Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1CoE/50/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016897740 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016897740.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Lučenec, Dr.Vodu 6, 984 01 Lučenec 1, IČO: 30 807 484, proti povinnému: L. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: S. XXX, XXX XX U., prechodne bez nahlásenia bytom: W. XXX, XXX XX E. T., Česká republika (pôvodne podnikajúca pod obchodným menom: L. N., s miestom podnikania: Železničná 276, 987 01 Poltár, IČO: 34 680 624, vedenej pod sp.zn.: EX 116/2003 súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Kováčom, so sídlom Exekútorského úradu Južná trieda 93, 040 01 Košice, pre vymoženie pohľadávky oprávneného 564,96-Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 18Er/148/2003-19 zo dňa 16.10.2014, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku č. I. p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd v prvom výroku zastavil exekúciu podľa § 57 ods.1 písm. f) zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“). V druhom výroku uznesenia povinného zaviazal na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 51,65-Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V treťom výroku oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že exekúcia sa vykonáva na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 17.02.2003. Exekučné tituly v danej veci sú rozhodnutia- platobné výmery oprávneného, a to č.500-7-4220/2000-1/99 zo dňa 01.03.2000, právoplatný dňa 22.03.2000 a vykonateľný dňa 21.03.2000, ktorým bola povinnému uložená povinnosť uhradiť poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti vo výške 20,-Sk denne od 25.02.1996 do 27.05.1997, t.j. za 458 dní omeškania spolu v sume 304,06-Eur a č. č.500-7-4220/2000-1/101 zo dňa 01.03.2000, právoplatný dňa 22.03.2000 a vykonateľný dňa 21.03.2000, ktorým bola povinnému uložená povinnosť uhradiť poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti vo výške 20,-Sk denne od 16.08.1996 do 12.09.1997, t.j. za 393 dní omeškania spolu v sume 260,90-Eur. Poukázal na § 25 ods.2 zákona č.274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, podľa ktorého, rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú. Exekučné tituly v danej veci sa stali právoplatnými dňa 22.03.2000 a desaťročná prekluzívna lehota na ich vykonanie márne uplynula dňa 22.03.2010. Preto súd podľa § 57 ods.1 písm. f) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.08.2005) exekúciu ex offo zastavil. Z procesného hľadiska oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne. Z uvedeného dôvodu musí v zmysle § 197 ods.1 v spojení s § 203 ods.1 Exekučného poriadku a contrario znášať trovy exekúcie povinný. Preto ho súd zaviazal na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Oprávnenému žiadne trovy nevznikli, preto mu súd náhradu trov exekúcie nepriznal. Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že: - na exekučné tituly v predmetnej veci sa § 25 ods.1,2 a § 30 zákona o Sociálnej poisťovni nevzťahuje. Prekluzívna lehota sa vzťahuje iba na rozhodnutia vydané po zmene zákona o Sociálnej poisťovni od 01.07.2001 (zákon č. 242/2001 Z.z.). V závere navrhol odvolaniu vyhovieť a napadnuté uznesenie zrušiť. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako „O.s.p.“), nakoľko nemienil odvolaniu vyhovieť. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že oprávnený doručil dňa 17.02.2003 súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Kováčovi návrh na vykonanie exekúcie. Podkladom na vykonanie exekúcie boli platobné výmery oprávneného č..500-7-4220/2000-1/99 zo dňa 01.03.2000, právoplatný dňa 22.03.2000 a vykonateľný dňa 21.03.2000, ktorým bola povinnému uložená povinnosť uhradiť poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti od 25.02.1996 do 27.05.1997 vo výške 20,-Sk za každý deň omeškania, t.j. za 458 dní omeškania v celkovej sume 9160,-Sk (304,06-Eur), a to v lehote do 15 dní od doručenia platobného výmeru; a č. 500-7-4220/2000-1/101 zo dňa 01.03.2000, právoplatný dňa 22.03.2000 a vykonateľný dňa 21.03.2000, ktorým bola povinnému uložená povinnosť uhradiť poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti od 16.08.1996 do 12.09.1997 vo výške 20,-Sk za každý deň omeškania, t.j. za 393 dní omeškania, v celkovej sume 7860,-Sk (260,90-Eur), a to v lehote do 15 dní od doručenia platobného výmeru. Okresný súd Lučenec poveril súdneho exekútor JUDr. Ladislava Kováča dňa 14.03.2003 vykonaním exekúcie. Dňa 22.08.2014 bol Okresnému súdu Lučenec doručený podnet súdneho exekútora JUDr. Ladislava Kováča na zastavenie exekúcie, nakoľko exekúcia je neprípustná vzhľadom na preklúziu pohľadávky oprávneného. Podľa § 33 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni (ďalej aj ako „zákon č.274/1994 Z.z.“ alebo „zákon o Sociálnej poisťovni“) v znení účinnom do 30.06.2001, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach podľa piatej časti tohto zákona s výnimkou § 31 sa vzťahujú všeobecné ustanovenia zákona o správnom konaní. Podľa § 71 ods.3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj ako „zákon č. 71/1967 Zb.“ alebo „Správny poriadok“), v znení účinnom do 31.12.2003, rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1). Podľa § 25 ods.1,2,3 zákona č. 274/1994 Z.z., v znení účinnom do 30.06.2001, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sú prednostnými pohľadávkami podľa osobitného predpisu (ods. 1). Výkon rozhodnutia na pohľadávky uvedené v odseku 1 sa vykonáva na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia exekučným príkazom pobočky na pohľadávky na peňažné prostriedky vedené na účtoch v peňažných ústavoch (ods.2). Na výkon rozhodnutia na pohľadávky uvedené v odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia osobitného predpisu (ods. 3). Podľa § 25 ods.1,2,3 zákona č. 274/1994 Z.z., v znení účinnom od 01.07.2001, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia (ods.1). Rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú (ods.2). Na výkon rozhodnutia na pohľadávky uvedené v odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia osobitného predpisu (ods.3). V zákone č. 242/2001 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákon č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, sa s účinnosťou od 01.07.2001 ustanovila v § 25 ods. 2 desaťročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia od právoplatnosti rozhodnutia. Do 30.06.2001 zákon o Sociálnej poisťovni upravoval prekluzívnu lehotu na vykonanie rozhodnutia odkazom (§ 33 zákona č. 274/1994 Z.z.) na Správny poriadok, podľa ktorého, rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (§ 71 ods.3). V záujme právnej stability Správny poriadok ustanovil trojročnú hmotnoprávnu lehotu, v ktorej sa musí rozhodnutie vykonať, aby pri uplatňovaní práva nevznikali neodôvodnené prieťahy. Táto lehota má prekluzívny charakter, aj keď to takto jednoznačne vyjadrené nie je. Jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. Na zánik tohto práva príslušný orgán vykonávajúci rozhodnutie prihliada z úradnej povinnosti. Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Aj z dôvodovej správy /bod 36)/ k zákonu č. 242/2001 Z.z. , účinnému od 01.07.2001, vyplýva, že sa ustanovuje desaťročná prekluzívna lehota na výkon rozhodnutia, uplynutím ktorej zaniká právo na výkon rozhodnutia a toto sa stane neúčinným. Týmto sa zároveň vylučuje trojročná prekluzívna lehota na výkon rozhodnutia podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Odvolací súd ďalej podporne, za použitia analógie poukazuje na niektoré časti stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu SR k zjednoteniu výkladu pri uplatňovaní § 30 v spojení s § 24 zákona č.274/1994 Z.z. (Snj 84/02), podľa ktorého: poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, pokuty a penále podľa predpisov o sociálnom zabezpečení môže Sociálna poisťovňa predpísať a vymáhať len do uplynutia tých premlčacích lehôt, ktoré platia v čase, kedy jej právo na ich vymáhanie vzniklo, pokiaľ v novšej právnej úprave nie sú premlčacie lehoty kratšie. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Ak sa právna úprava premlčania zmení v čase, kedy už premlčacia lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie premlčacích lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Aplikácia zákona o Sociálnej poisťovni je z hľadiska plynutia premlčacej lehoty pre účastníka, ktorý porušil právnu povinnosť nevýhodnejšia, lebo umožňuje správne trestanie v dlhších lehotách, ako predchádzajúca právna úprava. Právo Sociálnej poisťovne vymáhať poplatok za nesplnenie ohlasovacej povinnosti, pokuty a penále podľa predpisov o sociálnom zabezpečení sa premlčuje v lehotách, vyplývajúcich z právneho predpisu, platného v čase, kedy jej právo vzniklo, pokiaľ úprava premlčacích lehôt nie je podľa nového právneho predpisu pre účastníka výhodnejšia. Podľa názoru odvolacieho súdu v preskúmavanej veci nepochybne došlo uplynutiu 3 ročnej prekluzívnej lehoty, v ktorej bolo možné vykonanie rozhodnutí - exekučných titulov- platobných výmerov, zhodne vydaných oprávneným dňa 01.03.2000, právoplatných dňa 22.03.2000 a vykonateľných dňa 21.03.2000. Lehota na plnenie uloženej povinnosti- úhrada peňažnej sumy- poplatku za nesplnenie si oznamovacej povinnosti, bola zhodne pri oboch vyššie uvedených rozhodnutiach stanovená do 15 dní od ich doručenia. Márnym uplynutím lehoty na plnenie teda začala plynúť 3 ročná prekluzívna lehota na ich vykonanie. Až novelou Správneho poriadku- zákonom č.527/2003 Z.z., účinným od 01.01.2004- bola v § 71 ods.3 právna úprava prekluzívnej 3 ročnej lehoty na výkon rozhodnutia jednoznačne zmenená tak, že v 3 ročnej (prekluzívnej) lehote treba výkon rozhodnutia iba nariadiť. Dovtedy (ako je tomu v prejednávanej veci) však v podstate platilo, že výkon rozhodnutia musí byť v trojročnej lehote po uplynutí lehoty určenej na plnenie nielen začatý (čo v danej veci nie je sporné- návrh na vykonanie exekúcie oprávnený podal dňa 17.02.2003) ale aj skončený, k čomu v danej veci nedošlo. Uvedené je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. f) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.08.2005), nakoľko po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Okresný súd (vo výroku č. I napadnutého uznesenia) síce vecne správne rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. f) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.08.2005), ale za aplikácie (v čase vydania a doručenia exekučných titulov) neúčinného ustanovenia (znenia) inej (na vec nevzťahujúcej) sa právnej normy, a to § 25 ods.2 zákona č. 274/1994 Z.z., ktorý až s účinnosťou od 01.07.2001 zaviedol 10 ročnú prekluzívnu lehotu na vykonanie rozhodnutia od jeho právoplatnosti. V nadväznosti na uvedené preto jedinú odvolaciu námietku oprávneného, že 10 ročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia, sa vzťahuje len na rozhodnutia Sociálnej poisťovne v obdobných veciach vydané po 01.07.2001 možno považovať za neopodstatnenú. Je preukázateľné, že nároky oprávneného z exekučných titulov, resp. pohľadávky nimi priznané, sú prekludované v zmysle § 71 ods. 3 Správneho poriadku, ktorého ustanovenia sa vzťahovali na predmetný právny vzťah. Na tieto skutočnosti odvolací súd prihliadol ex offo. Právo oprávneného na plnenie a tým aj právo vymáhať dané pohľadávky zaniklo. Odvolací súd preto nemohol rozhodnúť inak, ako napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku č. I. potvrdiť. Výroky č. II a III uznesenia okresného súdu ako odvolaním nenapadnuté, zostávajú nedotknuté. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.