Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/84/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200702 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200702.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v právnej veci žalobcu: BIOTEC, s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 387 818, zastúpený: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, za ktorú koná JUDr. Juraj Remšík, konateľ a advokát, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 103288304/2016, č. 103288308/2016 a č. 103288328/2016, všetky zo dňa 7. júna 2016, takto r o z h o d o l : I. Súd žaloby žalobcu z a m i e t a. II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Banská Bystrica, ako prvostupňový orgán verejnej správy, príslušný správca dane rozhodnutím č. 102909880/2016 zo dňa 11.04.2016 podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. (ďalej v texte Daňový poriadok alebo DP) vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie júl 2013 vo výške 104.116,92 Eur. 2. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. 103288304/2016 zo dňa 07.06.2016 rozhodnutie správcu dane potvrdil. 3. Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č. 102910142/2016 z 11.04.2016 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2013 vo výške 7.280,00 Eur. 4. Finančné riaditeľstvo SR v odvolacom konaní rozhodnutím č. 103288308/2016 zo dňa 07.06.2016, rozhodnutie správcu dane potvrdilo. 5. Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č. 102910398/2016 zo dňa 11.04.2016 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie september 2013 vo výške 150.296,00 Eur. 6. Finančné riaditeľstvo SR v odvolacom konaní, rozhodnutím č. 103288328/2016 zo dňa 07.06.2016, rozhodnutie správcu dane potvrdilo. 7. Vo všetkých troch prípadoch daňové orgány neuznali žalobcovi uplatnené odpočítanie dane z dôvodu porušenia § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., keďže zo zistení na základe vykonanej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia marec, jún až december 2013 vyplynulo, že žalobca nesplnil podmienky stanovené zákonom pre uplatnenie práva na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľov KUMA, s. r. o., LU-AN Slovakia, s. r. o. a B. A. F., s. r. o.. Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného vyplýva, že pre nepriznanie uplatneného odpočtu dane bolo podstatné, že sa nepreukázalo dodanie prác dodávateľmi uvedenými na faktúrach, dodanie prác nebolo preukázané jednak samotnými deklarovanými dodávateľmi, ani žalobcom, ani výsluchmi svedkov, ktorých navrhol vypočuť žalobca. Dodanie prác deklarovanými dodávateľmi nevyplynulo ani na základe predložených dokladov k výkonu daňovej kontroly. Dodávateľom nevznikla daňová povinnosť a existujú len formálne doklady, ktoré neboli potvrdené a nepreukazujú fakturované plnenia. Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí poukázal na to, že právo na odpočítanie dane vzniká v ten istý deň ako vzniká daňová povinnosť. Ak je preukázaný vznik práva na odpočítanie dane, nasleduje preukázanie dodržania zákonných vecných a časových podmienok na odpočítanie dane ustanovených v § 51 zákona o DPH. Aby k odpočítaniu dane mohlo dôjsť, nestačí len predložiť faktúru, pretože v prvom rade musí prísť k dodaniu prác a z toho titulu ku vzniku daňovej povinnosti. Najskôr teda musí nastať naplnenie materiálnej podstaty veci, t. j. dodanie prác a až následne dochádza k vystaveniu faktúry (§ 71 zákona o DPH). V prípade, že je vystavená faktúra, ale dodanie služby alebo tovaru sa neuskutoční, daňová povinnosť síce dodávateľovi vznikne na základe § 69 ods. 5 zákona o DPH, ale právo na odpočítanie dane nevzniká. Samotné vystavenie faktúry a jej uvedenie do záznamov v zmysle § 70 zákona o DPH ešte nie je preukázaním uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Faktúra je použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Žalovaný poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 spojenie s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011 z 23.02.2011. Tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2009. Rozhodnutia podoprel aj rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora C-342/87 Genius Holding BV a C-454/98 Schmeink a Strobel, ako aj rozhodnutím rozsudku Súdneho dvora (veľká komora) vo veci C-255/02). 8. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 103288304/2016 (sp. zn. 23S/84/2016), č. 103288308/2016 (sp. zn. 23S/85/2016) a č. 103288328/2016 (sp. zn. 23S/86/2016), všetky zo dňa 07. júna 2016. Žalobca uvádzal a namietal najmä tieto skutočnosti (body 9 - 15). 9. Daňový úrad Banská Bystrica sa pri výkone daňovej kontroly neriadil zákonnou úpravou vyplývajúcou z Daňového poriadku. Daňový úrad nepostupoval pri vyhotovovaní protokolu, resp. aj pri výkone daňovej kontroly podľa § 3 ods. 1 DP, nerešpektoval tieto ustanovenia DP: § 3 ods. 3, § 3 ods. 9, § 24 ods. 1, § 24 ods. 2, § 24 ods. 4, v dôsledku čoho konal svojvoľne. 10. Daňový úrad vec posúdil jednostranne, vykonal len dôkazy v neprospech žalobcu a odmietol vykonať relevantné dôkazy navrhnuté žalobcom, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu záveru, že došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o DPH, nakoľko si žalobca údajne neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane, a to v zdaňovacom období september 2013 z dodávateľských faktúr od dodávateľa B.A.F., s.r.o., so sídlom Zámocká 34, Bratislava, IČO: 45 512 274 (od 01.07.2014 právny nástupca STENDREZ s.r.o., so sídlom Bratislavská 446/29, Dubnica nad Váhom, IČO: 36 051 276), v celkovej výške 93.486,00 Eur a od dodávateľa LU-AN Slovakia, s.r.o., so sídlom Bavlnárska 313/4, Trenčín - Zlatovce, IČO: 36 745 014, v celkovej výške 56.810,00 Eur. 11. Vytýkal správcovi dane, že nezabezpečil výpoveď svedka Z. F., a to napriek tomu, že jeho výpoveď za účelom preukázania vzniku daňovej povinnosti pri dodaní tovaru a služieb od spoločnosti B.A.F., s.r.o. bola nevyhnutnou, nakoľko svedok bol konateľom tejto spoločnosti. Svedok bol kontaktný so správcom dane, napriek tomu správca dane jeho výpoveď nezabezpečil. Podľa žalobcu neobstojí tvrdenie o tom, že boli vyčerpané všetky dostupné právne prostriedky v zmysle Daňového poriadku. 12. Žalobca namietal nesprávne závery vo vzťahu k obchodnej spoločnosti LU-AN Slovakia, s.r.o., nakoľko konateľka spoločnosti jednoznačne uviedla, že so žalobcom obchodovala, využívala na to príslušných živnostníkov, resp. dodávateľov, s ktorými uzatvorila zmluvy o dielo. Účtovníctvo spoločnosti LU-AN Slovakia, s.r.o. viedla Z.. Y. O., s ktorou sa však nepohodla a zobrala od nej všetky účtovné doklady, vrátane notebooku a USB kľúča. V ten istý deň boli tieto doklady spolu s dokladmi spoločnosti LU-AN Slovakia, s.r.o., aj s príslušnými technickými a počítačovými zariadeniami odcudzené neznámym páchateľom, o čom konateľka spoločnosti LU-AN Slovakia, s.r.o. bezodkladne informovala orgány činné v trestnom konaní. 13. Podľa žalobcu, žalobca nemôže byť sankcionovaný a postihnutý za pochybenia a nezodpovednosť konateľky spoločnosti LU-AN Slovakia, s.r.o. 14. Vzhľadom na skutkový stav a na realitu vecného plnenia, žalobca nesúhlasil so závermi daňových orgánov, pretože je zrejmé, že došlo k reálnemu dodaniu prác pre žalobcu. Nemožnosť preukázania účtovných dokladov preukazujúcich spoluprácu medzi spoločnosťou žalobcu a spoločnosťou LU-AN Slovakia, s.r.o. z dôvodu ich odcudzenia a straty sa nemôže vykladať v neprospech a na ťarchu žalobcu, keďže ten si splnil všetky jemu kladené povinnosti. 15. Žalobca namietal nesprávny záver aj ohľadom zdaňovacieho obdobia júl 2013, kedy malo dôjsť k porušeniu ust. § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH, keď žalobca si mal neoprávnene uplatniť právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa spoločnosti KUMA, s.r.o., so sídlom Kopčianska 15, Bratislava, IČO: 36 715 646. Žalobca spochybňoval správnosť postupu správcu dane, ktorý predvolal na výsluch konateľa spoločnosti KUMA, s.r.o. Jiřího Jetenského, avšak zásielka mu doručovaná na dva termíny ústneho pojednávania (03.09.2014, 02.10.2014) sa dvakrát vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Správca dane konštatoval, že daňový subjekt je nekontaktný, ak so správcom dane nekomunikuje a nepreberá zásielky. Následne bolo vykonané ústne pojednávanie za účasti H. O., konateľa žalobcu, ktorý uvádzal, že pri uzatváraní jednotlivých zmlúv o dielo jednal s R. A. zo spoločnosti KUMA, s.r.o. Žalobca vyslovil pochybnosti o nerešpektovaní jednotlivých predvolaní na ústne pojednávanie spoločnosťou KUMA, s.r.o., ktorej dôsledkom je to, že žalobca bol závažne poškodený na svojich právach. Reálnosť vykonania jednotlivých prác na diele je nespochybniteľná, avšak nečinnosťou spoločnosti KUMA, s.r.o. vzniká žalobcovi reálna ujma. 16. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobám trval na zákonnosti napadnutých rozhodnutí a žaloby navrhoval zamietnuť. Žiadne zo žalobných bodov nepovažoval za relevantné privodiť zrušenie žalobami napadnutých rozhodnutí, ku ktorým uviedol najmä tieto skutočnosti (body 17 - 24): 17. Uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 zákona o DPH je viazané na kumulatívne splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Dodanie služby alebo tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Platiteľ je zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tejto službe alebo tovare vznikla daňová povinnosť, a to nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj po obsahovej stránke; teda je potrebné preukázať vecné naplnenie formálnej deklarácie dodania služieb alebo tovaru faktúrou. Napriek tomu, že žalobca predložil faktúry, z ktorých boli dodávatelia povinní sumu dane z pridanej hodnoty uvedenú na týchto faktúrach priznať a odviesť, uvedené doklady sú dôkazom len vtedy, ak boli vystavené na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie však bol daňový subjekt povinný preukázať. Správca dane vykonal úkony a činnosti zamerané na správne zistenie dane. Nevychádzal pri hodnotení dôkazov len z daňových dokladov predložených žalobcom, ale sám vyhľadával dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového subjektu. Pri daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní preveroval doklady vystavené dodávateľmi KUMA, s.r.o., B.A.F., s.r.o. a LU-AN Slovakia, s.r.o. Správca dane postupoval v súlade s § 24 ods. 2, § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Z obsahu spisového materiálu a listinných dôkazov vyplýva, že posúdenie skutkového stavu a prijatý záver správcu dane boli vecne správne. Boli dodržané zásady daňového konania. Správca dane dostatočne zistil skutkový stav a správne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Daňová kontrola bola vykonaná v rozsahu, ktorý bol nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu v súlade s § 44 ods. 1 Daňového poriadku. Správca dane hodnotil získané dôkazy pri výkone daňovej kontroly v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku, t. j. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. 18. Správca dane zhodnotil všetky výsledky vykonaných dôkazov aj v súlade s § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého sa pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane a zohľadnil aj pravidlo proti zneužitiu práva obsiahnuté v tomto ustanovení. 19. Žalovaný pri rozhodovaní vzal do úvahy aj dôkazy predložené žalobcom, avšak po ich vyhodnotení zistil, že neodrážajú materiálnu pravdu obchodu a sú nespôsobilé pre priznanie žalobcom uplatneného nároku. 20. K námietkam žalobcu vo veci predvolania Z. F. a neuznania odpočítania dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa B.A.F., s.r.o. žalovaný uviedol, že dodávateľom B.A.F., s.r.o. neboli predložené žiadne doklady a dôkazy preukazujúce uskutočnenie stavebných prác uvádzaných na dodávateľských faktúrach. H. X., ako konateľ nástupníckej spoločnosti STENDREZ s.r.o., nevedel vôbec o tom, že je konateľ. Neboli mu odovzdané žiadne doklady a zo zistení vyplýva, že osoba H. X. bola zneužitá. Spoločnosť STENDREZ s.r.o. bola dňa 06.03.2015 vymazaná z obchodného registra. Z. F. so správcom dane nespolupracoval, nedostavil sa k správcovi dane ani na opakované predvolania, nebol predvedený ani políciou, ospravedlneniami sa vyhýbal výpovedi a nespĺňal si svoju povinnosť vypovedať pred správcom dane, preto žalobné námietky v tomto smere sú neopodstatnené. Spoločnosťou B.A.F., s.r.o. tak neboli potvrdené skutočnosti uvádzané na dodávateľských faktúrach. 