Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/387/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113221193 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113221193.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej v právnej veci navrhovateľa THERMO INDUSTRY, a.s., so sídlom Na Spravedlnosti 1533, Pardubice - Zelené Předměstí, IČO: 287 81 481, Česká republika, zastúpeného splnomocnencom X. B., P. XXX, XXX XXB. T. B. T., K. G., proti odporcovi: MIMAS s. r. o., so sídlom Pod Hôrkou 3311/23, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 44 351 305, zastúpenému advokátom Mgr. Martinom Vigašom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 261 994, o zaplatenie 2.362,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 63Cb/5/2014-166 zo dňa 6. júla 2015 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 63Cb/5/2014-166 zo dňa 6. júla 2015 potvrdzuje. Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 2.362,50 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 17.8.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 141,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 218,10 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom domáhal zaplatenia istiny 2.362,50 Eur s príslušenstvom na základe skutočnosti, že odporca si objednal u navrhovateľa tovar H., a H., termoizalačnú stierku, ktorú si objednal v objeme 400 litrov. Navrhovateľ dodal tovar odporcovi s jedinou výhradou v množstve dodaného tovaru, nakoľko dodal len 375 litrov. Dodávku tovaru navrhovateľ vyfakturoval faktúrou č. 100100106 zo dňa 11.8.2010, splatnou dňa 16.8.2010 v sume 2.520,-Eur. Z dôvodu, že navrhovateľ dodal o 25 litrov tovaru, menej než bola objednávka, navrhovateľ žiada z vyfakturovanej sumy uhradiť len sumu 2.362,50 Eur za 375 litrov dodanej termoizolačnej stierky. Dodanie tovaru odporca potvrdil priamo na faktúre. Nakoľko odporca cenu tovaru neuhradil aj napriek výzve navrhovateľa, uplatnil si svoj nárok na súde. Odporca v konaní tvrdil, že tovar dodaný dňa 11.8.2010 nebol označený, aby sa dalo identifikovať označenie výrobku, výrobcu, návod na použitie, obsah látok, záručná doba výrobku, dátum výroby výrobku. Poukázal, že niektoré balenia tovaru boli označené po termíne 11.8.2012 a tiež namietal, že nebola priložená dokumentácia o vykonaných ústavných testoch, ktoré potvrdzujú pr edaný výrobok možnosť rozsahu použitia výrobku, osvedčenie, certifikovanie, ako i jeho zdravotnú nezávadnosť. Taktiež odporca namietal, že pred termínom dodania tovaru si L. P., K. XX, K. T. zapožičal od odporcu čiastku 2.500,-Eur, pričom táto pôžička bola splatná k 8.8.2010. Jednou z dohodnutých foriem splatenia tejto pôžičky bola aj možnosť zápočtu oproti dodaniu tovaru zo spoločnosti Q - THERM Španiel Group, a.s., Pardubice, v ktorej bol L. P. hlavný akcionár a štatutárny zástupca. Odporca tiež namietal, že tovar reklamoval podľa zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, ako aj podľa ustanovení Obchodného zákonníka u p. P. telefonicky, aj písomne. Odporca teda tvrdil, že dodávka tovaru uvedená vo vystavenej faktúre navrhovateľom bola prijatá ako úhrada pôžičky poskytnutej odporcom L. P.. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania mal za to, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný. Mal za preukázané, a to e-mailovou komunikáciou medzi účastníkmi konania zo dňa 27.4.2010, že rokovali o možnosti uzavretia zmluvy pre regionálne zastúpenie, na základe ktorej zmluvy sa mal odporca stať výhradným obchodným zástupcom navrhovateľa pre celé slovenské územie ohľadne dodávky termoizolačnej stierky Q-THERM. K uzatvoreniu zmluvy síce nedošlo, ale došlo k dodaniu termoizolačnej stierky v zmysle faktúry č. 1001001006 zo dňa 11. 8.2010 v sume 2.520,-Eur, ktorá bola i dodacím listom pre dodanie tovaru. Za navrhovateľa tovar odovzdával L. P. a za odporcu ho prevzal pán C.. Keďže pri dodávke tovaru bolo zistené, že nebolo dodané celé množstvo tovaru a chýbalo 25 litrov, navrhovateľ na základe požiadavky odporcu vpísal túto skutočnosť priamo do faktúry. Okresný súd konštatoval, že je nesporné, že navrhovateľ si uplatnil len sumu zodpovedajúcu skutočne dodanému tovaru. Zároveň okresný súd z vyjadrenia navrhovateľa zistil, že etikety boli dodané k tovaru priamo s tovarom a boli odovzdané zástupcovi odporcu pánovi C. podľa ich vzájomnej dohody so štatutárnym zástupcom odporcu. Túto skutočnosť navrhovateľ odôvodňoval tým, že tovar dodávaný odporcovi dňa 11.8.2010 pochádzal priamo z výroby a z dôvodu nedostatku času nedošlo k nalepeniu etikiet na obal. Tieto etikety podľa vzájomnej dohody