Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 33Cb/507/1994 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6094899827 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6094899827.11 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľa Majetkový Holding, a.s., Prievozská 2/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 823 364, zast. Mgr. Martinom Babčaníkom, advokátom, so sídlom Prievozská 2/ A, 821 09 Bratislava proti odporcovi 1/ C.. P. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. F. č. XX, XXX XX U., právne zast. JUDr. Jánom Gemerským, advokátom, Hviezdoslavova 9, 036 01 Martin, o zaplatenie sumy 299.770,04 Eur s príslušenstvom, takto r o z h o d o l : Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 299.770,04 Eur. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16.596,96 Eur, zo zaplateného preddavku na znaleckého dokazovanie vo výške 350,-Eur. Odporca je povinný nahradiť trovy štátu vo výške 88,98 Eur na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ - X.X. V., a.s. V. sa návrhom na začatie konania domáhal, aby súd uložil odporcom I/, II/, III/, IV/, V/, VI, povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi dlžné sumy z titulu poskytnutých úverov podľa zmluvy o úvere č. J. zo dňa 17.6.1992, zmluvy o úvere č. J. zo dňa 17.6.1992 a zmluvy o pôžičke č. F. zo dňa 28.8.1991 a titulom záložnej zmluvy č. J. zo dňa 17.6.1992, záložnej zmluvy č. J. zo dňa 17.6.1992, záložnej zmluvy č. J. zo dňa 17.6.1992, záložnej zmluvy č. J. zo dňa 17.6.1992, záložnej zmluvy č. J. zo dňa 17.6.1992, záložnej zmluvy č. J. zo dňa 17.6.1992, záložnej zmluvy č. J. zo dňa 17.6.1992 . Podaním zo dňa 24.10.1996 a 6.11.1996 navrhovateľ X. a.s. V., upravil pôvodný návrh zo dňa 18.11.1994, a žiadal, aby odporcom I/ až VI/ bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu strednodobého úveru 58.089,36 Eur ( 1.750.000,-Sk) , dlžnú sumu základných úrokov z úveru 10. 993,32 Eur ( 331.184,66 Sk), istinu dlhodobého úveru 358.959,04 Eur ( 10.814.000,-Sk ), dlžnú sumu základných úrokov 202. 336,28 Eur ( 6.095.582,85 Sk) k 31.12.1998 a od 31.12.1998 základné úroky 10 % zo sumy 19. 484,83 Eur ( 587.000,-Sk) do 20.3.1999. Navrhovateľ počas pojednávania dňa 1.3.1999 vzal návrh na začatie konania spä voči odporcovi II až VI. Na základe späťvzatia súd konanie voči odporcovi II. až VI. zastavil. Predmetom sporu už len voči odporcovi 1/ ( „ ďalej len odporca „ ) zostala uplatnená pohľadávka v sume 299.770,04 Eur. Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním zo dňa 20.2.1997. Podľa odporcu spornou skutočnosťou bola výška nezaplatených úverov a výška neuhradených úrokov. Argumentoval tým, že do určitého termínu bol dohodnutý inkasný spôsob úhrady úrokov z úveru, ktorý bol medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom zrušený dňa 17.12.1992, a od tejto doby právny predchodca navrhovateľa bez súhlasu odporcu inkasoval z jeho účtu sumy na úhradu úrokov z úveru v sume 150.169,29 Eur ( 4.524.000,-Sk). S takýmto postupom by súhlasil vtedy, ak by navrhovateľ zrážky použil na úhradu nedoplatkov na jednotlivých úveroch a nie na úroky. Znamenalo by to, že výška nedoplatkov by nedosahovala takú výšku, ktorú požaduje navrhovateľ. Podľa jeho vypracovaného prehľadu, rozdiel medzi úrokmi by bol cca 96. 