Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/57/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200464 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200464.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu: Slowiss, s.r.o., Radayho 8, 984 01 Lučenec, IČO: 47 206 624, zast. JUDr. Ladislavom Faludim, advokátom so sídlom AK 9. mája 20, Vidiná, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č.: OPS/BEZ/2016/2335, O-74/2016 zo dňa 09. marca 2016, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Inšpektorát práce Banská Bystrica (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy" alebo „inšpektorát práce") pod č.268/15-1.0/pok/ozn. zo dňa 7. októbra 2015 oznámil žalobcovi začatie správneho konania o správnom delikte uvedenom v bodoch 2-3 protokolu č.IBB-23-39-2.3/P-E24, B26-15 zo dňa 18. augusta 2015, poukázal na doklady preukazujúce porušenie povinnosti, upozornil na zákonnú sankciu za správny delikt a vyzval žalobcu aby sa k oznámeniu vyjadril a predložil orgánu verejnej správy dôkazy na objasnenie skutkového stavu a miery zodpovednosti. Žalobca na výzvu inšpektorátu práce uviedol, že ako zamestnávateľ nevyužíval závislú prácu a teda nemohol naplniť skutkovú podstatu nelegálneho zamestnávania. V ďalšom vyjadrení uviedol, že v predmetnej veci zistenie inšpektorátu práce je porušením povinnosti vyplývajúcej z predpisov sociálneho poistenia a nejde o nelegálnu prácu ani o nelegálne zamestnávanie. Tento nedostatok bol zistený aj na základe kontroly Sociálnej poisťovne a na základe jej kontroly bola žalobcovi uložená sankcia vo forme pokuty vo výške 35 Eur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 231 ods.1 písm.b) zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č.461/2003 Z.z."). Zdôraznil, že pokuta uložená Sociálnou poisťovňou bola uhradená a poukázal na zásadu „ne bis in idem". Po stanovisku inšpektora práce prvostupňový orgán verejnej správy uložil žalobcovi pokutu vo výške 3.000,-Eur za porušenie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov uvedených v § 2 ods.1 písm.a) bod 4 zákona č.125/2006 Z.z.. o inšpekcii práce (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z.z."). Odvolanie žalobcu žalovaný zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil. 2. Inšpektorát práce Banská Bystrica svojím rozhodnutím č. 268/15-1.0/pok/r. zo dňa 11. decembra 2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie") rozhodol podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1/ zákona č. 125/2006 Z.z., za porušenie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č. 125/2006 Z.z. konkrétne A/ za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 85/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.") spočívajúci v tom, že účastník konania ako zamestnávateľ Slowiss, s.r.o., Radayoho 8, 984 01 Lučenec, N.: 47 206 624 porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že v dňoch 01.apríla 2014 až 06. mája 2014 využíval závislú prácu svojho zamestnanca - N.. T. W., nar. XX. Y. XXXX, bytom B. S. O. XXXX/XX, I., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala druh práce účtovníčka, mal so zamestnankyňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - pracovnú zmluvu zo dňa 31. marca 2014, pracovný pomer od 01. apríla 2014, dohodnutú mzdu 44,-Eur mesačne a pracovný čas 2,5 hodiny týždenne, avšak nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca podľa § 231 ods. 1 písm. b) bodu 1. zákona č. 461/2003 Z.z. a B/ za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. spočívajúce v tom, že účastník konania ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že v dňoch 15. januára 2014 až 16. januára 2014 využíval závislú prácu zamestnanca - Z. D., nar. XX. X.. XXXX, bytom Ľ. P. XXXX/X, I., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala druh práce - administratívny pracovník, mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - pracovnú zmluvu zo dňa 13. januára 2014, pracovný pomer od 15. januára 2014, dohodnutú mzdu 352,-Eur mesačne a pracovný čas 40 hodín týždenne, avšak nesplnil si oznamovaciu povinnosti voči Sociálnej poisťovni najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z.z. Za uvedené porušenia zákona bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 3.000,- Eur splatná do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na skutočnosť, že u žalobcu (ďalej aj „účastník konania") bola vykonaná inšpekcia práce zameraná na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, mzdových predpisov a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania. Pri výkone inšpekcie práce bolo zistené, že účastník konania porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že v dňoch 01. apríla 2014 až 06. mája 2014 využíval