21. Vo veci neuznania odpočítania dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa LU-AN Slovakia, s.r.o. žalovaný uviedol, že táto spoločnosť v rámci dokazovania nepredložila žiadne doklady a nepreukázala dodanie prác pre žalobcu. Ani výsluchom Z.. J. F. nedošlo k preukázaniu dodania prác pre žalobcu. Z jej výpovede vyplynulo, že spoločnosť LU-AN Slovakia, s.r.o. nemala zamestnancov a práce mali byť vykonané živnostníkmi, ktorých mená však nevedela uviesť, nepamätala si, kto práce vykonal, ani kde boli vykonané a podľa jej výpovede nie je ani odborníkom na stavebné práce. Zároveň si jej výpovede odporujú, keď v rámci výsluchov raz uviedla, že chodila odkontrolovať práce aj osobne, no miesta si už nepamätala a druhýkrát pri výsluchu uviedla, že na stavby nechodila a vysielala len živnostníkov. Nevedela predložiť žiadne doklady spoločnosti LU-AN Slovakia, s.r.o., ktoré podľa jej vyjadrenia jej boli odcudzené po tom, ako si ich prevzala od svojej účtovníčky Z.. Y. O.. Z.. Y. O. nevedela uviesť žiadne bližšie údaje týkajúce sa dodávateľov uvádzaných v účtovníctve a potvrdila odovzdanie dokladov Z.. J. F.. 22. K námietkam žalobcu vo veci neuznania odpočítania dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa KUMA, s.r.o. žalovaný konštatoval, že táto spoločnosť nesídli na adrese uvedenej v obchodnom registri a so správcom dane nespolupracuje. Touto spoločnosťou neboli predložené žiadne dôkazy a doklady preukazujúce dodanie prác pre žalobcu. Ani konateľ H. H., občan Českej republiky, sa na výsluch svedka nedostavil na opakované predvolanie a nepredložil správcovi dane doklady a nepreukázal dodanie prác a tým aj vznik daňovej povinnosti u dodávateľa KUMA, s.r.o. Opakovane bol predvolávaný aj bývalý konateľ spoločnosti KUMA, s.r.o. R. A., ktorý mal podľa žalobcu uzatvárať zmluvy. R. A. sa k správcovi dane nedostavil ani na opakované predvolanie a ospravedlneniami sa vyhýbal svedeckej výpovedi. Nepodarilo sa ho predviesť ani polícii, čím správca dane vyčerpal možnosť zákonného zabezpečenia svedeckej výpovede. Žalovaný považoval námietky žalobcu, že bol uvedeným postupom poškodený, za neopodstatnené. 23. Pre nepriznanie uplatneného odpočtu dane bolo podstatné, že sa nepreukázalo dodanie prác práve spoločnosťami KUMA, s.r.o., B.A.F., s.r.o. a LU-AN Slovakia, s.r.o., pričom dodanie prác nebolo preukázané ani výsluchmi svedkov, nepreukázal ich ani samotný žalobca. Preto dodávateľom nevznikla daňová povinnosť a existujú len formálne doklady, ktoré neboli potvrdené a nepreukazujú fakturované plnenia. Správca dane nespochybnil, že práce boli vykonané, ale nebolo preukázané, že boli dodané deklarovanými dodávateľmi. Samotná existencia faktúr, na ktorých je uvedená daň, nezakladá právo na odpočítanie dane. Žiaden z dotknutých subjektov nepreukázal fyzické vykonanie prác práve dodávateľmi, ktoré logicky museli byť vykonané. V prípade, že je vystavená faktúra, ale dodanie služby alebo tovaru sa neuskutoční, daňová povinnosť síce dodávateľovi vznikne na základe § 69 ods. 5 zákona o DPH, ale právo na odpočítanie dane automaticky nevzniká. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane sú hmotnoprávnej povahy, splnenie ktorých musí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané. V danom prípade boli vystavené len odberateľské faktúry, ale na ich základe nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti, nakoľko nebolo preukázané, že práce vykonali dotknutí dodávatelia uvádzaní na faktúrach. Podmienkou pre vznik nároku na odpočítanie dane je, aby platiteľ ním prijaté zdaniteľné obchody uskutočnené iným platiteľom použil na účely svojho podnikania ako platiteľ. Vznik nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH je viazaný na kumulatívne splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok, pričom nesplnením už aj jednej z nich vylučuje priznanie nároku. 24. V danom prípade neboli splnené podmienky zákona o DPH na uplatnenie práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa KUMA, s.r.o., B.A.F., s.r.o. a LU-AN Slovakia, s.r.o. za dodanie stavebných prác a materiálu a námietky žalobcu žalovaný považuje za neopodstatnené. Žalobca v žalobe neuvádzal nové skutočnosti, ktoré by preukázali zistený a posúdený skutkový stav inak, ako bolo zistené v daňovej kontrole a v následnom vyrubovacom a odvolacom konaní. 25. Súd doručil vyjadrenie žalovaného k žalobám právnemu zástupcovi žalobcu s poučením o možnosti vyjadriť sa k nemu v zmysle § 106 ods. 1 SSP, pričom žalobca toto právo nevyužil. 26. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 23S/84/2016-17 zo dňa 02.08.2016 spojil na spoločné konanie veci, ktoré začali na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 23S/84/2016, sp. zn. 23S/85/2016 a sp. zn. 23S/86/2016, nakoľko veci skutkovo a právne súvisia, taktiež sa týkajú tých istých účastníkov konania s tým, že spoločné konanie sa ďalej vedie pod sp. zn. 23S/84/2016. Rozhodnutie o spojení veci bolo vydané v zmysle ust. § 65 ods. 1 prvá veta SSP. 27. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. 28. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní odkázal na obsah písomne podaných správnych žalôb, pričom zdôraznil, že správca dane nepostupoval v súlade s Daňovým poriadkom, keď nevyužil všetky možnosti, ktoré mu Daňový poriadok poskytuje, najmä nezabezpečil výsluchy svedkov, ktorých vypočutia sa dovolával žalobca, ktorých výpoveď by mohla ozrejmiť relevantné skutočnosti pre uznanie nároku na odpočítanie dane na strane žalobcu. Vytýkal správcovi dane, že nebol využitý inštitút dožiadania. Poukázal na to, že žalobca nemal možnosť zabezpečiť výsluchy ním navrhnutých svedkov, nedisponuje takými právnymi prostriedkami, akými disponujú daňové orgány v zmysle Daňového poriadku. Navrhoval zrušiť napadnuté rozhodnutia žalovaného a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, pretože výsluchy svedkov, ktoré neboli zrealizované, považoval žalobca za kľúčové. 29. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na písomne podaných stanoviskách k žalobám a na záveroch, k akým dospel v konaní. Žalobné body nepovažoval za opodstatnené a poukázal na to, že správca dane využil všetky možné inštitúty v zmysle Daňového poriadku. Niekoľkokrát predvolával navrhnutých svedkov, ktorých dal predviesť aj prostredníctvom polície, avšak neúspešne, využil aj inštitút verejnej vyhlášky. Navrhol žaloby ako nedôvodné zamietnuť. 30. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). 31. Správny súd na konanie použil Správny súdny poriadok, v súlade s prechodným ustanovením § 491 ods. 1 SSP, hoci konanie bolo začaté podľa druhej hlavy piatej časti OSP predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP. Správny súd dokončí konanie podľa SSP s tým, že z aplikácie sú vylúčené tie ustanovenia SSP, ktoré by boli v neprospech žalobcu (§ 491 ods. 2 druhá veta SSP). 32. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v tejto veci, po preskúmaní žalobami napadnutých rozhodnutí žalovaného, ako aj postupu daňových orgánov v konaní, dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné, preto žaloby zamietol podľa § 190 SSP. 33. Z administratívnych spisov vyplýva, že Daňový úrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia marec, jún až december 2013 podľa zákona č. 222/2004 Z. z.. O výsledku zistení z daňovej kontroly vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 70480/2015 zo dňa 18.03.2015. Správca dane daňovou kontrolou zistil, že žalobca si za zdaňovacie obdobie júl 2013 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 104.116,92 Eur z dodávateľských faktúr vymenovaných v protokole od dodávateľov: KUMA, s. r. o. a LU-AN Slovakia, s. r. o.. Fakturované bolo dodanie stavebných prác na základe zmlúv o dielo. Správca dane daňovou kontrolou zistil, že žalobca si za zdaňovacie obdobie august 2013 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 7.280,- Eur z dodávateľských faktúr od dodávateľa B. A. F., s. r. o., vymenovaných v protokole, fakturované boli dodávateľom stavebné práce na základe zmlúv o dielo. Daňovou kontrolou bolo napokon zistené, že žalobca si za zdaňovacie obdobie september 2013 uplatnil odpočítanie DPH vo výške 150.296,- Eur z vymenovaných dodávateľských faktúr od dodávateľov: B. A. F., s. r. o. a LU-AN Slovakia, s. r. o.. Fakturované boli dodávateľmi stavebné práce na základe zmlúv o dielo. 34. Správny súd v konaní posudzoval zákonnosť žalobami napadnutých rozhodnutí žalovaného v rozsahu žalobných bodov, ktoré je žalobca oprávnený rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby. V predmetnom druhu konania, ktoré začína na základe všeobecnej správnej žaloby sa uplatňuje dispozičná zásada, ako aj koncentračná zásada, pričom správny súd nie je oprávnený sám vyhľadávať dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. 