Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/75/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200633 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200633.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Petra Kvietka, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Žiar nad Hronom, so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému: Obec Ostrý Grúň, so sídlom 966 77 Ostrý Grúň, za účasti ďalších účastníkov konania: K. T., bytom XXX XX H. U. č. XXX a B.. P. T., bytom XXX XX H. U. č. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 167, 168/2013 SP-03/2013 zo dňa 10.06.2013, takto: r o z h o d o l : I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. 167, 168/2013 SP-03/2013 zo dňa 10.06.2013 žalovaný povolil podľa § 39, § 39a a § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení platnom a účinnom do 30.11.2013 (ďalej len „Stavebný zákon“) v spojení s § 4 a § 10 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona, pre stavebníkov: K. T. a manž. B.. P. T., rod. B., bytom XXX XX H. U. č. XXX, stavbu : „SO-01 Prístrešok s prekrytím terasy k RD a SO-02 Prístrešok na odstavovanie osobného auta so skladovou plochou“, v obci H. U., k.ú. H. U., na pozemku CKN parc. č. XXX/X, CKN XXX/X a XXX v spoluvlastníctve stavebníkov. Uvedené rozhodnutie vydal na základe žiadosti stavebníkov zo dňa 13.04.2013, ktorú predložili s potrebnými zákonom vyžadovanými prílohami. Žalovaný zároveň upustil od kolaudácie predmetnej stavby, nakoľko išlo o jednoduchú stavbu, ktorá neslúži na bývanie. Administratívneho konania sa zúčastnili aj vlastníci susediacich a dotknutých nehnuteľností (Banskobystrická regionálna správa ciest, a.s., Majerská cesta 94, Banská Bystrica, IČO: 36 836 567, F. V., bytom H. U. č. XXX, F. V., bytom H. U. č. XXX, T. I., bytom H. U. č. XXX, P. I., bytom A. č. XX a P. I., bytom A. č. XX), ktorí voči stavbe nevzniesli žiadne námietky. So stavbou vyjadrili súhlas aj dotknuté štátne orgány, a to Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici a Obvodný pozemkový úrad v Žiari nad Hornom. Projektantom stavby bol D.. F. V., ktorý zároveň vykonával stavebný dozor. Rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 02.08.2013, a stavebníci oznámili, že dňa 22.08.2013 boli začaté práce na uvedenej stavbe a následne, že v decembri 2013 začali stavbu užívať v súlade s účelom, na ktorý bola povolená. 2. Proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného podal protest prokurátor Okresnej prokuratúry Žiar nad Hornom/žalobca, vedený pod č. Pd 185/15/6613-8 zo dňa 21.12.2015. V proteste namietal porušenie zákona, konkrétne ustanovení § 9 ods. 1, § 24 ods. 1 a § 51 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a § 59 ods. 1 písm. d) a e) Stavebného zákona. 3. Uviedol ďalej, že žiadosť stavebníkov o vydanie stavebného povolenia má všetky zákonné náležitosti, avšak v administratívnom spise sa nachádza aj Žiadosť stavebníkov zo dňa 11.10.2012 o vydanie potvrdenia o zlúčení územného a stavebného konania, Oznámenie o začatí územného konania a upustení od ústneho konania pod č. 1/2012/ÚK zo dňa 29.10.2012 a Oznámenie Obce Ostrý Grúň č. 553/2012 zo dňa 20.12.2012 o tom, že proti jednoduchým stavbám nemá námietky. Napriek uvedeným listinám žalovaný dňa 16.04.2013 vydal Oznámenie o začatí stavebného konania spojeného s územným konaním a o upustení od ústneho konania a miestneho zisťovania, s upozornením na možnosť podania námietok. Oznámenie bolo doručené účastníkom konania, Obvodnému pozemkovému úradu v Žiari nad Hronom a Obci Ostrý Grúň, ale absentuje doručenka preukazujúca doručenie oznámenia Obvodnému úradu životného prostredia v Banskej Štiavnici, pracovisko Žarnovica. 