Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/71/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200601 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200601.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobcu: I.. L. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. R. F. XXXX/XX, XXX XX C., zastúpeného Mgr. Ivanom Petkovom, advokátom, Advokátska kancelária STRELÁK & PETKOV, so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, so sídlom Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava, IČO: 317 551 94, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PUSR-2016/8570-2/21447/18/ZLN zo dňa 24.03.2016, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Krajský pamiatkový úrad Bratislava (ďalej len „KPÚ“) ako prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. KPUBA-2015/14272-16/91584/MAC zo dňa 18.12.2015 rozhodol tak, že žalobcu uznal vinným z priestupkov podľa § 42 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 49/2002 Z.z. v znení zákonov č. 479/2005 Z.z., č. 208/2009 Z.z., č. 262/2011 Z.z. a č. 180/2013 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu (v znení do nadobudnutia od 01.07.2014 v účinnosti jeho poslednej novely vykonanej zákonom č. 104/2014 Z.z.) na tom skutkovom základe, že ako vlastník bytu č. XX na X. poschodí polyfunkčného objektu súp. č. XXXX, postaveného na parc. č. XXX/XX, kat. úz. P. L., nachádzajúceho sa v Mestskej pamiatkovej rezervácii v Q. na S. ul. č. XX v Q., na strešnej terase tohto domu, náležiacej k spomenutému bytu, v mesiaci máj 2014 zrealizoval drevenú konštrukciu v tvare a rozmeroch záhradného domčeka bez predchádzajúceho vyžiadania si z jeho strany rozhodnutia KPÚ k zmene takejto úpravy nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v pamiatkovom území, a teda bez rozhodnutia KPÚ o úprave nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v pamiatkovom území (§ 42 ods. 1 písm. f) Pamiatkového zákona), keď pri tejto zmene dočasnej stavby, spočívajúcej v navýšení dokončenej stavby, realizovanej bez uvedeného právoplatného rozhodnutia KPÚ, vlastník uvedeného bytu osadením nevhodnej konštrukcie na terasu náležiacu k jeho bytu, viditeľne z rôznych pohľadov na bratislavský hrad, súčasne svojím protiprávnym konaním spôsobil nepriaznivú vizuálnu zmenu dotknutej časti uvedeného pamiatkového územia (§ 42 ods. 1 písm. g) Pamiatkového zákona). Za priestupky mu KPÚ podľa § 42 ods. 2 Pamiatkového zákona uložil pokutu vo výške 3 000,- eur. Zároveň uložil v zmysle § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov žalobcovi povinnosť uhradiť trovy spojené s prejednaním uvedeného priestupku vo výške 16,- eur. 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že sa KPÚ v Bratislave zúčastnil dňa 31.03.2015 štátneho pamiatkového dohľadu zvolaného za účelom zistenia skutkového stavu stavebným úradom. Dôvodom účasti KPÚ na tomto dohľade bola skutočnosť, že uvedený dom na S. ul. č. XX v Q. je situovaný v území mestskej Pamiatkovej rezervácie Bratislava, a teda je súčasťou pamiatkového fondu Mestskej pamiatkovej rezervácie Bratislava. V súvislosti s uvedenou úpravou KPÚ žalobcovi v tejto veci nevydal žiadne rozhodnutie a ani žiadne záväzné stanovisko. 3. Prvostupňový správny orgán ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že pred začatím novej stavby alebo úpravy pozemku alebo stavby, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ale sa nachádza v pamiatkovom území, je vlastník takejto nehnuteľnosti povinný vyžiadať si rozhodnutie KPÚ, a to predložením žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území, keď zámer tejto úpravy nehnuteľnosti môže vlastník realizovať až po nadobudnutí právoplatnosti takéhoto rozhodnutia v predmetnej veci. 4. Nesplnenie si vyššie uvedených povinností sankcionuje Pamiatkový zákon, že priestupku na úseku ochrany pamiatkového fondu sa podľa § 42 ods. 1 písm. f) dopustil ten, kto uskutočňoval stavbu, stavebnú zmenu alebo udržiavacie práce na nehnuteľnej veci, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ak sa nachádza v pamiatkovom území alebo v ochrannom pásme bez právoplatného rozhodnutia alebo záväzného stanoviska KPÚ a priestupku podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písm. g) Pamiatkového zákona sa dopustil ten, kto spôsobil svojím konaním nepriaznivé zmeny stavu kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia alebo ohrozil ich ochranu. 