Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/65/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200530 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200530.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Silvii Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Petra Kvietka, v právnej veci žalobcu: B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. T. XXXX/XX, XXX XX I. I., zastúpeného JUDr. Alenou Babišovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Pestovateľská 18, 974 09 Banská Bystrica, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo PZ SR v Banskej Bystrici, Ul. 9. mája 1812/1, 974 86 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BB-KDI2-3-002/2016 zo dňa 14.03.2016, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Krajského riaditeľstva PZ SR v Banskej Bystrici, Ul. 9. mája 1812/1, 974 86 Banská Bystrica, č. KRPZ-BB-KDI2-3-002/2016 zo dňa 14. marca 2016 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, Okresný dopravný inšpektorát, Okružná č. 19, 974 99 Banská Bystrica, ako orgán verejnej správy 1. stupňa, rozhodnutím č. ORPZ-BB- ODI2-586/2015-SK zo dňa 08.01.2016 podľa § 52 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o priestupkoch“) s poukazom na § 46 zákona č. 71/1992 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), po prejednaní priestupku podľa § 74, uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 Zákona o priestupkoch, nakoľko porušil povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 2 písm. l) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase spáchania skutku, a to tým, že dňa 14.09.2015 o 12:05 hod. viedol motorové vozidlo tov. zn. Ford Mondeo, ev. č. I po miestnej komunikácii ul. 9. mája v Banskej Bystrici, pričom počas vedenia motorového vozidla používal mobilný telefón bez použitia systému „hands free“ (voľné ruky), a preto bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici. Za uvedený priestupok bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 50,-Eur podľa § 22 ods. 2 písm. g) Zákona o priestupkoch s povinnosťou úhrady do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Taktiež mu bola uložená povinnosť uhradiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia trovy konania vo výške 16,-Eur podľa § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch s poukazom na § 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z.z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch v znení vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 531/2008 Z. z. 2. Orgán verejnej správy 1. stupňa začal dňa 04.12.2015 konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky na základe doručeného spisového materiálu, ústne pojednávanie priestupku sa konalo dňa 08.01.2016. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo správy o objasňovaní priestupku č. KRPZ-BB-KDI3-P-280/2015-P zo dňa 14.09.2015, z úradných záznamov Z.. X. K. a Z.. O. D. zo dňa 14.09.2015, z odporu žalobcu voči rozkazu ORPZ-BB-ODI2-586/2015-SK, z výpovede žalobcu na ústnom pojednávaní priestupku dňa 08.01.2016, z výpovedí svedkov Z.. X. K. a Z.. O. D. zo dňa 08.01.2016 a z výpisu v Evidenčnej karty. 3. Orgán verejnej správy 1. stupňa mal na základe uvedených dôkazov preukázané, že priestupok bol spáchaný. Tvrdenia žalobcu o tom, že si telefón zabudol doma, vyhodnotil ako účelové a cielené, v snahe vyhnúť sa postihu za priestupok. Príslušníci Policajného zboru spáchanie priestupku videli, preto ho aj riešili, žalobcu bezdôvodne nezastavili a nekontrolovali, a vykonávali svoju služobnú povinnosť, ktorá im vyplýva z plnenia služobných úloh, z ich prísahy a príslušných právnych predpisov. Pokiaľ žalobca namietal, že mu spáchanie priestupku nebolo preukázané, okrem správy o výsledku objasňovania priestupku, žiadnym iným objektívnym a nespochybniteľným dôkazom, orgán verejnej správy 1. stupňa uviedol, že pokiaľ by na preukázanie priestupku nepostačoval zmyslový vnem príslušníkov Policajného zboru, vykonávajúcich dohľad nad dodržiavaním pravidiel cestnej premávky, znamenalo by to, že príslušníci Policajného zboru, ktorí nie sú vybavení technickými prostriedkami na dokumentovanie protiprávneho konania na úseku cestnej premávky, nemôžu páchateľov dopravných priestupkov postihovať, ak nevedia spáchanie priestupku preukázať iným spôsobom. Svedecké výpovede policajtov považoval za hodnoverné a za dostatočné na preukázanie spáchania skutku. 4. Pri ukladaní druhu a výšky sankcie prihliadol na závažnosť priestupku a na to, že žalobca svojim konaním porušil všeobecne záväzný predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Prihliadol aj na to, že žalobca je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 1980, pričom bol v sledovanom období dvoch rokov právoplatne postihnutý za 6 dopravných priestupkov v blokovom konaní a za jednej priestupok v správnom konaní, z čoho vyplýva, že sa porušovania predpisov v cestnej premávke dopúšťa opakovane. Tiež bolo prihliadnuté k tomu, že žalobca sa k skutku nepriznal a počas celého dokumentovania priestupku a aj pojednávania sa neslušne vyjadroval a znevažoval prácu polície. Bolo prihliadnuté aj na sociálne postavenie žalobcu a na to, že je ženatý a zamestnaný. Pokuta uložená v polovici možnej sadzby bola podľa orgánu verejnej správy 1. stupňa primeraná ku spáchaniu skutku a na páchateľa bude pôsobiť výchovne. 5. Proti uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa podal žalobca odvolanie a domáhal sa jeho zrušenia a zastavenia konania. Namietal, že spáchanie priestupku mu nebolo preukázané a skutok, o ktorom sa koná, sa nestal. Nebol zistený presne a úplne skutočný stav veci, správny orgán si neobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie, v odôvodnení nebolo uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie okrem vyjadrenia príslušníkov Policajného zboru, a v rozhodnutí podľa jeho názoru nebolo uvedené, akými úvahami bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov. Ďalej žalobca namietal ako orgán verejnej správy 1. stupňa použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov a namietal tiež, že neuviedol, ako sa vyrovnal s jeho návrhmi a námietkami, s vyjadreniami k podkladom rozhodnutia a neodôvodnil, prečo navrhované dôkazy nevykonal. Poukázal na to, že výpovede príslušníkov hliadky sa rozchádzajú, alebo si výslovne odporujú, alebo si príslušníci hliadky na niektoré skutočnosti nepamätajú, nakoľko jeden z hliadky tvrdil, že riešil záležitosť s iným účastníkom cestnej premávky a druhý tvrdil, že sedeli v služobnom vozidle, keď okolo nich prešiel žalobca v aute, ktorý telefonoval. V odvolaní žalobca navrhol vykonať tieto dôkazy: výpis hovorov, videozáznam z kamery služobného motorového vozidla, ohliadka na mieste a výsluch svedka. 6. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát, ul. 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica ako orgán verejnej správy 2. stupňa rozhodnutím č. KRPZ-BB-KDI2-3-002/2016 zo dňa 14.03.2016 prvostupňové rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Pri svojom rozhodovaní vychádzal zo Správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy zo dňa 14.09.2015, z úradných záznamov zo dňa 14.09.2015, zo Zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 8.01.2016 (v ktorej sú obsiahnuté výpoveď žalobcu a výsluchy svedkov) a z výpisu z Evidenčnej karty. 7. Uvedené listinné dôkazy vyhodnotil žalovaný ako hodnoverné a dôveryhodné, zistené zákonným spôsobom. Vyjadrenia žalobcu o tom, že pri sebe nemal mobilný telefón, považoval za účelové a zavádzajúce, v snahe vyhnúť sa postihu za priestupok. Zo svedeckých výpovedí policajtov jednoznačne vyplýva, že žalobca sa dňa 14.09.2015 dopustil priestupku. Poukázal ďalej na to, že zodpovednosť policajtov je širšieho rozsahu, posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá ich spoločenskému postaveniu. Neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že príslušníci hliadky konali v rozpore so zákonom, resp. so služobnou prísahou a sledovali iný zámer ako objasňovanie skutočností, ktoré vnímali a ktoré vyhodnotili ako podozrenie z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Výpovede policajtov považoval za hodnoverné aj z toho dôvodu, že popis skutku v rozhodnutí je totožný so skutkom ako ho popísali a zdokumentovali príslušníci Policajného zboru. 8. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že orgán verejnej správy 1. stupňa sa vo svojom rozhodnutí nevyrovnal s jeho návrhmi a námietkami, túto námietku vyhodnotil ako irelevantnú. Poukázal na ustanovenia § 73 Zákona o priestupkoch a § 33 ods. 2 Správneho poriadku s tým, že pri ústnom pojednávaní bol žalobca poučený v zmysle § 73. V procese obstarania podkladov pre rozhodnutie, t.j. v štádiu dokazovania, žalobca nenavrhol doplniť dokazovanie, resp. nepredložil žiadne relevantné dôkazy o svojej nevine, preto jeho námietka je irelevantná. Žalobca na ústnom pojednávaní nežiadal doplniť dokazovanie, hoci bol o svojom práve poučený a zápisnicu o ústnom pojednávaní na znak súhlasu s jej obsahom vlastnoručne podpísal. 9. Podľa žalovaného prvotnými, neodkladnými a neopakovateľnými dôkazmi ako aj vykonaným dokazovaním, a to svedeckými výpoveďami policajtov, je jednoznačne preukázané, že žalobca sa dopustil priestupku, ktorý sa mu kladie za vinu. 10. Ďalej žalovaný uviedol, že úsudok orgánu verejnej správy 1. stupňa o uložení sankcie je v súlade s pravidlami logického myslenia, uložená sankcia je v súlade s požiadavkou individuálnej aj generálnej prevencie. 11. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si aj náhradu trov konania. Žalobca namietal a uvádzal najmä tieto skutočnosti: - žalovaný sa s dôvodmi odvolania a aj preskúmavaním prvostupňového rozhodnutia zaoberal len formálne, nevykonal navrhované dôkazy, - výpovede príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky žalovaný považoval za hodnoverné, nepovažoval za potrebné zaoberať sa dôkazmi žalobcu vyvracajúcimi tvrdenia príslušníkov hliadky s odôvodnením, že popis skutku uvedený v rozhodnutí je totožný s popisom skutku obsiahnutom vo vyjadreniach príslušníkov hliadky, - žalovaný konštatoval, že žalobca nepreukázal listinným dôkazom svoju nevinu, - žalovanému k preukázaniu viny nechýbal ani jednoznačný dôkaz, a to záznam z palubnej kamery, ktorý bol podľa vyjadrení príslušníkov vyhotovený, ale v priebehu spracovania sa stratil, - žalovaný neprihliadol na predložený výpis hovorov, napriek rozporu medzi tvrdeniami príslušníkov hliadky a žalobcu, - obe rozhodnutia (prvostupňové ako aj druhostupňové) sú nezákonné, nakoľko vychádzajú z neúplného skutkového stavu a nesprávneho posúdenia veci, - právny predpis bol nesprávne aplikovaný na daný prípad. Ďalej žaloba namietal, že bol ukrátený na svojich právach, a to najmä: a) podľa § 3 ods. 1, 4 Správneho poriadku - Žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, nevybavil vec svedomite, včas a bez zbytočných prieťahov; b) podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku - Žalovaný sa nezaoberal neexistenciou priameho dôkazu, ako bol namietaný, hoci príslušníci sami tvrdili, že záznam zásahu voči žalobcovi bol snímaný, a potom sa stratil. Vysvetlenie policajtov o vyhotovení záznamu a o jeho následnom stratení nebolo vyhodnotené ako zavádzajúce, a to ani vzhľadom na prevádzkové predpisy pre obsluhu záznamového kamerového systému na palube motorových vozidiel - žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, pretože neodstránil rozpory vo výpovediach príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky a predpismi na obstarávanie obrazových záznamov a nahradil chýbajúci priamy dôkaz bezmeznou dôverou; c) podľa § 32 ods. 1,2 Správneho poriadku - Pre obstarávanie záznamov vydal rezort vnútra pokyny, pričom technické záznamové zariadenia sú konštruované tak, aby posádka vozidla nedokázala ovplyvniť trvanie záznamu a nemohla ho ani zmeniť alebo vymazať, zariadenie sa zapína automaticky po vložení kľúča do zapaľovania motorového vozidla, aby zachytilo celú dobu výkonu služby motorizovanej hliadky, záznam sa ukončí po odstavení vozidla. Preto príslušníci hliadky ani omylom nemôžu zastaviť nahrávanie na prednej alebo zadnej kamere, žiadna manipulácia so záznamom nie je možná. Prehliadnuť a archivovať záznam môže len nadriadená osoba - preto tvrdenia o vykonaní záznamu a jeho zmiznutí sú v rozpore s prevádzkovými pokynmi PZ SR a sú nedôveryhodné. Žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, nakoľko opomenul prihliadnuť na súlad údajov v rozhodnutí s ustanovením zákona; d) pre porušenie § 46 Správneho poriadku; e) pre porušenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že listinné dôkazy, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, považuje za dôveryhodné, hodnoverné a získané zákonným spôsobom. Žalobca v príslušnom štádiu správneho konania nenavrhol doplniť dokazovanie (na ústnom pojednávaní, hoci bol o svojom práve poučený). Spáchanie priestupku bolo jednoznačne preukázané prvotnými, neodkladnými a neopakovateľnými dôkazmi, ako aj vykonaným dokazovaním a svedeckými výpoveďami policajtov. Zodpovednosť policajtov je zodpovednosť v širšom rozsahu, plnili služobné povinnosti v súlade so zákonom, jediný ich zámer bol objasňovanie priestupku. Vozidlo hliadky, ktorá žalobcu zastavila, nebolo vybavené takým záznamovým zariadením ako popisuje žalobca. Žalobca popisuje zariadenie Soitron, pričom vozidlo hliadky bolo vybavené iným zariadením, a to videoradarom s kamerou značky POLCAM, ktoré funguje na inom princípe ako popisuje žalobca. Toto zariadenie aktivuje policajt manuálne a kedykoľvek ho môže vypnúť. Má dve kamery, jedna monitoruje situáciu v cestnej premávke pred a druhá za vozidlom, avšak nie súčasne, policajt ju prepína podľa potreby. V čase spáchania priestupku bola na služobnom vozidle zapnutá kamera, ktorá snímala situáciu v cestnej premávke za vozidlom, a toto si hliadka nevšimla. Žalobca prichádzal k vozidlu hliadky z prednej strany, preto nebol zaznamenaný. Tieto skutočnosti vyplývajú aj zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 08.01.2016, a to z výsluchu svedka Z.. X. K.. 13. K námietkam žalobcu týkajúcim sa zmiznutia záznamu žalovaný uviedol, že toto tvrdenie žalobcu je nedôvodné, pretože záznam nezmizol. Priestupok nebol zaznamenaný z dôvodu, že na zariadení POLCAME bola aktívna zadná kamera a žalobca prichádzal z prednej strany. Keďže priestupok nebol zaznamenaný, nemohlo dôjsť ani k manipulácii so záznamom zo strany policajta. 14. Na základe uvedeného potom žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania. 15. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených zákonom č. 162/2015 Z. z. domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. - Správny súdny poriadok, ďalej v texte „SSP“). 16. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). 17. Podľa § 491 ods. 1 SSP; ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 18. Podľa § 491 ods. 2 SSP; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 19. V danom prípade bolo konanie začaté podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. podaním žaloby na súde dňa 18.05.2016, t.j. predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 162/2015 Z. z., preto súd pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia ďalej postupoval podľa zákona č. 162/2015 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a nahradil Občiansky súdny poriadok. Správny súd konanie dokončí v zmysle prechodných ustanovení § 491 ods. 1, 2 SSP podľa SSP s tým, že právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona ostávajú zachované a nebude uplatňovať ustanovenia SSP, ak by boli v neprospech žalobcu. 20. Na prejednanie veci súd nariadil v súlade s § 107 ods. 1 písm. d) SSP pojednávanie. 21. Na pojednávaní konanom dňa 21.09.2016 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že zotrváva na podanej správnej žalobe v celom rozsahu a na žalobných bodoch v nej uvedených. Zdôraznila, že skutok, ktorý sa žalobcovi kladie za vinu, sa nestal. Tým, že chýba obrazový záznam, ktorý by spáchanie priestupku preukazoval, niet dôkazu, ktorý by preukazoval spáchanie skutku žalobcovi. Ďalej namietala, že žalovaný sa nezaoberal navrhnutými dôkazmi žalobcu, najmä predloženým výpisom hovorov 22. Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa pripája k vyjadreniu svojej právnej zástupkyne a odkázal aj na svoje vyjadrenia v administratívnom konaní. Zdôraznil, že policajti neuvádzali pravdu, keď tvrdili, že mali zapnutý zadný kamerový systém. Poukázal na to, že niekoľko rokov obchoduje s autami, preto týmto záležitostiam, týkajúcim sa vybavenia motorových vozidiel, rozumie. 23. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní odkázal na písomné vyjadrenie k žalobe. 24. Na pojednávaní bol vykonaný listinný dôkaz - neoficiálny výpis hovorov z mobilného telefónu žalobcu týkajúci sa dňa 14.09.2015 (deň, kedy mal byť spáchaný priestupok), ktorý bol priložený k odvolaniu. Žalobca uviedol, že ide o výpis hovorov k jeho telefónnemu číslu, ktorý si vyžiadal neoficiálne na pobočke operátora. Predložil takýto výpis, nakoľko oficiálny výpis by mu bol predložený až v lehote 30 dní. K tomuto dôkazu poverený zástupca žalovaného uviedol, že ho považuje za irelevantný, nakoľko z neho nevyplýva, kto je majiteľom telefónu a nebol potvrdený mobilným operátorom. 25. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného a po preskúmaní veci dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná a rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 26. Predmetom súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BB-KDI2-3-002/2016 zo dňa 14. 03.2016, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, Okresný dopravný inšpektorát, Okružná č. 19, 974 99 Banská Bystrica, ktorý ako orgán verejnej správy 1. stupňa rozhodnutím č. ORPZ-BB- ODI2-586/2015-SK zo dňa 08.01.2016, uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 Zákona o priestupkoch, nakoľko porušil povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 2 písm. l) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase spáchania skutku, a bola mu uložená pokuta. 27. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o priestupkoch; priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 28. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o priestupkoch; priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto a) ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, 3a) hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, 3b) c) vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, bez osoby spolujazdca 3ba) alebo počas zadržania vodičského preukazu okrem prípadu, ak sa učí viesť motorové vozidlo v autoškole, podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo má v čase zadržania vodičského preukazu povolenú jazdu, d) vedie motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil požitím alkoholu, e) ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu 3a) alkohol ešte nachádza v jeho organizme, f) ako vodič počas vedenia vozidla požije inú návykovú látku alebo vedie vozidlo v takom čase po jej požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu 3a) návyková látka ešte nachádza v jeho organizme, g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, h) ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise 3c) alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením v obci o 20 km.h na -1 a viac alebo mimo obce o 30 km.h na -1 a viac, i) použije vozidlo, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť vozidla, najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy, najväčšia prípustná celková hmotnosť prípojného vozidla alebo najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na nápravy vozidla je prekročená, j) ako vodič vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vozidla prevyšujúcou 12 000 kg alebo ako vodič