4. Poukázal na to, že bolo vydané stavebné povolenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.08.2013, avšak v administratívnom spise absentujú doručenky, preukazujúce doručenie rozhodnutia účastníkom konania a dotknutým orgánom, čím došlo k porušeniu § 24 ods. 1 a § 51 ods. 1 Správneho poriadku. 5. Namietal zmätočnosť stavebného konania, pretože na tie isté stavby bolo pôvodne vydané súhlasné stanovisko obce podľa § 57 ods. 2 Stavebného zákona, a potom bolo začaté stavebné konanie spojené s územným konaním o umiestnení stavby, a následne vydané stavebné povolenie. 6. Namietal ďalej, že D.. F. V. vypracoval projektovú dokumentáciu, vykonával aj stavebný dozor nad dotknutou stavbou (bol teda účastníkom stavebného konania podľa § 59 ods. 1 písm. d) a e) Stavebného zákona) a vykonával v uvedenej veci aj stavebné konanie a vydával stavebné povolenie v mene Obce Ostrý Grúň. Z uvedeného vyplýva, že bol zo zákona vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci ako zamestnanec správneho orgánu, a to pre jeho pomer k veci. V tomto prípade D.. V. mohol ovplyvniť postup a výsledok rozhodnutia stavebného úradu. Ustanovenia o vylúčení platia pre všetky štádia správneho konania a zamestnanec správneho orgánu je vylúčený aj z procesných úkonov slúžiacich na zisťovanie skutočného stavu veci, ako aj z účasti na prijímaní rozhodnutia vo veci samej. 7. Z uvedených dôvodov považoval prokurátor celé konanie, a tým aj rozhodnutie, za nezákonné a navrhoval ho zrušiť. 8. Žalovaný na uvedený protest reagoval prípisom zo dňa 22.01.2016, v ktorom uviedol, že protestu čiastočne vyhovuje. K vytýkanému porušeniu § 24 ods. 1 a § 51 ods. 1 Správneho poriadku uviedol, že chýbajúce doručenky budú doplnené do spisu. Za vedenie konania a vydanie rozhodnutia zodpovedal D.. V. ako odborne spôsobilá osoba a obec nemala vedomosť o porušení zákona. Ďalej ešte poukázal na to, že na podnet žiadateľa RAIL WAYS, s.r.o., Horný Dvor 2901, Bernolákovo, požiadal Mesto Žarnovica ako spoločný stavebný úrad o výkon štátneho stavebného dohľadu vo veci prešetrenia vydaného stavebného povolenia. 9. Po upozornení prokurátora na zákonnom vyžadovaný postup pri vybavovaní protestu, žalovaný prípisom zo dňa 29.02.2016 oznámil, že protestu nevyhovuje z dôvodu, že za vedenie konania a vydanie rozhodnutia D.. V. zodpovedal ako odborne spôsobilá osoba a obec nemala vedomosť o porušení zákona. Protest bol následne postúpený Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, Banská Bystrica, ktorý rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2016/012055-MR zo dňa 13.04.2016 rozhodol tak, že protestu prokurátora nevyhovuje. 10. K vytýkaným nedostatkom, týkajúcim sa doručenia rozhodnutia, uviedol, že na rozhodnutí je vyznačená právoplatnosť, možno predpokladať, že rozhodnutie je právoplatné a bolo doručované účastníkom konania. O tomto závere svedčia aj vyjadrenia účastníkov k protestu prokurátora, v ktorých uvádzajú, že súhlasia so stavebným povolením a nemali v stavebnom konaní námietky. Pokiaľ bola namietaná zmätočnosť rozhodnutia, zo spisového materiálu jasne vyplýva, ktorých stavieb sa predmetné konanie týka, a tiež jeho priebeh. 11. Stavebný úrad riadne oboznámil začatie územného a stavebného konania, a vzhľadom k tomu, že pôvodné oznámenie drobnej stavby podľa nového zamestnanca stavebného úradu D.. V. nepostačovalo, oznámil spojené územné a stavebné konanie. 12. K vytýkanej zaujatosti zamestnanca D.. V. uviedol, že tento spĺňal osobitné kvalifikačné predpoklady na zabezpečenie činnosti stavebného úradu, nemal dôvod ovplyvňovať postup a výsledok rozhodnutia stavebného úradu, a účastníci konania jeho zaujatosť nenamietali, nevznikol teda dôvod na jeho vylúčenie. 