Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 28Sp/15/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200648 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200648.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa I. C., nar. XX. D. XXXX, D. č. XXX, XXX XX D. - Y. proti odporcovi správnemu orgánu Centru právnej pomoci Bratislava, so sídlom Nám. Slobody 12, 810 05 Bratislava, Kancelária Žilina, Národná 34, 011 00 Žilina o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu Centra právnej pomoci, Kancelária Žilina, sp. zn. 4023/2016-KaZA zo dňa 3. mája 2016 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporcu Centra právnej pomoci, Kancelária Žilina sp. zn. 4023/2016-KaZA zo dňa 3. mája 2016 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Odporca napadnutým rozhodnutím nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom zisťovaní majetkových pomerov navrhovateľa zistil, že príjem navrhovateľa a jeho manželky presahuje ustanovenú hornú hranicu materiálnej núdze. Čistý započítateľný príjem navrhovateľa a jeho manželky ako spoločne posudzovanej osoby v posudzovanom období september 2015 až marec 2016 predstavoval starobný dôchodok žiadateľa a starobný dôchodok jeho manželky v septembri 2015 až decembri 2015 v celkovej sume 818,20 Eur mesačne a v januári 2016 až marci 2016 v celkovej sume 822.-Eur mesačne. Žiadateľ a manželka majú príjem z prenájmu poľnohospodárskej pôdy v celkovej sume 11,15 Eur ročne. Z toho je zrejmé, že započítateľný príjem navrhovateľa a jeho manželky ako spoločne posudzovanej osoby presahuje výšku 1,4 násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, t. j. sumu 470,79 Eur a tiež 1,6 násobok životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, t. j. sumu 538,05 Eur v mesiaci podania žiadosti (marec 2016) a v šiestich predchádzajúcich mesiacoch - t. j. počas celého posudzovaného obdobia. Navrhovateľ teda nespĺňa vzhľadom na svoj príjem jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci - nenachádza sa v stave materiálnej núdze. Ďalej v odôvodnení uviedol doklady, ktoré predložil navrhovateľ na preukázanie opodstatnenosti svojho nároku a konštatoval, že z týchto dokladov vyplýva, že žiadateľ so svojou manželkou listom z 27. marca 2015 (doplnený 11. mája 2015) požiadal generálneho prokurátora (I.. Jaromíra V.) o osobné prijatie, aby ho mohol informovať o 15 ročnom trápení pri hájení svojich ústavných práv a majetku. Vyrozumením zo dňa 18. júna 2015 (podpísané prokurátorom JUDr. Dobroslavom Trnkom) bolo žiadateľovi oznámené, že generálny prokurátor sa rozhodol nevyhovieť žiadosti o osobné stretnutie. Keďže navrhovateľ mal pochybnosti, či generálny prokurátor bol pravdivo informovaný o jeho podaniach, požiadal v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám o poskytnutie informácie, ktorú by potvrdil generálny prokurátor svojím podpisom, že bol oboznámený so všetkými podnetmi žiadateľa pravdivo a nestranne a tiež o informáciu, ako má v jeho beznádejnej situácii postupovať, čo má podniknúť, aby sa dovolal spravodlivosti. Generálna prokuratúra SR žiadosti o poskytnutie informácie rozhodnutím zo dňa 6. júla 2015 nevyhovela, keďže informačná povinnosť sa vzťahuje k tým informáciám, ktoré má povinná osoba k dispozícii, pričom žiadateľ žiada vytvoriť úplne novú informáciu. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žiadateľ rozklad, ktorý Generálna prokuratúra SR rozhodnutím zo dňa 5. augusta 2015 zamietla a potvrdila predchádzajúce rozhodnutie. Dňa 2. októbra 2015 podal navrhovateľ na Krajský súd v Žiline žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia GP sp. zn. Ei 187/15/1000-9 zo dňa 5. augusta 2015. Žaloba bola podaná v zákonnej dvojmesačnej lehote. Odporca ďalej svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa § 6b ods. 1 a 2 zákona č. 327/2005 Z. z. môže poskytnúť právnu pomoc aj v prípadoch, keď žiadateľ nespĺňa podmienku materiálnej núdze, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Na použitie tohto ustanovenia ale nie je právny nárok a je výlučne na úvahe odporcu ako správneho orgánu, či toto ustanovenie použije. Ďalej dôvodil tým, že okolnosti, ktoré sa pritom skúmajú, stanovilo Usmernenie Centra právnej pomoci č. 2/2015 zo dňa 15. júna 2015, z ktorého vyplýva, že sa posudzuje jednak skutočný príjem žiadateľa pri zohľadnení pravidelných nevyhnutných výdavkov a zároveň sa zaoberá povahou sporu, či v danom prípade skutkový a právny stav veci a okolnosti prípadu nasvedčujú tomu, že neposkytnutie právnej pomoci by malo vážne následky a spôsobilo vážnu ujmu na právach a oprávnených záujmoch žiadateľa. Odporca v danom prípade postupoval podľa tohto usmernenia, posúdil celkovú príjmovú majetkovú a sociálnu situáciu navrhovateľa aj s ohľadom na jeho pravidelné nevyhnutné výdavky. Navrhovateľ vyčíslil svoje výdavky, priložil k nim doklady, ktoré odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vymenoval s tým, že konštatoval, že navrhovateľ nepredložil všetky doklady ku všetkým výdavkom a k niektorým pripojil staršie doklady. K výdavkom poplatok za exekučné a súdne konania, ktoré uvádza vo výške 160.-Eur mesačne nepredložil žiadne aktuálne doklady (predložené boli z rokov 2005 až 2014). Takisto uvádza poplatky za právne rady vo výške 41,49 Eur mesačne a suma zaplatená advokátovi JUDr. Potockému 2 x 100.-Eur, pričom predložené doklady o platbách advokátovi sú v rozpätí rokov 2006 - 2015. Z toho konštatoval, že objektívne a preukázateľné nevyhnutné náklady navrhovateľa a jeho manželky okrem stravy možno vyčísliť vo výške 462,84 Eur. Ďalej sa odporca zaoberal povahou sporu, v ktorom navrhovateľ žiada o poskytnutie právnej pomoci za účelom posúdenia, či v danej veci existujú také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci napriek nesplneniu podmienky stavu materiálnej núdze. Predmetom sporu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálnej prokuratúry, v ktorom bude súd skúmať, či generálna prokuratúra bola povinná v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám poskytnúť navrhovateľovi informáciu o tom, či generálny prokurátor bol oboznámený so všetkými podnetmi navrhovateľa pravdivo a nestranne (pričom túto informáciu navrhovateľ žiadal v dôsledku nevyhovenia jeho žiadosti o osobné stretnutie s generálnym prokurátorom). Odporca uviedol, že posúdil podstatu sporu a dospel k názoru, že rozhodnutie súdu o tejto otázke nemôže vážnym spôsobom ovplyvniť právne postavenie navrhovateľa, keďže na osobné stretnutie s generálnym prokurátorom neexistuje právny nárok, teda pokiaľ by aj generálna prokuratúra bola povinná mu túto informáciu sprístupniť, nárok na stretnutie s generálnym prokurátorom by mu to nezakladalo. Vzhľadom na tieto skutočnosti má odporca za to, že v danej veci nejde o prípad, kedy by neposkytnutie právnej pomoci malo vážne následky a spôsobilo vážnu ujmu na právach a oprávnených záujmoch žiadateľa. Po preskúmaní týchto skutočností dospel k záveru, že navrhovateľ nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci a nie je tu dôvod na poskytnutie právnej pomoci podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z.. 2.Navrhovateľ vo včas podanom odvolaní žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Namietal, že sa žalobou podanou na Krajskom súde v Žiline vedenou pod sp. zn. 21S 154/2015 domáha preskúmania nesprávneho úradného postupu Generálnej prokuratúry SR pri sprístupňovaní požadovanej informácie. A že ako ťažko zdravotne postihnutý dôchodcovia spolu s manželkou v ťaživej sociálnej situácii si nie je schopný finančne