5. V súvislosti s uvedenými ustanoveniami Pamiatkového zákona prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že umiestnením drevenej konštrukcie v tvare záhradného domčeka na terasu domu a z hľadiska nielen Pamiatkového, ale aj Stavebného zákona, sa jednalo o zmenu dokončenej stavby, a to z dôvodu, že proti predchádzajúcemu stavu vlastnou konštrukciou stávajúci objekt zaťažil, zmenil vzhľad domu, výšku domu a aj jeho objem. Dopustil sa teda priestupku podľa § 42 ods. 1 písm. f) a g) Pamiatkového zákona. 6. KPÚ v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež konštatoval, že sa jednalo o úpravu, ktorá závažne zasiahla do stavu pamiatkového fondu, nakoľko podľa „zásad“ najdôležitejším a najviac chráneným objektom v tejto lokalite je areál Bratislavského hradu a hradného kopca, keď pri akejkoľvek činnosti na území tohto chráneného územia je nutné rešpektovať nenarušiteľnosť vizuálneho vnímania prostredia pamiatkového územia ako celku. 7. Čo sa týka výšky pokuty, prvostupňový orgán verejnej správy v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že v danej veci ustálil, že k trvalému škodlivému následku na predmete chránenom zákonom nedošlo, keď pri možnosti odstránenia drevenej konštrukcie záhradného domčeka obvineným a na dotknutej časti pamiatkového územia odstráni nežiaduci stav negatívnej vnímateľnosti územia z chránených pohľadov na Bratislavský hrad. Zo strany obvineného nedošlo k ochote odstránenia spomenutej nepovolenej úpravy, preto prvostupňový orgán verejnej správy ustálil výšku pokuty na 3 000,- eur, a to z dôvodu nutnosti represívneho pôsobenia na obvineného. Zároveň konštatoval, že pri uložení pokuty v uvedenej výške zohľadnil aj zásadu primeranosti sankcií za uvedené priestupky v tom zmysle, že pri spomenutej úprave menšej finančnej náročnosti pokutu uložil na spodnej hranici zákonného rozpätia. 8. Proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval ako druhostupňový orgán verejnej správy žalovaný, ktorý rozhodnutím č. PUSR-2016/8570-2/21447/18/ZLN zo dňa 24.03.2016 rozhodol tak, že zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy tak, že žalobcu uznal vinným zo spáchania priestupkov na úseku ochrany pamiatkového fondu podľa § 42 ods. 1 písm. f) Pamiatkového zákona v znení platnom do 01.07.2014 a podľa § 42 ods. 1 písm. h) Pamiatkového zákona v znení platnom od 01.07.2014 a tiež podľa § 42 ods. 1 písm. g) Pamiatkového zákona v znení platnom do 01.07.2014 a § 42 ods. 1 písm. i) Pamiatkového zákona v znení platnom od 01.07.2014, ktorých sa mal dopustiť tým, že ako vlastník bytu č. XX na X. poschodí polyfunkčného objektu, súp. č. XXXX, postaveného na parc. č. XXX/XX, kat. úz. P. L. na S. ul. č. XX v Q. a situovaného v Pamiatkovej rezervácii Bratislava, minimálne od mája 2014 do 18.12.2015 umiestnil a ponechal bez predchádzajúceho rozhodnutia alebo záväzného stanoviska príslušného KPÚ na strešnej terase uvedenej budovy drevenú konštrukciu v tvare a o rozmeroch záhradného domčeka, ktorá v diaľkových pohľadoch splýva s budovou, na ktorej je umiestnená, čím spôsobil zmeny objemového členenia, výškového usporiadania a architektonického riešenia exteriéru, zmeny obrazu strešnej krytiny a vizuálnu zmenu tejto časti pamiatkového územia, ktorá je v danom pamiatkovom území nevhodná z hľadiska záujmov chránených Pamiatkovým zákonom, za čo mu uložil pokutu 3 000,- eur a zároveň povinnosť uhradiť trovy konania 16,- eur. 9. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný v podstate opísal priebeh administratívneho konania pred prvostupňovým orgánom verejnej správy. 10. Dôvod na zmenu rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy videl žalovaný v tom, že KPÚ Bratislava pochybil vo formulácii napadnutého rozhodnutia, keď v jeho výroku nejasne uviedol, či sa porušenie Pamiatkového zákona týka jeho znenia do novely vykonanej zákonom č. 104/2014 Z.z. (t. j. do 01.07.2014) alebo od 01.07.2014. 11. Žalovaný tiež uviedol, že KPÚ Bratislava tiež pochybil, keď umiestnenie drevenej konštrukcie posudzoval nielen ako úpravu nehnuteľnosti podľa § 32 ods. 5 Pamiatkového zákona, ale aj ako stavbu, resp. zmenu dokončenej stavby podľa zákona č. 50/1976 Zb. Zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) a v dôsledku toho aj nadbytočne zisťoval, či drevená konštrukcia je pripojená na siete, či je pevne spojená s budovou, na ktorej je umiestnená, či pre jej umiestnenie bolo nutné upravovať strechu budovy a podobne. 12. Žalovaný tiež konštatoval, že zastáva názor, že skutkový podstatu podľa § 42 ods. 1 písm. f) Pamiatkového zákona v znení platnom do 01.07.2014 je potrebné vykladať nielen v nadväznosti na Stavebný zákon, ale v nadväznosti na § 32 ods. 5 a ods. 7 Pamiatkového zákona. Podľa týchto zákonných ustanovení nie je pre stavebnú zmenu podstatné, či je drevená konštrukcia umiestnená na streche napojenú na siete, ani či je pevne spojená s podkladom, ako zisťoval KPÚ Bratislava, ale podstatné je, či došlo v pamiatkovom území k plošným a priestorovým zmenám, najmä k zmenám v objemovom členení, výškovom usporiadaní a architektonickom riešení exteriéru nehnuteľnosti. 13. Vykonanie plošných a priestorových zmien preukazujú nielen zápisnice KPÚ, ale najmä fotodokumentácia z mája 2014. Uvedená fotodokumentácia bola vyhotovená v diaľkových pohľadoch, pretože vlastník neumožnil vykonať KPÚ Bratislava ohliadku z blízkosti, avšak fotodokumentácia diaľkových pohľadov dostatočne preukazuje zmeny objemového členenia, výškového usporiadania a architektonického riešenia exteriéru, o ktorých mal kompetenciu rozhodnúť KPÚ podľa § 32 ods. 7 Pamiatkového zákona. 14. Žalovaný zastával tiež názor, že aj keď sa KPÚ Bratislava nepodarilo zistiť, či predmetná konštrukcia je, alebo nie je pevne spojená s budovou, na ktorej je umiestnená, lebo konštrukcia umiestnená na strešnej terase budovy v pamiatkovom území vytvára spolu s budovou, na ktorej je umiestnená, nové objemové členenie, výškové usporiadanie a architektonický vzhľad. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, že v danom prípade ide o bagateľnú povahu nepriaznivých zmien pamiatkového fondu. 15. V ostatnom sa žalovaný zhodol s názorom prvostupňového orgánu verenej správy vyjadrenom v jeho rozhodnutí. 16. V zákonnej lehote podal žalobca na súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, v ktorej navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu a vec vrátiť na ďalšie konanie. 17. Žalobca najmä vytýka, že žalovaný ako príslušný odvolací orgán sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia dopustil niekoľkých závažných pochybení, zakladajúcich nezákonnosť. 18. Podľa žalobcu sa žalovaný opomenul riadne vysporiadať, podľa ktorých ustanovení Pamiatkového zákona posudzoval zodpovednosť žalobcu za priestupky, pričom toto opomenutie malo za následok nerešpektovanie pravidla stanoveného v § 7 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. 19. Žalobca tiež žalovanému vytýkal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu veci, ktorý následne nesprávne právne posúdil. 20. V neposlednom rade žalobca žalovanému vytýkal, že porušil právo žalobcu vyplývajúce z § 72 ods. 2 Zákona o priestupkoch, v zmysle ktorého sa obvinený z priestupku má právo vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich. 21. V súvislosti s prvou žalobnou námietkou žalobca uviedol, že posudzovať zodpovednosť za priestupok podľa viacerých časových verzií toho istého zákona je vylúčené. Žalovaný mohol posudzovať zodpovednosť žalobcu výlučne podľa znenia Pamiatkového zákona účinného do 30.06.2014. 