Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/355/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113206440 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113206440.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a členiek senátu JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobcu V. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, Q. U., v konaní právne zastúpený JUDr. Vladimírom Varinským, advokátom so sídlom Nám. SNP 13, Banská Bystrica, IČO: 45 018 430, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, IČO: 00 166 072 o zaplatenie 5 303,90 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 14C 127/2013-262 zo dňa 19. 02. 2015 takto r o z h o d o l : Rozsudok v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Prvostupňový súd rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5303,92 Eur s úrokom z omeškania 5,75 % zo sumy 4946,72 Eur od 04. 03. 2013 až do zaplatenia a trovy konania vo výške súdneho poplatku 20 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1322,62 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedeného v K. banke, a. s., č. ú.: Q XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4946,72 Eur od 29. 08. 2012 do 04. 03. 2013 zamietol. 2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol: „Navrhovateľ navrhol, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť 5303,92 Eur s úrokom z omeškania a trovami konania titulom nezákonného rozhodnutia uznesenia Krajského úradu justičnej polície v Banskej Bystrici, ČVS:KÚJP-15/OVVK-2003 zo dňa 21. 02. 2003, ktorým mu bolo vznesené obvinenie v zmysle zákona č. 58/69 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, vzniknutej v trestnom konaní sp. n. 1T/88/2007 z titulu rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica o väzbe zo dňa 15. 03. 2003 sp. zn. TP 25/2003. Okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 1 ods. 1, 2, § 2, § 3, § 9 ods.1, § 10 zákona č. 58/69 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu. V konaní nebolo sporné, že uznesením vyšetrovateľa PZ Krajského úradu justičnej polície v Banskej Bystrici zo dňa 21. 02. 2003 ČVS:KÚJP-15/OVVK-2003 bolo navrhovateľovi vznesené obvinenie pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny a pre trestný čin obchodovania s ľuďmi. Navrhovateľ voči uzneseniu podal sťažnosť zo dňa 19. 03. 2003, ktorá bola prokurátorom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 28. 03. 2003 pod č. k. Kv 26/2003 zamietnutá. Následne predmetná trestná vec bola vyšetrovaná Prezídiom PZ Úradom boja proti korupcii, odborom boja proti korupcii Stred, Banská Bystrica pod ČVS:PPZ-6/BPK-S-2004. Po ukončení vyšetrovania bola podaná obžaloba Krajskou prokuratúrou v Banskej Bystrici dňa 16. 08. 2007 pod č. Kv 26/2003. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 1T/88/2007-2608 zo dňa 27. 06. 2011 navrhovateľa spod obžaloby oslobodil v celom rozsahu. Sporné v konaní bolo, či uvedené uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 21. 02. 2003 je nezákonné rozhodnutie. Uvedenú skutočnosť namietal odporca. Ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (rozsudok NS SR č. k. 1Cdo/53/1993, 1CZ/6/1990, 4MCdo/15/09, 4Cdo/183/09 Otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno posudzovať zo strany súdu ako otázku predbežnú ak ide o rozhodnutie, ktoré bolo príslušným rozhodnutím kompetentného orgánu zrušené ako nezákonné, súd z takého rozhodnutia vychádza pri rešpektovaní prezumcie jeho správnosti. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. Právna úprava zodpovednosti štátu obsiahnutá v zákone č. 58/1969 Zb. sleduje, aby každá zákonom predpokladaná majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti fyzickej osobe bola odčinená. Záporná odpoveď by viedla k tomu, že fyzická osoba, proti ktorej bolo vznesené obvinenie by musela niesť materiálne dôsledky takéhoto rozhodnutia aj keď sa ukázalo nesprávnym a trestné konanie skončilo tak, že na ňu treba hľadieť ako na nevinnú. Systematickým a logickým výkladom ustanovenia § 4 ods. 1 zákona a jeho porovnaním s ustanoveniami § 5 a § 6 zákona č. 58/1969 Zb. treba vyvodiť, že zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby majú v zmysle ustanovenia § 4 rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, a to v podstate preto, že predpoklad o spáchaní trestného činu vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia nebol potvrdený. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že ten kto bol spod obžaloby oslobodený ako navrhovateľ v danom konaní má pri splnení ďalších zákonných predpokladov podľa ustanovenia § 1 až § 4 zákona zásadne právo na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená uznesením o vznesení obvinenia. Uvedené právo nemá ten, kto si obvinenie zavinil sám alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený len preto, že nie je za spáchaný trestný čin zodpovedný alebo mu bola udelená milosť alebo trestný čin bol amnestovaný. Súd mal za to, že je daný základ nároku a navrhovateľ má nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená uznesením o vznesení obvinenia, keďže sú splnené predpoklady ustanovenia § 1 až § 4 zákona a v konaní nebolo preukázané, že si navrhovateľ obvinenie zavinil sám. Ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní fyzická osoba vynaložila náklady na trovy nutnej obhajoby smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov štát zodpovedá za takto vzniknutú škodu podľa ustanovenia § 1 zákona, a to bez ohľadu na skutočnosť, či v trestnom konaní bol obvinenému obhajca ustanovený alebo či si ho zvolil sám. Je potrebné skúmať, či trovy nutnej obhajoby sú v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Nároky na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. sú svojou povahou občianskoprávnymi nárokmi. Navrhovateľ bol oslobodený spod obžaloby rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1T/88/2007 zo dňa 27. 06. 2011 v celom rozsahu. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Navrhovateľ predložil do konania vyúčtovanie v trestnej veci vedenej Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 1T/88/2007 JUDr. Jána Smetanu, všetky úkony spolu 3015,56 Eur s tým, že z uvedeného vyúčtovania je zrejmé aké zálohy a ktorý deň navrhovateľ zaplatil. Zároveň z predmetného vyúčtovania je zrejmé akej trestnej veci sa týka. V konaní nebolo sporné, že pod sp. zn. 1T/88/2007 bola vedená na základe podania obžaloby trestná vec vo veci navrhovateľa. Zároveň navrhovateľ predložil príjmový pokladničný doklad zo dňa 18. 10. 2007 o úhrade sumy 10 000,-- Sk, účel - záloha na trovy, kde je pečiatka advokátskej kancelárie JUDr. Smetanu, zároveň príjmový pokladničný doklad zo dňa 22. 10. 2009 na sumu 21 088,20 Sk, záloha na trovy obhajoby, pečiatka JUDr. Jána Smetanu, účet z Dexia banky Slovensko, a. s. o vklade v hotovosti sumy 522,38 Eur zo dňa 02. 06. 2010, účet JUDr. Jána Smetanu, zároveň pohyby na účte o vklade zo dňa 04. 10. 2010 suma 546,74 Eur, zo dňa 15. 03. 2011 suma 746,12 Eur, zo dňa 15. 08. 2011 suma 81,64 Eur, zo dňa 09. 07. 2012 suma 86,74 Eur. Navrhovateľ predložil do konania listinné dôkazy, a to v súvislosti s konaním ČVS:KÚJP-15/OVVK-2003, a to zápisnicu o vrátení veci zo dňa 28. 08. 2003, zo dňa 28. 10. 