Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/87/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200705 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200705.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: D.. F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. V. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpený: Mgr. Ivan Petkov, advokát, Advokátska kancelária STRELÁK & PETKOV, so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, so sídlom Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava, IČO: 31 755 194, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PUSR-2016/9393-2/30659/29/ZLN zo dňa 26. apríla 2016, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Krajský pamiatkový úrad Bratislava (ďalej len „KPÚ“) ako prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. KPUBA-2016/4788-1/7780 zo dňa 02.02.2016 rozhodol tak, že vydáva rozhodnutie na odstránenie zrealizovanej nepovolenej úpravy nehnuteľnosti v rozsahu strešnej terasy domu s adresou I. XX v B., parcelné č. XXX/XX, k. ú. Q. F., H. B. - objekt, ktorý nie je národnou kultúrnou pamiatkou evidovanou v ústrednom zozname pamiatkového fondu a nachádza sa na území mestskej pamiatkovej rezervácie Bratislava v rozsahu - uzavretá drevená konštrukcia vo vzhľade záhradného domčeka určeného na odkladanie náradia, ktorá je situovaná v priestore strešnej terasy, najneskôr v termíne do 7 kalendárnych dní od úradného doručenia rozhodnutia. 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že žalobca je zodpovedný za nepovolenú a uskutočnenú zmenu dotknutej časti stavby. KPÚ najskôr vydal v predmetnej veci výzvu na vykonanie nápravy, no nedošlo k žiadnej náprave - nepovolené úpravy neboli odstránené. Úprava terasy zrealizovaním nepovolenej drevostavby so šindľovou strechou je z hľadiska ochrany pamiatkového fondu cudzorodým a neestetickým prvkom v danej lokalite, narušuje architektonické riešenie strešnej krajiny v danej ulici, je vizuálne nevhodný a výrazne vnímateľný z prístupových ciest k Bratislavskému hradu ako ústredného bodu so symbolom Bratislavy - hlavného mesta SR. 3. KPÚ Bratislava vo svojom rozhodnutí tiež konštatoval, že je irelevantné, či možno, alebo nemožno označiť horeuvedenú úpravu strešnej terasy ako stavebnú podľa Stavebného zákona. Z uvedených dôvodov KPÚ Bratislava vydal v predmetnej veci rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 Pamiatkového zákona a zotrval na náprave v plnom rozsahu podľa výrokovej časti predmetného rozhodnutia. 4. Proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval ako druhostupňový orgán verejnej správy žalovaný, ktorý rozhodnutím č. PUSR-2016/9393-2/30659/29/ZLN zo dňa 26.04.2016 rozhodol tak, že zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy tak, že žalovanému uložil povinnosť do 15 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vykonať na vlastné náklady nápravu na nehnuteľnosti v pamiatkovom území tak, že zo strešnej terasy domu na I. ulici XX v B., parcelné č. XXX/XX, k. ú. Q. F., nachádzajúcom sa v území pamiatkovej rezervácie Bratislava, bude odstránená drevená konštrukcia vo vzhľade záhradného domčeka, ktorá tam bola umiestnená bez povolenia príslušného orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu. 5. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný v podstate opísal priebeh administratívneho konania pred prvostupňovým orgánom verejnej správy. 6. Dôvod na zmenu rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy videl žalovaný v tom, že KPÚ Bratislava vo výroku svojho rozhodnutia nesprávne určil termín na plnenie uloženej povinnosti „do 7 kalendárnych dní od úradného doručenia tohto rozhodnutia.“ Žalovaný ako odvolací orgán tento nedostatok odstránil tým, že vykonateľnosť rozhodnutia nasleduje až po jeho právoplatnosti a zároveň určil lehotu na plnenie 15 dní z dôvodu, aby nevznikli pochybnosti o tom, že odvolateľ mal dostatok času na odstránenie nepovolenej drevenej konštrukcie zo strešnej terasy predmetnej nehnuteľnosti. 7. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný zároveň reagoval na odvolacie námietky, pričom konštatoval, že KPÚ Bratislava v správnom konaní nepochybne preukázal, že D.. F. L. (žalobca) ako vlastník bytu č. XX na X. poschodí predmetnej nehnuteľnosti, ktorá nie je národnou kultúrnou pamiatkou, ale je situovaná v pamiatkovej rezervácii Bratislava, umiestnil a ponechal bez predchádzajúceho rozhodnutia alebo záväzného stanoviska KPÚ Bratislava ako príslušného orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu na strešnej terase predmetnej nehnuteľnosti drevenú konštrukciu v tvare a o rozmeroch záhradného domčeka, ktorá v diaľkových pohľadoch splýva s predmetnou nehnuteľnosťou, na ktorej je umiestnená a spôsobuje nepriaznivú vizuálnu zmenu dotknutej časti pamiatkového územia, zmenu objemového členenia, výškového usporiadania a architektonického riešenia exteriéru nehnuteľnosti. Drevená konštrukcia so šindľovou strechou na streche predmetnej nehnuteľnosti je v danom pamiatkovom území cudzorodým prvkom, narušuje architektonické vnímanie strešnej krajiny a je výrazne vnímateľná z verejného priestranstva, najmä z prístupových ciest k Bratislavskému hradu. 8. V zákonnej lehote podal žalobca na súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, v ktorej navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu a vec vrátiť na ďalšie konanie. 9. Žalobca najmä vytýka, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdenie, ktoré vzišlo z uvedených pochybností správnych orgánov, je, že žalobca vykonal na nehnuteľnosti (konkrétne na jej terase) nepovolenú úpravu, resp. zmenu nehnuteľnosti. 10. Žalobca uviedol, že základnou skutkovou a aj právnou otázkou je tá, či položenie samostatnej veci (drevenej konštrukcie), ktorá navyše nie je stavbou, je premiestniteľná, kedykoľvek odstrániteľná a nijakým spôsobom so stavbou nespojená, na strešnú terasu je úpravou nehnuteľnosti v zmysle § 32 Pamiatkového zákona, keďže sama do stavby, ani jej podstaty, možnosti využitia, veľkosti, výšky a rozlohy nijakým spôsobom nezasahuje. Nebolo preukázané, že drevená konštrukcia nebola postavená stavebnými prácami (žalobca túto skutočnosť v konaní popieral), zároveň nebolo preukázané, že by drevená konštrukcia bola nejakým spôsobom napevno spojená s existujúcou stavbou, resp. že by bola jej súčasťou (žalobca túto skutočnosť v konaní popieral), nie je možné považovať obyčajné umiestnenie drevenej konštrukcie za zmenu stavby, v tomto prípade predmetnej nehnuteľnosti. Postavením drevenej konštrukcie, kedykoľvek odstrániteľnej, resp. premiestniteľnej, zostávajú šírka, výška, podstata i účel stavby ako ďalšej samostatnej veci, nedotknuté. Skutočnosti týkajúce sa spôsobu vyhotovenia drevenej konštrukcie neboli v konaní riadne zistené, pričom je irelevantné, či ich nebolo možné zistiť objektívne z dôvodu, že žalobca využil právo neosvedčovať sa z vlastného protiprávneho konania. 11. Žalobca v žalobe tiež vytýkal, že ochrana kultúrneho fondu nie je absolútna, a teda že zákon a ani ústava nevylučujú možnosť zásahu do pamiatkového fondu, ak neprekračuje mieru, ktorú zákonodarca zákonom stanoví za neprípustnú. Fotografické snímky drevenej konštrukcie, zabezpečené zo strany prvostupňového orgánu, boli vyhotovené na miestach, z ktorých nie je možný výhľad totožný s chránenými výhľadmi na Bratislavský hrad, či z neho, ktoré sú u vedené v zásadách, a ktoré jediné je možné považovať za zákonom (na základe zákona) chránené. 12. Fotodokumentácia podľa názoru žalobcu nerešpektovala vizuálne prostredie chráneného pohľadu pamiatkového územia ako celku, a teda ani nebolo dobre možné v priestupkovom konaní posúdiť skutočnú mieru, ktorou drevená konštrukcia zasahovala do chráneného pohľadu, či vôbec do tohto pohľadu zasahovala a ak zasahovala, či zásah ňou spôsobený bol natoľko závažný a neprimeraný, že bolo nevyhnutné poskytnúť primeranú ochranu záujmu vyplývajúceho z Pamiatkového zákona. Mieru negatívneho zásahu, ak nejaký vznikol, postavením drevenej konštrukcie do chráneného pohľadu, treba vnímať prizmou zraku bežného človeka, vidiaceho chránený pohľad voľným okom a nie pohľadom, ktorý je možné docieliť využitím funkcie „zoom“ na digitálnom fotoaparáte. 