22. K spáchaniu priestupku podľa § 42 ods. 1 písm. f) Pamiatkového zákona (resp. podľa § 42 ods. 1 písm. h) Pamiatkového zákona) žalobca uviedol, že v tomto smere je podstatnou právnou otázkou, či umiestnenie kedykoľvek odstrániteľnej drevenej konštrukcie v tvare a veľkosti záhradného domčeka na strešnú terasu je možné posudzovať ako uskutočnenie novej stavby, stavebnú zmenu alebo udržiavacie práce na nehnuteľnosti. V tejto súvislosti žalobca tvrdil, že umiestnenie kedykoľvek odstrániteľnej drevenej konštrukcie v tvare a veľkosti záhradného domčeka na strešnú terasu nielenže nemožno považovať za vykonanie stavby, stavebnej zmeny alebo už udržiavacích prác, ale dokonca to nie je možné považovať ani za úpravu nehnuteľnosti. 23. V súvislosti so spáchaním priestupku podľa § 42 ods. 1 písm. g) Pamiatkového zákona (resp. podľa § 42 ods. 1 písm. i) Pamiatkového zákona) žalobca uviedol, že bagateľné (drobné, nepodstatné) negatívne zásahy do pamiatkového fondu, ktoré neprekračujú zákonné hranice prípustnosti ohrozenia alebo poškodenia pamiatkového fondu, nemožno považovať za protiprávne konanie, spôsobilé porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. 24. Fotodokumentácia podľa názoru žalobcu nerešpektovala vizuálne prostredie chráneného pohľadu pamiatkového územia ako celku, a teda ani nebolo dobre možné v priestupkovom konaní posúdiť skutočnú mieru, ktorou drevená konštrukcia zasahovala do chráneného pohľadu, či vôbec do tohto pohľadu zasahovala a ak zasahovala, či zásah ňou spôsobený bol na toľko vážny a neprimeraný, že bolo nevyhnutné poskytnúť primeranú ochranu záujmov vyplývajúcu z Pamiatkového zákona. Mieru negatívneho zásahu, ak nejaký vznikol, postavením drevenej konštrukcie do chráneného pohľadu, treba vnímať prizmou zraku bežného človeka, vidiaceho chránený pohľad voľným okom a nie pohľadom, ktorý je možné docieliť využitím funkcie „zoom“ na digitálnom fotoaparáte. 25. V súvislosti s poslednou žalobnou námietkou žalobca v žalobe uviedol, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podkladom pre jeho vydanie boli aj skutočnosti, ktoré sa udiali po tom, čo prvostupňový orgán poskytol žalovanému spis za účelom rozhodnutia o odvolaní. Žalovaný svojím postupom odňal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k dôkazom - fotodokumentácii vyhotovenej žalovaným v období mesiaca január 2016. Žalobca tak nemal možnosť zaujať k fotodokumentácii zaobstaranej žalovaným žiadne stanovisko, ktorým by mohol brániť svoje záujmy. Z uvedeného dôvodu preto prišlo, podľa názoru žalobcu, postupom žalovaného k porušeniu § 73 ods. 2 Zákona o priestupkoch. 26. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe v podstate zopakoval dôvody svojho druhostupňového rozhodnutia. V súvislosti s prvou žalobnou námietkou žalovaný uviedol, že žalobca svojím konaním navodil protiprávny stav ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 104/2014 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal Pamiatkový zákon a tento protiprávny stav udržiaval (pokračoval v protiprávnom konaní) aj po nadobudnutí účinnosti zákona č. 104/2014 Z.z. Negatívne zmeny, ktoré týmto žalobca navodil, existovali do účinnosti zákona č. 104/2014 Z.z. a trvali aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Vzhľadom na to, že ide o protiprávne konanie, ktoré má trváci charakter, žalovaný musel vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia špecifikovať, ako boli skutkové podstaty Pamiatkového zákona označené do 01.07.2014 a ako boli označené od 01.07.2014. 