si mal nalepiť priamo na tovar odporca. Súd konštatoval, že skutočnosť, že mal navrhovateľ etikety k dispozícii, navrhovateľ preukázal aj faktúrou od spoločnosti EPEX s.r.o. zo dňa 15.7.2010, ktorou uvedená spoločnosť navrhovateľovi fakturovala grafický návrh, spracovanie a tlač etikiet 4 x 700 ks pre Slovenskú republiku a 4 x 800 ks pre Českú republiku v celkovej sume 25.176,-Kč. Zároveň súdu bolo preukázané, že potrebné certifikáty, prehlásenia o zhode a ďalšie potrebné listiny vzťahujúce sa k dodanému tovaru boli v čase dodávky na stránkach navrhovateľa, pričom z e-mailov súd zistil, že tieto doklady navrhovateľ zasielal odporcovi v jazyku poľskom a anglickom. Navrhovateľ zároveň v konaní pred okresným súdom tvrdil, že odporca žiadnym spôsobom dodaný tovar nerozporoval, nereklamoval a e-mail predložený odporcom k odporu proti platobnému rozkazu nikdy navrhovateľ neobdržal. Uviedol, že e-mail predložený odporcom považuje za falzifikát, o čom predložil súdu príslušné listinné dôkazy. K námietke odporcu, že poskytol pánovi L. P. pôžičku navrhovateľ tvrdil, že pôžička bola poskytnutá fyzickej osobe a nie ako štatutárnemu zástupcovi navrhovateľa, preto nemohol odporca započítať túto pohľadávku. Dlžníkom je teda v tomto prípade L. P. a nie spoločnosť navrhovateľa. Súd zároveň konštatoval, že sa stotožnil s názorom a argumentáciou navrhovateľa ohľadne vzájomných pohľadávok, pričom súd konštatoval, že nemá preukázané, že odporca má pohľadávku vo výške 2.500,-Eur voči navrhovateľovi. Predmetom zápočtu preto nemohla byť neexistujúca pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi, pričom súd konštatoval, že odporca nepredložil žiadny dôkaz o vykonaní tohto úkonu voči navrhovateľovi tak, ako to ustanovuje § 580 Občianskeho zákonníka. K zápočtu teda podľa názoru okresnému súdu nedošlo. Okresný súd dospel k záveru, že odporca nezaplatil navrhovateľovi cenu dodaného tovaru, pričom odporca nepreukázal svoje tvrdenia v konaní, a preto návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 141,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 218, 10 Eur. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobný návrh zamietne a uloží navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy konania, alebo, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ namietal, že okresný súd vôbec nevykonal dokazovanie za účelom preukázania skutočností tvrdených odporcom, že dodávka tovaru bola prijatá zo strany odporcu ako úhrada pôžičky, ktorú prevzal dňa 9.6.2010 L. P. nar. X.X.XXXX, bytom K. XX, K. T.. Iniciatíva pôžičky vyšla od pána L. P., pričom odporca len akceptoval jeho návrh. Dodávkou predmetného tovaru mala byť pohľadávka odporcu vzniknutá poskytnutou pôžičkou uspokojená. V tomto smere okresný súd absolútne nevykonal dokazovanie, pričom podľa jeho názoru má vypočuť účastníkov predmetnej zmluvy o pôžičke, a to pána L. P. a štatutára odporcu. Odporca tiež nesúhlasí so záverom súdu v tom smere, že odporca nereklamoval vady uvádzané v e- maili zo dňa 27.10.2010 včas. Podľa jeho názoru reklamácia vykonaná odporcom bola plne v súlade s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na reklamačné konanie. Odvolateľ tiež nesúhlasí so stotožnením sa názoru súdu prvého stupňa s tvrdením navrhovateľa, že dodanie tovaru sa uskutočnilo v súlade s právnymi predpismi aj napriek tej skutočnosti, že spolu s tovarom neboli podané odporcovi potrebné certifikáty, prehlásenia o zhode a ďalšie potrebné listiny vzťahujúce sa k dodanému tovaru. Navrhovateľ sa vyjadril k odvolaniu odporcu prostredníctvom svojho splnomocnenca a uviedol, že odporca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho tvrdenia, že dodávka tovaru bola prijatá ako úhrada pôžičky. Zároveň poukázal na to, že samotný odporca uvádza, že pôžička bola poskytnutá pánovi P. s jeho dátumom narodenia a adresou pobytu, teda samotný odporca preukazuje, že pôžička bola poskytnutá fyzickej osobe. Navrhovateľ vo vyjadrení zdôraznil, že súdu predložil jasný dôkaz o tom, že e-mail odporcu, ktorým malo dôjsť k upozorneniu na vady dodaného tovaru, nikdy odoslaný nebol a je len účelovo vytvorený pre potreby daného konania. Pán L. T., z centra technickej podpory spoločnosti Eset software spol.s. r. o. uviedol, že údaj uvedený na päta e-mailu ( nezobrazuje dátum odoslania e-mailu, ale označenie dátumu a času, z ktorého pochádza vírová databáza na klientskej stanici, ktorou bol e-mail skontrolovaný ). Vírové databázy sú označené číslom pred zátvorkou . E-mail odporcu zo dňa 27.10.2010 uvádza číslo vírovej databázy XXXX ( XXXXXXXX ), teda sa jedná o vírovú databázu, ktorá bola aktualizovaná 27.7.2010. Podľa názoru navrhovateľa je nepochybné, že odporca vzal ako predlohu pre svoj vymyslený e-mail, e-mailovú komunikáciu so skorším dátumom a zmenil obsah daného e-mailu. K tvrdeniam odporcu, že tovar nebol dodaný v súlade s právnymi predpismi navrhovateľ uvádza, že jednoznačne preukázal, že dodaný tovar nemal žiadne vady a bol podložený všetkými potrebnými certifikátmi. Navrhovateľ nepopiera, že tovar, ktorý bol odporcovi dodaný nebol označený etiketami, avšak zdôraznil, že sa tak stalo po vzájomnej dohode medzi p. P., vtedajším predsedom predstavenstva a pánom X. U., obchodným manažérom odporcu. Pri odovzdávaní tovaru navrhovateľ žiadne certifikáty neodovzdal, a to z dôvodu, že všetky bolo možné nájsť na vtedajších webových stránkach navrhovateľa, čo navrhovateľ preukazoval screeningom obrazovky z roku 2010, z ktorého jednoznačne vyplýva, že všetky potrebné dokumentácie k výrobkom navrhovateľa boli voľne prístupné. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p., ako vecne správny potvrdil. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ návrhom podaným dňa 7.8.2013 si uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie 2.362,50 Eur, ako zaplatenie ceny dodanej termoizolačnej stierky, ktorú navrhovateľ dodal odporcovi na základe objednávky v objeme 375 litrov. Okresný súd dňa 9.10.2013 vydal platobný rozkaz č.k. 64Rob/282/2013-21 zo dňa 9.10.2013, proti ktorému odporca v zákonnej lehote podal odôvodnený odpor. V odpore namietol, že dodávka tovaru, ktorej zaplatenie je predmetom sporu bola z jeho strany prijatá ako úhrada pôžičky, ktorú poskytol L. P.. Zároveň sa bránil, že dodaný tovar reklamoval, nakoľko s tovarom neboli predložené doklady, hodnotenia a certifikáty k výrobku tak, aby sa mohla zahájiť realizácia projektu pre zákazníka. Okresný súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že nárok navrhovateľa je dôvodný, nakoľko odporca v konaní nepreukázal svoje tvrdenia, a preto návrhu navrhovateľa spolu s uplatneným úrokom z omeškania v celom rozsahu vyhovel. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Podľa § 428 ods. 1 písm. a ) Obchodného zákonníka, právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo kupujúci vady zistil. Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že medzi účastníkmi konania bola platne uzatvorená kúpna zmluva v zmysle § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, čo medzi účastníkmi konania ani nebolo sporné. Zároveň odporca nepopieral, že by mu tovar nebol dodaný, len namietol, že tovar nebol označený a nebola k nemu priložená potrebná dokumentácia, následkom čoho vady riadne u navrhovateľa reklamoval. Ako dôkaz o uplatnení reklamácie predložil e-mail zo dňa 27.10.2010, pričom navrhovateľ vierohodným spôsobom v priebehu prvostupňového konania preukázal, že predložený e-mail je „ falzifikátom“, nakoľko pokiaľ predmetný e-mail vykazujú vírovú databázu aktualizovanú na ňom dňa 27.7.2010, teda odvolací súd sa stotožnil s tvrdeniami navrhovateľa, že odporca musel inú e-mailovú korešpodenciu so skorším dátumom zmeniť tak, ako predložil v súdnom konaní. Z tohto dôvodu okresný súd správne konštatoval, že odporca nereklamoval predmetné vady uvádzané v e-maili zo dňa 27.10.2010 včas. Zároveň sa odvolací plne stotožnil aj s právnou argumentáciou prvostupňového súdu ohľadne posúdenia započítania odporcom poskytnutej pôžičky p. L. P., nakoľko zo spisového materiálu, ako aj zo samotnej výpovede a vyjadrení odporcu jednoznačne vyplýva, že poskytol pôžičky 2.500,-Eur L. P., ako fyzickej osobe a nie, ako štatutárnemu zástupcovi navrhovateľa. Z tohto dôvodu teda odporca nemohol započítavať svoju neexistujúcu pohľadávku voči navrhovateľovi. Nakoľko okresný súd vec správne právne posúdil, vykonal dokazovanie a dospel k správnym právnym a skutkovým záverom, ktoré zrozumiteľne v napadnutom rozsudku odôvodnil, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnymi a skutkovými názormi vyslovenými okresným súdom v napadnutom rozsudku. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi, ako v spore úspešnému trovy odvolacieho konania v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko si vo vyjadrení k odvolaniu uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p. Z dôvodu, že navrhovateľ si nevyčíslil trovy odvolacieho konania v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia a navrhovateľovi žiadne trovy odvolacieho konania zo spisu nevyplývali, odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania podľa § 151 ods. 2 O.s.p. nepriznal. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.