toto právne zastúpenie zabezpečiť. Podľa navrhovateľa má právo na bezplatné právne zastúpenie v celom rozsahu, nechápe postup odporcu, keď v iných veciach, za tých istých sociálnych, majetkových a sociálnych podmienok mu boli poskytnuté oslobodenia od platenia súdnych poplatkov a pridelení bezplatní advokáti na zastupovanie a v tomto prípade nie. Preto bolo porušené jeho právo na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. K argumentom uvedeným v odôvodnení, že navrhovateľ nepredložil aktuálne doklady k tvrdeným výdavkom uviedol, že všetky doklady, ktoré predložil, musel okopírovať, čo niečo stojí. Aj enormné množstvo podaní niečo stojí, či už na poštovnom alebo cestovnom. Tým sa centrum nezaoberalo. Nezaoberalo sa ani tým, že on aj jeho manželka sú ťažko zdravotne postihnuté osoby, čo zvyšuje jeho náklady. Ďalej namietal, že odporca konal v rozpore s uznesením sp. zn. 5Sžo 219/2010 z 26.10.2010, kde sa konštatuje, že pomermi účastníka sú nielen majetkové pomery ale aj rodinné, sociálne a zdravotné, ktoré nie sú len dočasnej alebo prechodnej povahy a odôvodňujú záver, že poplatník nemôže celkom alebo sčasti splniť poplatkovú povinnosť, alebo že jej splnenie súd nemôže od neho spravodlivo žiadať. Odporca sa neriadil ani článkom 19 a ďalšími Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorých má každý právo na dôstojný život bez stresov a bez akéhokoľvek protiprávneho zasahovania do jeho pokojného nažívania ale nie v „materiálnej núdzi“ zavinenej spoluobčanmi a orgánmi štátu, lebo materiálna núdza nezodpovedá dôstojnému životu a jedno teplé jedlo denne zas nezodpovedá zdravej výžive zdravotne postihnutých osôb s vredovými ochoreniami zažívacích ústrojov. Odporca nerešpektoval ani rozhodnutie Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 102/2012 z 2. mája 2012, podľa ktorého: z hľadiska rešpektovania základných princípov právneho štátu by bolo neakceptovateľné pripustiť, aby sa nároky sťažovateľa, ktoré vznikli za predchádzajúcej právnej úpravy, riadili novou právnou úpravou. Ďalej namietal, že tvorcovia zákona č. 327/2005 Z. z., ktoré odporca dodržiava, ignorovali Dohovor o ochrane ľudských práva základných slobôd, resp. Všeobecnú deklaráciu ľudských práv schválenú OSN v New Yorku 10.12.1948. Ďalej namietal, že rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. 3.Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd vecne a miestne príslušný prejednal vec na pojednávaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom. 4.Súd v súlade s ustanovením § 492 ods.1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval v tomto konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku. Súd sa v zmysle § 250q ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia oboznámil s obsahom správneho spisu. 5.Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. (1) Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. (2) Podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. Podľa § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. (1) Ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; 5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane. Podľa § 4 ods. 1, písm. i) a ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. (1) Na účely tohto zákona je i) materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, 1e) alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima 2) a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. (2) Do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len "žiadateľ"), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; 2a) to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z. z. (4) Príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. Podľa § 6b ods. 1, 2 zákona č. 327/2005 Z. z. (1) Ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, môže centrum v prípadoch podľa § 6a ods. 1 poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady finančnej účasti. (2) Ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. 