Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/72/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200613 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200613.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Petra Kvietka, v právnej veci žalobcu: B. O., bytom J. N. XXX/XX, XXX XX E., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Župné nám. 5 - 6, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2016/3294/VAL zo dňa 26.04.2016, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. UPS/US5/ SSVOdPPKPC/SOC/2016/3294/VAL zo dňa 26. apríla 2016 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, t. j. v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, ako orgán verejnej správy 1. stupňa, rozhodnutím č. BS2/ÚSVaR/SOC/2016/23290-0006 zo dňa 26.01.2016, nepriznal žalobcovi peňažný príspevok na osobnú asistenciu podľa § 22 ods. 1, § 55 ods. 6 a podľa prílohy č. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“). Nevyhovel tak žiadosti žalobcu podanej dňa 18.11.2015. Považoval za preukázané, že žalobca nemá mentálne ani fyzické postihnutie, ktoré by ho limitovalo pri začlenení do spoločnosti. Zmyslové postihnutie a činnosti uvedené v prílohe č. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. zvláda s pomocou rodiny a priateľov, vhodne mu ho kompenzujú aj poskytnuté peňažné príspevky na kúpu pomôcok a preukaz fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom s označením „nevidiaci - blind“. 2. Orgán verejnej správy 1. stupňa vychádzal z komplexného posudku č.BS2/ÚSVaR/ SOC/2016/23223Ada zo dňa 15.01.2016, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy žalobcu 90 %, a preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. V dôsledku poruchy zmyslových funkcií - úplnej slepoty oboch očí, má zníženú orientačnú schopnosť a schopnosť dorozumievať sa. 3. V rámci skúmania sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia bolo zistené, že žalobca je predsedom Základnej organizácie únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska pre okres Žarnovica a Žiar nad Hronom, je aktívnym členom MO SRZ Žarnovica, člen disciplinárnej komisie a rybárskej stráže, je aj v Krajskej rade Únie nevidiacich v Banskej Bystrici, je členom stavebnej komisie Mestského úradu v Žarnovici, teda je aktívnym členom spoločnosti. Prácu v uvedených organizáciách (písanie a čítanie) zvláda pomocou špeciálneho počítača so zväčšovacím programom a internetom, na ktorý mu bol poskytnutý peňažný príspevok v roku 2013. Úkony v oblasti sebaobsluhy (úprava nechtov), pomoc pri domácich prácach, nakupovanie, pomoc pri akútnom ochorení a pomoc počas dovolenky, v súčasnosti zvláda s pomocou rodiny, hlavne manželky, pretože deti bývajú mimo jeho trvalého bydliska. Pri voľnočasových aktivitách mu pomáhajú členovia rybárskeho zväzu, ktorí sú jeho priatelia a bývalí kolegovia. Žalobca nie je odkázaný na dohľad pri žiadnej činnosti. Pri premiestňovaní sa pri voľnočasových a občianskych aktivitách mu nahrádza sprievodcu pes, ktorého si sám vycvičil. 4. Proti uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Poukázal na to, že v dôsledku narušenia zmyslových funkcií - úplnej slepoty oboch očí, má mieru funkčnej poruchy 90 % a je považovaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Nepriznaním peňažného príspevku na osobnú asistenciu má obmedzené možnosti fungovania v rámci svojich rodinných, pracovných a voľnočasových aktivít, čím sa z neho stál človek závislejší od svojej rodiny, ktorú by rád zaťažoval čo najmenej. 5. V odvolaní ďalej namietal, že podľa prílohy č. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. potrebuje osobnú asistenciu na prečítanie pre nevidiacich, nakupovanie, prepravu a premiestňovanie pri pracovných aktivitách, občianskych, rodinných a voľnočasových aktivitách. Poukázal na to, že v posudku je uvedené, že jeho pes mu zabezpečuje prepravu a premiestňovanie, čo v malej miere v známom prostredí dokáže, ale nedokáže šoférovať auto a sprevádzať ho na menej známych, či úplne neznámych miestach. 