Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/575/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111228652 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6111228652.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti žalovanej Q. E., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom T. XXX, F. (právnej nástupkyni nebohého D. E., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom T. XXX, F.), o zaplatenie 693,66 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/179/2011-62 zo dňa 12. 12. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“, event. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 12. 12. 2012 zamietol žalobu (prvý výrok). O trovách konania rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva (druhý výrok). Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 693,66 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 06. 08 2007 (ďalej aj „úverová zmluva“) poskytol žalovanému D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, F. (ďalej len „právny predchodca žalovanej“) finančné prostriedky s úverovým rámcom vo výške 663,88 Eur. Pretože si právny predchodca žalovanej neplnil svoje povinnosti riadne a včas, dostal sa do omeškania s platením sumy 382,77 Eur, preto mu žalobca zaslal dňa 25. 11. 2009 výzvu na zaplatenie celého dlhu vo výške 693,66 Eur. Právny predchodca žalovanej uviedol, že si zobral úver na kameru a všetky splátky riadne splatil. Okresný súd zistil, že predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 9439,- Sk na kúpu spotrebného tovaru - kamery. Žalobca sa s právnym predchodcom žalovanej dohodli na 12 mesačných splátkach vo výške 974,- Sk. Podľa názoru okresného súdu žalobca v úverovej zmluve vopred vnútil spotrebiteľovi aj iný úkon, než ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu, pretože podpisom zmluvy sa „konajúca osoba“ súčasne podpísala aj pod tú časť textu, ktorá sa týkala absolútne iného právneho vzťahu a ktorý mal vzniknúť až v budúcnosti. Z úverovej zmluvy totiž vyplývalo, že právny predchodca žalovanej sa zaväzuje na oprávnenie čerpať popri úverovej zmluve aj revolvingový úver formou úverovej karty s dohodnutným rámcom úveru podľa Hlavy 8 § 1 Úverových zmluvných podmienok (ďalej aj „ÚZP“, resp. „Úverové zmluvné podmienky). Tento postup žalobcu okresný súd kvalifikoval ako nekalú praktiku, a to kvôli nedostatku vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalobcom, pretože primárne vo sfére jeho záujmu bolo získanie úveru na spotrebný tovar. Uvedené sa týka v ďalšom nepochybne aj vôle spotrebiteľa byť viazaný hlavou 8 až 11 ÚZP týkajúcimi sa poskytnutia revolvingového úveru. Podľa názoru okresného súdu je zmluva o revolvingovom úvere neplatná (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) pre nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle právneho predchodcu žalovanej. Je otázne, či vôbec právny predchodca žalovanej mal reálnu možnosť oboznámiť so znením uvedených ÚZP. V prípade aj keby mal právny predchodca žalovanej možnosť oboznámiť sa s úverovými podmienkami, tieto sú veľmi rozsiahle s množstvom odbornej právnej terminológie. Okresný súd ďalej uviedol, že z úverovej zmluvy nevyplýva nič iné, ako to, že právny predchodca žalovaného sa môže v budúcnosti dohodnúť so žalobcom o prípadnom revolvingovom úvere. Okresný súd považoval revolvingový úver za neplatný, pretože žalobca splnil písomný prísľub a právnemu predchodcovi žalovanej požičal peniaze (ako to preukazuje splátkovým kalendárom, čo právny predchodca žalovanej nepopieral), pričom za zmluvu o revolvingovom úvere považoval súhlas k úverovej zmluve bez osobitnej písomne uzavretej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Podľa názoru okresného súdu súhlas žalobcu s revolvingovým úverom ako jednostranný úkon nie je zmluvou. Neobsahuje dohodu strán ani o výške úroku z úveru, ani o výške úroku z omeškania a už vôbec nie o zmluvnej pokute. Keďže zo strany žalobcu došlo k plneniu vo výške 9349,- Sk a okresný súd mal preukázané (poštovými poukážkami právneho predchodcu žalovanej), že uvedená suma bola žalobcovi splatená 12 splátkami po 974,- Sk, preto okresný súd považoval nárok žalobcu za nedôvodný. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). 2. Proti rozsudku okresného súdu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že žiaden všeobecne záväzný právny predpis nezakazuje možnosť, aby na základe jednej písomnej úverovej zmluvy bolo dojednaných viacero úverov. Podstatné je, aby predmetná zmluva spĺňala zákonom stanovené formálne a obsahové náležitosti, ktoré podľa jeho názoru úverová zmluva spĺňa. Právny predchodca žalovanej podpísaním úverovej zmluvy podpísal a súhlasil s časťou textu, ktorá sa týkala dojednaní o revolvingovom úvere. Právny predchodca žalovanej pri čítaní návrhu úverovej zmluvy si musel byť vedomý, že uzatvára zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I. a II., o čom bol informovaný na líci zmluvy a nejde teda o „zmluvy do úverových podmienok“. Zmluva o revolvingovom úvere nadobúda platnosť podpisom