27. Žalovaný zastáva názor, že keď sa umiestnením dreveného domčeka na terasu budovy zmenilo objemové členenie, výškové usporiadanie, architektonické riešenie exteriéru, zmenil sa obraz strešnej krytiny a došlo k vizuálnej zmene tejto časti pamiatkového územia, došlo tým k úprave nehnuteľnosti, resp. k stavebnej zmene podľa Pamiatkového zákona. Žalovaný považuje umiestnenie drevenej konštrukcie na terase budovy za podstatne výraznejší zásah do architektonického riešenia interiéru ako umiestnenie dáždnika a bielych stoličiek (ktoré sa spravidla denne odkladajú na rozdiel od celoročného umiestnenia drevenej konštrukcie), napriek tomu predložil dôkazy, že KPÚ sa vyjadrujú aj k umiestneniu tzv. letných sedení v pamiatkovom území. 28. V súvislosti s názormi žalobcu o posudzovaní úpravy stavby, stavebnej zmeny, žalovaný uviedol, že žalobca bol v konaní o priestupku opakovane poučený, že jeho konanie je posudzované podľa Pamiatkového a nie podľa Stavebného zákona, a prečo je umiestnenie záhradného domčeka na terase budovy v pamiatkovej rezervácii neprípustné. 29. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, že umiestnenie drevenej konštrukcie na terase domu v pamiatkovej rezervácii je bagateľnou zmenou. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že považuje za nespochybniteľne preukázané, že ide o dobre viditeľnú a dobre vnímateľnú zmenu v chránených pohľadoch, a to nielen odborníkmi, ale aj zrakom bežného občana, čo preukazujú aj maily a fotografie od pani L. P., ktoré pôvodne adresovala stavebnému úradu. 30. Keďže nepovolená konštrukcia záhradnej chatky je z hradného kopca dobre vnímateľná, žalovaný mal o jej umiestnení dobrý prehľad nielen v rámci konania o priestupku, ale aj v súvislosti s inou úradnou činnosťou. 31. Žalovaný zotrval na svojom tvrdení, že predmetná konštrukcia je z historického hľadiska v danom pamiatkovom území cudzorodý a rušivý prvok; v žiadnom historickom období sa na území Pamiatkovej rezervácie Bratislava neumiestňovali na streche budov drevené telesá pripomínajúce záhradný domček. 32. V súvislosti s poslednou žalobnou námietkou žalovaný vo vyjadrení uviedol, že ako orgán štátnej správy priebežne monitoruje stav pamiatkového fondu. Z tejto činnosti vyhotovuje fotodokumentáciu. Uvedené zistenia ani fotografie nemali žiadny vplyv na rozhodnutie žalovaného. Ak by bol žalovaný zistil, že drevená konštrukcia bola medzičasom z terasy odstránená, bol by zvolal pojednávanie, v ktorom by žalobca mohol obhajovať svoje záujmy s cieľom zmiernenia alebo upustenia od sankcie. Ale keďže drevená konštrukcia bola na terase budovy naďalej umiestnená, skutkový stav sa nezmenil a nevznikol žiaden nový podklad rozhodnutia ani skutočnosť, ktorá by mala význam v odvolacom konaní a nebol dôvod oboznamovať žalobcu s fotografiou, ktorá bola vyhotovená v súvislosti s inou úradnou činnosťou. Žalovaný zisťovaním stavu pamiatkovej rezervácie a vyhotovením fotografie z viacerých priestranstiev v rámci inej úradnej činnosti rozhodne nezasiahol do práv žalobcu. 33. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 34. V danom prípade bolo začaté konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 162/2015 Z.z., preto súd pri preskúmavaní zákonnosti postupoval podľa zákona č. 162/2015 Z.z. 35. Pojednávanie konané dňa 19.10.2016 súd uskutočnil v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu, ktorí svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili. 36. Na pojednávaní konanom dňa 19.10.2016 žalovaný zotrval na písomne podanom vyjadrení k žalobe. Zdôraznil, že sa jedná o budovu na S. ulici, ktorou turisti pristupujú k Bratislavskému hradu. Umiestnenie drevenej konštrukcie na terase je veľmi vnímateľné a zdôraznil, že ide o raritné umiestnenie. 