6. Napriek svojmu handicapu sa snaží o aktívny prístup k životu a chce byť užitočný pre svoju rodinu, pre ľudí s podobnými problémami, ako aj pre blízke okolie, v ktorom žije. Osobná asistencia je pre neho zásadná v nezávislosti a v možnostiach rozhodovania sa sám za seba. 7. Namietal, že pri posudzovaní sociálnych dôsledkov jeho zrakového postihnutia sa nepostupovalo adekvátne, a preto žiadal o prehodnotenie rozhodnutia, ktorým mu nebol priznaný príspevok na osobnú asistenciu. 8. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava ako orgán verejnej správy 2. stupňa rozhodnutím č. UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2016/3294/VAL zo dňa 26.04.2016 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa potvrdil. 9. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že ako odvolací orgán pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia postupoval nezávisle na zistení, hodnotení a stanovisku prvostupňového orgánu, a posúdil vec samostatne po právnej a skutkovej stránke. Preskúmal komplexný posudok, vydaný prvostupňovým orgánom, posúdil mieru funkčnej poruchy žalobcu, sociálne dôsledky jeho ťažkého zdravotného postihnutia a vydal nový komplexný posudok, ktorý je v zmysle § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. podkladom pre vydanie rozhodnutia o peňažnom príspevku na kompenzáciu. Aj v tomto komplexnom posudku č. UPS/US5/SSVOdPPKPC1/SOC/2016/3483/GU zo dňa 18.04.2016 bolo konštatované, že žalobca sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Orgán verejnej správy 2. stupňa teda dospel k rovnakým lekárskym záverom, týkajúcim sa zdravotného stavu žalobcu, ako orgán verejnej správy 1. stupňa. 10. Ohľadne sociálnych pomerov žalobcu bolo v odvolacom konaní zistené, že žalobca býva v byte, v spoločnej domácnosti s manželkou, prechodne počas vykurovacej sezóny u nich býva svokra. Mimo domáceho prostredia sa pohybuje v sprievode psa, ktorého si sám vycvičil, za pomoci bielej paličky sa pohybuje sporadicky. Problémom je pre neho pohyb po schodoch, nedokáže odhadnúť výšku a hĺbku schodu. Používa dioptrické okuliare na čítanie, za ich pomoci vidí do vzdialenosti cca 60 cm. Je adaptovaný na ťažké zdravotné postihnutie a je schopný zvládnuť väčšinu samoobslužných úkonov samostatne. Pomoc inej osoby potrebuje pri úprave nechtov na horných a dolných končatinách a pri nakupovaní potravín a osobných vecí. Prípravu varenej stravy a domáce práce zabezpečuje manželka, on si samostatne upratuje pracovný stôl. V dôsledku straty zraku má narušenú schopnosť dorozumievať sa, preto v prípade, ak potrebuje vyplniť tlačivá, za pomoci tlačiarne ich naskenuje a vyplní na počítači, alebo mu s vypísaním tlačív pomôže manželka, prípadne iná osoba. 11. Na základe uvedených zistených skutočností orgán verejnej správy 2. stupňa dospel k záveru, že žalobca žije aktívnym spoločenským spôsobom života, počas pracovného týždňa denne vybavuje úradné záležitosti, čo vyplýva z výkonu jeho funkcií. Je aktívny aj v organizovaní verejnej zbierky Biela pastelka, a ako člen disciplinárnej komisie a rybárskej stráže sa aktívne zúčastňuje na spoluorganizovaní rôznych podujatí. Pravidelne navštevuje manželku počas jej pobytu u matky v Kremnici. Na návštevu k deťom sa prepravuje prostriedkom železničnej dopravy v sprievode psa alebo v sprievode manželky. Potrebuje pomoc inej osoby pri preprave a premiestňovaní, preto je odkázaný na sprievodcu. 12. V závere svojho rozhodnutia poukázal ďalej orgán verejnej správy 2. stupňa na ustanovenia § 20 ods. 2, § 22 ods. 2 a § 43 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z. s tým, že žalobca v priebehu administratívneho konania dovŕšil dňa 29.03.2016 vek 65 rokov a do dovŕšenia tohto veku mu nebol peňažný príspevok na osobnú asistenciu poskytovaný (vyplácaný), preto nespĺňa základnú podmienku uvedenú v ustanovení § 22 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. pre nárok na žiadaný peňažný príspevok. Z tohto dôvodu mu peňažný príspevok nebol navrhnutý ani v komplexnom posudku vypracovanom v rámci odvolacieho konania. 