Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoPr/8/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113204629 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113204629.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci navrhovateľa F.. S. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. W., W. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegeduš & Partners, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Prievozská 4/B, IČO: 47 239 921, proti odporcovi Mesto Banská Bystrica, so sídlom Banská Bystrica, Československej armády 26, IČO: 00 313 271, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13Cpr/2/2013 - 351 zo dňa 16. 06. 2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 02. 10. 2012, ktorá bola daná podľa § 63 ods. 1 písm. d), bod 2 Zákonníka práce, je neplatné, a že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy v sume 966,36 EUR za každý mesiac od 01. 01. 2013 do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Okresný súd zistil, že navrhovateľ bol do funkcie náčelníka mestskej polície menovaný na základe uznesenia Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici č. 254/2008 zo dňa 26. 08. 2008 s účinnosťou od 01. 09. 2008, na základe čoho bola s ním uzavretá pracovná zmluva s dňom nástupu práce od 01. 09. 2008 a dohodnutým druhom práce - náčelník mestskej polície. Listom zo dňa 21. 08. 2012, označeným ako vzdanie sa funkcie náčelníka Mestskej polície Banská Bystrica, adresovaným primátorovi Mesta Banská Bystrica Mgr. Petrovi Gogolovi navrhovateľ oznámil, že ku dňu 15. 10. 2012 sa vzdáva funkcie náčelníka Mestskej polície Banská Bystrica. Mestské zastupiteľstvo zobralo uvedené podanie navrhovateľa na vedomie uznesením č. 564/2012 z 21. 08. 2012. Písomné vzdanie sa funkcie je jednostranný právny úkon, ktorý bol dostatočným a určitým prejavom vôle, a preto vyvolal právne účinky. Nebolo potrebné navrhovateľa z funkcie odvolávať prostredníctvom mestského zastupiteľstva, pretože navrhovateľ vyjadril vôľu nezotrvať vo funkcii náčelníka mestskej polície. Listom z 21. 09. 2012 odporca ponúkol navrhovateľovi v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce inú vhodnú prácu od 16. 10. 2012, miesto príslušníka mestskej polície, člena obvodu s poučením, že ak ponúknutú prácu neprijme, bude mu daná výpoveď z pracovného pomeru. Uvedenú ponuku ako inú vhodnú prácu navrhovateľ svojím vyjadrením z 01. 10. 2012 neprijal. Na základe toho dal potom odporca navrhovateľovi dňa 02. 10. 2012 výpoveď s odôvodnením, že dňom 15. 10. 2012 sa vzdal funkcie náčelníka mestskej polície a tým prestal spĺňať požiadavku podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce. Vzhľadom na neprijatie ponuky inej vhodnej práce podľa § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce bola navrhovateľovi daná výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. d), bod 2 Zákonníka práce. Predchádzajúcim rozsudkom č. k. 13Cpo/2/2013-158 zo 17. 10. 2013 okresný súd návrh navrhovateľa zamietol. Na základe odvolania, ktoré podal navrhovateľ, Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 16CoPr/1/2014-202 z 29. 10. 2014 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, aby okresný súd urobiť záver o existencii navrhovateľovi ponúkaného voľného pracovného miesta v rámci organizačnej štruktúry mestskej polície, ale aj o existencii voľného pracovného miesta vedúceho odboru sociálnych služieb, ktoré v tom čase nebolo obsadené. Uznesením č. k. 13Cpr/2/2013-212 zo dňa 18. 02. 2015 okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľa, ktorý podaním predloženým 19. 12. 2014 rozšíril žalobný návrh o nárok na náhradu mzdy v sume 966,36 EUR za každý mesiac od 01. 