2003, záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 25. 10. 2006, zo dňa 16. 05. 2007, zápisnicu o verejnom zasadnutí zo dňa 22. 10. 2009 o 13.00 h, zo dňa 10. 12. 2009, zápisnicu o hlavnom pojednávaní sp. zn. 1T/88/2007 zo dňa 25. 01. 2010, zo dňa 11. 03. 2010, zo dňa 22. 04. 2010, zo dňa 24. 05. 2010, zo dňa 28. 06. 2010, zo dňa 09. 09. 2010, zo dňa 11. 10. 2010, zo dňa 11. 11. 2010, zo dňa 16. 12. 2010, zo dňa 10. 02. 2011, zo dňa 08. 03. 2011, zo dňa 04. 04. 2011, zo dňa 12. 05. 2011, zo dňa 27. 06. 2011. Z uvedených predložených zápisníc je zrejmé, že prítomný na pojednávaní bol tak navrhovateľ, ako aj právny zástupca navrhovateľa. Na pojednávaní dňa 19. 02. 2015 odporca uviedol, že úkony, ktoré navrhovateľ predložil ako vyúčtovanie v trestnej veci sp. zn. 1T/88/2007 nachádzajúce sa v spise (č. l. 16 až 17) od roku 2007 do roku 2011 nespochybňuje žiadnym spôsobom. Súd mal za to, že uvedené úkony boli v trestnom konaní tak ako sú vyúčtované vykonané a súd priznal v zmysle uvedeného vyúčtovania navrhovateľovi škodu vo výške 3015,56 Eur, a to úkony za rok 2007 zo dňa 16. 05. 2007 - prevzatie a príprava zastúpenia a preštudovanie spisu, úkony v roku 2009 zo dňa 22. 10. 2009 - zastupovanie, zo dňa 23. 10. 2009 - spísanie a podanie návrhu na vykonanie dokazovania a zo dňa 10. 12. 2009 - zastupovanie na verejnom zasadnutí, úkony v roku 2010 zo dňa 25. 01. 2010 - zastupovanie na hlavnom pojednávaní, zo dňa 11. 03. 2010 - zastupovanie na hlavnom pojednávaní, zo dňa 22. 04. 2010 - zastupovanie na hlavnom pojednávaní, zo dňa 24. 05. 2010, zo dňa 28. 06. 2010 a zo dňa 09. 09. 2010 - zastupovanie na hlavnom pojednávaní, zo dňa 11. 10. 2010, zo dňa 11. 11. 2010 a zo dňa 16. 12. 2010, za rok 2011 - úkony zo dňa 10. 02. 2011, zo dňa 08. 03. 2011, zo dňa 04. 04. 2011, zo dňa 12. 05. 2011 a zo dňa 27. 06. 2011 - zastupovanie na hlavnom pojednávaní, ku ktorým do konania boli predložené aj zápisnice, z ktorých bolo nepochybné, že sa právny zástupca zúčastnil na uvedených úkonoch. Súd uvedené úkony považoval za vynaložené v súvislosti s trestným konaním a zároveň mal za to, že navrhovateľovi vznikla škoda tým, že uvedené trovy vynaložil v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Pokiaľ odporkyňa namietala, že na uvedených dokladoch, ktoré predložil navrhovateľ, a to na príjmových dokladoch nie je uvedená spisová značka trestného konania a teda tým nie je preukázané, že boli zaplatené v súvislosti s trestným konaním sp. zn. 1T/88/2007, súd uvedenú námietku považoval za účelovú, keďže z predloženého vyúčtovania trov právnym zástupcom, z predložených príjmových dokladov ako aj z dokladov o úhrade na účet právneho zástupcu spolu s predloženými zápisnicami z hlavného pojednávania je nepochybné, že uvedené trovy navrhovateľ platil na účet právneho zástupcu JUDr. Jána Smetanu podľa zápisníc, kde je uvedené číslo trestného konania a kde bol právne zastúpený. V konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľ mal iné konanie, či už trestné alebo civilné alebo že by ho v inom konaní zastupoval JUDr. Smetana. Zároveň z vyúčtovania je zrejmé, že sa týka predmetnej trestnej veci, keďže úkony korešpondujú s predloženými zápisnicami z trestného spisu. K námietke odporkyne, že navrhovateľ predložil vyúčtovanie ale bez predloženia faktúr a dokladov o zaevidovaní v peňažnom denníku právneho zástupcu súd mal za to, že pokiaľ navrhovateľ predložil príjmové doklady o úhrade trov s uvedením za účelom záloha na trovy, kde je zrejmé na účet akého právneho zástupcu a zároveň výpisy z účtov, že uvedené sumy zaplatil, odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by uvedené