13. Keďže žalobcovi právoplatný nárok na peňažný príspevok na osobnú asistenciu pred dovŕšením 65. roku veku nevznikol a v čase prebiehajúceho odvolacieho konania dovŕšil 65 rokov veku, peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemohol byť navrhnutý v komplexnom posudku ako forma kompenzácie sociálnych dôsledkov jeho ťažkého zdravotného postihnutia. Preto orgán verejnej správy 2. stupňa prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 14. Správnou žalobou zo dňa 09.06.2016, doručenou správnemu súdu dňa 10.06.2016, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy 2. stupňa, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené rozhodnutie orgánu verejnej správy 1.stupňa. 15. V žalobe poukázal na to, že odvolací orgán vypracoval komplexný posudok zo dňa 18.04.2016, v ktorom bola určená miera jeho funkčnej poruchy na 90 % podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. V komplexnom posudku sa uvádza aj to, že je odkázaný v dôsledku zníženia orientačnej schopnosti na pomoc sprievodcu a priznal sa mu preukaz fyzickej osoby s ŤZP s červeným pásom. 16. Žalobca poukázal na to, že reálne osobnú asistenciu využíva od novembra 2015, kedy si zároveň podal žiadosť o peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Zmluvu o výkone osobnej asistencie uzatvoril s dvoma osobnými asistentmi dňa 16.11.2015 a odovzdal ju Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, pričom podpísané zmluvy pripojil aj v prílohe žaloby. Do konca roku 2015 poskytnuté hodiny osobnej asistencie aj reálne osobným asistentom vyplácal. Všetky potrebné doklady (výkazy o odpracovaných hodinách osobnej asistencie, potvrdenia o vyplatení poskytnutej osobnej asistencie) boli predkladané v stanovenom termíne orgánu verejnej správy 1. stupňa. 17. Žalobca v žalobe tvrdil, že osobnú asistenciu využíva pravidelne na úkony - úprava nechtov, nakupovanie, pomoc pri domácich prácach, písanie, prečítanie pre nevidiacich, pomoc pri akútnom ochorení, pomoc počas dovolenky, preprava alebo premiestňovanie pri vzdelávacích, občianskych, rodinných a voľnočasových aktivitách. Uvedené úkony mu nemôže poskytovať manželka, lebo sa stará o svoju matku, ktorej zabezpečuje celodennú starostlivosť. Väčšinu roka býva manželka v mieste trvalého pobytu u matky v N., čiže v E. nemá zabezpečenú pomoc od príbuzných. 18. Žalobca uviedol, že splnil všetky podmienky vyžadované zákonom na priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu a na to, aby mu peňažný príspevok na osobnú asistenciu mohol byť vyplatený aj so spätnou platnosťou. 19. Podľa názoru žalobcu orgán verejnej správy 2. stupňa nesprávne aplikoval ustanovenie § 22 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.. Vek 65 rokov dovŕšil 29.03.2016. Žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu podal na prvostupňovom orgáne dňa 18.11.2015, teda pred dovŕšením 65. rokov veku. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. peňažný príspevok na kompenzáciu sa prizná a vypláca od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o peňažnom príspevku na kompenzáciu (za predpokladu splnenia ďalších podmienok vyžadovaných zákonom) a podľa § 55 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. konanie o priznaní peňažného príspevku na kompenzáciu sa začína na základe žiadosti fyzickej osoby. Ak by prvostupňový orgán priznal peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo druhostupňový orgán jeho zamietavé rozhodnutie zrušil, prvostupňový orgán by mu peňažný príspevok vyplatil so spätnou platnosťou od 18.11.2015 a pre jeho výplatu po dovŕšení 65. rokov veku by bola splnená podmienka jeho poskytovania podľa § 22 ods. 2 citovaného zákona pred dovŕšením tohto veku. 20. Preto skutočnosť, že v priebehu konania o priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu dosiahol vek 65 rokov, resp. rozhodnutie o priznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu by nadobudlo právoplatnosť po dosiahnutí veku 65 rokov, nemôže byť podľa žalobcu rozhodujúcou skutočnosťou pre nepriznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu. 21. Navyše, rozhodujúcou nemôže byť ani skutočnosť, či správny orgán využije alebo nevyužije maximálne lehoty na vypracovanie komplexného posudku a vydanie rozhodnutia, ktoré mu umožňuje zákon, pretože odvolanie podal 10.02.2016, takže do dosiahnutia 65 rokov veku zostávalo 48 dní. Ak by správny orgán vypracoval posudok a vydal rozhodnutie v tejto lehote, nemohol by zamietnutie jeho odvolania a potvrdenie rozhodnutia prvostupňového orgánu oprieť o § 43 ods. 1 citovaného zákona. 