13. V danom prípade môže byť správne zisteným skutkovým stavom veci len tá skutočnosť, ktorá umožňuje zodpovedanie otázky, či drevená konštrukcia bola skutočne rušivým a ochranu pamiatkového fondu natoľko ohrozujúcim prvkom, že neprimeraným spôsobom zasahovala do pohľadu, ktorý je v zásadách označený za chránený. 14. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe v podstate zopakoval dôvody svojho druhostupňového rozhodnutia. Žalovaný zastáva názor, že keď sa umiestnením dreveného domčeka na terase domu zmenilo objemové členenie, výškové usporiadanie, architektonické riešenie exteriéru, zmenil sa obraz strešnej krajiny, došlo k vizuálnej zmene tejto časti pamiatkového územia, došlo tým k úprave nehnuteľnosti, resp. k úprave stavby podľa Pamiatkového zákona, aj keď pri tom nemuselo dôjsť k zmene stavby podľa Stavebného zákona. 15. Žalovaný zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho zistenia skutkového stavu, aj zo správneho právneho posúdenia veci. 16. Pokiaľ za podstatnú skutočnosť považuje žalobca to, že neumiestnil drevenú konštrukciu na streche domu, ale na jeho terasu, žalobca k tomuto tvrdeniu uviedol, že má za preukázané, že drevená konštrukcia na terase domu zmenila architektonický vzhľad tejto nehnuteľnosti a zasahovala do príslušných chránených pohľadov a strešnej krajiny pamiatkovej rezervácie takým spôsobom, že spôsobila nepriaznivú zmenu stavu tohto pamiatkového územia a že táto nepriaznivá zmena nie je badateľnou zmenou, ako tvrdí žalobca. 17. Žalovaný má za to, že žalobca sledoval a sleduje výlučne svoje súkromné záujmy. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že ústavou garantované základné právo na využívanie vlastníctva nie je nadradené ústavne garantovanému základnému právu na ochranu kultúrneho dedičstva. 18. Žalovaný sa tiež nestotožnil s tvrdením žalobcu, že umiestnenie drevenej konštrukcie na terase domu v pamiatkovej rezervácii je badateľnou zmenou. Ide o dobre viditeľnú a dobre vnímateľnú zmenu v chránených pohľadoch, a to nielen odborníkmi, ale aj „zrakom bežného človeka.“ Fotodokumentácia v spise preukazuje, že táto zmena je dobre vnímateľná nielen z Bratislavského hradu (hradného kopca), ale je vnímateľná aj z pohľadov frekventovanej Zámockej ulice smerom na Bratislavský hrad. 19. Pojednávané konané dňa 14.12.2016 súd uskutočnil v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu, ktorý nevyužili svoje právo zúčastniť sa pojednávania a ani svoju neprítomnosť na pojednávaní nijakým spôsobom neospravedlnili. 20. Na pojednávaní konanom dňa 14.12.2016 žalovaný zotrval na písomne podanom vyjadrení k žalobe. Zotrval tiež na tom, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, že orgán verejnej správy, tak prvostupňový, ako aj odvolací, v dostatočnom rozsahu vec správne posúdili a že skutkový stav bol zistený úplne. Poukázal na to, že počínanie žalobcu je nebezpečným precedensom, príkladom aj pre ostatných občanov, ktorí by mohli podobne konať, čo je však v danej lokalite nežiaduce. Drevenica, ktorú umiestnil žalobca na strešnej terase dotknutého domu, je zjavne viditeľná, nachádza sa v blízkosti Bratislavského hradu cca 150 metrov. 21. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 22. V danom prípade bolo konanie začaté podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 162/2015 Z.z., preto súd pri preskúmavaní zákonnosti postupoval podľa § 162/2015 Z.z. 23. Správny súd, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov a po preskúmaní veci a postupu žalovaného v rozsahu žaloby, dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol. 24. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že orgány verejnej správy postupovali v súlade so zákonom č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu. Citované ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozhodnutia boli správne aplikované na zistený skutkový stav veci. Správny súd sa nestotožnil so žalobnou námietkou ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci. 25. Podľa čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR; Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 26. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy SR; Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. 27. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR; štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 28. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR; medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. 29. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy SR; vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. 30. Podľa čl. 44 ods. 2 Ústavy SR; každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. 31. Podľa čl. 44 ods. 3 Ústavy SR; nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. 32. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu (ďalej tiež zákon č. 49/2002 Z. z. alebo pamiatkový zákon); tento zákon upravuje podmienky ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových území, archeologických nálezov a archeologických nálezísk v súlade s vedeckými poznatkami a na základe medzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a svetového kultúrneho dedičstva, ktorými je Slovenská republika viazaná. 33. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 49/2002 Z. z.; tento zákon ďalej upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ako aj práva a povinnosti vlastníkov a iných právnických osôb a fyzických osôb a ukladanie pokút za protiprávne konanie na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorý je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva a ktorého zachovanie je verejným záujmom. 34. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 49/2002 Z. z.; pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky (ďalej len "kultúrna pamiatka"), pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie o vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. 35. Podľa § 9 ods. 8 zák. č. 49/2002 Z. z.; pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky (ďalej len "kultúrna pamiatka"), pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie o vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. 36. Podľa § 28 ods. 4 písm. b) zák. č. 49/2002 Z. z.; vlastník nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou a ktorá sa nachádza v pamiatkovej rezervácii, v pamiatkovej zóne alebo v ochrannom pásme, je povinný s nehnuteľnosťou nakladať a užívať ju tak, aby neohrozoval pamiatkové hodnoty nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny. 37. Podľa § 29 ods. 1 zák. č. 49/2002 Z. z.; základná ochrana pamiatkového územia je súhrn činností a opatrení, ktorými orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy v spolupráci s vlastníkmi nehnuteľností zabezpečujú zachovanie pamiatkových hodnôt v území, ich dobrý technický, prevádzkový a estetický stav, ako aj vhodný spôsob využitia jednotlivých stavieb, skupín stavieb, areálov alebo urbanistických súborov a vhodné technické vybavenie pamiatkového územia. 38. Podľa § 29 ods. 2 zák. č. 49/2002 Z. z.; krajský pamiatkový úrad vypracúva zásady ochrany pamiatkového územia, ktoré sú dokumentom na vykonávanie základnej ochrany podľa odseku 1 a sú podkladom pre územný plán. Zásady sú súčasťou územného priemetu ochrany kultúrnych hodnôt územia, ktorý je podkladom na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie podľa osobitného predpisu. 39. Podľa § 29 ods. 3 zák. č. 49/2002 Z. z.; zásady ochrany pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny obsahujú požiadavky na primerané funkčné využitie územia, na zachovanie, údržbu a regeneráciu historického pôdorysu a parcelácie, materiálovej a objektovej skladby, výškového a priestorového usporiadania objektov, architektonického výrazu, prvkov uličného interiéru a uličného parteru, historickej zelene, charakteristických pohľadov, siluety a panorámy, archeologických nálezísk, prípadne ďalších kultúrnych a prírodných hodnôt pamiatkového územia. 40. Podľa § 30 ods. 1 zák. č. 49/2002 Z. z.; každý je povinný správať sa tak, aby svojím konaním neohrozil základnú ochranu kultúrnych pamiatok podľa § 27 a základnú ochranu pamiatkových území podľa § 29 a nespôsobil nepriaznivé zmeny stavu pamiatkového fondu a stavu archeologických nálezísk. 41. Podľa § 31 ods. 1 zák. č. 49/2002 Z. z.; ak krajský pamiatkový úrad zistí, že vlastník nezabezpečuje základnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 27 alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území podľa § 29, začne konanie o to, aby vlastník v určenej lehote a za určených podmienok zabezpečil na vlastné náklady nápravu, a to najmä uvedením veci do stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej pamiatkových hodnôt. 42. Pamiatkový zákon v ustanovení § 2 ods. 1 definuje pamiatkový fond ako súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Podľa § 2 ods. 4 pamiatkového zákona; pamiatkové územie je sídelný územný celok alebo krajinný územný celok sústredených pamiatkových hodnôt, alebo archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ktorý je z dôvodu ich ochrany podľa tohto zákona vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu alebo pamiatkovú zónu. 43. V súlade s ustanovením § 28 ods. 4 písm. b) pamiatkového zákona vlastník nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, a ktorá sa nachádza v pamiatkovej rezervácii je povinný s nehnuteľnosťou nakladať a užívať ju tak, aby neohrozoval pamiatkové hodnoty nehnuteľnej kultúrnej pamiatky pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny. V zmysle § 29 ods. 1 pamiatkového zákona, základná ochrana pamiatkového územia je súhrn činností a opatrení, ktorými orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy v spolupráci s vlastníkmi nehnuteľností zabezpečujú zachovanie pamiatkových hodnôt v území, ich dobrý technický, prevádzkový a estetický stav, ako aj vhodný spôsob využitia jednotlivých stavieb, skupín stavieb, areálov alebo urbanistických súbor a vhodné technické vybavenie pamiatkového územia. Podľa § 30 ods. 1 pamiatkového zákona, každý je povinný správať sa tak, aby svojim konaním neohrozil základnú ochranu kultúrnych pamiatok podľa § 27 a základnú ochranu pamiatkových území podľa § 29 a nespôsobil nepriaznivé zmeny stavy pamiatkového fondu, stavu archeologických nálezísk. 44. Podľa § 31 ods. 1 pamiatkového zákona, ak KPÚ zistí, že vlastník nezabezpečuje základnú ochranu kultúrnej pamiatky, podľa § 27, alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území podľa § 29, začne konanie o tom, aby vlastník v určenej lehote a za určených podmienok zabezpečil na vlastné náklady nápravu, a to najmä uvedeným veci do stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej pamiatkových hodnôt. 45. Niet pochýb o tom, že predmetné nehnuteľnosť, na ktorú žalobca umiestnil a ponechal uzavretú drevenú konštrukciu v tvare a rozmeroch záhradného domčeka sa nachádza na území Pamiatkovej rezervácie Bratislava. Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia pamiatkového zákona je zrejmé, že žalobca, ako každý iný vlastník nehnuteľnosti v pamiatkovom území je povinný s nehnuteľnosťami nakladať a užívať ich tak, aby neohrozoval pamiatkové hodnoty konkrétneho pamiatkového územia, pričom je povinný riadiť sa rozhodnutiami a záväznými stanoviskami KPÚ Bratislava. 46. V súlade s ust. § 11 ods. 2 písm. a) pamiatkového zákona, krajský pamiatkový úrad vykonáva štátny pamiatkový dohľad nad stavom, využívaním a zabezpečením ochrany pamiatkového fondu, archeologických nálezov a archeologických nálezísk. Podľa § 11 ods. 2 písm. h) pamiatkového zákona, krajský pamiatkový úrad dohliada na dodržiavanie tohto zákona a prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov pri ochrane pamiatkového fondu. 