jazdnej súpravy s najväčšou prípustnou hmotnosťou prevyšujúcou 12 000 kg vojde na pozemnú komunikáciu, na ktorej je jazda takéhoto vozidla alebo takejto jazdnej súpravy zakázaná, k) iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu, l) iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až k), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 29. Podľa § 22 ods. 2 písm. f) Zákona o priestupkoch; za priestupok podľa odseku 1 písm. l) možno uložiť pokutu do 100 eur. 30. Podľa § 52 ods. 2 Zákona o priestupkoch; orgány Policajného zboru prejednávajú priestupky a) spáchané porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, b) proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. l), c) extrémizmu podľa § 47a, d) ak tak ustanovuje osobitný zákon. 31. Podľa § 4 ods. 2 písm. l) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom do 31.12.2015; vodič nesmie počas vedenia vozidla používať telefónny prístroj okrem telefonovania s použitím systému "voľné ruky" alebo vykonávať inú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla; to neplatí pre vodiča vozidla ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len "ozbrojené sily"), ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, obecnej polície, Hasičského a záchranného zboru, ostatných hasičských jednotiek, Horskej záchrannej služby, záchrannej zdravotnej služby, banskej záchrannej služby, Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby pri plnení svojich úloh. 32. Podľa § 51 Zákona o priestupkoch; ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 33. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku; správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 34. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku; podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 35. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku; správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 36. Podľa § 46 Správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 37. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 38. Predmetom konania o priestupkoch je rozhodovanie o vine a o sankcii za priestupok, teda ide o oblasť správneho trestania. Konanie o priestupkoch je rozdelené do dvoch štádií. Prvým je objasňovanie priestupku a druhým je prejednanie priestupku a rozhodnutie o vine a prípadnej sankcii. Objasňovaním priestupku (§ 58 a nasl. Zákona o priestupkoch) sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie o priestupku. Orgány Policajného zboru sú oprávnené na objasňovanie priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle § 58 ods. 4 Zákona o priestupkoch. O úkonoch, ktoré sú vykonané v rámci objasňovania priestupku, sa spisuje záznam alebo správa o výsledku objasňovania priestupku, ktorá je podkladom pre začatie konania o priestupku, ktoré predstavuje druhé štádium konania o priestupkoch. Následný procesný postup orgánov verejnej správy, príslušných na konanie o priestupkoch, je upravený nielen v Zákone o priestupkoch ale aj v Správnom poriadku (§ 51 Zákona o priestupkoch). 39. V posudzovanom prípade mal byť priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, spáchaný žalobcom, spozorovaný dňa 14.09.2015 hliadkou Krajského riaditeľstva Policajného zboru, krajského dopravného inšpektorátu, oddelenia cestného dozoru a špeciálnych kontrol, Banská Bystrica, tvorenou Z.. X. K. a Z.. O. D.. O výsledku objasňovania priestupku bola spísaná správa, ktorú žalobca podpísal. Žalobca v správe vyjadril nesúhlasil s obvinením zo spáchania priestupku. 40. Policajti, ktorí vykonali objasňovanie priestupku, spísali o výsledku objasňovania priestupku dňa 14.09.2015 aj úradné záznamy, v ktorých popísali okolnosti zistenia a objasňovania priestupku. 41. Pri ústnom prejednaní priestupku, ktoré sa konalo dňa 08.01.2016, bol žalobca orgánom verejnej správy 1. stupňa poučený podľa § 73 ods.1, 2 Zákona o priestupkoch a podľa § 17 ods. 1 Správneho poriadku. Na tomto ústnom pojednávaní bol žalobca vypočutý a ako svedkovia boli vypočutí aj policajti, ktorí objasňovali priestupok. Po výsluchu jedného aj druhého svedka bola žalobcovi daná otázka, či sa chce niečo svedka opýtať, na čo on uviedol, že otázky nemá, vyjadril len nesúhlas s výpoveďami obidvoch svedkov. Z.. X. K. vo svedeckej výpovedi uviedol, že počas spáchania priestupku bola na zariadení, na ktorom malo byť spáchanie priestupku zaznamenané, a ktorým bolo vybavené služobné vozidlo, zapnutá zadná kamera namiesto prednej, a teda priestupok spáchaný žalobcom nebol zaznamenaný, pretože žalobca prichádzal k hliadke spredu. Túto skutočnosť mal podľa jeho výpovede zistiť po skončení služby, po prehratí záznamu. 42. V odvolaní žalobca vyjadril nesúhlas s rozhodnutím orgánu verejnej správy 1. stupňa a navrhol aj vykonať ďalšie dôkazy na preukázanie toho, že priestupok nespáchal. Žalobcom navrhované dôkazy neboli vykonané s poukazom na to, že ich nenavrhol vykonať v konaní pred orgánom verejnej správy 1. stupňa. 43. Správny súd po preskúmaní veci uznal tie žalobné námietky žalobcu, ktorými namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného. Jednou z podmienok zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je aj to, že rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, je v ňom uvedené, čo bolo podkladom pre jeho prijatie, akými úvahami sa orgán verejnej správy riadil pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri aplikácii právnych predpisov a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania (§ 46 a § 47 Správneho poriadku). Rozhodnutie teda musí napĺňať atribút preskúmateľnosti. Všetky podklady pre rozhodnutie - či už obstarané orgánom objasňujúcim priestupok, prípadne orgánom prejednávajúcim priestupok, alebo osobou obvinenou z priestupku, sú rovnocenné, čo je potrebné mať na zreteli pri ich hodnotení. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžd/39/2012 zo dňa 20.02.2014: „V priestupkovom konaní nesmie byť na ujmu objektívnosti zistenia skutkového stavu, aby dve skupiny rovnocenných dôkazov boli vyhodnotené v prospech jednej len preto, že ide o dôkaz produkovaný orgánom objasňujúcim priestupok, ktorý z titulu postavenia v pozícii orgánu štátu musí byť považovaný za neomylný a nespochybniteľný, avšak na druhej strane môže byť jediným usvedčujúcim a nespochybniteľným dôkazom, najmä ak protichodný dôkaz neexistuje alebo je pochybný.“ 44. Žalovaný vo svojom rozhodnutí reagoval na odvolacie námietky žalobcu len všeobecne bez toho, aby sa s nimi vysporiadal uvedením konkrétnych úvah a tomu zodpovedajúcich záverov. V odôvodnení svojho rozhodnutia opakovane poukazoval na hodnovernosť a dôveryhodnosť neodkladných a prvotných úkonov, ako aj svedeckých výpovedí policajtov, pričom nijako konkrétne nereagoval na tvrdenia a námietky žalobcu, ktorými tento spochybňoval závery vyvodené z vykonaných dôkazov a z ostatných podkladov rozhodnutia, na základe ktorých mu malo byť preukázané spáchanie priestupku. Žalovaný sa konkrétne nevysporiadal ani s návrhmi žalobcu na vykonanie dôkazov. Vyjadrenia a námietky žalobcu žalovaný len všeobecne označil za účelové, prednášané v snahe vyhnúť sa postihu za priestupok, nie je teda zrejmé akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a na základe akých konkrétnych skutočností dospel k svojmu záveru. 45. Správny súd taktiež poukazuje na rozporné skutočnosti v úradných záznamoch spísaných policajtmi dňa 14.09.2015, týkajúce sa identifikácie motorového vozidla, na ktorom mal žalobca ako vodič spáchať priestupok. V úradných záznamoch obidvaja policajti - Z.. X. K. ako aj Z.. O. D. - identifikovali vozidlo, ktorého vodič (žalobca) mal spáchať priestupok, ako „vozidlo Škoda Octavia špz: I.-XXX C.“. V správe o objasňovaní priestupku je uvedené vozidlo značky Ford Mondeo uvedenej poznávacej značky. Táto skutočnosť nebola žiadnym spôsobom vyhodnotená v rozhodnutí prvostupňového orgánu verenej správy a ani v rozhodnutí žalovaného pri vyhodnocovaní týchto podkladov rozhodnutia. Rovnako bez bližšieho vyhodnotenia zostali rozpory v svedeckých výpovediach policajtov zo dňa 08.01.2016, keď jeden o okolnostiach, za ktorých bolo spozorované spáchanie priestupku vypovedal, že spozoroval žalobcu ako telefonuje pri vedení motorového vozidla po tom, čo vybavil iné motorové vozidlo, ktoré kontroloval, a druhý uviedol, že v služobnom motorovom vozidle sedeli. Oproti uvedenému žalobca tvrdil, že obaja policajti telefonovali, keď okolo nich prechádzal. 46. Pri vyhodnocovaní rozporov v podkladoch pre rozhodnutie je nepochybne potrebné prihliadnuť na význam a pomer odlišne uvedených skutočností vo vzťahu k iným skutočnostiam, ktoré boli uvedené zhodne. Je potrebné prihliadnuť aj na možné osobitosti pri zmyslovom vnímaní dotknutých osôb, prípadne na časový odstup medzi udalosťou a časom, v ktorom dotknuté osoby reprodukujú vnímané skutočnosti, pretože je prirodzené, že si osoba nemusí niektoré detaily pre časový odstup pamätať. Rovnako je potrebné tolerovať aj prípadne pisárske chyby, ku ktorým dochádza najmä pri často sa opakujúcich úkonoch. V záujme objektívneho vyhodnotenia podkladov pre rozhodnutie a následnú preskúmateľnosť, je však potrebné prípadné rozpory v podkladoch rozhodnutia vyhodnotiť, resp. uviesť úvahy, prečo boli tolerované a bližšie sa preto nimi orgány verejnej správy nezaoberali. 47. Za podstatnú ďalej správny súd považuje skutočnosť, že vozidlo hliadky, ktorá objasňovala priestupok, bolo vybavené technickým zariadením slúžiacim na zvukovo-obrazové zaznamenanie priestupku. Z administratívneho spisu nie je možné zistiť, akým konkrétnym zariadením bolo vozidlo hliadky vybavené, jediná zmienka o zariadení, jeho použití v čase spáchania priestupku žalobcom a o príčinách nevyhotovenia záznamu, je obsiahnutá v svedeckej výpovedi Z.. X. K.. Žalovaný (rovnako ako orgán verejnej správy 1. stupňa) skutočnosti týkajúce sa zvukovo-obrazového záznamu žiadnym spôsobom nevyhodnocoval a vôbec sa nimi nezaoberal, napriek tomu, že odvolacie námietky žalobcu sa týkali aj tohto záznamu. Zvukovo-obrazový záznam je v prípade objasňovania priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podstatným dôkazom, avšak v prejednávanej veci sa orgány verejnej správy okolnostiam jeho vyhotovenia resp. prevereniu okolností jeho nevyhotovenia, vôbec nevenovali. Tento dôkaz, a najmä okolnosti jeho vyhotovenia resp. nevyhotovenia, je dôležitý aj vo vzťahu k posúdeniu dôveryhodnosti ostatných podkladov pre rozhodnutie, obstaraných orgánom objasňujúcim priestupok. 48. Na základe vyššie uvedených záverov považuje správny súd rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí poukazuje na zákonnosť, dôveryhodnosť a hodnovernosť podkladov pre rozhodnutie získaných orgánom objasňujúcim a orgánom prejednávajúcim priestupok, bez uvedenia konkrétnych úvah vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu ako osoby obvinenej zo spáchania priestupku k odvolacím námietkam žalobcu. Podstatným pre uvedený záver je aj nevysporiadanie sa s rozpormi v podkladoch pre rozhodnutie. Správny súd preto správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 2 písm. d) SSP zrušil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. 49. V priebehu ďalšieho konania bude povinnosťou žalovaného dôsledne sa vysporiadať s odvolacími námietkami žalobcu, s uvedením konkrétnych úvah a záverov vo vzťahu k námietkam a návrhom žalobcu. Taktiež bude jeho povinnosťou zamerať sa na vyhodnotenie rozporov v podkladoch na rozhodnutie o priestupku a na vyhodnotenie okolností nevyhotovenia dôkazu - zvukovo-obrazového záznamu o spáchaní priestupku. 50. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech celkom, priznal úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods.1 SSP a § 439 ods. 1 SSP , § 439 ods. 3 a contrario SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP), v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1,2 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.