35. Postupujúc v zmysle uvedených zásad, správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je relevantná privodiť zrušenie žalobami napadnutých rozhodnutí. 36. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z; daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 37. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 38. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 39. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 40. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 539/2009; pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 41. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.; správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 42. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 43. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.; pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. 44. Podľa § 3 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z.; správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 45. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.; daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 46. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.; správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 47. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.; ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 48. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu pri zohľadnení žalobných bodov, správny súd dospel k záveru, že žalovaný, ako aj správca dane, sa dôsledne riadili vyššie citovanou právnou úpravou. Správny súd má za to, že záver daňových orgánov, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie DPH je správny. Súd preto nesúhlasí s tvrdením v žalobe, že daňové orgány nerešpektovali uvedené ustanovenia Daňového poriadku, v dôsledku čoho mali konať svojvoľne. Súd poznamenáva, že námietky v žalobe ohľadom svojvoľného konania daňových orgánov nie sú bližšie konkretizované, v čom mala svojvôľa spočívať, čím mali daňové orgány porušiť vymenované ustanovenia Daňového poriadku. 49. Podľa názoru súdu sa nemožno stotožniť ani s tvrdením v žalobe, že daňové orgány dospeli k záveru premietnutému v napadnutých rozhodnutiach na základe toho, že boli vykonané len dôkazy v neprospech žalobcu a daňový úrad odmietol vykonať relevantné dôkazy navrhnuté žalobcom. Po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov, správny súd zastáva stanovisko, že správca dane postupoval v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami § 24 a § 3 Daňového poriadku. Postupoval správne, keď overoval, či deklarované dodania stavebných prác dodávateľmi zodpovedá skutočnosti. Dôkazné bremeno na preukázanie reálneho uskutočnenia fakturovaných prác je primárne na daňovom subjekte, ktorý musí byť schopný preukázať dodanie prác dodávateľom. Súd sa plne stotožňuje s konštatovaním žalovaného v odôvodnení napadnutých rozhodnutí, že nie je postačujúcim, ak žalobca disponuje faktúrou od dodávateľa, pričom nie je schopný preukázať, že uskutočnenie prác bolo vykonané deklarovaným dodávateľom. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných a navrhovaných daňovým subjektom. Správca dane neodmietol vykonať navrhnuté dôkazy žalobcom, ale tieto sa nepodarilo vykonať, či už vzhľadom na nedostatočnú súčinnosť navrhnutých svedkov, alebo pre ich nekontaktnosť s daňovým úradom. Z administratívnych spisov vyplýva, že navrhnutý svedkovia boli niekoľkokrát predvolávaní k svedeckej výpovedi, o ich predvedenie bol požiadaný aj policajný zbor. 50. Správca dane nevykonával len dôkazy v neprospech žalobcu, vykonával dôkazy, ktoré mali viesť k verifikácii deklarovaných skutočností žalobcom, pričom z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení jednotlivých vykonaných dôkazov, a to každého jednotlivo a všetkých vo vzájomnej súvislosti vyplynuli okolnosti v neprospech žalobcu, čo vyústilo do vydania žalobami napadnutých rozhodnutí a im predchádzajúcich prvostupňových rozhodnutí. 