Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/19/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112224607 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6112224607.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimermanna a členov senátu JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci navrhovateľa C. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. L., Y. XX, v konaní práv. zast. JUDr. Luciou Filipkovou, advokátkou, Banská Bystrica, Sládkovičova 26, proti odporcom E. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. L., Na B. XX, v konaní práv. zast. JUDr. Alžbetou Slobodníkovou, advokátkou, Banská Bystrica, Sásovská cesta 41, o zaplatenie 2 383 € s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 9C 316/2012-157 zo dňa 31.10. 2014 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, ktorou súd uložil odporcovi v 1/ rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 200 € s úrokom z omeškania 10,20 % ročne od 04. 11. 2011 až do zaplatenia v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd rozsudkom rozhodol tak, že uložil odporcovi v 1/ rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 200 € s úrokom z omeškania 10,20% ročne od 04. 11. 2011 až do zaplatenia, v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol: Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal od odporcov 1/ a 2/ zaplatenia sumy 2 383,-- Eur ako náhrady za bolesť a sťaženie spoločenské uplatnenia za úraz, ktorý utrpel dňa 17. 05. 2010 pri ceste zo zamestnania z dôvodu, že sa za ním rozbehli dva psy, ktoré viedol odporca v 1/ rade a jeden z nich mu skočil pod koleso bicykla, v dôsledku čoho spadol a utrpel početné poranenia. Okresný súd rozsudkom zo dňa 04. 09. 2013 uložil povinnosť odporcovi v 1/ rade zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 383,-- Eur s úrokom z omeškania 10,23 % ročne od 04. 11. 2011 až do zaplatenia, keď nárok voči nemu považoval za dôvodný a návrh voči odporcovi v 2/ rade zamietol. Na základe odvolania odporcu v 1/ rade voči výroku rozsudku, ktorým mu bola uložená povinnosť nahradiť navrhovateľovi náhradu škody, rozhodol krajský súd uznesením 13Co/1097/2013 zo dňa 29. 07. 2014 tak, že zrušil prvostupňové rozhodnutie v tejto časti a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom okresného súdu v tom, že odporca v 1/ rade porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle ustanovenia § 415 O. z., pričom v príčinnej súvislosti s porušením tejto povinnosti došlo ku vzniku škody na zdraví u navrhovateľa. Vytýkal okresnému súdu, že sa nezaoberal otázkou možnosti zníženia náhrady škody v zmysle § 450 O. z. s prihliadnutím na okolnosti, ako ku škode došlo, na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá je spôsobilá a majetkové pomery poškodenej osoby. Súd doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľa, jeho právnej zástupkyne, právnej zástupkyne odporcu, prepúšťacou správou navrhovateľa z nemocnice Košice - Šaca zo dňa 13. 07. 2011, rozhodnutím sociálnej poisťovne o priznaní dôchodku odporcovi, listom vlastníctva XXXX kat. úz. R., lekárskymi predpismi na meno odporcu, dokladmi o nákladoch na jeho bývanie. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že ku škode na zdraví došlo v príčinnej súvislosti s porušením povinností na strane odporcu 1/. Z týchto dôvodov bol tento povinný navrhovateľovi túto škodu nahradiť. Nebolo preukázané, že by sa jednalo o škodu spôsobenú úmyselne. Z odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia v súvislosti so znením citovaného zákonného ustanovenia § 450 O. z. súd skúmal, či sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa na zníženie požadovanej náhrady škody. Podľa § 450 O. z., z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. S predvolaním účastníkov na pojednávanie ich súd vyzval, aby doniesli doklady o svojich zárobkových a majetkových pomeroch, ako aj pomeroch osôb s nimi žijúcimi v spoločnej domácnosti, ako aj o životných nákladoch. Navrhovateľ, ktorý sa dostavil na pojednávanie, predložil len prepúšťaciu správu z nemocnice Košice - Šaca ako dôkaz o tom, že bol po úraze liečený ohľadom vzniknutej vážnej poruchy sluchu v súvislosti s úrazom, čo