Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24Sp/11/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200399 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200399.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor, Československej armády č.7, Banská Bystrica, za účasti: E. U., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. U. XXX/XX, XXX XX Q., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu V 5140/2015-19 zo dňa 18.02.2016, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd rozhodnutie odporcu V 5140/2015-19 zo dňa 18. februára 2016 p o t v r d z u j e . II/ Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III/ Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok 35,- Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím V 5140/2015-19 zo dňa 18.02.2016 podľa ustanovenia § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa 15.07.2015 uzavretej medzi záložcom E. U., v zast. zástupcom DSS Nestor o.z., Stred 449, 027 05 Zázrivá (do zmeny názvu združenia a sídla dňa 30.10.2014 ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava) a záložným veriteľom Pohotovosť, s.r.o., predmetom ktorej je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam vedeným v katastrálnom území Q., obec Q., okres F. F. na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX, v rozsahu a podieloch pripadajúcich záložcovi. Odporca rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že predložená záložná zmluva nespĺňa podmienky na vklad v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Dlžník uvedený v zmluve o úvere uzatvoril aj dohodu o splnomocnení zo dňa 28.10.2013 so združením ProHelp, pričom táto dohoda je v takej forme, že je možné do nej dodatočne dopisovať nehnuteľnosti. Predmetom záložnej zmluvy sú nehnuteľnosti, zapísané na listoch vlastníctva č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX v katastrálnom území Q.. Dôvodom neplatnosti právneho vzťahu je rozpor s dobrými mravmi, spočívajúci aj v tom, že dlžník sa za poskytnutý úver 300,- Eur zaviazal zaplatiť aj neprimerane vysoký poplatok 288,- Eur, čo je všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám chovania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi. V rozpore s dobrými mravmi je aj to, keď veriteľ zneužil tieseň, neskúsenosť, rozrušenosť (dlžník uzatvára úverovú zmluvu spravidla v ťaživej finančnej situácii). Veriteľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka, čím odňal dlžníkovi právo slobodne sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach. Z vyjadrenia dcéry dlžníčky pred správnym orgánom zo dňa 27.01.2016 vyplýva, že dlžníčka si nie je vedomá toho, že by udeľovala plnú moc na uzavretie záložnej zmluvy p. Y., ktorého ani nepozná. Odporca uzavrel, že nie je zrejmé, či záložca skutočne udelil plnú moc, teda záložná zmluva nebola uzavretá podľa jeho vôle. Ide o neplatný právny úkon pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), v spojení s § 22 ods. 2 OZ. Takéto splnomocnenie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech záložcu. Dohodu nie je možné považovať za individuálne dohodnutú a vzhľadom na túto neprijateľnú podmienku ju považuje za neplatnú podľa § 53 ods.5 v spojení s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ). V dôsledku jej neplatnosti je neplatný aj právny úkon, ktorý je uskutočnený na základe takejto plnej moci, preto neboli splnené zákonné podmienky vkladu. Poukázal tiež na ustanovenie § 52a OZ a § 53a ods. 1 OZ a na záväzok štátu vyplývajúci zo Smernice Rady 93/13/ EHS z 05.04.1993, ktorá bola premietnutá do Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že pri rozhodovaní vychádzal aj zo skutočností, ktoré sú mu známe z jeho činnosti a rozhodovacej činnosti súdov, ktoré netreba dokazovať podľa § 34 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu odporcu odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie správne konanie, pretože odporca nezistil spoľahlivo skutkový stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi v Dohode o splnomocnení nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho vydal nezákonné rozhodnutie. Odvolateľ zastáva názor, že Dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Poukázal na to, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Splnomocnenie bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť s tým, že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Navrhovateľ sa nestotožnil s názorom odporcu, ktorý poukázal na absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, teda nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu. Ku konštatovanému rozporu zmluvy o úvere a záložnej zmluvy s dobrými mravmi namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia odporcu v tejto časti pre nedostatok dôvodov. Odporca neuviedol prečo uprednostnil aplikáciu ustanovenia § 39 OZ o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred aplikáciou § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obch. zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka. Odporcovi neprináleží vysloviť neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi, čo patrí do kompetencie príslušného súdu v rámci občianskeho súdneho konania. Odporca v stanovisku k odvolaniu zo dňa 11.04.2016 trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal potvrdiť. Súd vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí napriek riadnemu predvolaniu nevyužili svoje právo zúčastniť sa pojednávania, požiadali o ospravedlnenie neúčasti. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia v rozsahu odvolacích námietok podľa § 250l a nasl. O.s.p (tretej hlavy piatej časti O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné (nie je spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia) a rozhodnutie a postup správneho orgánu - odporcu nebol v rozpore so zákonom, preto rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté. Podľa § 250l ods.1 O.s.p. , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Zo spisu správneho orgánu súd zistil, že navrhovateľ dňa 16.09.2015 na Okresnom úrade Banská Bystrica, katastrálnom odbore podal návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa 15.07.2015, ktorá bola uzavretá podľa § 151a a nasl. OZ medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom E. U., v zast. DSS Nestor, o.z. Stred 449, 027 05 Zázrivá ( predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava), za ktoré zmluvu podpísal T. Y. - predseda združenia. Súd poznamenáva, že k zmene názvu a sídla občianskeho združenia ProHelp došlo dňa 30.10.2014, po zapísaní zmeny Stanov v registri občianskych združení vedenom na Ministerstve vnútra SR. Podľa článku II. sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. tejto zmluvy, ktoré sú zapísané na príslušných listoch vlastníctva na mene záložcu, a to v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie jeho pohľadávok, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.10.2013, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 300,- Eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Zo spisu správneho orgánu súd ďalej zistil, že bola uzavretá Dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľom, zároveň dlžníkom a záložcom v jednej osobe a splnomocnencom združením ProHelp na druhej strane, pričom názov splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. V bode 3. tejto dohody je uvedené, že „Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností...“. Na mieste určenom na dopísanie zástupcu splnomocnenca je uvedené razítkom „T. Y. - predseda občianskeho združenia ProHelp“. V bode 4. dohody sú dopísané ručne v kolónkach nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa. Splnomocniteľ zmluvu podpísal v Hrochoti dňa 28.10.2013, t.j v deň uzatvorenia zmluvy o úvere a zástupca združenia T. Y. - predseda, zmluvu podpísal v Bratislave v ten istý deň, t,j, dňa 28.10.2013. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmať záver odporcu, či sú splnené podmienky vkladu z hľadiska ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.. Súd dospel k záveru, že okresný úrad vydal správne rozhodnutie, ak zamietol návrh na vklad podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného práva, a to pre neplatnosť dohody o splnomocnení, ktorá spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola v mene záložcu (dlžníka) uzavretá neplatne splnomocneným zástupcom. Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného, a to z nižšie uvedených dôvodov. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Súd dospel k záveru, že odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodovať o zápisoch práv k nehnuteľnostiam do katastra, sa pri rozhodovaní dôsledne riadil citovanými ustanoveniami katastrálneho zákona a nepostupoval v rozpore so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 tohto zákona návrh na vklad zamietol. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka; právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka (v znení novely vykonanej zákonom č. 106/2014 Z.z., účinnej od 01.06.2014); neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka; prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa § 43a ods. 2, prvá veta Občianskeho zákonníka; návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka; včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka; prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Podľa § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení novely zákona č. 102/2014 Z.z. účinnej od 01.05.2014; právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky platnosti právneho úkonu. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Už samotná skutočnosť, že v dohode o splnomocnení ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári je uvedené meno splnomocnenca - združenie ProHelp je dôkazom toho, že dlžníkovi bola vopred určená osoba, ktorá bude oprávnená za neho konať, a teda dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach, t.j. chýba základná zložka právneho úkonu, slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy je podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení a je otázne, či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení pripravenom na formulári, pričom dlžník nemal možnosť meniť podmienky dohody o splnomocnení, ktoré mu boli predložené ako vopred pripravené. Ak dohoda o splnomocnení bola predložená súčasne s úverovou zmluvou zástupcom navrhovateľa dlžníkovi, nemožno tento právny úkon považovať za úplne nezávislý od veriteľa ako tvrdil navrhovateľ v odvolaní. Za nepresvedčivé súd považuje