22. Z uvedených dôvodov žiadal žalobca rozhodnutie orgánu verejnej správy 2. stupňa zo dňa 26.04.2016 zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie. 23. Ako prílohu k žalobe žalobca doložil lekársky nález zo dňa 30.11.2015, žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu - odovzdané na orgáne verejnej správy prvého stupňa dňa 18.11.2015, dotazník zoznamu činností na účely určenia rozsahu potrebnej osobnej asistencie, zmluvu o výkone osobnej asistencie, vyhlásenie o majetku fyzickej osoby ŤZP s červeným pásom, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, zápisnicu zo dňa 18.11.2016, komplexný posudok zo dňa 15.01.2016, rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 26.01.2016, odvolanie zo dňa 09.02.2016 a rozhodnutie orgánu verejnej správy druhého stupňa zo dňa 26.04.2016, upovedomenie o podaní odvolania v zákonom stanovenej lehote, komplexný posudok zo dňa 18.04.2016 a výkaz o odpracovaných hodinách osobnej asistencie od 18.11.2015 do 01.06.2016, potvrdenie o vyplatených odmenách za rok 2015 osobnému asistentovi a zápisnicu zo dňa 01.06.2016. 24. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe k námietkam žalobcu uviedol, že považuje odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia, aj vzhľadom na obsah podanej žaloby, za dostatočné a správne. 25. Nesúhlas posudzovaného - žalobcu s rozhodnutím je vyjadrený predovšetkým v hypotetických úvahách (ak by, keby). Ustanovenie § 43 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. určuje, od ktorého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o peňažnom príspevku, sa prizná a vypláca peňažný príspevok na kompenzáciu, t. j. za situácie, ak nárok na peňažný príspevok vôbec vznikne. Uvedené ustanovenie predstavuje pravidlo, podľa ktorého možno peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia priznať len od prvého dňa v mesiaci, v ktorom sa začalo konanie o tento peňažný príspevok, aj keď by boli podmienky splnené skôr - teda peňažný príspevok nemožno priznať za čas pred začatím správneho konania o jeho priznaní. Aj toto ustanovenie je dôkazom, že ide o fakultatívnu dávku, na ktorú vzniká nárok až právoplatným rozhodnutím príslušného úradu o jej priznaní. 26. V prvostupňovom administratívnom konaní orgán verejnej správy 1. stupňa nepovažoval žalobcu za odkázaného na osobnú asistenciu a peňažný príspevok na osobnú asistenciu mu z tohto dôvodu nepriznal. 27. V odvolacom konaní, kedy neboli porušené žiadne procesné ani hmotnoprávne predpisy, žalobcovi nebol príspevok na osobnú asistenciu v komplexnom posudku navrhnutý ako jedna z ďalších foriem kompenzácie sociálnych dôsledkov jeho ťažkého zdravotného postihnutia, a rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa bolo potvrdené z iného dôvodu, nakoľko ustanovenie § 22 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. jednoznačne ustanovuje, že peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytovať najskôr od 6. roku veku do dovŕšenia 65. roku veku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a po dovŕšení 65. roku veku možno tento príspevok poskytovať, len ak bol fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytovaný pred dovŕšením 65. roku veku. 28. Podľa osobitnej časti dôvodovej správy k § 20 - § 23 návrhu zákona č. 447/2008 Z. z.: „Zavádza sa možnosť poskytovať tento peňažný príspevok aj po dovŕšení 65. roku veku fyzickej osoby s ŤZP v prípade, ak jej bol tento peňažný príspevok poskytovaný aj pred dosiahnutím tohto veku a fyzická osoba s ŤZP naďalej spĺňa podmienky navrhovanej právnej úpravy pre poskytovanie tohto peňažného príspevku.