13. Žalobca následne podal správnu žalobu, v ktorej : - poukázal na ustanovenia § 3 ods. 1, § 9 ods. 1,2, § 24 ods. 1, § 51 ods. 1 Správneho poriadku a na § 57 ods. 1 až 5, § 59 ods. 1,2, § 61 ods. 1, § 62 ods. 1-6, § 140a ods. 1-4 a § 140b ods. 1,2 Stavebného zákona s tým, že žalovaný sa týmito ustanoveniami dôsledne neriadil. - namietal, že v administratívnom spise sa nachádza Žiadosť stavebníkov zo dňa 11.10.2012 o vydanie povolenia o zlúčení územného a stavebného konania, ako aj oznámenie o začatí územného konania a upustení od ústneho konania č. 1/2012/ÚK zo dňa 29.10.2012 a Oznámenie žalovaného, že voči jednoduchým stavbám nemá námietky č. 553/2012 zo dňa 20.12.2012 (vydané podľa § 57 ods. 2 Stavebného zákona). - poukázal na to, že v administratívnom spise sa nachádza aj ďalšie Oznámenie o začatí stavebného konania spojeného s územným konaním a o upustení od ústneho konania a miestneho zisťovania zo dňa 16.04.2013 s upozornením, že je možné podať námietky. Oznámenie bolo doručené stavebníkom, vlastníkom dotknutých a susediacich nehnuteľností a Obvodnému pozemkovému úradu v Žiari nad Hornom, absentuje však doručenka preukazujúca doručenie oznámenia Obvodnému úradu životného prostredia v Banskej Štiavnici, pracovisko Žarnovica. - administratívne konanie vyhodnotil ako zmätočné z dôvodu, že na tie isté stavby bolo pôvodne vydané súhlasné stanovisko obce podľa § 57 ods. 2 Stavebného zákona, následne bolo dňa 29.10.2012 začaté územné konanie a následne dňa 16.04.2013 začaté stavebné konanie spojené s územným konaním vedené pod č. 167/, 168/2013 SP-03/2013. Z administratívneho spisu pritom nevyplýva, či bolo súhlasné stanovisko obce v predpísanom konaní zrušené a ako skončilo pôvodné územné konanie vedené pod č. 1/2012/ÚK. - poukázal na to, že stavebné povolenie malo nadobudnúť právoplatnosť dňa 02.08.2013, ale v administratívnom spise nie sú doručenky, preukazujúce doručenie rozhodnutia účastníkom konania a dotknutým orgánom štátnej správy. - za najzávažnejší nedostatok považoval to, že D.. V. bol projektantom stavby a vykonával aj stavebný dozor, preto podľa § 59 ods. 1 psím. d) a e) Stavebného zákona bol účastníkom konania, a zároveň vykonával konanie a vydal v mene žalovaného rozhodnutie - stavebné povolenie. Ide o porušenie § 9 ods. 1 Správneho poriadku. Aj keď z ustanovenia § 9 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že ide o fakultatívne vylúčenie zamestnanca správneho orgánu, správny orgán je povinný existenciu dôvodov zaujatosti skúmať, nakoľko ide o vylúčenie zamestnanca vyplývajúce priamo zo zákona. Pochybnosť o nezaujatosti je daná pomerom zamestnanca k veci. Pomer zamestnanca k veci je daný aj vtedy, ak je sám účastníkom konania, svedkom, tlmočníkom alebo znalcom, alebo má na veci priamy osobný alebo majetkový záujem alebo taký záujem má osoba blízka zamestnancovi. Je nepochybné, že D.. V. bol účastníkom konania, nemohol preto vystupovať ako zamestnanec obce a vykonávať úkony procesnoprávneho charakteru, teda vedenie dokazovania a rozhodnutie. Bol zo zákona vylúčený, mal priamy osobný záujem na veci, pretože bol autorom projektovej dokumentácie. - uviedol, že ustanovenia o vylúčení platia pre všetky štádia správneho konania a zamestnanec správneho orgánu je vylúčený aj z procesných úkonov, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok správneho konania. To znamená, že je vylúčený aj z úkonov slúžiacich na zisťovanie skutočného stavu veci, ako aj z účasti na prijímaní rozhodnutia vo veci samej. D.. V. ako zamestnanec mohol fakticky ovplyvniť postup a výsledok rozhodnutia. 14. Žalobca ďalej namietal, že pri vybavovaní jeho protestu postupoval žalovaný zmätočne a nesúhlasil tiež s argumentmi uvedenými nadriadeným orgánom žalovaného v rozhodnutí o proteste, nakoľko podľa jeho názoru sú nekompetentné, bagatelizujúce porušenie zákona a sú v príkrom rozpore s právnym poriadkom. 