aj tvrdenie navrhovateľa, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá na žiadosť dlžníka, ak formulár dohody mal zástupca navrhovateľa dopredu pripravený, vrátane určeného zástupcu pre dlžníka. Zo samotných dojednaných podmienok v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi, t.j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje (vylučuje) jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu skutočnosť, že určený zástupca sa s dlžníkom nekontaktuje, nekomunikujú spolu, pričom dlžník podpisuje dohodu o splnomocnení bez toho, že by zástupcu Združenie ProHelp, resp. jeho predsedu, vôbec poznal. Nie je preukázaná skutočnosť, v akom rozsahu bola vypísaná listina, dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom, t.j. či už bolo uvedené meno konajúceho za zástupcu, a teda či splnomocniteľ vedel, kto bude konať v jeho veci. Taktiež nie je zrejmé, či boli už vypísané kolónky ohľadom nehnuteľností. Ak by nehnuteľnosti boli do zmluvy dopisované dodatočne po jej podpise splnomocniteľom (dlžníkom), znamená to, že splnomocniteľovi nemohol byť v čase podpisu známy rozsah splnomocnencovho oprávnenia, najmä v akom rozsahu - k nakladaniu s akými jeho konkrétnymi nehnuteľnosťami ho dlžník splnomocnil. Poukazovanie navrhovateľa na to, že katastrálny zákon nevyžaduje osobitné náležitosti pre splnomocnenie k uzavretiu záložnej zmluvy súd považuje za irelevantné vzhľadom na to, že dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom v zmysle všeobecných ustanovení občianskeho zákonníka pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného, keď v takom prípade je zastúpenie neprípustné v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j dohoda odporujúca zákonu je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ako aj v dôsledku nedostatkov požadovaných náležitostí platného právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( sloboda vôle, určitosť...). Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili platne dohodu o plnej moci. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania nemá bez súčasnej existencie dohody o plnej moci žiadne právne účinky. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Z predloženej dohody o splnomocnení je nepochybné, že dlžník (splnomocniteľ) ju podpísal v neprítomnosti ProHelp- združenie občianskoprávnej pomoci (splnomocnenec). Zo spisu, ani z vyjadrení účastníkov nie je zrejmé, kto návrh dohody po jej podpísaní splnomocniteľom odoslal druhej zmluvnej strane (splnomocnencovi), a najmä či vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu došiel navrhovateľovi uzavretia dohody (splnomocniteľovi), teda nebolo preukázané, že prijatie návrhu nadobudlo účinnosť v zmysle § 43c ods. 2 OZ. V súlade s právnou úpravou účinnou od 01.05.2014 (§ 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z.) je právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocnil tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, neplatný. V zmysle prechodných ustanovení k úpravám účinným od 01.05.2014 sa právna úprava vzťahuje aj na právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá ako súčasť tzv. úverového balíka. Zmluva o úvere, napriek tomu, že sa jedná o zmluvný typ absolútneho obchodu, je spotrebiteľskou zmluvou, keďže ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zákonom č. 102/2004 Z.z. bol s účinnosťou od 01.04.2015 novelizovaný aj Občiansky zákonník, ktorý do ustanovenia § 52 ods. 2 vložil vetu: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“. K uvedenému záveru však bolo možné dospieť aj výkladom dovtedy platného Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že zástupca nemohol platne uzavrieť v mene záložcu záložnú zmluvu, a preto záver okresného úradu o potrebe zamietnuť návrh na vklad takejto záložnej zmluvy, je v súlade s § 31 ods. 1 a ods. 3 katastrálneho zákona. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ; spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka; spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka; za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 4 písm. s/ Občianskeho zákonníka (v znení novely zákona č. 102/2014 Z.z. účinnej od 13.06.2014); za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka; Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Podľa čl. 3 odsek 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 6 odsek 1 Smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Odporca, ako príslušný orgán štátnej správy, ktorý je súčasťou výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam, je tým štátnym orgánom, ktorý je povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské zmluvy) a do ďalšej vnútroštátnej právnej úpravy - zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.). Najvyšší súd SR pod č. 79/2014 judikoval rozsudok NS SR z 11.06.2013 sp.zn. 1Sžr/150/2012, z právnej vety ktorého vyplýva, že ak splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, táto skutočnosť sama o sebe musí nutne vyvolávať pochybnosti u konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností splnomocnenca pri uzavretí záložnej zmluvy je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka. Ak preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu súvisí s otázkou práv spotrebiteľa, správny súd pri