Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/49/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200402 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200402.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: THT Slovakia, s.r.o., so sídlom Zacharovce 79, 979 01 Zacharovce, IČO: 44 535 708, zast. JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, Advokátska kancelária JUDr. Katunský, JUDr. Kuzma a spol., Floriánska č. 16, 040 01 Košice proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 102681161/2016 zo dňa 08.03.2016 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie september 2013 na základe Oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 14. augusta 2014, ktoré bolo splnomocnenému zástupcovi žalobu doručené 20. augusta 2014. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie DPH v sume 51.540,-Eurz dodávateľskej faktúry č. 1301000 zo dňa 20. septembra 2013 vystavenej dodávateľom LANDOX s.r.o. Bratislava v celkovej sume 309.240,-Eur, z toho 20 % DPH v sume 51.540,-Eur za dodanie fyto-agrobiomasy podľa priloženého dodacieho listu zo dňa 20. septembra 2013, tovar fyto-agrobiomasa. Na faktúre je uvedené, že bola vyhotovená spoločnosťou LANDOX s.r.o. pre platiteľa THT Slovakia s.r.o. Správca dane vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom. Vypočul p. S. Z., ktorý bol v čase od 01. júna 2013 do 20. septembra 2013, t.j. v čase dodania tovaru deklarovaného na faktúre z 20. septembra 2013, konateľom spoločnosti LANDOX s.r.o. (ďalej aj „dodávateľ“), z ktorého výsluchu vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9613401/5/5394944/2014/ PVL zo dňa 11. septembra 2014. Na základe žiadosti o súčinnosť z 11. novembra 2014 Krajské riaditeľstvo Policajného zboru SR Banská Bystrica umožnilo zamestnancom správcu dane nazrieť do vyšetrovacieho spisu, o čom bol spísaný Záznam o nazretí vyšetrovacieho spisu zo dňa 13. novembra 2014. Správcovi dane bola poskytnutá zápisnica o výsluchu obvineného S. Z. č. ČVS: ORP-193/2- VYS-RS-2014 spísaná dňa 17. júna 2014 na OR PZ v Rimavskej Sobote. Na základe vyjadrení S. Z., jediného konateľa spoločnosti LANDOX s.r.o. správca na nej zistil, že daňový subjekt LANDOX s.r.o. nedodal tovar - fyto-agrobiomasu na základe faktúry č. 1301000 zo dňa 20. septembra 2013 pre platiteľa THT Slovakia s.r.o. Následne správca dane oboznámil žalobcu so zisteniami pri daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobie september 2013, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 11. februára 2015. Žalobca s obsahom zápisnice nesúhlasil, mal za to, že zápisnica opisuje stav len z jednej strany a to zo spoločnosti LANDOX s.r.o. a považoval za zarážajúce, že zamestnanci správcu dane uprednostnili výpoveď p. Z. pred výpoveďami konateľov žalobcu. Uviedol, že predloží vyjadrenia a návrhy k výkonu kontroly v písomnej forme. Vo svojom vyjadrení z 30. marca 2015 prostredníctvom splnomocneného zástupcu žalobca navrhol vypočuť A. R., konateľa žalobcu a Z. R., Q. R. a A. D., spoločníkov žalobcu. Navrhol tiež vykonať preverenie fyzickej existencie tovaru. Správca dane vypočul Q. R. (zápisnica z 09. júna 2015), Z. R. (zápisnica z 10. júna 2015). Napriek opakovanému predvolaniu (vytýčené 3 termíny ústneho pojednávania) sa na výsluch nedostavil navrhnutý svedok - spoločník žalobcu A. D.. Zamestnanci správcu dane tiež nazreli do spisu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie 2013 vykonanej u žalobcu ako daňového subjektu. Krajské riaditeľstvo PZ Banská Bystrica správcovi dane poskytol zápisnicu o výsluchu obvineného č. ČVS:ORP-193/2/VYS-RS-2014 spísanú dňa 17. júna 2014 na OR PZ v Rimavskej Sobote s S. Z., zápisnicu o výsluchu obvineného č. ČVS:KRP-175/2-VYS-BB-2014 spísanú dňa 04. novembra 2014 na KR PZ v Banskej Bystrici s S. Z., zápisnicu o výsluchu obvineného č. ČVS:KRP-175/2-VYS-BB-2014 spísanú dňa 17. septembra 2014 na KR PZ v Banskej Bystrici s Z. R., zápisnicu o výsluchu obvineného č. ČVS:KRP-175/2-VYS-BB-2014 spísanú dňa 17. septembra 2014 na KR PZ v Banskej Bystrici s A. R., zápisnicu o výsluchu obvineného č. ČVS:KRP-175/2-VYS-BB-2014 spísanú dňa 17. septembra 2014 na KR PZ v Banskej Bystrici s A. D. a zápisnicu o výsluchu svedka č. ČVS:KRP-175/2-VYS-BB-2014 spísanú dňa 21. októbra 2014 na KR PZ v Banskej Bystrici s Q. R.. Daňová kontrola na DPH za zdaňovacie obdobie september 2013 bola ukončená dňa 12. októbra 2015 doručením Protokolu o výsledku daňovej kontroly č. 20634783/2015 (ďalej len „Protokol“). Žalobca bol poučený o možnosti označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly v stanovenej lehote. Žalobca sa k Protokolu vyjadril písomne podaním doručeným správcovi dane 28. augusta 2015, v prílohe vyjadrenia nepredložil žiadne listiny a neoznačil žiadne dôkazy. Správca dane postupujúc podľa Daňového poriadku dohodol so žalobcom deň prerokovania pripomienok, na ktorý sa žalobca nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu neodkladnej pracovnej cesty právneho zástupcu, o čom bol spísaný úradný záznam podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Správca dane následne vo veci rozhodol rozhodnutím č. 21429862/2015 zo dňa 09. decembra 2015. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 102681161/2016 zo dňa 08. marca 2016. 2. Správca dane rozhodnutím č. 21429862/2015 zo dňa 09. decembra 2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“) určil žalobcovi ako platiteľovi DPH rozdiel v sume 51.540,-Eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2013, nepriznal nadmerný odpočet v sume 49.838,47 Eur a vyrubil daň v sume 1.701,53 Eur. Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si odpočítal v kontrolovanom zdaňovacom období DPH v sume 51.540,-Eur na základe dodávateľskej faktúry č. 1301000 zo dňa 20. septembra 2013 v celkovej sume 309.240,-Eur, z toho 20% DPH vo výške 51.540,- Eur za dodanie fyto-agrobiomasy podľa priloženého dodacieho listu, pričom na faktúre je uvedené, že bola vyhotovená spoločnosťou LANDOX s.r.o. pre žalobcu ako platiteľa DPH. Správca dane prijal záver, že žalobca ako platiteľ DPH si odpočítal v zdaňovacom období september 2013 DPH v sume 51.540,-Eur v rozpore s ust. § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon č.222/2004 Z.z.“ alebo „zákon o DPH“ alebo „Zákon o DPH“), nakoľko platiteľovi LANDOX s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 prvá veta zákona č. 222/2004 Z.z., nakoľko platiteľ LANDOX s.r.o., podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti v období od 01. júna 2013 do 20. septembra 2013 nedodal tovar - fyto-agrobiomasu na základe faktúry č. 1301000 platiteľovi THT Slovakia s.r.o. a daňová povinnosť platiteľovi LANDOX s.r.o. v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. nevznikla. Žalobca tak odpočítal DPH v sume 51.540,-Eur v rozpore s ust. § 49 ods. 2 druhá veta písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. Správca dane tiež poukázal na priebeh administratívneho konania, v ktorom vykonal dokazovanie o.i. výpoveďou konateľa žalobcu A. R. a svedkov Q. R. a Z. R., z ktorých výpovedí vyplývalo, že spoločnosť THT Slovakia s.r.o. obchodovala v r. 2013 so spoločnosťou LANDOX s.r.o., spoločnosť LANDOX s.r.o. dodala spoločnosti THT Slovakia s.r.o. fyto-agrobiomasu v priebehu roka 2013. Q. R., Z. R. sa vyjadrili, že prepravu fyto- agrobiomasy podľa informácií, ktoré majú, zabezpečil dodávateľ, nevedeli predložiť prepravné doklady, nakoľko tieto veci neriešili. A. R. uviedol, že prepravu fyto-agrobiomasy nezabezpečovala spoločnosť THT Slovakia s.r.o., prepravné doklady predložiť nevedel. Q. R. sa vyjadril, že bol prítomný pri vykládke fyto-agrobiomasy. Z. R. a A. R. sa tiež vyjadrili, že vzhľadom k hektickému obdobiu nevedia vylúčiť ani potvrdiť, do akej miery a v akom rozsahu množstva 4295t fyto-agrobiomasy kto vykladal, resp. neselektujú, kto čo robí, ale každý z nich pracuje tam, kde je to najviac potrebné. Svedkovia pritom neuviedli ďalších prítomných pri vykládke fyto-agrobiomasy okrem konateľov a spoločníkov žalobcu a nepodpísali dodací list k faktúre č. 1301000 zo dňa 20. septembra 2013 v sume 309.240,-Eur za dodanie fyto-agrobiomasy. Správca dane konštatoval, že z vyjadrení A. R., Z. R., Q. R. vyplýva, že nevedia jednoznačne uviesť a preukázať, kto a akým spôsobom zabezpečoval dopravu fyto-agrobiomasy, nevedeli predložiť, resp. zabezpečiť predloženie prepravných dokladov k preprave fyto-agrobiomasy, nevedeli sa presne a jednoznačne vyjadriť ku konkrétnym okolnostiam zdaniteľného obchodu a neboli predložené žiadne relevantné doklady preukazujúce, že fyto-agrobiomasa bola žalobcovi skutočne dodaná spoločnosťou LANDOX s.r.o.. Uvedené osoby tvrdili, že fyto-agrobiomasu dodal dodávateľ, spoločnosť LANDOX s.r.o., napriek vyjadreniam, že nepoznajú nikoho zo spoločnosti LANDOX s.r.o., nejednali s nikým z tejto spoločnosti a Q. R. táto spoločnosť nič nehovorila až do výsluchu v Rimavskej Sobote, pričom dodací list k faktúre za dodanie fyto-agrobiomasy nepodpísali. Správca dane konštatoval, že dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi, dôkazné bremeno znáša daňový subjekt k všetkým skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Dôkazná povinnosť je pre daňový subjekt nielen povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré žalobca nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia. Žalobca nevyužil svoje procesné právo a nepredložil relevantné dôkazy riadne a nepochybne preukazujúce splnenie všetkých podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane. Tejto povinnosti sa daňový subjekt nemôže zbaviť iba predložením faktúry a dokladom o úhrade a tvrdením, že k dodaniu fakturovaného tovaru došlo. Skutočnosť, že bola predložená faktúra a doklady o jej uhradení, nie je dôkazom, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený a odpočítanie dane bolo uplatnené oprávnene. Predložením faktúry č. 1301000 zo dňa 20. septembra 2013 žalobca ako daňový subjekt len deklaroval uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Skutočnosť, či mu vzniklo právo odpočítať daň z deklarovaného prijatého tovaru musí byť podľa správcu dane v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. preukázaná vznikom daňovej povinnosti u platiteľa, ktorý tovar dodáva. Vznik daňovej povinnosti u dodávateľa tovaru je zákonnou podmienkou pre vznik práva odpočítať daň podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Splnenie tejto zákonnej podmienky nespočíva len vo formálnej deklarácii predložením dokladov - faktúr, ale tieto doklady musia mať povahu faktu, teda musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť. Pokiaľ splnomocnený zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení poukázal na rozporuplné vyjadrenia S. Z., konateľa spoločnosti LANDOX s.r.o., správca dane konštatoval, že tento sa jednoznačne vyjadril, že spoločnosť LANDOX s.r.o., nedodala fyto-agrobiomasu žalobcovi a to ako v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 9613401/5/5394944/2014/PVL a tiež v zápisnici o výsluchu obvineného zo dňa 17. júna 2014 a taktiež 04. novembra 2014. Vo vzťahu k námietke splnomocneného zástupcu žalobcu, že správca dane pri zisťovaní reálnosti uskutočnenia zdaniteľného obchodu sa v priebehu daňovej kontroly vôbec nezaoberal skutočnosťou, či tovar, ktorý bol predmetom zdaniteľného obchodu reálne existuje a kde sa momentálne nachádza, správca dane uviedol, že nevykonal fyzickú obhliadku fyto-agrobiomasy, nakoľko nespochybňuje, že žalobca fyto-agrobiomasu vlastní a túto ďalej spracúva. Správca dane spochybnil, že žalobca nakúpil fyto-agrobiomasu na základe faktúry č. 1301000, nakoľko jediný konateľ spoločnosti dodávateľa sa vyjadril, že túto faktúru za dodanie fyto-agrobiomasy pre žalobcu nevystavil a spoločnosť LANDOX s.r.o. fyto-agrobiomasu žalobcovi nedodala. Za relevantný dôkaz nepovažoval správca dane ani konateľom žalobcu predložený Doklad o nakúpenej fyto-agrobiomase od 01.01.2013 do 30.06.2015, ktorý by preukazoval, že žalobca konkrétne nakúpil fyto-agrobiomasu od daňového subjektu LANDOX s.r.o. na základe faktúry č. 1301000. Konateľom žalobcu predložený doklad vypovedá o sume nakúpenej fyto-agrobiomasy v období od 01. januára 2013 do 30. júna 2015, vypovedá o sume vyprodukovanej a zobchodovanej fyto-agrobiomasy v období k 21. júla 2015, ale nevypovedá o dodávateľovi fyto-agrobiomasy. Správca dane zdôraznil, že podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z.z. majú hmotnoprávnu povahu a nárok na odpočítanie dane sa viaže na ich bezpodmienečné splnenie. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené a nepostačuje iba predloženie faktúry. Samotná faktúra, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľných obchodov - dodanie tovaru a služieb, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň, nie je možné deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou dodávateľskou faktúrou), ale aj po obsahovej stránke, reálnym preukázaním dodania tovaru a služieb. Správca dane nevykonal pri daňovej kontrole iba formálnu kontrolu dokladov, zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach. Uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, nesplnenie čo i len jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou odpočítania dane. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj obsahovej. Samotná faktúra bez ďalšieho posúdenia nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne nakúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a má právo nakladať s tovarom ako vlastník. Prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z.z., ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr. Správca dane sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal aj vyjadrením žalobcu k obsahu protokolu vyhotoveného správcom dane. Vyslovil záver, že nárok na odpočítanie dane v sume 51.540,- Eur z dodávateľskej faktúry č. 1301000 zo dňa 20. septembra 2013 za dodanie fyto-agrobiomasy podľa priloženého dodacieho listu nevznikol, nakoľko jediný konateľ spoločnosti LANDOX s.r.o. sa vyjadril, že predmetnú faktúru za dodanie fyto-agrobiomasy spoločnosť LANDOX s.r.o. nevystavila a tovar fyto- agrobiomasu platiteľovi THT Slovakia s.r.o. nedodala a daňový subjekt nepredložil v priebehu výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania žiadne dôkazy, neposkytol správcovi žiadne konkrétne informácie preukazujúce, že tovar bol skutočne platiteľovi dodaný spoločnosťou LANDOX s.r.o.. Správca dane opätovne konštatoval, že zdaniteľný obchod bol realizovaný iba na úrovni vystavenia faktúry, nakoľko žalobca nepreukázal prijatie zdaniteľného obchodu žiadnymi relevantnými dôkazmi a žiadnymi podpornými dokladmi. Ak splnomocnený zástupca daňového subjektu vo vyjadrení poukazoval na skutočnosť, že reálnosť zdaniteľného plnenia mali podporiť spoločníci daňového subjektu a správca dane nevzal tieto tvrdenia v úvahu a bez všetkého sa stotožnil s tendenčnými tvrdeniami svedka p. Z., správca dane zdôraznil, že z vyjadrení A. R., Z. R. a Q. R. vyplýva, že nevedeli jednoznačne uviesť a preukázať, kto a akým spôsobom zabezpečoval dopravu fyto-agrobiomasy, nevedeli predložiť, resp. zabezpečiť predloženie prepravných dokladov k preprave fyto-agrobiomasy, nevedeli sa presne a jednoznačne vyjadriť ku konkrétnym okolnostiam zdaniteľného obchodu a neboli predložené žiadne relevantné doklady preukazujúce, že fyto-agrobiomasa bola daňovému subjektu skutočne dodaná spoločnosťou LANDOX s.r.o. Dôkazné bremeno pritom znáša daňový subjekt k všetkým skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Žalobca podľa konštatovania správcu dane nevyužil svoje procesné práva a nepredložil relevantné dôkazy riadne a nepochybne preukazujúce splnenie všetkých podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane. Tejto povinnosti sa nemôže daňový subjekt zbaviť iba predložením faktúry a dokladom o úhrade a tvrdením, že k dodaniu fakturovaného tovaru došlo. V odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol podstatný obsah výpovedí obvinených uvedených v zápisniciach o výsluchu obvinených, pričom z výpovede bývalého konateľa spoločnosti LANDOX s.r.o. S. Z. vyplýva, že až na polícii sa dozvedel, že v mene spoločnosti LANDOX s.r.o. mal vystaviť spoločnosti THT Slovakia faktúry ohľadom dodania fyto-agrobiomasy. On takúto faktúru v mene spoločnosti LANDOX s.r.o. nevystavil a vedome nepodpísal, o takejto faktúre vedomosť nemal. Jediné vysvetlenie je, že túto faktúru mu podsunul A. D. pri podpisovaní ostatných dokumentov. Uviedol, že podpisy vyzerajú ako jeho, ako aj pečiatka, ale ani faktúru ani dodací list nevystavil. Tieto doklady mohol podpísať nevedome. Spoločnosť LANDOX s.r.o. nedodala fakturovanú fyto-agrobiomasu spoločnosti THT Slovakia s.r.o., na vzájomný zápočet nebol ani dôvod. K návrhu žalobcu na vykonanie fyzickej ohliadky fyto-agrobiomasy v priebehu výkonu daňovej kontroly, resp. v priebehu vyrubovacieho konania, správca dane uviedol, že nespochybňuje, že žalobca vlastní fyto-agrobiomasu, ktorú ďalej spracúva. Spochybňuje však, že žalobca nakúpil fyto- agrobiomasu na základe faktúry č. 1301000 z 20. septembra 2013 vystavenej spoločnosťou LANDOX s.r.o. pre platiteľa THT Slovakia s.r.o., nakoľko jediný konateľ spoločnosti LANDOX s.r.o. sa vyjadril, že predmetnú faktúru za dodanie fyto-agrobiomasy pre žalobcu nevystavil a spoločnosť LANDOX s.r.o. fyto-agrobiomasu žalobcovi nedodala. Žalobca ako daňový subjekt pritom nepredložil správcovi dane v priebehu daňovej kontroly, ani v priebehu vyrubovacieho konania žiadne relevantné doklady a ani žiadne relevantné informácie k okolnostiam a podmienkam zdaniteľného obchodu, ktorými by preukázal, že fyto-agrobiomasu nakúpila spoločnosť THT Slovakia od platiteľa LANDOX s.r.o. Samotná existencia faktúry, na ktorej je uvedená DPH a teda to, že daňový subjekt THT Slovakia s.r.o. má faktúru vyhotovenú iným platiteľom dane, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľných obchodov - dodanie tovaru a služieb, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň, nie je možné deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou dodávateľskou faktúrou), ale aj po stránke obsahovej (reálnym preukázaním dodania tovaru a služby). Nevyhnutnou podmienkou na odpočítanie dane je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov, má aj povahu faktu, a teda že tovar, ktorý je deklarovaný na faktúre, bol skutočne dodaný platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočítanie dane nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukázať. Pokiaľ daňový subjekt v priebehu výkonu daňovej kontroly k deklarovanému prijatému zdaniteľnému plneniu predložil Doklad o nakúpenej fyto-agrobiomase od 01.01.2013 do 30.06.2015, tento doklad správca dane nepovažoval za relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval reálnosť zdaniteľného obchodu. Predložený doklad vypovedá len o sume nakúpenej fyto-agrobiomasy v období od 01. januára 2013 do 30. júna 2015, vypovedá o sume vyprodukovanej a zobchodovanej fyto-agrobiomasy v období k 21. júlu 2015, nevypovedá však o dodávateľovi fyto-agrobiomasy spoločnosti THT Slovakia s.r.o. K doplnenému vyjadreniu splnomocneného zástupcu žalobcu správca dane konštatoval, že v tomto vyjadrení neboli doložené žiadne písomné dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového subjektu, že tovar bol skutočne dodaný platiteľovi THT Slovakia s.r.o. spoločnosťou LANDOX s.r.o. a že platiteľovi THT Slovakia s.r.o. vznikol v zdaňovacom období september 2013 nárok na odpočítanie DPH na základe vyššie uvedenej dodávateľskej faktúry. Správca dane po vyhodnotení vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobca ako daňový subjekt si odpočítal v zdaňovacom období september 2013 DPH v sume 51.540,-Eur v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., nakoľko platiteľovi LANDOX s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 222/2004 Z.z. a to vzhľadom ku skutočnosti, že podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti LANDOX s.r.o. S. Z., táto spoločnosť žalobcovi nedodala fyto-agrobiomasu na základe predmetnej faktúry a daňová povinnosť platiteľovi LANDOX s.r.o. nevznikla. Vzhľadom na uvedené správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume 51.540,-Eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2013. 3. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný svojím rozhodnutím č. 102681161/2016 zo dňa 08. marca 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh a výsledky daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie september 2013, ktorou správca dane zistil, že žalobca si v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2013 neoprávnene uplatnil odpočítanie dane v celkovej sume 51.540,-Eur z dodávateľskej faktúry č. 1301000 zo dňa 20. septembra 2013 vystavenej spoločnosťou LANDOX s.r.o. Bratislava za dodanie tovaru fyto-agrobiomasa podľa priloženého dodacieho listu. Poukázal na výsledky preverovania oprávnenosti uplatneného odpočítania dane a dokazovanie vykonané správcom dane. V rozhodnutí konštatoval, že správcom dane boli v rámci daňovej kontroly zistené také objektívne skutočnosti, ktoré ho logicky viedli k záveru, ktorý prijal. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že správca dane od začiatku daňovej kontroly viedol dokazovanie jednostranne a nekoncepčne a že vykonané dôkazy vytrhuje z kontextu, dôkazy nehodnotí jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. Žalovaný mal za to, že správca dane postupoval v súlade s ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Vo vzťahu k námietke žalobcu k osobe S. Z., konateľa spoločnosti LANDOX s.r.o., žalovaný poukázal na skutočnosť, že v prípade jeho svedeckej výpovede bolo daňovému subjektu doručené upovedomenie o vypočutí svedka, zo strany daňového subjektu sa tohto ústneho pojednávania nikto nezúčastnil. Daňový subjekt mal možnosť klásť svedkovi otázky, čo nevyužil, a preto žalovaný jeho námietku voči svedeckej výpovedi u správcu dane nepovažoval za relevantnú. Zdôraznil, že dokazovanie vedie správca dane, ale dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu. V daňovom konaní platí zásada prejednávacia a nie vyhľadávacia, správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech daňového subjektu. Správca dane iba prejednáva dôkazy predložené daňovým subjektom. Ak daňový subjekt v odvolaní namietal, že existenciu samotného tovaru správca dane nerozporuje, žalovaný uviedol, že ani samotná existencia tovaru nie je dôkazom preukazujúcim oprávnenosť odpočítania dane z predmetnej faktúry, nakoľko daňový subjekt v konaní predloženými dôkazmi a svojími tvrdeniami dostatočne nepreukázal, že nastalo vecné plnenie v zmysle tejto faktúry. Daňový subjekt nepreukázal, že práve tento tovar bol reálne dodaný dodávateľom uvedeným na predmetnej faktúre. Ani správca dane nespochybnil, že daňový subjekt môže vlastniť tovar fyto-agrobiomasu, ktorú ďalej spracúva, ale spochybnil jej dodanie spoločnosťou LANDOX s.r.o., a preto návrh daňového subjektu na fyzickú ohliadku tovaru a jej vykonanie nepovažoval za relevantný dôkaz. Pokiaľ daňový subjekt v odvolaní namietal, že preukázal uskutočnenie zdaniteľného obchodu so spoločnosťou LANDOX s.r.o., záverom ktorého bola úhrada na faktúru č. 1301000 zo dňa 20. septembra 2013 a že faktúra bola riadne zaúčtovaná a daň z nej bola priznaná v príslušných zdaňovacích obdobiach, žalovaný uviedol, že samotná existencia faktúry, jej riadne a včasné zaúčtovanie ešte nepreukazuje, že došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia. Ak faktúra nie je podložená reálnym plnením, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľných obchodov - dodanie tovaru a služieb, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň, nie je možné deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou dodávateľskou faktúrou), ale aj po obsahovej stránke (reálnym preukázaním dodania tovaru a služby). Žalovaný s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa preukazovania nároku na odpočítanie DPH zdôraznil, že splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložením dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktúr, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Zdôraznil, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosť platiteľa. Zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Žalovaný mal za to, že správca dane po zhodnotení vykonaných dôkazov dospel k správnemu záveru a to, že daňový subjekt vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že tovar uvedený na faktúre reálne dodal dodávateľ uvedený na faktúre. Spoločnosti LANDOX s.r.o., v mene ktorej je vystavená faktúra za zdaniteľný obchod, na základe ktorého si daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane, nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.. Z uvedeného dôvodu daňovému subjektu (žalobcovi) nevzniklo právo odpočítať daň podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z.. Žalovaný konštatoval, že daňový subjekt vo vzťahu k zisteniam správcu dane neuviedol žiadne dôkazy, ktorými by odstránil pochybnosti o tom, že sa zdaniteľný obchod reálne uskutočnil. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať, že zdaniteľný obchod bol reálne a preukázaným spôsobom uskutočnený dodávateľom, ktorý fakturoval zdaniteľný obchod. Pokiaľ nebolo preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia dokladu, hoci by obsahoval všetky formálnoprávne náležitosti. Splnenie formálnej stránky je len jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto podkladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Žalovaný mal za to, že dôvody uvádzané odvolávajúcim sa neboli spôsobilé spochybniť správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia považoval žalovaný za jasné a zrozumiteľné a v tomto rozhodnutí nezistil žiadny rozpor s právnymi predpismi. 