Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/240/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6100921833 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6100921833.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobkyne D. E., nar. XX. XX.XXXX, bytom I. č. XX, J. J., právne zastúpenej JUDr. Ivanom Hegerom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Na Troskách 3, Banská Bystrica proti žalovanému W.. B. E. G.., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. G. XX, J. J., právne zastúpenému advokátskou kanceláriou Aequitas, s.r.o., so sídlom Dolná 19, Banská Bystrica, IČO: 36 628 841, v konaní o zaplatenie 58 089,36 € s prísl., o návrhu žalovaného na prerušenie konania, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 8C/ 211/2009-563 zo dňa 09. 03. 2016 takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanej veci ide o návrh žalobkyne, ktorá sa domáha od žalovaného zaplatenia sumy 58 089,36 € s príslušenstvom z titulu poskytnutej pôžičky. V rámci konania žalovaný podal návrh na prerušenie konania, ktorý odôvodňoval tým, že podal trestné oznámenie proti W.. C. J. a C. T. z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu. K podaniu trestného oznámenia došlo z dôvodu, že žalovaný má podozrenie, „že došlo k použitiu zmluvy o pôžičke v tomto konaní, ako sfalšovaného dôkazu, pričom zmluva o pôžičke je v tomto konaní podkladom, na základe ktorého žiada žalobkyňa, aby zaviazal súd žalovaného k plneniu“. 3. Aplikujúc ust. § 109 ods. 1 písm. b/ OSP následne súd prvej inštancie návrh zamietol z dôvodu, že predmetom tohto konania je posúdenie a rozhodnutie občiansko-právneho nároku medzi účastníkmi konania o tom, či zmluva o pôžičke bola medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobkyne uzatvorená platne, resp. vysporiadať sa s otázkou plnenia, ktoré poskytol W.. C. J. zo svojho účtu žalovanému. Rozhodnutie súdu o tomto občiansko-právnom nároku nie je však závislé od otázky, ktorú by nebol prejednávajúci súd oprávnený riešiť, pretože v rámci trestného konania sa nerieši žiadna taká otázka, ktorú by súd v rámci tohto konania o občiansko-právnom nároku nemohol posúdiť samostatne. Uznal, že v tomto konaní nemôže posudzovať trestnú zodpovednosť označených osôb v zmysle trestného oznámenia, pričom v rámci trestného konania je potom otázkou preverovania orgánov činných v trestom konaní, či konanie označených osôb napĺňa niektoré zo znakov skutkových podstát trestného činu a v prípade potvrdenia takýchto skutočností výsledkom je uloženie sankcie v zmysle trestného zákona. Uvedené však nemá právnu relevanciu pre rozhodnutie v tejto veci, preto návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný. 4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že v trestnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok, na základe ktorého nie je preukázané, že podpis na zmluve o pôžičke je podpisom žalovaného. Znalecký posudok vypracovaný G.. G.. R. D. vykazuje podľa neho známky vedeckej nedostatočnosti a pri jeho vypracovaní sa znalkyňa opakovane odkláňala od metód zaužívaných v odbore písmoznalectva, opätovne žiada o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. V prípade, že bude vyvrátené tvrdenie o tom, že podpis na zmluve na pôžičke je jeho podpisom, súd bude v zmysle § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku viazaný rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Rozhodnutie o tom, že bol spáchaný trestný čin významne ovplyvní postavenie strán v prebiehajúcom konaní a preukáže zámer iniciovať súdny spor na základe neexistujúcej pohľadávky s cieľom obohatiť sa na jeho úkor. Naviac pohľadávka zo zmluvy o pôžičke bola opakovane postupovaná, čo opätovne vyvoláva závažné pochybnosti o nepoctivom zámere zainteresovaných osôb. Žalobkyňa v občiansko-právnom konaní nesie dôkazné bremeno a celé konanie je založené práve na tvrdení, že on podpísal zmluvu o pôžičke, na základe ktorej vznikla pohľadávka, ktorej sa voči nemu domáha. V priebehu sporu nebola argumentácia zo strany žalobkyne nikdy zmenená. V prípade preukázania nepravdivosti tohto tvrdenia v trestnom konaní by toto bolo aj s poukazom na zásadu kontradiktórnosti konania podkladom pre neunesenie dôkazného bremena žalobkyne a v nadväznosti podkladom pre neúspech v občiansko-právnom spore. Vyvrátením tvrdenia o tom, že zmluvu o pôžičke podpísal by bolo prebiehajúcim súdnym konaním proti nemu naplnené aj porušenie osobnostných práv v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 8C 211/2009 preruší do času, kým nebude právoplatne skončené trestné konanie. 