rozhodovaní o opravnom prostriedku podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. vždy preverí, či týmto právam bola poskytnutá náležitá ochrana podľa úniového i vnútroštátneho práva, a to aj vtedy, keď táto skutočnosť nebola výslovne namietaná žiadnym účastníkom súdneho konania. Súd má za to, že na daný prípad je potrebné aplikovať aj ustanovenia §§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že súvisí so zmluvou o úvere, ktorú uzatvoril dlžník so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. (bod 1. dohody) a plnomocenstvo sa udeľuje na uzatvorenie záložnej zmluvy, ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere (bod 3. dohody), na základe čoho je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Niet pochýb o tom, že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, potom aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného práva, má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa, potrebou zabezpečenia zmluvy o úvere. Správny orgán postupoval v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď v podstate prihliadol na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže bola napísaná vo forme predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec dopredu vpísaný a dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníkovi bola úplne odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, ktorého by si sám vybral, možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže pripravená dohoda bola predložená dlžníkovi formou pripraveného formulára, zároveň pri uzatváraní úverovej zmluvy, nejedná sa ani o individuálne dojednané zmluvné podmienky, čo by znamenalo výluku spod súdnej kontroly (§ 53 ods. 1 druhá veta OZ). Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníka zastupovať jemu určený zástupca mimo jeho slobodnej voľby, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že zástupca nemohol ani z tohto dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene splnomocniteľa, a preto záver okresného úradu o potrebe zamietnuť predložený návrh na vklad takejto záložnej zmluvy, je v súlade s § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona. Súd opiera rozhodnutie o dnes už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR Okrem vyššie citovaného judikátu súd poukazuje napr. na rozsudok NS SR sp.zn. 8 Sžo 17/2007 (R 42/2008), sp.zn. 1 Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp.zn. 10 Sžr/136/2012 zo dňa 15.03.2013, sp.zn. 1 Sžr 135/2012 zo dňa 11.06.2013. V odôvodnení rozsudku sp.zn. 2 Sžo/126/2007 zo dňa 12.12.2007 Najvyšší súd SR okrem iného konštatoval, že zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o úvere, zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu) tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, najmä čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. V podstate by sa jednalo o výrazný zásah do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Ak teda odporca zamietol návrh na vklad aj z dôvodu hrubého nepomeru medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré mali byť založené, nerozhodoval v podstate o neplatnosti úverovej zmluvy, ale v kontexte celého právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, preskúmaval vo vkladovom konaní predložený titul - zmluvu o zriadení záložného práva- z hľadiska či sa neprieči dobrým mravom, čo správnemu orgánu vyplýva priamo zo znenia ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené v predchádzajúcom odseku súd sa nestotožňuje s argumentáciou v odvolaní, že ak správny orgán posudzoval neplatnosť zmluvy o úvere konal nezákonne a zasiahol do právomoci všeobecného súdu. Správny orgán posudzoval predložený titul na vklad - zmluvu o zriadení záložného práva v kontexte celého právneho vzťahu založeného aj súvisiacimi zmluvami. Je nad rámec tohto preskúmavacieho konania zaoberať sa úverovou zmluvou, jej platnosťou z hľadiska poskytnutého plnenia, vrátane príslušenstva, najmä súladnosťou aplikácie Obchodného zákonníka, ak zmluva o úvere ako typová zmluva je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom. Ani správny orgán, ani súd v rámci súdneho prieskumu sa nezaoberá otázkou (ne)platnosti zmluvy o úvere, ale v zmysle vyššie uvedeného vyhodnotením otázky vkladuspôsobilosti predloženej zmluvy o zriadení záložného práva v celkovom kontexte daného prípadu. K námietke navrhovateľa o neodôvodnenej prednostnej aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka pred ustanoveniami Obchodného zákonníka súd uvádza, že správny orgán izolovane neposudzoval iba úverovú zmluvu, ktorá je absolútnym obchodom, ale v zmysle vyššie uvedeného posudzoval všetky právne úkony vo vzájomnej súvislosti. Súd poznamenáva, že vec je potrebné v prvom rade posúdiť za aplikácie príslušných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Ustanovenia §§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka sa vzťahujú na všetky zmluvy so spotrebiteľským prvkom bez ohľadu na to, či sa jedná o zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa Obchodného zákonníka. Navyše v zmysle § 52 ods. 2 OZ v znení platnom od 01.04.2015 na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku 10Sžr/136/2012 z 15.03.2013 poukázal na potrebu na daný prípad aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a tiež zaujal stanovisko k otázke, že v rozpore s dobrými mravmi je jednak samotná dohoda o splnomocnení, vzhľadom na skutočnosť, že splnomocniteľovi bola odňatá možnosť určiť osobu splnomocnenca, splnomocniteľ nebol výslovne poučený o možnostiach a spôsobe ukončenia zastupovania, v dohode o splnomocnení absentujú bežné údaje umožňujúce splnomocniteľovi rýchly kontakt so splnomocnencom, čo všetko vyvoláva pochybnosti o tom, či bol výkon práv a povinností splnomocnenca skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov splnomocniteľa. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR taktiež ani postup, na základe ktorého splnomocnenec v mene splnomocniteľa (ako vlastníka nehnuteľnosti) zriaďuje záložné právo na zabezpečenie úveru nepochybne oveľa nižšej hodnoty, ako je hodnota nehnuteľností úverového dlžníka, nemohol byť v súlade s dobrými mravmi. K obdobným záverom dospel Najvyšší súd SR aj v rozsudku sp.zn. 1Sžr 135/2012 zo dňa 11.06.2013. Navyše, v súčasnosti platná právna úprava (§ 53 ods. 5 OZ v spojení s § 53 ods. 4 písm. s/ OZ v znení platnom od 13.06.2014) považuje už explicitne takéto zmluvné dojednanie za neplatné. Záložná zmluva bola uzavretá dňa 15.07.2015, t.j. už v období účinnosti v tejto časti novelizovaného Občianskeho zákonníka. Podnikateľskou činnosťou navrhovateľa sa zaoberala aj Európska komisia, ktorá kritizovala praktiky navrhovateľa a ďalších nebankových inštitúcií na trhu spotrebiteľských úverov poskytovaných slovenským spotrebiteľom, keď uviedla, že zmluvné podmienky sú stanovené prostredníctvom vopred formulovaných podmienok, ktoré jednostranne určili veritelia a tieto podmienky sú pre spotrebiteľov veľmi tvrdé a ich zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľov práv, ktoré im vyplývajú z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. V judikovanom rozhodnutí sp.zn. 1Sžr/150/2012 z 11. júna 2013 (79/2014) Najvyšší súd SR uviedol, že „Najvyšší súd nesmie pripustiť, aby morálny rozmer práva, ktorý sa od nepamäti odvíja od mravných kategórií, ktorými sú napríklad dobro, slušnosť a správnosť (ekvita) alebo spravodlivosť, bol počas prieskumu zákonnosti aktov orgánov verejnej správy zatlačený do úzadia. Zákonodarca uvedené pojmy morálky tradične zakotvuje do súkromnoprávnych pravidiel správania prostredníctvom takých normatívnych korektorov, ako sú dobrá viera, dobré mravy alebo poctivý obchodný styk.“. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie dôvody, pre ktoré mal byť vklad povolený, súd zastáva názor, že pokiaľ by aj odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver okresného úradu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho uzavretej neplatnej záložnej zmluvy je správny. Záver okresného úradu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad mal byť povolený, pretože čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad spôsobuje, že vklad už nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní už nepovažoval za relevantné privodiť pre navrhovateľa iný záver k akému dospel odporca. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou (§ 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z., § 39 OZ v spojení s § 22 ods. 2 OZ a § 37 ods. 1 OZ, § 40 ods. 1 OZ ), a teda nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní (zmluva o zriadení záložného práva), uzavretý neplatne splnomocneným zástupcom. Neplatnou je aj samotná zmluva o zriadení záložného práva v zmysle § 53 ods. 5 OZ v spojení s § 53 ods. 4 písm. s/ OZ. Výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných (preskúmavaných) podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 tohto zákona. Preto sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím argumentom. Súdny prieskum v predmetnom konaní bol daný iba rozsahom odvolacích námietok (súd posudzoval ich opodstatnenosť vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu) a tiež posudzovaním, či právam spotrebiteľa bola poskytnutá náležitá ochrana v zmysle vyššie uvedenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, čo musí súd preveriť vždy aj bez výslovných námietok účastníkov konania. Súd preto nemal dôvod zaoberať sa aj ďalším dôvodmi, ktoré by mohli mať vplyv na zamietnutie vkladu. Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako vydané v súlade so zákonom potvrdil podľa § 250q ods. 3 O.s.p.. Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.. Súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Výška súdneho poplatku je určená podľa pol. č. 10 písm. e/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.. Súdne poplatky sa platia na účet Slovenskej pošty, a.s., Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, a to v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Kolkovými známkami a v hotovosti sa môžu platiť poplatky, len ak v jednotlivom prípade neprevyšujú sumu 300 eur, okrem poplatku podľa položky 17, pri ktorom je možné platiť kolkovými známkami alebo v hotovosti, aj keď prevyšuje sumu 300 eur. V hotovosti a platobnou kartou možno platiť poplatky prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby so 100% majetkovou účasťou štátu, ak má na to príslušný orgán vytvorené podmienky. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v troch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.