4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil nárok na náhradu trov konania. V žalobe tvrdil, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého vyvodil nesprávne skutkové závery a vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie nedostatočne zdôvodnil, následkom čoho je napadnuté rozhodnutie žalovaného vecne nesprávne a ukracuje žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného podľa žalobcu vyplýva, že dôvodom pre určenie rozdielu v sume 51.540,-Eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2013 je skutočnosť, že žalobca a dodávateľ spoločnosti vierohodne nepreukázali, že plnenie deklarované na faktúre bolo reálne uskutočnené, a to práve osobou, ktorá vystupuje v pozícii dodávateľa, a to aj napriek skutočnosti, že žalovaný ani správca dane ako prvostupňový orgán nepopierali dodanie fakturovaného tovaru. Z uvedeného žalobca vyvodil, že žalovaný nepovažoval za pochybné samotné dodanie tovaru - fyto-agrobiomasy, ale samotného dodávateľa tovaru. Dôvodom pre nepriznanie nadmerného odpočtu žalobcom v daňovom priznaní uplatnenej výške správca dane uviedol skutočnosť, že žalobca nevyužil svoje procesné právo a nepredložil relevantné dôkazy riadne a nepochybne preukazujúce splnenie všetkých podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane, t.j. nepreukázal reálne dodanie fyto-agrobiomasy pre žalobcu, ako je uvedené vo faktúre č. 1301000 zo dňa 20. septembra 2013. Žalobca namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal námietkou žalobcu, že správca dane k rozhodnutiu dospel bez relevantného zdôvodnenia a opory vo vykonanom dokazovaní a napriek neexistencii pochybnosti existencie tovaru na strane správcu dane. Žalovaný len poukázal, že dôkazná povinnosť je na strane žalobcu a on musí preukázať, že tovar mu bol skutočne dodaný dodávateľom deklarovaným na faktúre tak a v takom množstve, ako bol fakturovaný a žalobca musí predložiť dôkazy, že obchod sa reálne uskutočnil. Je zrejmé, že žalovaný sa bez všetkého stotožnil s argumentáciou správcu dane a námietkami žalobcu sa reálne nezaoberal. Žalovaný a správca dane svoj záver opierajú výlučne o jediiný dôkaz, a to výpoveď jediného konateľa spoločnosti LANDOX s.r.o., p. S. Z., ktorý sa mal podľa správcu dane i žalovaného jednoznačne vyjadriť, že spoločnosť LANDOX s.r.o. nedodala fyto- agrobiomasu platiteľovi THT Slovakia s.r.o. Správca dane i žalovaný však ignorujú skutočnosť, že tento svedok sa tiež vyjadril v inom konaní, že spoločnosť LANDOX s.r.o. obchodovala so spoločnosťou THT Slovakia s.r.o., ktorú skutočnosť neskôr tento svedok poprel. Svedok S. Z. sa tiež vyjadril, že podpísal dodací list a rovnako aj podpis na faktúre je jeho, pričom potvrdil, že aj pečiatka, ktorou bola faktúra opatrená, patrí spoločnosti LANDOX s.r.o. Podľa žalobcu uvedený svedok má rozporuplné tvrdenia, kedy sám o sebe vyhlásil, že nehovorí pravdu. Takýto svedok, o ktorého výpoveď sa správca dane i žalovaný opieral, je nedôveryhodný a nemožno z jeho tvrdení vychádzať. Skutočnosť, že sa žalobca nezúčastnil výpovede svedka S. Z. nezakladá automaticky pravdivosť výpovede tohto svedka. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného i správcu dane, že žalobca v konaní predloženými dôkazmi a svojimi tvrdeniami dostatočne nepreukázal, že nastalo vecné plnenie v zmysle faktúry, a teda žalobca nepreukázal, že práve tento tovar bol reálne dodaný dodávateľom uvedeným na predmetnej faktúre. Existenciu reálnosti zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a spoločnosťou LANDOX s.r.o. žalobca preukázal faktúrou č. 1301000 zo dňa 20. septembra 2013, vyjadreniami svedkov A. R., Q. R., Z. R. a zo zápisnice o výsluchu obvineného A. D.. Z uvedených výpovedí vyplynulo, že žalobca obchodoval v roku 2013 so spoločnosťou LANDOX s.r.o., za žalobcu so spoločnosťou LANDOX s.r.o. komunikoval a jednal p. A. D., spoločnosť LANDOX s.r.o. dodala žalobcovi fyto-agrobiomasu v priebehu roka 2013, dodanie resp. prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ, pričom Q. R. potvrdil, že bol prítomný pri vykládke tovaru. Z. R. a A. R. sa vzhľadom na odstup času a hektickosť obdobia nevedeli s určitosťou vyjadriť či boli alebo neboli prítomní pri vykládke tovaru. Existenciu predmetu daňového plnenia pritom nespochybnil ani správca dane, ani žalovaný. Žalovaný zdôraznil, že správca dane nemôže ponechať na daňovom subjekte absolútne dôkazné bremeno. Podľa zákona o DPH je správca dane povinný dbať, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sžf/1/2011, z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že predložením všetkých žalobcovi dostupných podkladov o reálnosti zdaniteľného obchodu (faktúry, tovar, výpovede spoločníkov a konateľov) žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a dôkazné bremeno na preukázanie opaku prešlo na správcu dane. Správca dane a ani žalovaný ku dňu podania žaloby opak, t.j. že k zdaniteľnému obchodu nedošlo, resp. že k plneniu nedošlo osobami uvedenými na faktúre, nepreukázali. Nereálnosť zdaniteľného obchodu správca dane i žalovaný vyvodzujú iba z účelovej výpovede S. Z., ktorý však sám uviedol, že podpísal dodací list a rovnako tak aj podpis na faktúre je jeho, pričom potvrdil, že aj pečiatka, ktorou bola faktúra opatrená, patrí spoločnosti LANDOX s.r.o. Žalobca tak mal za to, že žalovaný v rozhodnutí neoznačil jediný dôkaz, resp. neuviedol jedinú relevantnú skutočnosť, ktorou by vyvrátil, resp. preukázal opak žalobcom tvrdenej a dôkazmi podloženej skutočnosti, že dodávateľom žalobcu bola spoločnosť LANDOX s.r.o., s ktorou žalobca uskutočnil zdaniteľný obchod, ktorého záverom bola úhrada za faktúru č. 1301000 zo dňa 20. Septembra 2013. Dôkazné bremeno nezaťažuje žalobcu bezhranične, pretože po adekvátnom splnení dôkaznej povinnosti platiteľom dane prechádza dôkazné bremeno na správcu dane. Žalobca namietal, že správca dane od začiatku výkonu daňovej kontroly viedol dokazovanie jednostranne a nekoncepčne, vykonané dôkazy vytrhol z kontextu, dôkazy nehodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom s uvedeným sa stotožnil i žalovaný. Je nesprávne, aby správca dane i žalovaný pri rozhodovaní uprednostnili pred všetkými ostatnými dôkazmi práve výpoveď svedka S. Z., a to aj napriek tomu, že zo strany S. Z. ide iba o účelové, ničím nepodložené tvrdenia, pričom žalobca bol schopný svoje tvrdenia o reálnosti zdaniteľného obchodu podložiť aj existenciou reálnych hmatateľných dôkazov, ako je samotný predmet zdaniteľného obchodu, t.j. fyto-agrobiomasa. Reálnosť zdaniteľného obchodu, okrem samotných listinných dôkazov predložených žalobcom, potvrdili aj spoločníci žalobcu, pričom tieto výpovede správca dane nevzal do úvahy a bez všetkého sa stotožnil s tendenčnými tvrdeniami svedka S. Z.. Záver správcu dane ako i žalovaného, že žalobca v konaní nepredložil žiadne vierohodné dôkazy o nákupe fyto-agrobiomasy od spoločnosti LANDOX s.r.o., nemí oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca tvrdil, že náležite preukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia (obchodu) všetkými jemu dostupnými dôkazmi, v dôsledku čoho splnil podmienky pre uplatnenie nadmerného odpočtu vo výške, v akej si ho uplatnil vo svojom daňovom priznaní. Žalobca tým uniesol svoje dôkazné bremeno, správcovi dane i žalovanému predložil všetky jemu dostupné informácie, listiny a doklady na preukázanie svojich tvrdení a za plnenie si daňových povinností tretím subjektom nemôže niesť zodpovednosť a právne následky. Žalobca v dôsledku vyššie uvedených skutočností považoval rozhodnutie žalovaného, opierajúce sa o záver o neoprávnenom odpočte DPH pre pochybnosti o osobe dodávateľa za nedôvodné, nesprávne, sčasti nepreskúmateľné až zmätočné a v konečnom dôsledku nezákonné. Nakoľko napadnutým rozhodnutím žalovaného bol žalobca ukrátený na svojich právach, navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a priznal mu náhradu trov konania. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť. Podrobne sa vyjadril k žalobným námietkam žalobcu uvedeným v žalobe a opísal priebeh daňového konania. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého vyvodil nesprávne skutkové závery, vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie nedostatočne zdôvodnil. Zdôraznil, že skutočnosť, že sa stotožnil so záverom správcu dane a posúdil právne posúdenie veci správcom dane ako správne, neznamená, že sa nezaoberal odvolacími námietkami žalobcu. Mal za to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, v zmysle § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie správcu dane v rozsahu požadovanom v odvolaní a svoje rozhodnutie odôvodnil. V ďalšom uviedol, že žalobné námietky sa v zásade neodlišujú od námietok uvedených v odvolaní voči rozhodnutiu správcu dane a ani sa neodlišujú od pripomienok k Protokolu o vykonanej kontrole. Žalobca namieta i vysporiadanie sa a odôvodnenie žalovaným v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný mal za to, že práve tvrdenie žalobcu, že prvostupňový orgán ako i žalovaný opierajú svoj záver výlučne na výpoveď jediného svedka S. Z., nie je v súlade s vykonaným dokazovaním správcu dane. Je zrejmé, že správca dane vykonal rozsiahle šetrenie vlastným dokazovaním a využil informácie iných konaní (KR PZ SR, zápisnice o výsluchu obvinených). Správca dane a ani žalovaný teda nevychádzali len z vyjadrení S. Z. v ktorých sa mal podľa tvrdení žalobcu rozporne vyjadriť. Správca dane mal k dispozícii celkom štyri zápisnice s uvedeným svedkom, tri boli získané z iných konaní a jednu spísal správca dane sám vo forme svedeckej výpovede. Správca dane tiež použil zápisnice o výsluchu obvineného Z. R., A. R., A. D. a Q. R., nakoľko sú v nich uvedené vyjadrenia, ktoré súvisia s vykonávanou daňovou kontrolou na DPH za zdaňovacie obdobie