“ 29. Skutočnosť, že peňažný príspevok na kompenzáciu možno priznať od prvého dňa v mesiaci, kedy sa začalo konanie o peňažnom príspevku, nezakladá povinnosť správneho orgánu posudzovať stav veci ku dňu podania žiadosti. Správne konanie je proces, ktorý prebieha v zákonom stanovenom časovom úseku, a v prípade peňažných príspevkov na kompenzáciu je tento úsek vymedzený lehotami uvedenými v ustanovení § 55 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z. 30. Podmienky pre nárok na konkrétny peňažný príspevok musia byť splnené v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu. Keďže pred dovŕšením 65. roku veku nebol žalobcovi peňažný príspevok na osobnú asistenciu poskytovaný na základe právoplatného rozhodnutia o jeho priznaní, je dôvodné postupovať podľa § 22 ods. 2 č. 447/2008 Z. z. 31. Žalovaný mal za to, že v rámci odvolacieho konania zistil presne a úplne skutočný stav veci, bral do úvahy dôvody odvolania účastníka konania, ako aj všetky podstatné okolnosti. Rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené aj s prihliadnutím na námietky účastníka konania uvádzané v odvolaní, teda k porušeniu práva na riadne a dôkladné odôvodnenie rozhodnutia nedošlo. V odôvodnení rozhodnutia boli uvedené všetky dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov. 32. Žalovaný vo vyjadrení ešte uviedol, že ťažké zdravotné postihnutie žalobcu nie je krátkodobou záležitosťou. Na glaukóm sa lieči od roku 1984 s postupnou progresiou a podľa očného vyšetrenia z augusta 2015 stav dosiahol absolútnu slepotu. Žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu podal žalobca na príslušnom úrade až 18.11.2015. Žalobcovi, ktorý pôsobí aj v organizáciách integrujúcich osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, a toto pôsobenie si vyžaduje dostatočné právne vedomie, nič nebránilo požiadať o peňažný príspevok na osobnú asistenciu v takej primeranej lehote, aby mohli byť naplnené všetky zákonné predpoklady pre jeho poskytnutie, a aby mohlo byť právoplatne rozhodnuté o jeho nároku ešte pred dovŕšením 65. roku veku. 33. Skutočnosť uvádzanú žalobcom, že poskytol svoje vlastné finančné prostriedky svojím priateľom za poskytnutie pomoci v rozsahu osobnej asistencie, aký si sám určil, a za situácie, kedy peňažný príspevok na osobnú asistenciu nebol príslušným úradom poskytnutý vôbec, nemožno podľa žalovaného považovať za dôvod pre poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu, pretože to ustanovenie § 22 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. neumožňuje. Ani výkazy o odpracovaných hodinách neboli od žalobcu požadované, nakoľko mu peňažný príspevok nebol priznaný. 34. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby správny súd žalobu žalobcu zamietol a nepriznal mu náhradu trov konania. 35. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených zákonom č. 162/2015 Z. z. domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. - Správny súdny poriadok, ďalej v texte „SSP“). 36. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). 37. Podľa § 491 ods. 1 SSP; ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 38. Podľa § 491 ods. 2 SSP; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 39. V danom prípade bolo konanie začaté podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. podaním žaloby na súde dňa 10.06.2016, t.j. predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 162/2015 Z. z., preto súd pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia ďalej postupuje podľa zákona č. 162/2015 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a nahradil Občiansky súdny poriadok. Správny súd konanie dokončí v zmysle prechodných ustanovení § 491 ods. 1, 2 SSP s tým, že právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona ostávajú zachované a nebude uplatňovať ustanovenia SSP, ak by boli v neprospech žalobcu. 40. Na prejednanie veci súd nariadil v súlade s § 107 ods. 1 písm. d) SSP pojednávanie na deň 19.10.2016. 41. Na pojednávaní žalobca zotrval na dôvodoch uvedených v správnej žalobe. Navyše ešte vyjadril nesúhlas s postupom zamestnankyne orgánu verejnej správy 1. stupňa Ing. G. F., konkrétne so spôsobom, ako boli spracované jeho vyjadrenia na ňou kladené otázky. Taktiež poukázal na to, že nebolo zobraté do úvahy, že jeho manželka sa stará o svoju matku, u ktorej je 90% času, do ich spoločnej domácnosti v Žarnovici chodí len za účelom návštevy svojich ošetrujúcich lekárov, a navyše poberá príspevok na opatrovanie svojej matky. Namietal tiež, že konanie bolo neúmerné predlžované a mohlo byť rozhodnuté predtým ako dovŕšil 65 rokov. Uviedol tiež, že podľa lekárskych správ nemôže sám chodiť po chodníku, ani chodiť na bicykli a ani šoférovať. Keď si požiadal o sprievodcu, bolo mu povedané, že má psa. Psíka má dlhodobo, ale tento ho nemôže sprevádzať za každej situácie a všade, pretože keď ho sprevádzal na zdravotnom stredisku, bol obvinený zo spáchania priestupku. Poukázal ďalej na aktuálnu lekársku správu zo dňa 03.10.2016, podľa ktorej je úplne slepý. V skutočnosti služby osobných asistentov využíva a úradu odovzdáva každý mesiac výkazy o odpracovaných hodinách osobnej asistencie, počnúc mesiacom november 2015. Osobného asistenta potrebuje za účelom pomoci pri osobnej hygiene, zabezpečovaní nákupov, ako aj pri občianskych aktivitách. 42. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla v podstate rovnaké argumenty ako v písomnom vyjadrení k správnej žalobe. Zdôraznila, že medzi žalobcom a žalovaným je rozdielny výklad ustanovenia § 22 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., ale žalovaný zotrváva na výklade, ktorý je obsiahnutý v jeho rozhodnutí. Správny orgán nemohol ignorovať skutočnosť, ktorá nastala v priebehu konania a ktorá mala význam pre rozhodnutie vo veci, a to že žalobca dosiahol 65 rokov. Bezdôvodné prieťahy v konaní nevznikli, rozhodnuté bolo v zákonných lehotách. Pokiaľ mal žalobca výhrady ku konkrétnemu zamestnancovi, mal toto riešiť podaním sťažnosti, a táto namietaná skutočnosť nemá dopad na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca poukazoval na iné peňažné príspevky, ktoré mu neboli poskytnuté, tieto nesúvisia s týmto konaním. Rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. 43. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo nielen v rozsahu žalobných bodov, aplikujúc ustanovenie § 203 ods. 2 SSP, a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ho podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a podľa ods. 4 tohto ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. 44. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, ktorým žalobcovi nebol priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu. 45. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu je jedným z peňažných príspevkov, ktorými sa fyzickým osobám kompenzujú dôsledky ich ťažkého zdravotného postihnutia, teda znevýhodnenia, ktoré ich postihujú v dôsledku ich zdravotných problémov. Peňažný príspevok sa priznáva na základe žiadosti fyzickej osoby, po vypracovaní komplexného posudku, ktorý vychádza z lekárskeho posudku a posudkového záveru. V lekárskom posudku je hodnotený zdravotný stav posudzovanej osoby a v posudkovom závere sociálne dôsledky zdravotného postihnutia posudzovanej osoby. 46. Žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o nepriznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu hlavne z dôvodu, že žalobca v priebehu administratívneho konania dovŕšil 65 rokov veku, a preto nespĺňa základnú podmienku pre priznanie príspevku požadovanú zákonom. 47. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.; fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na osobnú asistenciu, možno poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ak sa osobná asistencia vykonáva pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. 48. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.; peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytovať najskôr od 6. roku veku do dovŕšenia 65. roku veku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Po dovŕšení 65. roku veku možno tento príspevok poskytovať, len ak bol fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytovaný pred dovŕšením 65 rokov veku. 49. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.; nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu a nárok na jeho výplatu vzniká právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o jeho priznaní. 50. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.; peňažný príspevok na kompenzáciu sa prizná a vypláca od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o peňažnom príspevku na kompenzáciu ak § 40 ods. 16, 18 až 20 neustanovujú inak. 51. Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z.; opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa vypláca mesačne pozadu. 52. Podľa § 22 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z.; peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa vypláca mesačne na základe predloženého výkazu o odpracovaných hodinách osobnej asistencie za predchádzajúci kalendárny mesiac. 53. Žalobca podal žiadosť o peňažný príspevok na osobnú asistenciu dňa 18.11.2015, teda predtým, ako dovŕšil 65 rokov veku. Okamihom podania žiadosti sa začalo administratívne konanie. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že v prípade, že by podmienky pre priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu žalobca splnil, priznal by sa mu tento príspevok a bol by mu vyplácaný od 01.11.2015. 54. Pre priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu po dovŕšení veku 65 rokov je zákonom stanovená podmienka a to, že tento príspevok bol fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytovaný aj pred dovŕšením 65. roku veku. 55. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že ak žalobca dosiahol v priebehu administratívneho konania vek 65 rokov a doteraz mu peňažný príspevok na osobnú asistenciu nebol priznaný, nespĺňa základnú zákonnú podmienku pre priznanie tohto príspevku, a preto nevyhovel odvolaniu žalobcu. Tento záver považuje správny súd za nesprávny. 56. Výkladom vyššie uvedených zákonných ustanovení dospel správny súd k záveru, že pokiaľ osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podá žiadosť o peňažný príspevok na osobnú asistenciu pred dovŕšením veku 65 rokov, musí príslušný orgán verejnej správy riadne vykonať celé konanie, a ak jeho výsledkom je, že posudzovaná osoba spĺňa podmienky na priznanie príspevku, tento mu priznať a aj vyplácať. Dosiahnutie veku 65 rokov nie je okolnosťou, ktorá by orgánu verejnej správy bránila vecou sa zaoberať, teda skúmať splnenie podmienok pre poskytnutie peňažného príspevku. Rozhodujúce je, kedy bola žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu podaná. Ak je žiadosť o peňažný príspevok podaná pred dovŕšením veku 65 rokov, je potrebné vykonať riadne konanie, pretože v prípade, že výsledkom konania je záver o priznaní peňažného príspevku, tento by bol posudzovanej osobe poskytovaný a vyplácaný za obdobie od prvého dňa mesiaca, v ktorom bolo konanie začaté, teda za obdobie spadajúce pred dovŕšenie veku 65 rokov. 57. V posudzovanom prípade orgán verejnej správy 1. stupňa rozhodol pred dovŕšením 65. roku veku a pred dovŕšením tohto veku by rozhodol aj v prípade, ak by využil maximálne zákonom určené procesné lehoty, a to 60 dní od začatia konania na vypracovanie komplexného posudku a 30 dní na rozhodnutie od vypracovania komplexného posudku. 58. Žalobca v odvolaní napádal správnosť záverov v rozhodnutí orgánu verejnej správy 1. stupňa, na základe ktorých mu peňažný príspevok na osobnú asistenciu nebol priznaný. V prípade, že by jeho odvolacie námietky boli uznané, viedlo by to k záveru, že mu žiadaný príspevok bol nesprávne nepriznaný a neposkytovaný pred dovŕšením 65. roku veku a správne mu mal byť priznaný. Nemôže byť teda na ťarchu žiadateľa o príspevok, že v priebehu administratívneho konania dosiahne 65 rokov veku, hoci žiadosť o poskytnutie príspevku podal pred jeho dovŕšením. Ak by bol prijatý opačný záver, znamenalo by to, že by posudzovanej osobe bola odňatá možnosť brániť sa voči prípadnému nesprávnemu rozhodnutiu. 59. Druhým dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného je nesprávnosť posudkových záverov. 60. Pri preskúmaní veci správny súd zistil, že komplexný posudok nebol žalovaným vypracovaný v zákonom stanovenej lehote 60 dní od začatia konania. Žalobca podal odvolanie dňa 10.02.2016 (začatie druhostupňového administratívneho konania), v dôsledku čoho lehota na vypracovanie komplexného posudku končila dňa 11.04.2016 a komplexný posudok bol vypracovaný až 18.04.2016. Aj keď táto skutočnosť sama o sebe nie je pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného podstatná, správny súd ju považoval za potrebné uviesť. 