Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/530/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109214599 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6109214599.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová, predsedníčka senátu, JUDr. Peter Priehoda, JUDr. Anna Snopčoková, členovia senátu, v právnej veci žalobcu R. Z. - "M.", s miestom podnikania Z. - V., N. XX, IČO: XX XXX XXX, práv. zast. JUDr. Rastislavom Belanským, advokátom so sídlom Košice, Lichardova 2, proti žalovanému 2/ VENON Group, s. r. o., so sídlom Bratislava, Tomášikova 50/A, IČO: 45 635 684, (pôvodne LIPROS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Osadná 2, IČO: 44 191 219), o neúčinnosť kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 05.02.2014, č. k. 9C/134/2009-419, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi obchodnou spoločnosťou WLM, s.r.o. a obchodnou spoločnosťou Lipros, s.r.o. dňa 27.11.2008, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti: - pozemok na parcele č. XXXX/XX, o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, - pozemok na parcele č. XXXX/XX, o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, - pozemok na parcele č. XXXX/XX, o výmere XXm2, zastavané plochy a nádvoria, - pozemok na parcele č. XXXX/X, o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, - stavba pod súpisným číslom XXXX na parcele č. XXXX/X, druh stavby XXX - budova, - stavba pod súpisným číslom XXXXX na parcele č. XXXX/XX, druh stavby XXX - L., zapísané na LV č. XXX, vedeného Správou katastra M. M., okres M. M., obec M. M., katastrálne územie M. M., je voči žalobcovi právne neúčinná. V ďalšom výroku rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd v poradí druhým rozsudkom po doplnení dokazovania poukázal na nespornú skutočnosť, že firma žalobcu mala pohľadávku voči svojmu dlžníkovi firme WLM, s.r.o. vo výške 59 880,91 Eur (2 178 175,- Sk) z titulu neuhradenej ceny za dodaný tovar, vyfakturovaný faktúrami splatnými dňa 29.10.2008, 07.11.2008, 06.11.2008, 23.11.2008, 05.12.2008, 14.12.2008. Podľa výpovede konateľa firmy WLM, s.r.o., Q. Z. sa firma dostala do platobnej neschopnosti a nezaplatila žalobcovi za dodávky už od augusta 2008. V tej dobe začal spoluprácu so žalovaným 2/, keď zahájil prípravu výroby vlastného výrobku, na ktorý mal potencionálnych odberateľov zabezpečených prostredníctvom žalovaného 2/. Konateľ ďalej uviedol, že nehnuteľnosti - administratívne budovy, haly a sklady predstavujúce výrobný areál v Q., vedené na LV č. XXX, katastrálneho územia Q. sú zaťažené záložným právom zo zmluvy uzatvorenej v prospech N., a.s., ktorá poskytla na zakúpenie areálu 10 000 000,- Sk. V súčasnej dobe je dlh cca 250 000,- Eur, okrem žalobcu má veriteľov aj z titulu obchodného styku. Pretože predmetom sporu bolo určenie odporovateľnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou WLM, s.r.o. a spoločnosťou žalovaného dňa 27.11.2008, ktorej vklad bol povolený dňom 22.12.2008, súd skúmal, či týmto úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu v zmysle súdnej praxe, podľa ktorej nejde o ukracujúci právny úkon v zmysle § 42a OZ, ak dlžník obdržal za prevedené veci práva alebo iné majetkové hodnoty od nadobúdateľa za skutočne reálne ich obvyklú cenu alebo mu bola poskytnutá iná rovnocenná náhrada. V danom prípade u spornej nehnuteľnosti, t.j. u rozostavaného rodinného domu vedeného na LV č. XXX, katastrálne územie M. M. skúmal, či dojednaná kúpna cena predstavovala cenu obvyklú (trhovú), t.j. porovnateľnú za obdobnú vec v danom čase a mieste. Pretože účastníci nenavrhli na túto otázku vykonať znalecké dokazovanie, súd zistil dopytom na realitné kancelárie, že primeranou cenou za obdobnú nehnuteľnosť v danej lokalite a v danom čase mala byť suma 5 000 000,- Sk, t.j. 165 969,59 Eur. Dojednaná