závislú prácu zamestnanca - N.. T. W., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala druh práce účtovníčka, mala so zamestnancom založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu s dohodnutou mzdou a pracovným časom, pričom účastník konania si nesplnil oznamovaciu povinnosti voči Sociálnej poisťovni najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Taktiež bolo zistené, že účastník konania ako zamestnávateľ využíval závislú prácu zamestnankyne Z. D., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala druh práce administratívny pracovník, mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, dohodnutú mzdu a dohodnutý pracovný čas. Taktiež v tomto prípade si žalobca ako zamestnávateľ nesplnil oznamovaciu povinnosti voči Sociálnej poisťovni najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Vyššie uvedené konanie je porušením § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z.. Vykonanou kontrolou prvostupňový orgán verejnej správy zistil, že žalobca ako účastník konania uzatvoril so zamestnankyňou N.. T. W. pracovnú zmluvu dňa 31. marca 2014, pracovný pomer od 01. apríla 2014 uzatvorený na druh práce účtovníčka. Podľa registračného listu fyzickej osoby - prihlášky do Sociálnej poisťovne, účastník konania doručil prihlášku do Sociálnej poisťovne dňa 06. mája 2014 s dátumom prihlásenia zamestnankyne k 01. aprílu 2014. Z evidencie pracovného času predloženej účastníkom konania bolo zistené, že uvedená zamestnankyňa začala po prvýkrát vykonávať závislú prácu pre účastníka konania dňa 01. apríla 2014 o 8:00 hod. a ďalej nepretržite pracovala v apríli 2014 v pracovné dni v pondelok až piatok od 8:00 hod. do 8:30 hod. celý kalendárny mesiac. Pokiaľ ide o zamestnankyňu Z. D., pracovná zmluva bola uzatvorená dňa 13. januára 2014 s pracovným pomerom od 15. januára 2014 uzatvoreným na druh práce administratívna pracovníčka. Účastník konania doručil prihlášku do Sociálnej poisťovne dňa 16. januára 2014 s dátumom prihlásenia zamestnankyne k 15. januáru 2014. Vo vzťahu k vyjadreniu právneho zástupcu účastníka konania prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že právny zástupca nepoukázal na dôvod, prečo spoločnosť nenaplnila skutkovú podstatu nelegálneho zamestnávania ani nepredložil žiadne nové listinné dôkazy. Žalobca iba tvrdil, že na základe kontroly zo Sociálnej poisťovne bola účastníkovi konania uložená sankcia za porušenie povinnosti ustanovenej v § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z., a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a pokuta bola uhradená. S poukazom na zásadu ne bis in idem mal za to, že účastník konania za uvedené porušenie povinnosti nemôže byť potrestaný. Prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že žalobca na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne listinné dôkazy a vzhľadom na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty zamestnávateľ nesie zodpovednosť už tým, že k samotnému nedostatku, resp. porušeniu došlo. Orgán verejnej správy nezohľadňuje, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie. V zmysle zákona č. 82/2005 Z.z. je povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť, aby bol zamestnanec prihlásený v registri Sociálnej poisťovne ešte pred začiatkom výkonu závislej práce. Nesplnením tejto povinnosti včas účastník konania naplnil znaky skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania, ktoré zákon definuje ako správny delikt a jednoznačne prikazuje inšpektorátu práce ako orgánu štátnej správy v oblasti inšpekcie práce vyvodiť postihy v zmysle zákona o inšpekcii práce (zákon č. 125/2006 Z.z.). Skutková podstata účastníkom konania naplneného správneho deliktu spočíva v tom, že napriek skutočnosti, že uzatvoril so zamestnancami pracovnoprávny vzťah v zmysle Zákonníka práce, nesplnil si povinnosť upravenú osobitným právnym predpisom - zákonom č. 461/2003 Z.z., a teda neprihlásil zamestnancov do registra Sociálnej poisťovne pred začiatkom výkonu závislej práce. Vo vzťahu k pokute a jej výške prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na ustanovenie § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z.. Zo strany žalobcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania. Pri výške uloženej pokuty prvostupňový orgán verejnej správy zohľadnil dobu protiprávnosti, počet zamestnancov účastníka konania a počet zamestnancov, ktorých účastník konania nelegálne zamestnával. Zohľadnil aj skutočnosť, že ide o prvý výkon inšpekcie práce účastníka konania zameraný na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania a nejde o opakované zistenie uvedeného nedostatku. Zohľadnil aj skutočnosť, že účastník konania zistený nedostatok odstránil pred výkonom inšpekcie práce. Prvostupňový orgán verejnej správy mal za to, že uložená pokuta splní výchovný účel, odradí účastníka konania v budúcnosti od protiprávneho konania a pokuta uložená v rámci zákonnej sadzby splní aj represívnu funkciu vzhľadom na protiprávne konanie účastníka konania a dobu tohto protiprávneho konania. 3. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný svojím rozhodnutím č. OPS/BEZ/2016/2335, O-74/2016 zo dňa 09. marca 2016 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. S ohľadom na zistené skutočnosti a zistený skutkový stav mal za to, že prvostupňový orgán verejnej správy jednoznačne preukázal, že zo strany účastníka konania došlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z.. Účastník konania nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie povinnosti. Nesplnenie oznamovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni bolo preukázané registračnými listami fyzických osôb - prihláškami do Sociálnej poisťovne. Pokiaľ žalobca namietal, že v predmetnej veci mu už bola uložená pokuta rozhodnutím Sociálnej poisťovne, žalovaný zdôraznil, že týmto rozhodnutím Sociálna poisťovňa uložila pokutu za porušenie § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. za porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona č.461/2003 Z.z.. Uvedené nemožno stotožňovať s porušením § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z., nakoľko toto ustanovenie právneho predpisu chráni odlišný verejný záujem spočívajúci v ochrane pracovného trhu pred nelegálnym zamestnávaním. Táto skutočnosť je vyjadrená skutkovou podstatou správneho deliktu zakotvenou vo vyššie uvádzanom ustanovení zákona s odkazom na § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Pokiaľ obdobný skutok je postihovaný dvomi alebo viacerými orgánmi verejnej správy, na základe rôznych právnych predpisov, je rozhodujúci verejný záujem, ktorý je nepochybne odlišný. Odlišnosť verejného záujmu na ochrane pracovného trhu pred nelegálnym zamestnávaním možno preukázať nielen prísnejšími sankciami zákona č. 82/2005 Z.z., ale aj vedením zoznamu fyzických a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania ako ďalšieho sankčného nástroja odradzujúceho tieto subjekty od porušovania zákazu nelegálneho zamestnávania alebo zaradením opakovaného porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania medzi osobitne závažné porušenia zákona na účely zrušenia živnostenského oprávnenia. Ak odvolateľ namietal, že nedostatky boli odstránené ešte pred začatím výkonu inšpekcie práce, žalovaný zdôraznil, resp. poukázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, podľa ktorého zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k samotnému nedostatku, teda k porušeniu došlo, bez ohľadu na následné odstránenie zistených nedostatkov a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené, alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Z právneho hľadiska je pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa nepodstatným, či k pochybeniu došlo pod vplyvom určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa. Zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnancov do registra Sociálnej poisťovne pred začatím výkonu činnosti a nie pred začatím výkonu inšpekcie práce. Žalovaný po posúdení veci mal za to, že prvostupňový orgán verejnej správy pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z relevantných listinných dôkazov, ktoré boli predložené k výkonu inšpekcie práce. Účastník konania neuviedol skutočnosti ani nepredložil dôkazy, ktoré by po vecnej alebo právnej stránke spochybnili zistený správny delikt. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán verejnej správy pri určovaní výšky pokuty prihliadol na zákonné relevantné skutočnosti vyplývajúce z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 a ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z.. Žalovaný nemal zákonnú možnosť odpustiť uloženú pokutu, nakoľko povinnosť jej uloženia vyplýva priamo zo zákona o inšpekcii práce. Ani prvostupňový orgán verejnej správy nemohol znížiť uloženú pokutu pod zákonom stanovenú hranicu, nakoľko by to bolo v rozpore so zákonom o inšpekcii práce. Žalovaný tak konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy pri rozhodovaní vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, kde podkladom pre rozhodovanie boli písomné doklady nachádzajúce sa v odvolacom spise, čo bolo v súlade s ustanoveniami § 3 ods. 2 , 3 a 4, § 32 a § 34 Správneho poriadku. 