01 2013 do právoplatného skončenia konania, podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce. Po doplnení dokazovania okresný súd žalobný návrh zamietol, keď mal preukázané, že odporca ako zamestnávateľ vykonal ponuku aspoň jednej pre zamestnanca vhodnej práce, a pretože navrhovateľ túto ponuku odmietol, zamestnávateľ už nemal žiadnu ďalšiu povinnosť ponúknuť navrhovateľovi inú vhodnú prácu. Ponúknuté pracovné miesto člena obvodu príslušníka Mestskej polície Banská Bystrica sa najviac približovalo vzdelaniu, kvalifikácii a praxi navrhovateľa, ktorý mal 12 rokov praxe z výkonu práce príslušníka mestskej polície. Súčasne okresný súd nemal preukázané, že by zamestnávateľ urobil navrhovateľovi takú ponuku pracovného miesta, o ktorej by vopred vedel, že ju navrhovateľ nebude môcť prijať. Neprihliadol na tvrdenie navrhovateľa, že išlo o pracovné miesto, z ktorého by bol neskôr prepustený. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 2 ods. 3 zák. č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, § 34 a § 37 Občianskeho zákonníka a § 42 ods.2, § 63 ods. 1, písm. d) bod 2 zák. č. 311/2001 Z. z. (ďalej len „Zákonník práce“). Úspešnému odporcovi náhradu trov podľa § 142 ods. 1 OSP nepriznal, pretože žiadne trovy neuplatnil. Navrhovateľ vo včas podanom odvolaní okresnému súdu vytýkal nesprávne skutkové a právne zistenia, ale aj odňatie možnosti konať pred súdom. Zotrval na tvrdení, že vzdanie a funkcie náčelníka mestskej polície oznámením z 21. 08. 2012 je neplatný právny úkon, ktorý nemohol vyvolať ďalšie právne účinky z dôvodu bezprávnej vyhrážky, ku ktorej došlo tým, že štatutárny zástupca odporcu (primátor mesta) vnucoval navrhovateľovi vzdanie sa funkcie, čo platné právo neumožňuje. Navrhovateľ sa obával, že štatutárny zástupca odporcu podá návrh na jeho odvolanie z akéhokoľvek dôvodu. Navrhovateľ mal ako vedúci zamestnanec právo dostať priestor na vyjadrenie sa pred mestským zastupiteľstvom, ktoré je oprávnené ukončiť funkciu náčelníka mestskej polície, čo bolo postupom štatutárneho orgánu odporcu odopreté. Pre právny úkon vzdania sa funkcie chýbala náležitosť slobodnej vôle, čo robí právny úkon absolútne neplatným. Ukončiť funkciu náčelníka mestskej polície môže len mestské zastupiteľstvo a to tým, že náčelníka mestskej polície z tejto funkcie odvolá, čo vyplýva z § 39 Rokovacieho poriadku Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici. Pre navrhovateľa je prekvapivé, že okresný ani krajský súd nezaujali stanovisko a neposúdili platnosť Uznesenia č. 564/2012-MsZ, ktorým mestské zastupiteľstvo zobralo na vedomie vzdanie sa funkcie náčelníka mestskej polície. Vzdanie sa funkcie doručil navrhovateľ odporcovi 21. 08. 2012, pričom štatutárny zástupca odporcu predložil toto vzdanie sa funkcie na rokovanie mestského zastupiteľstva, ktoré sa konalo v ten istý deň a bolo zahrnuté do hlasovania mestského zastupiteľstva pod por. č. 10. Podľa navrhovateľa tým došlo k porušeniu § 6 bod 1 rokovacieho poriadku mestského zastupiteľstva. Odvolanie z funkcie je podmienka pre to, aby mohol dať odporca navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru, ktorá nebola splnená. Okresný súd považoval za postačujúce, že mestské zastupiteľstvo vzalo vzdanie sa funkcie navrhovateľa na vedomie uznesením, čim nerešpektoval kogentné ustanovenie právneho predpisu. Navrhovateľ nesúhlasil so záverom, že doručením oznámenia o vzdaní sa funkcie zamestnávateľovi nastali nezvratné účinky a navrhovateľ prestal spĺňať podmienky pre ďalší výkon funkcie. Namietal, že okresný súd použil extenzívny výklad § 2 ods. 3 Zákona o obecnej polícii, lebo ten je prípustný iba vtedy, ak možno všetky argumenty proti jeho použitiu presvedčivo vyvrátiť. Poukázal na Nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 341/07, s. 23-24, podľa ktorého pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia, od ktorého sa súd môže a musí odchýliť, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov...V takom prípade sa musí vyvarovať svojvôle a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. Právny poriadok neumožňuje náčelníkovi mestskej polície ukončiť funkciu, ktorá je vykonávaná vo verejnom záujme tým, že sa tejto funkcie vzdá. Vzdanie sa funkcie možno chápať iba ako záujem nevykonávať danú funkciu. Ak by prestal funkciu vykonávať zo dňa na deň, bola by ohrozená bezpečnosť a poriadok v meste. Tomu nasvedčuje aj právna úprava zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktorá výslovne umožňuje poslancovi, starostovi a hlavnému kontrolórovi vzdať sa funkcie, čím dochádza k zániku ich funkcie. Špecifické postavenie náčelníka mestskej polície vychádza z porovnania s funkciou policajta, prokurátora, ktorí sú oprávnení vzdať sa funkcie, no k zániku funkcie dochádza až uplynutím určitého časového úseku. Navrhovateľ okresnému súdu vytýkal, že sa nevysporiadal s tým, či odporca mal možnosť ponúknuť navrhovateľovi ako inú vhodnú prácu miesto vedúceho odboru sociálnych služieb. Po zrušení predchádzajúceho rozsudku krajským súdom okresný súd zameral dokazovanie výhradne na to, či navrhovateľ spĺňal podmienky pre pracovné miesto príslušníka miestnej polície, člena obvodu a nezohľadnil to, že navrhovateľ mal kvalifikáciu, ktorá umožňovala výkon vedúceho odboru sociálnych služieb. V tomto smere okresný súd nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu. Z uvedených dôvodov navrhovateľ navrhoval, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Navrhovateľ neoznačil dôkazy, ktorá mali preukazovať jeho tvrdenie o bezprávnej vyhrážke. Považoval za nelogické spájanie tvrdenia o vzniku údajnej bezprávnej vyhrážky s priebehom zasadnutia mestského zastupiteľstva dňa 21. 08. 2012. Odvolanie z funkcie náčelníka mestskej polície na základe návrhu štatutárneho zástupcu obce hrozí vo všeobecnosti a vždy každému náčelníkovi mestskej polície. Z § 2 ods. 3 zák. č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, ani z rozdelenia kompetencii medzi obecným zastupiteľstvom a starostom obce podľa zákona o obecnom zriadení nevyplýva, že by náčelník mestskej polície nebol oprávnený vzdať sa funkcie. Vzdanie sa funkcie vyvolalo právne účinky. Podľa § 6 ods. 2 Zákona o obecnej polícii náčelníka v jeho neprítomnosti zastupuje ním poverený príslušník obecnej polície a obecné zastupiteľstvo môže na návrh starostu zriadiť funkciu stáleho zástupcu náčelníka. Nijaká z navrhovateľom uvádzaných funkcii nie je obdobnou funkcii náčelníka mestskej polície. Tieto funkcie sú upravení osobitnými zákonmi lex specialis a neumožňujú analógiu k zákonu o obecnej polícii. Náčelník mestskej polície nie je verejným funkcionárom, je vedúcim zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme podľa zák. č. 552/2003 Z. z.. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu obmedziť náčelníka mestskej polície v prejave jeho vôle nezotrvať vo funkcii, musel by tak urobiť zákonom, keďže by išlo o obmedzenie práva. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že uznesením č. 564/2012-MsZ zo dňa 21. 08. 2012 došlo k porušeniu rokovacieho poriadku, uvedené uznesenie nebolo výsledkom rozhodovacej činnosti obce, len konštatovalo právny úkon navrhovateľa. K námietke, že okresný súd sa nevysporiadal s možnosťou ponuky miesta vedúceho odboru sociálnych služieb odporca poukázal na to, že okresný súd okresný súd doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľa, jeho životopisom, organizačným poriadkom mestskej polície, rozpisom voľných pracovných miest, osvedčením vydaným Ministerstvom vnútra SR zo dňa 25. 02. 2009, kópiou vysvedčenia Strednej odbornej školy Policajného zboru SR v Pezinku zo dňa 05. 