kúpna cena v tomto prípade predstavovala približne 50% z tejto sumy (2 660 697,- Sk). Svedok D. uviedol, že firma WLM, s.r.o. si cenila nehnuteľnosť na 9 000 000,- Sk, neskôr zľavila na 7 000 000,- Sk a inzerovaná bola za cenu 5 000 000,- Sk. Súd z týchto dôvodov považoval za preukázané, že dojednaná kúpna cena nezodpovedala trhovým cenám obdobných nehnuteľností v danom čase a v danej lokalite, ale bola výrazne nižšia. Súd ďalej skúmal, či dojednaná kúpna cena bola reálne vyplatená firmou žalovaného. Zo strany pôvodne žalovaného 1/ (WLM, s.r.o.), ako aj žalovaného 2/ a ich konateľov boli produkované dôkazy o tom, že kúpna cena vyplatená nebola, došlo k započítaniu pohľadávky konateľa firmy WLM, s.r.o. Q. Z., ktorú postúpil na firmu žalovaného zmluvou uzatvorenou tesne pred uzatvorením kúpnej zmluvy dňa 24.11.2008. V zmluve je uvedené, že postúpenie pohľadávky vo výške 7,5 mil. Sk bolo dohodnuté za odplatu vo výške 7,5 mil. Sk, ktorá suma bude uhradená postupne v splátkach a tak, ako bude dlh postupne uhrádzaný zo strany dlžníka (WLM, s.r.o.), pričom samotný konateľ firmy WLM, s.r.o. Q. Z. uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by došlo k plneniu z tejto zmluvy v jeho prospech. Tvrdenie svedka D., že účelom zmluvy bol predaj nehnuteľnosti vo vlastníctve firmy WLM, s.r.o. v prospech tretích osôb so ziskom, považoval za nevieryhodné, svedok D. nemal dostatok finančných prostriedkov na kúpu nehnuteľnosti a za pochybné označil, či aj následným prevodom boli tieto finančné prostriedky získané, keď neboli vyplatené svedkovi Q. Z.. Následný prevod bol realizovaný opäť na osobu blízku firmám žalovaných 1/ a 2/, ich účtovníčku, ktorá rovnako nemala dostatok finančných prostriedkov a musela si ich požičať od konateľky firmy WLM, s.r.o., keď táto si požičala sumu 1,7 mil. Sk dňa 06.10.2008, ktorú sumu nevrátila a z tohto dôvodu prišla o vlastnícke právo k dvojizbovému bytu. Všetky prevody boli urobené v krátkej dobe, v čase, keď firma pôvodne žalovaného 1/ bola v platobnej neschopnosti a svedčia o tom, že účelom prevodov (nielen dotknutej nehnuteľnosti, ale aj nehnuteľnosti v Q. a hnuteľných vecí realizovaných koncom roka 2008) bolo vyhnúť sa plneniu svojich pohľadávok voči dlžníkom, vrátane žalobcu. Pokiaľ žalovaní poukazovali na skutočnosť, že dlžník žalobcu mal v čase uzatvorenia právneho úkonu aj iný majetok, konkrétne nehnuteľnosti v katastrálnom území Q., ktoré sú stále na predaj, žalobca poukázal na exekučný spis a vyjadrenie súdnej exekútorky o tom, že realizácia exekúcie predajom týchto nehnuteľností nie je možná, pretože nebol daný súhlas záložného veriteľa Q. Z. na ich predaj. Súd z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že v čase účinnosti predmetného právneho úkonu síce existoval majetok na strane dlžníka predstavujúci nehnuteľnosti v katastrálnom území obce Q., avšak tento bol v tej dobe zaťažený záložným právom v prospech N., a.s. z titulu uzatvorenej úverovej zmluvy na sumu 10 000 000,- Sk, v priebehu konania dlh predstavoval sumu 250 000,- Eur, takže táto skutočnosť predstavovala faktickú nerealizovateľnosť uspokojenia pohľadávky predajom tejto nehnuteľnosti v exekučnom konaní v prospech žalobcu. V doplnenom dokazovaní zistil okresný súd, že medzi firmou WLM, s.r.o. a konateľkou tejto firmy F. S. došlo dňa 06.10.2008 k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke na sumu 1 700 000,- Sk s termínom vrátenia 10.11.2008. Došlo aj k uzatvoreniu zmluvy o zabezpečovacom prevode nehnuteľnosti - dvojizbového bytu vedeného na LV č. XXXX, katastrálne územie V. pre prípad neuhradenia pôžičky v dojednanej lehote. Firma WLM, s.r.o. sa mohla domáhať uspokojenia svojej pohľadávky predajom tejto nehnuteľnosti, k čomu následne došlo kúpnou zmluvou zo dňa 30.01.2009 na X. Z. za kúpnu cenu 1,7 mil. Sk. V