47. Keďže KPÚ Bratislava, ako príslušný orgán verejnej správy, vykonávajúci štátnu správu vo svojom územnom obvode, ktorým je územný obvod kraja (§ 9 ods. 5 pamiatkového zákona) v rámci dohľadu zistil, že žalobca ako vlastník bytu č. XX na 5. poschodí polyfunkčného objektu súp. č. XXXX, postaveného na parc. č. XXX/XX, kat. úz. Q. F., nachádzajúceho sa v Mestskej pamiatkovej rezervácii v B. na I. ul. č. XX v B., na strešnej terase tohto domu, náležiacej k spomenutému bytu, umiestnil a ponechal uzavretú drevenú konštrukciu v tvare a rozmeroch záhradného domčeka bez predchádzajúceho vyžiadania si z jeho strany rozhodnutia KPÚ k zmene takejto úpravy nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v pamiatkovom území, a teda bez rozhodnutia KPÚ. 48. Žalobca celú svoju argumentáciu v žalobe postavil na tom, že podľa jeho tvrdenia umiestnenie kedykoľvek odstrániteľnej drevenej konštrukcie v tvare a veľkosti záhradného domčeka nemožno považovať za vykonanie stavby, stavebnej zmeny alebo udržiavacích prác na nehnuteľnosti a dokonca, že to nie je možné považovať ani za úpravu nehnuteľnosti. Žalobca tvrdí, že predmetná drevená konštrukcia nie je stavbou. 49. Správny súd podobne ako už vo svojom skoršom rozhodnutí č. k. 23S/71/2016-89 zo dňa 19.10.2016 zastáva názor, že ak pamiatkový zákon neupravuje čo je „stavbou“, je potrebné v tejto súvislosti analogicky aplikovať ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona. 50. Podľa § 139b ods. 6 stavebného zákona, drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení, b) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy. 51. V zmysle citovaného ustanovenia § 139b ods. 6 stavebného zákona sú drobnými stavbami napríklad kôlne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny a iné. 52. Súd aj v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že aj v prípade drevenej konštrukcie vo veľkosti a tvare záhradného domčeka, ktorá je umiestnená na terase budovy a má doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu, ide o drobnú stavbu, ktorá zmenila výškové a aj objemové členenie budovy, ktorej poskytuje zároveň doplnkovú funkciu. Možno teda uzavrieť, že došlo k úprave pôvodnej stavby doplnením o drobnú stavbu. 53. Podľa § 32 ods. 5 pamiatkového zákona, pred začatím novej stavby alebo úpravy pozemku alebo stavby, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou (ďalej len "úprava nehnuteľnosti"), ale sa nachádza v pamiatkovom území, je vlastník takej nehnuteľnosti povinný vyžiadať si rozhodnutie krajského pamiatkového úradu, a to predložením žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území. Ak vlastník začne úpravu nehnuteľnosti v pamiatkovom území bez právoplatného rozhodnutia o zámere úpravy, krajský pamiatkový úrad začne správne konanie vydaním oznámenia o začatí úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území, ktoré doručí vlastníkovi nehnuteľnosti, a vyzve ho, aby práce až do vydania rozhodnutia zastavil. Úpravou nehnuteľnosti nie je odstránenie stavby v pamiatkovom území. 54. Ak teda žalobca na strešnej terase umiestnil a ponechal drobnú stavbu, ktorou došlo k úprave pôvodnej stavby doplnením o drobnú stavbu, bez predchádzajúceho rozhodnutia alebo záväzného stanoviska príslušného krajského pamiatkového úradu, bol namieste postup KPÚ Bratislava podľa § 31 ods. 1 pamiatkového zákona. 55. Súd nepovažoval za dôvodnú ani ďalšiu námietku žalobcu týkajúca sa zasahovania do chránených pohľadov. 56. Žalobca predovšetkým argumentuje, že drevená konštrukcia nachádzajúca sa na terase polyfunkčnej stavby nezasahuje do príslušných charakteristických pohľadov a nespôsobuje nepriaznivé zmeny pamiatkového územia. 57. O tom, že predmetná drobná stavba je na strešnej terase dobre viditeľná svedčí bohatá fotodokumentácia, ktorá je súčasťou administratívneho spisu prvostupňového orgánu verejnej správy. 