Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/115/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200914 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200914.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcu: Y.. G. L., nar. XX.XX.XXXX, H., H. W. U. U. B. L. XX, XXX E. X., zastúpený: JUDr. Jiří Teryngel, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Ke Klimentce 2186/15, 150 00 Praha 5, Česká republika, proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, Kolárska 6148/4, 813 42 Bratislava, zastúpený: JUDr. Eva Bušová, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Tobrucká 6, 811 02 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. I. ODS-32/15:606/2013 zo dňa 01.02.2016, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie I. odvolacieho disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory sp. zn. I. ODS-32/15:606/2013 zo dňa 1. februára 2016 a rozhodnutie III. disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory sp. zn. DS III.-73/13:606/2013 zo dňa 17. júna 2015 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, t. j. v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Navrhovateľ - predseda revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory (ďalej aj „SAK“) podal dňa 30.05.2013 podľa § 57 a nasledujúcich zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o advokácii“) v spojení s Disciplinárnym poriadkom Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „Disciplinárny poriadok“) návrh na začatie disciplinárneho konania proti žalobcovi (ako proti disciplinárne obvinenému) z dôvodu, že sa podieľa na činnosti spoločnosti Justitia, s. r. o., IČO: 46911685, so sídlom Nad plážou 33, 974 01 Banská Bystrica, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka č. 23269/S, v ktorej je spoločníkom a konateľom, a ktorá aj prostredníctvom svojej webovej stránky www.najlacnejsiesro.sk <http://www.najlacnejsiesro.sk> a webovej stránky www.justitiasro.sk <http://www.justitiasro.sk> poskytuje právne služby súvisiace so zakladaním obchodných spoločností, hoci na poskytovanie právnych služieb nemá oprávnenie. Uvedeným konaním sa mal žalobca dopustiť disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 Zákona o advokácii, pretože závažným spôsobom porušil povinnosť advokáta uloženú v § 2 ods. 3 Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „Advokátsky poriadok“), podľa ktorého je advokát oprávnený poskytovať právne služby len v rámci výkonu slobodného a nezávislého povolania, a podľa ktorého sa advokát nesmie podieľať na činnosti osôb, ktoré poskytujú právne služby bez oprávnenia vyžadovaného zákonom, ani takúto činnosť podporovať. 2. Podaniu návrhu predchádzala sťažnosť pána Y. U., ktorý poukázal na to, že žalobca ako advokát poskytuje služby, a to zakladá spoločnosti prostredníctvom stránky www.justitiasro.sk <http:// www.justitiasro.sk>, pričom táto spoločnosť nemá na takúto činnosť oprávnenie. Ďalej uviedol, že nebol so službami pri zakladaní spoločnosti spokojný. Sťažnosťou sa zaoberala revízna komisia SAK, ktorá dospela k záveru, že sú dané dôvody pre podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania voči žalobcovi. 3. Návrh na začatie disciplinárneho konania bol zdôvodnený tým, že žalobca sa zúčastňuje na činnosti spoločnosti Justitia, s. r. o., a to jednak tým, že je jej spoločníkom a konateľom, a ďalej tým, že sa podieľa aktívne na činnosti tejto spoločnosti, nakoľko aj z jeho vyjadrenia vyplýva, že vie, kto sú klienti tejto spoločnosti. Aktívna účasť žalobcu je zrejmá aj z toho, že kontaktným číslom na stránkach uvedenej spoločnosti je to isté telefónne číslo, aké má žalobca evidované v matrike Slovenskej advokátskej komory ako advokát. Žalobca navyše figuruje ako konateľ vo väčšine spoločností, ktoré spoločnosť Justitia, s. r. o. ponúka na predaj na svojich internetových stránkach. Spoločnosť Justitia, s. r. o. nepochybne poskytuje aj právne služby súvisiace so zakladaním spoločností, čo vyplývaj aj z obsahu uvedených webových stránok. 4. III. disciplinárny senát SAK (orgán verejnej správy 1. stupňa) rozhodnutím sp. zn. DS III.-73/13:606/2013 zo dňa 17.06.2013 uznal žalobcu za vinného zo skutku tak, ako bol popísaný v návrhu na začatie disciplinárneho konania, čím sa mal žalobca dopustiť disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 Zákona o advokácii, pretože závažným spôsobom porušil povinnosti advokáta ustanovené v § 2 ods. 3 Advokátskeho poriadku. Za toto disciplinárne previnenie bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie podľa § 56 ods. 2 písm. c) Zákona o advokácii, a to peňažná pokuta vo výške 200,- Eur, ktorú mal zaplatiť v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň bola žalobcovi uložená povinnosť podľa § 57 ods. 5 Zákona o advokácii, a to zaplatiť Slovenskej advokátskej komore paušálne trovy konania vo výške 380,- Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. 