37. Správny súd, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov a po preskúmaní veci a postupu žalovaného, dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol. 38. Podľa § 42 ods. 1 písm. f) zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení účinnom do 01.07.2014, priestupku na úseku ochrany pamiatkového fondu sa dopustí ten, kto uskutočňuje stavbu, stavebnú zmenu alebo udržiavacie práce na nehnuteľnej veci, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ak sa nachádza v pamiatkovom území alebo ochrannom pásme bez právoplatného rozhodnutia alebo záväzného stanoviska krajského pamiatkového úradu, alebo nedodržiava podmienky určené v tomto rozhodnutí alebo záväznom stanovisku. 39. Podľa § 42 ods. 1 písm. g) zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení účinnom do 01.07.2014, priestupku na úseku ochrany pamiatkového fondu sa dopustí ten, kto spôsobuje svojím konaním nepriaznivé zmeny stavu kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia, alebo ich ochranného pásma alebo ohrozuje ich ochranu. 40. Podľa § 42 ods. 1 písm. h) zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení účinnom v platnom znení (ďalej len Zákon o ochrane pamiatok), priestupku na úseku ochrany pamiatkového fondu sa dopustí ten, kto uskutočňuje stavbu, stavebnú zmenu alebo udržiavacie práce na nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ak sa nachádza v pamiatkovom území alebo ochrannom pásme, bez právoplatného rozhodnutia alebo bez záväzného stanoviska krajského pamiatkového úradu alebo nedodržiava podmienky určené v tomto rozhodnutí alebo v záväznom stanovisku. 41. Podľa § 42 ods. 1 písm. i) Zákona o ochrane pamiatok, priestupku na úseku ochrany pamiatkového fondu sa dopustí ten, kto spôsobí svojím konaním nepriaznivé zmeny stavu kultúrnej pamiatky, pamiatkového územia, alebo ich ochranného pásma, archeologického nálezu, alebo archeologického náleziska, alebo ohrozuje ich ochranu. 42. Jednou zo žalobných námietok žalobcu je, že žalovaný opomenul riadne vymedziť, podľa ktorých ustanovení Zákona o ochrane pamiatok posudzoval zodpovednosť žalobcu, pričom toto malo podľa tvrdenia žalobcu za následok nerešpektovanie pravidiel stanovených v § 7 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o priestupkoch). Žalobca namieta, že žalovaný posudzoval zodpovednosť za priestupok podľa viacerých časových verzií toho istého zákona súčasne. 43. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vymedzil protiprávne konanie žalobcu tak, že žalobca sa mal jednak dopustiť priestupku podľa § 42 ods. 1 písm. f) zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení účinnom do 01.07.2014 a podľa § 42 ods. 1 písm. h) Zákona o ochrane pamiatok a súčasne priestupku podľa § 42 ods. 1 písm. g) zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení účinnom do 01.07.2014 a podľa § 42 ods. 1 písm. i) Zákona o ochrane pamiatok. 44. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o priestupoch, zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. 45. Citované ustanovenie § 7 ods. 1 Zákona o priestupoch upravuje časovú pôsobnosť zákona, ktorá vyjadruje neprípustnosť spätnej účinnosti zákona o priestupoch na konanie spáchané pre jeho účinnosťou. Výnimkou je posudzovanie konania podľa neskorších zákona vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. 46. Žalobca nepopiera, že drevená konštrukcia bola na predmetnej terase minimálne od mája 2014 a bola tam aj v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, teda 18.12.2015. Konanie žalobcu teda trvala minimálne od mája 2014 do 18.12.2015 a žalobca sa tak mal dopustiť trváceho priestupku. 47. Trváci priestupok je taký druh konania, ktorým páchateľ vyvolá protiprávny stav a potom ho udržiava. Tento trváci priestupok sa posudzuje ako jediné konanie bez ohľadu na dĺžku protiprávneho stavu. 48. Značná časť procesných práv, ktoré prislúchajú obvinenému v trestnom konaní, sa prostredníctvom judikatúry aplikuje aj vo veciach správneho trestania. Čo neznamená, že sa v rámci správneho trestania úplne všetky práva obvineného, ktoré sa uplatňujú v trestnom konaní. 