15. V závere správnej žaloby poukázal na to, že bola porušená platná právna úprava a práva a právom chránené záujmy, ktorých ochrana podľa § 3 ods. 2 zákona č. 153/2002 Z.z. o prokuratúre patrí do pôsobnosti prokuratúry, preto žiadal preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že právoplatné stavebné povolenie spĺňalo všetky požadované náležitosti. Uznal, že chýbajú doručenky, ktoré sa nedopatrením dostali do iných spisových obalov. D.. V. ako odborne spôsobilá osoba v čase, keď vypracoval projektovú dokumentáciu, nevedel, že bude vykonávať dozor nad stavebným úradom v Obci Ostrý Grúň. Je pravdou, že rozhodnutie o proteste prokurátora je zmätočné, ale aj nadriadený orgán, rozhodujúci o proteste prokurátora, potvrdil správnosť stavebného povolenia. Stavebník splnil všetky podmienky a predložil potrebné doklady k vydanému stavebnému povoleniu. 17. Žalovaný ďalej uviedol, že si je vedomý pochybenia a v budúcnosti sa bude dôslednejšie zaoberať písomnosťami vydanými v stavebnom konaní. Žiadal potvrdenie správnosti stavebného povolenia, a zároveň do administratívneho spisu doplnil chýbajúce doručenky. 18. Stavebníci K. T. a manželka B.. P. T., bytom H. U. č. XXX, ako ďalší účastníci konania, vo svojom vyjadrení k žalobe uviedli, že so žalobou nesúhlasia, postupovali v súlade so zákonom a žalobu preto žiadali zamietnuť. 19. Žalobca k vyjadreniu žalovaného a ďalších účastníkov konania - stavebníkov uviedol, že tieto nereagujú na vytýkané hrubé porušenie procesných ustanovení pri vydávaní stavebného povolenia. 20. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených zákonom č. 162/2015 Z. z. domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. - Správny súdny poriadok, ďalej v texte „SSP“). 21. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). 22. Podľa § 491 ods. 1 SSP; ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 23. Podľa § 491 ods. 2 SSP; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 24. V danom prípade bolo konanie začaté podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. podaním žaloby na súde dňa 16.06.2016, t.j. predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 162/2015 Z. z.. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia ďalej postupuje podľa zákona č. 162/2015 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a nahradil Občiansky súdny poriadok, a to v zmysle prechodných ustanovení § 491 ods. 1, 2 SSP s tým, že právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona ostávajú zachované a nebude uplatňovať ustanovenia SSP, ak by boli v neprospech žalobcu. 25. Správny súd považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že v tomto súdnom konaní žalobca v žalobe neoznačil ďalších účastníkov konania podľa § 32 ods. 3 SSP, preto správny súd uznesením č.k. 23S/75/2016 - 18 zo dňa 03.08.2016 pribral týchto ďalších účastníkov do konania postupom podľa § 33 SSP. Pribratí ďalší účastníci konania, s výnimkou stavebníkov K. T. a Bc. P. T., bytom H. U. č. XXX, sa svojho účastníctva v súdnom konaní pred správnym súdom účinne vzdali, postupom podľa § 32 ods. 4 SSP (výslovným prehlásením uskutočneným písomne s osvedčením pravosti podpisu alebo ústne do zápisnice na pojednávaní). 26. Na prejednanie veci súd nariadil v súlade s § 107 ods. 1 písm. d) SSP pojednávanie na deň 12.10.2016. 27. Na pojednávaní žalobca uviedol, že na žalobe trvá a odkázal na žalobné dôvody v nej uvedené. Zdôraznil zmätočnosť administratívneho konania a za najzávažnejší nedostatok preskúmavaného rozhodnutia označil zaujatosť zamestnanca žalovaného, ktorý sa podieľal na jeho vydaní. Aj keď zákon výslovne túto situáciu nerieši, žalovaný mal postupovať analogicky tak, že mal požiadať o prenesenie, resp. určenie stavebného úradu nadriadeným orgánom. K postupu žalovaného v prípade zrušenia preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že akceptuje stav, že stavebníci majú súhlasné stanovisko obce k stavbe v zmysle § 57 ods. 2 Stavebného zákona, ktoré bolo v tomto prípade postačujúce. Vzhľadom