Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/76/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200643 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200643.3 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu STAVIVÁ - Garaj, s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta č. 31, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 31 592 872, zast. JUDr. Jozef Polák, advokát, so sídlom Radlinského 1718, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102931832/2016 zo dňa 13. apríla 2016, takto r o z h o d o l : I. Súd návrh na prerušenie konania zamieta. II. Súd žalobu žalobcu zamieta. III. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Banská Bystrica, ako prvostupňový orgán verejnej správy, rozhodnutím č. 21458399/2015 zo dňa 14.12.2015 podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 zák. č. 563/2009 Z. z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 696,50 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) zák. č. 563/2009 Z. z., pretože žalobca uviedol v daňovom priznaní dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012 nižšiu daň, ako daň, ktorú mal uviesť. Rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 155 ods. 1 písm. f) bod 1, § 155 ods. 6, § 155 ods. 4 Daňového poriadku. Pri výpočte pokuty zohľadňoval základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky platnej v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní (ku dňu 22.09.2014, kedy bolo doručené rozhodnutie správcu dane), keď predstavovala 0,05 %. Keďže trojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB nedosiahol 10 %, pokutu uložil vo výške rovnajúcej sa 10 % zo sumy 6.965,76 eur, po zaokrúhlení v zmysle § 161 Daňového poriadku vypočítal pokutu vo výške 696,50 eur. 2. Proti rozhodnutiu správcu dane o uložení pokuty žalobca podal odvolanie, v ktorom namietal predčasnosť vydania rozhodnutia o pokute vzhľadom na to, že žalobca podal na Krajskom súde v Banskej Bystrici správnu žalobu, ktorou sa domáha zrušenia rozhodnutí daňových orgánov o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012 v sume 6.965,76 eur, zároveň namietol aj výšku vyrubenej pokuty a oprávnenie Daňového úradu v Banskej Bystrici vyrubiť sankciu. 3. Na základe podaného odvolania žalobcu rozhodoval druhostupňový orgán verejnej správy - Finančné riaditeľstvo SR (žalovaný), ktorý rozhodnutím č. 102931832/2016 zo dňa 13.04.2016 potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o uložení pokuty. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že sa v odvolacom konaní v plnom rozsahu stotožnil s uložením pokuty vo výške 696,50 eur. Odvolacie námietky nepovažoval za dôvodné. Zopakoval skutkový stav veci a poukázal na ust. § 154 ods. 1 písm. e), § 155 ods. 1 písm. f) bod 1, § 155 ods. 4, § 155 ods. 6 a § 161 Daňového poriadku, ktoré boli aplikované pri rozhodovaní vo veci. 4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102931832/2016 zo dňa 13.04.2016. Žalobou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Banská Bystrica č. 21458399/2015 zo dňa 14.12.2015 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné a bol ním dotknutý na svojich právach, pričom nezákonnosť napadnutého rozhodnutia je daná, tak v rovine porušenia procesných predpisov, ako aj nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu je v rozpore so skutkovým stavom a obsahom spisov. 5. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného o potvrdení rozhodnutia o uložení pokuty bolo vydané v čase, kedy nebolo právoplatne rozhodnuté o primárnej otázke majúcej vplyv na pertraktované konanie. 6. Namietal, že rozhodnutie o vyrubení pokuty bolo vydané predčasne, pretože žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. 1100301/1/515974/2014/5014 zo dňa 24.11.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica o vyrubení rozdielu dane na Krajskom súde v Banskej Bystrici správnu žalobu, ktorou sa domáha zrušenia týchto rozhodnutí, o ktorej sa na Krajskom súde v Banskej Bystrici vedie konanie pod sp. zn. 23S/37/2015, ktoré nie je právoplatne skončené. 7. Podľa žalobcu malo byť konanie o uložení pokuty prerušené do právoplatného skončenia konaného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 23S/37/2015, pretože tam sa rieši správnosť a zákonnosť postupu daňových orgánov pri vydaní rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, pričom tieto rozhodnutia tvoria podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia o uložení pokuty. 8. Žalobca zároveň namietol aj výšku vyrubenej pokuty a oprávnenie Daňového úradu v Banskej Bystrici vyrubiť sankciu. 