Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1Scud/5/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200536 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200536.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcu: X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X. XXXX, W., O. G., štátny občan Tuniskej republiky, zastúpený: T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. J. XX, právne zastúpený: JUDr. Róbert Slamka, Advokátska kancelária SLAMKA & Partners, s. r. o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Štefánikovo nábrežie 7, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- BB2-39-001/2016-SK zo dňa 14.03.2016, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru, Kuzmányho 26, 012 23 Žilina ako orgán verejnej správy 1. stupňa, rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-523-017/2015-PP zo dňa 26.06.2015 zamietol podľa § 48 ods. 2 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o pobyte cudzincov") žiadosť žalobcu o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky na päť rokov, podanú podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákona o pobyte cudzincov dňa 14.01.2015 na Veľvyslanectve Slovenskej republiky Káhira, teda z dôvodu, že žalobca uzavrel účelové manželstvo. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia orgán verejnej správy 1. stupňa uviedol, že žalobca uzavrel dňa XX.XX.XXXX v U., Tuniská republika manželstvo so štátnou občiankou Slovenskej republiky T. H., rod. X., nar. XX.XX.XXXX. Dňa 27. 03. 2014 vydala osobitná matrika Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sobášny list, ktorý potvrdzuje uzavretie manželstva. Poukázal ďalej na to, že žalobca sa pred uzavretím manželstva stretol so svojou manželkou len dvakrát, a to v auguste a novembri 2013 počas jej krátkodobého pobytu v Tuniskej republike, pričom už pri druhom pobyte bol dohodnutý sobáš. Pri tretej návšteve v januári 2014 bolo manželstvo aj uzavreté. Záver, že sa jedná o účelové manželstvo podporuje aj vekový rozdiel medzi žalobcom a jeho manželkou, ktorý nepovažoval orgán verejnej správy za štandardný. Poukázal ďalej na § 1 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, podľa ktorého majú snúbenci vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav, pričom krátkodobý pobyt na dovolenke nedáva záruku toho, že sa žalobca s manželkou dobre poznajú, zvlášť keď pochádzajú z iných kultúr, čo nedáva tiež predpoklad naplnenia hlavného účelu manželstva, ktorým je založenie rodiny a riadna výchova detí. Hlavným motívom, pre ktorý žalobca uzavrel manželstvo so štátnou občianku Slovenskej republiky je možnosť požiadať o pobyt v niektorom zo štátov Európskej únie, resp. Schengenského priestoru. 3. Ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia orgán verejnej správy 1. stupňa uviedol, že v súlade s § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok") bola žalobcovi daná možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie ako aj doplniť dôkazy. Výzva č. PPZ-HCP- BB7-523-012/2015-PP zo dňa 27.05.2015 bola žalobcovi zaslaná prostredníctvom Veľvyslanectva Slovenskej republiky Káhira, ktoré mu ju zaslalo poštou a e-mailom. Výzvu tiež zaslalo manželke žalobcu, ktorá ale nebola účastníčkou konania a nebola ani splnomocnená na zastupovanie. Dňa 16.06.2015 bolo doručené e-mailom vyjadrenie, kde bol v texte ako účastník konania uvedený žalobca, avšak toto podanie bolo zaslané z mailovej adresy jeho manželky. Orgán verejnej správy 1. stupňa uviedol, že odosielateľom podania bola manželka žalobcu, ktorá nebola účastníkom konania a nebola ani splnomocnená na zastupovanie, žalobca neovláda slovenský jazyk a vyjadrenie nebolo úradne preložené do slovenského jazyka, preto ho nepovažoval za prejav vôle žalobcu a jeho vyjadrenie pred zamietnutím žiadosti ale za vyjadrenie jeho manželky. Takéto podanie navyše malo byť podľa § 19 ods. 1 Správneho poriadku doplnené do troch dní písomne, resp. ústne do zápisnice, čo žalobca neurobil. Aj napriek uvedenému, sa orgán verejnej správy 1. stupňa oboznámil s jeho obsahom so záverom, že neobsahuje žiadne také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na jeho rozhodnutie. 4. Proti uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a žiadal rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa zrušiť a jeho žiadosti o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov vyhovieť. 5. Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Štefánikovo nábrežie 7, 974 01 Banská Bystrica rozhodnutím č. p. PPZ-HCP-BB2-39-001/2016-SK zo dňa 14.03.2016 ako orgán verejnej správy 2. stupňa (ďalej len „žalovaný") potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že prvostupňový orgán postupoval plne v súlade so Zákonom o pobyte cudzincov ako aj ostatnými právnymi normami platnými na území Slovenskej republiky a jeho postup bol správny. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 16.06.2015 uviedol, že napriek nedodržaniu postupu podľa § 19 ods. 1 Správneho poriadku sa s podaním v odvolacom konaní oboznámil, avšak argumenty v ňom uvedené sú v podobnej forme ako v zázname z pohovoru vykonanom na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Káhire, s ktorým sa tiež zaoberal a napriek rozporným odpovediam neobsahovalo také skutočnosti, ktoré by mali zásadný vplyv na vydanie rozhodnutia. Čerpal teda aj z vyjadrenia zo dňa 16.06.2015, nakoľko žalobca priamo v odvolaní namietal postup orgánu verejnej správy 1. stupňa a to, že mu neumožnil riadne sa vyjadriť aj napriek tomu, že vyjadrenie bolo jeho vlastné a manželkou bol vykonaný len preklad do slovenského jazyka. 6. Ďalej žalovaný uviedol, že boli zistené rozdiely vo výpovediach žalobcu a jeho manželky, a to v zázname z osobného pohovoru so žalobcom a v zápisnici o výsluchu svedka ako aj vo vyjadrení (ktoré žalobca namietal, že nebolo vzaté správnym orgánom do úvahy). Konkrétne sa rozpory mali týkať toho, že : - žalobca pri osobnom pohovore uviedol, že manželka sa nechce presťahovať do Tunisu preto, že sa v domovskej krajine stará o rodičov a sestru Y. a manželka pri výsluchu povedala, že jej rodičia bývajú samostatne v rodinnom dome P. J. č. XX a ona býva sama vo vedľajšom dome. Zároveň uviedla, že s nimi v samostatnom podkrovnom byte žije aj jej plnoletý syn a nikde neuviedla, že by sa o niekoho starala. - žalobca vo vyjadrení uviedol, že manželka vychováva svojho zdravotne postihnutého syna a manželka pri výsluchu nič také nespomenula, naopak potvrdila, že dospelý syn žije s jej rodičmi sám v podkroví a nikde neuviedla, že sa stará o svoju sestru Y., - žalobca sa vydáva za nemajetného len s príležitostným príjmom získaným príležitostnou prácou v hoteloch a manželka uviedla, že príležitostne pracuje u otca v obchode v ich rodinnom dome, ktorý je však písaný na manžela/žalobcu, preto žalobca disponuje nejakým majetkom, - dom súp. č. XX vo P. J. je písaný na rodičov manželky, v ktorom majú poskytnuté ubytovanie žalobca s manželkou, plnoletý syn, rodičia manželky, sestra manželky s jej bývalým mužom a žalobca opomenul tieto skutočnosti, z čoho vyplýva, že žalobca nemá dostatočné poznatky o rodine manželky ani o tom, v akých pomeroch bude žiť po udelení pobytu. 7. Žalovaný poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež na to, že sobáš žalobcu s jeho manželkou sa uskutočnil v ten istý deň, len v inom meste, ako sobáš manželkinej sestry taktiež so štátnym príslušníkom Tuniska, ktorý so žalobcom pracoval v tom istom hoteli W.. Skutočnosť uzatvorenia oboch sobášov a spolupráce oboch štátnych príslušníkov Tuniska sa javí nedôveryhodne, poukazujúco na účelové uzavretie manželstva s cieľom získania legálneho pobytu v Schengenskom priestore. S odvolacou námietkou žalobcu týkajúcou sa veku manželov a dĺžky doby spoznávania sa žalovaný súhlasil, nakoľko uvedené dva dôvody podľa jeho názoru neobstoja a možno ich považovať za diskriminačné. Napriek tomu sa stotožnil s rozhodnutím prvostupňového orgánu. Pokiaľ žalobca v odvolaní odkazoval na Príručku pre riešenie otázok údajných účelových manželstiev, žalovaný upozornil, že táto nemá právne záväzný charakter, jej obsah nie je ani vyčerpávajúci, nie sú ňou dotknuté existujúce a ani budúce právne predpisy Európskej únie a ani prípadný záväzný výklad Súdneho dvora Európskej únie. Pre prvostupňový orgán bol záväzný Zákon o pobyte cudzincov. 8. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal porušenie čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa žalovaného sa prvostupňový orgán dostatočne vysporiadal s čl. 8 a nezasiahol do práva žalobcu žiť spolu s manželkou v jeho domovskej krajine. Prípadný zásah do rodinného a súkromného života je zlučiteľný s čl. 8 ods. 2 Dohovoru, podľa ktorého štátny orgán môže do výkonu práva vyplývajúceho z čl. 8 ods. 1 Dohovoru zasahovať. Uvedený čl. 8 ods. 1 Dohovoru negarantuje právo na rodinný život v konkrétnej krajine ale právo na skutočný rodinný život ako taký. Právo na rešpektovanie rodinného života v zmysle uvedeného článku, nezahŕňa všeobecný záväzok zmluvných štátov rešpektovať výber manželov, pokiaľ ide o ich usídlenie na území toho-ktorého štátu v tom zmysle, že by bol dotknutý štát bez ďalšieho povinný akceptovať usídlenie sa partnera, ktorý nie je jeho štátnym občanom, teda čl. 8 negarantuje právo na rodinný život v konkrétnej krajine, ale len právo na skutočný rodinný život ako taký. Žalobca môže viesť rodinný život s manželkou aj v domovskom štáte, kde má blízkych príbuzných, teda všetky rodinné väzby, ktoré sa upevnia a nebudú pretrhnuté. 9. K namietanému porušeniu článku čl. 12 Dohovoru žalovaný uviedol, že orgán verejnej správy 1. stupňa nijako nezasiahol do práva žalobcu uzavrieť manželstvo so štátnou príslušníčkou Slovenskej republiky a založiť si rodinu, o čom svedčí aj doklad - sobášny list. 10. Žalovaný v rámci odvolacieho konania prihliadol aj na okolnosti uvádzané v stanovisku Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Káhire a jeho záver, že v danom prípade niektoré skutočnosti týkajúce sa vzťahov žalobcu a jeho manželky môžu indikovať účelové manželstvo s vedomím alebo bez vedomia občana Slovenskej republiky. 11. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca namietal a uvádzal najmä tieto skutočnosti: 12. Dôvody, na základe ktorých prvostupňový správny orgán rozhodol, sú hrubo diskriminačné, zaujaté a nezákonné. Prvostupňový správny orgán zmietol žiadosť na základe dvoch argumentov, a to krátkosť doby, počas ktorej sa žalobca s manželkou poznali a vekový rozdiel. Podľa žalobcu ide o hrubo diskriminačné dôvody, čo potvrdil aj žalovaný. Iné relevantné odôvodnenie orgán verejnej správy 1. stupňa neuviedol, ostatné dôvody boli len ničím nepodložené domnienky. Evidentnú zaujatosť a neznalosť platných právnych predpisov prvostupňového správneho orgánu preukazuje tvrdenie, že vyjadrenie, ktoré je písané v mene žalobcu, nie je jeho vyjadrením. Ak mal prvostupňový správny orgán pochybnosti o tejto skutočnosti, bol povinný podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku odstrániť nedostatky, prípadne žalobcu vyzvať na odstránenie nedostatkov. Túto zákonnú povinnosť správny orgán opomenul. Prvostupňový orgán uviedol, že vyjadrenie žalobcu zo dňa 16.06.2015 nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, preto ho nemožno považovať za prejav vôle žalobcu a uviedol tiež, že neobsahuje žiadne také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na jeho rozhodnutie. Odvolací orgán bol evidentne iného názoru (aj keď tvrdí, že rovnakého ako prvostupňový správny orgán), keďže väčšina pre neho podstatných skutočností, na základe ktorých sa presvedčil o tom, že ide o účelové manželstvo, čerpá práve z tohto vyjadrenia žalobcu zo 16.06.2015 a považuje ho za prejav jeho vôle. 13. Žalovaný vo svojom stanovisku uvádza nedostatočné a rozporné odôvodnenia, poukazuje na tzv. nelogické „rozporné tvrdenia manželov", pričom všetky jeho odôvodnenia sú postavené na domnienkach, ktoré sú jednoznačne zaujaté voči žalobcovi. Žalovaný vo svojom stanovisku uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a naopak poukazoval na diskriminačné rozhodnutie správneho orgánu a uviedol úplne odlišné dôvody, na základe ktorých konštatoval, že došlo k uzavretiu účelového manželstva. 14. Pokiaľ žalovaný označil za rozporné tvrdenia žalobcu a jeho manželky, tento záver nepovažoval žalobca za správny, nakoľko tieto sú podľa jeho názoru nelogické a nemožno z toho vyvodiť domnienku o účelom manželstve. 15. Skutočnosť, že sestra manželky žalobcu uzavrela manželstvo v Tuniskej republike, nemá s týmto konaním nič spoločné a sú to len domnienky, nie relevantné skutočnosti správneho orgánu. 16. Žalobca ďalej v žalobe tvrdil, že boli porušené práva garantované Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, konkrétne čl. 8 Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života a čl. 12 Právo na uzavretie manželstva a založenie rodiny. Žalobca je vo svojej krajine pracujúcim človekom, je bezúhonný, nie je zadlžený, netrpí žiadnymi prenosnými ochoreniami a vedie ukážkový rodinný život, nemôže byť preto ohrozený žiaden záujem Slovenskej republiky. 17. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. 1As/58/2013-43 zo dňa 02.10.2013. Podľa jeho názoru neexistuje jediný dôkaz resp. odôvodnenie, pre ktoré by jeho manželstvo malo byť považované za účelové. S manželkou sa zoznámil v auguste 2013 pri jej pobyte na dovolenke v hoteli W., kde pracoval. Zoznámili sa v prvý deň jej príchodu na dovolenku a trávili spolu celý čas, odchod z dovolenky bol pre oboch veľmi ťažký. Po návrate manželky na Slovensko si každý deň písali prostredníctvom sociálnych sietí, resp. telefonovali spolu. V novembri 2013 manželka spoznala celú jeho rodinu a rozhodli sa spolu zosobášiť, nakoľko plánujú spoločnú budúcnosť a založenie rodiny. Dňa XX.XX.XXXX. uzavreli sobáš s vierou, že budú navždy spolu ako rodina. Manželka nemôže žiť v Tuniskej republike, pretože vychováva zdravotne ťažko postihnutého syna C., ktorý vyžaduje špeciálnu liečbu a túto by mu v Tuniskej republike nevedeli zabezpečiť. Manželke chce byť oporou nielen cez sociálne siete ale pomáhať jej v každom smere. Od svadby uplynuli už tri roky a neistota, či budú niekedy zdieľať spoločnú domácnosť, je ťažká. Manželka bola v Tuniskej republike na návšteve po uzavretí manželstva sedemkrát, niekedy aj so svojim synom. Ako dôkazy žalobca doložil fotografie a potvrdenia o rezervácii leteniek zo Slovenskej republiky do Tuniskej republiky. 18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na to, že konzul v Káhire vykonal osobný pohovor so žalobcom, pri ktorom žalobca pôsobil nervózne a nedôveryhodne, v dôsledku čoho konštatoval, že môže ísť o účelové manželstvo s vedomím alebo bez vedomia občana Slovenskej republiky, a preto odporúčal osobný pohovor s manželkou na území Slovenskej republiky. Ide o zákonom stanovený postup podľa § 44 ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov. Prvostupňový orgán teda akceptoval informácie zastupiteľského orgánu, nakoľko je to jediný oprávnený orgán, ktorý má priamy osobný kontakt so žiadateľom o pobyt v domovskom štáte. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosti týkajúce sa úhrady nákladov za pobyty v Tunise, ktoré ako návštevy po uzavretí manželstva absolvovala manželka žalobcu s tým, že si hradila všetky svoje náklady sama, prípade aj za žalobcu - manžela. Poukázal tiež na to, že žalobca uviedol, že bude mať pobyt na adrese P. J. č. XX, pričom manželka býva v dome súp. č. XXA. 19. K výzve na vyjadrenie zo dňa 27.05.2015, ktorá bola zaslaná žalobcovi cez Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Káhire uviedol, že napriek vyhodnoteniu vyjadrenia ako podania, ktoré nemalo zákonom predpísané náležitosti a nebolo podaním žalobcu ale jeho manželky, s týmto vyjadrením sa oboznámil už aj orgán verejnej správy 1. Stupňa. Pri rozhodovaní bola vzatá do úvahy aj skutočnosť, že žalobca sám nevyvíja aktivitu na stretnutie sa s manželkou, ona má eminentný záujem na vzťahu a on len pasívne využíva ponuky, ktoré mu umožnia vycestovať do Schengenského priestoru a bez podozrenia získať legálny pobyt na území Slovenskej republiky. Pokiaľ žalobca namietal postup žalovaného v tom, že mal v zmysle § 19 ods. 3 Správneho poriadku vyzvať žalobcu na odstránenie nedostatkov jeho vyjadrenia, ak nepovažoval zaslané vyjadrenie za postačujúce, žalovaný uviedol, že nešlo o podanie zo strany žalobcu ale išlo o poskytnutie zákonnej možnosti pre žalobcu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, prípadne navrhnúť ich doplnenie v stanovenej lehote a túto žalobca nevyužil, preto žalovaný vychádzal len z odvtedy zistených podkladov. 20. Žalobca ani raz nevycestoval do Slovenskej republiky, nestretol sa s rodinou manželky, s jej synom sa stretol jedenkrát na spoločnej dovolenke a dokonca sa stalo, že náklady spojené s ubytovaním v hoteli hradila za oboch manželka. Aj pri žiadosti o udelenie pobytu na zastupiteľskom úrade sa finančne aj organizačne angažovala predovšetkým manželka. Žalobca sa podľa žalovaného javí pasívne a akoby bez záujmu, iniciatívu na vybudovanie vzťahu vyvíja manželka. Aj odpoveď na výzvu obdržal prvostupňový správny orgán od manželky, ktorá v tom čase nebola splnomocnená na zastupovanie, a nie od žalobcu. Napriek vytýkaným nedostatkom vyjadrenia boli zvážené aj argumenty v ňom obsiahnuté ale s tým, že ide o vyjadrenie manželky. Žalobca neovláda slovenský jazyk, preto ak vyjadrenie bolo preložené, malo byť správnemu orgánu predložené v zákonnej forme. Aj keď išlo o preklad neoficiálny, stále absentuje originál vyjadrenia žalobcu v inom jazyku. 21. Žalovaný vo vyjadrení rovnako ako vo svojom rozhodnutí uznal, že argumentácia orgánu verejnej správy 1. stupňa o vekovom rozdiele a o krátkosti doby spoznávania sa neobstoja, čo však nič nemení na správnosti záveru prvostupňového rozhodnutia. Nedošlo k porušeniu čl. 8 a 12 Dohovoru, pretože žalobcovi nebolo zabránené v uzavretí manželstva. Právo na rešpektovanie rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru nezahŕňa všeobecný záväzok zmluvných štátov rešpektovať výber manželov, pokiaľ ide o ich usídlenie sa na území toho-ktorého štátu, že by bol štát bez ďalšieho povinný akceptovať usídlenie sa partnera, ktorý nie je jeho štátnym občanom. Dohovor negarantuje právo na rodinný život v konkrétnej krajine. 22. Žalobca prijíma predstavy svojej manželky o spoločnom živote a nevyvíja žiadnu iniciatívu, nepripravuje sa na svoj pobyt v Slovenskej republike, nikdy v Slovenskej republike nebol, nenavštívil žiadny európsky štát. Rozdielnosť kultúr, neznalosť jazyka a absencia kamarátov a známych rovnakého veku nebudú pozitívne prispievať k vyrovnanému rodinnému životu. Žalobca nemá predstavy o práci, ktorú by mal na území Slovenskej republiky vykonávať a ani o prostredí, v ktorom ju má vykonávať, vybrala mu ju manželka. 23. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný poukazoval na skutočnosti, ktoré sú mu známe z jeho činnosti. 24. Na prejednanie veci súd nariadil v súlade s § 107 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku pojednávanie. 25. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že nie je pravdou, že manželka býva na adrese č. XX/A, ako to vo vyjadrení uviedol žalovaný, nakoľko na tejto adrese býva sused. Poukázal na zložitý postup pri zabezpečení prekladu prípadných podaní žalobcu do slovenského jazyka, preto žalobca splnomocnil manželku na zastupovanie. K úhradám nákladov vykonaných manželkou uviedol, že manželia majú bezpodielové spoluvlastníctvo, a preto nerozlišujú, kto čo platí. Iniciatívu pri riešení pobytu môže vyvíjať len manželka žalobcu, ktorá ako jediná môže riešiť potrebné záležitosti na území Slovenskej republiky. Žalobca nemohol navštíviť Slovenskú republiku, nakoľko mu to nebolo umožnené - nebolo mu schválené vízum. Žalobca nemôže v Tunise vyvíjať žiadnu aktivitu, môže len čakať, čo zabezpečí manželka. Pokiaľ mal žalobca pôsobiť pri pohovore s konzulom nervózne, právny zástupca žalobcu poukázal v tejto súvislosti na nie dobré vzťahy žalobcu s manželom sestry manželky - švagrom pánom H., v dôsledku čoho bolo možné, že pôsobil nervózne vo vzťahu k nemu. Pokiaľ by bol žalobca aktívnejší, vytýkalo by sa mu, že má len prehnaný záujem o prácu. Pokiaľ ide o vyjadrenie zo dňa 12.06.2015, toto písala manželka, ale písala názor manžela, s ktorým je v kontakte každý deň prostredníctvom skypu. Žalobca ovláda tuniský jazyk, francúzštinu, nemčinu a angličtinu. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že po výsluchu manželky boli pochybnosti konzula vyvrátené a domnieva sa, že vec bola ďalej posudzovaná s ohľadom na celkovú politickú situáciu v Európe. 26. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa pridŕža svojho stanoviska k podanej žalobe. Poukázala na to, že jediným orgánom, ktorý príde do kontaktu so žiadateľom o pobyt je zastupiteľský úrad Slovenskej republiky alebo veľvyslanectvo. Pohovor sa robí v prípade každej podanej žiadosti. K neudeleniu víz žalobcovi sa vyjadriť nevedela, nakoľko to nepatrí do kompetencie žalovaného. Zastupiteľské úrady často pri žiadosti o pobyt neuvádzajú jednoznačné, či už odporúčacie alebo neodporúčacie stanovisko, ale správne orgány nemôžu vstupovať do kompetencií zastupiteľských úradov a trvať na tom, aby sa jednoznačne vyjadrili. V danom prípade vyjadrenie konzula o tom, ako sa správal žalobca, bolo vnímané skôr ako vyjadrenie s neodporúčacím charakterom s tým, že bol navrhnutý ešte výsluch manželky. Žalobca má len záujem dostať sa na územie Schengenského priestoru, aby mohol vycestovať za prácou aj do iného členského štátu. 27. Správy súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedka - manželky žalobcu T. H., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. J. XX. Výsluch svedkyne bol navrhnutý žalobcom, žalovaný k navrhnutému dôkazu nemal námietky. 28. Svedkyňa pri výsluchu poukázala na to, že ich vzťah so žalobcom trvá tri roky a vyjadrila nesúhlas s tým, že by ich manželstvo bolo uzavreté účelovo. Pri pohovore s konzulom mohol manžel/žalobca pôsobiť nervózne, nakoľko cestoval do Káhiry 3 000 km, bola to pre neho výnimočná udalosť. S manželom/žalobcom sú v každodennom kontakte prostredníctvom informačných technológii a každé dva mesiace za ním ona cestuje do Tunisu. Vízum, o ktoré manžel/žalobca požiadal po uzavretí manželstva dvakrát, mu nebolo udelené, a to bez uvedenia konkrétnych dôvodov. Pokiaľ by manžel/ žalobca mal povolený pobyt na území Slovenskej republiky, mohol by pracovať v jej kaviarni (ktorú si otvorila spolu so synom) alebo by mohol pracovať vo firme X., ktorá má širšie zameranie (stavebné práce, reštaurácie, bary a pod). Manžel/žalobca absolvoval v poslednom čase kurz barmana a vyjadroval sa tiež, že by mal záujem pracovať na výletných lodiach v rámci Európskej únie, na čo sa preškolil v poslednom období po uzavretí manželstva. Svedkyňa ďalej uviedla, že býva v prístavbe k domu, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov. Pokiaľ v niektorých vyjadreniach bolo uvedené, že dom, v ktorom býva, má súpisné číslo XXA, toto sa stalo nedopatrením, nakoľko takéto súpisné číslo majú susedia. Jej dospelý syn, ktorý má zdravotné problémy (V.), býva sám u jej rodičov v podkrovnom byte. V dome rodičov býva ešte sestra Y., ktorá má tiež zdravotné problémy (je čiastočne mentálne postihnutá ale nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony) ale zároveň zabezpečuje opateru jej synovi. Jej presťahovanie sa do Tunisu nie je možné, nakoľko nemôže opustiť rodinu. Rodičia majú viac ako 70 rokov, syn s jeho ťažkým zdravotným postihnutím by nemal v Tunise zabezpečenú potrebnú zdravotnú starostlivosť a v prípade, že by sa niečo stalo rodičom, musela by sa postarať aj o sestru Y.. Taktiež by si v Tunise nenašla také dobré zamestnanie ako má na Slovensku. Pre uzavretím manželstva bola 20 rokov rozvedená. So žalobcom sa zoznámili v auguste 2013 počas jej dovolenky v Tunise, počas celého pobytu boli spolu a po dovolenke boli neustále v kontakte. Za žalobcom znovu cestovala v novembri 2013, kedy ju požiadal o ruku s tým, že v januári 2014 uzavreli manželstvo. O aktuálnych majetkových pomeroch žalobcu uviedla, že v súčasnosti má s rodinou obchod priamo v rodinnom dome - potraviny a drogériu. Jej sestra Q. sa tiež vydala za občana Tuniskej republiky. Nevedela, že sa bude vydávať v rovnaký deň ako ona, pretože letela s ňou na jej svadbu do Tuniskej republiky ako hosť. Sestra s manželom nemá taký intenzívny vzťah ako ona so žalobcom. Jej vzťahy so sestrou sa pokazili potom, čo sa sestra tiež vydala za občana Tuniskej republiky. Hoci je sestra jej nadriadená v práci (svedkyňa pracuje ako manažérka v L. H., a.s.), nevedela svedkyňa nič konkrétne o manželstve jej sestry. Poukázala ďalej na to, že pred mesiacom boli spoločne so žalobcom na konzuláte v Káhire a opätovne sa pokúšali získať pre žalobcu turistické víza, aby mohol prísť na Slovensko, ale opäť bola ich iniciatíva neúspešná bez toho, aby poznali konkrétne dôvody. Svedkyňa ešte uviedla, že zo strany rodičov žalobcu bola prijatá dobre, pokiaľ by jeho rodina s nevestou nesúhlasila, bolo by to v ich kultúre rozhodujúce a s manželstvom by nesúhlasil ani žalobca. So žalobcom plánujú spoločnú rodinu. 29. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako príslušný správny súd na konanie, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a prvostupňové rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a po preskúmaní na pojednávaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. 30. V posudzovanom prípade bola žaloba žalobcu doručená správnemu súdu dňa 20.05.2016, teda v čase, keď sa súdne konanie pred správnym súdom spravovalo ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. S účinnosťou od 01.07.2016 platí nový procesný predpis upravujúci súdne konanie pred správnym súdom, a to zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP"). 31. Podľa § 491 ods. 1 SSP; ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 32. Podľa § 491 ods. 2 SSP; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 33. Správny súd konanie dokončí v zmysle prechodných ustanovení § 491 ods. 1,2 SSP podľa SSP s tým, že právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona ostávajú zachované a nebude uplatňovať ustanovenia SSP, ak by boli v neprospech žalobcu. 34. Podľa § 2 ods. 4 Zákon o pobyte cudzincov; štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti. 35. Podľa § 42 ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov; trvalý pobyt oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na ktorý mu bol policajným útvarom udelený, ak tento zákon neustanovuje inak. 34. Podľa § 42 ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov; trvalý pobyt je a) trvalý pobyt na päť rokov, b) trvalý pobyt na neobmedzený čas, c) pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom Európskej únie (ďalej len "dlhodobý pobyt"). 35. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákona o pobyte cudzincov; policajný útvar udelí trvalý pobyt na päť rokov, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 48 ods. 2, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je manželom štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo závislým príbuzným v priamom rade štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. 36. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov; žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov podáva štátny príslušník tretej krajiny osobne na zastupiteľskom úrade alebo osobne na policajnom útvare. Štátny príslušník tretej krajiny podľa § 43 ods. 1 písm. e) nemusí podať žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov osobne. Za štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 43 písm. a) a d), ktorý pre bezvládnosť nemôže osobne podať žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov, môže podať žiadosť rodinný príslušník štátneho príslušníka tretej krajiny, s ktorým žiada zlúčenie rodiny. Orgán, ktorý žiadosť prijal, vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí. Žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov si môže na policajnom útvare podať štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený pobyt podľa § 58 ods. 1 písm. b), alebo ak ide o žiadateľa o udelenie azylu. 37. Podľa § 44 ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov; zastupiteľský úrad, ktorý žiadosť prijal, vykoná so žiadateľom o udelenie trvalého pobytu na päť rokov osobný pohovor na účel predbežného posúdenia žiadosti. Pohovor sa vedie v štátnom jazyku alebo inom, obom stranám zrozumiteľnom jazyku. O pohovore zastupiteľský úrad vyhotoví písomný záznam, ktorý priloží k žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov. Záznam sa vyhotoví v štátnom jazyku a musí byť podpísaný žiadateľom. Ak žiadateľ neovláda štátny jazyk, môže si na vlastné náklady zabezpečiť tlmočníka, ktorý je povinný podpísať záznam. Zastupiteľský úrad zašle policajnému útvaru spolu so záznamom aj svoje stanovisko k udeleniu trvalého pobytu na päť rokov, v ktorom uvedie, či udelenie trvalého pobytu na päť rokov odporúča alebo neodporúča s uvedením konkrétnych dôvodov. 38. Podľa § 48 ods. 2 písm. d) Zákona o pobyte cudzincov; policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uzavrel účelové manželstvo. 39. Podľa § 2 ods. 1 písm. o) Zákona o pobyte cudzincov; na účely tohto zákona sa rozumie účelovým manželstvom manželstvo uzavreté s cieľom získať pobyt. 40. Podľa § 120 ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov; ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. 41. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku; správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 42. Podľa § 19 ods. 1 Správneho poriadku; podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní. 43. Podľa § 19 ods. 2 Správneho poriadku; podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. 44. Podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku; pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví. 45. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor"); každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. 46. Podľa článku 8 ods. 2 Dohovoru; štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. 47. Podľa článku 12 Dohovoru; muži a ženy spôsobili vekom na uzavretie manželstva majú právo uzavrieť manželstvo a založiť rodinu v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva. 48. Prvou žalobnou námietkou žalobca namietal postup orgánu verejnej správy prvého stupňa ako aj žalovaného pri posudzovaní jeho vyjadrenia zo dňa 05.06.2015, doručeného 12.06.2015. Nesprávnosť postupu podľa žalobcu spočívala v tom, že orgán verejnej správy 1. stupňa dospel k záveru, že vyjadrenie nespĺňa zákonom predpísané náležitosti a nemožno ho považovať za prejav vôle žalobcu. V prípade, že orgán verejnej správy 1. stupňa mal o vyjadrení pochybnosti a bol toho názoru, že má nedostatky, bol podľa žalobcu povinný tieto odstrániť, resp. vyzvať žalobcu na ich odstránenie postupom podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný napriek tomu, že vyjadrenie vyhodnotil s rovnakým záverom ako orgán verejnej správy 1. stupňa (že nejde o vyjadrenie žalobcu ale jeho manželky), z tohto vyjadrenia čerpal pri vyhodnocovaní, či ide o účelové manželstvo. 49. Žalovaný k uvedenej žalobnej námietke uviedol, že nešlo o podanie zo strany žalobcu, ale o poskytnutie zákonnej možnosti pre žalobcu vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, prípadne navrhnúť doplnenie a argumenty uvedené vo vyjadrení boli vzaté do úvahy. 50. Uvedenú žalobnú námietku nepovažuje správy súdu za dôvodnú. Orgán verejnej správy 1. stupňa postupom podľa 33 ods. 2 Správneho poriadku dal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladu jeho rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Žalobca nespochybňoval, že výzva zo dňa 27. 05. 2015 na vyjadrenie mu bola doručená. Namietal len, že orgány verejnej správy 1. aj 2. stupňa neakceptovali jeho vyjadrenie zo dňa 5.06.2015 (ktoré bolo zaslané prostredníctvom e-mailu jeho manželkou) ako jeho vlastné vyjadrenie. Tvrdil, že išlo o preklad jeho vyjadrenia, ktorý obstarala manželka, pretože úradný preklad je finančne aj časovo náročný. Rovnako namietal, že mu nebola daná možnosť odstrániť vady tohto jeho vyjadrenia. V súvislosti s uvedenými tvrdeniami žalobcu považuje správy súd za nelogické, keď žalobca na jednej strane v žalobe namietal, že orgán verejnej správy 1. stupňa mal odstraňovať prípadne vady jeho vyjadrenia a následne vziať vyjadrenie do úvahy ako jeho vlastné, a na druhej strane namietal, že žalovaný vzal do úvahy aj skutočnosti uvedené vo vyjadrení. Napokon na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že vyjadrenie bolo skutočne písané manželkou žalobcu po dohode so žalobcom, a teda manželka písala jeho názor. Napriek tomu, že orgán verejnej správy 1. stupňa a aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach mali k vyjadreniu žalobcu zo dňa 05.06.2015 výhrady, obidva orgány verejnej správy sa s obsahom uvedeného vyjadrenia oboznámili a prihliadli aj na skutočnosti v ňom uvedené. Navyše postupom podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku bola žalobcovi daná možnosť vyjadriť sa, jeho vyjadrenie nebolo podaním vo veci samej, a preto ani nebol na mieste postup podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku. 51. Druhou žalobnou námietkou žalobca namietal nesprávnosť a nedostatočnosť správneho uváženia orgánov verejnej správy pri prijatí záveru o tom, že žalobca uzavrel účelové manželstvo. 52. Udeliť trvalý pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny je možné na základe splnenia podmienok vymedzených v Zákone o pobyte cudzincov. V posudzovanom prípade žalobca ako štátny príslušník tretej krajiny podal žalobu o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov ako manžel štátnej občiansky Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Zlúčenie rodiny je ako dôvod pre udelenie trvalého pobytu na 5 rokov akceptovaný v ustanovení § 43 ods. 1 písm. a) Zákona o pobyte cudzincov. Trvalý pobyt možno udeliť však len v prípade, že jeho udeleniu nebráni niektorá z prekážok vymedzených v ustanovení § 48 ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov, ktorá je dôvodom na zamietnutie žiadosti o trvalý pobyt. Jedným z dôvodov zamietnutia žiadosti je aj preukázanie, že žiadateľ o trvalý pobyt uzavrel účelové manželstvo, teda že došlo k zneužitiu práva na zlúčenie rodiny s cieľom obísť pravidlá stanovené pre získanie trvalého pobytu. 53. Podľa vyššie citovaného § 2 ods. 1 písm. o) Zákona o pobyte cudzincov sa účelovým manželstvom rozumie manželstvo uzavreté s cieľom získať pobyt, bližšie tento pojem nie je v zákone vymedzený a nie sú vymedzené ani kritéria, na základe ktorých by sa mal príslušný orgán verejnej správy k záveru o účelovom manželstve dospieť. Pojem účelového manželstva je tak potom predmetom správneho uváženia s tým, že je nutné prihliadnuť na konkrétne okolnosti toho-ktorého prípadu. Nepochybne ide o veľmi citlivú záležitosť, najmä z hľadiska rešpektovania základných práv garantovaných vnútroštátnym právnym poriadkom, ako aj medzinárodnými dohovormi. Navyše pri zisťovaní podkladov pre prijatie záveru o tom, že manželstvo bolo uzavreté účelovo alebo naopak pre vyvrátenie podozrenia, že manželstvo bolo uzavreté účelovo, je potrebné zistiť poznatky zo súkromného a osobného života dotknutých osôb. 54. Pri preskúmavaní rozhodnutia, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd v zmysle § 27 ods. 2 SSP preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Otázka, či v konkrétnom prípade ide alebo nejde o účelové manželstvo, je otázkou skutkovou ako už bolo vyššie uvedené. Posúdenie konkrétneho prípadu ako účelového manželstva je úvahou orgánu verejnej správy, ktorý sa v priebehu konania zameriava na zisťovanie podstatných skutočností zo života manželov a na základe zistení potom vyhodnocuje, či v konkrétnom prípade ide alebo nejde o účelové manželstvo. Za týmto účelom je potom na mieste aj určitá komparácia a konfrontácia zistených údajov zo strany jedeného a druhého manžela, pretože len na základe takéhoto postupu možno dôjsť k podstatným záverom. Pokiaľ žalobca v rámci správneho uváženia namietal žalovaným uvádzané rozpory ako nelogické a namietal, že nie je možné ako rozpor vyhodnocovať, ak sa jeden z manželov k nejakej skutočnosti vyjadrí a druhý sa nevyjadrí vôbec alebo uvedie iné súvisiace skutočnosti, táto jeho námietka nie je na mieste. Orgány verejnej správy konfrontovali a vyhodnocovali všetky skutočnosti zistené od manželov komplexne a vo vzájomných súvislostiach a na základe takéhoto postupu potom dospeli k záverom preukazujúcim uzavretie účelového manželstva. Aj niektoré zistené skutočnosti, ktoré boli v žalobe a následne aj na pojednávaní namietané ako nesprávne, boli v priebehu administratívneho konania uvádzané samotným žalobcom, prípadne jeho manželkou ako svedkom - ako príklad možno uviesť údaj o súpisnom čísle domu, v ktorom býva manželka žalobcu č. XXA, pretože tento bol uvedený samotnou manželkou žalobcu pri jej výsluchu v pozícii svedka. Správny súd považuje teda závery a postup orgánu verejnej správy 1. stupňa ako aj žalovaného za zákonné a správne. 55. Správy súd za účelom vyhodnotenia správnosti záveru o účelovom manželstve na pojednávaní vypočul ako svedka manželku žalobcu. Aj týmto výsluchom dospel k tomu, že záver o účelovom manželstve je správny. Zákon o pobyte cudzincov vymedzuje účelové manželstvo ako manželstvo, ktoré žiadateľ o pobyt uzavrel s cieľom získať pobyt. V zmysle uvedeného sa nevyžaduje, aby manželstvo s úmyslom obísť pravidlá povolenia pobytu uzavreli obaja manželia (aj keď nemožno vylúčiť ani takéto prípady), podstatným je, s akým účelom manželstvo uzatvára samotný žiadateľ o pobyt. V takýchto prípadoch ide potom o tzv. „sivé manželstvá" (grey marriages), keď garant - príslušník štátu, v ktorom žiadateľ žiada o pobyt (v posudzovanom prípade občan Slovenskej republiky), vstupuje do manželstva neuvedomujúc si, že motiváciou manžela/manželky pri uzavretí manželstva je len získanie zákonného vstupu a pobytu. 56. Článok 8 ods. 2 Dohovoru umožňuje štátnym orgánom zasiahnuť do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie, garantovaného článkom 8 ods. 1 Dohovoru v prípadoch, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. V súlade s uvedeným ustanovením Dohovoru je potom aj oprávnením zmluvných štátov, aby uložili primerané podmienky a obmedzenia v prípadoch povolenia trvalého pobytu štátnym príslušníkom tretích krajín na ich území z dôvodu zlúčenia rodiny, konkrétne, aby bol trvalý pobyt povoľovaný len v prípadoch reálne existujúcich a fungujúcich rodinných vzťahov a nie v prípadoch zdanlivých rodinných vzťahov, ktoré reálne neplnia svoju funkciu. Pri neudelení trvalého pobytu z dôvodu uzavretia účelového manželstva ide o zákonom predpokladaný dôvod, ktorým sa zabezpečuje verejná bezpečnosť, hospodársky blahobyt krajiny, ochrana morálky a taktiež ochrana práv a slobôd tých občanov, ktorí so štátnym príslušníkom tretej krajiny uzavierajú manželstvo. 57. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 58. O náhrade trov konania rozhodol správny súdu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Keďže žaloba žalobcu bola zamietnutá, žalobca nebol v konaní úspešný, a preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal. 59. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). 35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods.1 SSP a §439 ods. 1 SSP , § 439 ods. 3 a contrario SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§444 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP), v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1,2 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.