58. Ako z tohto administratívneho spisu tiež vyplýva, bolo v tomto smere vykonaných viacero miestnych ohliadok z verejných komunikácií, pri ktorých bola predmetná fotodokumentácia vyhotovená. Žalobca hoci bol opakovane predvolávaný na miestne ohliadky, sa miestnych ohliadok z rôznych dôvodov nezúčastňoval. 59. Z predmetnej fotodokumentácie možno už na prvý pohľad uzavrieť, že v detailnejších ale i panoramatických pohľadoch dokumentuje, negatívnu zmenu objemového a aj výškového členenia predmetného polyfunkčného domu a jej okolia, umiestnením nepovolenej drobnej stavby - drevenej konštrukcie v tvare a rozmeroch záhradného domčeka na strešnú terasu. 60. Fotodokumentácia v administratívnom spise jednoznačne preukazuje, že došlo k zmene výškového a aj objemového členenia budovy. Zmena je dobre vnímateľná nie len z Bratislavského hradu (hradného kopca) ale aj zo Zámockej ulice, ktorá je prístupovou ulicou na Bratislavský hrad. 61. V danom prípade nejde o bagateľnú zmenu (neviditeľnú zmenu), ako sa snaží presvedčiť žalobca súd. Opak je pravdou. Ide o dobre viditeľnú zmenu a to aj zrakom bežného človeka, o čom svedčí skutočnosť, že prvotný podnet o nepovolenej drobnej stavbe - drevenej konštrukcie v tvare a rozmeroch záhradného domčeka vyšiel od „bežného človeka“. 62. V zmysle článku 3 Deklarácie Národnej rady SR o ochrane kultúrneho dedičstva č. 91/2001 je ochrana kultúrneho dedičstva verejným záujmom. Podľa článku 20 ods. 3 Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje, nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných, alebo v rozpore so všeobecne záväznými záujmami chránenými zákonmi. V súlade s článkom 44 ods. 2 Ústavy SR, každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. V zmysle článku 44 ods. 3 Ústavy SR, nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať, ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. 63. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že pokiaľ je predmetom vlastníctva nehnuteľnosť v pamiatkovom území, jej vlastník je vo výkone vlastníckeho práva obmedzený v súlade s pamiatkovým zákonom a vlastník je povinný plniť si povinnosti v zmysle tohto zákona. 64. Súd v danom prípade dospel podobne ako žalovaný k názoru, že žalobca sledoval v tomto konkrétnom prípade výlučne svoje osobné záujmy. 65. Ústavou garantované základné právo na využívanie vlastníctva nie je však nadradené ústavne garantovanému základnému právu na ochranu kultúrneho dedičstva. Ochrana kultúrneho dedičstva je verejným záujmom v zmysle čl. 3 Deklarácie Národnej rady SR o ochrane kultúrneho dedičstva č. 91/2001. Právo na ochranu kultúrneho dedičstva prináleží každému občanovi Slovenskej republiky. Ústava SR jednoznačne bráni vlastníkovi v bezprostrednom výkone svojho vlastníckeho práva nad mieru ustanovenú zákonom. 66. Súd v zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 SSP zaujal stanovisko k podstatným žalobným námietkam, pričom za rozhodujúce považuje to, že žalobca na strešnej terase umiestnil a ponechal drobnú stavbu, ktorou došlo k úprave pôvodnej stavby doplnením o drobnú stavbu, bez predchádzajúceho rozhodnutia alebo záväzného stanoviska príslušného krajského pamiatkového úradu, a teda, že bol namieste postup KPÚ Bratislava podľa § 31 ods. 1 pamiatkového zákona. 67. Súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania, na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v medziach žaloby je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom. Žalovaný vec správne právne posúdil, pričom sa náležite vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a svoje rozhodnutia vyčerpávajúce odôvodnil a súd sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil, preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 68. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP a contr. 69. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť treba predložiť v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.