51. K rozširovaniu dôkazného bremena na žalobcu z dodávateľov, resp. k námietke, že žalobca nemôže byť sankcionovaný a postihnutý za pochybenia dodávateľov, súd poukazuje na to, že Daňový poriadok rozdeľuje dôkazné bremeno medzi daňový subjekt a správcu dane, pričom ťažisko dôkaznej povinnosti je na daňovom subjekte. Primárne má daňový subjekt preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, ďalej skutočností na preukázanie ktorých bol správcom dane vyzvaný v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a napokon preukazuje vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. V súlade s ustanovením § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Zákon teda ukladá dôkazné bremeno aj správcovi dane, a to jednak vyvrátiť prostredníctvom zákonných dôkazov tvrdenia daňového subjektu a jednak preukázať skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Dokazovanie určitých skutočností tvrdených daňovým subjektom a ich vyvracanie správcom dane tvorí podstatu vedeného dokazovania určitých skutočností pre správne zistenie daňovej povinnosti a týmto sa realizuje dôkazné bremeno daňového subjektu a správcu dane. 52. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných a tvrdených daňovým subjektom. Voči postupu správcu dane, ktorý, ak došlo k spochybneniu reálneho obsahu deklarovaných skutočností na dotknutých faktúrach ďalej overoval, či deklarované zodpovedá skutočnosti, nemožno nič namietať. Podľa stanoviska súdu, správca dane postupoval správne pri zabezpečovaní výsluchov navrhovaných svedkov v snahe verifikovať skutočnosť, či fakturované plnenia - stavebné práce boli realizované dodávateľmi. Ak sa nepodarilo tieto výsluchy zrealizovať, bolo možné vychádzať z ďalších dôkazov slúžiacich na následnú verifikáciu deklarovaných skutočností. Výsluchy svedkov neboli jedinými dôkazmi vytvárajúcimi skutkový stav veci. Z obsahu administratívnych spisov je zrejmé, že z ďalších dôkazov, ktoré hodnotil správca dane vo vzájomnej súvislosti nedošlo k preukázaniu skutočnosti, že deklarované práce boli dodané dodávateľmi. Napokon, ani samotné vyjadrenie konateľov dodávateľov, že došlo k dodaniu stavebných prác dodávateľmi samo o sebe ešte nepostačuje na preukázanie vzniku daňovej povinnosti a súvisiaceho nároku žalobcu na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, ak by ďalšie dôkazy vyznievali v neprospech žalobcu, ako je to aj v tomto konaní. To, že dodávatelia neboli ochotní vypovedať a potvrdiť dodanie stavebných prác vážne spochybňuje pravdivosť deklarovaných skutočností na sporných faktúrach. 53. Súd sa nestotožňuje so žalobnou námietkou ohľadom vyvodenia nesprávnych záverov vo vzťahu k obchodnej spoločnosti LU-AN, s. r. o., keď konateľka mala jednoznačne uviesť, že so žalobcom obchodovala. Súd poznamenáva, že výpoveď konateľky nevyvrátila pochybnosti správcu dane o realizovaní fakturovaných obchodov, naopak, ak nevedela uviesť príslušných živnostníkov, ktorí pre ňu vykonávali dodávateľské práce a uviedla, že potom čo prevzala účtovné doklady od svojej účtovníčky jej tieto boli odcudzené, nepreukazovala dodanie fakturovaných stavebných prác spoločnosťou LU-AN Slovakia, s. r. o.. 54. Žalobca nebol sankcionovaný, resp. postihnutý za pochybenia a nezodpovednosť konateľsky spoločnosti LU-AN Slovakia, s. r. o., ale za to, že nepreukázal dodanie fakturovaných prác uvedenými dodávateľmi, teda neuniesol dôkazné bremeno preukázať, že spĺňa podmienky pre uplatnené odpočítanie DPH. 55. Z dnes už ustálenej judikatúry súdov, na ktorú poukázal aj žalovaný nesporne vyplýva, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru a služieb zaťažuje daňový subjekt. Samotné formálne preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami, nie je postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu, že bol riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z dokladu. 56. To, že doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade, a ako právna skutočnosť aj preukázané, vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z ktorého vyplýva záver, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za splnenia zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet DPH; preto, ak si tento nárok uplatní, je jeho povinnosťou preukázať, že si ho uplatňuje odôvodnene za splnenia zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spolahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. K obdobným záverom dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4Sžf/45/2014 zo dňa 17.09.2014. 