na medzeru v zákone nemožno vylúčiť z rozhodovania starostku obce. 28. Za žalovaného sa na pojednávaní vyjadrila starostka obce, ktorá bola zároveň stavebníčkou. Uviedla, že uznáva procesné pochybenia v administratívnom konaní, avšak má za to, že ako stavebníčka neporušila žiadny zákon. V čase podania prvej žiadosti v roku 2012 činnosť staveného úradu zabezpečoval pán U.. Keď v tom čase požiadali s manželom ako stavebníci D.. V. o vypracovanie projektovej dokumentácie, nebol vtedy zamestnancom obce. Zamestnancom obce, zabezpečujúcim činnosť stavebného úradu, sa stal až v roku 2013, teda neskôr, ako vypracoval projektovú dokumentáciu stavby. Išlo o jednoduchú stavbu (80 m2), ktorou nebolo zasiahnuté do práv iných osôb. Pri postupe sa riadili usmernením D.. V., ktorý ako odborne skúsenejší uviedol, že ohlásenie stavby nestačí a je potrebné stavebné povolenie. Žalobu žiadala zamietnuť. 29. Ďalší účastník konania K. T., bytom H. U. č. XXX uviedol, že sa pripája k vyjadreniu manželky, písomnosti mala na starosti manželka, on zabezpečoval len realizáciu stavby. 30. Podľa § 32 ods. 1 Stavebného zákona; umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a) rozhodnutie o umiestnenie stavby, b) rozhodnutie o využití územia, c) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d) rozhodnutie o stavebnej uzávere. 31. Podľa § 39a ods. 4 Stavebného zákona; stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. 32. Podľa § 54 Stavebného zákona; stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. 33. Podľa § 55 ods. 1 Stavebného zákona; stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. 34. Podľa § 55 ods. 2 Stavebného zákona; ohlásenie stavebnému úradu postačí a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí, b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie; c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti; d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou, e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby, f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4,5 m, g) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavieb elektronických komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby. 35. Podľa § 57 ods. 1 Stavebného zákona; stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. 36. Podľa § 57 ods. 2 Stavebného zákona; stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. 37. Podľa § 59 ods. 1 Stavebného zákona; účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. 38. Podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona; stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. 39. Podľa § 61 ods. 2 Stavebného zákona; od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. 40. Podľa § 61 ods. 3 Stavebného zákona; stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne. 41. Podľa § 69 ods. 1 Stavebného zákona; stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sa oznámi rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenie o ústnom pojednávaní; tieto rozhodnutia týkajúce sa jednoduchých a drobných stavieb sa oznámia aj orgánom štátnej správy, ktoré si vyhradili posúdenie dokumentácie. 42. Podľa § 117 ods. 1 Stavebného zákona; stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. 43. Podľa § 117 ods. 3 Stavebného zákona; zamestnanec obce, ktorý zabezpečuje činnosť stavebného úradu, musí spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad. Získanie osobitného kvalifikačného predpokladu sa overuje skúškou. Obsah a rozsah odbornej prípravy a postup pri overovaní a osvedčovaní osobitného kvalifikačného predpokladu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. 44. Podľa § 140 Stavebného zákona; ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 45. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku; správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 46. Podľa § 9 ods. 1 Správneho poriadku; zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. 47. Podľa § 10 Správneho poriadku; účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie. 48. Podľa § 11 ods. 1 Správneho poriadku; len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu. 49. Podľa § 11 ods. 2 Správneho poriadku; predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. 50. Podľa § 12 ods. 1 Správneho poriadku; o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania. 51. Podľa § 12 ods. 2 Správneho poriadku; proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania nemožno podať samostatné odvolanie. 52. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného a po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k takému porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol. 53. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 54. Konanie pred správnym súdom začína výlučne na základe návrhu - správnej žaloby, je teda ovládané dispozičným princípom (§5 ods. 5 SSP). 55. Subjektom oprávneným podať správnu žalobu je v prvom rade fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa domáha ochrany svojich subjektívnych práv a právom chránených záujmov, do ktorých malo byť zasiahnuté orgánom verejnej správy. Toto oprávnenie na podanie správnej žaloby má svoj základ v Ústave Slovenskej republiky v článku 46 ods. 2 a následne v § 2 ods. 2 SSP (Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde). 56. Ďalším subjektom oprávneným na podanie správnej žaloby (konkrétne len správnej žaloby podľa § 6 ods. 2 písm. a) až e) SSP) je prokurátor, pričom jeho oprávnenie je odvodené z § 149 Ústavy Slovenskej republiky, § 3 ods. 1 a 2 a ďalších zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a z § 45 SSP (v tomto ustanovení sú definované aj podmienky, za ktorých môže prokurátor správnu žalobu podať). 57. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o prokuratúre; prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. 58. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o prokuratúre; prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. 59. Jedným z opatrení, ktorými prokuratúra plní zákonom určené poslanie, teda jedným z právnych prostriedkov, ktorými prokurátor vykonáva dozor, je podávanie správnych žalôb. 60. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že fyzická alebo právnická osoba podáva správnu žalobu s cieľom dosiahnuť ochranu svojich subjektívnych práv a právom chránených záujmov, nakoľko podľa jej tvrdenia bol do nich vykonaný zásah orgánom verejnej správy. Oproti tomu správna žaloba prokurátora sleduje plnenie úloh prokuratúry, teda chráni objektívne právo, a to často v prípadoch, keď samotný účastník konania sa necíti ukrátený na svojich právach, a preto správnu žalobu sám nepodal. Pri podaní správnej žaloby prokurátor sleduje ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 61. V posudzovanom prípade žalobca - Okresná prokuratúra Žiar nad Hornom namieta zákonnosť rozhodnutia žalovaného a administratívneho konania, ktoré mu predchádzalo, v troch rovinách: - zmätočnosť administratívneho konania, - absencia doručeniek preukazujúcich doručenie oznámenia o spojení územného a stavebného konania, ako aj preskúmavaného rozhodnutia, dotknutým štátnym orgánom a účastníkom konania (v žalobe konkrétne špecifikované) - zaujatosť zamestnanca žalovaného, ktorý sa podieľal na administratívnom konaní a na vydávaní preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, pre jeho pomer k veci. 62. Pokiaľ ide o druhú žalobnú námietku, týkajúcu sa absenciu doručeniek v administratívnom spise, táto nie je dôvodná, nakoľko tieto boli žalovaným do administratívneho spisu doplnené. 