Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/97/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200808 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200808.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu: ERENDI, s.r.o., Veľká Okružná 43, 010 01 Žilina, IČO: 46 766 561, zast. JUDr. Emíliou Širotníkovou, advokátkou so sídlom AK Hviezdoslavova 1018, 075 01 Trebišov, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. OPS/BEZ/2015/4859, O-535/2015 zo dňa 3. júna 2016, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného Národný inšpektorát práce č.OPS/BEZ/2015/4859, O-535/2015 z 3. júna 2016 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č.167/15-1.0/pok/r./I. zo dňa 17. februára 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalobcovi p r i z n á v a plnú náhradu trov konania proti žalovanému. o d ô v o d n e n i e : 1. U žalobcu ako zamestnávateľa bol dňa 16. apríla 2015 v čase od 12:40 hodiny realizovaný výkon inšpekcie práce zameraný na kontrolu dodržiavania právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Pri výkone inšpekcie práce bolo inšpektormi práce zistené, že žalobca (ďalej aj „účastník konania“) ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 16. apríla 2015 v čase o 12:45 hodine využíval závislú prácu fyzickej osoby G. Y. pri vykonávaní murárskych prác v priestoroch skladu a kancelárií na V. ul. č. X v R. V. a nemal s ňou uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „zákon č. 311/2001 Z.z.“ alebo „Zákonník práce“). Inšpektorát práce Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „inšpektorát práce“) pod č. IBB-180-67-2.7/P-A28-15, č. ú.: XXXXX dňa 27. apríla 2015 vydal Protokol o výsledku inšpekcie práce (ďalej len „Protokol“), v ktorom uviedol skutočnosti zistené pri výkone inšpekcie práce. Konštatoval porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a nariadil odstrániť zistené nedostatky. Žalobca v písomnom vyjadrení namietal zistenia uvedené v Protokole a tvrdil, že v konkrétnom prípade nedošlo k výkonu závislej práce. Následne bol prvostupňovým orgánom verejnej správy spracovaný dodatok č. 1 k Protokolu. Pod č. 167/15-1.0/pok/ozn. dňa 17. júna 2015 prvostupňový orgán verejnej správy oznámil žalobcovi začatie správneho konania o správnom delikte, vyzval žalobcu aby sa vo veci vyjadril a predložil dôkazy na objasnenie skutkového stavu. K oznámeniu o začatí správneho konania sa žalobca písomne vyjadril. Prvostupňový orgán verejnej správy vo veci rozhodol svojím rozhodnutím č.k.: 167/15-1.0/pok/ r. dňa 20. augusta 2015, konštatoval porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a žalobcovi uložil pokutu vo výške 2.000,-Eur. V dôsledku žalobcom podaného odvolania žalovaný svojím rozhodnutím č. OPS/BEZ/2015/4859, O-535/2015 zo dňa 5. novembra 2015 odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. K zrušeniu odvolaním napadnutého rozhodnutia došlo z dôvodu, že prvostupňový orgán verejnej správy vo výroku napadnutého rozhodnutia nekonkretizoval časové obdobie, v ktorom došlo k spáchaniu správneho deliktu a pokiaľ prvostupňový orgán verejnej správy vykonal vo výroku rozhodnutia opravu v zmysle § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), žalovaný konštatoval, že vada rozhodnutia nemá charakter chyby v písaní alebo inej zrejmej nesprávnosti, a preto neprichádza do úvahy oprava tak, ako bola vykonaná prvostupňovým orgánom verejnej správy. Po zrušení prv napadnutého rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy tento následne opätovne svojím rozhodnutím č.k.: 167/15/-1.0/pok/r./I. zo dňa 17. februára 2016 rozhodol tak, že konštatoval porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a žalobcovi uložil pokutu vo výške 2.000,-Eur. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. 2. Inšpektorát práce Banská Bystrica svojím rozhodnutím č. 167/15-1.0/pok/r./I. zo dňa 17. februára 2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z.z.“) za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4. zákona č. 125/2006 Z.z., a to konkrétne za porušenie: „§ 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.