5. Disciplinárny senát v odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k návrhu na začatie disciplinárneho konania uviedol, že je z neho zrejmé, čo sa kladie disciplinárne obvinenému za vinu. Navrhovateľ spolu s návrhom predložil disciplinárnemu senátu tlačenú podobu zobrazenia webovej stránky spoločnosti Justitia, s. r. o., na ktorej je okrem iného uvedené „založenie novej spoločnosti podľa požiadaviek klienta“. Z obchodného registra vyplýva, že spoločníkom a konateľom uvedenej spoločnosti je disciplinárne obvinený. Predmetom návrhu na začatie disciplinárneho konania nebolo to, či bola alebo nebola sťažovateľovi poskytnutá služba v požadovanej kvalite, preto nebolo potrebné vypočuť sťažovateľa, a preto aj disciplinárny senát nevyhovel návrhu disciplinárne obvineného na vykonanie dokazovania výsluchom sťažovateľa. Obranu disciplinárne obvineného, spočívajúcu v poukazovaní na to, že klientom spoločnosť Justitia, s. r. o. len poskytuje naskenované dokumenty, vyhodnotil disciplinárny senát ako nehodnovernú. Na stránke spoločnosti Justitia, s. r. o. je uvedené „založenie novej spoločnosti podľa požiadaviek klienta“. Preto je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že pod založením spoločnosti si predstavuje ktokoľvek, vrátane osôb so stredoškolským vzdelaním, niečo viac, než len poskytnutie formulárov. 6. Pokiaľ išlo o obranu disciplinárne obvineného spočívajúcu v tom, že zákon jednoznačne nedefinuje právnu službu, poukázal disciplinárny senát na ustanovenie § 1 ods. 2 Zákona o advokácii, ktoré normuje, čo patrí pod právne služby. Okrem iného predmetné ustanovenie uvádza aj spisovanie listín o právnych úkonoch. Vypracovanie zakladateľských dokumentov je potrebné považovať za spísanie listiny, hoci potrebné údaje poskytne spoločnosti Justitia, s. r. o. jej klient na osobitnom tlačive, ktoré klientovi poskytne spoločnosť Justitia, s. r. o. 7. Obchodné spoločnosti vznikajú na registračnom princípe, takže právnu subjektivitu nadobúdajú zápisom do obchodného registra, samotnému vzniku predchádza založenie takejto spoločnosti. Spoločnosť Justitia, s. r. o. ponúka „založenie“ spoločnosti, nie predaj nejakých formulárov. Ťažko sa čo i len domnievať, že by obsahom právneho vzťahu medzi klientom a spoločnosťou Justitia, s. r. o. bol len predaj formulárov. 8. Na otázku, čo ak by mal klient požiadavku, ktorú zákon neumožňuje zapísať do obchodného registra, disciplinárne obvinený uviedol, že on aj jeho manželka majú právnické vzdelanie, a ani formulár takéto zapísanie neumožňuje. Aj z uvedeného potom vyvodil disciplinárny senát záver, že disciplinárne obvinený sa podieľa na činnosti spoločnosti Justitia, s. r. o. a jeho právnické vzdelanie je zárukou kvality tejto činnosti. 9. Spoločnosť Justitia, s. r. o. súčasne vystupuje ako splnomocnenec pred obchodným registrom. To, že registrové konanie nie je súdnym konaním, ešte neznamená, že by zastúpenie v registrovom konaní nebolo poskytnutím právnej služby. Akceptovanie takéhoto názoru by viedlo k absurdným záverom, že právna služba sa poskytuje len v konaní pred súdom (teda len v súdnom konaní). 10. Ustanovenie § 1 ods. 2 Zákona o advokácii považuje za právnu službu aj zastupovanie klienta pred orgánmi verejnej moci a aj inými právnymi subjektmi. Ak spoločnosť Justitia, s. r. o. je splnomocnená konať v registrovom konaní, tak je to poskytnutie právnej služby v zmysle § 1 ods. 2 Zákona o advokácii. 11. Advokátsky poriadok je etickým kódexom slovenskej advokácie a pre advokátov je záväzný. Ak advokát chce ponúkať právne služby spočívajúce v zakladaní obchodných spoločností a zastupovaní pod registrovým súdom, ktorý je orgánom verejnej moci, má takúto možnosť. Etický kódex komory advokátovi normuje obmedzenie podľa § 2 ods. 4 Advokátskeho poriadku. Účelom tejto úpravy je to, že ak klient má záujem o založenie spoločnosti a o zastúpenie pred orgánom verejnej moci s tým súvisiacim, a advokát chce takúto službu poskytovať, môže ju poskytovať ako advokát v súlade s ustanovením § 12 Zákona o advokácii. 12. Spoločnosť Justitia, s. r. o. má v obchodnom registri zapísaných viac činností v rámci predmetu podnikania, a to aj administratívne služby, služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov a činnosti podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov. Podľa názoru disciplinárneho senátu založenie obchodnej spoločnosti a zastupovanie pred registrovým súdom nemožno považovať ani za jednu z uvedených činností. 