49. V trestnom práve je napríklad vylúčená i konkurencia právnych kvalifikácií trestného činu pri trvajúcom trestnom čine. 50. Trestné konanie a správne trestanie aplikované orgánmi verejnej správy sú dve samostatné oblasti trestania, pričom správne trestanie umožňuje jednoduchšie a menej formálne postupy než tie, ktoré sa uplatňujú v trestnom konaní. 51. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobná námietka žalobcu, že žalovaný opomenul riadne vymedziť, podľa ktorých ustanovení zákona o ochrane pamiatok posudzoval zodpovednosť žalobcu, pričom toto malo podľa tvrdenia žalobcu za následok nerešpektovanie pravidiel stanovených v § 7 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o priestupkoch), nie je sama o sebe spôsobilá privodiť priaznivejší stav pre žalobcu. 52. I keď sa na prvý pohľad javí, že žalovaný posudzoval zodpovednosť za priestupok podľa viacerých časových verzií toho istého zákona súčasne, nie je tomu tak. 53. Žalovaný vo výroku svojho rozhodnutia, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutia vymedzil protiprávne konanie žalobcu tak, že žalobca sa mal jednak dopustiť priestupku podľa § 42 ods. 1 písm. f) zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení účinnom do 01.07.2014 a podľa § 42 ods. 1 písm. h) Zákona o ochrane pamiatok a súčasne priestupku podľa § 42 ods. 1 písm. g) zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení účinnom do 01.07.2014 a podľa § 42 ods. 1 písm. i) Zákona o ochrane pamiatok, čím len zdôraznil, že konanie žalobcu malo charakter trvalosti. 54. Zrušenie rozhodnutia žalovaného len z tohto prísne formálneho dôvodu, by malo za následok iba formálne odstránenie žalobcom vytýkaného nedostatku. 55. Žalobná námietka žalobcu, týkajúca sa spáchania priestupku podľa § 42 ods. 1 písm. f) zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení účinnom do 01.07.2014 (toho času podľa § 42 ods. 1 písm. h) Zákona o ochrane pamiatok), nie je dôvodná. 56. Žalobca celú svoju argumentáciu v tomto smere postavil na to, že podľa jeho tvrdenia umiestnenie kedykoľvek odstrániteľnej drevenej konštrukcie v tvare a veľkosti záhradného domčeka nemožno považovať za vykonanie stavby, stavebnej zmeny alebo udržiavacích prác na nehnuteľnosti a dokonca, že to nie je možné považovať ani za úpravu nehnuteľnosti. Žalobca tvrdí, že predmetná drevená konštrukcia nie je stavbou. 57. Pretože Zákon o ochrane pamiatok neupravuje čo je „stavbou“, je potrebné v tejto súvislosti analogicky aplikovať ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona. 57. Podľa § 139b ods. 6 Stavebného zákona, drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení, b) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy. 58. V zmysle citované ustanovenie § 139b ods. 6 Stavebného zákona sú drobnými stavbami napríklad kôlne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny a iné. 59. Súd v súdenej veci dospel k záveru, že aj v prípade drevenej konštrukcie vo veľkosti a tvare záhradného domčeka, ktorá je umiestnená na terase budovy a má doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu, ide o drobnú stavbu, ktorá zmenila výškové a aj objemové členenie budovy, ktorej poskytuje zároveň doplnkovú funkciu. Možno teda uzavrieť, že došlo k úprave pôvodnej stavby doplnením o drobnú stavbu. 60. Podľa § 32 ods. 5 Zákona o ochrane pamiatok, pred začatím novej stavby alebo úpravy pozemku alebo stavby, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou (ďalej len "úprava nehnuteľnosti"), ale sa nachádza v pamiatkovom území, je vlastník takej nehnuteľnosti povinný vyžiadať si rozhodnutie krajského pamiatkového úradu, a to predložením žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území. Ak vlastník začne úpravu nehnuteľnosti v pamiatkovom území bez právoplatného rozhodnutia o zámere úpravy, krajský pamiatkový úrad začne správne konanie vydaním oznámenia o začatí úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území, ktoré doručí vlastníkovi nehnuteľnosti, a vyzve ho, aby práce až do vydania rozhodnutia zastavil. Úpravou nehnuteľnosti nie je odstránenie stavby v pamiatkovom území. 