“) spočívajúce v tom, že účastník konania ako zamestnávateľ ERENDI, s.r.o., Veľká Okružná 43, 010 01 Žilina, IČO: 46 766 561 porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 16.04.2015 v čase o 12:45 hodine využíval závislú prácu fyzickej osoby G. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. V. XXX pri vykonávaní murárskych prác v priestoroch skladu a kancelárie na V. ulici č. X v R. V. a nemal s ňou uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce“, uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000,-Eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na vykonanú inšpekciu zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005 Z.z.. Pri výkone inšpekcie bolo inšpektormi práce zistené, že účastník konania ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 16. apríla 2015 v čase o 12:45 hodine využíval závislú prácu fyzickej osoby uvedenej vo výroku rozhodnutia. Žalobcovi bolo umožnené vyjadriť sa k výsledkom uvedeným v Protokole č. IBB-180-67-2.7/P-A28-15 zo dňa 27. apríla 2015. Na základe vyjadrenia účastníka konania bol vypracovaný Dodatok č. 1 k Protokolu. Prv vydané rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy bolo žalovaným zrušené a vrátené na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu absencie časového obdobia, v ktorom došlo k porušeniu ustanovenia zákona č. 82/2005 Z.z.. Inšpektorát práce poukázal na podklady, z ktorých pri vydaní rozhodnutia vychádzal a opísal priebeh administratívneho konania. Pokiaľ účastník konania vo vyjadrení uviedol, že išlo o služby, ktoré boli vykonávané na základe občianskoprávnych, prípadne obchodnoprávnych vzťahov, prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na ustanovenie § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Mal za to, že závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu. K námietke žalobcu, týkajúcej sa obsahu zápisnice spísanej s G.V. a H. Y., prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že tieto osoby boli pred spísaním zápisnice poučené, poučenie potvrdili svojím podpisom a podpisom potvrdili aj obsah spísaných zápisníc. Ak žalobca navrhoval vykonať ústne pojednávanie, tento návrh prvostupňový orgán verejnej správy nepovažoval za dôvodný a to vzhľadom na skutočnosti, že ak by zamestnanec a konateľ účastníka konania vypovedali iné skutočnosti, jednalo by sa o účelové tvrdenia spochybňujúce kontrolou zistený stav. K námietke žalobcu, že nevykonáva a nemá oprávnenie na výkon murárskych prác, inšpektorát práce uviedol, že vykonávanie murárskych prác pre účastníka konania nie je podmienené tým, že účastník konania má v predmete svojej činnosti výkon murárskych prác. Na základe zistených skutočností a listinných dokladov mal prvostupňový orgán verejnej správy za preukázané, že zamestnanec G. Y. vykonával dňa 16. apríla 2015 v čase o 12:45 hodiny závislú prácu pre účastníka konania ako zamestnávateľa. Nakoľko účastník konania je obchodnou spoločnosťou v zmysle Obchodného zákonníka a nie živnostníkom v zmysle živnostenského zákona, nevzťahuje sa na daný prípad ustanovenie § 2a ods. 1 zákona č. 82/2005 Z.z.. Účastník konania ako zamestnávateľ bol povinný uzatvoriť so zamestnancom pracovnoprávny vzťah pred začatím výkonu práce. Poukázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, a teda že zamestnávateľ nesie zodpovednosť už tým, že k samotnému nedostatku, resp. porušeniu došlo a správny orgán nezohľadňuje, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie. Prvostupňový orgán verejnej správy mal preukázané porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, nakoľko účastník konania pred začiatkom výkonu závislej práce nezaložil so zamestnancom pracovnoprávny vzťah v zmysle Zákonníka práce. Účastník konania tak nesplnil povinnosť uloženú zákonom včas a za porušenie tejto povinnosti, ktorú zákon definuje ako správny delikt, prikazuje inšpektorátu práce ako orgánu štátnej správy v oblasti inšpekcie práce vyvodiť postih v zmysle zákona č.125/2006 Z.z.. Z uvedených dôvodov prvostupňový orgán verejnej správy žalobcovi uložil pokutu v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z., nakoľko účastník konania naplnil znaky skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania. Vo vzťahu k výške pokuty prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na skutočnosť, že zohľadnil dobu protiprávnosti, počet zamestnancov účastníka konania, počet zamestnancov, ktorých účastník konania nelegálne zamestnával, ako aj skutočnosť, že ide o prvý výkon inšpekcie práce u účastníka konania. Išlo taktiež o ojedinelý výskyt nedostatku a teda nejde o opakované zistenie nedostatku. 3. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný svojím rozhodnutím č. OPS/BEZ/2015/4859, O-535/2015 zo dňa 3. júna 2016 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný zdôraznil, že mal s ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav za to, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že účastník konania ako zamestnávateľ porušil povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z.. Mal za to, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo jednoznačne preukázané pri výkone inšpekcie práce konanej dňa 16. apríla 2015 o 12:45 hodine u účastníka konania, kde závislú prácu vykonával G. Y., ktorý pre neho vykonával murárske práce v priestoroch skladu a kancelárií na V. ul. č. X v R. V.. Uvedený zamestnanec nemal s účastníkom konania založený žiaden pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. Pokiaľ žalobca ako odvolateľ tvrdil, že práca G. Y. nenapĺňa znaky závislej práce a išlo o rodinnú výpomoc na základe občianskoprávnej zmluvy žalovaný uviedol, že považuje nelegálne zamestnávanie zo strany účastníka konania za jednoznačne preukázané. Podotkol, že podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce môže byť závislá práca vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom pomere alebo výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 2a ods. 1 zákona č. 82/2005 Z.z., podľa ktorého nelegálnym zamestnávaním nie je, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku. Účastník konania túto podmienku nespĺňal, nakoľko v predmetnej veci nejde o nelegálne zamestnávanie fyzickou, ale právnickou osobou. Ak žalobca namietal, že vo vzťahu k nemu mohlo dôjsť k zneužitiu právomoci verejného činiteľa, žalovaný zdôraznil, že zo spisového materiálu, ani z odvolania účastníka konania nie je zrejmé, ako k takémuto nezákonnému konaniu vo vzťahu k nemu došlo, resp. mohlo dôjsť. Žalovaný sa vyjadril aj k odvolacej námietke žalobcu, že žalobca v čase výkonu inšpekcie práce nemal oprávnenie na výkon murárskych prác, pričom uviedol, že táto skutočnosť je irelevantná a nemá vplyv pri posudzovaní toho, či sa jednalo alebo nejednalo o nelegálne zamestnávanie. S ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav žalovaný konštatoval, že porušenie povinností uvedených v rozhodnutí inšpektorátu práce je posúdené správne a je zdôvodnené porušením platného právneho predpisu. Odôvodnenie rozhodnutia zároveň poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Prvostupňový orgán verejnej správy v napadnutom rozhodnutí dospel k správnemu zisteniu a k správnemu právnemu posúdeniu veci. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce, ktorý na základe zistených skutočností rozhodol o uložení pokuty tak, ako to uviedol vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a v jeho odôvodnení. Žalovaný dospel k záveru, že argumentácia žalobcu nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a účastník konania nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci. 4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil nárok na náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že napadnutým rozhodnutím a rozhodnutím inšpektorátu práce bol ukrátený na svojich subjektívnych právach. Namietal, že orgán verejnej správy na základe zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnemu rozhodnutiu, keď posúdil prítomnosť brata konateľa žalobcu v priestoroch žalobcu ako nelegálne zamestnávanie. G. Y. (brat konateľa žalobcu) v čase výkonu inšpekcie upratoval priestory po murárskych a maliarskych prácach, nevykonával murárske práce a uvedené činnosti vykonala predtým spoločnosť TRUCKSTAV, s.r.o.. Orgán verejnej správy sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že sa jednalo o drobnú občiansku výpomoc podľa občianskoprávnych predpisov. Ide pritom o takú vadu, ktorá mala