4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Alternatívne navrhol, aby súd uložil správnemu orgánu povinnosť konať a rozhodnúť bez uloženia sankcie. Uplatnil nárok na náhradu trov konania. V žalobe namietal, že príslušný inšpektorát práce ako prvostupňový orgán verejnej správy sa námietkami žalobcu nezaoberal a dostatočným spôsobom nezistil skutkový stav tak, aby bolo možné vo veci zákonne rozhodnúť. Nie je zrejmé, z akého dôvodu si prvostupňový orgán verejnej správy nezabezpečil spis z kontroly Sociálnej poisťovne, pobočky Lučenec a tiež právoplatné rozhodnutie v súvislosti s uložením pokuty za porušenie povinnosti prihlásiť zamestnanca na dôchodkové poistenie najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Zdôraznil, že porušenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľa prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca (podľa § 231 ods.1 písm.b/ zákona č.461/2003 Z.z.) bolo zistené a odstránené na základe kontroly Sociálnej poisťovne. O výsledku kontroly bol vyhotovený Protokol č.700-2210024814- AG 02/14 o výsledku kontroly odvodu poistného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Za porušenie povinnosti (prihlásiť zamestnanca do registra poistencov) bola žalobcovi uložená sankcia vo forme pokuty vo výške 35 Eur. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne o uložení pokuty nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Pokuta bola uhradená, a teda vykonaná. Zdôraznil, že jediným previnením žalobcu bolo nesplnenie oznamovacej povinnosti prihlásiť zamestnanca na dôchodkové poistenie najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, za ktoré porušenie bola žalobcovi uložená sankcia, ktorá bola vykonaná. Skutkové vymedzenie tak, ako bolo zistené, nebolo možné považovať za nelegálnu prácu. Samotné nelegálne zamestnávanie, tak ako je upravené podľa § 2 ods.2 písm.b) zákona č.82/2005 Z.z. s odkazom na § 231 ods.1 písm.b) zákona č.461/2003 Z.z., žalobca považoval za duálnu právnu úpravu s poukazom na existujúcu právnu úpravu § 239 zákona č.461/2003 Z.z., nakoľko v oboch prípadoch je chráneným záujmom včasné prihlásenie zamestnanca na dôchodkové poistenie a preto nie je možné sa stotožniť s úvahou žalovaného ohľadom odlišného chráneného záujmu v súvislosti s ochranou pracovného trhu. Ustanovenie § 2 ods.2 písm.b) zákona č.82/2005 Z.z. je lex generalis vo vzťahu k ustanoveniu § 231 ods.1 písm.b) bod 1 zákona č.461/2003 Z.z., na ktorý odkazuje a právna úprava lex specialis má pred právnou úpravou lex generalis prednosť. Žalobca tiež uviedol, že nikto nemôže byť dvakrát postihnutý za ten istý skutok, bez ohľadu na akúkoľvek zákonnú alebo nezákonnú, ústavnú alebo protiústavnú úpravu zákona č.82/2005 Z.z.. Napokon mal zato, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, ako aj pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce a vec nebola správne právne posúdená. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vo vzťahu k žalobným námietkam zdôraznil, že žalobcom tvrdeným rozhodnutím Sociálnej poisťovne mu bola uložený pokuta za porušenie § 231 ods.1 písm.b) bod 1 zákona č.461/2003 Z.z., a teda len za porušenie povinnosti vyplývajúcej z uvedeného zákona. Túto pokutu nemožno stotožňovať s porušením § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm.b) zákona č.82/2005 Z.z., nakoľko predmetné ustanovenie chráni odlišný verejný záujem spočívajúci v ochrane pracovného trhu pred nelegálnym zamestnávaním. Ak obdobný skutok je postihovaný dvomi alebo viacerými orgánmi verejnej správy na základe rôznych právnych predpisov, rozhodujúci je verejný záujem, ktorý je v danom prípade odlišný. Odlišnosť verejného záujmu na ochrane pracovného trhu pred nelegálnym zamestnávaním demonštrujú nielen prísnejšie sankcie podľa zákona č.82/2005 Z.z., ale aj vedenie zoznamu fyzických a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania (§ 6 ods.1 písm.r/ zákona č.125/2006 Z.z.) ako ďalšieho sankčného nástroja. Z uvedeného dôvodu žalovaný nepovažoval za potrebné zabezpečiť si spis Sociálnej poisťovne a jej právoplatné rozhodnutie. Žalovaný mal nesplnenie oznamovacej povinnosti za preukázané Registračnými listami fyzických osôb - prihláškami so Sociálnej poisťovne. Sankcionovanie žalobcu sa viazalo na porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania definovaného v § 2 ods.2 písm.b/ zákona č.82/2005 Z.z., podľa ktorého nelegálnym zamestnávaním je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú právu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu. Zistený skutkový stav pri inšpekcii práve potvrdzujú listiny nachádzajúce sa v administratívnom spise, z týchto pri svojom konaní a rozhodovaní žalovaný vychádzal a tieto jednoznačne potvrdzujú spáchaný správny delikt. Žalovaný mal zato, že prvostupňový orgán verejnej správy jednoznačnej preukázal, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania spôsobom popísaným vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový orgán verejnej správy okrem toho, že dospel k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu veci, popísal zodpovedne aj skutkový stav, čo sa týka porušenia povinnosti, ktoré bolo predmetom uloženia pokuty. Žalovaný mal zato, že niet dôvodu na zrušenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán sa riadili zásadami správneho trestania a ich postup nevykazuje znaky pochybenia. 