Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/1012/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112220355 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6112220355.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci navrhovateľa P. Q. JORAX, s miestom podnikania Nám. Mieru 1395/25, Detva, IČO: 40 412 825, zastúpenom Advokátskou kanceláriou Dlhopolec s.r.o., so sídlom Nám. SNP 27, Zvolen, IČO: 36 867 306, proti odporcovi D.. P. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. C. X, B. B., zastúpenom BOĽOŠ Advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Horná 23, Banská Bystrica, IČO: 36 866 261, v konaní o zaplatenie 2.255,12 Eur s príslušenstvom o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/330/2012-179 z 07. 07. 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.255,12 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne, počítaným od 15. 12. 2011 do zaplatenia s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že navrhovateľ žiadal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu 2255,12 Eur spolu s príslušenstvom titulom neuhradenia ceny za dodané dielo - položenie zámkovej dlažby pri rodinnom dome v B.; zmluvu o dielo síce účastníci neuzatvorili, ale k plneniu zo strany navrhovateľa došlo; odporca mu titulom preddavku uhradil sumu 3000 Eur, zostávajúcu časť ceny neuhradil. Po vykonaní dokazovania (výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, faktúrou zo dňa 09. 01. 2012 UP110005, faktúrou č. 722011, mailovou komunikáciou medzi účastníkmi, výsluchom svedkov F. Q., F. F., F. C., X. K., T. A. a znaleckým dokazovaním znalcom D.. D. G., ale aj ďalšími dôkazmi, vykonanými v priebehu konania), opierajúc sa o §489, §37, §43, §43a, §43c, §44, §631, §451 ods.2, §456, §458 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“), okresný súd uzavrel, že medzi účastníkmi nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo. V súlade s §37 OZ z prejavu vôle účastníkov jednoznačne vyplýva, že odporca nechcel uzatvoriť zmluvu s osobou, ktorá bola platcom DPH, pričom vedel, že s navrhovateľom takúto zmluvu uzavrieť nemôže, pretože ten je platcom DPH; samotný navrhovateľ tiež mal vedomosť, že odporca chce uzatvoriť zmluvu len s osobou, ktorá nie je platcom DPH, v tomto smere aj prejavil iniciatívu, aby bola prípadne zmluva uzatvorená s inou fyzickou osobou - jeho manželkou (F. Q.), ktorá nie je platcom DPH. Navrhovateľ nemohol poskytnúť odporcovi plnenie bez účtovania DPH, o čom obidvaja vedeli; takéto plnenie zo strany navrhovateľa by nebolo možné a právny úkon, ktorého predmetom je nemožné plnenie, je neplatný. Medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo a ani nemohlo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy podľa ich zhodne prejavenej vôle, ktorá sa musí prejaviť v celom obsahu zmluvy (musí byť zhodné, kto s kým chce uzavrieť zmluvu a aj podmienky zmluvy ohľadom predmetu, ceny, rozsahu a pod.). Vzhľadom na námietku aktívnej legitimácie odporcom okresný súd skúmal aj, či nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo medzi odporcom a iným subjektom - F. Q. - JORAX, t.j. manželkou navrhovateľa, ktorá odporcovi zaslala návrh zmluvy o dielo, kde ako objednávateľ bol uvedený odporca a ako zhotoviteľ F. Q. - JORAX. Súčasťou tohto návrhu zmluvy bola aj cenová ponuka na hodnotu práce a materiál, celkom vo výške 3.606,67 Eur. Odporca považoval tento návrh zmluvy za neprijateľný, okrem cenovej ponuky (§ 43c OZ); k uzavretiu zmluvy o dielo preto nedošlo (§ 44 OZ). Neakceptoval ani len „časť“ návrhu (cenovú ponuku), čo by v zmysle zákonnej úpravy (§ 44 ods.2 OZ) bolo možné považovať za nový návrh; túto skutočnosť potvrdila ako svedkyňa F. Q., ktorá prehlásila, že nevykonávala pre odporcu žiadne práce ani s ním ohľadom uzatvorenia zmluvy nejednala. Súd zistil, že všetky práce pre odporcu boli vykonané navrhovateľom; preto skúmal, či na strane