snažili dostať k účtovným dokladom. Finančné riaditeľstvo SR odporučilo KÚFS účtovné doklady za účasti žalobcu predložiť správcovi dane na spoločnom stretnutí, na ktorom sa mohli oboznámiť s rozsahom zadržiavanej dokumentácie a túto verifikovať. Až do dňa podania vyjadrenia sa k účtovným dokladom žalobca nedostal. KÚFS sa pokúšalo vrátiť bývalému prenajímateľovi doklady, ktorý prevzatie zaistenie vecí prostredníctvom svojho právneho zástupcu odmietol. Žalovaný vyhotovil zoznam dokladov a na základe tohto zoznamu žiadal žalobcu doklady verifikovať. V odpovedi žalobca uviedol, že nakoľko sa jedná len o zoznam a nie o doklady samotné, bez posúdenia obsahu dokumentov, ku ktorým sa mali vyjadriť, toto nie je možné. 44. Zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 12.10.2016 k veci ďalej uviedol, že od roku 2013 žalobca nedisponoval svojimi dokladmi, nedisponoval ani dokladmi iných spoločností. Tieto doklady žalobcu správca budovy B. v E. odovzdal Kriminálnemu úradu finančnej správy. Zástupca ani v čase pojednávania nevedel, kde sa doklady nachádzajú. Zástupca žalobcu tvrdil, že postupoval v súlade so zákonom, vykonávali súčinnosť so správcom dane, mali záujem aj na tom, aby bol preverený postup kriminálneho úradu v súvislosti so zaistením dokladov a v tejto súvislosti poukázal aj na to, že podali sťažnosť na kriminály úrad. Bol toho názoru, že bola vykonaná hĺbková kontrola všetkých obchodných organizácií, s ktorými žalobca obchodoval a takto mali byť odstránené aj pochybnosti. Na otázky súdu zástupca žalobcu ďalej uviedol, že trestné oznámenie voči Kriminálnemu úradu finančnej správy bolo podľa jeho vedomostí zastavené. S nájomcom budovy v Šali má žalobca niekoľko sporov, predpokladá, že nie sú ukončené. Nevedel uviesť, z akého dôvodu nájomca - žalobca neplatil nájomné. Písomnú výzvu na bezodkladné sprístupnenie priestorov v prenajatej budove v Šali dali s odstupom času pravdepodobne z tých dôvodov, že tieto doklady žiadali vydať písomne, resp. ústne. Zástupca žalobcu sa nevedel vyjadriť, z akého dôvodu nepodali návrh na vydanie predbežného opatrenia na vydanie dokladov v zmysle § 74 O. s. p. Nevedel sa tiež vyjadriť, prečo žalobca nežiadal doklady od obchodných spoločností, s ktorými žalobca obchodoval. Vzhľadom na špecifický predmet podnikania zo strany žalobcu (obchod s minerálnymi olejmi), nebolo potrebné, aby mal žalobca ďalších zamestnancov, pretože tovar - minerálne oleje sa prečerpávali z jedného dopravného prostriedku do druhého. 45. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 12.10.2016 k veci ďalej uviedla, že účasť konateľa spoločnosti - žalobcu v súvislosti s vykonanou kontrolou bola zaznamenaná len jednou zápisnicou. Pri tejto príležitosti zástupca - konateľ spoločnosti uviedol, že on osobne bude preberať písomnosti, čo sa v konečnom dôsledku nestalo. Konateľ spoločnosti nebol súčinný so správcom dane, preto pristúpili k určeniu dane podľa pomôcok. Pokiaľ zástupca žalobcu poukazoval na výzvu na bezodkladné sprístupnenie priestorov, a ktorá je datovaná dňom 04.07.2013, nie je predložený žiadny doklad, ktorý by potvrdzoval, že výzva bola nájomcovi skutočne doručená. Doklady boli zaistené asi pätnástim spoločnostiam, preto mali záujem, aby boli tieto doklady identifikované zo strany konateľa žalobcu. Doklady zaisťoval kriminálny úrad a nie správca dane. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, ktoré doklady patria vlastnícky žalobcovi. Pokiaľ mal žalobca účtovníčku, táto mala mať v počítači doklady, ktoré mohol žalobca predložiť. Má podozrenie o tom, že doklady sa začali vyhotovovať až následne, ako bolo žalobcovi oznámené, že bude u neho vykonaná kontrola. Podľa jej posledných informácií, zisťovanie u obchodných spoločností, s ktorými mal žalobca obchodovať, doteraz nebolo ukončené a podľa žalovaného sa žalobca nachádza v tomto obchodnom reťazci. Spoločnosť žalobcu nemala žiadnych zamestnancov, čo potvrdzuje aj to, že neboli podávané žiadne výkazy o zamestnancoch. Zásielky, ktoré boli doručované na adresu sídla spoločnosti a bydliska konateľa, sa z týchto adries vracali. 46. Krajský súd, ako správny súd, preskúmal na základe podaných žalôb napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa tretej časti prvej hlavy zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej len SSP) a po preskúmaní vecí a postupu dospel k záveru, že žaloby žalobcu nie sú dôvodné, a preto podľa § 190 SSP žaloby žalobcu zamietol. 47. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených zákonom č. 162/2015 Z.z. 48. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právom alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verenej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených citovaným zákonom. 49. Žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu. 50. KÚFS, Bajkalská 24, 824 97 Bratislava, doručil dňa 11.12.2013 Daňovému úradu v Bratislave, Radlinského 37, podnet na vykonanie daňových kontrol, okrem iného aj u spoločnosti žalobcu Aston Oil s. r. o., Cyprichova 2483/58, 831 05 Bratislava - Rača, za zdaňovacie obdobie rokov 2009 a 2012. Podnet bol odôvodnený tým, že daňové subjekty sú podozrivé z realizácie fiktívnych obchodov a so špekulatívneho presúvania majetku v rámci skupín navzájom prepojených spoločností a tiež do zahraničia. Žalobca obchodoval s viacerými obchodnými spoločnosťami, jeho obchodná aktivita bola zameraná hlavne na obchod s minerálnymi olejmi. Žalobca okrem konateľa nemal ďalších pracovníkov, nemal vlastné skladovacie priestory a ani nákladné dopravné prostriedky na dodanie tovaru. 51. Daňový úrad Bratislava na základe vydaného Oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 06.02.2014, doručené dňa 26.02.2014, začal dňa 17.03.2014 u daňového subjektu (žalobcu) daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie január 2009 - december 2009 a január 2012 - december 2012. 52. Daňový subjekt v priebehu výkonu daňovej kontroly nepreberal písomnosti, odmietol so správcom dane verifikovať získané doklady od tretej osoby, a preto správca dane posúdil konanie kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu) ako neumožnenie výkonu daňovej kontroly na strane daňového subjektu, čím boli naplnené dôvody pre určenie dane v zmysle § 48 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní. Daňový subjekt podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie jún 2009, v ktorom si uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 321 862,78 eur. 53. Daňový subjekt podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012, v ktorom si uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 7 012,52 eur. 54. Vzhľadom k tomu, že daňový subjekt - žalobca, si nesplnil svoju povinnosť predložiť ku kontrole daňové a účtovné doklady za zdaňovacie obdobie jún 2009 a apríl 2012, správca dane pri určení dane použil v zmysle § 48 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní daňové priznanie za zdaňovacie obdobie jún 2009, za zdaňovacie obdobie apríl 2012 a účtovné a daňové doklady poskytnuté od KÚFS. Na základe uvedených skutočností Daňový úrad v Bratislave vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie jún 2009 rozdiel DPH podľa pomôcok v sume 321 862,78 eur a za zdaňovacie obdobie apríl 2012 rozdiel DPH podľa pomôcok v sume 7 012,52 eur. 55. Úlohou súdu v danom prípade bolo preskúmať, či rozhodnutia I. st. správneho orgánu, ktorými bol vyrubený rozdiel DPH za uvedené obdobia, rozhodnutia boli potvrdené II. st. správnym orgánom - žalovaným, či tieto rozhodnutia a postup správnych orgánov bol v súlade so zákonom. 56. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálny záujem štátu, Zákon o správe daní obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo daňovej povinnosti daňového subjektu. 57. Daňový úrad v Bratislave na základe vydaného Oznámenia o výkone daňovej kontroly začal u žalobcu daňovú kontrolu dňa 17.03.2014 na DPH za zdaňovacie obdobie január 2009 - december 2009 a január 2012 - december 2012. Z dôvodov nepredloženia daňových dokladov zo strany daňového subjektu - žalobcu, nepreberanie písomností, odmietnutie verifikovať získané doklady od tretej osoby, bolo posúdené zo strany daňového úradu ako neumožnenie výkonu daňovej kontroly, čím boli naplnené dôvody pre určenie dane podľa pomôcok v zmysle § 48 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní. Daňová kontrola bola ukončená Oznámením o určovaní daní podľa pomôcok, a to dňom vrátenia písomnosti dňa 21.01.2015 a týmto dňom považoval správca dane za doručenú písomnosť a začal určovať daň podľa pomôcok nasledujúcim dňom, t. j. dňom 22.01.2015. 58. Podľa § 48 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z.z., správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona, správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v ods. 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia zákona, správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných záznamov, daňové výpisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu alebo podobných daňových subjektov. 59. Zákonodarca v právnej norme v § 3 Zákona o správe daní (zákon č. 563/2009 Z.z.) ustanovuje základné zásady daňového konania tak, že pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práva a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správa daní je neverejná, okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo- zvukové záznamy. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec povinnosti. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. 60. Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie, h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov. 61. Vychádzajúc zo základných zásad správy dane a z povinností kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu) dospel súd k záveru, že zo strany žalobcu neboli splnené povinnosti požadované zákonom na vykonanie daňovej kontroly, preto správne orgány postupoval v súlade so zákonom, ak bola určená daň podľa pomôcok. 62. K bodu žaloby uvedenej II.: Už dňa 08.10.2012 konateľ spoločnosti Aston Oil s. r. o. zistil, že mu bol zamedzený prístup do kancelárskych priestorov v Šali, Ul. Hlavná 14, ktoré využíval na základe nájomnej zmluvy. Nie vinou správnych orgánov sa stalo, že u žalobcu došlo k zamedzeniu prístupu do týchto kancelárskych priestorov (podľa úradného záznamu KÚFS zo dňa 26.05.2015 pri vypovedaní nájomnej zmluvy s Aston Oil s. r. o. z dôvodu neplatenia nájomného si konateľ spoločnosti Aston Oil s. r. o. C. C. doklady a veci, ktoré sa nachádzali v kancelárskych priestoroch, neprevzal), nie vinou správcu dane nastala situácia, že žalobcovi bol zamedzený prístup do kancelárskych priestorov v Šali. Pri vypovedaní nájomnej zmluvy bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť si doklady a účtovnú evidenciu, ktoré mal v kancelárskych priestoroch v Šali. Žalobca od obdobia 08.10.2012 až do 04.07.2013, keď zaslal výzvu na bezodkladné sprístupnenie priestorov a vydanie veci, ktorú adresoval V. E. - S. shop, Galantská cesta 5855/22 v Dunajskej Strede (v priebehu temer 10 mesiacov), neurobil žiadne úkony, ktoré by smerovali k vydaniu dokladov. Ak došlo medzi žalobcom a prenajímateľom k súdnemu sporu, mohol sa domáhať žalobca vydaniu veci napríklad na základe predbežného opatrenia v zmysle § 74 a nasl. O.s.p. Žalobca tak nespravil. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že dňa 27.08.2013 boli ich účtovné a daňové doklady za preverované obdobie zaistené a fyzicky odňaté KÚFS Bratislava z ich kancelárskych priestorov v Šali bez ich prítomnosti, k tomu súd uvádza, že žalobca mal možnosť vyžiadať si od KÚFS fotokópie týchto dokladov pre účely daňovej kontroly, čo sa však nestalo. 63. K bodu označenom v žalobe III. súd uvádza: Podľa § 48 ods. 1 písm. d) Zákona o správe daní, správa dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt neumožní vykonávať daňovú kontrolu, to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona, správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v ods. 1, pričom začatím určovania dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia zákona, správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. 64. Zo správneho spisu mal súd preukázané, že Daňový úrad v Bratislave na základe Oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 06.02.2014 (doručené dňa 26.02.2014) začal dňa 17.03.2014 u daňového subjektu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie január 2009 - december 2009 a január 2012 - december 2012. 65. I napriek tomu, že žalobca uvádzal dôvody, pre ktoré nemohol správcom dane predložiť požadované doklady, zodpovednosť za nepredloženie dokladov je na strane žalobcu a nie na strane správcu dane. 66. Správca dane sa skontaktoval so žalobcom prostredníctvom telefónu, aby dohodol spísanie zápisnice o ústnom pojednávaní a predložení dokladov, konateľ spoločnosti však žiadal správcu dane, aby mu žiadosť na ústne pojednávanie doručil poštou. Správca dane zaslal na adresu žalobcu predvolanie zo dňa 18.03.2014, predvolanie bolo vrátené s poznámkou „adresát neznámy“, opakované predvolanie zo dňa 31.03.2014 bolo vrátené späť s poznámkou poštového úradu „zásielka neprevzatá v odbernej lehote.“ Dňa 20.05.2014 zaslal správca dane daňovému subjektu výzvu na predloženie dokladov, ktorá sa tiež vrátila späť na daňový úrad s poznámkou poštového úradu „zásielka neprevzatá v odbernej lehote.“ Správca dane zaslal na adresu konateľa spoločnosti Aston Oil s. r. o. predvolanie zo dňa 06.06.2014, ktoré bolo doručené dňa 03.07.2014, ktorým predvolal konateľa pána C. C., aby sa dostavil na ústne pojednávanie súvisiace s daňovou kontrolou a zároveň ho požiadal o predloženie dokladov. Na základe predvolania sa dostavil dňa 07.07.2014 na daňový úrad konateľ spoločnosti C. C., ktorý okrem iného uviedol, že sa nepamätá, kto za predmetné obdobie robil účtovníctvo, predpokladal, že doklady môže mať účtovníčka, od ktorej sa chce pokúsiť doklady získať, ale vzápätí uviedol, že nemá žiadne doklady. Žalobca ani dodatočne doklady na výkon daňovej kontroly správcovi dane nepredložil. 67. Z uvedených skutočností vyplýva, že konateľ spoločnosti so správcom dane nespolupracoval, daňovú kontrolu neumožnil vykonať. Adresa - sídlo žalobcu, ako aj trvalé bydlisko konateľa spoločnosti, boli len fiktívne, čo charakterizuje spoločnosť typu „poštová schránka“ alebo „webová stránka“, čo nenasvedčuje tomu, že by sa v týchto miestach vykonávala hospodárska činnosť, alebo že by sa na týchto miestach prijímali zásadné rozhodnutia riadiaceho orgánu spoločnosti. 