262,36 Eur ( 2.900.000,-Sk) v jeho prospech . Žiadal preto, aby navrhovateľ odstránil nedostatky žaloby, pretože jeho návrh považoval za nezrozumiteľný a neurčitý. K vyjadreniu odporcu zaujal stanovisko pôvodný navrhovateľ podaním zo dňa 25.1.1998. Nesúhlasil s tvrdením odporcu v tom smere, že od doby, kedy došlo k zrušeniu inkasného spôsobu úhradu úrokov z úveru, navrhovateľ inkasoval z jeho účtu sumy na úhradu úrokov z úveru v sume 150.169,29 Eur ( 4.524.000,-Sk). Argumentoval tým, že odporca od roku 1994 neuhrádzal žiadne splátky úverov, naviac odporcovi odpustil zvýšené úroky z úverov k 30.6.1996 v sume 1.430.034,64 Eur ( 43.081.223,56 Sk) a od 30.6.1996 stanovil navrhovateľ nulovú úrokovú sadzbu. Odporca sa v úverových zmluvách zaviazal v stanovených termínoch splácať úroky z úverov a bankové poplatky. Súhlasil v zmysle čl. V. úverovej zmluvy s ich prednostným uhradzovaním. Bol preto povinný splácať najstaršie pohľadávky a z nich prednostne úroky z úverov. K obnoveniu inkasnej formy úhrady došlo na žiadosť odporcu a na základe dodatkov k úverovej a záložnej zmluve. Podaním zo dňa 23.11.2000 odporca zaslal Slovenskej konsolidačnej, a.s., Bratislava, oznámenie o pohľadávkach spôsobilých na započítanie, ktoré použije voči Slovenskej konsolidačnej, a.s. v prípade, že sa v tomto konaní preukáže oprávnenosť niektorého z nárokov, ktoré má voči X. a.s. V.. Podaním zo dňa 12.4.2007 odporca započítal svoju pohľadávku vo výške 1.659.695,94 Eur ( 50.000. 000 Sk), ktorá mu vznikla titulom náhrady škody spôsobenej mu konaním X. a.s. V. v súvislosti so zmluvou o úvere č. F., záložnými zmluvami č. J., č. J., č. J., č. J., č. J. a návrhom na vyhlásenie konkurzu zo dňa 16.6.1997 voči pohľadávke spoločnosti Majetkový Holding, a.s. Bratislava, ktorá vznikla na základe úverovej zmluvy č. F. a to v celom rozsahu s príslušenstvom. Zároveň prehlásil, že neuznáva existenciu a výšku nárokov spoločnosti Majetkový Holding, a.s. Bratislava a X. a.s. V. v súvislosti so zmluvou o úvere č. F.. Škodu 663.878,38 ( 20.000.000,-Sk) vyčíslil faktúrou a priložil ju k podaniu zo dňa 25.1.2012. Navrhovateľ jednostranné započítanie pohľadávok považoval za právne irelevantné z dôvodu neexistencie škody. Predmetné konanie bolo prerušené z dôvodu súdom vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka C.. P. U., bytom R. F. XX, U., a konanie bolo prerušené i na základe rozhodnutia súdu č.k. 33Cb 507/1994-364 zo dňa 20.11.2007, až do právoplatného skončenia sporov vedených na Okresnom súde Martin, pod sp. zn. 6C/124/2005, sp.zn. 10C/218/2005, sp.zn. 11C/123/2005, sp.zn. 5C/97/2005, o určenie neplatnosti dražby. Podaním zo dňa 6.12.2010 právny zástupca odporcu advokát JUDr. Ján Gemerský , súdu zaslal e- mailové vyjadrenie, ktoré dostal od odporcu, a v ktorom mu oznamuje, že so spoločnosťou Majetkový Holdin, a.s. Bratislava má predjednanú dohodu s takým obsahom, že ak zaplatí 19. 916,35 Eur ( 600.000,-Sk), spoločnosť vezme späť návrh v celom rozsahu a dá kvitanciu na kataster nehnuteľností ohľadne rodičovského domu. Navrhol preto, aby dovtedy nebol určený termín pojednávania. Podaním zo dňa 21.12.2011 spoločnosť Majetkový Holding a.s., súdu oznámila z dôvodu pretrvávajúcej zlej finančnej situácie na strane odporcu, že v prípade, ak odporca bude akceptovať skončenie predmetného sporu súdnym zmierom, navrhne jeho znenie. E-mailovým podaním zo dňa 18.1.2012 navrhovateľ Majetkový Holding, a.s., odporcovi navrhol potvrdiť súdny zmier, v ktorom spoločnosť Majetkový Holding, a.s. odpustí odporcovi celý nesplatený zvyšok pohľadávok, upustí od ďalšieho vymáhania pohľadávky v celom rozsahu a odovzdá mu kvitanciu na výmaz záložného práva viaznúceho na rodinnom dome v k.ú. K.. Odporca s návrhom na uzavretie zmieru s takýmto obsahom nesúhlasil a žiadal, aby o celom spore bolo rozhodnuté s končenou platnosťou a aby navrhovateľ vzal návrh späť v celom rozsahu ( e-mail zo dňa 18.1.2012). Navrhovateľ na stanovisko odporcu reagoval e-mailom zo dňa 18.1.2012, upozornil odporcu, že ďalšie pokračovanie v spore bude spojené aj so zvyšovaním trov právneho zastúpenia a bude nútený pristúpiť k výkonu posledného záložného práva. Počas pojednávania dňa 21.3.2012 odporca začal namietať nedostatok aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa z dôvodu, že úverové zmluvy nepodpísal riaditeľ spoločnosti X. a.s. V., ale niekto kto na to nebol oprávnený. Ďalej to, že na základe úverových zmlúv neboli poskytnuté finančné prostriedky a neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky medzi X. a.s., V. a Slovenskou konsolidačnou, a.s., Bratislava pretože je v rozpore s dobrými mravmi a z dôvodu, že pohľadávka bola postúpená bez súhlasu dlžníka a v rozpore s čl. V bodu 7 úverovej zmluvy. Namietal, že podľa bodu 20 a 21 návrhu Generálneho advokáta a rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 4Obo 84/2010 Majetkový Holding nemôže žiadať viac, iba tú sumu, ktorú zaplatil tomu, kto mu pohľadávku postúpil, teda zhruba 11.617,87 Eur ( 350.000,-Sk). Nakoniec počas pojednávania dňa 26.9.2012 odporca namietal výšku uplatnenej istiny a úroky. Súd preto nariadil znalecké dokazovanie. Predložený znalecký posudok zaslal účastníkom konania. Navrhovateľ so závermi znaleckého posudku súhlasil. Odporca žiadne námietky k znaleckému posudku nezaslal, k znaleckému posudku sa nevyjadril. Krajský súd vo veci prvý krát rozhodol rozsudkom č.k. 33Cb/507/1994-684 zo dňa 6. novembra 2014 a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 299,770,04 Eur, konanie vo zvyšku zastavil a odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16.596,96 Eur a zo zaplateného preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 350,-Eur a zároveň mu uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 88,98,-Eur na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici. Proti zaväzujúcemu rozsudku podal odvolanie odporca . Na základe podaného odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ďalej len „ NS SR“ ) rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 33Cb/507/1994-684 zo 6. novembra 2014 v napadnutej prvej, tretej a štvrtej výrokovej vete zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. NS SR považoval výrok rozsudku krajského súdu v prvej výrokovej vete za nezrozumiteľný, zmätočný a nepreskúmateľný, nakoľko krajský súd výrokom rozsudku, ktorý vyhlásil na pojednávaní dňa 6. novembra 2014 bol odporca zaviazaný na zaplatenie nezrozumiteľnej a zmätočnej sumy. V ďalšom konaní neboli zo strany účastníkov konania označené nové dôkazy ani uvedené nové skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok zmenu v skutkových zisteniach alebo zmenu v právnom posúdení veci krajským súdom. Účastníci konania sa len v plnom rozsahu pridržiavali svojich predchádzajúcich vyjadrení. Súd zistil, že podľa § 497 Obchodného zákonníka dňa 17.6.1992 právny predchodca navrhovateľa X., a.s., pobočka U. a odporca uzavreli úverovú zmluvu č. F. a úverovú zmluvu F.. Na základe úverovej zmluvy č. F. navrhovateľ poskytol odporcovi strednodobý rozvojový úver na úhradu faktúr - zásob potravinárskeho tovaru 3.000.000,-Kčs, pri úrokovej sadzbe 14,8 % p.a. Basic rate ku dňu podpísania zmluvy 14,0 % p.a. a odchýlka od Basic rate + 0,8%. Odporca sa zaviazal splácať úver v štvrťročných splátkach v sume 6.638,78 Eur ( 200.000,-Sk) počnúc III. štvrťrokom r. 1992. Konečná platnosť bola dohodnutá do 20.3.1996 a odporca sa zaviazal v stanovených termínoch prednostne platiť úroky a poplatky. Na zabezpečenie poskytnutého úveru bola uzavretá záložná zmluva č. J. zo dňa 17.6.1992 a záložná zmluva č. J. zo dňa 17.6.1992. Na základe úverovej zmluvy č. F. právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi dlhodobý rozvojový úver na úhradu dražobnej ceny PJ Zdroj Martin - Košúty v sume 15.848.000,-Kčs, pri úrokovej sadzbe 16 %ˇp.a. Basic rate ku dňu podpísania zmluvy 14 % p.a. odchýlka od Basic rate + 2%. Odporca sa zaviazal splácať úver v splátkach štvrťročne v sume 19.451,64 Eur ( 586.000,-Sk ) počnúc III. štvrťrokom r. 1992 a od IV. štvrťroku v sume 19.484,83 Eur ( 587.000,-Sk ). Konečná platnosť bola dohodnutá do 20.3.1999, pričom odporca