6. Žaloba v replike na vyjadrenie žalovaného zdôraznil, že v danom prípade nejde o obdobný skutok, ale o skutok totožný, bez ohľadu na jeho právnu kvalifikáciu. Nie je pritom zrejmé, o aké ustanovenie právneho predpisu sa žalovaný opiera, pokiaľ tvrdí, že pre posúdenie skutku viacerými orgánmi verejnej správy na základe rôznych predpisov je rozhodujúci verejný záujem. Mal zato, že v zmysle zásady „ne bis in idem" nikto, žiadna osoba, nemôže byť opätovne postihnutá za ten istý skutok. Omeškanie ohlasovacej povinnosti v súvislosti s právnou úpravou nie je možné považovať za nelegálnu prácu podľa § 2 ods.1 zákona č.82/2005 Z.z.. Napriek formálnemu naplneniu všeobecnej skutkovej podstaty, ktorým je využívanie závislej práce zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a nesplnením povinnosti podľa osobitného predpisu, konanie žalobcu nie je možné považovať za nelegálne zamestnávanie, ale len za omeškanie s povinnosťou vyplývajúcou z ustanovenia § 231 ods.1 písm.b bod 1 zákona č.461/2003 Z.z.. 7. Žaloba bola podaná za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p."). 8. Dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP"). 9. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Krajský súd v Banskej Bystrici s poukazom na § 491 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, aplikujúc ustanovenia SSP a po prejednaní veci na pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v zmysle § 190 SSP zamietol. 11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil, vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konanie a uplatnil nárok na náhradu trov konania. Na pojednávaní zdôraznil, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k aplikácii zásady ne bis in idem a je na posúdení správneho súdu, či takáto zásada mala byť aplikovaná v tomto konaní. Vo vzťahu k druhej žalobnej námietke uviedol, že konanie žalobcu nemožno považovať za nelegálne zamestnávanie tak ako je definované v ustanovení § 2 ods. 2 písm. b) zákona č.82/2005 Z.z.. K námietke žalovaného vo vzťahu k pokute uloženej Sociálnou poisťovňou uviedol, že konanie o správnom delikte bolo začaté 7. októbra 2015, pričom protokol zo strany Sociálnej poisťovne je z roku 2014. Nešlo o nelegálnu prácu, len o omeškanie so splnením povinnosti podľa osobitného predpisu. Skutková podstata správneho deliktu je všeobecná a dá sa pod ňu subsumovať aj pochybenie (nevedomosť, opomenutie účtovníčky), ktoré má za následok oneskorené nahlásenie zamestnancov do Sociálnej poisťovne. 12. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a zotrval na stanoviskách uvedených v písomnom vyjadrení k žalobe. K nelegálnemu zamestnávaniu došlo bez ohľadu na to, s akým omeškaním žalobca ako zamestnávateľ nahlásil zamestnancov do Sociálnej poisťovne, nakoľko tak nespravil pred začatím výkonu práce. Pokuta ukladaná Sociálnou poisťovňou je rádovo nižšia ako zákonná sankcia vyplývajúca z nelegálneho zamestnávania. Zamestnávatelia majú motiváciu zaplatiť pokutu v nižšej sume Sociálnej poisťovni a sami nenahlásenie zamestnancov Sociálnej poisťovni nahlasujú. Časový priestor od zistenia nelegálneho zamestnávania až do uloženia sankcie týmto subjektom takéto konanie umožňuje. Verejný záujem, ktorý je chránený zákonom č.82/2005 Z.z. je ochraňovať trh práce a jednotlivých zamestnancov, ktorí sú vystavení rizikám súvisiacim s prípadnou práceneschopnosťou alebo pracovným úrazom v prípade, že sa neplatia odvody. Zamestnanci o skutočnosti, že nie sú prihlásení, ani nevedia. Takýto verejný záujem je nadradený alebo je dôležitejší ako ostatné záujmy, ktoré by mohli byť chránené zákonom č.461/2003 Z.z.. Porušenie povinností vyplývajúce zo zákona č.82/2005 Z.z. zamestnávateľom, má závažnejšie dôsledky, než samotné porušenie iných ustanovení iných zákonov. 13. Podľa § 2 ods.1 ods.2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 14. Podľa § 177 ods.1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 15. Podľa § 178 ods.1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 16. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 17. Podľa § 3 ods.1-3 zákona č.82/2005 Z.z., (1) Fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu. (2) Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. (3) Opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona na účely zrušenia živnostenského oprávnenia. 