68. Správca dane listom zo dňa 07.07.2014 požiadal o zapožičanie dokladov daňového subjektu Aston Oil s. r. o. za kontrolované zdaňovacie obdobie od KÚFS v Bratislave, ktorý požiadavke správcu dane vyhovel a listom zo dňa 17.07.2014 doklady daňového subjektu zapožičal. V sprievodnom liste sa uvádza, že v danom prípade sa nejedná o kompletné účtovníctvo. Správca dane zaslal daňovému subjektu (na adresu sídla spoločnosti) výzvu na predloženie dôkazov a vyjadrenie k poskytnutej prílohe - zoznam dokladov za rok 2009 a 2012, výzva bola doručená dňa 18.12.2014. Správca dane prijal od KÚFS Bratislava doklady, z ktorých kontrolovaný daňový subjekt mal správcovi dane identifikovať doklady spoločnosti Aston Oil s. r. o. Žalobca nevyužil svoje právo identifikovať doklady spoločnosti Aston Oil s. r. o., ale na výzvu reagoval písomným vyjadrením, v ktorom uviedol, že napriek vyvinutej snahe a úsiliu si nedovolí vierohodne identifikovať predložený zoznam dokladov, nakoľko doklady v ňom uvedené nikomu protokolárne neodovzdal a nik ich od neho ani protokolárne neprevzal. Mal za to, že pri odovzdaní, prevzatí a zadržaní dokladov firmy Aston Oil s. r. o. Bratislava došlo k závažnému porušeniu Ústavy SR, zákonov SR a Európskych noriem. 69. I napriek tomu, že žalobca vedel, že dňa 27.08.2013 mali byť účtovné a daňové doklady zaistené a odňaté KÚFS Bratislava, nevykonal žiadne úkony smerujúce k tomu, aby mu boli doklady vrátené. Žalobca odmietol vykonať verifikáciu dokladov získané správcom dane od KÚFS Bratislava. V prípade záujmu žalobcu o ich verifikáciu mal žalobca možnosť verifikovať doklady nielen podľa zoznamu, ale mal možnosť priamo nahliadnuť do spisu správneho orgánu - správcu dane v Bratislave, čo však žalobca nerealizoval. Žalobca aj týmto spôsobom nebol ochotný spolupracovať so správcom dane, čo bol dôvod na postup správcu dane podľa § 48 Zákona o správe daní. 70. K bodu žaloby označenej IV. súd uvádza: Podľa § 59 ods. 1 Zákona o správe daní, účastníkom daňového konania je daňový subjekt. Štatutárny zástupcovia spoločnosti WLC, spol. s r. o., ako aj splnomocnená zástupkyňa JETOIL SE, vystupovali v konaní ako účastníci daňového konania a nie ako svedkovia. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti nedošlo k porušeniu povinností zo strany správcu dane, keď nebolo umožnené žalobcovi klásť účastníkom konania otázky, keďže títo nevystupovali v pozícii svedkov. V tejto súvislosti súd poukazuje ešte na to, že pri zisťovaní základu dane podľa pomôcok správny orgán nevykonáva dokazovanie, správca dane len zisťuje základ dane a určuje daň podľa pomôcok. Z § 24 Zákona o správe daní vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Žalobca ako daňový subjekt uplatňujúci si právo na odpočítanie DPH neuniesol dôkazné bremeno, keď jednoznačne a vierohodným spôsobom nepreukázal použitie tovaru na dodávku tovaru a služieb ako platiteľ, čím nesplnil jednu z dvoch zákonných podmienok zakotvených v ustanovení § 49 ods. 2 Zákona o DPH. Z uvedených skutočností vyplýva, že nebolo povinnosťou správcu dane zabezpečovať si doklady od spoločnosti WLC, spol. s r. o. v konkurze, ako aj od spoločnosti JETOIL SE, ktoré spoločnosti mali byť najväčšími dodávateľmi žalobcu v rozhodnom období. Skôr naopak, bolo povinnosťou žalobcu, aby si od týchto spoločností zabezpečil doklady - dôkazy, ktoré chcel využiť v priebehu daňovej kontroly. 71. K bodu žaloby označenej V. súd uvádza: Konateľ spoločnosti - žalobcu nebol so správcom dane súčinný tak, ako to už bolo uvedené pod bodom č. 66 Správca dane aj požiadal OR PZ o predvedenie konateľa spoločnosti, k predvedeniu nedošlo, pretože konateľ spoločnosti sa nenachádzal na adrese svojho trvalého bydliska a podľa stanoviska Policajného zboru, „menovaný sa nenachádza na adrese svojho trvalého bydliska už asi dva až tri roky a mal by bývať niekde v Pezinku.