bezprostredný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. G. Y. nemal záujem byť zamestnancom žalobcu a rovnako ani žalobca nemal záujem zamestnávať G. Y.. Pracovnoprávne vzťahy môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Na to, aby mohol pracovnoprávny vzťah vzniknúť, sa vyžaduje súhlas zmluvných strán. Pokiaľ nejde o závislú prácu, tak takáto činnosť môže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom alebo v obchodnoprávnom vzťahu. Toto nie je v rozpore s ustanovením § 1 ods. 3 Zákonníka práce a ani ho žiadnym spôsobom neobchádza. Žalobca bol toho názoru, že zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca zároveň namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že prítomnosť brata konateľa žalobcu v priestoroch žalobcu nenapĺňa pojmové znaky závislej práce. Nakoľko v predmetnej veci neexistoval vzťah nadriadenosti a podriadenosti, nie je možné konštatovať, že brat konateľa žalobcu ako zamestnanec vykonával osobne prácu pre žalobcu ako zamestnávateľa, nie je možné konštatovať, že brat konateľa žalobcu vykonával akúkoľvek činnosť v mene žalobcu a prítomnosť brata konateľa žalobcu v priestoroch žalobcu nemá žiadnu súvislosť s pracovným časom. Dikcia ustanovenia § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. predpokladá, že musí byť vykonávaná závislá práca a nie akákoľvek práca. Z uvedeného dôvodu musia byť splnené všetky znaky závislej práce a to kumulatívne. Pokiaľ nie je možné charakterizovať prítomnosť brata konateľa žalobcu v priestoroch žalobcu ako závislú prácu, nemožno ani vyvodiť záver, že v predmetnej veci išlo o nelegálne zamestnávanie. Z uvedeného dôvodu je samotné uloženie pokuty nesprávne a je v rozpore so zákonom. Orgán verejnej správy postupoval prehnane formalisticky, v rozpore s účelom a zmyslom zákona, právnych princípov, ako aj logiky pri ich výklade. Žalobca tiež namietal, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov s poukazom na skutočnosť, že žalovaný sa vôbec nezaoberal jednotlivými znakmi závislej práce, ktoré musia byť naplnené kumulatívne. Neodôvodnil, na základe akej skutočnosti dospel k tomu, že v tomto prípade išlo o výkon závislej práce a žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo námietky žalobcu v rámci svojho rozhodnutia nevzal do úvahy. Žalobca tiež namietal, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, nakoľko žalovaný rozhodol bez toho, aby bližšie preskúmal napadnuté rozhodnutie a vypočul navrhovaných svedkov. Orgán verejnej správy nedal žalobcovi možnosť na riadnu obranu a na preukázanie svojich tvrdení, ktoré mohol preukázať na navrhovanom ústnom pojednávaní. Takýmto spôsobom boli porušené základné práva žalobcu na spravodlivé prejednanie správneho deliktu a spravodlivé rozhodnutie. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K žalobným námietkam uviedol, že z povahy práce, ktorú G. Y. vykonával, je zrejmé, že napĺňala znaky závislej práce a tvrdenia žalobcu o tom, že znaky závislej práce naplnené neboli považoval za irelevantné. Vo vzťahu k nariadeniu ústneho pojednávania poukázal na ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Nakoľko porušenie zákona zo strany účastníka konania považoval za dostatočne dôkazovo podložené, nevidel dôvod na to, aby sa ústne pojednávanie uskutočnilo. Žalobca mal počas správneho konania dostatok priestoru na realizáciu svojich procesných práv a tie neboli zo strany orgánov verejnej správy žiadnym spôsobom dotknuté. Pokiaľ žalobca tvrdil, že G. Y. je bratom konateľa žalobcu, žalovaný poukázal na ustanovenie § 2a ods. 1 zákona č. 82/2005 Z.z.. V uvedenom ustanovení stanovené podmienky žalobca nespĺňal, nakoľko v predmetnej veci sa nejedná o nelegálne zamestnávanie fyzickou, ale právnickou osobou. Žalovaný mal za to, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, a to ustanovenie § 3 ods. 2 s poukazom na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnom zamestnávaní, podľa ktorého nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. Žalovaný zdôraznil, že prvostupňový orgán verejnej správy okrem toho, že dospel k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu veci, popísal zodpovedne aj skutkový stav, čo sa týka samotného porušenia povinností, ktoré bolo predmetom uloženia pokuty. V rámci procesu rozhodovania sa žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy riadili zásadami správneho trestania a ich postup podľa názoru žalovaného nevykazuje také známky pochybenia, ktoré by boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia zo strany konajúceho súdu. 6. Krajský súd v Banskej Bystrici s poukazom na § 491 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, aplikujúc ustanovenia SSP a po prejednaní veci na pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. d) zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených, navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil. Vo vzťahu k navrhovanému dokazovaniu uviedol, že dokazovanie výsluchom svedkov navrhol na preukázanie tvrdenia, že je nepravdivé, že brat konateľa žalobcu bol na mieste tak, ako je popisované v zápisnici inšpektormi a že vykonával tie práce, ktoré sú uvedené v zápisnici. 8. Žalovaný na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených v písomnom vyjadrení k žalobe a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 9. Podľa § 2 ods.1 ods.2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 10. Podľa § 177 ods.1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 11. Podľa § 178 ods.1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 12. Podľa § 191 ods.1 písm.d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 13. Podľa § 3 ods.1-3 zákona č.82/2005 Z.z., (1) Fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu. (2) Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. (3) Opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona na účely zrušenia živnostenského oprávnenia. 14. Podľa § 2 ods.1 písm.a) a b) zákona č.82/2005 Z.z. nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a a) nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu alebo b) je štátnym príslušníkom krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, alebo osobou bez štátnej príslušnosti (ďalej len "štátny príslušník tretej krajiny") a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu. 15. Podľa § 2 ods.2 písm.a) zákona č.82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. 16. Podľa § 2a zákona č.82/2005 Z.z. (1) Nelegálne zamestnávanie nie je, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku. (2) Nelegálna práca nie je práca, ktorú vykonáva pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku. 17. Podľa § 6 zákona č.82/2005 Z.z. postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy. 18. Podľa § 2 ods.1 písm.a) zákona č.125/2006 Z.z. inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, 6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, 19. Podľa § 19 ods.2 písm.a) bod 1/ zákona č.125/2006 Z.z. inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. 20. Podľa § 1 ods.2 Zákonníka práce závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. 21. Podľa § 1 ods.3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok stanovených v tomto zákone aj v onom pracovnoprávnom vzťahu. 22. Podľa § 21 ods.3 Zákona č.125/2006 Z.z., na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 23. Podľa § 21 ods.1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. 24. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č.167/15-1.0/pok/r./I zo dňa 17. februára 2016, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy žalobcovi za porušenie povinnosti vyplývajúcich z právnych predpisov uvedených v § 2 ods.1 písm.a) bod 4 zákona č.125/2006 Z.z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000,-Eur. 25. Žalobca v žalobe predovšetkým namietal, že v administratívnom konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Tvrdil, že žalovaný rozhodol bez toho, aby bližšie preskúmal napadnuté prvostupňové rozhodnutie a nevypočul navrhovaných svedkov. Žalovaný a ani prvostupňový orgán verejnej správy nedal žalobcovi možnosť na riadnu obranu a na preukázanie svojich tvrdení na navrhovanom ústnom pojednávaní. Takouto vadou napadnuté rozhodnutie netrpí. Na konanie podľa zákona č.125/2006 Z.z. sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, pokiaľ tento zákon (zákon č.125/2006 Z.z.) neustanovuje inak. Podľa § 21 ods.1 Správneho