trovy navrhovateľ právnemu zástupcovi nezaplatil. Nemôže ísť na vrub navrhovateľa, keby jeho právny zástupca uvedené doklady alebo faktúry nedoložil k daňovému priznaniu alebo neevidoval v peňažnom denníku. Navrhovateľ si zároveň uplatnil škodu, ktorá spočíva v nákladoch spojených s úhradou za cesty na jednotlivé procesné úkony v trestnej veci vo výške 1931,16 Eur, ktoré odporkyňa rozporovala a namietala s tým, že nepreukázal, že na zabezpečenie svojej účasti na procesných úkonoch použil svoje osobné motorové vozidlo alebo iný dopravný prostriedok, zároveň s poukazom na vyhlášku MS SR č. 524/2005 Z. z. § 72, § 73 a § 74 v zmysle ktorého k hotovým výdavkom osoby zúčastnenej na konaní patria účelne vynaložené náklady, a to cestovné, stravné. Pri použití vlastného motorového vozidla sa hradí cestovné ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom okrem prípadov podľa § 74. Odporca uviedol, že nerozporuje vykonanie uvedených ciest navrhovateľom, tak ako ich rozpísal v návrhu na (strane 8 až 10) ani to, že by ich nevykonal alebo nevykonal v súvislosti s daným trestným konaním, ale má za to, že mu patrí len náhrada cestovného ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom. Podľa § 73 ods. 1, 2 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy nárok na cestovné má osoba zúčastnená na konaní, ktorá nemá trvalý alebo prechodný pobyt alebo nepracuje v mieste kde sa konanie uskutočňuje, alebo je predvolaná z miesta, kde sa dočasne zdržuje. Osobe zúčastnenej na konaní sa hradia skutočné, účelne a hospodárne vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom. Ak použila osoba zúčastnená na konaní vlastné motorové vozidlo hradí sa jej cestovné ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom okrem prípadov podľa § 74. Podľa § 74 predmetnej vyhlášky ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak ako verejným hromadným dopravným prostriedkom, poskytne sa osobe zúčastnenej na konaní pri ceste náhrada podľa osobitných predpisov, a to zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Súd mal za preukázané, že navrhovateľ uvedené výdavky vynaložil v súvislosti s trestným konaním, čo nerozporoval ani odporca a uvedené cesty nenamietal, namietal len výšku vyúčtovania a teda, že preukázal existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vynaložením nákladov spojených s cestami ako aj príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Súd priznal navrhovateľovi škodu, ktorá mu vznikla titulom ciest na úkony v trestnom konaní vo výške 1931,16 Eur, a to za cesty zo Slovenského Grobu do Banskej Bystrice a späť za deň 28. 08. 2003, 28. 10. 2003, 25. 10. 2006, 16. 05. 2007, 22. 10. 2009, 10. 12. 2009, 25. 01. 2010, 11. 03. 2010, 22. 04. 2010, 24. 05. 2010, 28. 06. 2010, 11. 10. 2010, 11. 11. 2010, 16. 12. 2010, 10. 02. 2011, 04. 04. 2011, 12. 05. 2011 a 27. 06. 2011. Súd mal za to, že navrhovateľovi patrí náhrada v zmysle § 74 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. V konaní bolo výsluchom svedkyne zistené, že navrhovateľ na úkony chodieval osobným motorovým vozidlom tak ako uviedol. Zároveň túto skutočnosť potvrdil aj jeho právny zástupca a súd mal za nesporné, že uvedené cesty navrhovateľ vykonal vlastným osobným motorovým vozidlom vyššie uvedeným. Z predložených listín, a to zápisníc bolo jednoznačne preukázané, že sa týchto úkonov zúčastnil, túto skutočnosť odporkyňa nerozporovala. Zároveň navrhovateľ má trvalý pobyt v Obci Slovenský Grob. Úkony sa uskutočňovali výlučne v Banskej Bystrici, čo je vzdialenosť 193 km, pojednávania boli určené väčšinou na 09.00 h. Z miesta trvalého bydliska nemá priamy