september 2013 u žalobcu. Poukázal na vyjadrenia pána S. Z., že počas pôsobenia v spoločnosti LANDOX, s.r.o., táto nespolupracovala a ani neobchodovala so spoločnosťou THT Slovakia, a tiež sa vyjadril, že je pravdou, že ako konateľ spoločnosti LANDOX, s.r.o. vystavil faktúry na spoločnosť THT Slovakia, s.r.o. z podnetu A. D., ktorý vystupoval pri jednaní ako zástupca spoločnosti THT Slovakia, s.r.o. Svedok, pán S. Z., sa tiež vyjadril, že až na polícii sa dozvedel, že v mene spoločnosti LANDOX, s.r.o. mal vystaviť spoločnosti THT Slovakia, s.r.o. aj faktúru ohľadom dodania fyto-agrobiomasy, pričom uviedol, že on túto faktúru nevystavil, vedome nepodpísal, nemal o faktúre vedomosť. Ak existuje takáto faktúra s jeho podpisom, tak si to vie vysvetliť jedine tak, že mu bola podsunutá pri podpisovaní ostatných piatich dokumentov. Až na polícii zistil, že A. D. ho oklamal a podsunul mu faktúry, o ktorých nemal vedomosť. Vo vzťahu k faktúre č. 1301000 zo dňa 20. septembra 2013 v sume 309.240,- Eur za dodanie fyto-agrobiomasy podľa priloženého dodacieho listu č. 2013/..., pre THT Slovakia s.r.o., ako i dohody o započítaní vzájomných pohľadávok v sume 309.240,- Eur zo dňa 20. septembra 2013 uviedol, že podpisy vyzerajú ako jeho, taktiež aj pečiatka, ale ani faktúru, ani dodací list nevystavil. Uvedené doklady mohol podpísať nevedome za vyššie uvedených okolností. S. Z. sa tiež vyjadril, že spoločnosť LANDOX, s.r.o. nedodala fakturovanú fyto-agrobiomasu spoločnosti THT Slovakia, s.r.o. a na vzájomný zápočet nebol ani dôvod. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou žalobcu, že správca dane ani žalovaný sa nevysporiadali s náhlou zmenou výpovede svedka S. Z.. V daňovom konaní platí zásada prejednávacia, nie vyhľadávacia, správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech daňového subjektu, iba prejednávať dôkazy predložené daňovým subjektom. Žalobcovi bolo doručené upovedomenie o vypočutí svedka S. Z., zo strany žalobcu sa ústneho pojednávania nikto nezúčastnil. Žalobca mal možnosť klásť svedkovi otázky, vyvrátiť tvrdenia svedka vo svoj prospech, čo však neučinil. Pokiaľ žalobca tvrdil, že reálnosť zdaniteľného obchodu medzi žalovaným a spoločnosťou LANDOX, s.r.o. preukázal faktúrou č. 1301000, vyjadreniami svedkov A. R., Q. R., Z. R. a A. D. a najmä existenciu materiálneho plnenia, ktoré nespochybnil ani správca, ani žalovaný, k uvedenému žalovaný uviedol, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Opätovne poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/32/2011 z 31. mája 2012 a 8Sžf/121/2013 zo dňa 29. januára 2015. Žalovaný mal naďalej za to, že žalobca v konaní dostatočne nepreukázal, že predmetný tovar bol reálne dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre. Žalobca predložením faktúry len deklaroval uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. Skutočnosť, či mu vzniklo právo odpočítať daň z deklarovaného prijatého tovaru musí byť v zmysle ustanovenia § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. preukázaná vznikom daňovej povinnosti u platiteľa, ktorý tovar dodáva. Vznik daňovej povinnosti u dodávateľa tovaru je zákonnou podmienkou pre vznik práva odpočítať daň podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Splnenie tejto zákonnej podmienky nespočíva len vo formálnej deklarácii predložením dokladov - faktúr, ale tieto doklady musia mať povahu faktu, teda musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť. Ak faktúra nie je podložená reálnym dodaním tovaru od platiteľa, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľných obchodov - dodanie tovaru a služieb, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň, nie je možné deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou dodávateľskou faktúrou), ale aj po obsahovej stránke (reálnym preukázaním dodania tovaru a služby). Žalovaný mal za to, že ani výpovede konateľov, resp. spoločníkov žalobcu nie sú dostatočným dôkazom preukázania reálnosti deklarovaného zdaniteľného plnenia medzi žalobcom a spoločnosťou LANDOX, s.r.o., čo žalovaný dostatočne uviedol a odôvodnil v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný pritom vychádzal zo zápisníc o výsluchoch obvinených, poskytnutých KRPZ a zo zápisnice o ústnom pojednávaní vo veci výpovedí svedkov vykonaných správcom dane. Ani tieto výpovede jednoznačne nepotvrdzujú a najmä nepreukazujú tvrdenie žalobcu. Žalovaný sa v tomto smere stotožnil so záverom správcu dane, že menovaní nevedia jednoznačne uviesť a preukázať, kto a akým spôsobom zabezpečoval dopravu tovaru fyto-agrobiomasy, nevedeli predložiť, resp. zabezpečiť predloženie prepravných dokladov k preprave tovaru fyto-agrobiomasy, nevedeli sa presne a jednoznačne vyjadriť ku konkrétnym okolnostiam zdaniteľného obchodu. Nepredložili žiadne relevantné doklady preukazujúce, že tovar bol reálne dodaný spoločnosťou LANDOX, s.r.o. Dodací list k faktúre za dodanie fyto-agrobiomasy ani jeden zo svedkov (A. R., Z. R. a Q. R.) nepodpísal. Zhodne tvrdili, že prepravu tovaru zabezpečila spoločnosť LANDOX, s.r.o., a preto nevedia predložiť žiadne prepravné doklady. Žalovaný tak konštatoval, že zástupcovia daňového subjektu len všeobecne verbálne tvrdili, že tovar bol prijatý, ale túto skutočnosť nijako vecne nepreukázali. Zástupcovia daňového subjektu uviedli, že v areáli Šamariánka, kde mal byť tovar dodaný, nemajú vrátnika, takže sa nevedie žiadna evidencia o autách vchádzajúcich do areálu. Nemali vedomosť koľkými autami, ani akými autami bol tovar dodaný. Žalovaný tak konštatoval, že svedecké výpovede zástupcov daňového subjektu jednoznačne nepreukázali reálnosť deklarovaného zdaniteľného obchodu, a že tovar bol dodaný práve spoločnosťou LANDOX, s.r.o. Žalovaný tiež poukázal na obsah zápisníc poskytnutých Krajským riaditeľstvom PZ v Banskej Bystrici, z ktorých vyplýva, že o spoločnosti LANDOX, s.r.o. nemali vedomosť, resp. sa o nej dozvedeli až neskôr. K námietke žalobcu, že reálnosť zdaniteľného obchodu preukazuje samotný tovar, ktorého existenciu správca dane ani žalovaný nerozporoval, žalovaný uviedol, že ani samotná existencia tovaru nie je dôkazom preukazujúcim oprávnenosť odpočítania dane z predmetnej faktúry, pretože žalobca v konaní predloženými dôkazmi a svojími tvrdeniami dostatočne nepreukázal, že nastalo vecné plnenie v zmysle tejto faktúry. Daňový subjekt nepreukázal, že práve tento tovar bol reálne dodaný dodávateľom uvedeným na predmetnej faktúre. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu žalovaný zdôraznil, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že predložením všetkých žalobcovi dostupných podkladov o reálnosti zdaniteľného plnenia (faktúry, tovar, výpovede svedkov a konateľov) žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a že dôkazné bremeno na preukázanie opaku prešlo na správcu dane. Žalobca pritom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. marca 2011, sp. zn. 3Sžf/1/2011, podľa ktorého „V prípade, ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaného tovaru a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku a v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov vznáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane“. Ak žalobca poukazuje na vyššie uvedený rozsudok, malo by ísť o rovnaké vecné prípady, čo v tomto prípade nie je. V posudzovanom prípade sa žiadny podrobný súpis okrem dodacieho listu, v ktorom je uvedené to isté množstvo tovaru ako na faktúre, bez akýchkoľvek pochybností nenachádza. Na dodacom liste nie je uvedený ani deň, resp. dni, v ktorých došlo k uskutočneniu dodania tovaru, dodací list neobsahuje ani evidenčné čísla vozidiel, ktorými bol tovar prevážaný a pod. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR tiež vyplýva, že tento zistil, že z administratívneho spisu je zrejmé, že u správcu dane vznikli pochybnosti výlučne z dôvodu preverovania účtovnej evidencie žalobcových dodávateľov, na ktorú skutočnosť žalobca ako daňový subjekt nemá vplyv. V posudzovanom prípade však samotný dodávateľ poprel uskutočnenie plnenia - dodania tovaru pre žalobcu. Pripustil, že mohol podpísať vystavenú faktúru a dodací list, avšak za okolností, keď mu bola úmyselne podstrčená na podpis, ale k reálnemu plneniu - fyzickému dodaniu tovaru nedošlo. Nakoľko ani z výpovedí svedkov nebolo jednoznačne preukázané dodanie tovaru od dodávateľa uvedeného na faktúre, správca dane na základe objektívne zistených skutočností mal pochybnosť o tom, že došlo k reálnemu plneniu tak, ako ho deklaruje žalobca. Podľa názoru žalovaného žalobca mal možnosť preukázať svoje tvrdenia, ak by mal také dôkazy, a to na vypočutí svedka S. Z. správcom dane, ako aj svedeckou výpoveďou A. D., ktorému správca dane vytýčil tri termíny na ústne pojednávanie, a ktorý sa na ani jedno pojednávanie z rôznych príčin nedostavil. Žalovaný uzavrel, že správca dane zhodnotil všetky dôkazy v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku a dospel k správnemu záveru, že daňový subjekt vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že tovar uvedený na faktúre reálne dodal dodávateľ uvedený na faktúre. Spoločnosti LANDOX nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Z uvedených dôvodov daňovému subjektu nevzniklo právo odpočítať daň podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. Daňový subjekt vo vzťahu k zisteniam správcu dane neuviedol žiadne dôkazy, ktorými by odstránil pochybnosti o tom, že sa zdaniteľný obchod reálne uskutočnil. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať skutočnosť, že zdaniteľný obchod bol reálne a preukazným spôsobom uskutočnený dodávateľom, ktorý fakturoval zdaniteľný obchod. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia dokladu, hoci by obsahoval všetky formálno-právne náležitosti. Splnenie formálnej stránky je len jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto podkladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. 6. Žalobca v ďalšom vyjadrení zo dňa 20. októbra 2016 k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol, že z vyjadrenia žalovaného jednoznačne vyplýva, že jediným dôvodom, ktorým sa žalovaný snaží spochybniť reálnosť zdaniteľného obchodu je výpoveď svedka S. Z., kedy žalovaný nekriticky bez všetkého preberá ním tvrdené skutočnosti a žalovaný sa opätovne opomína vyjadriť k námietkam žalovaného ohľadom náhlej zmeny výpovede uvedeného svedka po vznesení obvinenia voči jeho osobe a zároveň ku skutočnosti, že správca dane ani žalovaný sa v konaní vôbec žiadnym spôsobom nezaoberali skutočnosťou, či je výpoveď svedka pána Z. pravdivá, či nebola uskutočnená účelovo, a to predovšetkým s cieľom zakryť skutočnosť, že práve spoločnosť LANDOX, s.r.o. si neplnila svoje zákonné povinnosti. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že z vyjadrení svedkov A. R., Z. R., Q. R. a A. D. vyplynulo, že nevedeli jednoznačne uviesť a preukázať, kto a akým spôsobom zabezpečoval dopravu tovaru, nevedeli predložiť, resp. zabezpečiť predloženie prepravných dokladov k preprave tovaru a nevedeli sa presne a jednoznačne vyjadriť ku konkrétnym okolnostiam zdaniteľného obchodu. Naďalej mal za to, že existenciu reálnosti zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a spoločnosťou LANDOX žalobca preukázal faktúrou č. 1301000 zo dňa 20. septembra 2013, vyjadreniami svedkov A. R., Q. R., Z. R. a zo zápisnice o výsluchu obvineného A. D., ako aj existenciou predmetu daňového plnenia, ktorú skutočnosť nespochybnil ani správca dane, ani žalovaný. K tvrdeniu žalovaného o tom, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte žalobca zdôraznil, že si je vedomý toho, že daňový subjekt má povinnosť preukázať reálnosť zdaniteľného obchodu. Zdôraznil, že táto jeho povinnosť nie je absolútna, kedy vyčerpaním všetkých jemu dostupných dôkazov žalobca vyčerpal svoje dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno na preukázanie opaku tak prešlo na správcu dane. Žalobca zvýraznil, že ani správca dane a ani žalovaný opak, t.j. že k zdaniteľnému obchodu nedošlo, resp. že k plneniu nedošlo osobou uvedenou na faktúre, nepreukázali. Navrhol aby súd rozhodol v súlade so žalobou a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. 7. Ďalšie písomné vyjadrenie vo veci samej podané nebolo. 8. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2005 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) účinný od 01.07.2016, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa 5. časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Krajský súd v Banskej Bystrici s poukazom na § 491 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, aplikujúc ustanovenia SSP a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v zmysle § 190 SSP zamietol. Rozsudok bol verejne vyhlásený podľa § 137 ods. 3 veta druhá SSP. 10. Správny súd z obsahu administratívnych spisov zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie september 2013, o výsledku ktorej bol spísaný Protokol č. 20634783/2015 zo dňa 07. augusta 2015 (ďalej len „Protokol“), ktorý obsahuje popis všetkých vykonaných zisťovaní a dôkazov. V Protokole správca dane konštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočet DPH, keďže nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené a nepostačuje iba predloženie faktúry. Uskutočnenie zdaniteľných obchodov - dodanie tovaru a služieb, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň nie je možné deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou dodávateľskou faktúrou), ale aj po obsahovej stránke (reálnym preukázaním dodania tovaru a služby). Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré preukazuje daňový subjekt. Uvedené preverovaný daňový subjekt nenaplnil. Z uvedeného dôvodu správca dane žalobcovi neuznal odpočet DPH uplatnený na základe faktúry č. 1301000 zo dňa 20. septembra 2013 od dodávateľa LANDOX s. r. o., Bratislava. Žalobca sa k Protokolu vyjadril písomne, avšak, v prílohe vyjadrenia nepredložil žiadne listiny a neoznačil žiadne dôkazy. Správca dane v súlade s Daňovým poriadkom dohodol so žalobcom deň prerokovania pripomienok, na ktorý sa žalobca nedostavil, ospravedlnil svoju neúčasť, nový termín nenavrhol ani na výzvu správcu dane. Správca dane následne určil termín prerokovania pripomienok žalobcu k Protokolu na deň 07. decembra 2015, na ktorý sa žalobca nedostavil, o čom bol spísaný úradný záznam podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Správca dane následne vo veci rozhodol rozhodnutím z 09. decembra 2015, proti ktorému rozhodnutiu sa žalobca odvolal a na základe podaného odvolania vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie zo dňa 8. marca 2016, ktorým rozhodnutie správcu dane z 09. decembra 2015 potvrdil s odôvodnením tak, ako je uvedené v bode 3 tohto rozsudku. 11. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom 13. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 14. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 15. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 16. Podľa § 63 ods. 2, 3, 5 Daňového poriadku (2) rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. (3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú kvalifikovaným elektronickým podpisom. (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 17. Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2013 dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. 18. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 19. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 20. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, 21. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH) právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 22. Podľa § 71 ods. 1, 2 zákona o DPH (1) na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny. (2) Za faktúru sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje. 23. Podľa § 72 ods. 1 písm. a) zákona o DPH účinného do 31.12.2013, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri a) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. 24. Podľa § 74 ods.1 zákona o DPH, faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať: a) meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala, b) meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia "dodanie je oslobodené od dane", i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy v § 66, j) slovnú informáciu "vyhotovenie faktúry odberateľom", ak odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru alebo služby, vyhotovuje faktúru podľa § 72 ods. 4, k) slovnú informáciu "prenesenie daňovej povinnosti", ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby, l) údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku podľa § 11 ods. 12, m) slovnú informáciu "úprava zdaňovania prirážky - cestovné kancelárie", ak sa uplatní osobitná úprava podľa § 65, n) slovnú informáciu "úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar", "úprava zdaňovania prirážky - umelecké diela" alebo "úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti", a to v závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66. 25. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane z 09. decembra 2015, ktorým bol určený žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel v sume 51.540,-Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2013, nadmerný odpočet nebol priznaný v sume 49.838,47 Eur a bola mu vyrubená daň v sume 1.701,53 Eur. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. 26. Žalobca podľa uplatnených žalobných dôvodov namietal, že žalovaný svojím rozhodnutím ukrátil žalobcu na jeho právach, pretože vo svojom rozhodnutí vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého vyvodil nesprávne skutkové závery, vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie nedostatočne zdôvodnil, následkom čoho považoval rozhodnutie žalovaného za vecne nesprávne a nezákonné. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci, z takto všeobecne uplatneného dôvodu by nebolo možné konštatovať, že rozhodnutie je nezákonné. Žalobca tvrdil, že nesprávne právne posúdenie veci je dôsledkom nedostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého žalovaný vyvodil nesprávne skutkové závery. Podstatou rozhodnutia žalovaného (i správcu dane) bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie odpočtu DPH v zmysle Zákona o DPH s odôvodnením, že žalobca nepreukázal, že plnenie (dodanie tovaru - fyto-agrobiomasa) deklarované na faktúre č. 1301000 zo dňa 20. septembra 2013 (ďalej len „faktúra“) bolo reálne uskutočnené a to dodávateľom uvedeným na faktúre. Žalobca s takýmto posúdením nesúhlasil a mal za to, že preukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia všetkými jemu dostupnými dôkazmi a splnil podmienky pre uplatnenie nadmerného odpočtu DPH. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (i z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane) vyplýva, že základnou podmienkou pre vznik nároku na odpočítanie dane je vznik daňovej povinnosti. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dodaním tovaru je podľa § 8 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, pričom na účely tohto zákona, hmotným majetkom sú o.i., hnuteľné veci. Dňom dodania tovaru v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vzniká daňová povinnosť. Podľa ods. 2 písm. a) citovaného ustanovenia § 49 ods. 1 Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 (§ 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH). 27. Z ustanovení Daňového poriadku vyplýva, že v daňovom konaní nesie dôkazné bremeno daňový subjekt, ktorý v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane, sú hmotnoprávnej povahy a k záveru, či sú tieto podmienky splnené, nepostačuje len existencia faktúry (za predpokladu, že táto obsahuje všetky formálno-právne náležitosti). Faktúra ako daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. V preskúmavanom prípade si žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 1301000 zo dňa 20. septembra 2013, vznik daňovej povinnosti 20. septembra 2013 v sume 309.240,-Eur, cena bez DPH vo výške 257.700,-Eur, 20 % DPH vo výške 51.540,-Eur od dodávateľa LANDOX s. r. o., Bratislava, na ktorej boli ako druh tovaru označené: fyto-agrobiomasa podľa priloženého DL, 4295t. K faktúre bol predložený dodací list č. 2013/... z 20. septembra 2013, na ktorom bol vyznačený ako dodávateľ LANDOX s. r. o., Bratislava a ako odberateľ THT SLOVAKIA, s. r. o., Zacharovce. V dodacom liste je tovar špecifikovaný ako: FYTO - Agrobiomasa, mj: t, MJ: 4295, jednotková ceny a celková sumy bez DPH (257.700,- Eur). Na dodacom liste je uvedené, že ho vystavil S. Z., konateľ, je opatrený pečiatkou dodávateľa a podpisom. Aj keď na dodacom liste je pečiatka odberateľa (žalobcu) a podpis, Nie je na ňom uvedené, kto za žalobcu a kedy uvedený tovar špecifikovaný na dodacom liste za odberateľa prevzal (chýba meno, priezvisko osoby konajúcej za žalobcu a dátum prevzatia tovaru), nie je uvedený spôsob dopravy, napr. motorové vozidlo s uvedením jeho typu a evidenčného čísla, prípadne mena a priezviska osoby vodiča. Žalovaný (i správca dane) v rozhodnutí jasne a zrozumiteľne zdôvodnil, prečo predložené dôkazy (faktúra, neúplný dodací list), ani doklady predložené a vyhotovené konateľom žalobcu A. R. označené ako „Doklad o nakúpenej fytoagrobiomase od 1. januára 2013 do 30. júna 2015“ nie sú dôkazmi o tom, že dodávateľ LANDOX s.r.o. dodal žalobcovi tovar deklarovaný na faktúre tak, ako je uvedené v bode 2. a 3. tohto rozsudku. Ani samotná existencia tovaru u žalobcu nie je dôkazom o tom, že tento tovar bol dodaný žalobcovi práve dodávateľom uvedeným na faktúre (LANDOX s.r.o.), a teda dodávateľom, ktorý je platiteľom DPH. Naopak, výsledky preverovania vykonaného správcom dane svedčili tomu, že dodávateľ tovar deklarovaný na faktúre žalobcovi nedodal, a teda spochybnili tvrdenie žalobcu o dodaní tovaru uvedeného na predmetnej faktúre tak, ako uviedol žalobca. Výsledkom preverenia deklarovaného zdaniteľného obchodu správcom dane bolo zistenie, že žalobca vierohodne nepreukázal reálne dodanie fakturovaného tovaru, konateľ ani spoločníci žalobcu, ako to vyplýva z ich výpovedí, nevedeli jednoznačne uviesť a preukázať, kto a akým spôsobom zabezpečoval dopravu, nepredložili prepravné doklady a nevedeli sa vyjadriť ku konkrétnym okolnostiam zdaniteľného obchodu. Naopak, S. Z., ktorý bol v rozhodnom období konateľom deklarovaného dodávateľa LANDOX s.r.o. vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť LANDOX s.r.o. predmetný tovar žalobcovi nedodala, že faktúru ani dodací list nevystavil a vedome nepodpísal, o existencii faktúry sa dozvedel až pri výsluchu na OR PZ SR, pričom popísal okolnosti, za ktorých pravdepodobne došlo k podpisu dokladov predložených J. D. (spoločníkom žalobcu). Obsah jednotlivých výpovedí žalobcu, a to tak konateľa, ako aj spoločníkov, ako aj výpoveď S. Z. žalovaný v odôvodnení rozhodnutia popísal, vyhodnotil, uviedol, aké skutočnosti z nich zistil a aké skutkové závery z nich vyvodil. V odôvodnení rozhodnutia zároveň žalovaný vyhodnotil listinné dôkazy predložené konateľom žalobcu na pojednávaní u správcu dane dňa 21. júla 2015, ktoré sa týkali zakúpenej fyto-agrobiomasy, so záverom, že existencia tovaru, ani deklarovaná zakúpená fyto-agrobiomasa nepreukazujú, že žalobca má nárok na odpočet DPH. Samotná predložená faktúra, prípadne doklad o jej zaplatení, nie sú dôkazy, na základe ktorých by bez ďalšieho bolo možné preukázať splnenie podmienok na odpočet dane, pretože len predloženie samotnej faktúry, pokiaľ by obsahovala všetky náležitosti stanovené zákonom, nepostačuje na to, aby takýto odpočet mohol byť priznaný. Správny súd sa stotožnil s vyhodnotením žalobcom predložených dôkazov, ktoré žalovaný považoval za také, ktoré nepreukazujú reálne uskutočnenie deklarovaného zdaniteľného obchodu. Dodanie tovaru deklarovaného na faktúre žalobcovi deklarovaným dodávateľom bolo spochybnené. Pokiaľ žalobca nepreukázal, že obchod deklarovaný predmetnou faktúrou nebol reálne uskutočnený, nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti dodávateľa LANDOX s. r. o. v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 Zákona o DPH. Rozhodnutie žalovaného je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti správny súd súčasne poukazuje na to, že tvrdenie žalobcu v žalobe, že žalovaný (i správca dane) svoj záver o tom, že žalobca nepreukázal skutočnosť, že tovar bol dodaný spoločnosťou LANDOX s. r. o., opierajú výlučne o jediný dôkaz, a to o výpoveď S. Z., konateľa dodávateľa (LANDOX s. r. o.), nevyplýva z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ani z rozhodnutia správcu dane. 28. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný nevykonal dostatočné zisťovanie skutkového stavu a vydané rozhodnutie vychádza z nesprávnych záverov. Tvrdil, že žalovaný (i správca dane) svoj záver o tom, že žalobca nepreukázal, že tovar (ktorého existenciu nespochybnil), bol dodaný žalobcovi dodávateľom LANDOX s.r.o., opierajú výlučne o jediný dôkaz, a to výpoveď konateľa LANDOX s.r.o. S. Z., ktorý uviedol, že LANDOX nedodal tovar - fyto-agrobiomasu žalobcovi, ignorujúc jeho výpoveď, že spoločnosť LANDOX s.r.o. obchodovala so spoločnosťou THT Slovakia s.r.o. a že podpísal dodací list, pričom aj podpis na faktúre je jeho a potvrdil aj, že aj pečiatka, ktorou bola faktúra opatrená, patrí spoločnosti LANDOX s.r.o.. Takúto nevierohodnú výpoveď svedka S. Z. (proti ktorému bolo vznesené obvinenie OČTK) žalovaný podľa žalobcu uprednostnil pred ostatnými dôkazmi, ktorými bola preukázaná reálnosť zdaniteľného obchodu. Za takéto dôkazy osvedčujúce podľa žalobcu splnenie podmienok pre odpočet DPH, žalobca považoval faktúru č. 1301000 z 20. septembra 2013, vyjadrenia svedkov (A. R., Q. R., Z. R. a A. D.) a existenciu predmetu plnenia. Tým, že žalobca predložil všetky jemu dostupné podklady o reálnosti zdaniteľného obchodu, podľa žalobcu prešlo dôkazné bremeno na správcu dane, pričom žalovaný v rozhodnutí neoznačil jediný dôkaz, resp. neuviedol jedinú relevantnú skutočnosť, ktorou by vyvrátil, resp. preukázal opak žalobcom tvrdenej a dôkazmi podloženej skutočnosti, že dodávateľom žalobcu bola spoločnosť LANDOX s. r. o., s ktorou žalobca uskutočnil zdaniteľný obchod, ktorého záverom bola úhrada za faktúru č.1301000 zo dňa 20. septembra 2013. Správny súd považuje za potrebné opätovne poukázať na to, že z rozhodnutia žalovaného (ani z rozhodnutia správcu dane) nevyplýva, že podstatnou, resp. jedinou skutočnosťou pre rozhodnutie správcu dane i žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie správcu dane, bola výpoveď konateľa LANDOX s.r.o., S. Z., že spoločnosť LANDOX s.r.o. nedodala tovar (fyto-agrobiomasu) žalobcovi, resp. že so