Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/917/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112201307 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6112201307.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľky: X. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX, zast. splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Lion Law Partners, s. r. o., 974 01 Banská Bystrica, Horná 32, proti odporcovi: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sídlo 815 11 Bratislava, Vazovova 2, IČO: 42 499 500, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľky zo dňa 16. 09. 2013 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/17/2012-181 zo dňa 01. 08. 2013, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky zamietol, účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení okresný súd konštatoval, že navrhovateľka si uplatnila právo na náhradu škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Uviedla, že k úrazu došlo z dôvodu nedostatočného zabezpečenia vstupu do budovy, pretože v priestore medzi vstupnými dverami chýbala rohož, následne čoho vznikla v podlahe priehlbina na mieste, kde mala byť rohož pôvodne umiestnená. Toto miesto nebolo nijakým spôsobom označené a bolo prekryté vzorkovaným kobercom. Bežným pohľadom nebolo možné spozorovať, že povrch pod kobercom nie je rovný a že koberec len prekrýva nerovnosť podlahy, ktorá vznikla odstránením rohože. Z tohto dôvodu zakopla o túto nerovnosť v podlahe v časti prekrytej kobercom, následkom čoho spadla a pri páde ramenom zavadila o konštrukciu protiľahlých dverí a utrpela úraz. Táto rohož bola neskôr zrejme vložená po tom, čo došlo k úrazu a na základe toho nie je možné dôjsť k záveru, že vstupné priestory boli riadnym spôsobom zabezpečené, pokiaľ už k ďalšiemu úrazu v daný deň nedošlo. Odporca v písomnom vyjadrení a tiež vo výpovedi uviedol, že nárok navrhovateľky neuznáva. Priestory boli dostatočným spôsobom zabezpečené, medzi vstupnými dverami sa nachádzala gumová rohož, zároveň dochádza k pravidelnej výmene čistiacich rohoží. V rámci priestorov Daňového úradu Banská Bystrica II. vykonával bezpečnostný technik pravidelné kontroly bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom v priestore medzi vstupnými dverami do budovy a halou daňového úradu bol povrch rovný, neexistovalo tu nebezpečenstvo zakopnutia, nebezpečenstvo pádu, alebo možnosti zrážky s prekážkou. Za príčinu pádu navrhovateľky a následného zranenia preto nie je možné považovať nedostatočne zabezpečené priestory, ale nepozornosť navrhovateľky. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkov a to U. B., záchranárov, ktorí prišli na miesto úrazu a poskytli navrhovateľke prvú pomoc resp. ju transportovali do zdravotníckeho zariadenia a to O. K. a D. F., vykonal dokazovanie obhliadkou na mieste samom. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatoval, že navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala, že skutkový dej sa stal tým spôsobom ako ho v konaní tvrdila. Z nijakého dôkazu vykonaného v rámci konania nebola potvrdená tá skutočnosť, že v čase úrazu vo vstupnom priestore medzi dvoma dverami Daňového úradu Banská Bystrica II. chýbali gumené rohože, ktoré by vytvorili priehlbinu v podlahe a táto mala byť prekrytá hnedým vzorovaným kobercom. Takéto svoje tvrdenia navrhovateľka nepreukázala ani pomocou dôkazov v konaní vykonaných, prípadne ohliadkou, prípadne výsluchom svedkov, najmä záchranárov, ktorí sa zúčastnili pri jej prvotnom ošetrení. Tvrdenie o tom, že aj jeden zo záchranárov na takomto nerovnom povrchu zakopol, sa v konaní preukázať nepodarilo. V tejto súvislosti navrhovateľka žiadne ďalšie dôkazné prostriedky neprodukovala a ani ich nenavrhla. Odporca naopak v konaní preukázal pravidelnosť pri výmene čistiacich rohoží, ktoré boli obmieňané v pravidelných týždenných intervaloch a boli vymenené aj jeden deň pred údajným vznikom úrazu v týchto priestoroch. Boli tmavomodrej farby, textilného povrchu, kde spodná časť je z gumeného materiálu. Odporca v konaní preukázal pravidelné vykonávanie prehliadky bezpečnosti pri práci a aj vstupných priestorov. Súd teda konštatoval, že navrhovateľka nijakým spôsobom nepreukázala okolnosti ňou tvrdené v tom zmysle, že v priestore medzi vstupnými dverami dňa 25. 