sa zaviazal v stanovených termínoch prednostne platiť úroky a poplatky. Na zabezpečenie poskytnutého úveru bola dňa 17.6.1992 uzavretá záložná zmluva č. J., záložná zmluva č. J., záložná zmluva č. J., záložná zmluva č. J. a záložná zmluva č. J.. Z predložených úverových zmlúv, ako právnych úkonov, nesporne vznikli vzájomné právne vzťahy medzi jej účastníkmi, navrhovateľ poskytol úver 526.057,23 Eur (15.848.000,-Sk) odporcovi na základe jeho žiadosti na zaplatenie vydraženej prevádzkovej jednotky ZDROJ obchody a služby, ktorú odporca vydražil dňa 21.5.1992 ( zápisnica o dražbe č. XXX ), prevodom na účet č. XXXXXXX-XXX, vedený v F.Z. F., P. U., uvedený v zápisnici o dražbe a úver 99.581,76 Eur ( 3.000.000,-Sk), z toho na zásoby 31.538,97 Eur ( 950.143,01 Sk) prevodom na účet č.ú. XXX-XXX/XXX podniku ZDROJ Banská Bystrica, závod Martin a zvyšok bezhotovostne na nákup ďalších zásob a to podľa žiadosti odporcu zo dňa 4.6.1992. V prejednávanej veci úver vybavovala a zabezpečovala pobočka v U. a zmluvy podpísal jej riaditeľ. Je nepochybné, že označenie účastníka zmluvy, ktorý poskytuje úver „X.X. V., P. v U.“ v úvodnej časti zmluvy, nie je správne. Zo skutočnosti, že v zmluve je nesprávne ( skôr nepresne ) označený účastník, nemožno dospieť k záveru, že ju uzavrel subjekt, ktorý nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti. Takýmto nepresným označením podľa názoru súdu nemal byť vyjadrený úmysel pobočky uzavrieť zmluvu vo vlastnom mene, ale len podaná informácia o tom, kto v mene banky konal a ktorá organizačná zložka poskytnutie úveru vybavovala a úver spravuje. Základným ustanovením upravujúcim konanie v mene podnikateľa je ust. § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že právnická osoba koná prostredníctvom štatutárneho orgánu alebo za ňu koná zástupca. Konanie riaditeľa pobočky právneho predchodcu navrhovateľa, t.j. uzavretie úverových zmlúv vyplýva z obvyklosti jeho funkcie a s ňou spojenou pracovnou činnosťou. Napokon na základe úverových zmlúv právny predchodca navrhovateľa konal a úver poskytol a strana podľa zmlúv oprávnená úver od neho prijala. Z uvedených dôvodov treba dospieť k záveru, že napriek nepresnosti v označení, úverové zmluvy uzavrel právny predchodca terajšieho navrhovateľa, jemu vznikla povinnosť poskytnúť úver a právo na vrátenie peňažných prostriedkov. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Dôvody nedovolenosti úkonu sú dané v znení citovaného ustanovenia. Dobré mravy sú merítkom hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcich všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti so všeobecnými morálnymi zásadami spoločnosť. Rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojitosti s konaním právneho predchodcu navrhovateľa pri uzatváraní úverových zmlúv a v tejto súvislosti s poskytovaním úverov odporcovi na vydraženú prevádzkovú jednotku a zaplatenie zásob sa dobrým mravom neprieči. Správanie sa osôb v obchodných vzťahoch musí byť obvyklé, poctivé a spravodlivé, ktoré neodporuje základným morálnym zásadám prevládajúcim v spoločnosti, ktoré vymedzujú konanie zodpovedajúce dobrým mravom, a to čo je za hranicami tohto konania, za konanie priečiace sa dobrým mravom, tieto skutočnosti však musia byť preukázané. Odporca v konaní nepreukázal také správanie sa právneho predchodcu navrhovateľa, v súvislosti s uzavretými úverovými zmluvami a s poskytnutými úvermi, ktoré by odporovalo základným morálnym zásadám. Z uvedených dôvodov súd považuje uzavreté zmluvy o úvere za platné právne úkony, ktoré nie sú v rozpore s dobrými mravmi. Naviac odporca svoje záväzky nesplatený strednodobý úver 59.749,05 Eur ( 1.800.000,-Sk ) a dlhodobý úver 438.408,68 Eur ( 13.207.500,-Sk) vyplývajúce z úverov voči X. a.s., uznal v plnej výške tak, ako je to zrejmé zo Záznamu z prerokovania