žalobcom neobchodovala. Podstatnou skutočnosťou bolo, že žalobca nepreukázal, že nadobudol tovar deklarovaný v predmetnej faktúre, z ktorej si uplatnil odpočet dane v kontrolovanom zdaňovacom období september 2013 od dodávateľa LANDOX s.r.o. tak, ako bolo deklarované v tejto faktúre, a teda nepreukázal, že boli splnené podmienky stanovené v Zákone o DPH na to, aby si odpočet dane mohol uplatniť. Správca dane i žalovaný vo svojich rozhodnutiach konštatovali, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno (v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku). Žalovaný (i správca dane) v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predložená faktúra, prípadne doklad o zaplatení faktúry nie je dôkazom, na základe ktorého by bolo možné preukázať splnenie podmienok na odpočet dane, pretože len samotné predloženie faktúry, pokiaľ by obsahovala všetky náležitosti stanovené zákonom, nepostačuje na to, aby takýto odpočet mohol byť priznaný. Argumentoval, že deklarované plnenie (dodávka tovaru alebo služby) musí byť reálne preukázané, teda žalobca musí preukázať reálne dodanie tovaru alebo služby deklarovanej v predmetnej faktúre, a to dôkazom o nadobudnutí tohto tovaru alebo služby od toho subjektu, ktorý predmetnú faktúru vystavil, a o ktorom žalobca tvrdí, že mu tento tovar dodal (dodávateľ), pričom v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH zákonná povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Následne podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného (i správcu dane), že žalobca v daňovom konaní dôkazy o splnení podmienok na odpočet dane nepredložil. Ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v citovanom ustanovení pod písm. a), b) a c), pričom správca dane nie je povinný vyzývať alebo označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne argumentuje, že je to daňovník (žalobca), ktorý v prípade, že si uplatňuje odpočet DPH, znáša dôkazné bremeno. Vzhľadom na zneužiteľnosť práva na odpočet DPH a tiež na to, že žiadny daňovník nemôže ovplyvniť a ani zodpovedať za správanie svojich obchodných partnerov (t. j. či si títo plnia alebo neplnia povinnosti voči štátu), ale najmä vzhľadom na zákonom stanovenú povinnosť daňovníka preukázať všetky skutočnosti zakladajúce právo na odpočet DPH, je úlohou každého daňovníka zadovážiť si dostatok dôkazov o tom, že prijal plnenie uvedené na faktúre práve od dodávateľa - platiteľa DPH uvedeného na faktúre. Vzhľadom na to, že dôkazné bremeno je v tomto prípade na žalobcovi, nesplnením svojich povinností a nepredložením dôkazov osvedčujúcich splnenie podmienok na preukázanie oprávnenosti odpočtu DPH žalobca neuniesol dôkazné bremeno. K prenosu dôkazného bremena tak, ako to uvádza žalobca v žalobe nedošlo. Žalobcom označené rozhodnutie Najvyššieho súdu nebolo možné na tento prípad aplikovať, keďže uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Sžf/1/2011 sa týka prípadu, keď daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a preukázal, že tovar deklarovaný na faktúre nadobudol od osoby uvedenej na faktúre, avšak, správca dane to spochybnil v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov. Len v takomto prípade prechádza dôkazné bremeno na správcu dane. V preskúmanom prípade sa o takýto prípad nejedná a podstatné pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane nie je skutočnosť, že tretí subjekt (deklarovaný dodávateľ) nesplnil svoje povinnosti. Podstatná pre rozhodnutie žalovaného i správcu dane bola skutočnosť, že žalobca bol povinný preukázať splnenie podmienok na odpočet DPH a dôkazné bremeno neuniesol. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudky č. k. 2Sžf/4/2009, 5Sžf/63/2011, 5Sžf/52/2011, 3Sžf/100/2012), ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanových a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“. 29. Správny súd sa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v preskúmavanom prípade stotožnil so záverom žalovaného, že na uplatnenie odpočtu DPH nepostačuje iba predloženie faktúry, prípade predloženie dokladu o úhrade (v tomto prípade správcom dane, žalovaným i konateľom dodávateľa spochybnené započítanie záväzkov podľa zmlúv o pôžičke, vo vzťahu ku ktorému započítaniu konateľ LANDOX s.r.o. uviedol, že bola ním síce podpísaná, ale reálne plnenie podľa zmlúv o pôžičke spoločnosť LANDOX s.r.o. neobdržala), ale zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť) aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Predovšetkým musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. V danom prípade však k takémuto preukázaniu bez akýchkoľvek pochybností nedošlo. 30. Žalobná námietka, že správca dane viedol dokazovanie jednostranne a nekoncepčne, vykonané dôkazy vytrhuje z kontextu, dôkazy nehodnotí jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom s takýmto postupom sa stotožnil aj žalovaný, nie je v súlade s obsahom odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, ani odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Správca dane i žalovaný, hodnotili všetky dôkazy (faktúra, listiny predložené konateľom žalobcu) a to samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti so všetkými ostatnými daňovou kontrolou zistenými skutočnosťami, či už u žalobcu (vyjadrenia konateľa a spoločníkov žalobcu) alebo u žalobcovho dodávateľa (výpoveď konateľa dodávateľa). To, že žalobca s takýmto hodnotením nesúhlasí, nemá žiadny právny význam. Nezodpovedá obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného (ani odôvodnenia rozhodnutia správcu dane) tvrdenie žalobcu, že orgány verejnej správy pri rozhodovaní uprednostnili pred všetkými ostatnými dôkazmi práve výpoveď S. Z.. Ani v prípade, ak by žalovaný (ani správca dane) pri rozhodovaní nevzali do úvahy skutočnosť, že voči svedkovi S. Z. bolo vznesené obvinenie zo strany orgánov činných v trestnom konaní, v dôsledku čoho zmenil svoju výpoveď, by táto skutočnosť nemohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie žalovaného (ani správcu dane) nebolo založené na výpovedi konateľa dodávateľa, ale na skutočnosti, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že námietka žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave, z ktorého boli podľa žalobcu vyvodené nesprávne skutkové závery, nie je dôvodná. 31. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného je nedostatočne odôvodnené, súd považoval aj túto námietku za nedôvodnú. Rozhodnutie žalovaného je podľa názoru správneho súdu riadne a dostatočne odôvodnené, pričom žalovaný v odôvodnení popísal zistenia správcu dane z vykonanej daňovej kontroly, dôkazné prostriedky, z ktorých boli jednotlivé skutočnosti zistené, ako aj skutočnosti, na základe ktorých dospel správca dane k záveru, že žalobca nepreukázal, že mu dodávateľ LANDOX s. r. o. v zdaňovacom období september 2013 dodal tovar uvedený na faktúre, v dôsledku čoho neuznal odpočet DPH z tejto faktúry. Odôvodnenie obsahuje všetky zistenia, ako aj dôkazy, ktoré boli vykonané v daňovom konaní, tieto sú vyhodnotené jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom žalovaný presne a zrozumiteľne uviedol, prečo doklady predkladané žalobcom počas daňovej kontroly a daňového konania nepostačujú na záver, že boli splnené podmienky na odpočet DPH z predmetnej faktúry. Z vykonaných dôkazov sú vyvodené konkrétne skutkové závery a na zistený skutkový stav boli aplikované relevantné ustanovenia Zákona o DPH. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s návrhmi a námietkami žalobcu, s odvolacími námietkami, obsahuje úvahu, ktorá ovplyvnila hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých žalovaný rozhodoval. Napadnuté rozhodnutie žalovaného teda obsahuje všetky náležitosti stanovené v § 63 ods. 3 a 5 Daňového poriadku. Nie je preto možné konštatovať, že by rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani s hodnotením vykonaných dôkazov, nespôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Pokiaľ žalovaný z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočet DPH, pretože nepreukázal, že tovar deklarovaný na faktúre (fyto- agrobiomasa) bol skutočne dodaný žalobcovi dodávateľom LANDOX s. r. o. uvedeným na faktúre, z ktorej si žalobca uplatnil odpočet DPH v daňovom priznaní za september 2013, takéto vyhodnotenie dôkazov vyplýva zo zisteného skutkového stavu. Úvaha, ktorú orgán verejnej správy uviedol v rozhodnutí je logická a vychádza z vykonaného dokazovania a záver o nesplnení podmienok na odpočet DPH je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. 32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane a konania predchádzajúceho vydaniu týchto rozhodnutí z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že z týchto dôvodov je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol. 33. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. 34. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.