18. Podľa § 2 ods.1 písm.a) a b) zákona č.82/2005 Z.z. nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a a) nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu alebo b) je štátnym príslušníkom krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, alebo osobou bez štátnej príslušnosti (ďalej len "štátny príslušník tretej krajiny") a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu. 19. Podľa § 2 ods.2 písm.b) zákona č.82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu. 20. Podľa § 6 zákona č.82/2005 Z.z. postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy. 21. Podľa § 2 ods.1 písm.a) inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, 6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, 22. Podľa § 19 ods.2 písm.a) bod 1/ zákona č.125/2006 Z.z. inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. 23. Podľa § 19 ods.5 zákona č.125/2006 Z.z. pokutu podľa odsekov 1 a 2 nemožno uložiť osobe, ktorej bola za to isté porušenie predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv už právoplatne uložená pokuta alebo iná majetková sankcia iným orgánom podľa osobitných predpisov; to neplatí, ak bola uložená bloková pokuta. 24. Podľa § 19 ods.6 zákona č.125/2006 Z.z. inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. 25. Podľa § 231 ods.1 písm.b) bod 1/ zákona č.461/2003 Z.z. zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c). 26. Podľa § 239 zákona č.461/2003 Z.z. za porušenie povinností ustanovených v § 142 ods. 7, § 154 ods. 3, § 227 ods. 2, § 227a, § 228 až 234, § 238, 244 a § 279 môže Sociálna poisťovňa uložiť pokutu až do 16 596,96 eura. Pri ukladaní pokuty Sociálna poisťovňa zohľadní závažnosť porušenia povinnosti ustanovenej týmto zákonom. Sociálna poisťovňa neuloží pokutu za porušenie povinnosti ustanovenej v § 231 ods. 1 písm. b), ak už bola uložená pokuta podľa osobitného predpisu. 27. Podľa 21 ods.3 zákona č.125/2006 Z.z. na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 28. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č.268/15-1.0/pok/r. zo dňa 11. decembra 2015, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy žalobcovi za porušenie povinnosti vyplývajúcich z právnych predpisov uvedených v § 2 ods.1 písm.a) bod 4 zákona č.126/2006 Z.z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 3.000,-Eur. 29. V administratívnom a ani v súdnom konaní medzi účastníkmi preskúmavacieho konania nebolo sporné, že na strane žalobcu nedošlo k splneniu povinnosti prihlásiť zamestnancov do príslušného registra Sociálnej poisťovne včas, a teda najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Podľa skutkových zistení žalobca prihlásil zamestnankyňu N.. T. W. do Sociálnej poisťovne 6. mája, napriek tomu, že vykonávať závislú prácu začala vykonávať 1. apríla. Zamestnankyňu Z. D. prihlásil do Sociálnej poisťovne 16. januára 2014, aj keď závislú právu začala vykonávať už 15. januára 2014. Tieto skutkové zistenia žalovaného, resp. prvostupňového orgánu verejnej správy žalobca v žalobe nenamietal. 30. Žalobca namietal, že žalovaný, resp. prvostupňový orgán verejnej správy nezistil dostatočne skutkový stav s prihliadnutím na existenciu rozhodnutia Sociálnej poisťovne o uložení pokuty za porušenie povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce z ustanovenia § 231 ods.1 písm.b) bod 1 zákona č.461/2003 Z.z.. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že si žalobca nevyžiadal príslušný spis Sociálnej poisťovne a rozhodnutie o uložení pokuty. Táto námietka nie je dôvodná. Z odôvodenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa skutočnosťou, že žalobcovi bola zo strany Sociálnej poisťovne uložená pokuta, zaoberal a vysporiadal sa s ňou. Konštatoval, že uloženie pokuty zo strany Sociálnej poisťovne za porušenie ustanovenia § 231 ods.1 písm.b) bod 1 zákona č.461/2003 Z.z. nemožno stotožňovať s porušením § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm.b) zákona č.82/2005 Z.z. a poukázal na odlišný verejný záujem chránený zákonom č.461/2003 Z.z. a zákonom č.82/2005 Z.z.. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný existenciu rozhodnutia Sociálnej poisťovne nespochybnil, uložením tejto pokuty sa zaoberal, a preto nemožno konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu. 31. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, takouto vadou napadnuté rozhodnutie netrpí a zároveň žalobná námietka je nekonkrétna. Z obsahu žaloby nevyplýva, z akého dôvodu žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné okrem tvrdenia, že si nezabezpečil príslušný spis a rozhodnutie Sociálnej poisťovne (o uložení pokuty). Aj z vyššie uvedeného (pod bodom 30 tohto rozsudku) vyplýva, že existenciou takéhoto rozhodnutia sa žalovaný zaoberal a v odôvodnení rozhodnutia uviedol, z akého dôvodu nepovažoval za potrebné sa s rozhodnutím o uložení pokuty oboznámiť. Nemožno tak konštatovať, že sa žalovaný nezaoberal odvolacími námietkami žalobcu. Napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy má všetky náležitosti ustanovené Správnym poriadkom vrátane náležitostí odôvodnenia rozhodnutia. V konečnom dôsledku námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia je nekonkrétna. Obdobné konštatovanie platí aj pre námietku nedostatočného zistenia skutkového stavu, nakoľko žalobca, okrem námietky neoboznámenia sa s príslušným spisom Sociálnej poisťovne, inú námietku vo vzťahu k zisteniu skutkového stavu nemal. 32. Žalobca argumentoval, že pokiaľ zistený skutkový stav nemožno považovať za nelegálnu prácu, nemôže ísť ani o nelegálne zamestnávanie. Tomuto tvrdeniu žalobcu nemožno v celom rozsahu prisvedčiť. Vzhľadom ku skutočnosti, že zamestnanci žalobcu mali riadne uzatvorené zmluvy zakladajúce pracovný pomer, k nelegálnej práci tak ako ju predpokladá ustanovenie § 2 ods.1 písm.a) a b) zákona č.82/2005 Z.z. nedošlo. Zákonným predpokladom nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods.2 písm.b) zákona č.82/2005 Z.z. nie je aj súčasná nelegálna práca. Naopak, skutková podstata nelegálneho zamestnávania spočívajúca vo využívaní závislej práce fyzickej osoby za založenia pracovnoprávneho vzťahu alebo štátnozamestnaneckého pomeru bez splnenia registračnej povinnosti podľa § 231 ods.1 písm.b) bod 1/ zákona č.461/2003 Z.z., vylučuje súčasné naplnenie skutkovej podstaty nelegálnej práce, ktorou je vykonávanie závislej práce bez založenia pracovnoprávneho vzťahu alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Zjednodušenie povedané, k nelegálnemu zamestnávaniu fyzickej osoby môže dôjsť bez toho, aby išlo zároveň o nelegálnu prácu. Žalobná námietka je tak nedôvodná. 33. Žalobca argumentoval, že došlo k porušeniu zásady ne bis in idem, nakoľko bol dvakrát postihnutý za rovnaký skutok (nesplnenie povinnosti podľa § 231 ods.1 písm.b) bod 1/ zákona č.461/2003 Z.z.), a to rozhodnutím Sociálnej poisťovne o uložení pokuty podľa § 239 zákona č.461/2003 Z.z. a napadnutým rozhodnutím, ktorým žalovaný jeho odvolanie zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. 34. Podľa tradičného výkladu zásada ne bis in idem garantuje právo nebyť opakovane súdený alebo trestaný v tej istej veci. Článok 4 ods.1 Protokolu č.7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Protokol č.7") ustanovuje, že „nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a trestného poriadku tohto štátu". V nadväznosti na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva táto zásada musí byť aplikovaná nielen v konaní o trestných činoch, ale aj vo vzťahu ku konaniu o priestupkoch, prípadne o správnych deliktoch. Zásada ne bis in idem tak zakazuje dvojité stíhanie za ten istý skutok za predpokladu, že za jeden skutok má byť tá istá osoba stíhaná, resp. potrestaná len raz, bez ohľadu, či ide o konkurenciu dvoch trestných činov, prípadne o konkurenciu trestný čin - priestupok, trestný čin - správny delikt, priestupok - priestupok, priestupok - správny delikt alebo správny delikt - správny delikt. 35. Výklad toho, ktoré konanie, resp. delikt spadá pod ochranu čl.4 ods.1 Protokolu č.7 poskytol Európsky súd pre ľudské práva (Engel and Others v. Holandsko) stanovením tzv. Engelovských kritérií. Uvedenými kritériami sa zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom Náleze sp.zn. II.ÚS 185/2014 zo dňa 13. novembra 2014. Prvým kritériom je tak kvalifikácia skutku v právnom poriadku, pričom pokiaľ v právnom poriadku nie je skutok kvalifikovaný ako trestný čin, použijú sa na zodpovedanie otázky aplikovateľnosti čl.4 ods.1 Protokolu č.7 ďalšie dve kritériá. Druhým kritériom je povaha deliktu a tretím kritériom je stupeň závažnosti sankcie, ktorú možno dotknutej osobe uložiť. 36. Vychádzajúc z povahy preskúmavanej veci a tvrdení žalobcu je zrejmé, že žalobcovi bola uložená pokuta ako zo strany Sociálnej poisťovne za nesplnenie povinnosti podľa § 231 ods.1 písm.b) bod 1/ zákona č.461/2003 Z.z. vo výške 35 Eur a pokuta vo výške 3.000,-Eur mu bola uložená napadnutým rozhodnutím žalovaného za porušenie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č. 125/2006 Z.z. konkrétne za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 85/2005 Z.z.. Z uvedeného vyplýva, že ani v jednom prípade nejde o trestný čin, ale o iný správny delikt, a teda podmienky pre aplikáciu prvej zásady (kvalifikácia skutku v správnom poriadku) nie sú naplnené. 