Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 29Sa/5/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200791 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200791.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresný úrad Rimavská Sobota, katastrálny odbor, Kraskova 2, 979 01 Rimavská Sobota, za účasti: Z. A., nar. X. Q. XXXX, M. W. XX, XXX XX T. B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-3126/2014-10 zo dňa 20. mája 2016, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporcu č.V-3126/2014-10 zo dňa 20. mája 2016 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,-Eur na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ, obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-3126/2014 zo dňa 20. mája 2016, ktorým rozhodnutím správny orgán zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti podľa § 31 ods.3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „Katastrálny zákon“ alebo „zákon č.162/1995 Z.z.“). V odôvodnení svojho rozhodnutia odporca uviedol, že dňa 4. decembra 2014 mu bol doručený návrh na vklad záložného práca do katastra nehnuteľností na základe záložnej zmluvy uzatvorenej dňa 14. októbra 2014 medzi záložným veriteľom, obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., a záložcom Z. A., M. W. XX, zastúpenou na základe dohody o splnomocnení DSS Nestor o.z., Zázrivá, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. M. W., evidované na listoch vlastníctva č.XXX, XXX, XXX a XXX, bližšie špecifikované v záložnej zmluve v príslušných spoluvlastníckych podieloch. Svoje rozhodnutie správny orgán odôvodnil tým, že po preskúmaní návrhu a jeho príloh zistil, že nie sú splnené podmienky na povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností a to z nasledovných dôvodov: Správny orgán mal z návrhu na vklad a jeho príloh zato, že záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č.XXXXXXXXX zo dňa 25. februára 2013, uzavretej medzi záložným veriteľom a záložcom. Záložnú zmluvu za záložcu podpísal dňa 14. októbra 2014 predseda združenia DSS Nestor o.z. (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na základe dohody o plnomocenstve zo dňa 25. februára 2013. Správny orgán s poukazom na ustanovenie § 5a ods.4 zákona č.250/2007 Z.z. účinného od 1. mája 2014 mal zato, že právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocnil tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy je neplatný a záložná zmluva je uzavretá v rozpore so zákonom. Z Dohody o splnomocnení zároveň vyplýva, že táto bola podpísaná splnomocniteľkou dňa 25. februára 2013 v Rimavskej sobote a zo strany splnomocniteľa dňa 25. februára 2013 v Bratislave. Pri uzavretí Dohody o splnomocnení došlo k porušeniu § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka, nakoľko záujmy zástupcu sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Dohoda o plnej moci je vyhotovená na predtlačenom formulári s predtlačeným názvom a sídlom splnomocnenca, podmienkami a ročne vypísanými kolónkami s menom a adresou splnomocniteľa, špecifikáciou nehnuteľností. Pri takomto koncipovaní plnomocenstva, keď bol vopred vypísaný jediný variant zástupcu zakomponovaní priamo do už pripravenej dohody o plnomocenstve, nemožno pri zvolení si splnomocneného zástupcu hovoriť o slobodnej vôli splnomocniteľa. Na základe uvedeného mal správny orgán zato, že záložný veriteľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za splnomocniteľa konať a teda splnomocniteľovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá ten istý deň ako úverová zmluva, čo nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmienené podpísaním dohody o splnomocnení a je otázne, či by bol úver poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnený. Splnomocniteľovi nebola daná možnosť meniť podmienky dohody o splnomocnení. Takýto právny úkon odporca nepovažoval za úkol úplne nezávislý od veriteľa. Obsah Dohody o splnomocnení neumožňuje, aby konanie zástupcu bolo zároveň aj v záujme zastúpeného. K výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu ale z vôle záložného veriteľa. Splnomocnenec uskutočňuje záujmy záložného veriteľa a nie záložcu. Odporca taktiež poukázal na skutočnosť, že Dohoda o plnej moci bola zo strany jej účastníkov uzavretá na rôznych miestach a nie je tak zrejmé, kto predložil dlžníčke tlačivo dohody na podpis a nie je zrejmé, kto odoslal „vybranému“ zástupcovi tlačivo dohody o splnomocnení podpísané dlžníčkou. Odporca mal tiež zato, že v danom prípade právny úkon nie je urobený vážne, skutočne. Konajúci nechcel svojim prejavom vôle vyvolať následky, ktoré by inak z jeho prejavu nastali. Z doterajšej praxe správneho orgánu pri takýchto záložných zmluvách veriteľa Pohotovosť s.r.o., ako aj z doterajšej súdnej praxe v obdobných prípadoch správny orgán vyvodil, že splnomocniteľ nepoznal svojho splnomocnenca, s ktorým uzavrel dohodu o plnej moci a ani nemienil takúto dohodu uzatvoriť a ani zaťažiť svoje nehnuteľnosti záložným právom na základe záložnej zmluvy. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ opravný prostriedok, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie, nakoľko správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, nesprávne zistil skutkový stavu a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Poukázal na ustanovenia § 46 Správneho poriadku a § 31 ods.1 Katastrálneho zákona, z ktorých vyplývajú zákonné povinnosti odporcu ako správneho orgánu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Odvolateľ mal zato, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňala náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy o úvere a z toho dôvodu udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve. Nesúhlasil s konštatovaním odporcu, že sám určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. V tomto prípade ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods.3 Správneho poriadku a rozhodnutie odporcu je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka, odvolateľ zdôraznil, že nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, rozpor musí reálne existovať. Dohoda o splnomocnení je pritom dvojstranný právny úkon, ktorého stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na uvedenom právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu dokonca osobu zástupcu navrhoval. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Odvolateľ mal zato, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to pre platnosť právneho úkonu ustanovuje zákon. Dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu. Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250q ods.2 O.s.p., v spojení s § 250l ods.2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods.1 a §250l ods.1 O.s.p. (odvolanie bolo doručené správnemu orgánu 27. júna 2016) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, preskúmal zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností s prílohami, oboznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, dohodu o splnomocnení, rozhodnutie o prerušení konania, výpis z registra organizácií Štatistického úradu SR a napadnuté rozhodnutie. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa § 250l a nasl. v medziach a výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 4. decembra 2014 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č.XXX/XXXX-Šte zo dňa 10. októbra 2014, ktorá bola uzavretá medzi záložným veriteľom - obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava a záložcom Z. A., M. W., v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. M. W., zapísané · na liste vlastníctva č.XXX ako parcela E KN č.XXXX, lesné pozemky o výmere 574114 m2, v podielovom spoluvlastníctve vo veľkosti podielu 9/808, · na liste vlastníctva č.XXX, ako parcely E KN č.XXXX, vodné plochy o výmere 2032 m2, č.XXXX, trvalé trávne porasty o výmere 49870 m2, v podielovom spoluvlastníctve o veľkosti podielu 240/71040, · na liste vlastníctva č.XXX, ako parcely E KN, č.XXX/X, lesné pozemky o výmere 1205 m2, č.XXX/ X, lesné pozemky o výmere 84 m2, č.XXX/X, lesné pozemky o výmere 3655 m2, v podielovou spoluvlastníctve o veľkosti podielu 30/17760, · na liste vlastníctva č.XXX, ako parcely E KN, č.XXXX, lesné pozemky o výmere 423 m2, č.XXXX/ X, lesné pozemky o výmere 353 m2, č.XXXX/X, lesné pozemky o výmere 5138 m2, č.XXXX/X, lesné pozemky o výmere 71 m2, č.XXXX/X, lesné pozemky o výmere 16 m2, č.XXXX/X, lesné pozemky o výmere 91 m2, č.XXXX/X, lesné pozemky o výmere 1857 m2, č.XXXX/X, lesné pozemky o výmere 453 m2, č.XXXX/X, lesné pozemky o výmere 438 m2, č.XXXX/X, lesné pozemky o výmere 2169 m2, v podielovom spoluvlastníctve o veľkosti podielu 1/68. Podľa čl.II predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva, záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli alebo vzniknú na základe Zmluvy o úvere č.XXXXXXXXX zo dňa 25. februára 2013. Z návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností súd zistil, že jeho prílohami bola záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrh na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení. Z administratívneho spisu súd tiež zistil, že bola uzatvorená dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľom Z. A., M. W. XX, T. B. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, pričom názov splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. Z dohody o splnomocnení, podpísanej splnomocniteľom dňa 25. februára 2013 v Rimavskej Sobote vyplýva, že ďalší účastník „za účelom naplnenia a hájenia jeho záujmov ako splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v dohode, vykonávanými v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o, č. zmluvy XXXXXXXXX, splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v dohode, vrátanie právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne“. Z textu dohody o splnomocnení, bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku Združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere“. Ďalší účastník tiež v texte vyhlásil, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií“. Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca (ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci) podpísaná dňa 25. februára 2013 v Bratislave. Z uvedeného vyplýva, že splnomocnenec nebol osobne prítomný pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníkom dňa 25. februára 2013. Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocniteľa podpísaná dňa 25. februára 2013 a teda v rovnaký deň, ako Zmluva o úvere č.XXXXXXXXX, ktorá skutočnosť vyplýva z čl.II zmluvy o zriadení záložného práva. Rozhodnutím č.3126/2014 zo dňa 2. januára 2015 správny orgán konanie prerušil z dôvodu, že k nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu, ktoré boli predmetom záložnej zmluvy, je vyznačená plomba č. V3024/2013, ktorá listina predchádza predmetnému vkladovému konaniu (V 3126/2014). Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31 ods.1 Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca vydal správne rozhodnutie, ak návrh na vklad podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného práva zamietol s odôvodnením, že dohoda o splnomocnení je neplatná a táto skutočnosť spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola v mene záložcu (dlžníka) uzatvorená neplatne splnomocneným zástupcom. Takýto úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného. Podľa § 4 ods.1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). Podľa § 5 ods.1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods.3 Katastrálneho zákona, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods.2 Katastrálneho zákona), ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (§ 30 ods.2 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods.4 Katastrálneho zákona sa návrh na vklad podáva písomne a podľa § 30 ods.5 písm.d) Katastrálneho zákona prílohou návrhu na vklad je okrem iného aj dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods.3 citovaného zákona. Podľa § 31 ods.1 Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods.3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutie z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodovať o zápisoch práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia dôsledne riadil citovanými ustanoveniami katastrálneho zákona a postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ podľa § 31 ods.3 Katastrálneho zákona návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zamietol. Podľa § 22 ods.1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 31 ods.1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 2 Občianskeho súdneho poriadku, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Zastúpenie vzniká na základe zákona, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej moci. Dohoda o plnomocenstve je pritom dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre platnosť takejto dohody sa vyžaduje súlad s ustanovením § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 Občianskeho zákonníka). Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný (§ 37 ods.1 Občianskeho zákonníka). Ak nie sú splnené tieto základné podmienky, nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom neplatnosti právneho úkonu, okrem iných skutočností, je to, že nemá právne účinky, a teda nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán, musí na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadnuť ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojim prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Navrhovateľom (odvolateľom) predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, v zmysle ktorého je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere medzi obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava, ktorá bola splnomocniteľom podpísaná dňa 25. februára 2013 v Rimavskej Sobote (v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava ako veriteľom a Z. A. ako dlžníkom), je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho, že takto vopred pripravená dohoda zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci bola podpísaná 23. februára 2013 v Bratislave, vyplýva, že zástupca splnomocnenca ProHelp nebol osobne prítomný pri podpise tejto dohody splnomocniteľom toho istého dňa v Rimavskej Sobote. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany (podpísanie tlačiva zo strany splnomocniteľa Z. A.), preto nepostačuje písomná forma. V takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane (splnomocnencovi) aj adresoval, písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal, prípadne urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená, či už poverením inej osoby, alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane alebo iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení, ktorá je obsiahnutá v správnom spise je nepochybné, že dlžník podpísal dohodu o splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca. V správnom konaní nebolo preukázané, že by dlžník odoslal ním podpísaný návrh dohody druhej zmluvnej strane. Súd sa tiež stotožnil so záverom odporcu, ktorú v súvislosti s uzatvorením dohody o splnomocnení konštatoval porušenie ustanovenia § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka z dôvodu rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo s textom dohody o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, bolo na podpis predložené v deň uzavretia zmluvy o úvere, v neprítomnosti splnomocnenca, sú skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení, že účelom konania na základe plnomocenstve je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, spochybňujú konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Správny orgán preto správne vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako absolútne neplatnú pre jej rozpor s ustanovením § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zo samotného dojednania podmienok obsiahnutých v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi. Z uvedeného vyplýva, že zástupca koná (resp. konal) v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje, resp. vylučuje jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že určený zástupca sa s dlžníkom nekontaktoval, nekomunikovali spolu, dlžník podpísal dohodu o splnomocnení bez toho, aby zástupcu združenia ProHelp vôbec poznal. Žiadny osobný, ani písomný kontakt splnomocnenca so splnomocniteľom, či už pred podpisom dohody o splnomocnení zo strany splnomocniteľa, pred jej podpisom zo strany splnomocnenca, ani pred podpisom záložnej zmluvy zo správneho spisu nevyplýva. Uvedené konštatovanie umocňuje aj skutočnosť, že k podpisu zmluvy o zriadení záložného práva dochádza dňa 14. októbra 2014, ktorý deň bol spísaný aj návrh na vklad do katastra nehnuteľností, po uplynutí takmer dvoch rokov odo dňa, kedy došlo k podpisu úverovej zmluvy a dohody o splnomocnení bez toho, aby bol