úverovej zmluvy, má však odloženú účinnosť až do budúcnosti a to uskutočnením aktivácie karty. Uzatvorením revolvingovej zmluvy priamo práva a povinnosti právnemu predchodcovi žalovanej nevznikli, pretože k účinnosti revolvingovej zmluvy muselo dôjsť k ďalšiemu úkonu z jeho strany - k aktivovaniu karty a to priamym a zamýšľaným úkonom právneho predchodcu žalovanej. Samotná karta je ešte pred týmto úkonom spotrebiteľovi zaslaná a spolu s kartou sú zasielané tiež predzmluvný formulár, brožúrka obsahujúca informácie o tom, ako úver čerpať, ako karta funguje spolu so Sadzobníkom poplatkov a návrh zmluvy o platobných službách. Právnemu predchodcovi žalovanej nevznikla žiadna povinnosť k okamihu uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, ale až okamihom účinnosti tejto zmluvy v dôsledku aktivovania karty. Právny predchodca žalovanej mal evidentný záujem na tom, aby platná revolvingová zmluva sa stala účinnou, pretože vykonal prejav vôle smerujúci k aktivovaniu karty a úver začal čerpať, čo preukazujú platobné transakcie uvedené v prehľade o čerpaní a splácaní úveru. Pri podpise zmluvy nebolo voči právnemu predchodcovi žalovanej vyvíjané žiadne násilie, ani nepriamy nátlak na psychiku právneho predchodcu žalovanej, preto požiadavka existencie vôle bola v tomto prípade naplnená. Uzatvorením zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru I. , II. nedošlo k nekalej praktike, ani k vzniku nerovnováhy v právach a povinnostiach medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovanej a vôbec nie k nerovnováhe značnej ku škode právneho predchodcu žalovaného. Ďalej nesúhlasil s názorom okresného súdu, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje podstatné náležitosti a preto je revolvingový úver neplatný. Konštatoval, že zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru I., II., boli urobené vo forme, ktorú vyžaduje zákon, t. j. písomne. Pokiaľ ide o podstatné náležitosti zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, aj keď niektoré údaje nie sú detailne rozpísané na lícnej strane úverovej zmluvy, odkazuje sa na úverové zmluvné podmienky žalobcu, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou danej úverovej zmluvy a tieto ich bližšie špecifikujú, pričom právnemu predchodcovi žalovaného bolo známe aj z brožúrky obsahujúcej informácie o tom, ako úver čerpať, ako karta funguje a zo sadzobníka poplatkov. Pretože zmluva o revolvingovom úvere I. II. má písomnú formu, v ktorej je záväzkový vzťah individualizovaný v zmysle § 4 ods. 2, 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, je zmluva o revolvingovom úvere I., II. platná. Z prehľadu o čerpaní a splácaní úveru, ktorý predložil okresnému súdu ako prílohu k žalobe, nepochybne vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver, ktorý čerpal prostredníctvom úverovej karty. Ak súd dospel k záveru, že zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti a preto je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov, mal mu zmysle ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka priznať titulom bezdôvodného obohatenia uplatnenú istinu v žalobe spolu s úrokom z omeškania. Ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci F. a F. v.S.O.S. financ spol. s. r. o. (C- 453/10 a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 1201/2009 zo dňa 29. 06. 2010). 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 4. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 16. 01. 2013, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované. 5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). 6. Je potrebné zdôrazniť, že Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. 7. Podstatou zmluvy o úvere je, že veriteľ sa zaväzuje na požiadanie dlžníka poskytnúť v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky, pričom je obligatórne predpísaná písomná forma tejto zmluvy (aj v zmysle Obchodného zákonníka a aj v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch). 8. V posudzovanom prípade mala byť medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovanej uzavretá súčasne zmluva o úvere a zmluva o revolvingovom úvere, čo je špecifický druh úveru. V zmluve o úvere by v zmysle Obchodného zákonníka ako jej obligatórne náležitosti mal byť uvedený záväzok veriteľa, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a záväzok dlžníka tieto prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené vo v Zákone o spotrebiteľských úveroch. 9. Vzhľadom na uvedenú právnu úpravu je odvolací súd toho názoru, že formulácia zmluvy o revolvingovom úvere v úverovej zmluve s odkazom na Úverové zmluvné podmienky spoločnosti nespĺňa náležitosti požadované Obchodným zákonníkom a ani Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o revolvingovom úvere je začlenená do úverovej zmluvy a do Hlavy 8., 9., 10., 11. ÚZP a jej obsah je formulovaný značne neprehľadne, ťažko čitateľným písmom s odkazom jedine na Úverové zmluvné podmienky a ďalšie prílohy (Metodickú príručku, Sadzobník), ktoré mali určovať ďalší obsah zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu zmluva o revolvingovom úvere nemôže byť určená iba odkazom na Úverové zmluvné podmienky. 