63. K prvej a tretej žalobnej námietke správny súd uvádza: Je nepochybné, že v administratívnom spise sa nachádzajú rôzne podania, ako aj tomu zodpovedajúce procesné úkony žalovaného, ktoré sa týkajú tých istých stavieb, ktorých sa týka aj preskúmavané rozhodnutie, a celé administratívne konanie, výsledkom ktorého je preskúmavané rozhodnutie, nesie znak zmätočnosti. Nepochybná je aj skutočnosť, že zamestnancom žalovaného (ako osoba s osobitným kvalifikačným predpokladom, ktorá zabezpečovala činnosť stavebného úradu, ako preneseného výkonu štátnej správy podľa § 117 ods. 1,3 Stavebného zákona) bol v čase vedenia administratívneho konania a rozhodnutia (udeleného stavebného povolenia) D.. F. V., ktorý bol zároveň projektantom dotknutých stavieb a vykonával aj stavebný dozor. 64. V územnom a stavebnom konaní sa v zmysle § 140 Stavebného zákona použije Zákon o správnom konaní, pokiaľ Stavebný zákon nemá vlastnú právnu úpravu niektorých procesných inštitútov. Zaujatosť zamestnanca orgánu verejnej správy - stavebného úradu v územnom a stavebnom konaní, nie je predmetom právnej úpravy v Stavebnom zákone, preto je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Správneho poriadku. 65. V posudzovanom prípade je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie, vydané v administratívnom konaní (v spojenom územnom a stavebnom konaní), pričom žiaden z účastníkov tohto konania a ani žiaden z dotknutých štátnych orgánov, neuplatnil žiadne námietky ani voči samotnej stavbe, ktorá bola preskúmavaným rozhodnutím povolená, ani voči priebehu administratívneho konania a ani voči konečnému rozhodnutiu, ktoré bolo jeho výsledkom. 66. V administratívnom konaní, ktorého výsledkom je preskúmavané rozhodnutie, síce nebol formálne dodržaný zákonom stanovený postup, ale stavba, povolená preskúmavaným rozhodnutím, bola postavená a nikomu nezasahuje do subjektívnych práv a právom chránených záujmov, o čom svedčí aj skutočnosť, že vlastníci dotknutých a susedných nehnuteľností sa vzdali svojej pozície ďalšieho účastníka konania v tomto súdnom konaní. Teda ani počas administratívneho konania a ani v súčasnosti nie je namietané, že by samotná stavba zasahovala so subjektívnych práv a právom chránených záujmov alebo, že by bola v rozpore s verejným záujmom. 67. Žalobca v žalobe len poukázal na to, že administratívne konanie bolo vedené zmätočne a že zamestnanec žalovaného fakticky mohol ovplyvniť postup a výsledok rozhodnutia. Uvedeným postupom malo dôjsť k porušeniu práv a právom chránených záujmov, ktoré v zmysle § 3 ods. 1 Zákona o prokuratúre patrí do pôsobnosti prokuratúry. Žalobca bližšie nekonkretizoval, aké konkrétne práva a právom chránené záujmy boli porušené, resp. do ochrany akého verejného záujmu bolo zasiahnuté. Verejný záujem je všeobecný pojem a v konkrétnej veci musí byť výslovne formulovaný, vo vzťahu ku konkrétnej posudzovanej záležitosti. 68. Občiansky súdny poriadok, ktorý upravoval konanie pred správnym súdom do 01.07.2016, v § 249 ods. 3 ustanovoval, že prokurátor pri podaní správnej žaloby dbá na to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. V SSP takéto ustanovenie absentuje, preto kritériom vyhodnotenia dôvodnosti správnych žalôb, podaných prokurátormi, je naplnenie ochrany zákonnosti a verejného záujmu, pri rešpektovaní ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov administratívneho konania (Základné princípy konania pred správnym súdom - § 5 SSP). 69. Podľa § 25 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. 70. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 71. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 72. Prokurátor dbá na dodržiavanie zákonnosti vo verejnom záujme, teda aj na ochranu verejného záujmu. Medzi uvedenými dvoma kategóriami by pri ich kolízii mal byť zachovaný pomer proporcionality. Podľa názoru správneho súdu nemožno trvať len na dodržaní prísne formálneho zákonného postupu bez toho, aby to bolo zdôvodnené naplnením ochrany konkrétneho verejného záujmu, teda bez toho, aby záujem na zachovaní zákonnosti bol zhmotnený do konkrétneho obsahu. Navyše, je potrebné dbať na rešpektovanie ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania, zárukou čoho je aj princíp právnej istoty ako jeden zo základných princípov právneho štátu. 