Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoE/105/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6103899809 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6103899809.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 proti povinným: 1/ J. F., nar. XX. 6. XXXX, bytom A. - Bajč, A. XXX a 2/ J. F., nar. 1. XX. XXXX, trvale bytom B. B., F. 1, t. č. na neznámom mieste, zastúpeného ustanovenou opatrovníčkou Janou Čunderlíkovou, zamestnankyňou Okresného súdu Banská Bystrica, právnymi nástupcami po P. F., nar. 3. 5. XXXX, zomr. XX. 7. XXXX, naposledy bytom Banská Bystrica, Moskovská 1, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 14806/10, o vymoženie pohľadávky v sume XXX,XX EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 3Er/1184/2003-68 zo dňa 18. 1. 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením exekučný súd čiastočne vyhovel námietkam povinnej 1/ proti exekúcii do sumy prevyšujúcej XXX,XX EUR (prvý výrok) a exekúciu do vymáhania úroku z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň z omeškania zo sumy 278,83 EUR (8.400 SK) od 14. 11. 2002 do zaplatenia zastavil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že o námietkach proti exekúcii vznesených povinnou 1/ rozhodol podľa ustanovenia § 50 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v nadväznosti na ustanovenia § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 a 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (v texte aj ako „OZ“), keď zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnými zo zmluvy o úvere zo dňa 25. 9. 2002 (ďalej aj „Zmluva“) posúdil ako spotrebiteľský vzťah s ohľadom na predmet činnosti oprávneného vyplývajúci z výpisu z Obchodného registra, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu vystupuje opätovne. Konštatoval, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha vymoženia istiny 280,49 EUR, trov konania vo výške 16,50 EUR, ako aj vymoženia 0,25 % denného úroku z omeškania zo sumy 278,83 EUR (8.400 SK) od 14. 11. 2002 do zaplatenia. Sadzbu úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne, však okresný súd považoval za rozpornú s dobrými mravmi a navyše za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k/ OZ vyžadujúcu od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby uhradil neprimerane vysokú sankciu. Vzhľadom k uvedenému okresný súd námietkam povinnej 1/ proti exekúcii v časti prevyšujúcej istinu a trovy konania vyplývajúce z exekučného titulu (t. j. v časti prevyšujúcej sumu 296,99 EUR) vyhovel a exekúciu, pokiaľ ide o vymáhaný úrok z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň z omeškania zo sumy 278,83 EUR (8.400 SK) od 14. 11. 2002 do zaplatenia, zastavil. 2. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V prvom rade poukázal na skutočnosť, že v období do 31. 12. 2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku, a tak právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01. 01. 2008 sa v súlade s ustanovením § 261 ods. 1 písm. b/ Obchodného zákonníka spravujú len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Oprávnený tak na základe zmluvy zo dňa 25. 9. 2002 poskytol pôvodnej povinnej úver, ktorý je absolútnym obchodom, čo zároveň vylučuje správnosť záveru o tom, že by sa mohlo jednať o spotrebiteľskú zmluvu. V ďalšej časti svojho odvolania oprávnený poukázal na skutočnosť, že predmetná zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov <https://www.slov-lex.sk/vyhladavanie-pravnych-predpisov? p_p_id=enactmentSearch_WAR_portletsez&p_p_lifecycle=1&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_enactmentSearch_WAR_portletsez_zodpovedajucaUcinnost=10.06.2010&_enactmentSearch_WAR_portletsez_iri= %2FSK%2FZZ%2F2001%2F258%2F20100101>, preto nemusí obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona. Vzhľadom k uvedenému oprávnený navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. 4. Exekučné konanie v prejednávanej veci začalo dňa 2. 6. 2003 (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Okresný súd napadnuté uznesenie vydal dňa 18. 1. 2016 s tým, že odvolaciemu súdu bola vec predložená dňa 8. 6. 2016. Dňom 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 6. Z predloženého spisu mal odvolací súd preukázaný skutkový stav tak, ako ho uviedol súd prvého stupňa. Okresný súd vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom založený zmluvou o úvere zo dňa 25. 9. 2002 je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka svoje rozhodnutie náležite zdôvodnil. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C- 76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. 7. Pokiaľ odvolateľ polemizuje o správnosti právneho posúdenia Zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007, odvolací súd poznamenáva, že spotrebiteľská zmluva je inštitút, ktorý je treba vnímať komplexne a ktorý sa nesporne týka viacerých typov zmlúv. Pri posúdení charakteru posudzovanej zmluvy je nutné vychádzať z právnej úpravy platnej v čase uzavretia tejto zmluvy. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Aj do slovenskej legislatívy sa prebrali (aproximovali) viaceré smernice Európskej rady a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú. Spotrebiteľské zmluvy možno rozlišovať jednak v užšom a jednak v širšom ponímaní. Aj keď je možné pripustiť, že ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy o úvere, ustanovovalo, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, teda definoval spotrebiteľské zmluvy bez odkazu na Obchodný zákonník, iba z tejto skutočnosti nie je možné vyvodiť, že posudzovaná zmluva nie je (nemôže byť) spotrebiteľskou zmluvou. Vychádzajúc z európskej legislatívy, ako aj zásad a pojmových znakov z ktorých pri definícii spotrebiteľskej zmluvy je nevyhnutné vychádzať, nemožno úpravu v Občianskom zákonníku považovať za taxatívnu, ide len o užšie vymedzenie pojmu spotrebiteľských zmlúv. Je totiž nutné v širšom kontexte vychádzať i z ustanovení osobitnej právnej úpravy zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia posudzovanej zmluvy, predovšetkým z ustanovení § 2 ods. 1 písm. a/ a b/ definujúcich zmluvné strany a z ustanovenia § 6, zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa, ako aj z § 23a, kde je stanovené jednak, že typovou (spotrebiteľskou) zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, a jednak, že typová zmluva nesmie obsahovať ani neprijateľné zmluvné podmienky a ani podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzajúc z ustanovenia § 6 ods. 3 citovaného zákona, je zakázané konanie v rozpore s dobrými mravmi, pričom konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, prípadne môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Zmluvu uzavretú dňa 25. 