9. Žalobca podotkol, že pokiaľ by sa aj v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 23S/37/2015 preukázalo, že daňový subjekt nesprávne vykázal daňovú povinnosť, tak takéto konanie nebolo zavinené a k uvedeniu nižšej dane v daňovom priznaní došlo len, a výlučne z dôvodu nesprávnej interpretácie právneho predpisu. Tvrdil, že žalobca neporušil žiadne z ustanovení Daňového poriadku, ani zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. 10. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť. Zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Ku skutočnosti, že v súčasnosti prebieha na Najvyššom súde SR odvolacie konanie proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/37/2015-56 zo dňa 29.04.2015, nezakladá dôvod na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 21458399/2015 zo dňa 14.12.2015. Poukázal na to, že medzičasom vo veci už rozhodol aj Najvyšší súd SR, ktorý rozsudkom sp. zn. 4Sžf/54/2015 zo dňa 03.05.2016 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil. 11. Žalobca v replike k stanovisku žalovaného k žalobe oznámil súdu, že podal na Ústavnom súde SR ústavnú sťažnosť proti porušovateľom základného práva žalobcu, a to proti Najvyššiemu súdu SR v súvislosti s vydaním rozsudku pod sp. zn. 4 Sžf/54/2015 zo dňa 03.05.2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/37/2015-56 zo dňa 29.05.2016 a proti porušovateľovi Krajskému súdu v Banskej Bystrici v súvislosti s vydaním tohto rozsudku, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/515974/2014/5014 zo dňa 24.11.2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica o vyrubení rozdielu dane žalobcovi v sume 6.965,76 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012. 12. Žalobca v replike nesúhlasil s názorom žalovaného, že prebiehajúce súdne konanie, v ktorom sa preskúmava zákonnosť rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane nezakladá dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím o uložení pokuty. Zotrvával na podanej žalobe, ako aj na právnej argumentácii ohľadom nesprávnosti vydaných rozhodnutí o pokute. Namietal formalistický výklad zákonných ustanovení a formalistické posúdenie nákladov, ktoré si žalobca zaradil v rámci chodu svojej činnosti na stranu daňových výdavkov s tým, že došlo zo strany žalovaného pri vydaní rozhodnutia k porušeniu jednej zo základných zásad daňového konania, a to zásady, že správny orgán pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Poukázal na to, že je nespochybniteľné, že v daňovom konaní bol žalobca aktívny a spolupracoval so správcom dane. Namietol nesprávny postup spočívajúci v tom, že ak žalovaný nepovažoval argumentáciu žalobcu za dostatočne podloženú, bolo povinnosťou daňových orgánov, vyzvať ho na doplnenie alebo preukázanie sporných skutočností, prípadne si daňové orgány mali zaobstarať dôkazy, ktoré by bez pochybností preukázali, alebo vyvrátili argumentáciu žalobcu, a to aj napríklad znaleckým dokazovaním, pričom poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v tomto smere. 13. Podľa žalobcu je zrejmé, že jediným účelom vykonania kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012 u žalobcu bolo „dodatočné zdanenie“ jedného z mála daňových subjektov v oblasti stavebníctva, ktorý pravidelne vykazuje zisk a zo zisku odvádza daň v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný sa neuspokojil s vydaním rozhodnutí o dovyrubení dane a s odvolaním sa na závery „právoplatných rozhodnutí“, ktoré boli vydané vo vyrubovacom konaní, uložil žalobcovi pokutu za údajný správny delikt. Uviedol, že zmyslom a účelom právnej úpravy ukladania pokút za správne delikty podľa ust. § 154 a nasl. Daňového poriadku by nemalo byť sankcionovanie daňového subjektu za účelovo „vyfabrikované“, údajné porušenie právnych prepisov, ktoré správca dane vyvodzuje iba zo skutočnosti, že má iný názor na aplikáciu niektorých ustanovení daňových predpisov, ako daňový subjekt a jeho nezávislý audítor, ale jej účelom by malo byť zamedziť daňovým únikom pri flagrantnom a bez akýchkoľvek pochybností porušení daňových predpisov. 14. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených zákonom č. 162/2015 Z. z. domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. - Správny súdny poriadok, ďalej v texte SSP). 15. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). 16. Podľa § 491 ods. 1 SSP; ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 17. Podľa § 491 ods. 2 SSP; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 18. V danom prípade bolo konanie začaté podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. podaním žaloby na súde dňa 20.06.2016, t. j. predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 162/2015 Z. z., preto súd pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia ďalej postupoval podľa zák. č. 162/2015 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a nahradil Občiansky súdny poriadok, t. j. konanie sa dokončí podľa SSP s tým, že správny súd v konaní nebude aplikovať tie ustanovenia SSP, pokiaľ by boli v neprospech žalobcu. 19. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa ustanovenia § 107 ods. 1 písm. a) SSP na 09.11.2016. 20. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. 21. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej správnej žalobe v celom rozsahu a na dôvodoch v nej uvedených. Poukázal na to, že žalobca je daňovým subjektom, ktorý si ctí daňové predpisy, ktoré aj dodržiava, a v podstate aj v danom prípade nebola uvedená suma taká, k akej dospel Daňový úrad daňovou kontrolou len v dôsledku iného výkladu zákona, keď sa posudzovalo, ktoré výdavkové položky sa majú zohľadniť do nákladov. Má za to, že ide o formalistické rozhodnutie, unáhlené rozhodnutie správcu dane. Nebolo zohľadnené, že v danom prípade nešlo ani o nedbanlivostné konanie na strane žalobcu. Aj keď výška pokuty nie je taká, ktorá by mala nejako ohroziť podnikateľskú činnosť žalobcu, zastával názor, že daňové orgány nepostupujú správne, ak takto formalisticky ukladajú za daných okolností pokuty. Navrhuje, aby súd prerušil konanie, alebo odročil pojednávanie s tým, aby sa vyčkalo do rozhodnutia Ústavného súdu SR o podanej sťažnosti. Konateľ žalobcu poukázal na to, že žalobca spolupracoval, bol súčinný pri výkone daňovej kontroly tejto predmetnej, ale aj pri všetkých predchádzajúcich, rovnako aj pri rôznych kontrolách a inšpekciách vykonávaných zo strany iných štátnych orgánov, ktorých je pomerne veľa. Vždy sa kvalifikovane vyjadrovali prostredníctvom ekonómky - účtovníčky. Spoločnosť žalobcu v súčasnosti zamestnáva okolo 200 zamestnancov. Vždy platili dane, ale plnili aj iné povinnosti, ďalšie odvody voči všetkým štátnym orgánom. V podstate, v dotknutej daňovej kontrole sa nenašli žiadne účelovo zaúčtované doklady, žiadne pochybenia vo vedení účtovníctva. Rozdiel zistený kontrolou bol len v dôsledku inak interpretovaného zákona, teda všetko to záviselo od výkladu, k akému sa uchýlili daňové orgány. Nie je spokojný s kontrolórkami, s tým, že sa nemohol k veci vyjadriť, namietať záver pri výkone daňovej kontroly. 22. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako príslušný správny súd, preskúmal na základe podanej žaloby rozhodnutie žalovaného a postup žalovaného v správnom konaní a po preskúmaní veci dospel k záveru že žaloba nie je dôvodná, preto súd žalobu žalobcu zamietol podľa § 190 SSP. 23. Správny súd sa oboznámil s pripojeným administratívnym spisom, pričom zistil, že skutkový stav zistený a popísaný žalovaným v napadnutom rozhodnutí ako aj v rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy plne korešponduje zisteniam v správnom konaní, obsahu administratívneho spisu. 24. Z administratívneho spisu mal súd preukázané, že Daňový úrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 9601401/5/3527653/2014/Lk zo dňa 18.07.2014. Na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie č. 9601401/5/4201006/2014/Lk zo dňa 11.09.2014, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) vyrubil rozdiel dane v sume 6.965,76 eur. Žalobca podal proti rozhodnutiu správcu dane odvolanie. Žalovaný dňa 24.11.2014 vydal rozhodnutie č. 1100301/1/515974/2014/5014, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie správcu dane. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 09.12.2014, kedy nadobudli právoplatnosť rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Rozhodnutím správcu dane bola určená splatnosť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti a uložená povinnosť zaplatiť vyrubený rozdiel dane na účet Daňového úradu v Banskej Bystrici. Žalobca vyrubený rozdiel dane v sume 6.965,76 eur zaplatil dňa 29.12.2014. 25. Proti rozhodnutiu žalovaného č. 1100301/1/515974/2014/5014 zo dňa 24.11.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica o vyrubení rozdielu dane na Krajskom súde v Banskej Bystrici podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia týchto rozhodnutí, o ktorej sa na Krajskom súde v Banskej Bystrici viedlo konanie pod sp. zn. 23S/37/2015. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/37/2015-56 zo dňa 29.04.2015 bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sžf/54/2015 zo dňa 03.05.2016. Vec je právoplatne skončená ku dňu 21.06.2016. 