čase účinnosti právneho úkonu, ktorý je predmetom sporu, t.j. k 22.12.2008 už márne uplynula lehota na plnenie z titulu zmluvy o pôžičke, pričom následok omeškania dlžníka z tejto zmluvy v prípade uzavretia zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva nemá za následok, že sa veriteľ bez ďalšieho stane trvalým vlastníkom tejto nehnuteľnosti, znamená len, že túto môže predať za účelom uspokojenia svojej pohľadávky. Súd mal z uvedených dôvodov za to, že zo strany dlžníka firmy WLM, s.r.o. došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky napadnutým právnym úkonom, keď nebolo preukázané, že by v tej dobe mal dlžník iný majetok, z ktorého by bolo možné reálne uspokojiť jeho pohľadávku. Súd uzavrel, že o úmysle ukrátiť svojho veriteľa musel mať vedomosť aj žalovaný, pretože bolo preukázané, že vtedajší konateľ žalovaného pán D. bol natoľko dôvernou a blízkou osobou konateľovi firmy WLM, s.r.o. Q. Z., ako aj ďalšej konateľke F. S., že jeho prostredníctvom sa realizovali cez zmluvu o postúpení pohľadávky vo výške 7,5 mil. Sk bez zabezpečenia reálnej návratnosti tejto sumy, prípadne dojednania odmeny, tri prevody nehnuteľností z firmy WLM, s.r.o. na firmu žalovaného, a to dve nehnuteľnosti v katastrálnom území Q. a jedna nehnuteľnosť v M. M., ktorá bola predmetnou nehnuteľnosťou. Za preukázané súd považoval aj to, že firma žalovaného 1/ mienila po tom, čo sa dostala do platobnej neschopnosti úzko spolupracovať a podnikať prostredníctvom firmy žalovaného 2/, na túto okrem nehnuteľnosti previedla aj hnuteľný majetok v hodnote 1,5 mil. Sk. Z toho vyplýva, že konateľ firmy žalovaného pán D. musel mať vedomosť aj o stave hospodárenia, vrátane stavu dlhov firmy žalovaného 1/ (WLM, s.r.o.). Vedomosť o úmysle ukrátiť veriteľa, ako aj vedomosť o tomto úmysle treťou osobou sa v súdnom konaní preukazuje veľmi obtiažne. K záveru možno spravidla dospieť len na základe uceleného reťazca nepriamych dôkazov, keďže vedomosť o úmysle, ako aj samotný úmysel je vnútorný stav. Súd o vedomosti o tomto úmysle dospel na základe úzkeho časového a osobného prepojenia všetkých zúčastnených strán právnych úkonov tak, ako boli tieto väzby preukázané, aj svedeckými výpoveďami v konaní, napr. F. S. a L. V.. Súd mal za to, že žalobca preukázal, že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi WLM, s.r.o., návrh bol podaný v lehote 3 rokov od uzatvorenia tohto právneho úkonu. Rovnako bolo preukázané, že tento dlžník tak konal v úmysle ukrátiť svojho veriteľa - žalobcu a tento úmysel musel byť druhej strane - žalovanému známy. Súd preto návrhu vyhovel. O trovách uviedol, že rozhodne v lehote 30 dní po právoplatnosti rozsudku. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 2/ prostredníctvom splnomocnenej advokátky. Podľa názoru odvolateľa postupom okresného súdu nedošlo k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu vo veci samej a súd rozhodol na základe skutkového stavu nezodpovedajúcemu konkrétnym skutočnostiam, na základe nedostatočne preukázaných skutočností vyvodil aj nesprávne právne závery. Poukázal na prvý rozsudok okresného súdu v tejto veci zo dňa 18.05.2011, kde súd mal za to, že žalobca nepreukázal úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany právneho úkonu o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa. Po doplnení dokazovania v zmysle usmernenia odvolacieho súdu (na zistenie otázky, či pri predmetnom právnom úkone, ktorému danou žalobou žalobca odporuje, bol vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré sú relevantné a dôležité pre posúdenie tejto otázky, kupujúcemu známy úmysel predávajúceho ukrátiť veriteľa a či týmto úkonom skutočne došlo ku zmenšeniu majetku do tej miery, aby veriteľ bol celkom alebo čiastočne na svojich právach ukrátený) poukázal na to, že na výzvu súdu s poučením podľa § 120 ods. 4 O.s.p. označiť dôkazy v zmysle zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu, zástupca žalobcu oznámil, že nemá ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. Napriek tomu súd z vlastnej iniciatívy vykonal dôkazy smerujúce k posúdeniu otázky, či napadnutým právnym úkonom mohlo dôjsť ku zmenšeniu majetku dlžníka do takej miery, že žalobca ako veriteľ nemohol byť uspokojený ohľadom svojej pohľadávky v celom rozsahu v zmysle § 42a ods. 1 OZ. Podľa žalovaného ani doplneným dokazovaním, vykonaným z iniciatívy súdu žalobca nepreukázal úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany právneho úkonu o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa. Pokiaľ súd uvádza doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne L. V., uvádza, že táto svedkyňa uviedla, že požičala F. S. sumu 165 970,- Eur, doklad o výplate kúpnej ceny už nemá, avšak podľa jej vedomosti sa doklad mal nachádzať v účtovníctve firmy Lipros, s.r.o. Menovaná pracovala pre žalovaného, ktorý bol jej klientom, jej príjem bol brutto 1 200,- Eur. Súd opomenul uviesť dôležitú skutočnosť uvedenú svedkyňou, že z podnikania mala zisk a bola vlastníčkou dvoch rodinných domov. Preto súd vychádzal z nesprávne posúdeného skutkového stavu, podľa ktorého „účtovníčka, ktorá rovnako nemala dostatok finančných prostriedkov a musela si ich požičať...“. Pokiaľ súd uvádza, že svedkyňa S. bola konateľkou a spoločníčkou firmy WLM, s.r.o., „nemala táto vedomosť o prevode nehnuteľností firmy nachádzajúcich sa v Q. a pokiaľ podpísala kúpnu zmluvu, ktorou bola prevedená nehnuteľnosť v M. M. na žalovaného, nezaujímala sa čo podpisuje, ani to nečítala. Druhý konateľ pán Z. mal na starosti chod firmy, ona sa starala o V. R.. Pána D. prijala do zamestnania a tento robil veci vo vzťahu k reštaurácii. Pre pána Z. takéto činnosti nevykonával a nerobil mu ani šoféra. Svedkyni V. požičala finančné prostriedky okolo 150 000,- Eur na kúpu domu, ktoré mala doma. Peniaze jej boli vrátené v hotovosti. Podľa jej vedomosti firma WLM, s.r.o. bola v roku 2008 v poriadku, ona sama sa o chod firmy nestarala. V tom čase bola s konateľom firmy pánom Z. v blízkom priateľskom vzťahu. Nemala vedomosť o tom, že by sa firma zbavovala v rokoch 2008 a 2009 majetku. Rovnako pán D. nemal prehľad o hospodárení činnosti firmy.“ Podľa odvolateľa, túto svedeckú výpoveď súd nedostatočne posúdil, a preto sa nemôže stotožniť so záverom súdu, že pán D. bol „dôvernou a blízkou“ osobou konateľovi. Podľa odvolateľa konajúci súd v tomto prípade nezistil spoľahlivo skutkový stav veci a na základe nedostatočne preukázaných skutočností vyvodil nesprávny právny záver. Rovnako za neobjektívne a bez opory v skutkovom stave považoval konštatovanie súdu o tom, že dojednaná kúpna cena za nehnuteľnosť nezodpovedá trhovým cenám obdobných nehnuteľností v danom čase a v danej lokalite, ale bola výrazne nižšia. Poukazuje na skutočnosť, že cenu nehnuteľnosti v čase jej kúpy v značnej miere negatívne ovplyvnila skutočnosť, že sa začal v jej blízkosti budovať cestný obchvat, budova bola rozostavaná cca 7 rokov, bez elektriny, bez vody a bez plynu. Nehnuteľnosti ponúkané za vyššiu cenu boli aj cez realitné kancelárie nepredajné. Trhovú cenu určenú realitnou kanceláriou LUX, s.r.o., osobou X.. L., ktorý ani nie je oprávnený za tú spoločnosť konať, preto namietajú. Ďalej uvádza, že dňa 01.04.2010 bola medzi žalovaným a L. V. uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom bol totožný prevod ako v kúpnej zmluve zo dňa 27.11.2008, kúpna cena bola vo výške 82 985,- Eur, t.j. ešte nižšia, než za akú ju kúpil žalovaný. Pani V. nehnuteľnosť predala kúpnou zmluvou zo dňa 12.11.2010 za cenu 84 000,- Eur. Podľa žalovaného kúpna cena bola primeraná stavu nehnuteľnosti v danom mieste a v danom čase, záver súdu, podľa