37. V rámci druhého kritéria sa posudzuje, či delikt, o ktorý ide, vyplýva z porušenia právnej normy adresovanej všeobecnému okruhu adresátov alebo iba určitej, špecifickej skupine osôb a zároveň, či sankcia, ktorá sa ukladá za spáchaný delikt má povahu reparačnú, alebo preventívno-represívnu. V oboch veciach (pokuta uložená Sociálnou poisťovňou ako aj Inšpektorátom práce) sa správneho deliktu môže dopustiť iba špecifická skupina adresátov (zamestnávatelia), nakoľko iba zamestnávateľovi vzniká povinnosť podľa § 231 ods.1 písm.b) bod 1 zákona č.461/2003 Z.z. (zamestnávateľ je povinný prihlásiť poistencov...). Nelegálneho zamestnávania sa môže dopustiť rovnako zamestnávateľ, ktorým je vo všeobecnosti osoba, ktorá zamestnáva, najmä za mzdu. Nelegálneho zamestnávania sa môže ale dopustiť aj fyzická osoba (nepodnikateľ), a to zamestnávaním štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom a ktorý vykonáva závislú prácu (§ 2 ods.3 zákona č.82/2005 Z.z.). Porušenia právnej normy, zákona č.461/2003 Z.z. ako aj zákona č.82/2005 Z.z., sa tak môže dopustiť len určitá, špecifická skupina subjektov a to zamestnávatelia, pričom pre naplnenie druhého Engelovského kritéria je nevyhnutné, aby právna norma bola adresovaná neurčitému všeobecnému počtu subjektov. Skutočnosť, že pokuta ukladaná podľa § 239 zákona č.461/2003 Z.z. ako aj pokuta ukladaná podľa § 19 ods.2 písm.a) bod 1/ zákona č.125/2006 Z.z. nemá reparačnú povahu, a a contrario má teda preventívno-represívnu funkciu, na naplnenie druhého kritéria nepostačuje. Povaha skutku nespĺňa ani v jednom prípade charakter trestného obvinenia, nakoľko adresátom právnych noriem je špeciálna skupina osôb. 38. Na tretie kritérium, stupeň závažnosti sankcie, sa prihliada v prípade, keď dochádza k porušeniu právnej normy adresovanej určitej špecifickej skupine osôb so zvláštnym postavením (tu zamestnávatelia) a uložená sankcia má preventívno-represívny charakter. V tomto smere súd dospel k záveru, že sankcia uložená podľa § 19 ods.2 písm.a) bod 1/ zákona č.125/2006 Z.z. má z hľadiska aplikovateľnosti zásady ne bis in idem trestný charakter s prihliadnutím na jej výšku a dopad do majetkovej sféry páchateľa správneho deliktu, s prihliadnutím na jej výšku, a skutočnosti, že inšpektorát práce pri zistení nelegálneho zamestnávania je povinný (obligatórne uloženie sankcie) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe uložiť pokutu od 2 000 eur do 200 000 Eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 Eur. Pokuta ukladaná podľa § 239 zákona č.461/2003 Z.z. však charakter trestnej sankcie nemá. Za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 231 zákona č.461/2003 Z.z. môže Sociálna poisťovňa uložiť pokutu až do 16 596,96 Eur. Fakultatívna možnosť uloženia sankcie a jej výška, spodná hranica jej určenia (a v konečnom dôsledku aj výška sankcie uložená Sociálnou poisťovňou - 35 Eur) spôsobujú, že v prípade sankcie podľa § 239 zákona č.461/2003 Z.z. nejde o trestnú sankciu. 39. V nadväznosti na vyššie uvedené má súd zato, že prvé kritérium aplikovateľnosti čl.4 ods.1 Protokolu č.7 nebolo naplnené, nakoľko obidva skutky súčasne nemajú charakter trestného obvinenia. Ani v jednom prípade nebolo naplnené ani druhé kritérium (povaha skutku) a vzhľadom k tomu, že pokuta uložená Sociálnou poisťovňou nemá charakter trestnej sankcie, čl.4 ods.1 Protokolu č.7 nemožno aplikovať, nakoľko v prípade tejto pokuty nejde o trestné obvinenie resp. trestné odsúdenie. Zásada ne bis in idem porušená nebola. 40. Vzhľadom ku skutočnosti, že v preskúmavanej veci ide o žalobu vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), súd posudzoval aj na možnosť uloženia pokuty žalovaným v súvislosti s ustanovením § 19 ods.5 zákona č.125/2006 Z.z. a dospel k záveru, že uvedené ustanovenie zákona nemožno aplikovať. Žalobcovi Sociálnou poisťovňou bola uložená pokuta v dôsledku porušenia jeho povinnosti vyplývajúcej zo zákona č.461/2003 Z.z., konkrétne porušenia povinnosti ustanovenej v § 231 ods.1 písm.b) bod 1/. Naproti tomu inšpektorát práce uložil pokutu za porušenie právneho predpisu upravujúceho zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Aj keď súčasťou skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania je nesplnenie povinnosti ustanovenej § 231 ods.1 písm.b) bod 1/ zákona č.461/2003 Z.z., samotné porušenie tento povinnosti pre zodpovednosť za nelegálne zamestnávania nepostačuje. Ďalšou súčasťou skutkovej podstaty je využívanie závislej práce zamestnanca a žalobca v žalobe ani netvrdil, že závislú prácu dvoch zamestnankýň, u ktorých došlo k oneskorenému prihláseniu do registra Sociálnej poisťovne, nevyužíval. 41. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol, pretože po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom. 42. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. 43. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP). 43. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.