73. V prejednávanej veci došlo podaním správnej žaloby ku kolízii dvoch princípov právneho štátu, a to princípu zákonnosti (legality) a princípu právnej istoty. Správny súd v tejto súvislosti odkazuje aj na závery obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžp 19/2012 zo dňa 30. januára 2013 a v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 21/08, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal. Aj keď obidve rozhodnutia sa týkali odlišných skutkových okolností, ako tomu bolo v tejto prejednávanej veci, ich záver o tom, že „princíp zákonnosti nemá v porovnaní s ostatnými princípmi materiálneho právneho štátu, medzi ktorý nepochybne princíp právnej istoty patrí, zaručený primát, a preto treba každý prerokovaný prípad posudzovať s prihliadnutím na všetky konkrétnosti daného prípadu (jeho osobitosti)“, je možné aplikovať aj v posudzovanom prípade. Tam, kde nastane kolízia princípu ústavnosti a zákonnosti a princípu právnej istoty (ktoré sú v zásade dva rovnocenné princípy, vyžadujúce si rovnakú mieru ochrany), je na mieste spravidla uprednostniť princíp právnej istoty, čím sa okrem iného zabezpečuje ochrana legálne, resp. v dobrej viere nadobudnutých práv. 74. V prejednávanej veci žalobca podanie správnej žaloby zdôvodňuje nedodržaním zákonnom stanoveného postupu, pričom účastníci administratívneho konania zásah do ich subjektívnych práv a právom chránených záujmov nenamietajú. Aj keď to žalobca v správnej žalobe výslovne neuviedol, vychádzajúc z jeho poslania, je zrejmé, že správnu žalobu podal v záujme naplnenia zásady zákonnosti, za účelom zachovania zákonnom stanoveného procesného postupu v administratívnom konaní. 75. Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná. Aj v zmysle vyššie uvedených záverov je v prejednávanej veci dôvodné poskytnúť ochranu dlhšiu dobu trvajúcemu a účastníkmi administratívneho konania rešpektovanému faktickému stavu (ochrana práv nadobudnutých v dobrej viere), pred prísnym trvaním na formálne dodržanom zákonnom postupe. 76. Navyše, považuje správny súd za potrebné poukázať na vyjadrenie žalobcu na pojednávaní, kde uviedol, že pre stavbu postačovalo ohlásenie stavby podľa § 57 ods. 2 Stavebného poriadku, nenavrhoval teda ani formálne zopakovanie administratívneho procesu a teda ani nedôvodil tým, že by samotná stavba zasahovala, či už do subjektívnych práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb alebo, že by zasahovala do verejného záujmu. 77. Nemôže byť na ťarchu účastníkov administratívneho konania, ak nevyužili realizáciu stavby na základe jej ohlásenia, ako menej formálneho inštitútu stavebného konania a pristúpili k územnému a stavebnému konaniu. 78. Pokiaľ žalobca poukázal v správnej žalobe na zmätočný postup žalovaného pri vybavovaní jeho protestu a na odôvodnenie rozhodnutia, ktorým nebolo jeho protestu vyhovené, správny súd uvádza, že tieto nie sú predmetom súdneho prieskumu, a preto sa nimi vo svojom rozhodnutí nezaoberá. 79. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 170 písm. c) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. 80. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods.1 SSP a § 439 ods. 1 SSP , § 439 ods. 3 a contrario SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 SSP) v lehote 1 mesiac od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP), v štyroch vyhotoveniach. Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1,2 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.