6.Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ má príjem, ktorý prevyšuje zákonom stanovenú hranicu, ktorá je podmienkou na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti alebo s finančnou účasťou v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z. podľa citovaného § 6 ods. 1 a ods. 2. Navrhovateľ namietal, že odporca nezobral do úvahy skutočnosť, že je ťažko zdravotne postihnutou osobou. Táto námietka neobstojí, pretože odporca v rámci skúmania podmienok pre poskytnutie bezplatnej právnej pomoci v zmysle § 6b zákona č. 327/2005 Z. z. sa zaoberal aj výdavkovou stránkou u žalobcu, a teda výdavkami, ktoré navrhovateľ tvrdil, že má a zároveň ich aj preukazoval dokladmi. Navrhovateľ nenamieta, ktorý konkrétny výdavok súvisiaci s tým, že je ťažko zdravotne postihnutou osobou odporca nezobral do úvahy. Z rozhodnutia vyplýva, že všetky takéto výdavky do úvahy zobral. Poukázal len na to, že výdavky, ku ktorým neboli predložené doklady nezobral do úvahy a výdavky, ktoré zobral do úvahy, predstavovali čiastku 462,84 Eur mesačne bez výdavkov na stravu. Námietky smerujúce k tomu, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s rozhodnutím najvyššieho súdu alebo s rozhodnutím ústavného súdu, takisto neobstoja. Odporca podrobne zdôvodnil, akým spôsobom a prečo posúdil majetkové pomery navrhovateľa tak, ako ich posúdil a dospel k tomu, že ani tieto majetkové pomery a ani okolnosti, ktoré tkvejú v právnej veci, v ktorej žiada poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, nie sú také, ktoré by odôvodňovali, aby mu bola priznaná bezplatná právna pomoc. Navrhovateľ vo svojom odvolaní k záverom odporcu vo vzťahu k posúdeniu jeho právnej veci, v ktorej žiada o poskytnutie právnej pomoci, nič nenamieta. Rozumie tomu, že podľa zákona č. 327/2005 Z. z. mu nie je možné priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci, avšak sa domnieva, že tento zákon nie je v súlade s medzinárodnými dohovormi. Rozhodnutím, ktoré je vydané na základe zákona a v súlade so zákonom, nemožno zasiahnuť do práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, či dobrej povesti a na ochranu mena. Takže tvrdenie navrhovateľa o tom, že napadnutým rozhodnutím bolo do týchto práv zasiahnuté, nemá žiadny racionálny základ. Poukazovanie na to, že navrhovateľ bol za predchádzajúcej právnej úpravy oslobodený od platenia súdnych poplatkov a zároveň mu boli pridelení bezplatní advokáti vo veciach, ktoré začali za predchádzajúcej úpravy, nemá žiadny právny význam vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu. V tomto konaní išlo o veci, ktoré vznikli na účinnosti zákona č. 327/2005 Z. z. tak, ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ sa domáha poskytnutia bezplatnej právnej pomoci vo veci neposkytnutia informácií na základe jeho žiadosti zo dňa 22. júla 2015, o ktorej bolo rozhodnuté právoplatným rozhodnutím zo dňa 5. augusta 2015. 7.Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov nezákonnosti uplatnených v opravnom prostriedku. Súd je viazaný dôvodmi nezákonnosti tvrdenými v opravnom prostriedku. Nie je oprávnený dôvody nezákonnosti za odvolateľa vyhľadávať alebo konkretizovať všeobecne uplatnené dôvody na daný prípad. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ spolu s manželkou ako spoločne posudzovanou osobou má príjem, ktorý je vyšší ako 1,4 násobku sumy životného minima a tiež je vyšší ako 1,6 násobku životného minima, a preto navrhovateľ nie je osobou v materiálnej núdzi, za ktorú sa na účely zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci v materiálnej núdzi považuje osoba, ktorej príjem nepresahuje 1,4 násobku sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom tak, ako to vyplýva z vyššie citovaného § 66 ods. 1, písm. a). Medzi účastníkmi nebolo sporné ani to, že navrhovateľ nespĺňa podmienku na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou, pretože jeho príjem spolu s príjmom spoločne posudzovanej osoby v zmysle osobitného predpisu presahuje 1,6 násobok sumy životného minima. Navrhovateľ namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorá mala spočívať v tom, že odporca nezobral do úvahy, že navrhovateľ a jeho manželka sú ťažko zdravotne postihnuté osoby. Navrhovateľ v opravnom prostriedku neuviedol výšku zvýšenia nákladov, ktoré mu vznikajú v dôsledku toho, že sú obidvaja manželia ťažko zdravotne postihnutými osobami. Takýto dôvod nezákonnosti neobstojí. Zo správneho spisu vyplýva, že navrhovateľ vyčíslil svoje pravidelné nevyhnuté výdavky a priložil k nim doklady, ktoré presne odporca v napadnutom rozhodnutí vyšpecifikoval. Podľa týchto dokladov za lekárske ošetrenia a lieky platí 53,37 Eur mesačne. Zároveň vyčíslil náklady na cestovanie vo výške 105,78 Eur. Odporca sa zaoberal, ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, aj s týmito výdavkami a konštatoval, že tieto sú medzi objektívne preukázateľnými a nevyhnutnými nákladmi navrhovateľa aj jeho manželky, pričom spolu ich možno vyčísliť čiastkou 462,84 Eur. Súd k tomu uvádza, že navrhovateľ tvrdí, že odporca nezobral do úvahy, že je ťažko zdravotne postihnutou osobou, ale nedokladoval ani netvrdil, že má ďalšie výdavky spojené s ťažkým zdravotným postihnutím. Pokiaľ by navrhovateľ chcel, aby bolo zobraté do úvahy jeho ťažké zdravotné postihnutie aj inom rozsahu, ako zohľadnením výdavkov spojených s lekárskou starostlivosťou, bolo by potrebné jednak uviesť z dôvodu, ktorého ochorenia je posudzovaný ako zdravotne ťažko postihnutá osoba, následne dokladovať, že toto ťažké zdravotné postihnutie si vyžaduje liečbu a výšku nákladov tejto liečby preukázať jednak dokladmi od príslušných zdravotníckych zariadení a potvrdení o tom, že dané liečenie si vyžaduje konkrétnu liečbu dokladom o cene príslušných liekov. Odporca zobral do úvahy výšku nákladov potrebných na lekárske ošetrenie a lieky tak, ako ich uviedol navrhovateľ. Z toho vyplýva, že jeho tvrdenie, že porušil zákon, keď nezobral do úvahy jeho ťažké zdravotné postihnutie, neobstojí, pretože nekorešponduje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Odporca túto skutočnosť do úvahy zobral, avšak dospel k záveru, že v prípade navrhovateľa nejde o takú okolnosť na jeho strane, ktorá by odôvodňovala poskytnúť právnu pomoc na základe uváženia správneho orgánu, aj keď navrhovateľ nespĺňa podmienku materiálnej núdze. 8.Ďalším dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia bolo, že odporca aplikoval zákon č. 327/2005 Z. z., ktorý podľa navrhovateľa nie je v súlade s Ústavou SR a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv, pričom namietal aj to, že napadnutým rozhodnutím bol porušený článok 19 a ďalších Ústavy Slovenskej republiky. Túto námietku odporca bližšie nekonkretizoval, preto nemôže obstáť už len z toho dôvodu, že nie je dostatočne konkrétna. Zákonodarca stanovil podmienky, za ktorých štát poskytuje osobám v materiálnej núdzi bezplatnú právnu pomoc tak, že za osoby v materiálnej núdzi sa považujú len osoby, ktoré nemajú príjem vyšší ako 1,4 násobku životného minima. Skutočnosť, že podľa predchádzajúcej úpravy podmienka výšky príjmu nebola stanovená, súdy stanovili účastníkovi advokáta v prípade, že o to požiadal a jeho majetkové pomery odôvodňovali, nemá žiadny právny význam vo vzťahu k prejednávanej veci. Neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že zákon č. 327/2005 