plnenia podmienok úverovej zmluvy zo dňa 22.7.1994 a 23.12.1994. Podľa § 323 ods. 1 Obchodné zákonníka niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Dôsledkom uznania záväzku je vznik vyvrátiteľnej domnienky o tom, že záväzok v čase jeho uznania dlžníkom existoval. Dôsledkom vyvrátiteľnosti tejto domnienky je to, že dlžník má aj naďalej možnosť dokázať, že uznaný záväzok v čase uznania neexistoval, resp. preto, lebo nikdy nevznikol, alebo preto, lebo ešte pred jeho uznaním zanikol. V posudzovanom prípade dlžník - odporca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazu o tom, že v dobe uznania záväzku tento neexistoval. Súd preto má existenciu uznaného záväzku za preukázanú. Odporca v konaní uplatnil námietku premlčania. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, všeobecná premlčacia doba je štyri roky. Podľa § 392 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku. Splatnosť záväzku sa v zásade viaže na dohodu medzi stranami. Premlčacia doba teda začína plynúť dňom kedy mal byť záväzok splnený. Citované ustanovenie ods. 2 stanovuje pravidlo počiatku premlčania pre čiastočné plnenie, pričom každé čiastočné plnenie je na účely premlčania považované za plnenie samostatné a plynie preň samostatná premlčacia doba odo dňa kedy nastala jeho splatnosť. Nesplnenie čiastočného plnenia spôsobí, že sa stáva splatným celý záväzok. Podľa predmetných zmlúv o úvere odporca - dlžník bol povinný splácať úvery formou štvrťročných splátok vždy k 20-temu posledného mesiaca štvrťroka. Koniec premlčacej doby sa riadi úpravou § 122 Občianskeho zákonníka o počítaní času. Podľa § 122 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov, pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší pracovný deň. Naviac odporca záväzok uznal. Uznanie záväzku má za následok aj prerušenie premlčacej doby a začatie plynutia novej štvorročnej premlčacej doby ( § 407 ods. 1 veta prvá Obchod. zákonníka). Je nepochybné, že odporca riadne a včas v súlade s uvedenými úverovými zmluvami dlh nesplácal, keď prestal splácať štvrťročné splátky už vo IV . štvrťroku l993 až v III. štvrťroku 1994. Celú sumu poskytnutých peňažných prostriedkov odporca navrhovateľovi nesplatil ani v dohodnutej lehote v zmluve o úvere č. F. ( 20.3.1996) a v zmluve o úvere č. F. do 20.3.1996. Z uvedených dôvodov možno konštatovať, že k premlčaniu uplatneného nároku nedošlo, keď predchodca navrhovateľa svoje právo uplatnil na súde žalobou došlou súdu dňa 23.11.1996. V konaní odporca podaním zo dňa 12.4.2007 jednostranným právnym úkonom započítal pohľadávku vo výške 1.659.695,94 Eur ( 50.000.000,-Sk) ktorá mu vznikla voči spoločnosti X., a.s. titulom škody spôsobenej konaním X. a.s., v súvislosti so zmluvou o úvere č. F., záložnými zmluvami č. J., č. J., č. J., č. J., č. J. a návrhom na vyhlásenie konkurzu zo dňa 16.6.1997, proti pohľadávke spoločnosti Majetkový holding, a.s. Bratislava, ktorá jej vznikla voči odporcovi - C.. P. U., na základe úverovej zmluvy č. F. v celom rozsahu s príslušenstvom. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Právnym predpokladom započítania je existencia vzájomných pohľadávok, ktoré sú spôsobilé na započítanie. O vzájomné pohľadávky ide vtedy, ak dve osoby sú navzájom voči sebe súčasne veriteľom aj dlžníkom. Odporca v konaní nepredložil ani neoznačil relevantný dôkaz o svojom tvrdení, že by mal spôsobilú pohľadávku na započítanie v sume 1.695.695,94 Eur ( 50.000.000,-Sk) voči prvému veriteľovi X. a.s., vzniknutú titulom škody spôsobenej konaním X. a.s. Preto nemohlo dôjsť k zániku nesplneného záväzku započítaním. V konaní odporca tiež namietal neplatnosť zmlúv o postúpení pohľadávok. Preto predmetom skúmania bolo, či došlo k platnému uzavretiu zmlúv o postúpení pohľadávky. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Následky postúpenia pohľadávky sa prejavia v právnom postavení všetkých účastníkov. Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Postupník sa stane veriteľom, nadobúda pohľadávka s príslušenstvom a právami s ňou spojenými, aj so všetkými námietkami, ktoré možno proti nej uplatniť. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, ( je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, za predpokladu, že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité, zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. Platí to bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Ako vyplýva z obsahu spisu žalobou uplatnená pohľadávka vznikla zo zmluvy o úvere č. F. a č. F., ktorú uzavrel odporca a X. a.s. P. U. ( ďalej len „ X.“ ) dňa 17.6.1992. Túto pohľadávku najprv X. postúpila na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2000 spoločnosti Slovenská konsolidačná a.s. Bratislava ( ďalej len „ Slovenská konsolidačná“ ) čo postupca oznámil odporcovi listom zo dňa 14.9. 2000, v ktorom bola pohľadávka jednoznačne špecifikovaná jednak jej výškou a jednak dôvodom s tým, že ide o pohľadávku z úverovej zmluvy č. F. a č. F. zo dňa 17.6.1992. Následne nový veriteľ túto pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.1.2004, postúpil terajšiemu navrhovateľovi. A jednoznačne čo do výšky a dôvodu ju je identifikoval v prílohe č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok. Postupca túto skutočnosť odporcovi oznámil podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, možno ju uzavrieť aj proti jeho vôli a dlžník dokonca o nej ani nemusí vedieť. Zmena v osobe veriteľa sa totiž nedotýka jeho práv a povinností. Takúto zmenu je však potrebné dlžníkovi oznámiť, resp. mu preukázať uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky. V opačnom prípade je dlžník oprávnený plniť pôvodnému veriteľovi a tým sa zbaviť záväzku. Pokiaľ si pôvodný veriteľ svoju oznamovaciu povinnosť nesplní, môže nový veriteľ ( postupník ) dosiahnúť účinnosť postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi preukázaním postúpenia pohľadávky zmluvou o jej postúpení. Až oznámením alebo preukázaním postúpenia dlžníkovi vzniknú účinky postúpenia aj voči nemu a od tohto momentu je povinný plniť novému veriteľovi. V prípade, že postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi pôvodný veriteľ, bez ďalšieho tým dochádza k založeniu aktívnej vecnej legitimácie nového veriteľa. Postúpenie pohľadávok sa spravuje ust. § 524 až 530 Občianskeho zákonníka. Z týchto ustanovení nevyplývajú žiadne obmedzenia pre účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky, pokiaľ ide o dojednanie výšky odplaty za postúpenú pohľadávku. Zmluva o postúpení pohľadávky sa môže dojednať buž ako zmluva odplatná, ale aj ako zmluva bezodplatná. Pokiaľ ide o výšku odplaty Občiansky zákonník účastníkov zmluvy v tomto smere žiadnym spôsobom neobmedzuje. Predmetná pohľadávka bola spôsobilým predmetom postúpenia. Keďže postúpením sa jej obsah zmenou veriteľa nezmenil postúpením pohľadávky nedošlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Preto súd námietku odporcu ohľadne výšky odplaty, za ktorú podľa jeho tvrdenia mala Slovenská konsolidačná, a.s., postúpiť pohľadávku spoločnosti Majetkový holding a.s., považuje za právne irelevantnú. Napokon odporca namietal aj výšku uplatnenej istiny, napriek tomu, že záväzok uznal. Za účelom zistenia opodstatnenosti tejto námietky , súd nariadil znalecké dokazovanie. Pri rozhodovaní ohľadne výšky uplatnenej pohľadávky vychádzal zo záverov uvedených znalcom C.. P.C. v znaleckom posudku č. 19/2013. Znalec potvrdil výšku nesplatenej istiny úverovej z úverovej zmluvy č. F. vo výške 58.089,36 Eur a z úverovej zmluvy č. F. vo výške 362.178,85 Eur. Celková výška nesplatenej istiny je teda vyššia, ako je