“ Správca dane mal tiež zistené, že žalobca - spoločnosť Aston Oil s. r. o. na adrese, ktorú má zapísanú v obchodnom registri, nesídli, na tejto adrese zásielky konateľ nepreberal. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že bol porušený § 20 ods. 2 Daňového poriadku. 72. K žalobnému bodu označenom v žalobe ako VI. súd uvádza: Nedodržanie lehôt na postúpenie veci odvolaciemu orgánu, nedoručenie upovedomenia o postúpení veci odvolaciemu orgánu, nie je takým porušením zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného. Lehoty na predloženie veci odvolaciemu orgánu sú poriadkové lehoty a v konečnom dôsledku nie sú ničím sankcionované. Súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že došlo k prekročeniu lehoty na rozhodnutie v zmysle § 65 zákona č. 563/2009 Z.z., pretože Finančné riaditeľstvo SR listom požiadal Ministerstvo financií SR o predĺženie lehôt na vybavenie odvolaní o 60 dní. Ministerstvo financií SR žiadosti vyhovelo a predĺženie lehoty na rozhodnutie žalovaného predĺžilo o 60 dní. Lehota na rozhodovanie bola nadriadeným orgánom predĺžená do 03.03.2016, napadnuté rozhodnutia boli vydané dňa 02.02.2016 a vyexpedované dňa 08.02.2016. Okrem toho nedodržanie lehôt na vyhotovenie a zaslanie rozhodnutia nie je takým porušením zákona, že by malo mať za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí. Správca dane umožnil žalobcovi nazrieť do spisu, čo potvrdzujú aj zápisnice zo dňa 31.03.2015, 29.09.2015, 31.03.2015. 73. K žalobným námietkam žalobcu uvedenými pod bodom VIII. súd uvádza: V predmetnej veci bolo určenie dane podľa pomôcok v zmysle § 48 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní. Žalobca v žalobe tvrdí, že žalovaný správny orgán sa nevysporiadal so všetkými námietkami, ktoré uvádzal v odvolaní. Žalobca tieto námietky nekonkretizoval. Súd nie je povinný vyhľadávať dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia, tieto dôvody musí uviesť žalobca. Súd nevyhľadáva za žalobcu dôvody na zrušenie rozhodnutia. Ak žalobca uvádza dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia, tieto musia byť konkrétne a nepostačuje len všeobecne poukazovať, že „správny orgán sa nevysporiadal so všetkými dôvodmi odvolania.“ Súd opätovne zdôrazňuje, že v danom prípade bol zistený základ dane podľa pomôcok a v takomto prípade sa dokazovanie nevykonáva. Pri takomto určení výšky dane správne súdy preskúmavajú len to, či boli splnené zákonné podmienky pre postup daňových orgánov pri určení základu dane podľa pomôcok. Z administratívneho spisu a ani zo žaloby súd nezistil, že by správne orgány postupovali pri určení výšky dane v rozpore so zákonom. V súvislosti s uvedenými skutočnosťami krajský súd poukazuje na to, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž 51/96 je preto v danom prípade nepoužiteľný. 74. Krajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností dospel preto k záveru, že rozhodnutia žalovaného nie sú vydané v rozpore so zákonom, nie je dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí, a preto žaloby žalobcu zamietol. 75. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní neúspešný. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 167 ods. 1 SSP. 76. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže sťažovateľ podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti, ako aj pri spísaní kasačnej sťažnosti, zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 obsahovať: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa podáva (sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia.