Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1Scud/6/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200544 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200544.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci navrhovateľa: H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, XXX XX F. D., Česká republika, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina, Národná 34, 010 11 Žilina, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu sp. zn. 5100/2016-KaZa, ČRZ: 22697/2016 zo dňa 08.04.2016, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie odporcu sp. zn. 5100/2016-KaZa, ČRZ: 22697/2016 zo dňa 08.04.2016 z r u š u j e podľa § 250q ods. 3 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. II. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Dňa 18.03.2016 bol doručený Centru právnej pomoci, kancelária Žilina formulár žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v inom členskom štáte Európskej únie, v ktorom žiadateľ (v procesnom postavení navrhovateľ) požiadal o právnu pomoc vo veci ním označenej ako „vypořádaní dědičství“. Právnu pomoc žiadal v konaní o návrhu na dodatočné prejednanie dedičstva vedenom Okresným súdom Martin pod sp. zn. 17D/243/2013. Odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľa dňa 08.04.2016 rozhodnutím sp. zn. 5100/2016-KaZa, ČRZ: 22697/2016, ktorým podľa § 18 ods. 4 zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, v znení platnom do 01.07.2016 (ďalej v texte aj „zákon“) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právne pomoci z dôvodu, že žiadateľ nepreukázal, že by jeho príjmové a majetkové pomery odôvodňovali priznanie nároku v Slovenskej republike, ak by tu mal trvalý alebo prechodný pobyt, t. j. nesplnil zákonom stanovenú podmienku - stav materiálnej núdze, a taktiež ani nedoložil aktuálne potvrdenie nie staršie ako 3 mesiace z mysle § 18 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z. z., ktorým by preukázal, že spĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci v členskom štáte, na ktorého území má bydlisko alebo obvyklý pobyt, t. j. v Českej republike. Odporca rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 3 ods. 1, § 17 ods. 1, § 6 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 2, § 6a ods. 1, § 4 ods. 1 písm. i), § 4 ods. 2 zák. č. 327/2005 Z. z. a na ust. § 2 zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Odporca konštatoval, že zo žiadosti o právnu pomoc v inom členskom štáte Európskej únie je zrejmé, že žiadateľ má bydlisko v Českej republike. Súdom príslušným na konanie v predmetnej právnej veci je súd Slovenskej republiky. Vo veci právneho sporu, s ktorým sa žiadateľ obrátil na centrum, je daná pôsobnosť centra, keďže ide o občiansko-právnu vec. V zmysle § 17 ods. 1 zák. č. 327/2015 Z. z., ak je príslušným súdom súd Slovenskej republiky, má fyzická osoba právo na poskytnutie právnej pomoci v cezhraničných sporoch za splnenia podmienok uvedených pod písmenami a) až e) tohto ustanovenia zákona, pričom všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pričom pri nesplnení hociktorej z nich, žiadateľ nemá nárok na poskytnutie právnej pomoci. Príjmom žiadateľa v posudzovanom období od septembra 2015 do marca 2016 bol jeho starobný dôchodok a starobný dôchodok manželky D. Z., ako spoločne posudzovanej osoby, a to po prepočítaní kurzu Českej koruny na Euro v mesiaci september 2015 vo výške 648,10 eur, v mesiaci október 2015 vo výške 647,70 eur, v mesiaci november 2015 vo výške 649,30 eur, v mesiaci december 2015 vo výške 649,60 eur, v mesiaci január 2016 vo výške 652,60 eur, v mesiaci február 2016 vo výške 652,30 eur a v mesiaci marec 2016 vo výške 652,00 eur. Priemerný mesačný započítateľný príjem žiadateľa v mesiacoch september 2015 až február 2016 bol vo výške 649,90 eur mesačne a presahoval 1,6-násobok sumy životného minima ustanoveného zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, t. j. sumu 538,05 eur, ktorá predstavuje hornú hranicu príjmu materiálnej núdze pre dve spoločne posudzované fyzické osoby, o sumu 111,80 eur. V mesiaci marec 2016 bol príjem žiadateľa vo výške 652,00 eur a presahoval hornú hranicu príjmu materiálnej núdze o sumu 114,00 eur. Odporca zistil z výpisu z katastra nehnuteľností, že žiadateľ je podielovým spoluvlastníkom ornej pôdy v kat. úz. Q. - parciel KN-E č. XXX/X. a XXX/X spolu vo výške 6445 m2. Žiadateľ v žiadosti uviedol, že nie je vlastníkom žiadneho iného hnuteľného a nehnuteľného majetku a jeho manželka je vlastníčkou staršieho automobilu a rodinného domu, ktorý užívajú na trvalé bývanie. Keďže zákon vyžaduje kumulatívne splnenie zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc, centrum po zistení, že žiadateľ nespĺňa podmienku - stav materiálnej núdze, sa so splnením ďalších podmienok nezaoberal. V zákonom stanovenej lehote podal navrhovateľ odvolanie proti rozhodnutiu odporcu, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. V odvolaní namietal nesprávne posúdenie veci, čo sa týka jeho príjmu a vyvodenia záveru, že nie je splnená podmienka pre priznanie žiadaného nároku. Tvrdil, že osvedčil v podanej žiadosti skutočnosť, že jeho zdravotný stav, a rovnako aj zdravotný stav manželky si vyžaduje značné finančné náklady na zabezpečovanie liekov a lekárskej starostlivosti, a to z dôvodu jeho opakovaného (dvakrát) postihnutia infarktu myokardu, liečby nádorového ochorenia, cukrovky, z toho dôvodu dodržiavania špeciálneho diétneho režimu. Manželka je od detstva postihnutá detskou obrnou s trvalými následkami, a taktiež má obmedzenú mobilu. Na lekárske vyšetrenia, na nákupy a na rehabilitácie musí používať osobný automobil. Toto všetko si vyžaduje zvýšené finančné náklady, na ktoré ani žiadateľ ani jeho manželka nepoberajú žiadne sociálne dávky. Tieto skutočnosti neboli vôbec posudzované a právny predpis zrejme vychádza zo štandardnej situácie žiadateľa, ktorý je zdravý, a nie je postihnutý žiadnou chorobou, ktorá vyžaduje zvýšenú zdravotnú starostlivosť. Uvádzal, že predložil aj rozhodnutie českého súdu o priznaní advokáta bezplatne, z ktorého je zrejmé, že podmienky pre ustanovenie advokáta bezplatne sú v Slovenskej republike odlišné, avšak to nič nemení na skutočnosti, že žiadateľ a jeho manželka zvýšenú starostlivosť potrebujú a sú nútení ju hradiť, v dôsledku čoho im zostáva menej finančných prostriedkov na platenie advokátov. Tvrdil, že je dôvodné v jeho prípade vychádzať z podmienok, ktoré má žiadateľ v Českej republike a zohľadňovať životné minimum stanovené v Českej republike. Poukázal na to, že na navrhovateľa bol vedený od roku 2002 do 04.09.2015 konkurz, v ktorom mu bol odobratý všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok, a dokonca bol postihnutý aj krátením starobného dôchodku do konkurznej podstaty, ktorý je jeho jediným príjmom. Je síce pravdou, že v dedičskom konaní získal už podiel na pozemku, ten je však postihnutý prekážkou v jeho speňažení. Právnu pomoc žiada za účelom splnenia podmienky pre podanie dovolania na Najvyšší súd SR. U všeobecných súdov SR sa domáha priznania práva oprávneného dediča k pozemku p.č. XXX v kat. úz. J. pod U.. Jedná sa o dodatočné dedičské konanie, pretože na počiatku bolo tvrdené, že ďalšie pozemky neboli nájdené (radené do dedičstva) z dôvodu ich konfiškácie. Následne bolo osvedčené, že sa nejedná o pozemky postihnuté konfiškáciou, pretože obdobne ohľadom iného pozemku p.č. XXX/ X kat. úz. Q. mu bolo taktiež tvrdené, že sa jedná o pozemok konfiškovaný, ktorý napokon dodatočne bol vydaný, pričom sa nachádza v rovnakej vložke č. XX. Za tohto stavu sa preto podľa navrhovateľa nemôže jednať o bezúspešné vymáhanie práva. Uvádzal, že musí vyčkať, až bude dedičom vydaná aj druhá polovica pozemku, a až potom by bolo možné odstrániť prekážku speňaženia pozemku, ktorého už je podielovým spoluvlastníkom, pretože vzhľadom na jeho šírku (5,5 m) je pozemok nevyužiteľný. Tvrdil, že nevyhovením žiadosti je mu bránené v prístupe k súdu, čo je v rozpore jednak s Listinou základných práv a slobôd občana EÚ, a tiež v rozpore s Ústavou SR. Odporca predložil vec na rozhodnutie kauzálne príslušnému Krajskému súdu v Banskej Bystrici (§ 14c zákona č. 371/2004 Z.z. v znení platnom do 30.06.2016) s návrhom, aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. V predkladacej správe, zároveň vo vyjadrení k odvolaniu odporca uviedol, že trvá na napadnutom rozhodnutí a na dôvodoch v ňom uvedených. Centrum postupovalo podľa zák. č. 327/2005 Z. z., a po preskúmaní žiadosti zistilo, že žiadateľ je občanom ČR, ktorá je členským štátom EÚ a súdom príslušným na konanie v predmetnej veci je súd SR, teda sa jedná o cezhraničný spor. Poukázal na to, že žiadateľ nepredložil aktuálny doklad, ktorý by preukazoval, že spĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci v členskom štáte, na ktorého území má bydlisko alebo obvyklý pobyt, tak, ako to vyžaduje § 17 ods. 1 písm. c) a § 18 ods. 1 zákona, preto odporca skúmal splnenie podmienok podľa § 6 zákona a dospel k záveru, že navrhovateľ nespĺňa stav materiálnej núdze. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti O.s.p. postupujú súdy v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l ods. 1 O.s.p.) Pokiaľ nie je uvedené inak, na konanie sa použijú ustanovenia druhej hlavy (§ 250l ods. 2 O.s.p.). Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. postupujú súdy v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( 247 ods. 1 O.s.p.). Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť Správny súdny poriadok (ďalej v texte SSP) zákon č. 162/2015 Z.z., ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok zákon č. 99/1963 Zb. Podľa § 492 ods. 1 SSP; konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie, nakoľko obaja účastníci konania súhlasili s rozhodnutím veci rozsudkom bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250f ods. 1 O.s.p., preto rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 06.10.2016, pričom miesto a čas jeho vyhlásenia bol zverejnený na webovej stránke súdu a úradnej tabuli súdu. Krajský súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa so stanoviskami účastníkov konania, s obsahom administratívneho spisu, ktorý bol súdu postúpený odporcom a dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť, nakoľko rozhodnutie bolo vydané odporcom na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, preto súd rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250q ods. 3 v spojení s § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. Z ustanovenia § 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi vyplýva jeho účel, a to vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom znáša sám, resp. v prevažnom rozsahu, náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. V zákone sú preto precízne stanovené podmienky, za ktorých bude právna pomoc fyzickým osobám patriť, v snahe vylúčiť možné zneužívanie tejto právnej úpravy. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi; tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona; na účely tohto zákona je právnou pomocou poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie, spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým spojených. Podľa § 4 ods. 1 písm. b/, bod 2. citovaného zákona; na účely tohto zákona je cezhraničným sporom spor, v ktorom strana sporu žiadajúca o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona má bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte Európskej únie ako v Slovenskej republike a príslušný súd je v Slovenskej republike, alebo ide o rozhodnutie, ktoré sa má vykonať v Slovenskej republike, Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona; fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona; podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. Podľa § 6a ods. 1 citovaného zákona; ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane. Podľa § 6b ods. 1 citovaného zákona; ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, môže centrum v prípadoch podľa § 6a ods. 1 poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady finančnej účasti. Podľa § 6b ods. 2 citovaného zákona; ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Podľa § 4 ods. 1 písm. i/ citovaného zákona; na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len "žiadateľ"), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením. Podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení platnom od 01.07.2013, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, c) 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa. V danom prípade navrhovateľ namietal najmä skutočnosť, že odporca pri rozhodovaní nezohľadnil popri posudzovaných príjmoch aj výdavky, najmä s prihliadnutím na zdravotné postihnutie samotného navrhovateľa ale aj jeho manželky, tiež na ďalšie okolnosti veci. Aj keď to neuviedol jednoznačne, súd to považoval podľa obsahu odvolania za námietku, že odporca neposudzoval žiadosť aj v zmysle § 6b zákona. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona;, ak je príslušným súdom súd Slovenskej republiky, má fyzická osoba právo na poskytnutie právnej pomoci v cezhraničných sporoch, ak a) má bydlisko alebo obvyklý pobyt na území iného členského štátu ako Slovenskej republiky, b) podala centru sama alebo prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže alebo príslušného orgánu členského štátu žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore, c) preukáže, že by jej príjmové a majetkové pomery odôvodňovali priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci v Slovenskej republike, ak by tu mala trvalý alebo prechodný pobyt, alebo že spĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci v členskom štáte, na ktorého území má bydlisko alebo obvyklý pobyt, d) žiadosť o poskytnutie právnej pomoci nie je zjavne neopodstatnená, najmä ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu podľa § 8, e) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z. z., konanie sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore na tlačive. Doklady preukazujúce príjmové a majetkové pomery podľa § 17 ods. 1 písm. c) nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho bydlisko alebo obvyklý pobyt, dátum narodenia alebo rodné číslo, ak je pridelené. Na výzvu centra žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že odporca v správnom konaní vyhodnocoval dôkazy o príjme navrhovateľa, ako aj o príjme manželky, ako spoločne posudzovanej plnoletej osoby, len v zmysle § 6 a § 6a zák. č. 327/2005 Z. z. Odporca vychádzal z oznámenia České správy sociálního zabezpečení zo dňa 26.07.2012 o zahájení zrážok po vyhlásení úpadku vo výške 576,00 Kč, z oznámenia České správy sociálního zabezpečení zo dňa 01.01.2015 o zvýšení dôchodku pre žiadateľa, a to starobného, celkom vo výške 6.966,00 Kč mesačne (zvýšenie o 132,00 Kč), a napokon z oznámenia České správy sociálního zabezpečení zo dňa 09.12.2014 o zvýšení dôchodku pre D. Z. od 01.01.2015, a to starobného dôchodku, celkom vo výške 10.591,00 Kč mesačne (zvýšenie o 189,00 Kč). Životné minimum je suma 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú osobu (§ 2 pís. a/ zákona č. 601/2003 Z.z.) a suma 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu (§ 2 pís. b/ zákona č. 601/2003 Z.z.), spolu 336,28 eura, z toho 1,6 - násobok predstavuje sumu 538,05 eura. Navrhovateľ príjmom presahoval túto sumu, t. j hornú hranicu príjmu hmotnej núdze o 111,80 eur mesačne v posudzovanom období september 2015 až február 2016 a o sumu 114,00 eura v mesiaci podania žiadosti (marec 2016). Navrhovateľ v odvolaní nenamietal výšku zisteného príjmu navrhovateľa so spoločne posudzovanou osobou v rozhodnom období. Namietal však nesprávny postup, pokiaľ odporca porovnával takto preukázaný príjem žiadateľa so sumou životného minima v zmysle zakona č. 601/2003 Z. z. platného v Slovenskej republike, nakoľko podľa navrhovateľa sa malo vychádzať z podmienok, pomerov a nákladov, ktoré má navrhovateľ v Českej republike, t. j. malo sa zohľadňovať životné minimum v Českej republike. K uvedenej odvolacej námietke súd zastáva stanovisko, že námietka je nedôvodná, nakoľko odporca hodnotil splnenie zákonom stanovených podmienok v zmysle § 6 ods. 1 a § 6a zákona v spojení s § 17 ods. 1 písm. c) zák. č. 327/2005 Z. z.. Zákon predpokladá, že žiadateľ, ktorý má bydlisko v inom členskom štáte EÚ (okrem Dánska), preukáže, že spĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci v členskom štáte EÚ, na ktorého území má bydlisko alebo obvyklý pobyt. Navrhovateľ teda mal možnosť preukázať, že splnil podmienky na poskytnutie právnej pomoci v Českej republike, k čomu však nedošlo, preto odporca postupoval správne, ak sa zaoberal príjmami a majetkovými pomermi navrhovateľa pre priznanie právnej pomoci v Slovenskej republike tak, ako by ich posudzoval, ak by žiadateľ mal trvalý alebo prechodný pobyt v Slovenskej republike. Odporca postupoval správne, ak po zistení a preukázaní skutočnosti, že sa jedná o cezhraničný spor, posudzoval splnenie podmienok v zmysle § 17 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z. z.. Keďže nebolo preukázané splnenie podmienok na poskytnutie právnej pomoci v členskom štáte, t. j. v Českej republike, odporca správne postupoval, ak sa zaoberal príjmom navrhovateľa a jeho majetkovými pomermi za účelom zistenia, či by odôvodňovali priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci v Slovenskej republike, ak by tu navrhovateľ mal trvalý alebo prechodný pobyt. Súd však nepovažuje postup odporcu za vyčerpávajúci, ak sa nezaoberal aj posudzovaním žiadosti podľa § 6b ods. 1 a 2 zák. č. 327/2005 Z. z. Podľa § 6 ods. 1 zákona musí žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti spĺňať okrem podmienky príjmu, ktorý nepresahuje 1,4 - násobok sumy životného minima (písm. a/) aj podmienku, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (písm. b/) a ďalšiu podmienku, že hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporoch, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch (písm. c/). Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne a nesplnením už aj jednej z nich nie je možné právnu pomoc priznať. Ustanovenia § 6a zákona upravujú podmienky na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou tak, že podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b/ a c/ platia rovnako, len podmienka príjmu je upravená odlišne (presahuje 1,4 - násobok sumy životného minima, ale nepresahuje 1,6 - násobok sumy životného minima). Z ustanovenia § 6a citovaného zákona vyplýva, že v prípade, ak príjmy žiadateľa budú vyššie ako 1,4 - násobok sumy životného minima, ale nebudú presahovať 1,6 - násobok sumy životného minima, rozhodne Centrum o poskytnutí právnej pomoci, forme poskytnutia právnej pomoci a zaviaže oprávnenú osobu podieľať sa na financovaní právnej pomoci sumou zodpovedajúcou 20% nákladov na právnu pomoc. Uvedená výnimka sa vzťahuje len na podmienku posúdenia materiálnej núdze. Je nesporné, že navrhovateľ nespĺňa jednu z troch kumulatívne stanovených podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc (§ 6 ods. 1 zákona), a to podmienku príjmu nepresahujúceho 1,4 - násobok životného minima. Navrhovateľ taktiež nespĺňa ani podmienku stanovenú v § 6a zákona, keďže jeho mesačný príjem (so spoločne posudzovanou osobou) v posudzovanom období presahuje aj 1,6 - násobok životného minima. Z ustanovenia § 6b ods. 1 zákona vyplýva, že Centrum môže priznať právnu pomoc bezplatne aj v prípadoch, keď príjem osoby prevyšuje 1,4 - násobok a zároveň nepresahuje 1,6 - násobok životného minima. V odseku 2 ustanovenia § 6b zákona je upravené pravidlo „zmiernenia tvrdosti zákona“, v zmysle ktorého môže Centrum priznať právnu pomoc aj osobám, ktoré vôbec nespĺňajú podmienku materiálnej núdze. Za účelom zabezpečenia jednotného postupu kancelárií Centra pri posudzovaní žiadostí podľa § 6b ods. 1 a 2 zákona, t. j priznávaní právnej pomoci z dôvodov hodných osobitného zreteľa, bolo vydané Usmernenie č. 1/2012 zo dňa 05.01.2012 riaditeľky CPP (ďalej v texte „Usmernenie“), ktoré stanovuje, aké okolnosti Centrum pri posudzovaní zohľadňuje. Z rozhodovacej praxe súdov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/2/2014 zo dňa 27.02.2014, sp. zn. 4Sžo/12/2016 zo dňa 01.07.2016) vyplýva, že odporca je povinný vždy ex offo skúmať a posudzovať, či sú v konkrétnom prípade splnené podmienky podľa § 6b ods. 1 a 2 zákona č. 327/2005 Z.z., a to bez ohľadu na to, či to navrhne žiadateľ, pretože pokiaľ žiada o poskytnutie právnej pomoci s plnou úhradou, je potrebné jeho žiadosť posudzovať ako žiadosť