08. 1992. Voľné pracovné miesto, ponúknuté navrhovateľovi zodpovedalo jeho zdravotnej spôsobilosti, miesto výkonu práce zodpovedalo doterajšiemu miestu výkonu práce, ponuka prihliadala na schopnosti navrhovateľa a jeho kvalifikáciu, zodpovedala týždennému pracovnému času. Dokazovanie nemá smerovať k tomu, prečo zamestnávateľ neponúkol zamestnancovi to voľné pracovné miesto, ktoré navrhovateľ uviedol v žalobe. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.1,2 OSP napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správne. Podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce, ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní. Podľa § 63 ods. 1 písm. d), bod 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2. Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu. Podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Podľa § 1 zák. č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov účelom zákona je vymedziť základné úlohy obecnej polície, jej organizáciu a práva a povinnosti príslušníkov obecnej polície. Podľa § 2 ods. 3 zák. o obecnej polícii náčelníka obecnej polície na návrh starostu vymenúva a odvoláva obecné zastupiteľstvo. Podľa § 5 ods. 1, veta prvá zák. o obecnej polícii obecnú políciu tvoria príslušníci obecnej polície, ktorí sú zamestnancami obce. Krajský súd vec posúdil z hľadiska odvolacích dôvodov uvedených navrhovateľom a zistil, že na základe vykonaného dokazovania okresný súd urobil správne skutkové a právne závery, ktoré v potrebnom rozsahu odôvodnil. Rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s predstavami účastníka konania. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky otázky a námietky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, ktoré objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia z hľadiska predmetu konania. Predmetom konania bolo posúdenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru navrhovateľa z dôvodu, že odporca ako zamestnávateľ navrhovateľa nepostupoval podľa záväzných právnych predpisov a rokovacieho poriadku mestského zastupiteľstva, ktoré upravujú záväzný postup pri skončení funkcie náčelníka mestskej polície. Tvrdenia navrhovateľa neboli podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé privodiť iné závery, ako urobil okresný súd. Navrhovateľ založil svoj právny nárok na tom, že právny poriadok neumožňuje náčelníkovi mestskej polície ukončiť funkciu, ktorá je vykonávaná vo verejnom záujme, vzdaním sa funkcie. K tomu odvolací súd uvádza, že pri zisťovaní skutkových okolností, ktoré predchádzali výpovedi z pracovného pomeru, okresný súd vychádzal z platnosti a účinnosti jednostranného právneho úkonu navrhovateľa, ktorý sa vzdal funkcie náčelníka mestskej polície, ktorý adresoval štatutárnemu zástupcovi odporcu, čím u navrhovateľa došlo k zániku predpokladov pre ďalší výkon tejto volenej funkcie. Navrhovateľ sám zvolil moment oznámenia svojho rozhodnutia primátorovi pred rokovaním mestského zastupiteľstva, ktorý v tejto situáciu predložil informáciu poslancom. Vzhľadom na uvedené správanie sa navrhovateľa sú nadbytočné ďalšie úvahy o tom, že primátor mesta nemohol podľa rokovacieho poriadku uvedený právny úkon predložiť v ten istý deň na vedomie mestskému zastupiteľstvu a to nemohlo pod por. č. 10 o tomto bode platne hlasovať. Uvedené hlasovanie, resp. postup primátora, nemali totiž žiadny vplyv na platnosť právneho úkonu vzdania sa funkcie náčelníka mestskej polície. Navrhovateľ svoje oznámenie o vzdaní sa funkcie náčelníka mestskej polície ku dňu 15. 10. 2012 odôvodnil dlhodobými rozpormi v riadení mestskej polície a neadekvátnym tlakom štatutárneho zástupcu odporcu, primátora mesta Mgr. Petra Gogolu (č. l. 19). Navrhovateľ správne uviedol, že pre ustanovenie do funkcie náčelníka mestskej polície je potrebné v zmysle § 2 ods. 3 Zák. o obecnej polícii rozhodnutie mestského zastupiteľstva, čo v zásade platí aj pre odvolanie z takejto funkcie. Dôvod pre odvolanie z funkcie vyjadruje situáciu, že existuje skutočná alebo domnelá prekážka na strane toho, kto bol do funkcie ustanovený a existencia tejto prekážky - dôvodov na odvolanie, musí byť potvrdená kolektívnym rozhodnutím mestského zastupiteľstva. Právne významnou prekážkou brániacou vo výkone funkcie a ktorú nie je možné zvrátiť ani rozhodnutím mestského zastupiteľstva, je však aj prejav vôle dotknutej osoby (o ktorej zotrvaní alebo nezotrvaní vo funkcii by sa inak malo hlasovať), že funkciu nechce ďalej vykonávať. Vzdanie sa funkcie môže vyplývať z najrôznejších subjektívnych alebo objektívnych dôvodov, napr. zdravotných, rodinných, kvalifikačných a odborných predpokladov alebo aj straty dôvery. Navrhovateľ tvrdil, že mu primátor vnucoval vzdanie sa funkcie, čo platné právo neumožňuje, ale údajnú bezprávnu vyhrážku ničím nepreukázal. Z odôvodnenia oznámenia o vzdaní sa funkcie bezprávna vyhrážka nevyplývala. Ani z neskoršieho správania sa navrhovateľa po zverejnení vzdania sa funkcie nevyplývala pochybnosť o tom, že úkon vzdania sa funkcie navrhovateľ urobil. Za uvedeného stavu aj podľa názoru krajského súdu nebol dôvod potvrdzovať nezvratné dôsledky vzdania sa funkcie hlasovaním mestského zastupiteľstva. Nikto tiež nepochybuje že objektívna prekážka, pre ktorú nie je dôvod rozhodovať (hlasovať) o odvolaní z funkcie, sa týka napr. osoby, ktorá zomrela. Krajský súd už v predošlom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že okresný súd urobil správny skutkový a právny záver o tom, že navrhovateľ tým, že doručil odporcovi svoje oznámenie, že sa vzal funkcie náčelníka mestskej polície, vyvolal nezvratné účinky uvedeného jednostranného právneho úkonu. Dôsledkom doručenia tohto jednostranného úkonu bolo, že prestal spĺňať podmienky pre výkon funkcie obsadzovanej voľbou v mestskom zastupiteľstve, lebo mestské zastupiteľstvo by vzdanie sa funkcie navrhovateľa nemohlo svojím rozhodnutím nijako zvrátiť a s prejavom vôle navrhovateľa vzdať sa funkcie bolo oboznámené. Z tvrdení navrhovateľa nevyplynulo, že by osoby, ktoré sú oprávnené predkladať program podľa rokovacieho poriadku mestského zastupiteľstva mali pochybnosti o úkone navrhovateľa. Odporca ďalším postupom rešpektoval účinky vzdania sa funkcie navrhovateľa. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 01. 10. 2012 navrhovateľ odmietol ponuku práce príslušníka MsP, člen obvodu (č. l. 25). Odporca výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 02. 10. 2012 odôvodnil tým, že navrhovateľ sa dňom 15. 10. 2012 vzdal funkcie náčelníka Mestskej polície, čím prestal spĺňať predpoklady podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce, a že ponuku inej vhodnej práce neprijal. Aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľovi bola skutočne ponúknutá iná vhodná práca. Na alternatívnu ponuku voľného miesta na pozíciu vedúceho odboru sociálnych vecí nemal navrhovateľ nárok. Navrhovateľ uvádzal, že jeho vzťah so štatutárnym zástupcom odporcu bol problematický a je otázne, ako by za tohto stavu dokázali zamestnávateľ a zamestnanec zabezpečiť plnenie pracovných povinností. Okresný súd správne zistil skutkový stav, vyvodil z neho zodpovedajúci právny záver, rešpektoval príslušnú právnu úpravu a zohľadnil všetky právne významné skutočnosti. Jeho rozhodnutie je preto vecne správne. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý ale náhradu trov neuplatnil, preto mu odvolací súd náhradu trov podľa § 142 ods. 1 OSP nepriznal. Rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.