odporcu nedošlo k bezdôvodnému obohateniu tým, že mu bolo plnené bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol; dospel k záveru, že v zmysle §456 a §458 OZ vznikla odporcovi povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie navrhovateľovi, pretože zhotovením zámkovej dlažby sa odporca obohatil na úkor navrhovateľa (bezdôvodným obohatením odporcu je to, čo by musel vynaložiť na zhotovenie takejto dlažby). V konaní bolo preukázané aj výpoveďami svedkov (napr. F. C.), že podľa presného označenia odporcom v teréne, v akom mala byť dlažba položená a podľa jeho usmerňovania navrhovateľ napokon dlažbu položil, teda vykonal práce pre odporcu. Odporca teda získal prospech v hodnote vykonaných a dodaných prác. Na ich hodnotu (hodnotu bezdôvodného obohatenia) súd nariadil znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku zistil bežnú hodnotu realizovaných stavebných prác v cenovej úrovni roku 2011, pričom znalec do výšky hodnoty prác nezahrnul cenu všetkých žľabov na odvod vody, pretože len jeden z troch má opodstatnenie, a teda je v prospech odporcu (žľab osadený na rozhraní miestnej komunikácie). Hodnota vykonaných prác, ktoré znamenajú prospech pre odporcu, predstavuje sumu 5279,42 Eur s DPH; odporca zaplatil navrhovateľovi zálohu vo výške 3000 Eur, rozdiel predstavuje 2279,42 Eur. Navrhovateľ si uplatnil nárok len vo výške 2.255,12 Eur, ktorú mu súd v zmysle § 451 OZ priznal, neprekračujúc jeho návrh. Súd pri určení výšky bezdôvodného obohatenia nevychádzal z ohodnotenia ceny nehnuteľnosti pred položením dlažby a po nej (zhodnotenie pozemku), pretože majetkový prospech, ktorý získal odporca, spočíva v hodnote finančných prostriedkov, ktoré by musel vynaložiť na zhotovenie predmetnej dlažby, čo bolo jeho cieľom. Odporca nezaplatil navrhovateľovi finančné prostriedky na základe vystavenej faktúry č. 792011 v lehote splatnosti (do 14. 12. 2011), preto sa dostal do omeškania; v súlade s § 517 OZ má navrhovateľ právo na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal. O trovách konania okresný súd rozhodne samostatným rozhodnutím. Proti tomuto rozsudku podal odporca včas odvolanie z dôvodov § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.. Opätovne namietol aktívnu legitimáciu, pretože je toho názoru, že súd neskúmal, či v danom prípade navrhovateľ nekonal ako splnomocnený zástupca F. Q., preto je záver okresného súdu o tom, že medzi odporcom a F. Q. nedošlo ku zmluvného vzťahu, predčasný a teda nesprávny. Namietal aj posúdenie nároku titulom bezdôvodného obohatenia: podľa neho, ak navrhovateľ zabudoval dielo do nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu bez uzatvorenia platnej zmluvy o dielo, prijatím tohto plnenia bez právneho dôvodu získal odporca na úkor navrhovateľa majetkový prospech, ktorý mal byť posúdený ako suma, o ktorú sa pozemok zhodnotil. Ak rozsah bezdôvodného obohatenia na strane odporcu okresný súd odvodzoval z vecnej hodnoty diela, určenej znalcom podľa cenníka stavebných prác a nie z rozdielu hodnoty pozemku pred a po investícii, nepostupoval v súlade s §458 ods. 1 OZ. Podľa odporcu je namieste zisťovať hodnotu investícií do cudzieho majetku, t.j. rozdiel medzi hodnotou veci pred investíciami a po nich, ako hodnotu bezdôvodného obohatenia odporcu. Preto navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadal rozsudok v plnom rozsahu potvrdiť. Odporca mal záujem o zhotovenie diela, ktoré pre neho zhotovil navrhovateľ, dielo bolo vykonané riadne, i napriek niektorým pôvodne tvrdeným výhradám odporcu. Odporca si objednal vykonanie stavebných prác, za ktoré zhotoviteľovi zaplatil len časť, a to zálohu, ktorá mala pokryť najmä počiatočné náklady navrhovateľa na materiál a jeho dovoz na stavenisko. Odporca bol takmer denne na stavbe, denne dohliadal na zhotovenie diela a zadával navrhovateľovi pokyny na jeho úplné zhotovenie. Navrhovateľ nesúhlasil ani s námietkou aktívnej legitimácie; sám odporca na pojednávaním uviedol, že nebol v zmluvnom vzťahu s manželkou navrhovateľa (str. 5 zápisnice zo dňa 17.04.2013); vyjadrenia odporcu sú účelové. Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. V zmysle platnej právnej úpravy, v citovanom zákonnom ustanovení je upravený jednotne pre všetky prípady rozsah vydania bezdôvodného obohatenia. Zákon uprednostňuje naturálnu reštitúciu; peňažná náhrada prichádza do úvahy iba subsidiárne, pokiaľ sú splnené zákonné podmienky; naturálna reštitúcia veci neraz neprichádza do úvahy, pretože došlo k zániku, strate alebo odcudzeniu veci, alebo v prípade, keď bezdôvodné obohatenie spočíva vo výkonoch; pre tieto prípady zákon počíta s peňažnou náhradou (nejde o taxatívny výpočet); zákon síce neustanovuje jej výšku, avšak treba vychádzať z toho, že peňažná náhrada má byť ekvivalentom hodnoty veci alebo výkonu, ktorú tieto veci majú v čase vrátenia. Pri úvahe o tom, či možno vydať to, čo bolo neoprávnene získané (§ 458 ods. 1 OZ), treba prihliadať na všetky dôsledky tohto navrátenia do predošlého stavu, a to predovšetkým z hľadiska hospodárnosti, aby k nemu nedochádzalo za cenu znehodnotenia alebo dokonca zničenia vecí, ktoré by inak mohli slúžiť svojmu účelu tam, kde sú umiestnené (zabudované) a aby tiež nedochádzalo k ďalším nákladom, ktoré by bolo treba vynaložiť na demontáž vrátených vecí (R 30/1977). V danej veci sa navrhovateľ domáha zaplatenia finančných prostriedkov, vynaložených na položenie zámkovej dlažby pri rodinnom dome odporcu z dôvodu, že nedošlo ku platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo, ale k plneniu došlo; odporca však zaplatil len zálohu vo výške 3000 Eur, vyfakturovaný zostatok už odmietol zaplatiť z dôvodu, že zmluvu s navrhovateľom neuzatvorili, resp. že pokiaľ došlo ku plneniu zo strany navrhovateľa, tento má právo len na zaplatenie finančných prostriedkov vo výške rozdielu ceny pozemku pred a po položení dlažby, teda v jeho zhodnotení. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie a dôkazy vyhodnotil jednotlivo i súhrnne; rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorý podrobne po skutkovej aj právnej stránke odôvodnil. V súdenej veci je nepochybne preukázané, že na základe telefonickej a mailovej komunikácie medzi odporcom a navrhovateľom došlo ku dohode o tom, že navrhovateľ vykoná pre odporcu práce a zabezpečí materiál (s výnimkou podkladového štrku) na položenie zámkovej dlažby pri rodinnom dome v Brusne o výmere cca 160 m2 s tým, že dlažba bude položená ešte pred zhotovením omietky na dome, aby sa zamedzilo jej zaprášeniu. Odporca zaplatil navrhovateľovi zálohu vo výške 3000 Eur. Tým boli dohodnuté základné náležitosti zmluvy (predmet, rozsah, čas dodania), avšak ohľadom ceny k dohode nedošlo. Odporca mal záujem na tom, aby mu navrhovateľ práce aj materiál poskytol bez DPH, navrhovateľ, sám platca DPH, s tým nesúhlasil, ale ponúkol odporcovi možnosť uzatvoriť zmluvu s jeho manželkou, ktorá tiež podniká v obdobnom predmete činnosti, ale nie je platcom DPH. Po predložení písomného návrhu zmluvy F. Q. - JORAX odporca odmietol s ňou zmluvu uzatvoriť. Navrhovateľ už v tom čase vykonával pre odporcu práce po tom, čo zabezpečil aj materiál. V konečnom dôsledku, napriek vzájomnej komunikácii a denným kontaktom, k uzatvoreniu zmluvy medzi účastníkmi (ani medzi tretími subjektmi) nedošlo, ale práce pre odporcu vykonané boli; dlažba bola položená podľa pokynov odporcu s výnimkou žľabov, ktoré v počte 3 kusy boli na výslovnú žiadosť odporcu vstavané dodatočne. Navrhovateľ si vyúčtoval materiál a práce faktúrami (faktúrou zo dňa 09. 01. 