5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že ho považuje za neopodstatnené, pretože odvolanie len spochybňuje závery znaleckého posudku G.. G.. R. D., podľa ktorého podpis na zmluve o pôžičke je jednoznačne a nepochybne podpisom žalovaného. K otázke, či priebeh trestného konania je dôvodom na prerušenie tohto občianskeho súdneho konania opätovne uviedla, že v trestnom konaní sa rieši otázka, čo došlo k spáchaniu určitého trestného činu konkrétnou osobou a táto skutočnosť žiadnym spôsobom neovplyvní záver súdu o otázke občiansko-právneho charakteru, ktorú musí súd v tomto konaní vyriešiť a teda či žalobca skutočne poskytol žalovanému pôžičku, resp. z akého právneho titulu boli finančné prostriedky odoslané z bankového účtu žalobcu na bankový účet žalovaného. Naviac zdôraznila, že konajúci súd si v občianskom súdnom konaní vedenom pod č. k. 8C 211/2009 už vyriešil otázku, či je podpis na zmluve o pôžičke podpisom žalovaného a to prostredníctvom znaleckého posudku. Táto otázka teda už bola samostatne vyriešená konajúcim súdom a nejde o otázku, ktorú nie je tento súd oprávnený samostatne riešiť. V tejto súvislosti poukázala aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo 44/2010 zo dňa 26. 01. 2011. Na záver poukázala na to, že podľa jej informácií bolo trestné oznámenie, ktoré malo byť dôvodom na prerušenie tohto súdneho konania už odmietnuté. V dôsledku toho odpadol dôvod, pre ktorý žalovaný žiadal súdne konanie prerušiť. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. 6. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 01. 07. 2016, ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrário) CSP, uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správne potvrdil. 8. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. 9. Súd prvej inštancie návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol, nakoľko nemal za preukázané, že v trestnom konaní, do skončenia ktorého navrhoval žalovaný toto konanie prerušiť, sa rieši otázka, ktorú by súd prvej inštancie nebol oprávnený riešiť a ktorú by v rámci tohto konania nemohol posúdiť samostatne. 10. Odvolací súd sa s vyššie uvedeným právnym záverom súdu prvej inštancie stotožňuje a považuje jeho rozhodnutie za vecne správne, na dôvody v ňom uvedené odkazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné: 11. Z ustanovenia § 164 CSP ( v čase rozhodovania súdom prvej inštancie § 109 ods. 1 písm. b/ OSP) vyplýva, že pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia môže konanie prerušiť ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Znamená to, že výslovne je na úvahe súdu, aký postup zvolí. Strana sporu môže navrhnúť prerušiť konanie resp. nesúhlasiť s prerušením konania, avšak závisí iba na súde, aby posúdil, či v konaní, na ktoré sa odvoláva strana, ktorá konanie navrhuje prerušiť, môže byť vyriešená otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu v prebiehajúcom konaní. Odvolací súd preto skúmal, či v danom prípade sú splnené zákonné podmienky na prerušenie konania podľa citovaného ustanovenia. 12. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že v tomto prípade nie sú splnené zákonné procesné podmienky na prerušenie konania podľa vyššie uvedeného ustanovenia, pretože v trestnom konaní, na ktoré dal podnet žalovaný sa nerieši otázka, ktorú by si nebol oprávnený posúdiť a rozhodnúť ju konajúci súd o občiansko-právnom nároku. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie je oprávnený posúdiť platnosť, či neplatnosť zmluvy o pôžičke resp. i samotnú skutočnosť, či zmluvu o pôžičke podpísal či nepodpísal žalovaný, preto nie je dôvodné mať za to, že by sa len v rámci trestného konania mohla uvedená otázka vyriešiť. Naviac predmetná otázka už bola samostatne vyriešená konajúcim súdom. Právny záver, že podané trestné oznámenie nie je prekážkou postupu súdu v občianskom súdnom konaní, je podporená aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo 44/2010 zo dňa 26. 01. 2011, ktorým Najvyšší súd odmietol dovolanie žalovaného, ktorý sa obdobne ako v tomto prípade žalovaný dožadoval prerušenia súdneho konania z dôvodu podaného trestného oznámenia. Najvyšší súd sa jednoznačne vyjadril, že v občianskoprávnom konaní sa posudzuje súkromno-právny vzťah, kým v trestnom konaní ide o trestnoprávnu zodpovednosť fyzických osôb. 13. Právny záver súdu prvej inštancie, že v trestnom konaní sa neriešia žiadne otázky, ktoré by mohli mať význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci, je teda v celom rozsahu vecne správny, preto odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. 14. Žiadny právny predpis či zákonné ustanovenie nevylučuje, aby sa znalecké dokazovanie, ktorého závery namietal žalovaný v návrhu na prerušenie konania nemohli posúdiť tak v trestno-právnom ako aj v občiansko-právnom konaní. Samotné preukázanie nepravdivosti tvrdenia, že žalovaný zmluvu o pôžičke podpísal, môže byť predmetom konania o občiansko-právnom nároku, teda v prejednávanom prípade v tomto konaní a sám žalovaný môže v prejednávanom prípade vyvrátiť tvrdenia o tom, že zmluvu o pôžičke podpísal, o čom svedčí i samotná skutočnosť, že práve v tomto konaní bolo znalecké dokazovanie za týmto účelom aj nariadené. V žiadnom prípade teda nedochádza k porušeniu osobnostných práv žalovaného v zmysle § 11 Obč. zákonníka, preto súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam vec správne posúdil a následne správne rozhodol. 15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).