Z. z. je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, napr. s článkom 39 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý garantuje právo na priemerné hmotné zabezpečenie v starobe pri nespôsobilosti na prácu alebo pri strate živiteľa, ktorého obsahom je pomoc nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Predmetom zákona č. 327/2005 Z. z. je poskytovanie inej pomoci a to právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. To znamená, že je práve v súlade s týmito článkami ústavy to, že zákonodarca okrem hmotného zabezpečenia základných životných podmienok pre vyššie uvedené životné situácie poskytuje osobám v hmotnej núdzi aj bezplatnú právnu pomoc. Tvrdenie, že zákon č. 327/2005 Z. z., resp. jeho aplikácia by mala byť porušením článku 19 Ústavy, je aj nezrozumiteľné. Pretože tento článok garantuje právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti a na ochranu mena a tiež na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. 9. Zákon č. 327/2005 Z. z. upravuje poskytovanie bezplatnej právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, pričom za osoby v materiálnej núdzi sa považujú také osoby, ktorých príjem nepresahuje 1,4násobku životného minima podľa osobitného predpisu, podľa ktorého sa výška životného minima stanovuje podľa toho, či sa osoba posudzuje samostatne alebo spoločne s inou osobou, ako je to u navrhovateľky. Každá osoba má samozrejme výdavky spojené s bývaním ako aj so zabezpečovaním základných životných potrieb. Zákonodarca napriek tomu stanovil túto hranicu poskytovania bezplatnej právnej pomoci len osobám, ktoré majú príjem nižší ako 1,4násobok životného minima. Zároveň ale umožnil odporcovi, aby v konkrétnom prípade zvážil, či na strane žiadanej právnej pomoci neexistujú také okolnosti, ktoré odôvodňujú poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, aj keď ide o osobu, ktorá nie je v materiálnej núdzi v zmysle tohto predpisu. Odporca poukázal na to, že prijal vlastné vnútorné pravidlá, podľa ktorých bude posudzovať, či sú splnené podmienky na to, aby posúdil okolnosti žiadanej právnej pomoci ako také, ktoré odôvodňujú poskytnutie bezplatnej právnej pomoci aj v prípade, že žiadateľov príjem presahuje 1,4 alebo l,6násobok životného minima. Takýmto spôsobom odporca práve zabezpečil to, aby v jeho rozhodovaní nevznikali neodôvodnené rozdiely. Súd po preskúmaní jeho úvahy, ktorou tieto navrhovateľom tvrdené okolnosti na jeho strane posúdil, dospel k záveru, že táto úvaha je výsledkom logického uvažovania a nevybočuje z medzí stanovených zákonom. Odporca posúdil výdavky na strane navrhovateľa, ktoré uviedol, že má a zároveň okolnosti poskytovanej právnej pomoci, pričom dospel k záveru, že nejde o také okolnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnutie bezplatnej právnej pomoci osobe, ktoré nie je v materiálnej núdzi práve preto, že v danej veci nejde o prípad, kedy by neposkytnutie právnej pomoci malo vážne následky a spôsobilo vážnu ujmu na právach a oprávnených záujmoch žiadateľa. 10. Z vyššie uvedeného vyplýva, že z dôvodov uvedených v návrhu - odvolaní nie je možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom. Preto nebolo možné odvolaniu vyhovieť. Naopak, súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach dôvodov uvedených v návrhu - odvolaní dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach podaného opravného prostriedku sú v súlade so zákonom tak, ako to vyplýva z vyššie uvedených dôvodov, preto rozhodnutie odporcu potvrdil. 11.O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má právo na náhradu trov konania len navrhovateľ, ktorý je v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Preto súd navrhovateľovi, ktorý nebol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.