03. 2011 chýbali gumené rohože, ktoré sú inak vložené do priehlbín v podlahe a tieto prekryté farebným, zrejme hnedým vzorovaným kobercom. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 a to tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože navrhovateľka nebola v konaní úspešná a úspešný odporca si neuplatnil právo na náhradu trov konania. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľka. Žiadala rozsudok okresného súdu zmeniť, návrhu vyhovieť prípadne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupoval spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 OSP rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné. Súd nedostatočnú pozornosť venoval hodnoteniu miesta, kde došlo ku kolízii z hľadiska objektívneho výskytu markantov potvrdzujúcich možný mechanizmus úrazového deja tak ako bol vnímaný a súdu popísaný navrhovateľkou. Potom je odôvodnenie nepreskúmateľné. Súd mal dostatočné množstvo skutkových informácií, ktoré však bolo potrebné podrobiť či už jednotlivo alebo vo vzájomných súvislostiach podrobnej vecnej a logickej analýze. Súd prijal závery, ktoré z vykonaného dokazovania nevyplynuli. Súd dostatočne nevysvetlil v čom mala pravidelná týždenná výmena rohoží zabrániť vzniku kolíznej situácie vzhľadom na existenciu zrejmej nerovnosti povrchu v medzidverovom priestore. Výmenou sa mohla docieliť len výmena špinavých rohoží za čisté, ale bez toho, aby došlo k zmene povrchu na mieste samom. V rozpore so zásadou objektívneho vnímania a preukazovania udalostí v rámci procesu dokazovania neprihliadol na skutočnosť, že odporca podľa tvrdenia navrhovateľky mal zmeniť a upraviť priestor medzi dvoma vstupnými dverami v popisovanom rozsahu, sa v procese ako tzv. negatívny dôkaz nedá preukázať takmer žiadnym spôsobom. Súd nehodnotil a neporovnával skutkový stav popisovaný navrhovateľkou a skutkový stav zistený ohliadkou. Podľa tvrdenia navrhovateľky zhodne vypovedala aj svedkyňa B.. Malo ísť miesto s dvoma hrubými gumovými rohožami o hrúbke cca do 4 cm prekryté kobercom s najväčšou pravdepodobnosťou o rozmeroch 115 x 200 cm. Ohliadkou bol zistený stav, že koberec (protišmyková gumená rohož) sa nachádzal až za druhými vstupnými dverami a nie v medzidvernom priestore. Tieto dôležité skutkové detaily súd nekomentoval a nevyhodnotil. Svedkyňa B. potvrdila existenciu protišmykovej rohože na dvoch gumených rohožiach v priestore medzi oboma vstupnými dverami. Plocha tvoriaca priehlbinu v medzidverovom priestore má rozmer 90 x 240 cm. Odporca predložil listinný dôkaz zmluvu o servisnom prenájme čistiacich rohoží a ich pravidelnom čistení a výmene, súčasťou ktorej bola aj príloha č. 1 so zoznamom pracovísk podliehajúcich režimu uvedenej zmluvy. Pod položkou č. 14 prílohy č. 1 je uvedený odporca s počtom dvoch kusov rohoží o rozmere 115 x 200 cm. Porovnaním rozmerov rohože sa mala pravidelne obmieňať a vymieňať rohož, ktorá sa podľa zistení z ohliadky nenachádzala v priestoroch medzi dverami, kde došlo ku kolíznej situácii, ale sa nachádzala až vo vestibule vstupného priestoru za druhými vchodovými dverami. Pokiaľ súd poukázal, že došlo k výmene rohoží, jednalo sa o rohož o rozmere 115 x 200 cm, ktorá sa v medzidverovom priestore, konkrétne v priehlbine o rozmeroch 90 x 240 cm nemohla umiestniť tak, aby kontinuálne nadviazala na okolitý terén a netvorila tak prekážku v priamom a bezproblémovom vstupe do budovy. U odporcu boli obmieňané dva kusy rohoží o rozmeroch 115 x 200 cm. Koberec o rozmere 115 x 200 cm nemohol úplne a celistvo prekryť priehlbinu o rozmeroch 90 x 240 cm. Odvolateľka v podanom odvolaní poukázala na ust. § 415 OZ. Uviedla, že nesplnenie prevenčnej povinnosti môže zároveň založiť všeobecnú zodpovednosť za škodu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku primárne zdôvodnil zamietnutie žalobného návrhu neunesením dôkazného bremena navrhovateľky, pričom sa nedostatočným a vnútorne protirečivým spôsobom (ne)vysporiadalo s tou časťou obrany odporcu, ktorá by nasvedčovala nespochybniteľnému a presvedčivému vysvetleniu zakladajúcemu zbavenie sa zodpovednosti odporcu, nakoľko mal súd preukázané, že škodu nezavinil. Navrhovateľka ale v podanom odvolaní poukázala na závažné skutkové rozpory medzi hodnotením zisteného skutkového stavu zo strany súdu a medzi obsahom jednotlivých dôkazov. Potom má navrhovateľka pochybnosti o správnosti prijatých záverov súdu aj v otázke právneho hodnotenia a právnej kvalifikácie. Dôkazné bremeno o tom, že škoda nevznikla zavineným konaním spočíva na škodcovi (odporcovi), ktorý sa môže zodpovednosti zbaviť preukázaním toho, že škodu nezavinil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti zbavujúcej odporcu zodpovednosti nepovažuje navrhovateľka za postačujúce a presvedčivé, tiež pre nedostatok konkrétnej a vysvetľujúcej argumentácie. Podľa právnej úpravy bol odporca povinný miesto, na ktorom bolo nebezpečenstvo pádu označiť striedavo žltými a čiernymi pásmi. Tejto zákonnej povinnosti zodpovedá aj obsah metodického usmernenia odporcu a to konkrétne v čl. 121. Obrana odporcu, že právna úprava sa vzťahuje len na vnútorný vzťah zamestnávateľ a zamestnanec, nemôže z hľadiska plnenia konkrétnych preventívnych opatrení obstáť. Uvedenou právnou otázkou sa súd nezaoberal. Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že svedeckými výpoveďami záchranárov sa podarilo vyvrátiť tvrdenie navrhovateľky. Z výpovede týchto svedkov jednoznačne vyplynulo, že ani jeden z nich v týchto priestoroch nezakopol a nemal akúkoľvek inú kolíziu a to ani vtedy, keď navrhovateľku prenášali cez uvedené miesto v špeciálnej sedačke do sanitky. Svedkovia napriek časovému odstupu od udalosti a veľkému počtu výjazdov si spomenuli na to o aký zásah išlo a o jeho bližšie okolnosti. Svojimi výpoveďami vyvrátili tvrdenie navrhovateľky o nerovnostiach vo vstupných priestoroch ako aj jej tvrdenia, že v uvedených priestoroch sa mal potknúť aj privolaný záchranár. O tom, že vo vstupných priestoroch budovy odporcu bol povrch rovný a neexistovalo nebezpečenstvo zakopnutia pádu, alebo možnosti zrážky s prekážkou sa podarilo preukázať aj výpoveďou svedkyne U. B.. Skutočný rozmer priehlbiny, v ktorej boli uložené dve gumové rohože je 80 x 60 cm. Túto skutočnosť je možné si kedykoľvek overiť vo vstupných priestoroch bývalého Daňového úradu Banská Bystrica. Tvrdenie navrhovateľky v odvolaní odporuje jej vyjadreniam v návrhu a v konaní na súde tiež aj na obhliadke na mieste samom, že vstupné priestory, kde došlo k úrazu boli prekryté kobercom a preto nebolo možné bežným pohľadom spozorovať, že povrch pod kobercom nie je rovný. Ak by bola teda čistiaca rohož menšia ako priestor v ktorom sa nachádzali gumené rohože, určite by bola voľným okom v týchto priestoroch viditeľná nerovnosť. Navrhovateľka v podanom odvolaní uviedla, že súd nevyhodnotil dôležité skutkové detaily spočívajúce v tom, že protišmyková rohož sa v deň vykonávania obhliadky to znamená 26. 07. 2012 nachádzala za druhými vstupnými dverami a nie vo vstupnom priestore kde došlo k úrazu. Z tohto dôvodu je podľa navrhovateľky bezpredmetné a s vecou nesúvisiace argumentovať vymieňaním rohože. V tomto smere odporca v podanom vyjadrení uviedol, že zmluva o servisnom prenájme čistiacich rohoží a ich pravidelnom čistení a výmene platila najneskôr do 31. 12. 2011. Obhliadka vstupných priestorov budovy odporcu sa uskutočnila dňa 26. 07. 2012 čo je teda viac ako pol roka po tom, ako bola táto zmluva ukončená. Odporca si plnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ust. § 415 OZ tým, že vykonával pravidelné prehliadky týkajúce sa kontroly bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V priestore medzi vstupnými dverami do budovy a halou daňového úradu bol povrch rovný a neexistovalo tu nebezpečenstvo pádu alebo zakopnutia. Z uvedených dôvodov preto nebolo potrebné označiť toto miesto v zmysle nariadenia vlády č. 387/2006 Z. z. Odporca žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil z týchto dôvodov. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu, ktoré je podrobné a komplexné, tak pokiaľ ide o skutkový stav, ale aj právne zdôvodnenie. V celom rozsahu naň odkazuje. Podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že súd postupoval správne keď návrh zamietol. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku. Odvolací súd sa s týmito dôvodmi v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Tvrdenie o nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia s tým, že súd nepostupoval spôsobom, ktorý zaväzuje ust. § 157 ods. 2 OSP a teda je nepreskúmateľné, nie je tvrdením, ktoré automaticky samo o sebe podmieňuje zrušenie rozhodnutia súdu nižšieho stupňa. Odvolací súd nepovažuje za náležité a preskúmateľné rozhodnutie iba také, ktoré je argumentačne obsiahle, zaoberajúce sa rôznymi právnymi teóriami, pričom povaha právneho posúdenia môže ustupovať do pozadia. V písomnom vyhotovení rozhodnutia má sudca vysvetliť všetky právne relevantné skutočnosti tak, aby v konečnom dôsledku bol rozsudok presvedčivý. Nejde teda o to, aby bol rozsudok presvedčivý pre účastníkov ako jeho potencionálnych „čitateľov“, ale jednoducho, aby bol jasný, zrozumiteľný a presvedčivý. Presvedčivosť nemožno dosiahnuť kvetnatým štýlom a ani poňatím odôvodnenia ako stručnejšej dizertačnej práce s doslovným citovaním rôznych nesúrodých prameňov, ale jasným, v nevyhnutnej miere stručným a pochopiteľným výpočtom tých zásadných momentov, ktoré vo svojom súhrne viedli súd resp. sudcu k vydaniu rozhodnutia. Presvedčivosť rozhodnutia ale nemožno chápať ako absolútnu kategóriu (že rozsudok každého presvedčí svojou vecnou správnosťou), pretože takejto kategórie sa v chápanom smere objektívne nemožno dopracovať, ale ide o presvedčivosť ako výsledok intelektuálnej práce sudcu vyjadrenú vo svojom rozhodnutí. Rozhodnutie je treba chápať ako logický pochopiteľný celok, ktorého jadro tvoria čiastočné skutkové zistenia, ktoré vychádzajú z riadne vykonaných dôkazov vyúsťujúcich do záveru o zistenej skutkovej podstate prípadu, ktorá bola sudcom podrobená právnej kvalifikácii a vyústila v podradenie takto zisteného skutku pod sudcom vyhľadanú právnu normu, či ním prijatý záver, že takáto norma chovania nebola nájdená a preto k takejto subsumpcii resp. aplikácii nebolo možné pristúpiť. Odvolací súd zastáva názor, že racionálnosť a presvedčivosť sudcovskej argumentácie obsiahnutej v odôvodnení súdneho rozhodnutia je prvoradá. Podľa ust. § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. V tomto ustanovení je vyjadrená zásada, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Porušením práva je tiež porušenie ust. § 415 OZ. Podľa ust. § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Porušením právnej povinnosti ako predpoklad občianskoprávnej zodpovednosti musí byť poškodeným preukázaný. Potom bolo na navrhovateľke preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého si odvodzuje zodpovednosť odporcu za protiprávny úkon. V súdenej veci navrhovateľka preukázala, že utrpela úraz na tom skutkovom základe, že pri vstupe do budovy odporcu v priestore medzi vstupnými dverami pri páde spadla a zavadila ramenom o konštrukciu protiľahlých dverí. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania súd musí konštatovať, že navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala, že by skutkový dej sa stal tým spôsobom ako ho v konaní tvrdila. Súd v ďalšom konštatoval, že z nejakého dôkazu vykonaného v rámci konania, nebola potvrdená tá skutočnosť, že v čase úrazu vo vstupnom priestore medzi dvoma dverami Daňového úradu Banská Bystrica II. chýbali gumové rohože, ktoré by vyplnili priehlbinu v podlahe a táto mala byť prekrytá hnedým vzorovaným kobercom. Toto svoje tvrdenie navrhovateľka nepreukázala ani pomocou dôkazov vykonaných v konaní a to obhliadkou na mieste samom, prípadne výsluchom svedkov záchranárov, ktorí sa zúčastnili pri jej prvotnom ošetrení. V tomto smere správne okresný súd konštatoval, že navrhovateľka žiadne ďalšie dôkazné prostriedky