preukázaný akýkoľvek kontakt medzi splnomocnencom a splnomocniteľom, a to v tak závažnej veci ovplyvňujúcej majetkové práva splnomocniteľa, ako je zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Navyše nie je preukázaná ani skutočnosť, v akom rozsahu bola dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu vypísaná (vzhľadom na zistenú odlišnosť písma uvedeného v záhlaví a v bode 4 predmetnej dohody). Dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej - predtlačenej listinnej podoby, kedy dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody a preto mu možnosť určiť zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľa, bola obmedzená, resp. odňatá. Úlohou súdneho konania je nielen v zmysle § 1 O.s.p. chrániť práva zaručené slovenským právnym poriadkom, ale aj práva s charakterom úniovým v zmysle zásady lojality (§ 4 ods.3 Zmluvy o Európskej únii) v spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ. Podľa čl.3 ods.1 Smernice 93/13EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Odporca správne v odôvodnení svojho rozhodnutie poukázal na to, že dohodu o splnomocnení posudzoval v kontexte s úverovým balíkom, ktorý považoval za spotrebiteľský, nakoľko pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by ani k uzatvoreniu dohody o splnomocnení. Ďalším dôvodom, pre ktorý správny orgán považoval záložnú zmluvu za neplatnú, bol jej rozpor so zákonom, konkrétne ustanovením § 5a ods.4 zákona č.250/2007 Z.z., podľa ktorého právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatná. Nakoľko záložná zmluva bola splnomocnencom za záložkyňu podpísaná dňa 14. októbra 2014 a ustanovenie § 5a ods.4 citovaného zákona nadobudlo účinnosť 1. mája 2014, považoval správny orgán záložnú zmluvu uzavretú v rozpore so zákonom, nakoľko dohoda o splnomocnení je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona neplatná. Tento ďalší dôvod neplatnosti záložnej zmluvy odvolateľom v podanom odvolaní napadnutý nebol a v konaní ani odvolateľ nenamietal iný, ako spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere. Pokiaľ správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že záložkyňa bola pri uzatvorení záložnej zmluvy zastúpená DSS Nestor o.z., toto tvrdenie nezodpovedá skutočnosti, nakoľko záložnú zmluvu za záložkyňu podpisoval W. V., predseda združenia ProHelp, združenie občianskoprávnej pomoci, podľa Dohody o splnomocnení predloženej do administratívneho spisu. Táto vada však nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a ani nebola odvolaním žalobcu dotknutá. Z uvedených dôvodov záver správneho orgánu o splnení podmienok na zamietnutie návrhu na vklad takejto záložnej zmluvy je v súlade s ustanovením § 31 ods.1 a 3 Katastrálneho zákona. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozsudky sp.zn 8Sžo/17/2007 (R 42/2008), sp.zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10. júla 2012, sp.zn. 10Sžr/136/2012 zo dňa 13. marca 2013 a sp.zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11. júna 2013. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal aj na ďalšie dôvody, pre ktoré by mal byť vklad povolený, je potrebné uviesť, že pokiaľ by aj ďalšie odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko záver odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatnej dohody o splnomocnení a na základe neplatného plnomocenstva uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy je v celom rozsahu správny. Záver odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ani ďalšia argumentácia, podľa ktorej by mal byť vklad povolený, pretože postačuje čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad a už takýto jediný dôvod spôsobuje, že vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní nepovažoval za relevantné a schopné privodiť pre odvolateľa iné rozhodnutie, než k akému dospel odporca. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29. mája 1997, Higgis vs. Francúzsko z 19. februára 1998). Obdobne Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č.III. ÚS 237/2012 zo dňa 13. júna 2012 konštatoval: „...súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl.46 ods.1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl.6 ods.1 Dohodoru je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., ... súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania...“. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považoval skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou a preto nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní - zmluva o zriadení záložného práva, ktorá je uzatvorená neplatne splnomocneným zástupcom. Výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31 ods.3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods.1 Katastrálneho zákona. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nezaoberal ďalšími odvolateľom uvedenými odvolacími argumentmi. Navyše, niektoré odvolacie dôvody odvolateľa uvedené v podanom odvolaní nekorešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia odporcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q ods.2 O.s.p. potvrdil, nakoľko napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v súlade so zákonom. Navrhovateľ v konaní úspešný nebol, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods.1 O.s.p.. Z uvedenému dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal. Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vo výške 35 Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm.b), nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní úspešný nebol (§2 ods.4 zákona č.71/1992 Zb.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.