13. Keďže skutkový stav bol spoľahlivo zistený, bez akýchkoľvek pochybností, nebol podľa disciplinárneho senátu dôvod na aplikáciu zásady „in dubio pro reo“, a ani na aplikáciu zásady „in dubio mitius“, pretože pri interpretácii aplikovaných ustanovení Zákona o advokácii a Advokátskeho poriadku disciplinárny senát nedošiel k viacerým možným výkladom, z ktorých jeden by bol v prospech disciplinárne obvineného. 14. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia disciplinárny senát zohľadnil predovšetkým skutočnosť, že žalobca nebol doposiaľ potrestaný za spáchanie disciplinárneho previnenia a dopustil sa ho zrejme aj z dôvodu zlej interpretácie pojmu „právna služba“. 15. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 25.09.2015, v ktorom namietal : - že mu nie je známe ustanovenie zákona alebo predpisu Slovenskej advokátskej komory, ktorý by vyhradzoval zakladanie obchodných spoločností akýmkoľvek spôsobom výhradne advokátskemu stavu, - absenciu odôvodnenia, prečo bol aplikovaný Disciplinárny poriadok zo dňa 15.06.2013 s ohľadom na ustanovenie § 58 ods. 4 Zákona o advokácii, - porušenie § 18 ods. 2 Disciplinárneho poriadku tým, že prvé reálne pojednávanie vo veci sa konalo až 29.10.2014, t. j. rok a 5 mesiacov od doručenia návrhu disciplinárnej komisii, - nedoručenie zápisnice z pojednávania napriek opakovaným žiadostiam, - porušenie § 4 ods. 1 Disciplinárneho poriadku, keď návrh bol podaný bez toho, aby mal navrhovateľ ustálený názor v tom, čo spoločnosť Justitia, s. r. o. reálne robí, čo vyplýva aj z tej skutočnosti, že druhé pojednávanie bolo odročené z dôvodu, aby navrhovateľ predložil stanovisko, v čom vidí poskytovanie právnych služieb v tomto prípade, a to v lehote do 30 dní. Toto stanovisko nikdy predložené nebolo, t. j. je dôvodné si myslieť, že navrhovateľ ani po viac ako roku od podania návrhu nevedel uniesť dôkazné bremeno samotného návrhu, a to je v právnom štáte dostatočný dôvod na oslobodenie. - nedostatočné odôvodnenie zamietnutia návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom svedka U., - doručenie rozhodnutia v rozpore s ustanovením § 20 ods. 5 Disciplinárneho poriadku, a to takmer po 3 mesiacoch od vyhlásenia, - elementárne pochybenie v chápaní vzniknutého problému disciplinárnym senátom. 16. Ďalej v odvolaní poukázal na to, že spoločnosť Justitia, s. r. o. vykonáva registračnú činnosť, a pokiaľ by v rámci výkonu podnikateľskej činnosti vznikol akýkoľvek právny problém, ktorý by bolo potrebné riešiť prostredníctvom advokátskej kancelárie, tento sa aj prostredníctvom advokátov rieši. Poukázal na webovú stránku www.istp.sk <http://www.istp.sk>, vytvorenú pod dohľadom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a deklarovanú akceptáciou Európskeho sociálneho fondu, kde v kartotéke zamestnaní je definovaný podnikový právnik. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že právne poradenstvo môže v zmysle uvedeného poskytovať aj podnikový právnik - neadvokát. Za interpretačný chaos považoval žalobca aj tvrdenie disciplinárneho senátu, že „registrové konanie nie je súdnym konaním, ešte neznamená, že zastúpenie v registrovom konaní nebolo poskytnutím právnej služby“. Môže to byť poskytnutie aj právnej služby, ale toto spoločnosť Justitia, s. r. o. nevykonáva. Zastúpenie pred registrovým súdom nie je vyhradené výlučne advokátskemu stavu. 17. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že netvrdí, že právna služba nie je definovaná v zákone, ale to, že je definovaná nezrozumiteľne. Poukazoval na komparáciu ustanovenia na § 1 ods. 2 Zákona o advokácii s ustanovením § 1 českého zákona č. 85/1996 Sb. o advokácii. 18. Žalobca ďalej uviedol, že vypracovanie zakladateľských dokumentov, formou spísania listiny o právnych úkonoch, by malo byť vyhradené advokátskemu stavu, aj keď z toho nevyplýva výlučné právo advokátov k spisovaniu akýchkoľvek listín. V prípade spoločnosti Justitia, s.r.o. sú listiny vypracované a sú nemenné. Spoločnosť tam dopĺňa len identifikačné údaje a živnosti po konzultácii so živnostenskými úradmi, obsah sa nemení. 19. Odôvodnenie rozhodnutia disciplinárneho senátu označil žalobca za zmätočné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, čo je v zmysle judikatúry porušením práva na spravodlivý proces. 20. Poukázal ďalej na používanie formulárov zmlúv pri poistných zmluvách, pri bankových úverových zmluvách, pri zmluvách o sprostredkovaní a v tejto súvislosti zdôraznil, že spoločnosť Justitia, s. r. o. predáva založenie spoločnosti a nie spísanie zmluvy modifikovaním právneho obsahu, pričom ťažiskovo takéto spoločnosti predáva (ako tovar). 