9. 2002 možno za typovú (spotrebiteľskú) zmluvu podľa § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia danej zmluvy považovať, za predpokladu, že sa jedná o zmluvu, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, všetko bez ohľadu na to, podľa akého zákona (a ktorého jeho konkrétneho ustanovenia) je tá-ktorá zmluva uzatvorená. Preto odvolacej argumentácii oprávneného o tom, že predkladá svojim klientom zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, nemožno priznať úspech, a to rovnako, ako je irelevantná jeho odvolacia argumentácia o tom, že predmetná zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 281/2001 Z. z.. Okresný súd totiž nie len, že predmetnú Zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere neklasifikoval, ale aj prípadné vyriešenie otázky o tom, či túto zmluvu možno (alebo naopak nemožno) za zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať, nemá žiaden súvis so závermi, ktoré okresný súd vo svojom rozhodnutí formuloval a ani s otázkami, ktoré posudzoval. Okresný súd totiž napadnutým uznesením námietkam povinnej 1/ proti exekúcii čiastočne vyhovel nie z dôvodu, že Zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 281/2001 Z. z. (či má iné nedostatky v rozpore s týmto predpisom), ale naopak z dôvodu, že v exekučnom titule bola pôvodná povinná zaviazaná i na plnenie rozporné s dobrými mravmi (0,25 % denný, t. j. 91,25 % ročný, úrok z omeškania). 8. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívame výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 137/2003 (Zo súdnej praxe č. 62/2004) Najvyšší súd SR uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom k okamihu omeškania právnej predchodkyne povinných (ďalej aj „ObZ“) ktorého režimu právna úprava úverových zmlúv podlieha, vo všeobecnosti pre prípad omeškania dlžníka stanovuje, že dlžník je povinný z nezaplatenej časti dlhu platiť úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Aj keď sú úroky z omeškania zo zmluvy o úvere predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi, neznamená to však, že možno dohodnúť úroky z omeškania v akejkoľvek výške. I dohoda o úrokoch z omeškania totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška dohodnutých úrokov z omeškania je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi. Vyslovený názor korešponduje s tézou (používanou predovšetkým právnou vedou a teóriou), že zásada zmluvnej voľnosti v súkromnom práve nie je absolútna a nachádza svoje obmedzenie (z hľadiska obsahovej náplne právnych úkonov) napr. pri aplikácii korektívov rozporu s dobrými mravmi. Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti prostredníctvom uvedených korektívov (ako aj pri zákonnom zákaze) nepochybne prispieva k spoločenskej a právnej akceptácii zásady zmluvnej spravodlivosti v súkromnom práve. Pokiaľ ide o primeranosť výšky zmluvných úrokov z omeškania - problematika dobrých mravov (na historickom národnom, ale aj európskom pozadí) úzko súvisí tiež s doktrínou o neprípustnom, resp. neprimeranom znevýhodnení založenom právnym úkonom, tak typickou práve v prípade tradičnej "úžery". Táto doktrína nadobudla v modernom práve váhu a význam a slúži určitým obmedzujúcim spôsobom k naplneniu zásady zmluvnej spravodlivosti. 9. Ako už bolo uvedené vyššie Obchodný zákonník v znení účinnom k okamihu omeškania pôvodnej povinnej (k uvedenému pozri § 369 ObZ v znení účinnom do 31. 12. 2002), podľa ktorého bola zmluva o úvere uzatvorená, neobsahuje žiadne ustanovenie o tom, do akej výšky možno dojednať úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu. Aj napriek uvedenému je však možno jednoznačne stanoviť, že neprimerane vysoký úrok z omeškania je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi pretože prináša jednej zmluvnej strane neodôvodnene vysoký majetkový prospech na škodu strany druhej, čím úplne neguje zásadu ekvity, ktorá je pre súkromné právo zásadou určujúcou. . Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška dohodnutých úrokov z omeškania je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba predovšetkým porovnať dojednaný úrok z omeškania s úrokom z omeškania, ktorý by sa podľa Obchodného zákonníka aplikoval v prípade, ak by dohoda o úroku z omeškania absentovala, teda s úrokom z omeškania zákonným. Ako už bolo uvedené vyššie, v exekučnom titule bol oprávnenému priznaný 0,25 % denný (teda 91,25 % ročný) úrok z omeškania. Pôvodná povinná sa dostala do omeškania počnúc dňom 14. 11. 2002, kedy výška zákonného úroku z omeškania ročne predstavovala 9,49 % (§ 369 v spojení s § 502 ObZ v znení účinnom do 31. 12. 2002 a s poukazom na priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk za rok 2002, dostupné na <http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove-sadzby/ priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank> ). Účastníci úverovej zmluvy si, teda, dojednali ročný úrok z omeškania predstavujúci viac ako deväť násobok zákonnej úrokovej miery z omeškania (91,25 % / 9,49 % = 9,62) uplatňovanej v obchodných vzťahoch, kde výška úroku z omeškania nebola zmluvne dohodnutá. Takto dojednané úroky z omeškania následne priznané exekučným titulom je potrebné považovať za úroky dojednané v rozpore s dobrými mravmi. 10. Preto krajský súd odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3: 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP) a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok ustanovených v ods. 2 § 429 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).