26. Vo vyššie uvedenej veci nebol povolený odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/515974/2014/5014 zo dňa 24.11.2014, v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica o vyrubení rozdielu dane a na právoplatnosti týchto rozhodnutí nič nemení ani skutočnosť, že žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 24.11.2014 na súde žalobu. Podanie žaloby nemá suspenzívny účinok, neprelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Právne vzťahy vybavené inštitútom právoplatnosti získavajú vynútiteľnosť, vykonateľnosť a ich spochybnenie sa môže urobiť len osobitným kvalifikovaným spôsobom - použitím mimoriadnych opravných prostriedkov. Správna žaloba nie je opravným prostriedkom, a to ani mimoriadnym. Je kasačným nástrojom súdnej kontroly zákonnosti správnych aktov (porovnaj Uznesenie Vrchného súdu v Prahe č.k. 6 A 101//94-14 zo dňa 21.09.1994). Práve inštitút odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia žalobou v zmysle ustanovenia § 250c O.s.p. mohol výnimočne prelomiť právne účinky právoplatnosti pred vlastným rozhodnutím vo veci samej (v súčasnosti priznaný odkladný účinok správnej žaloby v zmysle § 185 SSP). 27. Podľa § 154 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok); správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť. 28. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku; správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania dodatočného daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f). 29. Podľa § 155 ods. 4 Daňového poriadku; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa ods. 1 písm. f) nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10 % zo sumy podľa ods. 1 písm. f). 30. V danom prípade správca dane zistil rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2012 vo výške 6.695,76 Eur a v súvislosti s takto vzniknutým deliktom bola správne uložená pokuta vo výške 10 %, t. j. v sume 696,50 Eur (§ 155 ods. 4 Daňového poriadku, po zaokrúhlení v zmysle § 161 Daňového poriadku). 31. Podľa § 155 ods. 12 Daňového poriadku, ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo podľa nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa ods. 1 písm. f); novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. 32. Uvedené ustanovenie zákona by bolo použiteľné aj na prípad, ak by Najvyšší súd SR zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/37/2015-56 zo dňa 29.04.2015 a že by daňovému subjektu - žalobcovi nebol vyrubený rozdiel dane, alebo by rozdiel dane bol vyrubený v inej výške, než to bolo uvedené v rozhodnutí správcu dane zo dňa 11.09.2014, keď bol vyrubený rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2012 vo výške 6.695,76 Eur. 33. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca uviedol v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012 nižšiu daň, ako mal uviesť, čím sa dopustil správneho deliktu podľa ust. § 154 ods. 1 písm. e) zák. č. 563/2009 Z. z. Zákonným dôsledkom zistenia správneho deliktu je uloženie pokuty, pričom z ust. § 155 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že správca dane pokutu uloží, čo znamená, že nie je na jeho vôli, či tak urobí, ale musí tak urobiť. Preto nebolo možné prihliadnuť na argumentáciu žalobcu ohľadom účelovosti ukladania pokút v prípade, ak daňový subjekt sa nedopustil správneho deliktu úmyselne, resp., že k zisteniu rozdielu dane došlo len v dôsledku rozdielneho výkladu pri aplikácii zákona. Predpokladom uloženia pokuty ako sankcie za správny delikt v zmysle ust. § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku je zistenie sumy, o ktorú správca dane rozhodnutím vo vyrubovacom konaní zvýšil daňovému subjektu daň uvedenú v daňovom priznaní, t. j. sumy, o ktorú daňový subjekt uviedol v daňovom priznaní nižšiu daň ako daň, ktorú mal uviesť. Táto daň bola u žalobcu zistená na základe daňovej kontroly, po skončení ktorej nasledovalo vyrubovacie konanie. Výpočet sumy pokuty za správny delikt a jej výška sú s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia závislé od sumy zistenej daňovej povinnosti. 34. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav dostatočne tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť o uložení pokuty žalobcovi za správny delikt. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zákonu a je v súlade s príslušnými vyššie citovanými ustanoveniami Daňového poriadku. 35. Súd považuje žalobnú námietku o predčasnosti vydania žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím za neopodstatnenú. S poukazom na citované ust. § 155 ods. 2 Daňového poriadku je možné v prípade upravenia sumy rozdielu dane novým rozhodnutím, upraviť, alebo aj zrušiť z úradnej moci pokutu uloženú podľa § 155 ods. 1 písm. f) s tým, že novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zruší. 36. Z tohto dôvodu, súd nepovažuje za relevantné pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia ani podanie ústavnej sťažnosti, ktorou žalobca, ako sťažovateľ, namieta porušenie práv žalobcu v súvislosti s vydaným rozhodnutím súdu, ktorým bola zamietnutá jeho žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov, ktorým bola ustálená suma dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012 a vyrubený zistený rozdiel tejto dane. Aj v prípade pozitívneho, priaznivého rozhodnutia Ústavného súdu SR v prospech žalobcu, táto skutočnosť nemá význam pre konštatovanie vecnej správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom správny súd pri rozhodovaní vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy v zmysle ust. § 119 SSP. 37. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, nakoľko prebiehajúce konanie pred Ústavným súdom SR nie je prekážkou pre pokračovanie v tomto konaní. Súd nezistil žiadny z dôvodov obligatórneho prerušenia konania (§ 100 ods. 1 SSP), ani fakultatívneho prerušenia konania (§ 100 ods. 2 SSP). 38. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc či v konaní nie sú vady uvedené v § 195 písm. a) až e) SSP. Súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom žaloby, nezistil. Naopak, má jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, pretože v zmysle ustanovenia § 155 ods. 11 písm. b) Zákona č. 563/2009 Z. z. pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu dane, ak sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e) až h), takže lehota bola dodržaná. Súd nezistil porušenie žiadnych zásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané zásady ukladania trestov. 39. Základné princípy vzťahujúce sa na správne trestanie možno vyvodiť zo všeobecných ústavných požiadaviek na uplatňovanie verejnej moci, zo všeobecných princípov demokratického a právneho štátu, ako aj z požiadaviek obsiahnutých v medzinárodných zmluvách. Jedným zo základných nezáväzných dokumentov Rady Európy je Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R(91)1 členským štátom o správnych sankciách. V odporúčaní sa vymedzujú zásady, ktoré predstavujú základný štandard ochrany subjektov v rámci správneho trestania. Odporúčanie ustanovuje nasledovné zásady: 1. zásadu zákonnosti, 2. zásadu zákazu retroaktivity, 3. zásadu ne bis in idem, 4. zásadu konania o správnom delikte v primeranej lehote, 5. zásadu ukončenia správneho konania o delikte rozhodnutím, 6. špeciálne zásady ako právo osoby byť informovaná o obvinení voči nej, právo byť vypočutá, právo na odôvodnenie rozhodnutia, právo na obhajobu a pod., 7. zásadu, že dôkazné bremeno nesie správny orgán a zásadu preskúmateľnosti rozhodnutia, ktorým sa ukladá sankcia nezávislým súdom. Zásada zákonnosti je vo všeobecnosti vyjadrená v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. V rámci zásady zákonnosti sa dodržiava princíp nullum crimen sine lege a nulla poena sine lege, t. j. nie je správneho deliktu a správneho postihu bez toho, aby to zákon výslovne stanovil. V zmysle odporúčania sa tiež uplatňuje požiadavka na určité, jasné a presné formulovanie a znenie skutkových podstát správnych deliktov, a k tomu prislúchajúci výpočet sankcií, ktoré možno uložiť za jednotlivé správne delikty. 40. V danom prípade právna úprava obsiahnutá v ust. § 154 ods. 1 písm. e) (vymedzenie skutkovej podstaty správneho deliktu), § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 a § 155 ods. 4 (určenie druhu a výšky sankcie) Daňového poriadku plne zodpovedá vyššie uvedeným zásadám. Správny súd v konaní daňových orgánov nezistil porušenie žiadnych z vyššie uvedených zásad. 41. V slovenskej právnej úprave je zakotvená objektívna zodpovednosť právnických osôb pri spáchaní správneho deliktu. Pre samotný vznik zodpovednosti je preto zavinenie právnickej osoby, ako páchateľa deliktu, právne irelevantné. 42. Správny súd nemal možnosť použiť sankčnú moderáciu v zmysle ustanovenia § 198 SSP, keďže neboli splnené zákonné predpoklady pre zmenu rozhodnutia o druhu a výške sankcie a ani pre zmenu rozhodnutia v rozsahu nahradenia uloženej sankcie upustením od potrestania (ods. 1). Správny súd môže totiž rozhodnúť v rámci sankčnej moderácie len v rámci takých limitov, ako mohol rozhodnúť orgán verejnej správy podľa osobitného predpisu (§ 198 ods. 2 SSP). 43. Vzhľadom na to, že správny súd po preskúmaní veci a postupu orgánov verejnej správy v rámci žaloby dospel k záveru, že zo strany žalovaného, ani správcu dane nedošlo k porušeniu zákona, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 44. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní neúspešný. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 167 ods. 1 a contrario SSP. 45. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Kasačnú sťažnosť treba predložiť v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.