pre všetky formy právnej pomoci v hmotnej núdzi poskytované Centrom v zmysle zákona. Primeranými okolnosťami, ktoré Centrum zohľadňuje aplikujúc § 6b ods. 1 alebo 2 zákona (článok I. Usmernenia) sú v zmysle článku III. písm. a) Usmernenia najmä skutočný príjem žiadateľa pri zohľadnení pravidelných výdavkov, ktorými sú najmä výdavky na bývanie, energie, výdavky na exekúciu, úvery a pôžičky v prípade, ak sú predmetom sporu a ich nevylúčenie by znamenalo vážne ohrozenie pre žiadateľa a ďalšie nevyhnutné výdavky, najmä na zdravotnú starostlivosť. V zmysle článku III. písm. b) Centrum zohľadňuje aj to, ak skutkový stav a právny stav veci a okolnosti prípadu, v ktorom žiadateľ žiada o poskytnutie právnej pomoci nasvedčujú tomu, že by neposkytnutie právnej pomoci malo vážne následky a spôsobilo vážnu ujmu na právach a oprávnených záujmoch fyzickej osoby. Postup Centra pri posudzovaní nároku na poskytovanie právnej pomoci z dôvodov hodných osobitného zreteľa upravuje článok IV. Usmernenia, v zmysle ktorého ak príjmy žiadateľa prevyšujú zákonom určenú hranicu na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, alebo žiadateľ nie je v stave materiálnej núdze a podľa kancelárie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na poskytnutie právnej pomoci, požiada kancelária riaditeľku Centra o stanovisko k návrhu na priznanie právnej pomoci podľa § 6b ods. 1 alebo 2 zákona. Postupuje tak však len za predpokladu, ak žiadateľ spĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) zákona, t. j. odporca sa primárne musí vysporiadať aj so splnením podmienky pre priznanie právnej pomoci, t. j. že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, a tiež, že hodnota sporu presahuje hodnotu minimálnej mzdy s výnimkou sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Ak by totiž tieto podmienky neboli splnené a právna pomoc by bola napriek tomu priznaná, išlo by o neúčelné vynakladanie prostriedkov štátu. Preto, ak odporca zistí, že v danom prípade niektorá z podmienok podľa ust. § 6 ods. 1 písm. b) a c) zákona nie je splnená, nie je potrebné sa vôbec zaoberať postupom v zmysle § 6b ods. 1 alebo 2 zákona. Niet pochybností o tom, že odporca sa nezaoberal podmienkami priznania právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) a c) zákona, čo priamo uviedol aj v odôvodnení rozhodnutia zastávajúc stanovisko, že ak žiadateľ nespĺňal podmienku materiálnej núdze, čo je jedna z podmienok ustanovených zákonom, pričom všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, so splnením ďalších podmienok sa už nezaoberal. Pokiaľ by Centrum dospelo k záveru o potrebe požiadať riaditeľku Centra o stanovisko, stanovisko riaditeľky Centra k návrhu na priznanie právnej pomoci podľa § 6b ods. 1 alebo ods. 2 zákona je záväzné. Po obdržaní stanoviska riaditeľky, Centrum vydá rozhodnutie, ktorého obsahom musí byť aj odôvodnenie postupu podľa § 6b ods.1 alebo 2 zákona (článok IV. ods. 3 Usmernenia). Z odôvodnenia rozhodnutia odporcu, ale aj z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že odporca vôbec nepostupoval v zmysle článku IV. Usmernenia, neodôvodnil, prečo v danom prípade nepostupoval podľa § 6b ods. 1 alebo 2 zákona, ak navrhovateľ v žiadosti, resp. v jeho podaní zo dňa 13.03.2006 uvádzal okolnosti, pre ktoré by mu podľa neho mala byť právna pomoc poskytnutá, ktoré by aj podľa súdu bolo možné považovať za dôvody hodné osobitého zreteľa, pre priznanie právnej pomoci aj pri nesplnení podmienky stavu hmotnej núdze, ktoré mal odporca vyhodnotiť a posúdiť, či nie je dôvodný postup Centra podľa článku IV. Usmernenia, aplikujúc § 6b zákona. Odporca v konaní pochybil, ak sa nezaoberal žiadosťou navrhovateľa aj v zmysle § 6b ods. 1 alebo 2 zákona č. 327/2005 Z. z., čím bol navrhovateľ ukrátený, dotknutý na svojich právach. Správny súd preto zrušil rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľ, ktorý v konaní mal úspech má právo na náhradu trov konania v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Nakoľko si navrhovateľ žiadne trovy konania neuplatnil, súd mu ich nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.