10. Odvolací súd ďalej zistil, že Úverové zmluvné podmienky nie sú verifikované právnym predchodcom žalovanej, a teda ak neboli zmluvnými stranami podpísané, nemôžu sa stať súčasťou zmluvy, pričom zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje ani essenciálne náležitosti. Aj pri prihliadnutí na špecifikum revolvingového úveru nemožno upustiť od základnej požiadavky, a to určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu a písomnej formy právneho úkonu, ktorá v predmetnom prípade nebola ako podmienka platnosti právneho úkonu dodržaná. Dlžník, navyše v pozícii spotrebiteľa, musí byť oboznámený s tým za akých podmienok vstupuje do zmluvného vzťahu a musí mu byť zrejmé, aké práva a povinnosti mu zo zmluvného vzťahu vyplývajú. 11. Z uvedených dôvodov odvolací súd zhodne s názorom okresného súdu konštatuje, že takýto právny úkon (zmluva o revolvingovom úvere) je neplatný (37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch). 12. Pretože nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere a žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 382,77 Eur s príslušenstvom, ktorú mal právnemu predchodcovi žalovanej vyplatiť na základe zmluvy o revolvingovom úvere, okresný súd mal ustáliť, či na strane právneho predchodcu žalovanej došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. 13. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva jedine: „V zmysle preukázaného plnenia zo strany žalobcu vo výške 9349,- Sk, mal okresný súd preukázané poštovými poukážkami právneho predchodcu žalovanej, že bolo splatené 12 splátkami po 974,- Sk, preto považoval nárok žalobcu za nedôvodný.“ 14. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pri zistení eventuálneho vzniku bezdôvodného obohatenia na strane právneho predchodcu žalovanej nepostupoval správne. Ako bolo uvedené, predmetom konania bolo zaplatenie sumy 382,77 Eur, t.j. časti čerpaných finančných prostriedkov právnym predchodcom žalovanej z úverovej karty, ktorú mu mal žalobca poskynúť na základe zmluvy o revolvingovom úvere. 15. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom konania nebolo zaplatenie sumy 9439,- Sk (313,34 Eur) na základe úverovej zmluvy, z ktorej vyplýva, že žalobca poskytol právnemu predchodcovi žalovanej úver vo výške 9439,- Sk (313,34 Eur) na kúpu kamery a ktorú právny predchodca žalovanej zaplatil žalobcovi (viď poštové peňažné poukazy č.l. 39-40 spisu). Preto okresný súd pri zisťovaní eventuálnej výšky bezdôvodného obohatenia nesprávne prihliadol na poskytnutý úver zo strany žalobcu v sume 313,34 Eur a na plnenie právneho predchodcu žalovanej vo výške 313,34 Eur, ktoré poskytol žalobcovi z iného právneho titulu než za účelom vrátenia finančných prostriedkov, ktoré čerpal z úverovej karty. 16. Podľa názoru odvolacieho súdu výšku bezdôvodného obohatenia je možné objektívne zistiť jedine tak, že od reálnej celkovej výšky čerpaných finančných prostriedkov právnym predchodcom žalovanej z úverovej karty poskytnutej mu žalobcom na základe neplatnej zmluvy o revolvingovom úvere sa odpočíta celková výška vrátených finančných prostriedkov právnym predchodcom žalovanej (resp. žalovanou) žalobcovi. 17. Odvolací súd však zdôrazňuje, že dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý musí presne špecifikovať kedy a v akej výške poskytol právnemu predchodcovi žalovanej peňažné prostriedky na základe neplatnej zmluvy o revolvingovom úvere (jednotlivé výbery z úverovej karty právnym predchodcom žalovanej s uvedením konkrétnych dátumov) a konkrétnu výšku s uvedením konkrétnych dátumov všetkých úhrad, ktoré právny predchodca žalovanej, resp. žalovaná mu zaplatili, čo doposiaľ absentuje. V danom prípade nepostačuje odkaz na tzv. Splátkový kalendár predložený žalobcom so žalobou (č.l.7 spisu), ktorý je neprehľadný, ani špecifikácia žalobcu zo dňa 26. 10. 2012 označená ako „Odpoveď na výzvu“ (č.l. 51-54 spisu), ktorá neobsahuje vyššie uvedené náležitosti. 18. Odvolací súd zdôrazňuje, že uvedené pochybnosti, ktoré majú zásadný význam pre rozhodnutie vo veci, je potrebné odstrániť, pretože v opačnom prípade nebude môcť rozhodnutie súdu spočívať na správne zistenom skutkovom stave a v dôsledku toho nemôže dôjsť ani k správnemu právnemu posúdeniu veci a v konečnom dôsledku ani k náležitému, a teda preskúmateľnému rozhodnutiu. 19. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 20. Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude ustáliť, či na strane právneho predchodcu žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu a v akej výške v zmysle hore uvedených záverov odvolacieho súdu. 21. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že povinnosťou súdu pri spotrebiteľských zmluvách je ex offo prihliadať (aj bez návrhu) na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších právnych predpisov). 22. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). 23. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).