Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 29Sa/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016897644 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016897644.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresný úrad Krupina, katastrálny odbor, ČSA 2190/3, 963 01 Krupina, za účasti: W. N., nar. XX. F. XXXX, bytom X. XX, toho času X. G., P. XX, XXX XX G., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 503/2015-33 zo dňa 11. septembra 2015, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporcu č.V 503/2015-33 zo dňa 11. septembra 2015 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,-Eur na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ, obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 503/2015-33 zo dňa 11. septembra 2015, ktorým rozhodnutím správny orgán zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti podľa § 31 ods.3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „Katastrálny zákon“ alebo „zákon č.162/1995 Z.z.“). V odôvodnení svojho rozhodnutia odporca uviedol, že začal konanie o povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností na základe návrhu účastníka zmluvy na strane záložného veriteľa doručeného mu dňa 15. mája 2015. Poukázal na ustanovenie čl. IV Zmluvy o zriadení záložného práva č.1XX/XXXX-RAČ Zdôraznil, že v priebehu vkladového konania správny orgán posudzuje podstatné náležitosti konkrétneho zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods.1 Katastrálneho zákona. Na základe zistených skutočností mal zato, že posudzovaná zmluva o zriadení záložného práva bola jej účastníkmi uzavretá spôsobom odporujúcim ustanoveniu § 22 ods.2, § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predložená dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Dohoda o splnomocnení je vyhotovená vo forme predtlače, obsahuje vopred vyznačený obsah a predmet plnomocenstva. Správny orgán poukázal na jednotlivé dátumy podpisu zmluvy o úvere a dohody o splnomocnení, z ktorých je zrejmé, že dlžníkovi (splnomocniteľovi) boli predložené v jednom balíku a možno dôvodne predpokladať, že pokiaľ by dlžník nepodpísal dohodu o splnomocnení, nedošlo by ani k uzavretiu zmluvy o úvere a následnému poskytnutiu úveru. V uvedenom správny orgán videl hrubé zneužitie nadvlády veriteľa a porušenie odbornej starostlivosti poskytovateľa úveru. Je zrejmé, že pri uzatváraní dohody o splnomocnení dlžník a splnomocniteľ v jednej osobe nemal možnosť voľby výberu zástupcu, nakoľko z predložených listín vyplýva, že dohoda o splnomocnení bola vypracovaná ako predtlač, ktorej obsah dlžník nemohol vôbec ovplyvniť a ktorú predkladá veriteľ spolu so zmluvou o úvere dlžníkovi. Takáto dohoda už obsahuje označenie splnomocnenca. To, že splnomocnenca vyberá dlžníkovi na štandardnom zmluvnom formulári veriteľ, je signálom o naplnení konfliktu podľa § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka, nakoľko základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti. Odporca konštatoval, že takéto konanie je v kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia prejavom konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo potvrdzuje porušenie § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka. Dlžník a splnomocniteľ v jednej osobe podpísaním dohody o splnomocnení nemal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere fyzickej, resp. právnickej osoby v postavení splnomocnenca, ktorá háji jeho záujmy, nemal možnosť ovplyvniť jej obsah a ani uzavretie záložnej zmluvy splnomocnencom v jeho mene, aj s prihliadnutím na nepomer hodnoty úveru a nehnuteľnosti. Správny orgán v rovine ochrany spotrebiteľa konštatoval, že dohodu o splnomocnení zaradenú na samostatnej listine, ktorú spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, možno vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktorá je absolútne neplatná, nakoľko spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na ustanovenie § 5a ods.4 zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, účinného od 1. mája 2014, podľa ktorého právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný. Správny orgán konštatoval, že zákon síce nevylučuje uzavretie jednotlivých typov zmlúv (zmluva o úvere, zmluva o zastúpení, záložná zmluva), tieto je však potrebné posúdiť z toho pohľadu, čo sa týmito zmluvami mienilo dosiahnuť. Týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti sumy poskytnutej veriteľom vrátane príslušného navýšenia, ale aj možný prechod vlastníckeho práva dlžníka k celému jeho nehnuteľnému majetku, ktorý je často vo väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. Veriteľ pritom využíva stav núdze, neskúsenosť alebo niečiu hospodársku slabosť na získanie neprimeraného protiplnenia. Postupom veriteľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ opravný prostriedok, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie, nakoľko správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, nesprávne zistil skutkový stavu a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Poukázal na ustanovenia § 46 Správneho poriadku a § 31 ods.1 Katastrálneho zákona, z ktorých vyplývajú zákonné povinnosti odporcu ako správneho orgánu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Odvolateľ mal zato, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňala náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy o úvere a z toho dôvodu udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve. V tomto prípade ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods.3 Správneho poriadku a rozhodnutie odporcu je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka, odvolateľ zdôraznil, že nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, rozpor musí reálne existovať. Dohoda o splnomocnení je pritom dvojstranný právny úkon, ktorého stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na uvedenom právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu dokonca osobu zástupcu navrhoval. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí neobstojí, nakoľko uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý nemá oporu v listinách tvoriacich obsah správneho spisu. Správny orgán nevykonal ani žiadne iné dôkazy pre preukázanie správnosti tohto svojho tvrdenia. Odvolateľ sa nestotožnil s právnym názorom odporcu, ktorý poukázal na absolútnu neplatnosť Dohody o splnomocnení s poukazom na ustanovenie § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka. Mal zato, že Dohodu o splnomocnení nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, nakoľko nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Vo vzťahu k rozporu zmluvy o úvere s dobrými mravmi navrhovateľ konštatoval, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Ak správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poplatku z omeškania, v rozhodnutí chýbajú dôvody, pre čo konkrétne je rozpor s dobrými mravmi daný. Odvolateľ zdôraznil, že obsahom spisu správneho orgánu nie je zmluva o úvere. Ak správny orgán určil neplatnosť zmluvy o úvere bez toho, aby sa podrobne oboznámil s jej obsahom, nemohol spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. Odvolateľ poukázal na to, že správny orgán neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ustanovením § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho rozpor s pravidlami poctivého obchodného styku. Odvolateľ napokon namietal, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovenia § 31 ods.1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozhodnutia skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Správnemu orgánu takáto právomoc nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, táto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania a v tomto smere je tak konanie správneho orgánu nezákonné. Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané 11. septembra 2015, odvolanie bolo podané dňa 11. novembra 2015. Vec bola súdu predložená dňa 1. júla 2016. Podľa § 492 zákona č.162/2015 Z.z. (1) Konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. (2) Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. (3) Lehoty na podanie odvolania, ktoré začali plynúť predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, plynú podľa doterajších predpisov a ich právne účinky zostávajú zachované. Nakoľko odvolacie konanie začalo podaním odvolania (11. novembra 2015), na konanie sa vzťahuje doterajší procesný predpis (O.s.p.). Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili, podľa § 250q ods.1 O.s.p., v spojení s § 250l ods.2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods.1 a §250l ods.1 O.s.p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Súd sa oboznámil so stanoviskom odporcu, obsahom administratívneho spisu, preskúmal zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností s prílohami, oboznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, dohodu o splnomocnení, rozhodnutie o prerušení konania a zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11. februára 2015. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa § 250l a nasl. v medziach a výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 15. mája 2015 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č.XXX/XXXX-RAČ zo dňa 15. apríla 2015, ktorá bola uzavretá medzi záložným veriteľom - obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava a záložcom W. N., X., v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení DSS Nestor o.z., Zázrivá. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. K. I., - zapísané na liste vlastníctva č.XXX a to stavba súpisné číslo XXXX, postavená na parcele č.XXXX, druh stavby 20, popis stavby pivničné zariadenie, - zapísané na liste vlastníctva č.XXX, ako parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX, o výmere 68m2, zastavané plochy a nádvoria a parcely registra „E“, parcelné číslo XXX/X o výmere 3m2, orná pôda, parcelné číslo XXX o výmere 50m2, orná pôda, parcelné číslo XXX o výmere 73m2, trvalé trávne porasty, parcelné číslo XXX/X o výmere 66 m2, orná pôda a parcelné číslo XXX/X o výmere 310m2, orná pôda, všetky o veľkosti podielu 1. Podľa čl.II predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva, záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli alebo vzniknú na základe Zmluvy o úvere č.XXXXXXXXX zo dňa 11. februára 2014. Z návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností súd zistil, že jeho prílohami bola záložná zmluva, oznámenie o zamýšľanom návrh na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení. Z administratívneho spisu súd tiež zistil, že bola uzatvorená dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľom W. N. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, pričom názov splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. Z dohody o splnomocnení, podpísanej splnomocniteľom dňa 11. februára 2014 v Krupine vyplýva, že ďalší účastník „za účelom naplnenia a hájenia jeho záujmov ako splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v dohode, vykonávanými v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o, č. zmluvy XXXXXXXXX, splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v dohode, vrátanie právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne“. Z textu dohody o splnomocnení, bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku Združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere“. Ďalší účastník tiež v texte vyhlásil, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií“. Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca (ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci) podpísaná dňa 11. februára 2014 v Bratislave. Z uvedeného vyplýva, že splnomocnenec nebol osobne prítomný pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníkom dňa 11. februára 2014. Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocniteľa podpísaná dňa 11. februára 2014 a teda v rovnaký deň, ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX, ktorá skutočnosť vyplýva zo samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je súčasťou administratívneho spisu. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31 ods.1 Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca vydal správne rozhodnutie, ak návrh na vklad podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného práva zamietol s odôvodnením, že dohoda o splnomocnení je neplatná a táto skutočnosť spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola v mene záložcu (dlžníka) uzatvorená neplatne splnomocneným zástupcom. Takýto úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva j nehnuteľnostiam zastúpeného. Podľa § 4 ods.1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). Podľa § 5 ods.1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods.3 Katastrálneho zákona, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods.2 Katastrálneho zákona), ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (§ 30 ods.2 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods.4 Katastrálneho zákona sa návrh na vklad podáva písomne a podľa § 30 ods.5 písm.d) Katastrálneho zákona prílohou návrhu na vklad je okrem iného aj dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods.3 citovaného zákona. Podľa § 31 ods.1 Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods.3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutie z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodovať o zápisoch práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia dôsledne riadil citovanými ustanoveniami katastrálneho zákona a postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ podľa § 31 ods.3 Katastrálneho zákona návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zamietol. Podľa § 22 ods.1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 31 ods.1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 2 Občianskeho súdneho poriadku, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Zastúpenie vzniká na základe zákona, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej moci. Dohoda o plnomocenstve je pritom dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre platnosť takejto dohody sa vyžaduje súlad s ustanovením § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 Občianskeho zákonníka). Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný (§ 37 ods.1 Občianskeho zákonníka). Ak nie sú splnené tieto základné podmienky, nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom neplatnosti právneho úkonu, okrem iných skutočností, je to, že nemá právne účinky, a teda nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán, musí na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadnuť ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojim prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Navrhovateľom (odvolateľom) predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, v zmysle ktorého je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere medzi obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava, ktorá bola splnomocniteľom podpísaná dňa 11. februára 2014 v Krupine (v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava ako veriteľom a W. N. ako dlžníkom na vopred pripravenom tlačive), je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho, že takto vopred pripravená dohoda zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci bola podpísaná 11. februára 2014 v Bratislave, vyplýva, že zástupca splnomocnenca ProHelp nebol osobne prítomný pri podpise tejto dohody. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany (podpísanie tlačiva zo strany splnomocniteľa W. N.), preto nepostačuje písomná forma. V takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane (splnomocnencovi) aj adresoval, písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal, prípadne urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená, či už poverením inej osoby, alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane alebo iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení, ktorá je obsiahnutá v správnom spise je nepochybné, že dlžník podpísal dohodu o splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca. V správnom konaní nebolo preukázané, že by dlžník odoslal ním podpísaný návrh dohody druhej zmluvnej strane. Zároveň je v tomto smere potrebné poukázať aj na ustanovenie § 43b ods.1 písm.b) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká uplynutím primeranej doby, s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil na zaslanie návrhu. Súd sa tiež stotožnil so záverom odporcu, ktorú v súvislosti s uzatvorením dohody o splnomocnení konštatoval porušenie ustanovenia § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka z dôvodu rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo s textom dohody o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, bolo na podpis predložené v deň uzavretia zmluvy o úvere, v neprítomnosti splnomocnenca, sú skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení, že účelom konania na základe plnomocenstve je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, spochybňujú konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Správny orgán preto správne vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako absolútne neplatnú pre jej rozpor s ustanovením § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zo samotného dojednania podmienok obsiahnutých v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi. Z uvedeného vyplýva, že zástupca koná (resp. konal) v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje, resp. vylučuje jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že určený zástupca sa s dlžníkom nekontaktoval, nekomunikovali spolu, dlžník podpísal dohodu o splnomocnení bez toho, aby zástupcu združenia ProHelp vôbec poznal. Žiadny osobný, ani písomný kontakt splnomocnenca so splnomocniteľom, či už pred podpisom dohody o splnomocnení zo strany splnomocniteľa, pred jej podpisom zo strany splnomocnenca, ani pred podpisom záložnej zmluvy zo správneho spisu nevyplýva. Uvedené konštatovanie umocňuje aj skutočnosť, že dohoda o splnomocnení bola zo straty splnomocnenca (ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci) podpísaná 11. februára 2014 a zmluva o zriadení záložného práva bola zo strany právneho nástupcu splnomocnenca (DSS Nestor o.z.) podpísaná dňa 15. apríla 2014, a teda viac ako rok po podpise dohody o splnomocnení, bez toho, aby bol splnomocnenec so splnomocniteľom v akomkoľvek preukázanom kontakte týkajúcim sa konania za splnomocniteľa. Uvedené umocňuje skutočnosť, že zmluvu o zriadení záložného práva ťažko možno vnímať ako úkon smerujúci na ochranu záujmov splnomocniteľa, o to viac, že k návrhu na vklad záložného práva dochádza prakticky bezprostredne po podpise zmluvy o zriadení záložného práva. Navyše nie je preukázaná ani skutočnosť, v akom rozsahu bola dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu vypísaná (vzhľadom na zistenú odlišnosť písma uvedeného v záhlaví a v bode 4 predmetnej dohody). Dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej - predtlačenej listinnej podoby, kedy dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody a preto mu možnosť určiť zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľa, bola obmedzená, resp. odňatá. Úlohou súdneho konania je nielen v zmysle § 1 O.s.p. chrániť práva zaručené slovenským právnym poriadkom, ale aj práva s charakterom úniovým v zmysle zásady lojality (§ 4 ods.3 Zmluvy o Európskej únii) v spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ. Podľa čl.3 ods.1 Smernice 93/13EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Odporca správne v odôvodnení svojho rozhodnutie poukázal na to, že dohodu o splnomocnení posudzoval v kontexte s úverovým balíkom, ktorý považoval za spotrebiteľský, nakoľko pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by ani k uzatvoreniu dohody o splnomocnení. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V preskúmavanom prípade súd zdôrazňuje, že na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzatvorená v súvislosti so zmluvou o úvere, ktorú uzatvoril dlžník s obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. (bod 1 dohody) a plnomocenstvo bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere (bod 3 dohody). Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Z uvedeného dôvodu aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a je potrebné sa zaoberať tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného práva, má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa a potrebou zabezpečenie zmluvy o úvere. V tomto smere je potrebné prihliadnuť aj na právnu úpravu obsiahnutú v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v Smernici 93/13/EHS, na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, nakoľko bola napísaná vo forme predtlače (formulára), v ktorej už bol splnomocnenec vopred vpísaný a dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. Dlžníkovi bola odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, ktorého by si sám vybral, v čom možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníka zastupovať jemu vopred určený zástupca mimo jeho slobodnú voľbu, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že zástupca DSS Nestor o.z. ako nástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, nemohol ani z uvedeného dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene splnomocniteľa. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že obsahom spisu správneho orgánu nie je zmluva o úvere a správny orgán tak nemohol určiť neplatnosť zmluvy o úvere bez toho, aby sa podrobne oboznámil s jej obsahom, tak táto námietka je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Navrhovateľ sám do administratívneho spisu písomným podaním označeným ako „zaslanie podkladov k prerušeniu konania...“ zo dňa 23. júna 2015 predložil overenú fotokópiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorej označenia a obsahu vyplýva jej spotrebiteľský charakter, ktorý navrhovateľ v podanom odvolaní spochybňuje. Zmluva bola pritom uzatvorená podľa zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z uvedených dôvodov záver správneho orgánu o splnení podmienok na zamietnutie návrhu na vklad takejto záložnej zmluvy je v súlade s ustanovením § 3 ods.1 a 3 Katastrálneho zákona. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozsudky sp.zn 8Sžo/17/2007 (R 42/2008), sp.zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10. júla 2012, sp.zn. 10Sžr/136/2012 zo dňa 13. marca 2013 a sp.zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11. júna 2013. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal aj na ďalšie dôvody, pre ktoré by mal byť vklad povolený, je potrebné uviesť, že pokiaľ by aj ďalšie odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko záver odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatnej dohody o splnomocnení a na základe neplatného plnomocenstva uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy je v celom rozsahu správny. Záver odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ani ďalšia argumentácia, podľa ktorej by mal byť vklad povolený, pretože postačuje čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad a už takýto jediný dôvod spôsobuje, že vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní nepovažoval za relevantné a schopné privodiť pre odvolateľa iné rozhodnutie, než k akému dospel odporca. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29. mája 1997, Higgis vs. Francúzsko z 19. februára 1998). Obdobne Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č.III. ÚS 237/2012 zo dňa 13. júna 2012 konštatoval: „...súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl.46 ods.1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl.6 ods.1 Dohovoru je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., ... súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania...“. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považoval skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou a preto nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní - zmluva o zriadení záložného práva, ktorá je uzatvorená neplatne splnomocneným zástupcom. Výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31 ods.3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods.1 katastrálneho zákona. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nezaoberal ďalšími odvolateľom uvedenými odvolacími argumentmi. Navyše, niektoré odvolacie dôvody odvolateľa uvedené v podanom odvolaní nekorešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia odporcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q ods.2 O.s.p. potvrdil, nakoľko napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v súlade so zákonom. Navrhovateľ v konaní úspešný nebol, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods.1 O.s.p.. Z uvedenému dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal. Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vo výške 35 Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm.b), nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní úspešný nebol (§2 ods.4 zákona č.71/1992 Zb.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.