Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/275/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111203423 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6111203423.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a členov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci navrhovateľa: O.. U. L., nar. XX. XX. XXXX, advokát, Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 3, zast. splnomocneným advokátom: JUDr. Peter Gruber, Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 3, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 813 11 Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie 7 350,84 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/79/2011-71 zo dňa 22. 11. 2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol, navrhovateľovi ani odporcovi nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ namieta nesprávny úradný postup rozhodnutiami vydanými krajským súdom v Banskej Bystrici a Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Medzi účastníkmi konania bola sporná otázka, či vec treba právne posúdiť podľa zákona č. 514/2003 Z. z. alebo podľa zákona č. 58/1969 Zb. Navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup spočíva vo vydaní rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 07. 12. 2006 a zo dňa 02. 01. 2009 (rozvrhové uznesenia) ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 03. 2007. Vec súd preto právne posúdil podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý je účinný od 01. 07. 2004. Súd mal ale za to, že nie je splnený predpoklad nesprávneho úradného postupu a teda príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Nesprávny úradný postup nemôže spočívať v navrhovateľom tvrdenom vydaní rozhodnutí krajského súdu a ani najvyššieho súdu. Skutočnosti namietané navrhovateľom mohli byť posudzované len z hľadiska nezákonného rozhodnutia. Súd vychádzal tiež z odôvodnenia rozvrhového uznesenia č. k. 51-24K 294/96-1330 zo dňa 07. 12. 2006, v ktorých súd konštatuje, že konečná správa predložená správcom bola neúplná, nejasná, nezrozumiteľná a rozvrhové uznesenie nebolo možné pripraviť, pretože správca neposkytol súčinnosť. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal potom súd za to, že nesprávnosť úradného postupu v konkurznom konaní nebola navrhovateľom preukázaná, neboli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Navrhovateľ vo včas podanom odvolaní uviedol, že v konaní poukázal na nesprávny úradný postup Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý spočíva v porušení ust. § 30 ods. 1 ZKV a ustanovení § 9 ods. 1 ZKV, tiež vydaním rozvrhového uznesenia č. k. 51-24K 294/96-1330 zo dňa 07. 12. 2006. Nesprávny úradný postup najvyššieho súdu spočíva v porušení ust. § 212 OSP pri vydaní uznesenia č. k. 1Obo/20/2007 zo dňa 27. 03. 200, súd sa nezaoberal a nevyhodnotil úradný postup Krajského súdu v Banskej Bystrici pri vydávaní rozvrhového uznesenia sp. zn. 51-24K 294/96-1330, pri ktorom boli porušené ustanovenia § 30 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní a ustanovenia § 9 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní. Krajský súd v Banskej Bystrici vydal rozhodnutie, ktorým schválil konečnú správu a rozhodol o odmene pre navrhovateľa. Po vydaní tohto rozhodnutia krajský súd nekonal bezdôvodne 6 rokov, potom rozhodnutím vymenoval osobitného správcu konkurznej podstaty. Toto je nesprávny úradný postup krajského súdu, ktorý vyhodnotil najvyšší súd v rámci odvolacieho konania, a vyslovil právny názor v uznesení č. k. 1Obo/20/2007 zo dňa 27. 03. 2007. Súd sa tiež nezaoberal a nevyhodnotil navrhovateľom označený a zdôvodnený nesprávny úradný postup najvyššieho súdu. Tento pozostáva v porušení ust. § 212 OSP. Súd len stroho skonštatoval, že má za to, že skutočnosti namietané navrhovateľom mohli byť posudzované len z hľadiska nezákonného rozhodnutia. V tejto časti je rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné bez uvedenia dôvodov. Žiadal návrhu vyhovieť a priznať náhradu trov konania. Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žiada rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Navrhovateľ neuvádza také nové skutočnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. Odvolací súd o odvolaní navrhovateľa zo dňa 02. 01. 2011 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/79/2011-71 zo dňa 22. 11. 2011 rozhodol rozsudkom č. k. 13Co/32/2012-95 zo dňa 20. 03. 2012. Rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. V dôsledku podaného dovolania Najvyšší súd SR uznesením č. k. 6Cdo/124/2012-119 zo dňa 15. 05. 2013 rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že konanie a rozhodnutie Krajského súdu je postihnuté vadou uvedenou v ust. § 237 písm. g) OSP, vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Táto vada je natoľko závažná, že v jej dôsledku musel Najvyšší súd SR rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie bez toho, aby skúmal jeho správnosť z iných hľadísk. Opatrením predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 137 zo dňa 30. 10. 2013 bol sudca JUDr. Alaxander Mojš z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 13Co/275/2013 vylúčený, o ostatných členoch senátu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 26.09.2013 sp. zn. 1 Nc 51/2013 tak, že nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci . Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 OSP Odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že prvostupňový súd správne postupoval a vec správne posúdil, dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne uviedol v odôvodnení rozsudku. Navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa už prvostupňový súd nebol vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil ako vec právne posúdil, odôvodnenie rozhodnutia tak spĺńa náležitosti v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP. Na zvýraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd len dodáva. Navrhovateľ videl nesprávny úradný postup konkurzného súdu v tom, že „od roku 2000 konkurzný súd vo veci nerozhodol, bol nečinný, vymenovanie osobitného správcu konkurznej podstaty je v rozpore so zákonom a takýto rozpor dáva navrhovateľovi nárok na náhradu škody. Konkurzný súd mal vydať rozvrhové uznesenie, ako to uvádza § 30 zák. 328/1991, ktoré síce súd vydal t.j. rozvrhové uznesenie, ale až v roku 2006, konkrétne 07. 12. 2006, ale toto rozvrhové uznesenie vydal v rozpore s predchádzajúcim uznesením zo dňa 18. 09. 2000, pretože rozhodol tak, že správcovi konkurznej podstaty odmenu nevyplatí. Proti rozvrhovému uzneseniu zo dňa 07. 12. 2006 navrhovateľ správca konkurznej podstaty podal odvolanie, Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 27. 03. 2007 síce odvolaniu navrhovateľa vyhovel a zobral za správne jeho argumenty na odvolanie, ale zasa rozhodol tak, že ostatné závislé výroky prvostupňového súdu nepovažoval za závislé výroky a teda ich nezrušil. Je síce pravda, že prvostupňový súd po doručení rozsudku najvyššieho súdu vydal nové rozvrhové uznesenie 02. 01. 2009, ale súd uviedol, že z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nie je možné správcovi konkurznej podstaty vyplatiť sumu, ktorá je predmetom tohto konania. Dôvodom pre nepriznanie odmeny v tejto časti bola tá skutočnosť, že u úpadcu nie sú finančné prostriedky, ktoré mohol vyplatiť správcovi ako odmenu a že tieto finančné prostriedky boli vyplatené ostatným veriteľom, keďže neboli zrušené súvisiace výroky rozhodnutia odvolacím súdom. Správna výška odmeny pre správcu konkurznej podstaty je 1 210 251,- Sk, časť odmeny bola vyplatená vo forme zálohy t.j. 800 000,- Sk, takže zostal rozdiel 410 251,- Sk. Za nesprávny úradný postup považuje vydanie rozvrhového uznesenia č. k. 51-24K 294/96-1330 zo dňa 07. 12. 2006 a za nesprávny úradný postup považuje tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spočívajúci v porušení ustanovenia § 212 OSP. Má za to, že nesprávnym úradným postupom súdu v súvislosti s priznaním odmeny navrhovateľovi ako správcovi konkurznej podstaty mu vznikla škoda v sume 7 350,84 eura. Domáha sa potom náhrady škody podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d/ zák. č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov za nesprávny úradný postup". Navrhovateľ žiadal priznať náhradu škody, z dôvodu nesprávneho úradného postupu v súlade s § 9 zák. č. 514/2003. Prvostupňový súd správne postupoval, keď návrh zamietol. V prípade zodpovednosti za škodu nesprávnym úradným postupom, ide o také prípady vzniku škody, ktoré boli vyvolané inou činnosťou štátnych orgánov, ako rozhodovacou. Nesprávnym úradným postupom je porušenie pravidiel predpísaných právnymi predpismi pre konanie štátnych orgánov pri ich činnosti, a to aj pri takých úkonoch, ktoré sú urobené v rámci činnosti rozhodovacej, avšak neodrážajú sa bezprostredne v rozhodnutí. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu sami o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Ak ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia; prípadne nesprávnosti, či vady tohto postupu, ktoré sa prejavia práve v obsahu rozhodnutia, môže byť zvažované iba z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Navrhovateľ, pritom poukazoval na nesprávnosť jednotlivých rozhodnutí vydaných súdom, avšak v tomto prípade tu nejde o nesprávny úradný postup. Mohlo by ísť len o nezákonné rozhodnutie za splnenia podmienok v súlade s § 6 zák. č. 514/2003. Za nesprávny úradný postup je možné považovať aj nevydanie, alebo oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne inú nečinnosť štátneho orgánu. V tomto prípade však nekonaním orgánu by mohlo dôjsť k vzniku škody, t.j. majetkovej ujmy v prípade, ak by nevydanie rozhodnutia malo dopad do majetkovej sféry účastníka (nevydanie resp. neskoré vydanie rozhodnutia). Navrhovateľ ani netvrdil príčinnú súvislosť medzi oneskoreným vydaním rozhodnutia a vznikom škody. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojim rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne, nemalo byť vydané, prípadne, že malo byť vydané v inej podobe, alebo za iných okolností. Vydanie rozhodnutia súdom je výsledkom rozhodovacej činnosti súdu. Rozhodovacia činnosť súdu ale nemôže byť posudzovaná ako nesprávny úradný postup. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 224 OSP za použitia § 142 ods. 1, 243d OSP. Navrhovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania proti v konaní úspešnému odporcovi. Odporca si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.