uplatnená navrhovateľom v podaní zo dňa 20.10.2010. Pokiaľ odporca argumentoval tým, že právny vzťah medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským a treba ho posudzovať podľa jeho príslušných ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa, krajský súd dopĺňa, že podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka zo zákonného vymedzenia vyplýva, že záväzky vzniknuté v rámci predmetu podnikania ( tzv. základné činnosti ), ako aj záväzky vzniknuté z činnosti súvisiacich s predmetom podnikania sa budú subsumovať pod obchodné záväzkové vzťahy, majú charakter obchodných záväzkov a riadia sa Obchodným zákonníkom. V predmetom prípade právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzavreli zmluvy o úvere na základe ktorých právnych predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi strednodobý rozvojový úver na úhradu zásob potravinárskeho tovaru a na úhradu dražobnej ceny odporcom vydraženej prevádzkovej jednotky Zdroj Martin - Košúty. Pri vzniku záväzkov obidve strany záväzkového vzťahu mali status podnikateľa. Na strane právneho predchodcu navrhovateľa vystupovala právnická osoba zapísaná do obchodného registra, ktorú charakterizuje názor, sídlo a vlastná organizačná jednotka ( štruktúra ) vymedzenie orgánu, oprávneného konať v jeho mene a ktorá v rámci svojej činnosti poskytla odporcovi úver a na strane odporcu vystupoval podnikateľ - ako fyzická osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia, ktorá vydražila prevádzkovú jednotku za účelom jeho podnikania. Právny predchodca navrhovateľa úver odporcovi poskytol za účelom a v súvislosti s jeho podnikaním. Odporca pri uzatváraní úverových zmlúv nemal postavenie spotrebiteľa, nekonal v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti. Odporca uskutočnil právne úkony, ktoré smerovali k jeho podnikateľskej činnosti, preto nie je možné osobu odporcu považovať za podnikateľa. Z uvedených dôvodov odporca nepožíva ochranu spotrebiteľa podľa príslušných ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p. v prospech navrhovateľa. Pôvodný navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal zaplatenia celkovej sumy vo výške 517.907,08 Eur (15.602.468,56 Sk). Krajský súd na pojednávaní dňa 9.4.2001 pripustil rozšírenie návrhu na sumu 634.356,01 Eur (19.110.609,26 Sk). Súd vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania z dôvodu čiastočnej úhrady pohľadávky konanie v časti o zaplatenie sumy 334.585,98 Eur (10.079.737,10 Sk) zastavil. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná plnú náhradu trov konania proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. V prípade, že navrhovateľ vzal v priebehu konania účinne návrh na začatie konania čiastočne späť, súd je povinný prihliadnuť k tomu, kto z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. V prípade, ak späťvzatie zaviní navrhovateľ, je potrebné z uvedeného vyvodiť, že v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Ak však pre chovanie odporcu navrhovateľ vzal čiastočne späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, alebo zavinil zastavenie konania odporca, navrhovateľ má z tohto pohľadu vo veci plný úspech. Súd prihliadol aj na to, že navrhovateľ vzal čiastočne návrh späť z dôvodu čiastočnej úhrady dlžnej istiny po začatí tohto konania, čím odporca z procesného hľadiska zavinil, že konanie muselo byť čiastočne zastavené. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16.596,96 Eur a zo zaplateného preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 350,-- Eur. Trovy právneho zastúpenia si navrhovateľ neuplatnil, preto súd o ich náhrade nerozhodoval. O trovách štátu súd rozhodol podľa § 248 ods. 1 veta prvá O.s.p. podľa ktorého štát má právo podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo, cestou tunajšieho súdu.