2012 UP110005 a faktúrou č. 722011), ktoré však odporca nezaplatil. Na zistenie ceny prác, vykonaných navrhovateľom, súd nariadil znalecké dokazovanie. Po odpočítaní takto stanovenej ceny a ceny odporcom zaplatenej súd potom tento rozdiel uložil odporcovi zaplatiť ako bezdôvodné obohatenie, získané na úkor navrhovateľa, spočívajúce v hodnote, ktorú by odporca musel vynaložiť, aby tento majetkový prospech získal. Okresný súd vec posúdil správne; odvolanie odporcu nie je dôvodné. Ak bolo plnené bez zmluvného základu, ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu a každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo dostal (§ 457 OZ). Námietky odvolateľa v podstatnej časti smerujú proti výške určenia bezdôvodného obohatenia. Okresný súd vychádzal z ustanovenia § 457 a § 458 OZ, upravujúcich vzájomnú reštitučnú povinnosť strán. Tieto ustanovenia je potrebné vykladať tak, že rozsah obohatenia na strane objednávateľa (odporcu) spočíva vo výkonoch vykonaných zhotoviteľom (navrhovateľom), za ktoré mu je povinný objednávateľ (odporca) poskytnúť peňažnú náhradu (rozsudok NS ČR sp.zn. 29 Cdo 697/99 z 23.8.2000). Pri určení výšky peňažnej náhrady je potrebné zohľadniť náklady, ktoré by bolo treba vynaložiť na získanie rovnakého plnenia v danom mieste a čase, t.j. kritérium ceny obvyklej, teda ceny, ktorú by v danom mieste a čase musel obohatený (odporca) na nadobudnutie daného - porovnateľného plnenia vynaložiť. Všeobecným kritériom, považovaným vo väčšine prípadov za najlepšie postihujúce hodnotu bezdôvodného obohatenia majúceho charakter nepeňažného plnenia, je cena obvyklá, stanovená na základe znaleckého posudku, opierajúceho sa o zhodnotenie cien obdobných plnení. K rovnakým záverom dospel Najvyšší súd aj v prípadoch určenia výšky peňažnej náhrady v podobe bezdôvodného obohatenia za stavebné práce na nehnuteľnostiach, ktoré boli vykonané na základe neplatnej alebo zrušenej zmluvy o dielo (viď rozsudok NS ČR sp. zn. 30 Cdo 1206/2007 z 15.04.2008, aj rozsudok NS ČR sp. zn. 28 Cdo 4137/2011 z 13.06.2012, tiež rozsudok NS ČR sp. zn. 28 Cdo 3369/2013). Ide o aplikáciu § 457 OZ a teda o povinnosť strán neexistujúcej zmluvy vrátiť si všetko, čo dostali. Pri stanovení peňažnej náhrady bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 ods.1 OZ, spočívajúceho vo výkonoch (§ 458 ods. 1OZ), je potrebné vychádzať z ceny príslušného výkonu (1Cz 22/1981 ZB. IV. s.641 NS ČR). V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že prvoradou povinnosťou obohateného je vydať práve to plnenie, ktoré bolo bezdôvodne získané; tento spôsob vydania in natura stanovuje zákon na prvom mieste. Len v prípade, ak to nie je z objektívneho hľadiska dobre možné, nastupuje povinnosť namiesto tohto plnenia poskytnúť peňažnú náhradu. Jej výška má predstavovať protihodnotu toho, čo nemožno vydať, a to podľa hodnoty plnenia v okamihu, kedy bolo bezdôvodné obohatenie získané. Poskytnutie peňažnej náhrady prichádza do úvahy nielen v prípadoch, kedy majetkovým prospechom bola určitá činnosť, pracovný výkon alebo služba alebo kedy obnovenie do predošlého stavu je technicky vylúčené, ale i vtedy, ak je vydanie veci in natura hospodársky neúčelné s prihliadnutím na dôsledky, ku ktorým by navrátením došlo, aby k nemu nedochádzalo za cenu znehodnotenia alebo dokonca zničenia veci, ktoré by mali slúžiť svojmu účelu tam, kde sú umiestnené (pozri aj R 38/1977). Odvolanie nebolo dôvodné; odkaz odvolateľa na právny názor, vyslovený Najvyšším súdom v stanovisku zo dňa 20.10.1988, sp. zn. Cpj 39/88, publikovanému v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č.12/1989, potvrdzuje vyššie uvedené. Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Manželka navrhovateľa nemôže byť účastníkom aktívne legitimovaným v konaní zaplatenie bezdôvodného obohatenia, pretože zmluvu s odporcom nikdy žiadnu neuzatvorila, ani žiadne plnenie mu neposkytla. Okresný súd vo výroku správne rozhodol, preto odvolací súd jeho rozhodnutie podľa § 219 ods. 1, 2 O s.p. potvrdil. O trovách prvostupňového ani odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože o nich ešte nerozhodoval ani okresný súd. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.