Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/121/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111220432 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6111220432.3 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu D. U., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom B. XX, XXX XX Q. Q., zastúpeného splnomocneným zástupcom L.. F. K., s trvalým pobytom R. XX, XXX XX Q. Q., proti žalovanej T. U., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom B. XX, XXX XX S. M. W., právne zastúpenej JUDr. Vierou Žembovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom ČSA 5, 977 011 Brezno, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/180/2011-199 zo dňa 05. 02. 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) uznesením zo dňa 05. 02. 2016 uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy právneho zastúpenia vo výške 994,54 Eur na špecifikovaný účet jej právnej zástupkyne JUDr. Viery Žembovej, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- Eur až do úplného vyrovnania dlžnej sumy, splatných vždy k 25. dňu v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek zo splátok. V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že žalobca sa vo veci samej domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti - bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí obytného domu, súpisné číslo XXXX, orientačné číslo XX, na B. ulici v Q. Q., zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. P. v celosti, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku (parcela KN č. XXXX) o veľkosti XXXX/XXXXXX, ktorú daroval žalovanej. Rozsudkom č. k. 13C/180/2011 - 59 zo dňa 24. 05. 2012 okresný súd žalobu žalobcu zamietol a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 17Co/211/2012- 71 zo dňa 29. 11. 2012 predmetný rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd opätovne rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 13C/180/2011- 141 zo dňa 10. 12. 2013 tak, že žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca, žalovaná podala odvolanie proti výroku o trovách konania. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 17Co/460/2014-186 zo dňa 28. 05. 2015 napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým žalobu žalobcu zamietol, potvrdil a vo výroku o trovách konania zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Konštatoval, že hodnotu daru (bytu) by bolo možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami (znalecké dokazovanie), preto právna zástupkyňa žalovanej pri vyčíslení trov právneho zastúpenia postupovala správne v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej aj „vyhláška“), podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu. Okresný súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy právneho zastúpenia vo výške 994,54 Eur za 10 úkonov právnej služby: a) 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 25. 10. 2011 vo výške 57 Eur, 2. vyjadrenie k žalobe dňa 04. 11. 2011 vo výške 57 Eur, 3. účasť na pojednávaní dňa 07. 02. 2012 vo výške 58,59 Eur, 4. účasť na pojednávaní dňa 24. 05. 2012 vo výške 58,59 Eur, 5. účasť na pojednávaní dňa 12. 03. 2013 vo výške 60,07 Eur, 6. účasť na pojednávaní dňa 16. 05. 2013 vo výške 60,07 Eur, 7. účasť na pojednávaní dňa 26. 09. 2013 vo výške 60,07 Eur, 8. účasť na pojednávaní dňa 10. 12. 2013 vo výške 60,07 Eur, 9. odvolanie proti výroku o trovách konania zo dňa 17. 02. 2014 vo výške 30,93 Eur, 10. vyjadrenie k odvolaniu žalobcu dňa 11. 03. 2014 vo výške 61,85 Eur, b) režijné paušály 2x 7,41 Eur za úkony v roku 2011, 2x 7,63 Eur za úkony v roku 2012, 4 x 7,81 Eur za úkony v roku 2013, 2 x 8,04 Eur za úkony v roku 2014, c) cestovné náhrady (pri použití vlastného motorového vozidla F. U. EČ: Q.) súhrnne vo výške 43,06 Eur, a to dňa 07. 02. 2012 vo výške 21,46 Eur na trase Brezno - Banská Bystrica a späť (80 km, pri spotrebe 6 l /100 km, 1,42 Eur/l, základná náhrada na 1 km 0,183 Eur) a dňa 24. 05. 2012 vo výške 21,60 Eur na trase Brezno - Banská Bystrica a späť (80 km, 6 l /100 km, 1,45 Eur/l, základná náhrada na 1 km 0,183 Eur), d) náhrada za stratu času vo výške 309,84 Eur za cestu na pojednávanie a späť dňa 07. 02. 2012, 24. 05. 2012 za 8 polhodín á 12,71 Eur, t.j. 101,68 Eur a dňa 12. 03. 2013, 24. 05. 2013, 26. 09. 2013, 10. 12. 2013 za 16 polhodín á 13,01 Eur, t.j. 208,16 Eur. Vyššie uvedené úkony právnej služby okresný súd považoval za účelné. Náhradu trov právneho zastúpenia okresný súd žalovanej priznal podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a), b), c), § 15, § 16 ods. 3, § 17 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 30. 06. 2013 za 1. až 6. úkon právnej služby a podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. c), § 13a ods. 2 písm. b), § 15, § 16 ods. 3, § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. júla 2013 za 7. až 10. úkon právnej služby. Vzhľadom na majetkové pomery žalobcu v súlade s § 160 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. súd prvej inštancie umožnil žalobcovi zaplatiť trovy právneho zastúpenia žalovanej v mesačných splátkach po 50,- Eur splatných vždy k 25. dňu v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek z nich. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Poukázal na to, že nemá žiaden mesačný príjem, pretože za neho preberá jeho dôchodok Okresným súdom Banská Bystrica ustanovený opatrovník, jeho syn L. U.. Na jeho zlom psychickom stave majú podiel i súdy oboch inštancií, keď neuznali jeho nárok na zrušenie darovacej zmluvy, preto jeho byt, v ktorom býval „prešiel“ do vlastníctva žalovanej, ktorá vlastní ďalšie dva rodinné domy. Momentom rozhodnutia odvolacieho súdu sa stal bezdomovcom. Poukázal na to, že z jeho dôchodku cca. 360,- Eur spláca trovy trestného konania v sume 20.000,- Eur, avšak nevie sa vyjadriť k tomu, či dohodnuté splátky opatrovník platí Štátnej pokladni. Uviedol, že býval i v domove dôchodcov, kde musel mesačne platiť za pobyt sumu 300,- Eur a zostávajúca suma z dôchodku mu nepostačovala na zaplatenie liekov a zabezpečenie osobných potrieb. Podľa jeho názoru žalovaná uhradila trovy právneho zastúpenia právnej zástupkyni. Ďalej uviedol, že nemá finančné prostriedky na zaplatenie trov právneho zastúpenia. 3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadala uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. Zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania. Uviedla, že darovacou zmluvou od žalobcu nadobudla byt, pričom umožnila žalobcovi v byte bývať. V bývaní ho žiadnym spôsobom neobmedzovala a ako bolo v konaní preukázané, pomoc, ktorú mu ponúkla odmietal. Žalobca bol k nej hrubý a agresívny. Žalobca býval v byte najmenej do 05. 11. 2014, kedy sa sám rozhodol ísť do domova dôchodcov P. J. W., n. o., so sídlom v W.. Po opustení bytu dodatočne musela hradiť aj dlžné úhrady spojené s užívaním bytu žalobcom. Nie je pravdou skutočnosť, že žalobca sa stal bezdomovcom vinou súdu, resp. jej vinou, ale sám odišiel dobrovoľne z bytu do domova dôchodcov. Síce sa chcel vrátiť do bytu, avšak sám požiadal dodávateľov energie o odpojenie bytu od dodávky elektrickej energie a plynu, preto sa jeho vinou byt stal neobývateľným. Jeho psychický stav sa zhoršil, preto bolo potrebné rozhodnúť o jeho obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Zdôraznila, že žalobca zavinil celý spor. Bolo to práve jeho správanie, ktoré narušilo vzťahy medzi nimi, hoci mu bola ochotná pomáhať. Má vedomosť o tom, že žalobca má úspory vo výške 5.000,- Eur. 4. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 22. 02. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza:„ Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované. 5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil z nasledovných dôvodov: 6. Rozhodovanie o trovách konania je v sporovom konaní v podstate ovládané zásadou úspechu - zásadou zodpovednosti za výsledok, teda účastník úspešný v konaní má nárok na náhradu trov konania proti účastníkovi, ktorý úspech v konaní nemal. V posudzovanom prípade mala žalovaná plný úspech v konaní, preto jej nepochybne patrí náhrada trov konania, konkrétne trov právneho zastúpenia, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. 7. Z ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vyplýva: „ Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.“ 8. Podľa ustanovenia § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 9. Určenie dlhšej než trojdňovej lehoty na plnenie patrí medzi procesné úkony súdu. Pri úvahe o určení dlhšej lehoty na splnenie povinnosti než tri dni, alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže realizovať v splátkach, je nutné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Súd pri svojom rozhodovaní musí prihliadnuť najmä na osobné a majetkové pomery strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť, dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlžnej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a podmienkach ich zročnosti), pričom súd môže určiť, že nezaplatením, resp. omeškaním s plnením čo i len jednej splátky, nastáva zročnosť celého plnenia (tzv. crossdefault doložka). Súd teda musí lehotu na plnenie určiť tak, aby svojou dĺžkou nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi stranami. 10. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania umožnil žalobcovi splácať trovy právneho zastúpenia vo výške 994,54 Eur v splátkach 50,- Eur mesačne s prihliadnutím na majetkové pomery žalobcu. 11. I z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že žalobca nie je bez príjmu. Naopak má pravidelný mesačný príjem cca vo výške 360,- Eur mesačne, pretože je poberateľom dôchodku, a teda podľa názoru odvolacieho súdu v majetkových pomeroch žalobcu je zaplatiť trovy konania (trovy právneho zastúpenia) žalovanej v 50,- Eur mesačných splátkach. 12. Ako bolo uvedené, žalobca podaním nedôvodnej žaloby (žaloba bola zamietnutá) spôsobil vznik trov konania žalovanej. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). 13. Podanie žaloby na súd neznamená, že súd automaticky žalobe vyhovie, preto sú odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa vzniku jeho nepriaznivej situácie v dôsledku zamietnutia žaloby právne irelevantné. Skutočnosť, že žalobca má zaplatiť trovy trestného konania vo výške cca 20 000,- Eur, žalobca nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi. 14. Odvolací súd výšku priznaných trov konania nepreskúmaval, pretože je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a žalobca v odvolaní nenamietal (resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil) správnosť výpočtu trov konania, resp. trov právneho zastúpenia. Odvolací súd sa preto obmedzil na preskúmanie namietanej dôvodnosti a účelnosti priznanej náhrady trov konania a ich výšku už nepreskúmaval. 15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalovaná, preto jej podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. 16. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).