ktorého kúpna cena nezodpovedala trhovým cenám obdobných nehnuteľností v danom čase a v danej lokalite, ale bola výrazne nižšia, nemá oporu v skutkovom stave. V danom čase a v danej lokalite nebola predávaná žiadna obdobná nehnuteľnosť. Ďalej namieta, že žalobca nepreukázal ani ďalšiu potrebnú skutočnosť, odporovateľným právnym úkonom dlžník kvalifikovane zmenšil svoj majetok. Žalovaný trvá na tom, že nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka a nie sú splnené podmienky ust. § 42b ods. 2 OZ, pretože z odporovateľného právneho úkonu dlžníka nemá prospech. V ďalšom k otázke zaplatenia dojednanej odplaty vo výške 7,5 mil. Sk, kde mal konateľ firmy WLM, s.r.o., Q. Z. uviesť, že nemá vedomosť o tom, že by došlo k plneniu z tejto zmluvy v jeho prospech, označil toto konštatovanie za neobjektívne, súdu vytýkal, že nebral do úvahy výpoveď pána D. v zápisnici zo dňa 01.04.2011, kde uviedol, že pánovi Z. zaplatil nejakú čiastku, nepamätá si koľko a malo by to byť v účtovníctve firmy Lipros, s.r.o. Právna zástupkyňa firmy Lipros, s.r.o. uviedla, že má výdavkové pokladničné doklady s účelom platby splátky pôžičky v prospech pána Q. Z., ktoré k spisu pripája. Za neakceptovateľný považuje názor súdu, podľa ktorého tvrdenie svedka D. predať nehnuteľnosť v prospech tretích osôb so ziskom za nevieryhodné, keď odmena za sprostredkovanie predaja sa dá zabezpečiť aj iným jednoduchším spôsobom. Je nesporné, že svedok D. nemal dostatok finančných prostriedkov a je pochybné, či následným prevodom boli tieto finančné prostriedky získané, keďže neboli vyplatené svedkovi Z. ... K tejto skutočnosti súd nevykonal žiadne nové dokazovanie a súd si pri hodnotení dôkazov odporoval, nevysporiadal sa s predloženými dôkazmi na pojednávaní dňa 01.04.2011, a to výdavkovými pokladničnými dokladmi za účelom platby splátky v pôžičkách v prospech Q. Z.. V tomto smere nebol spoľahlivo zistený skutkový stav. Za nesprávne posúdenú považoval aj svedeckú výpoveď svedkýň V. a S., z ktorých je zrejmé, že pani V. bola finančne a majetkovo zabezpečená a nemala problém požičanú sumu v dohodnutom termíne vrátiť. Za zavádzajúce a neobjektívne považuje tvrdenie, že konateľka firmy WLM, s.r.o. si požičala sumu 1,7 mil. Sk, ktorú nevrátila a prišla o vlastnícke právo k bytu. Podľa odvolateľa nebolo možné spoľahlivo dospieť k záveru, ku ktorému dospel prvostupňový súd, že všetky prevody urobené v krátkom čase po tom, keď sa firma žalovaného 1/ ocitla v platobnej neschopnosti, svedčia o účelovosti týchto predajov, a to vyhnúť sa plneniu svojich pohľadávok voči dlžníkom, vrátane žalobcu. Ide o tvrdený a ničím nepodložený záver. Pokiaľ žalobca poukázal na obsah exekučného spisu a vyjadrenia exekútorky o nemožnosti realizovať exekúciu predajom nehnuteľnosti pre nedostatok súhlasu záložného veriteľa Q. Z., považuje toto za účelové tvrdenie, pričom v celom rozhodnutí nie je uvedené, aké bolo stanovisko prvého záložného veriteľa N.. Podľa názoru žalovaného v zmysle § 42a OZ veriteľ musí v konaní pred súdom preukázať, že odporovateľným úkonom dlžník kvalifikovane zmenšil svoj majetok. Žalobca toto v celom konaní podľa názoru žalovaného nepreukázal. Závery konajúceho súdu nemajú oporu v spoľahlivo zistenom skutkovom stave veci. Ďalej uvádza, že súd nedostatočne posúdil skutočnosť, že zmluva, ktorá je predmetom sporu, bola uzatvorená v roku 2008, v čase, keď nebol daný návrh na vydanie platobného rozkazu v prospech žalobcu, takže v tomto čase nemohlo prebiehať exekučné konanie. V tom čase tiež existoval majetok na strane žalovaného 1/ vedený na LV č. XXX, katastrálne územie Q.. Vymožiteľnosť pohľadávky bolo potrebné posudzovať v čase uzatvorenia právneho úkonu, t.j. v novembri 2008. Ani tento záver konajúceho súdu nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Tvrdí, že v čase účinnosti právneho úkonu, ktorý je predmetom sporu, mal žalovaný 1/ aj iný majetok, z ktorého bolo možné reálne uspokojiť pohľadávku žalobcu. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, konajúci súd nezistil spoľahlivo skutkový stav veci ani v otázke úmyslu dlžníka a tiež, že druhá strana o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa vedela. Navrhol zmeniť rozsudok tak, že súd návrh žalobcu zamietne, prípadne odvolací súd zruší rozsudok okresného súdu a vráti mu vec na ďalšie konanie. Pokiaľ by odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny, domáha sa pripustiť voči rozhodnutiu dovolanie na otázku po právnej stránke zásadného významu, a to či je možné v konaní o neúčinnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 42a ods. 2 OZ na základe reťazca nepriamych dôkazov preukázať priamy úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a na otázku „pokiaľ v čase účinnosti právneho úkonu, ktorý je napadnutý odporovateľnosťou, existoval majetok na strane dlžníka zaťažený záložným právom, predstavuje táto skutočnosť faktickú nerealizovateľnosť uspokojenia pohľadávky veriteľa.“ Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Súčasne s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd konštatuje aj správnosť odôvodnenia prvostupňového rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a na ktoré v podrobnostiach odkazuje. Po doplnení dokazovania v zmysle usmernenia v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu považuje odvolací súd závery prvostupňového súdu, ku ktorým dospel a ktoré vyjadril v odôvodnení napadnutého rozsudku, za dostatočne jasné, určité a zrozumiteľné, podložené vykonaným dokazovaním. V zmysle ust. § 213 ods. 1 O.s.p. je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako tento zistil prvostupňový súd, s výnimkami uvedenými v odsekoch 2 až 7. Podľa názoru odvolacieho súdu skutkový stav tak, ako tento zistil a vyhodnotil prvostupňový súd, je dostatočne presvedčivý a zodpovedajúci výsledkom dokazovania, nebol preto dôvod postupovať v zmysle výnimiek uvedených v § 213 ods. 2 až 7 O.s.p. Z tohto dôvodu nesúhlasí odvolací súd s námietkou žalovaného, že postupom okresného súdu nedošlo k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu a rozhodnuté bolo na základe skutkového stavu nezodpovedajúceho konkrétnym skutočnostiam v danej veci, na základe nedostatočne preukázaných skutočností. Pokiaľ poukazuje odvolateľ na to, že súd vykonal z vlastnej iniciatívy dôkazy smerujúce k posúdeniu otázky, či napadnutým právnym úkonom mohlo dôjsť k zmenšeniu majetku dlžníka žalobcu do takej miery, že by žalobca ako veriteľ nemohol byť uspokojený v celom rozsahu v zmysle § 42a ods. 1 OZ, odvolací súd poukazuje na ust. § 120 ods. 1, veta tretia O.s.p., v zmysle ktorého súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. K ďalším odvolacím námietkam odvolací súd uvádza: Pokiaľ žalovaný v odvolaní polemizuje s hodnotením jednotlivých dôkazov, konkrétne svedeckej výpovede svedkyne V. k otázke výplaty kúpnej ceny, resp. k otázke jej solventnosti, ide len o predkladanie vlastného názoru na túto otázku a nie je zrejmé, čo mal žalovaný na mysli, keď uviedol, že súd na základe nesprávne posúdeného skutkového stavu dospel k záveru, že „účtovníčka, ktorá rovnako nemala dostatok finančných prostriedkov a musela si ich požičať...,“ pretože zo zápisnice o výsluchu uvedenej svedkyne zo dňa 30.05.2012 (č. l. 381-382) je preukázané, že samotná svedkyňa uviedla: „Mala som pôžičku od známej F. S., bytom M. M. vo výške 165 970,- Eur z dôvodu kúpy a rekonštrukcie.“ Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď svedkyne F. S. vo veci činnosti pána D., ide opätovne o hodnotenie vykonaných dôkazov, ktoré prináleží súdu a ktoré prvostupňový súd jasným a presvedčivým spôsobom vykonal a vyhodnotil. Obdobne pokiaľ žalovaný napáda závery prvostupňového súdu ohľadne dojednanej kúpnej ceny, ide len o polemizovanie s názorom súdu a predkladanie vlastného hodnotenia zistených skutočností. Toto platí aj o hodnotení svedeckej výpovede pána D.. Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí ani tvrdenie, že by nebolo preukázané, že odporovateľným právnym úkonom (kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.2008) došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka. Aj s touto otázkou sa prvostupňový súd vysporiadal dostatočne jasne, zrozumiteľne a presvedčivo, odvolací súd odkazuje na odôvodnenie prvostupňového rozsudku v tomto smere na strane 7 napadnutého rozsudku. Odvolací súd považuje za správne závery prvostupňového súdu aj v otázke vedomosti tretej osoby o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ktorú prvostupňový súd dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlil v odôvodnení rozsudku na strane 8. Pokiaľ v tomto smere navrhuje odvolateľ pripustiť dovolanie na otázku, či je možné v konaní o neúčinnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 42a ods. 2 OZ na základe reťazca nepriamych dôkazov preukázať priamy úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, odvolací súd uvádza, že podľa jeho názoru nejde o dôvod na pripustenie dovolania, pretože hodnotenie dokazovania je povinnosťou konajúceho súdu. Okrem toho správne prvostupňový súd zdôraznil, že pri preukazovaní úmyslu, resp. vedomosti o úmysle, musel postupovať práve takýmto spôsobom, keď aj vedomosť a aj úmysel je vnútorným stavom (fyzickej osoby). Rovnako pokiaľ ide o druhú navrhovanú otázku „pokiaľ v čase účinnosti právneho úkonu, ktorý je napadnutý odporovateľnosťou, existoval majetok na strane dlžníka zaťažený záložným právom, predstavuje táto skutočnosť faktickú nerealizovateľnosť uspokojenia pohľadávky veriteľa,“ odvolací súd uvádza, že aj v tomto prípade je vecou a povinnosťou súdu vysporiadať sa s touto otázkou v každom jednotlivom prípade osobitne s prihliadnutím na osobitosti konkrétnej prejednávanej veci, čo v danej veci prvostupňový súd urobil a dostatočne jasne svoj názor aj vyjadril. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil dôvod pre navrhovanú zmenu rozhodnutia, ani pre jeho zrušenie v zmysle podaného odvolania. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade žalovaného 2/ (pôvodne obchodnej spoločnosti Lipros, s.r.o.) došlo v priebehu odvolacieho konania k viacerým zmenám, keď táto spoločnosť bola odo dňa 02.08.2014 dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra, keď zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť BAU-prof, s.r.o., so sídlom Karpatské nám. 10, Bratislava. Spoločnosť BAU-prof, s.r.o. bola dobrovoľne vymazaná dňa 22.11.2014 a zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou STANEX Trade, s.r.o., Hlavná 50, Prešov. Spoločnosť STANEX Trade, s.r.o. zmenila od 17.12.2014 obchodné meno na FMB Group, s.r.o., so sídlom Skalická cesta 17, Bratislava, IČO: 46 652 124. Aj táto spoločnosť zanikla dňa 05.08.2015 zlúčením a právnym nástupcom sa stala spoločnosť VENON Group, s.r.o., ktorá je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., so sídlom Tomášikova 50/A, 821 02 Bratislava, IČO: 45 635 684. Odvolací súd po zistení, že nastala skutočnosť predpokladaná v ust. § 92 ods. 2 O.s.p., teda nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv a povinností, o ktorých sa koná, postupoval v súlade s ust. § 107 ods. 4 O.s.p., teda pokračoval v konaní s právnym nástupcom zaniknutej právnickej osoby. Tejto nástupníckej právnickej osobe doručoval súd písomnosť podľa § 48 ods. 3 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, rozhodne o nich prvostupňový súd v zmysle ust. § 224 ods. 4 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.