si vyžiadalo ďalšie náklady. Súd nepovažoval tento dôkaz za dôkaz preukazujúci jeho osobné a majetkové pomery. Pokiaľ mal zvýšené náklady, ktoré boli v príčinnej súvislosti s predmetným úrazom, mohol si ich uplatniť samostatne z titulu náhrady škody. Iné doklady svedčiace o jeho osobných majetkových pomeroch nedoložil. Vo svojej výpovedi uviedol, že žije so svojou manželkou a dvomi dospelými deťmi v 3-izbovom byte. Súd z tejto skutočnosti dovodil, že spolu žijú 4 dospelé osoby, ktoré sa podieľajú na nákladoch spojených s bývaním. Ďalej navrhovateľ uviedol, že manželka je dôchodkyňa, on sám je evidovaný na úrade práce, pričom je popri tom zamestnaný na dohodu ako robotník s minimálnou mzdou okolo 40,-- Eur mesačne. Na úrade práce je evidovaný od roku 2011, kedy mu skončil pracovný pomer z organizačných dôvodov. Neuviedol pritom žiadne dôkazy ani tvrdenia o tom, že by mu zdravotný stav alebo iné objektívne dôvody znemožňovali sa zamestnať, čo aj mimo miesta trvalého bydliska. Čo sa týka majetkových a osobných pomerov na strane odporcu, tento uviedol, že býva sám v dome, ktorého je podielovým spoluvlastníkom v 1/4. Doložil doklad o tom, že jeho príjem predstavuje dôchodok vo výške 391,10 Eur. Z tohto dôchodku, keďže žije sám, musí hradiť náklady na bývanie, u ktorých preukázal, že predstavujú spolu sumu 89,-- Eur, plus má náklady mesačne na lieky spolu cca 20,-- Eur. Súd potom zohľadniac aj okolnosti, za ktorých došlo ku vzniku úrazu (jednalo sa o nedbanlivosť, nie úmysel) na strane odporcu, ako aj osobné a majetkové pomery na strane oboch účastníkov, mal za to, že je spravodlivé znížiť požadovanú náhradu na 50 %, t. j. na sumu uvedenú vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách konania potom bude rozhodnuté v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 OSP. V súlade s § 204 OSP odporca podal proti rozsudku odvolanie, podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ OSP , prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec tým že mal preukázané, že ku škode došlo v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti na strane odporcu 1/. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí č.k. 13Co 1097/2013 zo dňa 29. 07. 2014 na stane 5, prvý odsek konštatoval, že je nepochybné, že odporca v 1/ rade svojim konaním porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle ust. § 415 OZ tak, ako to konštatoval okresný súd v napadnutom rozsudku. Odvolací súd poukázal na ust. § 450 OZ v zmysle ktorého z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Okresný súd v ďalšom konaní sa zaoberal len otázkou, či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa a znížil požadovanú náhradu škody na 50%. Odporca mal snahu zisťovať, či existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, vzhľadom k tomu, že z posúdenia samotnej udalosti - vbehnutia dvoch psov do jazdnej dráhy navrhovateľa je nesporné, že nikto túto udalosť na vlastné oči nevidel, a že psy v čase pádu navrhovateľa z bicykla vybehli mimo areál Lesov SR. Nie je vôbec jednoznačené, či samotný pád navrhovateľa spôsobili výlučne vybehnuté psy. Má za to, že navrhovateľ aj sám si zavinil pád z bicykla. Pokiaľ za ním vybehli psy nemal pokračovať v jazde, ale z bicykla zosadnúť. Z tohto pohľadu, teda aj sám navrhovateľ poručil všeobecnú prevenčnú povinnosť. Z hľadiska právneho posúdenia celého prípadu v nadväznosti na ust. § 420 Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na právny názor odvolacieho súdu je odvolateľ presvedčený, že existuje v danej veci porušenie právnej povinnosti odporcu , ale aj navrhovateľa, avšak absentuje príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti odporcu a škodou. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, a preto navrhol zrušiť rozsudok prvostupňového súdu a návrh v plnom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania.V prípade, že odvolací súd sa nestotožní s právnym názorom uvedeným v odvolaní odporcu týkajúcom sa existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou, žiadal prihliadať na majetkové a osobné pomery odporcu, ako aj na zavinenie navrhovateľa pri vzniku škody a znížiť požadovanú náhradu zo strany navrhovateľa na sumu 500 €, s tým že ho súd zaviaže v mesačných splátkam po 50 €, keďže jeho mesačný príjem mu vyššiu sumu splátok neumožňuje. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdil a zároveň mu priznať náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení z 29. 07. 2014, sp. zn. 13Co 1097/2013 v odôvodnení (str. č. 5) jednoznačne konštatoval, že „...odporca v prvom rade mal predpokladať, že môže dôjsť k neprimeranému a nebezpečnému chovaniu psov. Pokiaľ teda psy odviazal a umožnil im voľne sa pohybovať aj mimo areálu, to znamená po komunikácii a to práve v čase výskytu osôb, ktoré išli zo zamestnania, mal predpokladať, že psy môžu reagovať na osoby, ktoré išli po verejnej komunikácii neprimerane, vzhľadom na čas a verejnú komunikáciu mal predpokladať možnosť podstatného zvýšenia pohybu osôb. Bolo preto nevyhnutné psy zabezpečiť, tak ako to vyžadovala daná situácia, aby sa tak predišlo vzniku možnej škody spôsobenej zvieraťom, a aby si tak plnil prevenčnú povinnosť danú zákonom. Potom je nepochybné, že odporca v 1/ rade svojim konaním porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle ust. § 415 OZ...“. Z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu možno považovať predpoklad vzniku zodpovednosti v časti porušenia povinnosti odporcu za nesporný. Pokiaľ odvolateľ namieta, že navrhovateľ aj sám si zavinil pád z bicykla, takéto tvrdenie považuje navrhovateľ za špekulatívne a zavádzajúce. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že psy vybehli za navrhovateľom zozadu t.j. od chrbta navrhovateľa a vbehli mu pod koleso bicykla, následkom čoho spadol. Tvrdenie odporcu, že sám navrhovateľ porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť preto považuje s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania za zavádzajúce v snahe odporcu vyhnúť sa zodpovednosti za škodu spôsobenú navrhovateľovi. Prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v ďalšom konaní sa zaoberal možnosťou zníženia náhrady škody v zmysle ust. § 450 OZ. Navrhovateľ nepodal voči rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica 31. 10. 2004 odvolanie, hoci mu nebolo vyhovené v plnom rozsahu, ale rešpektoval súdne rozhodnutie v záujme ukončenia sporového konania v primeranej lehote, nakoľko úraz, z ktorého mu vznikla škoda na zdraví utrpel ešte dňa 17. 05. 2010, teda pred viac ako 4 rokmi. Odporca, aj napriek zníženiu náhrady škody o 50% žiada v odvolaní o ďalšie zníženie náhrady škody na sumu 500 €. Pokiaľ by súd pristúpil k zníženiu náhrady škody v odporcom žiadanom rozsahu (t.j. takmer o 80% proti pôvodne podanému návrhu na začatie konania) má za to, že by sa jednalo o závažný a neprimeraný zásah do práv a oprávnených záujmov navrhovateľa, ktorý nezodpovedá zákonným kritériám pre posudzovanie zníženia náhrady v zmysle ust. § 450 Občianskeho zákonníka. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) vec preskúmal v medziach daných ust. § 212 ods. 2 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozhodnutie prvostupňového súdu v súlade s § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil, ako vo výroku vecne správne. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že prvostupňový súd správne postupoval a vec správne rozhodol. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne uviedol v odôvodnení rozsudku. Prvostupňový súd zaviazal rozhodnutím odporcu na uhradenie škody, ktorá vznikla navrhovateľovi, tým, že odporca porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle ust. § 415 OZ. Odvolateľ namietal, že v konaní nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom odporcu a škodou, vzhľadom k tomu, že z posúdenia samotnej udalosti - vbehnutia dvoch psov do jazdnej dráhy navrhovateľa je nesporné, že nikto túto udalosť na vlastné oči nevidel, nie je vôbec jednoznačné, či samotný pád navrhovateľa spôsobili výlučne vybehnuté psy. Odporca mal za to, že navrhovateľ si aj sám zavinil škodu, pokiaľ za ním vybehli psy, nemal pokračovať v jazde, ale z bicykla zosadnúť, teda aj sám navrhovateľ porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu, ktorý v rozhodnutí č.k. 13 Co/1097/2013-132 zo dňa 29. 07. 2014 v zhode so zisteniami okresného súdu mal preukázané, že ku škode došlo v príčinnej súvislosti s konaním/nekonaním odporcu. Samotný odporca potvrdil na pojednávaní, že v kritickej dobe to znamená 17. 05. 2010 v popoludňajších hodinách predstavoval výlučne on sám osobu zodpovednú za psov, ktoré vybehli z areálu, pretože po 15. hodine tieto odviazal a bol to on sám, ktorý mal v tej dobe službu. Mal pritom vedomosť o tom, že keď sú psy odviazané behajú aj mimo areálu. Z výpovede svedkov mal súd tiež za preukázané, že už v minulosti psy obťažovali okoloidúcich chodcov. Sám odporca na pojednávaní dňa 25. 01. 2013 uviedol, že si pamätá, že navrhovateľ išiel okolo na bicykli a videl aj, že za ním sa rozbehli psy, ale nevidel, že by mu niektorý skočil pod koleso, čo bolo z dôvodu, že mal nejaký hovor, alebo klienta. Z tvrdení samotného odporcu vyplýva, že sa nedostatočne venoval psom. Aj v zápisnici o výsluchu pred okresným riaditeľstvom PZ dňa 23. 02. 2011 uvádzal odporca, že si všimol, že psy sa rozbehli za pánom Y., ktorý tade prechádzal na bicykli, na psy začal aj kričať, ale oni ho vôbec nepočúvali a ďalej štekali a bežali pri bicykli, keď zrazu pán Y. padol a psy už boli okolo neho, behali a štekali, ale nič mu neurobili. Svedok E. Y. na pojednávaní dňa 08. 03. 2013 vypovedal, že odporca mu uviedol ohľadne uvedenej okolnosti, že psy vbehli pod bicykel navrhovateľa. Správne potom prvostupňový súd už v prvom rozsudku zo dňa 04. 09. 2013 konštatoval resp. dospel k záveru, že z časovej a vecnej súvislosti priebehu deja tak, ako bol zhodne popísaný svedkami, ale aj odporcom v 1/ rade vyplýva, že bolo to výlučne správanie psov, ktoré spôsobilo pád navrhovateľa z bicykla a škodu na zdraví. Zodpovednosť odporcu posúdil súd v súlade s § 420 ods. 1 a 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, odporca sa nezbavil zodpovednosti tým, že by preukázal, že škodu nezavinil. Príčinná súvislosť bola preukázaná, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo zistené, že príčinou pádu navrhovateľa z bicykla bolo výlučne správanie psov. Pokiaľ ide o správanie navrhovateľa, tento nezanedbal žiadnu prevenčnú povinnosť, ako uvádza odporca, správanie navrhovateľ súd považuje za primerané a zodpovedajúce daným okolnostiam. Odporca žiadal, aby súd s poukazom na majetkové a osobné pomery na strane odporcu, ako aj s poukazom na zavinenie navrhovateľa pri vzniku škody znížil požadovanú náhradu zo strany navrhovateľa na sumu 500 €, s tým že súd zaviaže odporcu na zaplatenie škody v mesačným splátkam po 50 €, keďže jeho mesačný príjem vyššiu sumu splátok neumožňuje. Odvolací súd rozhodnutie súdu v časti, v ktorej znížil primerane náhradu škody v súlade s § 450 Občianskeho zákonníka považuje za správne. Prvostupňový súd v súlade s ust. § 450 Občianskeho zákonníka prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa, na skutočnosti, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery odporcu, tiež na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená t.j. navrhovateľa a znížil vzhľadom na tieto skutočnosti náhradu škody na sumu 1 200 € to je o 50% . Odporca neuviedol v odvolaní žiadne skutočnosti, ktoré by spochybnili správnosť úvahy a rozhodnutie súdu prvého stupňa, prvostupňový súd prihliadol na tvrdenia a dôvody uvedené odporcom v odvolacom konaní. Prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť dlh v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, teda určil lehotu na plneniu dlhšiu ako 3 dni v súlade s § 160 ods. 1 OSP. Odporca žiadal, aby bol zaviazaný na plnenie v splátkach po 50 €, keďže jeho mesačný príjem mu vyššiu sumu splátok neumožňuje, viac neuviedol. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu aj v časti, v ktorej uložil odporcovi povinnosť plniť uloženú povinnosť v lehote do 30 dní, a to s prihliadnutím na osobné, majetkové pomery účastníkov, ako aj s prihliadnutím ku skutočnosti, že odporca je s plnením v omeškaní už viac ako 4 roky. Keby bol odporca plnil od splatnosti pohľadávky dlh v splátkach, splátka by bola nižšia ako ju žiada. Odvolací súd nerozhodoval o trovách konania, a to v súlade s § 224 ods. 4 OSP z dôvodu, že odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 OSP. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.