Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/116/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113219348 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113219348.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. P., M. R. R. XXX/X, v konaní zast. JUDr. Jozefom Školníkom, advokátom, AK Veľký Krtíš, Mierová 2, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 710/4, Bratislava, IČO: 00 585 441, Agentúra Banská Bystrica, Nám. Š. Moyzesa 9, Banská Bystrica, o zaplatenie 172,49 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 28. 10. 2014, č. k. 17C/462/2013 - 68, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu v sume 172,49 eur (prvý výrok) a vo výroku o trovách konania (tretí výrok) p o t v r d z u j e . II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 172,49 eur v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Návrh žalobcu na zaplatenie 9% úroku z omeškania ročne od 11. 03. 2013 až do zaplatenia zo sumy 172,49 eur zamietol. Zároveň rozhodol o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 199,34 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 23. 02. 2013 na ceste medzi R. P. a obcou H. došlo k dopravnej nehode medzi osobným motorovým vozidlom žalobcu, a to Fiat Bravo Marea, EČV: VK - XXX AU a motorovým vozidlom O. E. Landrover Freelander, EČV: VK XXX AM. K nehode došlo takým spôsobom, že žalobca išiel na svojom motorovom vozidle za vozidlom O. E., pričom spod kolesa vozidla O. E. odfrkla skala do čelného skla vozidla žalobcu, v dôsledku čoho bolo čelné sklo poškodené. Táto poistná udalosť bola zo strany O. E., ako aj zo strany žalobcu oznámená žalovanej, ako poistiteľovi O. E., ktorý mal na predmetné motorové vozidlo uzavretú poistnú zmluvu ako poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 6557290989. Za opravu čelného skla žalobca uhradil opravovni sumu 172,49 eur. Žalovaný odmietol žalobcovi, ako poškodenému túto sumu uhradiť. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je osobitným druhom občiansko-právnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinené konanie a zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Objektívna zodpovednosť je odôvodnená najmä v záujme ochrany tretích osôb. Odskočenie skalky ležiacej na ceste spod kolies motorového vozidla nemožno posúdiť ako vonkajšiu okolnosť, ktorá s prevádzkou motorového vozidla nesúvisí, resp. nemá svoj pôvod v prevádzke. V danom prípade bola škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky (rotáciou kolies), a teda táto škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, t. j. odmršteným kameňom a v zmysle ust. § 428 veta prvá OZ sa prevádzateľ motorového vozidla svojej zodpovednosti nemôže zbaviť. Žalovaný je pasívne legitimovaný s poukazom na ust. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2011 Z. z. Právne okresný súd rozsudok odôvodnil s poukazom na ust. § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2, § 428, § 788, § 822, § 823 Občianskeho zákonníka. O úrokoch z omeškania rozhodol s poukazom na ust. § 11 ods. 6, 8 zák. č. 381/2011 Z. z. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p. 3. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný. Domáhal sa zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie okresnému súdu, poprípade zmeny rozhodnutia tak, že návrh na začatie konania odvolací súd zamietne ako nedôvodný. Odvolanie podal proti prvému a tretiemu výroku napádaného rozsudku. Namietal, že hoci prevádzateľ vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka zodpovedá za škodu objektívne, v rámci znášania dôkazného bremena je poškodený (žalobca) povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Nepostačuje pritom tvrdenie poškodeného, ba dokonca ani súhlasné tvrdenia poškodeného a poisteného škodcu o samotnej existencii kauzálneho nexusu. Záznam o dopravnej nehode je iba evidenčnou listinou, z obsahu ktorej vyplýva, že sa v určitom čase, na určitom mieste nachádzali konkrétne osoby a motorové vozidlá. Žalovaný má za to, že v predmetnom konaní nebolo spoľahlivo preukázané, že v daný čas na danom mieste došlo medzi motorovým vozidlom žalobcu a motorovým vozidlom Ivana Mráza ku škodovej udalosti, preto má za to, že už ani samotný základ nároku nie je daný. Vzhľadom na uvedené nebolo v konaní v dostatočnom rozsahu preukázané, že príčinou škody je prevádzka poisteného motorového vozidla, a preto nemôže byť dostatočne preukázaný ani kauzálny nexus medzi udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a vznikom škody. Žalovaný poukázal aj na existenciu tzv. liberačných dôvodov obsiahnutých v ust. § 428 Občianskeho zákonníka. Kameň ležiaci na vozovke je podľa názoru žalovaného jednoznačne vonkajšou okolnosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke a je jasné, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať. Ďalej žalovaný namietal, že odôvodnenie napádaného rozsudku je jednoznačne strohé a nepresvedčivé a nedostatočne zdôvodnené, nepreskúmateľné. 4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Rozsudok okresného súdu považoval za správny. Dôvody odvolania žalovaného považuje žalobca za účelovú obranu. Žalovaný odvodzuje zodpovednosť od § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. od všeobecnej zodpovednosti. Prevádzkovateľ zodpovedá za prevádzku dopravného prostriedku podľa ust. § 427 Občianskeho zákonníka, ktorá je objektívna, t. j. existuje bez ohľadu na zavinenie. Základným predpokladom jej vzniku je skutočnosť, že škodu vyvolala osobitná povaha prevádzky dopravného prostriedku. Škoda nemusí vzniknúť len vtedy, ak je dopravný prostriedok v pohybe. Za prevádzku sa považuje aj to, keď dopravný prostriedok stojí, ale jeho motor je v prevádzke. V danom prípade žalobca videl, že skalka, ktorá mu rozbila čelné sklo, vyletela spod kolesa vozidla patriaceho poistencovi žalovaného. Tento má a mal aj faktickú možnosť trvale disponovať dopravným prostriedkom. 