61. Komplexný posudok, a v rámci neho lekársky posudok a posudkový záver, nie sú samostatne preskúmateľné správnym súdom, ale sú preskúmateľné v rámci konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, vydaného na ich podklade (k tomu porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sž-o-KS 154/04 zo dňa 17.08.2004). 62. Pri vypracovaní posudkového záveru, a tým aj komplexného posudku, a následne aj v samotnom preskúmavanom rozhodnutí, žalovaný vôbec nezobral do úvahy tú skutočnosť, že manželka žalobcu sa reálne časť roka zdržiava mimo ich spoločnú domácnosť, opatruje svoju matku v Kremnici, a jeho deti žijú mimo E. (Z. a W.). V administratívnom spise sa nachádza aj potvrdenie o tom, že manželka žalobcu je poberateľkou peňažného príspevku na opatrovanie, teda je preukázané, že manželka žalobcu sa reálne stará o inú fyzickú osobu. Hoci sa žalobca snaží zabezpečiť všetky svoje potreby s pomocou svojej rodiny a priateľov, zo skutočností vyplývajúcich z administratívneho spisu (výpoveď žalobcu v rámci spracovania posudkov) je zrejmé, že táto starostlivosť nie je zabezpečovaná kontinuálne počas celého roka (keď sa manželka zdržiava mimo spoločnú domácnosť, nemôže mu zabezpečiť stravu, nachystať veci na oblečenie, nakúpiť, upratať domácnosť, a podobne). Tieto skutočnosti vôbec v posudkových záveroch neboli zohľadnené. 63. Nemôže byť na ťarchu žalobcu, že sa dlhodobo snažil riešiť svoju situáciu a zmierňovať dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia s pomocou svojej rodiny a priateľov, a len krátko pred dovŕšením veku 65 rokov sa jeho osobné pomery natoľko zmenili, že bol nútený požiadať o peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Z viacerých častí komplexného posudku a aj z preskúmavaného rozhodnutia je pritom zrejmé, že žalovaný (rovnako ako aj orgán verejnej správy 1. stupňa) uznal, že žalobca potrebuje sprievodcu, že má problémy v dorozumievaní, v orientácii a podobne. 64. Taktiež nemôže byť na ujmu žalobcovi, že napriek dôsledkom jeho ťažkého zdravotného postihnutia je aktívny vo verejnom živote v oblasti štátnej správy alebo záujmovej samosprávy. Navyše je potrebné zdôrazniť, že účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Preto nemožno aktívny prístup žalobcu k verejnému životu a k rodine brať ako dôvod, prečo osobnú asistenciu nepotrebuje. Naopak, je vhodné riešiť vytváranie vhodných podmienok preto, aby boli zmiernené, prípadné prekonané sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia pri angažovaní sa žalobcu v rodinnej ako aj v občianskej sfére. 65. Nemožno uznať ani argument uvedený žalovaným vo vyjadrení, že žalobca pôsobí v organizáciách integrujúcich nevidiacich, a toto jeho pôsobenie si vyžaduje dostatočné právne vedomie, preto mal o peňažný príspevok požiadať tak, aby o jeho žiadosti mohlo byť právoplatne rozhodnuté ešte pred dovŕšením 65 roku veku. Správny súd tu zdôrazňuje, že na priznanie nároku na peňažný príspevok na osobnú asistenciu musia byť splnené podmienky, potrebu osobnej asistencie musia odôvodňovať konkrétne pomery žiadateľa, ktoré nastanú v určitom čase, v ktorom fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zareaguje a podá žiadosť. Tieto pomery sa týkajú predovšetkým zdravotného stavu, ale aj iných súvisiacich oblastí života žiadateľa (pomoc rodiny a všeobecne situácia v rodine, pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity a podobne). Nemožno teda nútiť fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, aby podali žiadosť o priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu skôr, len preto, aby bola zachovaná primeraná lehota na rozhodnutie a bez ohľadu na to, či u žiadateľa sú splnené podmienky odôvodňujúce osobnú asistenciu. 66. Správny súd navyše zdôrazňuje, že podľa § 4 zákona č. 447/2008 Z. z. práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom. 67. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech celkom, priznal úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 68. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods.1 SSP a § 439 ods. 1 SSP , § 439 ods. 3 a contrario SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 SSP) v lehote 1 mesiac od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP), v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.