57. K žalobnej námietke uvedenej pod bodom 14 správny sú uvádza, že v konaní nebolo spornou skutočnosťou, že k vykonaniu prác došlo, ale z hľadiska daňového bolo spornou a zároveň významnou skutočnosťou pre uznanie odpočítania dane, či fakturované plnenia boli dodané práve deklarovanými dodávateľmi. Táto skutočnosť bola v rámci vykonávaného dokazovania spochybnená a pochybnosť nebola žalobcom v daňovom konaní relevantným spôsobom odstránená. Nevyvrátil ju žalobca a nebola odstránená ani dokazovaním zo strany daňových orgánov. 58. Daňový subjekt síce formálne disponoval dokladmi, ktorými preukazoval oprávnenosť nároku na odpočet DPH, avšak, napriek tomu daňové orgány, podľa názoru súdu, správne neuznali tento nárok. Z administratívnych spisov je zrejmé, že správca dane vykonal nie len formálnu kontrolu dokladov, t. j. dodržiavanie ustanovení § 70, § 71 zákona o DPH, ale skúmal predovšetkým reálnosť zdaniteľných obchodov, čo vyústilo do správneho určenia daňovej povinnosti, neuznania uplatneného odpočítania dane. Z administratívnych spisov je zrejmé, že v priebehu výkonu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní bol žalobca vyzývaný predkladať všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, rovnako bol upozorňovaný na povinnosť preukazovať relevantné skutočnosti majúce vplyv na správne určenie dane. Súd, v zhode so stanoviskom daňových orgánov dospel k záveru, že žalobca neprodukoval také dôkazy, ktorými by preukázal formálne deklarované obchodné transakcie. Takéto dôkazy neuviedol ani v žalobách, či v priebehu súdneho prieskumu. 59. Pokiaľ žalobca zdôrazňoval, že za podstatné pochybenie daňových orgánov považuje nezabezpečenie ním navrhnutých výpovedí svedkov, a že konanie dodávateľov nemôže byť vyhodnotené na ťarchu žalobcov, správny súd zaujíma stanovisko, že žalobca, ako podnikateľský subjekt, si musí obchodných partnerov vyberať s určitou dávkou obozretnosti, aby mohol správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali uskutočnenie fakturovaných prác. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-80/11 a C-142/11 z 21.06.2012 vyplýva, že sa predpokladá obozretnosť daňového subjektu, jeho povinnosť zistiť si informácie o inom subjekte a ubezpečiť sa o zákonnom konaní (dodržiavaní daňových povinností) obchodného partnera. V prípade, ak daňový subjekt vo svojich obchodných aktivitách neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že bude v dôkaznej núdzi tak, ako k tomu došlo v predmetnom prípade v dôsledku nespolupráce konateľov dodávateľov s daňovými orgánmi. V tejto súvislosti správne poukázal žalovaný aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2009. 60. Správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a predchádzajúcich konaní, na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v medziach žalôb sú rozhodnutia žalovaného v súlade so zákonom. Žalovaný vec správne právne posúdil, pričom sa náležite vysporiadal s relevantnými odvolacími námietkami žalobcu, pričom svoje rozhodnutia aj vyčerpávajúco odôvodnil a súd sa s týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil. 61. V zhode s daňovými orgánmi, správny súd zastáva názor, že žalobca porušil ustanovenia § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, a preto, správca dane dôvodne po vykonanej daňovej kontrole vyrubil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie júl 2013 vo výške 104.116,92 Eur, za zdaňovacie obdobie august 2013 vo výške 7.280,- Eur a za zdaňovacie obdobie september 2013 vo výške 150.296,- Eur v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v dôsledku skutočnosti, že žalobca nepreukázal, že predmetné stavebné práce žalobcovi dodali dodávatelia uvedení v dotknutých faktúrach. Boli vystavené odberateľské faktúry, ale na ich základe nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti, a tým nevzniklo ani žalobcovi právo na odpočítanie DPH (§ 19 ods. 2 a § 49 ods. 2 zákona o DPH). 62. Správny súd z vyššie uvedených dôvod žaloby žalobcu ako nedôvodné zamietol podľa § 190 SSP. 63. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 a contrario SSP. 64. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerov hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). 1. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerov hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačnú sťažnosť treba predložiť v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.