61. Ak teda žalobca na strešnej terase umiestnil a ponechal drobnú stavbu, ktorou došlo k úprave pôvodnej stavby doplnením o drobnú stavbu, bez predchádzajúceho rozhodnutia alebo záväzného stanoviska príslušného krajského pamiatkového úradu, dopustil sa konania, ktoré je kvalifikované ako priestupok podľa § 42 ods. 1 písm. f) zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení účinnom do 01.07.2014 . 62. Nedôvodná je taktiež žalobná námietka týkajúca sa priestupku podľa § 42 ods. 1 písm. g) zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení účinnom do 01.07.2014 (toho času podľa § 42 ods. 1 písm. i) Zákona o ochrane pamiatok). 63. Žalobca predovšetkým argumentuje, že drevená konštrukcia nachádzajúca sa na terase polyfunkčnej stavby nezasahuje do príslušných charakteristických pohľadov a nespôsobuje nepriaznivé zmeny pamiatkového územia. 64. Ako už bolo vyššie uvedené žalobca umiestnil na terase budovy v pamiatkovej rezervácii drobnú stavbu - drevenú konštrukciu v tvare a rozmeroch záhradného domčeka, a to bez predchádzajúceho rozhodnutia, resp. stanoviska príslušného KPÚ. 65. O tom, že predmetná drobná stavba je na strešnej terase dobre viditeľná svedčí bohatá fotodokumentácia, ktorá je súčasťou administratívneho spisu prvostupňového orgánu verejnej správy. 66. Ako z tohto administratívneho spisu tiež vyplýva, bolo v tomto smere vykonaných viacero miestnych ohliadok z verejných komunikácií, pri ktorých bola predmetná fotodokumentácia vyhotovená. Žalobca hoci bol opakovane predvolávaný na miestne ohliadky, sa miestnych ohliadok z rôznych dôvodov nezúčastňoval. 67. Z predmetnej fotodokumentácie možno už na prvý pohľad uzavrieť, že v detailnejších ale i panoramatických pohľadoch dokumentuje, negatívnu zmenu objemového a aj výškového členenia predmetného polyfunkčného domu a jej okolia, umiestnením nepovolenej drobnej stavby - drevenej konštrukcie v tvare a rozmeroch záhradného domčeka na strešnú terasu. 68. V danom prípade nejde o bagateľnú zmenu (neviditeľnú zmenu), ako sa mylne domnieva žalobca. Ba práve naopak, zmena je viditeľná zrakom bežného človeka, o čom svedčí skutočnosť, že prvotný podnet o nepovolenej drobnej stavbe - drevenej konštrukcie v tvare a rozmeroch záhradného domčeka vyšiel od „bežného človeka“. 69. Nakoniec je nedôvodná aj žalobná námietka týkajúca sa porušenia § 73 ods. 2 Zákona o priestupkoch. 70. Aj keď žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že po doručení spisovej dokumentácie z KPÚ Bratislava v januári 2016 v rámci inej úradnej činnosti diaľkových pohľadov zistil, že drevená konštrukcia je stále umiestená na strešnej terase predmetnej budovy, nešlo o vykonanie dôkazu ako takého ale išlo len o konštatovanie vo vzťahu trvaniu protiprávneho stavu a jeho udržiavaniu. 71. Pretože, drobná stavba - drevená konštrukcia v tvare a rozmeroch záhradného domčeka sa na strešnej terase naďalej nachádzala skutkový stav sa nezmenil a ani nevznikol žiaden nový podklad pre rozhodnutie druhostupňového orgánu verejnej správy. 72. Súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania, na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v medziach žaloby je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom. Žalovaný vec správne právne posúdil, pričom sa náležite vysporiadal s odvolacími námietkami žalobkyne a svoje rozhodnutia vyčerpávajúce odôvodnil a súd sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil, preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 73. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP a contrario. 74. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). 1. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačnú sťažnosť treba predložiť v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.