21. Čo sa týka zastupovania, tak toto vykonáva spoločnosť Justitia, s. r. o. len ako splnomocnenec k podaniu registrácie, a nie v zmysle zastúpenia podľa § 27 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Zákonnosť je deklarovaná akceptáciou zo strany živnostenského úradu a registrových súdov, ktoré v prípade zastúpenia podľa § 27 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku by mali rozhodnúť o neprípustnosti takéhoto zastúpenia. 22. Spoločnosť Justitia, s. r. o. ponúka založenie a predaj spoločnosti, a nie právne služby, ktoré sú v tomto prípade už vykonané, čo znamená, že listiny sú obsahovo spísané už pred začatím výkonu tejto činnosti a sú nemenné. Akékoľvek prípadné zmeny týchto listín, z hľadiska právneho obsahu, sú konzultované s advokátskou kanceláriou, a za takéto právne služby je aj advokátskej kancelárii zaplatené. V prípade spoločnosti Justitia, s. r. o. ide len o administratívu, a tvrdenie v odôvodnení, že založenie spoločnosti je možné len podľa § 12 Zákona o advokácii, je nezákonne a minimálne extrémistické. 23. Ochrana tretích osôb odôvodnená disciplinárnym senátom môže byť zo strany neadvokátov vykladaná aj ako snaha o monopolizáciu ponúkaných služieb. Žalobca ešte poukázal aj na existenciu ďalších spoločností, kde sú rovnako spoločníkmi a konateľmi advokáti a túto činnosť považujú, rovnako ako on, za administratívu. 24. Okamih poskytnutia tvrdenej právnej služby sťažovateľovi mal byť podľa žalobcu zisťovaný aj z hľadiska posúdenia lehôt podľa § 58 ods. 2 Zákona o advokácii, a to najmä kedy k tvrdenému disciplinárnemu previneniu došlo, ako aj v súvislosti s aplikáciou Disciplinárneho poriadku podľa § 58 ods. 4 Zákona o advokácii. 25. Žalobca v odvolaní ešte zdôraznil, že zo strany navrhovateľa, resp. zo strany disciplinárneho senátu, mu nebolo špecifikované, čo konkrétne má spoločnosť Justitia, s. r. o. na web stránke, z čoho navrhovateľ a disciplinárny senát vyvodili záver, že poskytuje právne služby. Časť odôvodnenia, v ktorom sa disciplinárny senát zaoberal zásadami „in dubio pro reo“ a „in dubio mitius“ označil ako nejasnú. 26. V závere odvolania uviedol, že celé konanie je voči jeho osobe vedené účelovo, s cieľom zabrániť mu ako konkurencii vykonávať činnosť, ktorú vykonávajú aj niektorí advokáti prostredníctvom výkonu advokácie, ale aj prostredníctvom tretích osôb. Odvolaciemu disciplinárnemu senátu žalobca navrhol, aby bol spod návrhu oslobodený. 27. Rozhodnutím sp. zn. I.OBS-32/15:606/2013 zo dňa 01.02.2016 I. odvolací disciplinárny senát SAK (orgán verejnej správy 2. stupňa) podľa § 59 ods. 2 Zákona o advokácii v spojení s ustanovením § 34 Disciplinárneho poriadku prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že vychádzal zo skutkového stavu tak, ako bol správne zistený prvostupňovým disciplinárnym senátom a potvrdený aj v rámci odvolacieho konania obsahom aktuálnej ponuky na stránke www.justitiasro.sk <http://www.justitiasro.sk> z 23.01.2016, označenej ako „Založenie s. r. o. All Inclusive“. Jednotná cena zahŕňa kompletné vypracovanie zakladateľských dokumentov, vybavenie živnostenského oprávnenia, zápis do obchodného registra a registráciu na príslušnom daňovom úrade. Okrem ceny sa zaručuje aj odbornosť (právnické vzdelanie, aktuálny prehľad zákonov). Odvolací disciplinárny senát poukázal na § 1 ods. 2 Zákona o advokácii, ktorého obsah predstavuje pozitívnu definíciu pojmu „výkon advokácie“, vyjadrenú opisom rámca činností advokáta, vykonávaných sústavne a za odmenu, pre ktoré v ďalšom, ako tzv. legislatívnu skratku, zavádza označenie „právne služby“. Nasledujúci odsek 3 tohto ustanovenia uvádza, ktorým ďalším osobám je priznané oprávnenie na výkon právnych služieb a ustanovenie odseku 4 vzťah k výkonu iných, špecifických právnych služieb. V tomto smere je potrebné vykladať aj žalobcom uvádzané ustanovenie § 3 ods. 2 písm. zg) Zákona o živnostenskom podnikaní. 28. Súčasťou reakcie spoločenstva advokátov na neželanú existenciu iných ako vyššie uvedených subjektov, ktoré sa snažia ponúkať a vykonávať právne služby pod označením podnikateľského poradenstva, či administratívnych služieb, či ako občiansku výpomoc (tzv. pokutníctvo), je tiež ustanovenie § 2 ods. 3 Advokátskeho poriadku, podľa ktorého je advokát oprávnený poskytovať právne služby len v rámci slobodného a nezávislého povolania a nesmie sa podieľať na činnosti osôb, ktoré poskytujú právne služby bez oprávnenia vyžadovaného zákonom, ani takúto činnosť podporovať. 29. Odvolací disciplinárny senát považoval za primerané aj disciplinárne opatrenie uložené napadnutým rozhodnutím, vzhľadom na povahu porušených povinností, spôsob konania i mieru zavinenia. 