neprodukovala a ani ich nenavrhla. Odporca v konaní preukázal pravidelnosť pri výmene čistiacich rohoží, ktoré boli obmieňané v pravidelných týždenných intervaloch a boli vymenené aj jeden deň pred údajným vznikom úrazu v týchto priestoroch, boli tmavomodrej farby textilného povrchu, kde spodná časť je z gumeného materiálu, po takomto konštatovaní okresného súdu mal teda okresný súd za to, že preukázaním pravidelnosti pri výmene čistiacich rohoží bol priestor medzi vstupnými dverami vyplnený gumovými rohožami, ktoré boli vložené do priehlbiny v podlahe a nemohlo byť pravdivé tvrdenie navrhovateľky o tom, že v deň úrazu, teda dňa 25. 03. 2011 chýbali gumené rohože, následkom čoho podľa navrhovateľky vznikla v podlahe priehlbina na mieste, kde mala byť rohož pôvodne umiestnená a táto mala byť prekrytá len vzorkovaným kobercom, že vstupný priestor bol vybavený gumenými rohožami. Pokiaľ navrhovateľka v podanom odvolaní poukázala na svedeckú výpoveď v konaní vypočutej svedkyni (bývalá zamestnankyňa odporcu) v tomto smere odvolací súd poukazuje, že svedkyňa nepochybne tiež uviedla „v ten deň, pokiaľ sa stal tento úraz, sa nerobili žiadne opatrenia v súvislosti s týmito rohožami a myslím, že ani sa nevolalo tejto spoločnosti, že takáto udalosť sa stala“. Svedkyňa U. B. vo svojej svedeckej výpovedi nepoukázala na rozmery rohože tak ako sa mylne domnieva v podanom odvolaní navrhovateľka, táto len uviedla „pokiaľ mám odpovedať na otázku o tom, čo mala navrhovateľka obuté, môžem povedať, že si to presne nepamätám, viem, že to bol nejaký mierny opätok 4 alebo 5 cm ...“. S poukazom na ust. § 213 ods. 1 - 5 OSP odvolací súd nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal prvostupňový súd, odlišne posúdiť skutkový stav veci. Navrhovateľka nenavrhla vykonanie dôkazov, ktoré prípadne odmietol vykonať okresný súd, nenavrhla nové dôkazy, ktoré nemohla navrhnúť do ukončenia dokazovania na okresnom súde. Odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd nerozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. V konaní úspešný odporca nežiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania (§ 151 ods. 1 OSP); navrhovateľka nemala v odvolacom konaní úspech, tiež nepodala návrhu na náhradu trov odvolacieho konania. K veci je ešte potrebné poznamenať, že krajský súd už raz a to rozhodnutím 13Co/774/2013-222 zo dňa 01. 07. 2014 potvrdil rozsudok okresného súdu. Rozsudok krajského súdu však bol zrušený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 403/2014 zo dňa 30. 09. 2015. V zrušujúcom rozhodnutí vytkol Najvyšší súd SR krajskému súdu skutočnosť, že dovolateľke bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože vyjadrenie žalovaného nebolo doručené žalobkyni. Krajský súd vytknuté pochybenie napravil a vyjadrenie žalovaného žalobkyni doručil. Po zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho súdu navrhovateľka doručila odvolaciemu súdu podanie dňa 11. 12. 2015, ktoré označila ako vyjadrenie k vyjadreniu odporcu zo dňa 09. 10. 2013. Podľa obsahu toto vyjadrenie krajský súd posúdil podľa ust. § 41 ods. 2 OSP a konštatoval, že ide vlastne o rozšírenie dôvodov podaného odvolania proti pôvodnému rozsudku (odvolanie bolo pôvodne podané 16. 09. 2013). Navrhovateľka sa zaoberá najmä veľkosťou rozmerov priehlbiny na uloženie gumených rohoží. Zároveň naznačuje, že skutkové pochybnosti v otázke rozmerov gumovej rohože nemôže odstrániť odvolací súd a tieto pochybnosti sú dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Navrhovateľka dochádza k záveru, že obsah zápisnice z ohliadky zo dňa 26. 07. 2012 nedáva dostatočnú sumu objektívnych informácií pre skutkové i právne posúdenie správnosti záverov prijatých v napadnutom rozsudku. Tvrdenia navrhovateľky uvedené v podaní, ktoré označila „ako vyjadrenie“ na už podané vyjadrenie zo strany odporcu, neboli predmetom rozboru odvolacieho súdu pri vypracovávaní rozhodnutia. Ide o rozšírené dôvody pôvodne podaného odvolania a postup navrhovateľky je v rozpore s ust. § 205 ods. 3 OSP. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.