poriadku správny orgán (orgán verejnej správy) nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Osobitný zákon (tu zákon č.125/2006 Z.z.) neustanovuje povinnosť nariadenia ústneho pojednávania, je na zvážení orgánu verejnej správy, či návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyhovie. Návrhom na nariadenie ústneho pojednávania sa prvostupňový orgán verejnej správy zaoberal, pričom konštatoval, že pojednávanie nie je potrebné vykonať, nakoľko porušenie zákona bolo preukázané vykonanou kontrolou. Zároveň poukázal na dovtedajšie výpovede konateľa žalobcu ako aj osoby, ktorú mal žalobca podľa napadnutého rozhodnutia nelegálne zamestnávať. 26. K návrhu na nariadenie pojednávania pred orgánom verejnej správy je potrebné zdôrazniť, že zistenia orgánov verejnej správy vyplývali z vykonanej inšpekcie práce a boli založená na zisteniach inšpektorov práce a výpovediach konateľa žalobcu a osoby, ktorú mal žalobca zamestnávať. Výsluchy týchto osôb boli vykonané zákonným spôsobom, zákonnosť týchto výsluchov žalobca nenamietal. Pred podaním vysvetlenia boli vyslúchané osoby poučené a zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby boli zo strany vyslúchaných osôb podpísané. Námietky proti obsahu zápisnice podané neboli. Z uvedeného dôvodu orgány verejnej správy neporušili podstatným spôsobom ustanovenia o konaní, najmä pokiaľ predmetom navrhovaného pojednávania mali byť opätovné výpovede konateľa žalobcu a jeho brata, G. Y. a za situácie, keď žalobca využil svoje právo vyjadriť sa k skutočnostiam zisteným v Protokole, resp. k jeho dodatku 27. Žalobca tiež namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa vôbec nezaoberal jednotlivými znakmi závislej práce, ktoré musia byť naplnené kumulatívne. Neodôvodnil, na základe akej skutočnosti dospel k tomu, že v tomto prípade išlo o výkon závislej práce a žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo námietky žalobcu v rámci svojho rozhodnutia nevzal do úvahy. Žalovaný v podanom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy tvrdil, že práca menovaného nenapĺňa znaky závislej práce a išlo len o rodinnú výpomoc na základe občianskoprávnej zmluvy. S takýmto tvrdením žalobcu ako odvolateľa sa žalovaný vysporiadal poukazom na ustanovenie § 2 ods.1 zákona č.82/2005 Z.z. a konštatoval, že zákonnú podmienku žalobca nespĺňa, nakoľko nejde o nelegálne zamestnávanie fyzickou, ale právnickou osobou. Žalobca však v podanom odvolaní namietal, že neboli naplnené všetky znaky závislej práce a to konanie v mene zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. V napadnutom rozhodnutí na tieto odvolacie námietky odpoveď nedostal. V napadnutom rozhodnutí absentuje úvaha, akým spôsobom žalovaný dospel k záveru, že žalobca využíval závislú prácu G. Y. a na základe akých skutočností mal žalovaný preukázané naplnenie všetkých atribútov závislej práce v zmysle § 1 ods.2 Zákonníka práce. Vo vzťahu k tento odvolacej námietke žalovaný len konštatoval, že o nelegálne zamestnávanie nejde v prípade, ak pre fyzickú osobu - podnikateľa vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, resp. ďalšie osoby. Žalovaný len poukázal na skutočnosť, že vo vzťahu k žalobcovi nejde o fyzickú osobu - podnikateľa, ale o právnickú osobu a pri právnickej osobe je aplikácia § 2a ods.1 ods.2 zákona č. 82/2005 Z.z. vylúčená. 28. V administratívnom konaní boli ale zistené dve skupiny dôkazov, ktoré na jednej strane svedčili záveru žalovaného a inšpektorátu práce, že k nelegálnemu zamestnávaniu došlo a na druhej strane naznačovali, že o nelegálne zamestnávanie nejde. G. Y. vo svojej výpovedi nijakým spôsobom neuviedol, že prácu dohadoval so žalobcom ako právnickou osobou. Naopak uviedol, že bol pomáhať bratovi a prácu (činnosti) mu zadal brat. Z administratívneho spisu tak vyplýva rozpor medzi tým, či išlo o vykonávanie činností (prác) na pokyn alebo na požiadanie, či išlo o pomoc bratovi, resp. či išlo o činnosti vo vzťahu podriadenosti a nadriadenosti alebo z iného vzťahu žalobcu a jeho pracovníka, resp. zamestnanca. Za takejto skutkovej situácie bol žalovaný povinný zaoberať sa všetkými atribútmi závislej práce a ich naplnením, nakoľko bez naplnenia všetkých atribútov