5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP (Civilný sporový poriadok) a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP, rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 6. Podľa § 387 ods. 1 CSP Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom od 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa prechodných ustanovení upravených v § 470 ods. 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalovaného, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP. 8. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd dostatočne zistil skutkový stav veci a vec správne skutkovo aj právne posúdil a vo veci správne rozhodol. Všetky skutkové zistenia a závery o nich, ktoré z týchto zistení vyvodil, ako aj ich právne posúdenie, okresný súd dostatočne uviedol a vysvetlil v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie považuje odvolací súd za správne a dostatočne odôvodnené v súlade s ust. § 220 CSP (§ 157 O. s. p.). V zmysle § 387 ods. 2 CSP preto odvolací súd toto rozhodnutie bližšie neodôvodňoval. Námietku žalovaného, a to konkrétne, že rozsudok je nesprekúmateľný a písomné vyhotovenie je v rozpore s ust. § 220 CSP (§ 157 ods. 2 O. s. p.), odvolací súd preto nepovažoval za dôvodnú. 9. Okresný súd v dostatočnom rozsahu a v súlade s ust. § 220 CSP (§ 157 ods. 1 a 2 O. s. p.) odôvodnil rozsudok, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. 10. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že vykonaným dokazovaním na okresnom súde bolo nesporne preukázané, že žalobcovi na motorovom vozidle značky Fiat Bravo Marea, EVČ: VK-XXX-AV, ktorého je prevádzkovateľom a držiteľom, počas jazdy na ceste medzi R. P. a obcou H. vznikla škoda poškodením čelného skla na vozidle, a to odfrknutým kameňom od vozidla jazdiaceho pred ním značky Landrover Freelander, EVČ: VK XXX AM, ktoré vozidlo je povinne zmluvne poistené u žalovaného. Poistná udalosť bola riadne nahlásená žalovanému. Uvedené skutočnosti boli riadne preukázané pred súdom prvej inštancie jednak listinnými dôkazmi, ako aj výpoveďou žalobcu (poškodeného). Okresný súd nemal pochybnosti o tom, že k vzniku škodovej udalosti došlo spôsobom, ako to popísal žalobca. Žalovaný v tomto smere nepredložil okresnému súdu žiadne dôkazy, ktoré by nepravdivosť opísaného priebehu poistnej udalosti preukazovali. V tomto smere odvolací súd námietku žalovaného nepovažoval za dôvodnú. Žalovaný opomenul, že aj jeho v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno, aby preukázal, že k vzniku škody mohlo dôjsť iným spôsobom, ako to tvrdili účastníci škodovej udalosti. 11. Pri zodpovednosti za škodu v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka vždy musí ísť o škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, teda určitou okolnosťou, ktorá je vlastná práve prevádzke motorového vozidla a ktorá je objektívne spôsobilá vykonať škodu. Vymrštenie kameňa ležiaceho na vozovke pri jazde je potrebné považovať za okolnosť, ktorá má pôvod v osobitnej povahe prevádzky motorového vozidla (§ 427 Občianskeho zákonníka). V tomto smere odvolací súd poukazuje na záväzné stanovisko útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska k likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla zo dňa 16.07.2013. V stanovisku sa uvádza, že na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené nároky na náhradu v rozsahu podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predpokladmi vzniku zodpovednosti prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla sú: udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, vznik škody a príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody. Keďže zodpovednosť prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, tzn. bez ohľadu na zavinenie, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka sa svojej zodpovednosti nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak sa preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia. Ak teda bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť za škodu a prevádzkovateľ sa za žiadnych okolností nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za vznik takejto škody. V prípade škody na čelnom skle zaujíma Národná banka Slovenska stanovisko, že vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinnou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu. Ak teda udalosť - škoda na čelnom skle bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle, a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu za neho nahradiť. Odvolací súd sa s uvedeným stanoviskom plne stotožňuje, takýto výklad § 428 Občianskeho zákonníka je správny a zákonný, preto zodpovednosť žalovaného za škodu v danom prípade je daná. Navyše predmetné stanovisko Národnej banky Slovenska si osvojilo vo svojom zjednocujúcom stanovisku aj občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR (stanovisko sp. zn. Cpj 5/2014 zo dňa 03.06.2014), podľa ktorého „aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.“ Z uvedených dôvodov ani ďalšia námietka žalovaného nevyvoláva pochybnosti o správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu. 12. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd nepovažoval žiadne odvolacie námietky žalovaného za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. 13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 14. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis; § 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP).