Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/740/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113220940 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113220940.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu C. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. D., C. XXXX/XX, v konaní zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, AK Lučenec, J. Kráľa 5/A, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zast. AK ANGER & WERNER, s. r. o., so sídlom Stromová 54/A, Bratislava, IČO: 36 869 643, pre zaplatenie 288 €, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a pre zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia 288 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14C/181/2013-182 zo dňa 21. 04. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 288 Eur v lehote troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a vo výroku, ktorým súd určil, že zmluvné dojednanie v časti bodu 11. uvedené vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21. 12. 2010: "Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou." je neplatné z dôvodu neprijateľnosti, p o t v r d z u j e . Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v tejto časti vec v r a c i a na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd konanie pre nezaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 288 Eur zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 288 € v lehote troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Súd určil, že zmluvné dojednanie časti bodu 11. uvedené vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21. 12. 2010: „Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.“ je neplatné z dôvodu neprijateľnosti. O trovách konania rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 947,02 Eur, titulom trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Slovenskej pošty, a. s. sumu 16,50 Eur v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. 2. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 288 Eur súd konanie zastavil. Vo vzťahu k žalovanej sume 288 € a k určeniu neplatnosti zmluvného dojednania v časti bodu 11. všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21. 12. 2010, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 300 Eur, ktorý sa žalobca zaviazal zaplatiť spoločne s poplatkom vo výške 288 € v 12 mesačných splátkach po 49 € počnúc dňom 18. 01. 2011. Súd dospel k záveru, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu z dôvodu, že je tzv. formulárovou zmluvou vyhotovenou na predtlači predloženej žalobcovi žalovaným a preto na daný právny vzťah je potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ust. zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko v konaní súd nemal preukázané, že žalovaný poskytol žalobcovi finančné prostriedky na výkon povolania. Poukázal na to, že žalobca v čase uzatvárania zmluvy bol dôchodcom, čo vyplýva aj zo žiadosti o poskytnutie úveru a v prípade ak by bol úver poskytnutý žalobcovi na výkon povolania, bolo povinnosťou žalovaného zisťovať či žalobca vykonával nejaké povolanie. Z výpovede svedkyne U.T. vyplýva, že žalovaný pri uzatváraní úverových zmlúv vyžadoval doklad o tom, že v čase uzavretia zmluvy vykonával povolanie, pričom v čase uzavretia zmluvy žalobca bol dôchodcom, čo mal súd preukázané rozhodnutím sociálnej poisťovne; nevykonával žiadnu činnosť majúcu charakter zamestnania, povolania či podnikania, pretože nebol ani evidovaný v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba ani ako zamestnanec. Súd mal preukázané, že žalobca nevykonával ekonomickú činnosť, z ktorej by bol povinný platiť sociálne odvody a preto dospel k záveru, že žalovaný tým, že v zmluve o úvere označil krížikom kolónkou účel poskytnutia úveru na výkon „povolania“, použil nekalú obchodnú praktiku spočívajúcu v tom, že žalovaný prostredníctvom obchodných zástupcov pôsobil na spotrebiteľa, teda žalobcu, s cieľom dosiahnuť, aby ako účel úveru vyznačil účel úveru na „povolanie“, teda, aby sa vyznačoval ako účel, ktorý nie je pravdivý, čo je v rozpore so smernicou č. 2005/2009 ES z 11. 05. 2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi. Dospel k záveru, že ak by žalovaný postupoval pri uzatváraní zmluvy o úvere s odbornou starostlivosťou, musel by prijať jednoznačný záver, že v prípade žiadateľa ide o spotrebiteľský vzťah, a teda je nutné podriadiť zmluvu o úvere právnemu režimu zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd neakceptoval tvrdenia žalovaného a žalovaný žiadnym hodnoverným spôsobom v konaní ani nepreukázal, že finančné prostriedky boli žalobcovi poskytnuté na výkon povolania, pričom žalobca poskytnuté finančné prostriedky nepožadoval, a podľa jeho vyjadrenia ani nepoužil na výkon povolania. Bezpečným preukázaním tejto skutočnosti nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy o poskytnutí úveru na „výkon povolania“, z ktorého nevyplýva aké bolo zamestnanie alebo povolanie žalobcu a žalovaný tak nespĺňa svoju dôkaznú povinnosť. Uzavretá zmluva o úvere má písomnú formu, chýbajú v nej obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu 21. 12. 2010 a to podľa písm. a) druh spotrebiteľského úveru, podľa písm. f) doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, podľa písm. i) úroková sadzba spotrebiteľského úveru, podľa písm. j) ročná percentuálna miera nákladov, podľa psím. y) priemerná hodnota RPMN, a preto v danom prípade v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške vo výške 300 Eur a v zmluve zároveň bol dohodnutý aj príslušný poplatok vo výške 288 Eur, mal súd za to, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré musí vydať a preto súd návrhu žalobcu v tejto časti vyhovel. Okrem iného poukázal na to, že dohodnutý príslušný poplatok vo výške 288 Eur mal predstavovať takmer 100 % úveru a preto tento poplatok považoval súd za extrémny až úžerný. Vo vzťahu k zmluvnému dojednaniu v časti bodu 11 uvedenému vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, toto zmluvné dojednanie súd považoval za neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa vo vzťahu k poplatku, pretože spotrebiteľovi bol účtovaný poplatok bez toho, aby mu bolo poskytnuté protiplnenie a pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými neposkytuje spotrebiteľovi skutočné protiplnenie. Takéto úkony a služby dodávateľ vykonáva len vo svoj prospech, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predložené všeobecné podmienky nie sú podpísané žalobcom, sú písané drobným, voľným okom nečitateľným písmom, čo vzbudzuje pochybnosti o tom, či bol žalobca s ich obsahom skutočne oboznámený. Použitie drobného písma nemá slúžiť k tomu, aby do nich neprehľadne, zložito formulovane a malým písmom boli skryté zmluvné podmienky, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých dodávateľ predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa a takémuto konaniu dodávateľa nemožno poskytnúť právnu ochranu. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust § 142 ods. 1 OSP a žalobcovi priznal náhradu trov konania za 5 úkonov právnej pomoci vrátane režijného paušálu plus náhrady cestovného z Q. do D. D. a späť na pojednávanie dňa 13. 01. 2015, 10. 03. 2015 a 21. 04. 2015, náhradu za stratu času za cestu na pojednávanie a späť vrátane 20 % DPH, spolu vo výške 947,02 Eur, pričom výpočet náhrady trov konania okresný súd v odôvodnení rozsudku presne uviedol. Vzhľadom k tomu, že žalobca je v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. od poplatku oslobodený, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 16,50 Eur na účet Slovenskej pošty v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. 3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný, ktorým odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, okrem časti rozhodnutia o zastavení konania pre zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia 288 Eur. Žalovaný v odvolaní uviedol, že má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v spojení s nesprávnym právnym posúdením veci (posúdenie uvedenia účelu úveru v zmluve o úvere a v jej dodatku). Poukázal na to, že v zmluve o úvere je vyznačený účel úveru v podobe výkonu povolania žalobcu. Pri vyznačení účelu úveru je pripojený žalobcov potvrdzujúci podpis. V dodatku k zmluve o úvere je rukou napísaný ako účel, nákup výpočtovej techniky spolu s pripojeným podpisom žalobcu. Argument, že žalobca bol v čase podpisu zmluvy o úvere dôchodca neobstojí. Poukázal na svedeckú výpoveď svedkyne, ktorá sa vyjadrila k procesu podpisovania zmluvy o úvere. Má za to, že žalovaný už len predložením predmetných dokumentov a to zmluvy o úvere a predložením dodatku k zmluve o úvere, preukázal konkretizáciu všeobecného účelu vo forme výkonu povolania v podobe nákupu výpočtovej techniky za účelom výkonu povolania. Súd prvého stupňa mal vyhodnotiť výsluch žalobcu ako účelový a to aj s ohľadom na to, že žalobca sa logicky bráni a snaží tvrdiť čokoľvek, aby sa peňažného záväzku zbavil. Zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere ani spotrebiteľskou zmluvou, s poukazom na Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Dôležité je na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel dlžník poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Žalovaný pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásenia žalobcu, že ide o úver poskytnutý na výkon povolania, nakoľko žalobca nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. Vzájomný právny vzťah účastníkov konania je teda obchodnoprávny a uplatňovanie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec na mieste. 4. Vo vzťahu k neprijateľnej podmienke - poplatku uviedol, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v spojení s nesprávnym právnym posúdením veci. Cena plnenia podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Obchodný zákonník v ustanovení § 499 v prípade zmluvy o úvere okrem platenia samotných úrokov, umožňuje aj dojednanie tzv. poplatku za rezervovanie peňažných prostriedkov, umožňuje teda vyberanie aj iných platieb ako len splátok úveru a úroku. Poukázal na ostatnú novelu zákona o spotrebiteľských úveroch zákonom č. 132/2013 účinného od 10. 06. 2016, podľa ktorého sa veriteľovi zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu, alebo zrušenie účtu. Zákonodarca explicitne vymenúva poplatok alebo náhradu nákladov len za vedenie, evidenciu, správu úveru resp. účtu alebo jeho zrušenie, nie však poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, z čoho vyplýva, že poplatok je v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch prípustný. Súd odôvodnil neplatnosť poplatku, ktorý považuje za extrémny až úžerný a zmluvné dojednanie obsahujúce poplatok považuje za neprijateľné, vôbec nevyjadril, z akého dôvodu určil dohodnutý úrok ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. 5. Vo vzťahu k trovám konania namietal, že okresný súd rozhodnutie nedostatočne odôvodnil (najmä sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného) čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom prvého stupňa, pričom sa nevysporiadal s námietkou neúčelne vynaložených nákladov na uplatňovanie práva tým, že súd prvého stupňa opomenul v rozsudku nález ÚS ČR č. II. ÚS 736/12. Pre žalovaného neposkytol vôbec odpoveď, okrem iného na to ako sa stavia a vysporiada súd prvého stupňa so súdnou judikatúrou, ktorá sa týka náhrady trov v občianskom súdnom konaní, na ktorú žalovaný poukázal. Namieta, že v časti rozhodnutia o náhrade trov konania vychádza z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci, nesúhlasí s právnym a skutkovým posúdením veci okresným súdom, že využitie osobných motorových vozidiel právneho zástupcu žalobcu bolo posúdené ako účelné s prihliadnutím na to, že žalobca má bydlisko v D. D., kde má sídlo aj okresný súd. Voľba advokáta z iného mesta komplikuje komunikáciu žalobcu s advokátom a jednoznačne spôsobuje zvýšené náklady na cestovanie a stratu času cestovaním. Rešpektuje slobodu voľby advokáta, avšak nejde o trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Namietal, že spôsob dopravy osobným motorovým vozidlom nebol účelným poukazom na priame autobusové spojenie Q. - D. D. a späť. Navrhol, aby odvolací súd v časti odvolaním napadnutého rozsudku rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že v konaní bola nepochybne preukázaná skutočnosť, že žalobca v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy bol dôchodcom a nevykonával nijakú činnosť majúcu charakter zamestnania, povolania či podnikania, pričom nebol ani evidovaný v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba ani ako zamestnanec. Žalobca tak nemohol mandantárke žalovaného predložiť relevantný doklad o povolaní, na ktorý sa svedkyňa odvolávala, keď uvedené len potvrdzuje nekalú obchodnú praktiku žalovaného. Doklad o povolaní nefiguruje ani v zmluvnej dokumentácii žalovaného. Neobstoja účelové tvrdenia žalovaného o „vyhláseniach“ žalobcu o poskytnutí úveru z dôvodu výkonu povolania a potreby posudzovania predmetného právneho vzťahu s vylúčením spotrebiteľskej právnej úpravy, resp. ako zásadne obchodnoprávneho vzťahu. Aj podľa vyjadrenia svedkyne, úverová zmluva a dodatok boli pripravené ňou samotnou, resp. vypísané jej písmom. Jednalo sa tak o vopred pripravené formuláre zo strany žalovaného ako dodávateľa, keď v konaní dôkazné bremeno o ich individuálnom vyjednaní zaťažovalo práve žalovaného, ktorý uvedené neuniesol (§ 53 ods. 2 a 3 OZ). Záverom okresného súdu podporne prisvedčuje aj súdne konanie vedené na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 10C/273/2012, v ktorom bol vyslúchnutý svedok - bývalý mandatár žalovaného, ktorý popísal praktiky žalovaného pri podpisovaní úverových zmlúv so spotrebiteľmi. 7. Vo vzťahu k výroku, ktorým okresný súd určil zmluvné dojednanie za neplatné z dôvodu neprijateľnosti, poukázal na to, že žalovaný pri svojej argumentácii opomína, že primeranosť ceny ako zmluvná podmienka je vylúčená z pod posudzovania jej neprijateľnosti len vtedy, ak táto bola vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak bola neprijateľná zmluvná podmienka individuálne dojednaná s poukazom na ust. § 53 ods. 1 veta druhá OZ. Zmluvná podmienka dojednania poplatku za poskytnutie úveru vyššie uvedené atribúty nespĺňa, keď daný poplatok je konkretizovaný bez bližšej špecifikácie výpočtu len vo formálne nedostupných všeobecných podmienkach, ktoré neboli zo strany žalobcu ani podpísané, pričom žalovaný v konaní ich individuálne dojednanie so spotrebiteľom nepreukázal. Predmetný poplatok vyjadrený neurčito, nie je bližšie špecifikovaný, už jednoduchým porovnaním so sumou poskytnutého úveru možno konštatovať jeho hrubý nepomer až úžernosť. Súdna judikatúra, vrátane judikatúry zahraničnej sa stabilizovala na názore o neprijateľnosti účtovania poplatkov spotrebiteľovi zo strany dodávateľa bez poskytnutia skutočného protiplnenia, ktoré poplatky sú vykonávané len v prospech dodávateľa (najmä vo vzťahu k administratívnemu poplatku). Odvolacie námietky žalovaného vo vzťahu k určeniu neplatnosti predmetnej zmluvnej podmienky sú irelevantné a tieto v posudzovanej veci neobstoja. Vo vzťahu k dôvodnosti výroku, ktorým okresný súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania uviedol, že jeho rozhodnutie je v odôvodnení konzistentné, spĺňa požiadavky vyžadované v ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Vo vzťahu k namietanej neúčelnosti vynaloženej náhrady trov konania v časti cestovného a straty času advokáta, sa prvostupňový súd dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkou žalovaného keď konštatoval voľbu advokáta z Q. pri vzdialenosti 80 km od sídla súdu ako nie neprimeranú. Argumentáciu žalovaného nemožno vzťahovať na daný prípad, ktorý by napĺňal vzdialenosť sídla advokáta „z druhého konca republiky“. Žalovaný sa sám svojou argumentáciou diskvalifikuje, nakoľko sídlo jeho právneho zástupcu v D. je od sídla konajúceho súdu vzdialené 212 km. Dôvodnosť využitia motorového vozidla na cesty na pojednávania bola zdôvodnená v písomnom vyčíslení trov konania zo dňa 24. 04. 2015. Náhrada cestovného za použitie „luxusného“ motorového vozidla dňa 13. 01. 2015 bola uplatnená len vo výške 1. Nemožno opomenúť skutočnosť, že žalovaný spôsobil niekoľkonásobné odročenie pojednávaní tak ako aj v iných prejednávaných veciach pred okresným súdom, keď tak sám prispel k vzniku náhrady trov konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu potvrdil z dôvodu jeho správnosti a zaviazal žalovaného aj na náhradu trov odvolacieho konania spolu vo výške 96,82 €. 8. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 a contrario rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti rozsudok vo veci samej potvrdil. 9. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, je možno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie konania ak by boli v neprospech strany. 10. Krajský súd ako súd odvolací považuje za potrebné poukázať na to, že od 01. 07. 2016 nadobudol právnu účinnosť nový procesný predpis a to zákon č. 160/2015 z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 379 a 380 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na obsah podaného rozhodnutia, rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalovaného súd preskúmal rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 228 Eur a vo výroku, ktorým súd určil zmluvné dojednanie časti bodu 11 všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru za neplatné z dôvodu neprijateľnosti a vo výroku o náhrade trov konania žalobcovi. 14. Vo vzťahu k výroku okresného súdu, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 288 Eur a určil, že zmluvné dojednanie časti bodu 11 uvedené vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je neplatné z dôvodu neprijateľnosti, odvolací súd konštatuje, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v časti tohto napadnutého rozhodnutia vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje, na tieto poukazuje, pričom odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred okresným súdom, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k názoru, že okresný súd z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok okresného súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd vykonal hodnotenie dôkazov v súlade s ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného v čase rozhodovania okresného súdu), podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci konania. 15. K najzásadnejšej námietke žalovaného v podanom odvolaní, ktorá spočíva v tom, že žalovaný namieta nesprávnosť skutkových zistení okresným súdom na základe vykonaných dôkazov vo vzťahu k posúdeniu vyznačenia účelu úveru v zmluve, a vo vzťahu k právnemu posúdeniu úverovej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania ako zmluvy spotrebiteľskej v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. odvolací súd uvádza, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu názoru, že v súdenej veci má úverová zmluva spotrebiteľský charakter, keď žalobcu je potrebné považovať za spotrebiteľa s prihliadnutím k tomu, že sa jedná o tzv. formulárovú zmluvu, ktorá bola vyhotovená na predtlači vypracovanej žalovaným a predloženej žalobcovi, pričom aj na základe ďalšieho dokazovania a to aj výpoveďou svedkyne U.T. a oboznámením sa s výpoveďou svedka - bývalého obchodného zástupcu žalovaného v konaní vedenom u Okresného súdu Martin sp. zn. 10C/273/2012 na pojednávaní dňa 30. 01. 2013 nepochybne vyplýva, že žalovaný pri uzatváraní zmlúv prostredníctvom mandatárov používal nekalé obchodné praktiky majúce za cieľ dosiahnuť v zmluve vyznačenie účelu povolania tak, aby úverový vzťah sa formálne javil ako úverový vzťah, ktorý nemožno podradiť pod ust. § 129/2010 Z. z. Odvolací súd uvádza, že okresný súd bol povinný výpoveď svedkyne U.T. vyhodnotiť komplexne, keď z jej výpovede nepochybne vyplýva, že v prípade, že by nebola v zmluve zaškrtla kolónku výkon povolania, boli by jej to vrátili. Aj z výpovede tejto svedkyne sú zrejmé praktiky žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere tak ako tieto uviedol vo svojej výpovedi svedok v konaní vedenom u Okresného súdu Martin sp. zn. 10C/273/2012. Pri zistenom skutkovom stave tak ako tento zistil okresný súd a v odôvodnení svojho rozhodnutia aj uviedol, je aj odvolací súd toho istého názoru, že v danom prípade je nepochybné, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou úverovou zmluvou a je potrebné ju podriadiť pod právny režim zák. č. 129/2010 Z. z. a len vyznačenie účelu v zmluve „výkon povolania“ nie je spôsobilé vyňať túto zmluvu spod právneho posúdenia zmluvy ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ teda žalovaný tvrdí, že o spotrebiteľskú zmluvu v danom prípade nejde, pretože finančné prostriedky boli dlžníkovi poskytnuté veriteľom na účel „povolania“, s týmito námietkami sa okresný súd náležite vysporiadal. Odvolací súd k tomuto dodáva, že spotrebiteľ nemôže mať vedomosť o následkoch vyznačenia účelu použitia finančných prostriedkov na výkon povolania, pričom túto skutočnosť veritelia často zneužívajú, ide o nekalú obchodnú praktiku, keď u spotrebiteľov vyznačujú v zmluvách takýto účel poskytnutia finančných prostriedkov tak ako tomu bolo v danom prípade. Na základe vykonaného dokazovania teda okresný súd dospel k správnemu záveru, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi je spotrebiteľským vzťahom. Odvolací súd poukazuje na to, že spotrebiteľský vzťah sa vždy riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nemôže sa riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka ako to potvrdzuje aj prijatá novela Občianskeho zákonníka v zmysle zákona č. 102/2004 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení iných zákonov zo dňa 25. 03. 2014, ktorá odstránila nejednotnosť v rozhodovaní súdov v tom, že jednoznačne stanovila, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Nakoľko zákon č. 102/2004 Z. z. neobsahuje prechodné ustanovenia, znamená to, že od jeho účinnosti, t. j. od 01. 04. 2015 sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Odvolací súd je rovnakého názoru ako okresný súd, že keďže zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje viaceré obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., ktorá zmluva je svojím charakterom zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nebola žalobkyňa povinná plniť svoje záväzky voči žalovanému v rozsahu vyššom než bola suma poskytnutého úveru, t. j. suma 300 Eur, keďže zmluva v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. je zmluvou bezúročnou a bezpoplatkovou. Medzi účastníkmi konania nebola sporná výška poskytnutého úveru 300 Eur ani suma zaplatená žalobkyňou žalovanému (žalovaný túto skutočnosť žiadnym spôsobom v konaní pred okresným súdom nespochybnil a nenamietal), potom bol správny postup okresného súdu, keď uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 288 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. S prihliadnutím na tento záver odvolacieho súdu potom ani ďalšie odvolacie námietky žalovaného uvedené v odvolaní nemožno považovať za dôvodné. 16. Vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti bodu 11. uvedeného vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru týkajúceho sa poplatku, odvolací súd uvádza, že je nepochybné s prihliadnutím na výšku poskytnutého úveru a výšku poplatku, že dohodnutý poplatok s prihliadnutím na jeho výšku, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom zmluvné dojednanie je obsiahnuté v bode 11. všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré všeobecné podmienky sú bezpochyby vypracované žalovaným a nespĺňajú atribúty individuálneho dojednania. V súlade s ust. § 53 ods. 1 OZ, okresný súd správne ustálil, že tieto zmluvné dojednania sú z dôvodu neprijateľnosti neplatné. Odvolací súd naviac poukazuje, že zmluvné dojednanie v časti bodu 11. uvedené vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru s prihliadnutím na uzavretú úverovú zmluvu v súdenej veci, je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj z dôvodov, že táto obchádza zákon a to konkrétne ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, čo spôsobuje jej neplatnosť. 17. Vzhľadom už na hore uvedené, odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok okresného súdu v časti o zaplatenie sumy 288 € a určenia neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil. 18. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného voči výroku prvostupňového súdu, ktorým rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 947,02 Eur titulom trov právneho zastúpenia, odvolací súd rozsudok okresného súdu v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v súlade s ust. § 391 ods. 1 vec vrátil súdu prvej inštancie na konanie a nové rozhodnutie. 19. Žalovaný v podanom odvolaní voči výroku okresného súdu, ktorým rozhodol o náhrade trov konania v prospech žalobcu, namietal predovšetkým neúčelnosť trov konania z dôvodu zvýšených nákladov na cestovanie a stratu času, ako aj nákladov na cestovanie z dôvodu použitia osobného motorového vozidla právnym zástupcom žalobcu na pojednávania, pričom v tomto smere odvolacia námietka smerovala k tomu, že okresný súd rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Odvolací súd uvádza, s prihliadnutím na odôvodnenie rozhodnutia súdu v časti náhrady trov konania, že o trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanému. Hoci v odôvodnení svojho rozhodnutia súd presne špecifikoval z čoho pozostávajú trovy právneho zastúpenia a tieto spolu vyčíslil sumou 947,02 Eur za jednotlivé úkony, je potrebné prisvedčiť odvolacej námietke žalovaného, že súd sa nedostatočne v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal s tým, či trovy vzniknuté žalobcovi z titulu trov právneho zastúpenia právnym zástupcom vo vzťahu k cestovnému a náhrady straty času, sú trovami účelne vynaloženými na úspešné uplatňovanie práva žalobcu v konaní pred súdom. V tejto časti rozsudok okresného súdu pre nedostatok dôvodov je potrebné považovať za arbitrárny, taký, ktorým došlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že náhradu trov konania súd musí posúdiť komplexne s prihliadnutím na celý predmet konania. Je nepochybné, že súd konanie v časti pre nezaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 288 Eur zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti zo strany žalobcu, pričom súd sa žiadnym spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia s touto okolnosťou nevysporiadal. V ďalšom konaní preto súd prvej inštancie rozhodne o trovách konania s prihliadnutím na celý predmet sporu a svoje rozhodnutie náležite odôvodní aj čo sa týka účelnosti vzniknutých trov konania žalobcovi titulom trov právneho zastúpenia právnym zástupcom vo vzťahu k cestovnému a náhrade straty času. V novom rozhodnutí v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie. Rozhodnuté bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).