30. Dňa 11.05.2016 bola Krajskému súdu v Bratislave doručená správna žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti prvostupňového ako aj odvolacieho disciplinárneho rozhodnutia. Žaloba bola podaná prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu žalobcu. Na Krajskom súde v Bratislave bola vec vedená pod sp. zn. 5S/96/2016. Uznesením č. k. 5S/96/2016 - 59 zo dňa 13.06.2016 bola vec postúpená Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu vecne a miestne príslušnému, kde jej bola pridelená spisová značka 23S/115/2016). 31. V rovnaký deň, 11.05.2016, bola žalobcom (bez právneho zastúpenia) osobne podaná správna žaloba aj na Krajskom súde v Banskej Bystrici, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti odvolacieho disciplinárneho rozhodnutia. Vec bola na správnom súde vedená pod sp. zn. 23S/63/2016. 32. Uznesením č. k. 23S/115/2016-63 zo dňa 27.09.2016 správny súd spojil uvedené dve veci postupom podľa § 65 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) na spoločné konanie s tým, že vec je ďalej vedená pod sp. zn. 23S/115/2016. 33. Keďže uvedené správne žaloby boli podané v zákonnej lehote, správny súd prihliadol na žalobné body uvedené v oboch správnych žalobách (aj s prihliadnutím na § 183 SSP, podľa ktorého žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie správnej žaloby). 34. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že nepopiera, že je spoločníkom a konateľom spoločnosti Justitia, s.r.o., ktorá v rámci činnosti organizačných a ekonomických poradcov poskytuje aj službu spočívajúcu v zakladaní obchodných spoločností. Ak však ide o právnu službu, nie je takou, na ktorú by bolo potrebné osobitné oprávnenie. 35. Poukázal ďalej na to, že disciplinárne konanie sa riadi podporne Trestným poriadkom, a podľa ustanovenia § 2 ods. 10 Trestného poriadku je potrebné obstarať dôkazy v takom rozsahu, aby umožnili rozhodnúť o vine bez dôvodných pochybností, čo nebolo v prejednávanom prípade dodržané. Nebolo tiež preukázané, že žalobca ako advokát skutočne sám, osobne a fyzicky poskytoval právne služby v predmetnej spoločnosti. 36. Žalobca poukázal aj na priložené vyjadrenie Okresného úradu Námestovo, odbor živnostenského podnikania zo dňa 22.04.2016, z ktorého vyplýva, že aj iné osoby ako advokáti môžu poskytovať niektoré služby, majúce charakter právnych služieb, a to aj na základe živnostenského oprávnenia. Ako príklad uviedol realitnú činnosť, činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, inžiniersku činnosť, sprostredkovanie zamestnania za úhradu a podobne. 37. Podľa názoru žalobcu advokácia nemá na výkon právnych služieb monopol, v súvislosti s čím poukázal aj na závery vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky, publikovanom v Sbírce soudných rozhodnutí NS ČR pod číslom 66/2013. 38. Namietal ďalej, že nebolo prihliadnuté na to, že formuláre v spoločnosti Justitia, s. r. o. vypĺňa jeho manželka, ktorá nebola vypočutá a nebola využitá ani možnosť vypočuť niektorého z klientov spoločnosti. Okrem výsluchu žalobcu (ako disciplinárne obvineného) a prečítania listín, ktoré predložil, neboli vykonané ďalšie dôkazy, ktoré boli potrebné. 39. Žalobca zdôraznil, že okrem obhajoby v trestnom konaní, ktorú môže vykonávať len advokát, existuje množstvo povolaní a činností fyzických alebo právnických osôb, v rámci ktorých je nevyhnutné aj poskytovanie služieb právneho charakteru. Je len otázkou trhu a kvality služieb, či si klient pre tú ktorú službu vyberie osobu, ktorá neposkytuje takú záruku ako poskytuje právna služba poskytnutá advokátom. Nie je možné, aby SAK ako samosprávna organizácia, ktorej je zverený dohľad nad činnosťou advokátov, vymedzovala okruh poskytovania právnych služieb odlišne od orgánov štátu, ako sa to stalo v tomto prípade. 40. Žalobca ďalej namietal nedodržanie viacerých procesných ustanovení v disciplinárnom konaní a poukázal aj na obsah podaného odvolania, pričom viaceré žalobné námietky boli totožné s odvolacími námietkami. Podľa žalobcu v rozhodnutí odvolacieho disciplinárneho senátu absentujú dôvody, ako sa odvolací senát vysporiadal s jeho odvolacími námietkami. Nebolo ani jasne, zrozumiteľne a určito zdôvodnené, čo podľa odvolacieho senátu môže žalobca vykonávať v rámci účasti v spoločnosti Justitia, s. r. o. V odvolacom rozhodnutí je len zopakovaný názor prvostupňového senátu s tým, že odvolacím senátom bola riešená aj otázka nemožnosti poskytovania právnych služieb žalobcu mimo výkonu slobodného povolania, čo nebolo v prvostupňovom konaní riešené, a žalobca sa tak nemal možnosť k tomuto novému dôvodu vyjadriť. 41. Rozhodnutie podľa žalobcu ďalej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v posúdení činnosti vykonávanej spoločnosťou Justitia, s. r. o. - zakladanie obchodných spoločností. Zistenie skutkového stavu bolo podľa žalobcu nepostačujúce, nakoľko žalovaný nemal vedomosť o tom, akú činnosť spoločnosť Justitia, s. r. o. reálne vykonáva, a aj navrhovateľ podal návrh bez toho, aby mal ustálený názor, čo táto spoločnosť reálne robí. Uvedené vyplýva aj z toho, že bolo odročené v poradí druhé pojednávanie za účelom, aby navrhovateľ v lehote 30 dní predložil stanovisko, v čom vidí poskytovanie právnych služieb v tomto prípade, a toto stanovisko nebolo následne predložené. Preto je dôvodný záver, že navrhovateľ ani viac ako po roku od podania návrhu nevedel uniesť dôkazné bremeno samotného návrhu, čo je dostatočný dôvod na oslobodenie. Z uvedeného potom vyplýva, že aj zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce. 42. Žalobca označil odvolacie disciplinárne rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Uviedol, že nebola zodpovedaná základná otázka a to, na základe akého ustanovenia vykonáva spoločnosť Justitia, s. r. o. niečo nezákonné a nebolo tiež reagované na množstvo ním vytýkaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych pochybení. 43. Ďalej žalobca namietal, že v priebehu disciplinárneho konania došlo k viacerým procesným pochybeniam, v dôsledku ktorých je preskúmavané rozhodnutie nezákonné, a to pochybenia pri dokazovaní (nevypočutý sťažovateľ, manželka žalobcu, niektorí z klientov), podanie návrhu v rozpore s § 4 ods. 1 Disciplinárneho poriadku, či nedodržanie viacerých lehôt (na začatie konania, na doručenie rozhodnutia, na rozhodnutie o námietke zaujatosti). 44. Na základe vyššie uvedených argumentov žiadal žalobca rozhodnutie prvostupňového, ako aj odvolacieho disciplinárneho senátu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 45. Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť, odkázal na obsah preskúmavaných rozhodnutí a naviac uviedol, že disciplinárne senáty postupovali v súlade so Zákonom o advokácii, Advokátskym poriadkom a Disciplinárnym poriadkom, podrobne sa zaoberali výhradami žalobcu, svoje rozhodnutia riadne a zodpovedajúcim spôsobom zdôvodnili. 46. Disciplinárny senát sa v odôvodnení rozhodnutia podrobne zaoberal všetkými skutkovými okolnosťami, zdôvodnil, prečo nepovažoval výsluch sťažovateľa za potrebný a vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol, na základe akých úvah dospel k záveru, že žalobca porušuje § 2 ods. 3 Advokátskeho poriadku. 47. Odvolací disciplinárny senát vychádzal zo skutkového stavu správne zisteného prvostupňovým disciplinárnym senátom, potvrdeným v rámci odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia reagoval na výhrady žalobcu a jeho právnu argumentáciu, a uviedol aj svoje právne posúdenie. Žalobcom predložený obsah stanoviska Okresného úradu Námestovo, odbor živnostenského podnikania nie je podľa žalovaného súladný so stanoviskom Ministerstva vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor živnostenského podnikania zo dňa 12.09.2016, ktoré žalovaný doložil k svojmu vyjadreniu. 48. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na 23.11.2016. 49. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu odkázal na obsah písomne podaných správnych žalôb, pričom zdôraznil, že je potrebné nájsť rovnováhu v obmedzení advokáta podnikať, poukázal na nedostatočnú právnu úpravu a zdôraznil ešte, že žalobca sa nemohol dopustiť disciplinárneho previnenia, ak spoločnosť mala oprávnenie na vykonávanie tej činnosti, ktorú žalobca aj vykonával. 50. Žalobca uviedol, že mu nie je známe, v čom spočíva jeho previnenie, za čo mu bola kladená vina. Poukázal aj na odročenie pojednávania za účelom doloženia stanoviska revíznej komisie, ktoré ale predložené nebolo. 51. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní odkázal na obsah písomných vyjadrení a na priložené stanovisko Ministerstva vnútra SR, zdôrazňujúc, že advokát môže podnikať, ale nesmie sa podieľať na činnosti obchodnej spoločnosti, ktorá poskytuje právne služby bez oprávnenia vyžadovaného zákonom, ani takúto činnosť podporovať. 52. V rámci konečného návrhu žiadal žalobca žalobe vyhovieť a žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. 53. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). 54. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe podľa § 134 ods. 1 SSP, s prihliadnutím aj na možnú aplikáciu § 195 SSP a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 55. Jednou zo skutočností, na ktoré musí správny súd v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania prihliadať ex offo (bez ohľadu na to, či je to namietané v správnej žalobe), je, či v administratívnom konaní, vo veciach správneho trestania, boli dodržané základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov), ktoré je potrebné aplikovať na správne trestanie. V predmetnom prípade žalobca v podanej správnej žalobe vytýkal aj vady v postupe disciplinárneho senátu a odvolacieho disciplinárneho senátu, ktoré je možné vyhodnotiť ako nedodržanie uvedených zásad správneho trestania, preto nebol dôvod na postup podľa § 195 písm. c) a 196 SSP. 56. Jednou zo základných zásad, ktoré je potrebné aplikovať v správnom trestní je, že nikto nesmie byť stíhaný ako obvinený inak ako zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje príslušný predpis. Ďalšou dôležitou zásadou je, že každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným príslušným orgánom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Konajúci orgán je ďalej povinný postupovať tak, aby bol skutkový stav zistený v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a aby o ňom neboli dôvodné pochybnosti. Uvedené základné zásady sú zakotvené v Trestnom poriadku a majú svoj základ v Ústave SR, ako aj v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 57. Správny súd v súvislosti s uvedenými zásadami poukazuje aj na ustanovenie § 21 ods. 1 a 3 Disciplinárneho poriadku, podľa ktorých disciplinárny senát môže rozhodnúť len o skutku, ktorý je uvedený v návrhu a výrok, ktorým sa disciplinárne obvinený uznáva za vinného, alebo ktorým sa spod disciplinárneho návrhu oslobodzuje, musí presne označovať disciplinárne previnenie (skutok), ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a s uvedením právnej kvalifikácie, ale aj s uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj výrok o disciplinárnom opatrení a náhrade trov disciplinárneho konania. 58. V súvislosti s uvedenými zásadami a ustanoveniami Disciplinárneho poriadku potom správny súd za najzávažnejší nedostatok administratívneho konania a prvostupňového, ako aj druhostupňového rozhodnutia, považuje vymedzenie skutku (ktorý sa disciplinárne obvinenému kládol za vinu) v návrhu na začatie disciplinárneho konania, ktorý sa potom preniesol aj do preskúmavaných rozhodnutí. V popise skutku absentuje časový údaj - kedy mal byť skutok spáchaný, miesto jeho spáchania, a absentuje aj bližší - konkrétnejší popis konania žalobcu ako disciplinárne obvineného (ktorým sa mal dopustiť disciplinárneho previnenia), ako aj opis ďalších súvisiacich okolností. Dostatočné vymedzenie skutku je nevyhnutné pre dodržanie zásady nezameniteľnosti skutku, totožnosti skutku, zásady ne bis in idem (vylúčenie opakovaného postihu za ten istý skutok), či v hmotnoprávnej rovine pre aplikáciu zásady jednoty skutku. Od vymedzenia - popisu skutku sa nepochybne odvíja aj potrebný rozsah dokazovania, realizácia práva na obhajobu, či právna kvalifikácia. 59. Čas skutku je dôležitý aj s ohľadom na použitie príslušnej hmotnoprávnej úpravy v zmysle § 58 ods. 4 Zákona o advokácii, ako aj na posúdenie včasnosti podania návrhu na začatie disciplinárneho konania podľa § 58 ods. 2 Zákona o advokácii. 60. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. V posudzovanom prípade nebol riadne formulovaný výrok prvostupňového rozhodnutia, a to z hľadiska požiadaviek vymedzených vo vyššie uvedených ustanoveniach Disciplinárneho poriadku, ako aj z hľadiska príslušných zásad správneho trestania. 61. Ďalším závažným nedostatkom je nedostatočné zistenie skutkového stavu, ktoré je aj dôsledkom nedostatočného vymedzenia skutku. Uvedenému záveru nasvedčuje aj odročenie pojednávania dňa 29.10.2014 za účelom doplnenia dokazovania - konkrétne predloženia stanoviska revíznej komisie SAK (v čom ide o poskytovanie právnych služieb v tomto prípade) a vyjadrenia sa žalobcu ako disciplinárne obvineného k nemu. Stanovisko a vyjadrenie v priebehu disciplinárneho konania nebolo doložené a bolo rozhodnuté vo veci bez ich predloženia, navyše so značným časovým odstupom (17.05.2016). 62. V popise skutku je navyše uvedený odkaz na dve webové stránky spoločnosti Justitia, s.r.o. bez toho, aby bol vykonaný dôkaz oboznámením sa s listinnou podobou ich obsahu, len jedna z nich je založená v sťažnostnom spise. Odvolací disciplinárny senát navyše vo svojom rozhodnutí odkazuje na aktuálnu ponuku na webovej stránke www.justitiasro.sk zo dňa 23.01.2016 bez toho, aby na odvolacom pojednávaní bol vykonaný dôkaz v tomto smere. V trestnoprávnom konaní, teda aj v oblasti správneho trestania, je potrebné dbať na prísne dodržiavanie zásad týkajúcich sa vykonávania dokazovania a rešpektovanie práva obvineného na to, aby bol oboznámený s každým dôkazom a mal priestor vyjadriť sa k nemu. Taktiež je potrebné rešpektovať rovnocennosť medzi dôkazmi svedčiacimi v prospech disciplinárne obvineného a dôkazmi svedčiacimi v jeho neprospech. Na posúdenie viny disciplinárne obvineného nemožno použiť dôkazy, ktoré neboli vykonané v jeho prítomnosti a nebola mu daná možnosť na tieto dôkazy zareagovať. Navyše v prejednávanom prípade nie je takýto dôkaz (aktuálna ponuka na webovej stránke www.justitiasro.sk <http://www.justitiasro.sk> zo dňa 23.01.2016) ani súčasťou administratívneho spisu. 