nemohlo dôjsť k závislej práci a tak k nelegálnemu zamestnávaniu. Z administratívneho spisu, a ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, ako žalovaný vyhodnotil výpoveď G. Y., najmä keď je podopretá aj ďalšími listinami (rodné listy, príkazná zmluva) ako aj skutočnosťou, že vo vzťahu k žalobcovi ide o jednoosobovú právnickú osobu, kde jediným spoločníkom a konateľom je H. Y., brat G. Y., ktorého mal žalobca nelegálne zamestnávať. H. Y. mohol niektoré práce vykonávať ako konateľ žalobcu aj sám a žalovaný sa nevysporiadal ani s možnosťou, že z tohto titulu mohol o vykonanie určitých činností požiadať o pomoc rodinného príslušníka bez toho, aby išlo o nelegálne zamestnávanie. Ak jedinou argumentáciou žalovaného na tvrdenia žalobcu o tom, že nešlo o závislú prácu, bol poukaz žalovaného na ustanovenie § 2a zákona č.82/2005 Z.z., táto argumentácia je nedostatočná a spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Len samotná skutočnosť, že G. Y. vykonával určité činnosti v priestoroch žalobcu sama o sebe nepostačuje na záver, že išlo o nelegálne zamestnávanie bez toho, aby žalovaný, resp. prvostupňový orgán verejnej správy vyhodnotil všetky dôkazy, uviedol, čo z nich zistil a aký záver z takto vykonaného dokazovania vyvodil, najmä vo vzťahu k naplneniu všetkých atribútov závislej práce. Orgány verejnej správy síce uviedli, z akých dôkazov pri svojom rozhodovaní vychádzali, avšak bez toho, aby uviedli, aké skutkové závery z nich vyvodili, pokiaľ ide o existenciu vzťahu nadriadenosti a podriadenosti a plnenia pokynov zamestnávateľa. Zároveň absentuje právne posúdenie k všetkým zákonom stanoveným atribútov závislej práce. Bez uvedenia týchto skutkových záverov a zodpovedajúceho právneho posúdenia napadnuté rozhodnutie trpí nepreskúmateľnosťou a to aj v súvislosti so skutočnosťou, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu, ktorý namietal, že o závislú prácu v danom prípade nešlo. 29. Vzhľadom ku skutočnosti, že správny súd konštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je nepreskúmateľné, ďalšími žalobnými námietkami najmä vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu sa nezaoberal. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia spôsobuje okrem iného aj to, že sa správny súd nemôže vyjadriť k tomu, či ide o nesprávne právne posúdenie, nakoľko žalovaný svoje rozhodnutie založil na tom, že došlo k nelegálnemu zamestnávaniu s poukazom na nemožnosť aplikácie ustanovenia § 2a zákona č.82/2005 Z.z.. Vychádzal z toho, že žalobca využíval závislú prácu G. Y., ale naplnenie zákonných atribútov závislej práce v zmysle Zákonníka práce náležite neodôvodnil. 30. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy trpiaceho rovnakou vadou podľa § 191 ods.1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie, nakoľko rozhodnutie je nepreskúmateľné ako pre nezrozumiteľnosť, tak aj pre nedostatok dôvodov. 31. V ďalšom konaní budú orgány verejnej správy povinné posúdiť naplnenie všetkých atribútov závislej práce podľa § 1 ods.2 Zákonníka práce, s prihliadnutím na dôkazy, ktoré boli v administratívnom konaní vykonané a na základe skutkových záverov opätovne posúdiť naplnenie skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania podľa ustanovenia § 2 ods.2 písm.,a) zákona č.82/2005 Z.z.. 32. Pokiaľ žalobca v žalobe navrhol vykonať dôkazy a to výsluch svedkov G. Y. a inšpektorov práce, správny súd takémuto návrhu nevyhovel, nakoľko G. Y. ako aj inšpektori práce sa v administratívnom konaní vo veci vyjadrili. Správnosť údajov uvedených v zápisnici o podaní informácie G. Y. potvrdil svojím podpisom a proti obsahu zápisnice nenamietal, pred podaním vysvetlenia bol náležite poučený. Konajúci inšpektori práce sa v konaní vyjadrili okrem iného v stanovisku k podaným odvolaniam, ich zistenia sa premietli do obsahu a záverov Protokolu. Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu, že správny súd konštatoval nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nepreskúmateľnosti, návrhu na vykonanie dokazovania nevyhovel. 32. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na úplnú náhradu trov konania. 33. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.