spoj, musel by sa dopraviť do Bratislavy a odtiaľ cestovať do Banskej Bystrice, väčšinou by musel cestovať deň vopred, čím by vznikli náklady s ubytovaním a pokiaľ i navrhovateľ uviedol v prípade, že cestoval motorovým vozidlom bol operatívny a mal ešte možnosť vrátiť sa do práce tak aby nemal absenciu. Súd uvedené náhrady za cestu považoval za účelne vynaložené. Zároveň mal za to, že výška cestovného bola vyčíslená v súlade s § 7 zákona č. 283/2002 Z. z. i v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o sumách základnej náhrady za používanie motorových vozidiel pri pracovných cestách. Zároveň navrhovateľ predložil aj štatistiky týkajúce sa priemernej ceny pohonných hmôt za rozhodné obdobie, osvedčenie o evidencii vozidla preukazujúce kombinovanú spotrebu a zároveň mapu z portálu googlemaps.com preukazujúcu vzdialenosť medzi obcami Slovenský Grob a Banská Bystrica. Súd mal za to, že tým, že by sa navrhovateľ nezúčastňoval na úkonoch by sa vystavoval nebezpečenstvu buď predvedenia policajnými orgánmi alebo uloženia poriadkovej pokuty alebo aj riziku obmedzenia jeho osobnej slobody. Navrhovateľ si zároveň uplatnil náklady spojené s uplatňovaním náhrady škody vo výške 357,20 Eur v súvislosti s podaním návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a dňa 06. 07. 2012 písomne splnomocnil právneho zástupcu, aby ho kvalifikovane zastupoval za právne služby v súlade s ustanovením § 10 a nasledujúce vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. zaplatil sumu 357,20 Eur v zmysle vyúčtovania právneho zástupcu (č. l. spisu 28) za úkony právnej služby prevzatie a príprava zastupovanie vrátane prvej porady s klientom, spísanie a podanie žiadosti o predbežné prerokovanie, hodnota každého úkonu 170,97 Eur a režijný paušál za úkon 7,63 Eur. Súd priznal navrhovateľovi i náklady, ktoré mu vznikli i v súvislosti s predbežným prerokovaním nároku (§ 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.), a to v zmysle § 121 ods. 3 OZ, keďže poškodenému vzniká pohľadávka zrušením nezákonného rozhodnutia a náklady, ktoré mu v súvislosti s jej uplatnením vzniknú tvoria príslušenstvo tejto pohľadávky. Súd mal za to, že v konaní bola preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia vyššie uvedeného vydaného v rozpore s objektívnym právom, zároveň existencia škody ako majetkovej ujmy, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou a preto návrhu v plnom rozsahu vyhovel a mal ho za preukázaný i napriek námietkam zo strany odporkyne. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ktorých výšku ustanovuje vykonávací predpis. Súd mal za to, že navrhovateľ má nárok na úrok z omeškania v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, pretože ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, keďže na uvedený nárok je potrebné aplikovať uvedené zákonné ustanovenie, odporca namietal, že navrhovateľ si nesprávne uplatnil úrok z omeškania a nemá nárok na úrok odo dňa 29. 08. 2012 ale až márnym uplynutím lehoty na predbežné prerokovanie nároku. Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania, keďže mal za to, že odporca si svoju povinnosť včas a riadne nesplnil i s poukazom na nariadenie vlády č. 87/95 Zb. odo dňa 04. 03. 2013. Navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania nasledujúci deň po doručení zásielky, a to návrhu na predbežné prerokovanie žiadosti. Súd mal za to, že uvedený nárok mu patrí odo dňa uplynutia šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, z toho dôvodu vo zvyšku návrh zamietol. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, uplatnil si náhradu trov konania. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal navrhovateľovi trovy konania vo výške súdneho poplatku 20 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1322,62 Eur, ktoré pozostávajú z úkonov právnej služby príprava a prevzatie zastúpenia dňa 06. 07. 2012 hodnota úkonu 180,93 Eur + režijný paušál 7,63 Eur, z úkonov za rok 2013 spísanie a podanie návrhu a vyjadrenie zo dňa 03. 07. 2013 hodnota za každý úkon 180,93 Eur, dvakrát režijný paušál 7,81 Eur, za úkony v roku 2014 zastupovanie na pojednávaní dňa 16. 09. 2014 a spísanie vyjadrenia zo dňa 18. 09. 2014 hodnota úkonu 180,93 Eur a režijný paušál za každý úkon 8,04 Eur a úkony právnej služby za rok 2015 vyjadrenie zo dňa 23. 01. 2015 a účasť na pojednávaní dňa 19. 02. 2015 hodnota za každý úkon 180,93 Eur a režijný paušál za každý úkon 8,39 Eur bez DPH. Súd uvedené úkony považoval za účelne vynaložené a v plnom rozsahu ich navrhovateľovi priznal. Mal za to, že sú vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. § 10 ods. 1. 3. V súlade s § 204 zák. č. 99/1963 Zb. účinného do 30.06.2016 ( ďalej len OSP ) podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že odvolací súd návrh zamietne a odporcovi prizná náhradu trov konania, alebo rozsudok zruší v súlade s § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP ( účinného v čase podania odvolania ) a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaný podal odvolanie v súlade s § 205 ods. 2 písm. a/,d/ a f/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP). Rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Žalovanému sa odňala možnosť konať pred súdom. Žalovaný uviedol, že je nevyhnutné pre posúdenie otázky existencie nároku posúdiť otázku zavinenia komplexne a to nielen vo svetle oslobodzujúceho rozsudku, ako to urobil súd prvého stupňa, ale predovšetkým vo vzťahu k celému trestnému konaniu a podrobne verifikovať naplnenie dôvodov, pre ktoré bolo voči žalobcovi v rozhodnom čase vznesené obvinenie, posúdiť aj mieru zavinenia zo strany samotného žalobcu. Súd prvého stupňa nedostatočne skúmal dôvodnosť tvrdení žalovaného o existencii zavinenia zo strany žalobcu v kontexte napadnutého nezákonného rozhodnutia, kedy podľa názoru žalovaného, nebolo možné na základe vykonaného dokazovania dospieť ku skutkovému záveru súdu o tom, že žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by si žalobca obvinenie nezavinil sám, čím je daný odvolací dôvod podľa §ú 205 ods. 2 písm. d/ OSP, v tejto časti je odôvodnenie prvého stupňa aj nepreskúmateľné. Odvolateľ namietal, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o výšku škody, ktorá mu vznikla titulom trov obhajoby v trestnej veci, súd vychádzal z toho, že žalobca predložil vyúčtovanie a nárok priznal aj bez predloženia faktúr a dokladov o zaevidovaní v peňažnom denníku právneho zástupcu. Žiadnym spôsobom žalobca nepreukázal, že by uvedené trovy právnemu zástupcovi zaplatil. Žalovaný poukázal na to, že dôkazné bremeno je na strane žalobcu. Nedošlo zo strany žalobcu k spoľahlivému odstráneniu pochybností o skutočnej úhrade trov obhajoby. Z predložených fotokópií výpisov z účtu zo dňa 03. 10. 2011 a 09. 07. 2012 výslovne vyplýva a je tam uvedené, že „tieto údaje majú len informatívny charakter a nie sú použiteľné na právne úkony“. Napriek tejto skutočnosti ich prvostupňový súd akceptoval v plnom rozsahu, ako relevantný dôkazný prostriedok. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávnosť rozhodnutia, a to priznanie náhrady majetkovej škody titulom cestovných nákladov vo výške 1 931,16 €, ktorá žalobcovi vznikla z dôvodu účasti na procesných úkonoch pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Uviedol, že súd nevyhovel námietke žalovaného ohľadom nevyhnutnosti aplikácie 73 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.. Súd mal za to, že väčšinou boli pojednávania v trestnej veci určené na 9,00 hod., opomenul však, že dňa 22. 10. 2009 začalo pojednávanie o 13,00 hod., zápisnica o vrátení veci zo dňa 28. 10. 2003 bola podpísaná o 13,15 hod. a zo dňa 28. 08. 2003 o 15,45 hod.. V tejto časti je teda rozhodnutie súdu nepreskúmateľné a arbitrárne, keď nereflektuje na zákonodarcom definovanú požiadavku na riadne odôvodnenie rozsudku. V konaní nebolo preukázané, že v prípade žalobcu existovali také okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 74 vyhl. č. 543/2005 Z.z.. Aplikovanie ust. § 74 vyhl. 543/2005 Z.z. neobstojí, nakoľko z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 31. 01. 1994 sp. zn. 4Obo 51/1993 vyplýva, že „pri určovaní náhrady trov konania súd posudzuje účelnosť vynaložených trov a prizná náhradu výdavkov, ktoré boli potrebné na uplatnenie, alebo bránenie práva. Náhradu cestovných výdavkov prizná s prihliadnutím na vhodne zvolený, primeraný a účelne zdôvodnený spôsob dopravy. Primeraným a hospodárnym spôsobom dopravy bude spravidla doprava verejným hromadným dopravným prostriedkom. V prípade použitia iného spôsobu dopravy bude musieť účastník preukázať, že bolo použitie takéhoto spôsobu vzhľadom na okolnosti prípadu účelnejšie“. Súd prvého stupňa teda nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a súčasne sa postupom súdu odňala odporcovi možnosť konať pred súdom. Žalovaný považoval za nesprávne rozhodnutie o priznaní náhrady nákladov na predbežné prerokovanie nároku vo výške 357,20 €. Zákon 58/1968 Zb. síce nevylučuje priamo priznanie takéhoto nároku na rozdiel od zákonnej úpravy obsiahnutej ust. § 18 ods. 3 veta druhá zák. č. 514/2013 Z.z.. Zákonodarca vzhľadom na špecifickosť inštitútu predbežného prerokovania nepovažuje za účelné uhradzovať poškodenému náklady spojené s predbežným nárokom na náhradu škody. V § 18 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. sa uvádza, že súčasťou nároku nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Z dôvodovej správy vyplýva, že zákon vylučuje z náhrady škody náklady, ktoré poškodenému vznikli v súvislosti s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody, pretože toto predbežné prejednanie nároku má iba formálny charakter. Fotokópia vyčíslenia trov právneho zastúpenia zo dňa 21. 08. 2012 vystavenej právnym zástupcom žalobcu, príjmový pokladničný dokladom zo dňa 03. 03. 2014 a faktúra zo dňa 04. 09. 2012 predložené žalobcom nepreukazujú, že by sa týkali predbežného prerokovania žiadosti žalobcu o náhradu škody v súvislosti s trestným konaním 1 T 88/2007. 4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť. 5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP ), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne. 7. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok. 9. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej časti. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil, správne rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. 11. Odvolanie žalovaného nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia. 12. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie dôvody udáva : 13. Odvolateľ v odvolaní namietal nesprávnosť rozhodnutia, v tom že pre posúdenie otázky existencie nároku je nevyhnutné posúdiť otázku zavinenia komplexne, a to nielen vo svetle oslobodzujúceho rozsudku, ale predovšetkým vo vzťahu k celému trestnému konaniu a podrobne verifikovať naplnenie dôvodov, pre ktoré bolo voči žalobcovi v rozhodnom čase vznesené obvinenie. Odvolací súd v zhode so závermi súdu prvého stupňa, má za to, že nebolo v konaní preukázané, že škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného. Zodpovednosť podľa zák. 58/1969 Zb. je objektívnou zodpovednosťou, žalobca preukázal predpoklady vzniku tejto zodpovednosti. V konaní neboli zistené a žalovaným ani tvrdené také skutočnosti, na základe ktorých by bolo zistené, že škoda bola spôsobená aj zavinením žalobcu. Záver súdu, že žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by si žalobca trestné konanie zavinil, teda vychádza zo zisteného skutkového stavu. 14. Žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide výšku škody, ktorá žalobcovi vznikla titulom trov obhajoby v trestnej veci. Odvolací súd poukazuje na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj na odôvodnenie rozhodnutia, keď prvostupňový súd sa vysporiadal s námietkami žalovaného. Odvolateľ v prvoinštančnom konaní nenamietal hodnovernosť listinných dôkazov - výpisov z účtu. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov, vrátane vyúčtovania v trestnej veci vedenej Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 1T/88/2007 JUDr. Jánom Smetanom, na základe čoho zistil aké zálohy a ktorý deň žalobca zaplatil právnemu zástupcovi. 15. Vecne správne je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie pokiaľ žalobcovi priznal náhradu majetkovej škody titulom cestovných nákladov vo výške 1 931,16 €, ktorá mu vznikla z dôvodu účasti na procesných úkonoch pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva. Prvostupňový súd správne považoval cestovné náklady za účelne vynaložené a v odôvodnení rozhodnutia uviedol stručne, jasne ( v súlade s § 157 OSP účinného v rozhodnom čase ) z akých dôvodov, pričom poukázal okrem iného na skutočnosť, že žalobca nemal z miesta trvalého bydliska priamy spoj, v prípade, že cestoval motorovým vozidlom bol operatívny a mal ešte možnosť vykonávať aj prácu, tak aby nemal absenciu. Ak aj niektoré úkony v trestnom konaní neboli vykonané o 9,00 hod ( čo namietal odvolateľ v odvolaní ), ale o 13,00 hod, resp. 15,00 hod, 15,45 hod., je potrebné aj cestovné náklady súvisiace s prítomnosťou žalobcu na týchto úkonoch považovať za účelne vynaložené, z dôvodov ako uviedol súd prvej inštancie. 16. Odvolací súd považoval námietku odvolateľa uvedenú v odvolaní v časti priznania náhrady nákladov na predbežné prerokovanie nároku za nie relevantnú. Súd správne nárok posúdil. Náklady spojené s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. sú príslušenstvom tohto nároku v súlade s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s uplatnením nároku v súlade s § 9 zák. č. 58/1969 Zb. ( rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo 7/1999). Takéto náklady treba považovať za účelne vynaložené, išlo o trovy potrebné, účelne vynaložené na uplatnenie práva žalobcu. Žalobca predložil dôkazy ohľadne úhrady týchto nákladov advokátovi. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola vypracovaná advokátskou kanceláriou dňa 21. 08. 2012, tak ako to vyplýva z obsahu spisu, z obsahu predmetnej žiadosti jednoznačne vyplýva, že sa týka trestného konania sp. zn. 1 T 88/2007 vedeného pred Okresným súdom v Banskej Bystrici. V súlade s vykonanými úkonmi právneho zástupcu pre žalobcu bola vyčíslená odmena. Žalovaný v prvostupňovom konaní nevyjadril pochybnosť o hodnovernosti predložených dokladov. Vzhľadom na uvedené správne súd prvej inštancie rozhodol. 17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie. 18. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.