63. Správny súd uznáva aj ďalšie žalobné námietky žalobcu, spočívajúce v nedodržaní lehoty na pojednávanie (§18 ods. 2 Disciplinárneho poriadku), ako aj lehoty na doručenie rozhodnutia (§ 20 ods. 5 Disciplinárneho poriadku) a na rozhodnutie o vznesených námietkach zaujatosti, ako aj nesprávne poučenie o opravnom prostriedku v rozhodnutí o námietke zaujatosti, aj keď tieto nedostatky by sami o sebe neboli spôsobilé privodiť zrušenie preskúmavaných rozhodnutí z titulu ich nezákonnosti. 64. Okrem vyššie uvedených záverov ešte správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že žalobca v odvolaní, podanom proti prvostupňovému disciplinárnemu rozhodnutiu, vytýkal viaceré procesné pochybenia a namietal aj aplikáciu hmotnoprávnych ustanovení v súvislosti s právnym posúdením disciplinárneho previnenia. S viacerými podstatnými odvolacími námietkami sa však odvolací disciplinárny senát vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, a preto je jeho rozhodnutie vo veľkej miere nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. 65. K žalobcom namietanému nedostatočnému odôvodneniu zamietnutia návrhu na výsluch svedka U. správny súd považuje za potrebné uviesť, že zdôvodnenie uvedené disciplinárnym senátom považuje za správne v tom, že predmetom disciplinárneho konania nebol skutok uvedený v sťažnosti tohto sťažovateľa a v disciplinárnom konaní nebola ani riešená nespokojnosť tohto sťažovateľa, preto z toho hľadiska nebol dôvod na jeho výsluch. Sťažnosť bola podnetom pre začatie disciplinárneho konania, nakoľko podľa § 3 Disciplinárneho poriadku je revízna komisia povinná vykonať šetrenie o každom skutku, o ktorom sa dozvie a ktorý môže byť disciplinárnym previnením advokáta. Ďalšie výsluchy (manželky a klientov spoločnosti Justitia, s. r. o.) nenavrhol ani samotný žalobca, hoci je to jeho právo v zmysle § 11 písm. d) Disciplinárneho poriadku, preto nemožno nevykonanie týchto dôkazov vytýkať disciplinárnemu senátu. Uvedené konštatovanie však nič nemení na závere, že skutkový stav nebol dostatočne a bez pochybností v disciplinárnom konaní zistený, čo je aj dôsledkom nedostatočne vymedzeného skutku v návrhu na začatie disciplinárneho konania. 66. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa aplikácie Disciplinárneho poriadku účinného od 15.06.2013 (s ktorého aplikáciou žalobca súhlasil, ale vytýkal nedostatočné odôvodnenie jeho aplikácie), správny súd uvádza, že tento Disciplinárny poriadok zrušil Disciplinárny poriadok z 19.06.2010. Procesné predpisy sa vyznačujú okamžitou aplikabilitou, v dôsledku ktorej sa použijú na všetky konania, ktoré sú podľa nich vedené, aj keď boli začaté pred nadobudnutím ich účinnosti (s výnimkou taxatívne stanovených prípadov vymedzených v príslušnom procesnom predpise). Vo vzťahu k aplikácii procesnej normy preto spáchanie skutku nie je relevantné. Čas spáchania skutku je podstatný, ako bolo uvedené už v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia, pre určenie príslušnej hmotnoprávnej úpravy z pohľadu právnej kvalifikácie (§ 58 ods. 4 Zákona o advokácii - priorita aplikácie priaznivejšej právnej úpravy), ako aj z pohľadu prípadného premlčania disciplinárneho konania. 67. Nedostatok vo vymedzení skutku (z hľadiska času, miesta a spôsobu jeho spáchania, popisu činnosti, ktorým sa ho mal disciplinárne obvinený dopustiť, ako aj popisu ďalších súvisiacich okolností) a od toho sa odvíjajúce nedostatočné zistenie skutkového stavu, bránilo správnemu súdu vyjadriť jednoznačný záver vo vzťahu k právnemu posúdeniu disciplinárneho previnenia. S ohľadom na vytýkané nedostatky by bolo posúdenie zákonnosti právnej kvalifikácie predčasné. 68. V novom konaní bude úlohou prvostupňového disciplinárneho senátu opätovne sa zaoberať návrhom na začatie disciplinárneho konania a postupovať v konaní tak, aby boli dodržané vyššie uvedené zásady správneho trestania, Zákon o advokácii a Disciplinárny poriadok. 69. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) a úspešnému žalobcovi priznal náhradu účelne vynaložených trov konania proti žalovanému. 70. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3: 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3: 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačnú sťažnosť treba predložiť v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.