Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/694/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113226285 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113226285.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, registrácia č.: CHE-100.023.226, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti odporcovi Y. U., nar. 22. XX. XXXX, bytom Y. č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, v konaní o zaplatenie 418,19 € s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/75/2014 - 129 zo dňa 04. 05. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania z r u š u j e a v tomto rozsahu vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu navrhovateľa, ktorou sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 418,19 € s príslušenstvom titulom plnenia zo zmluvy o úvere. Nárok navrhovateľa považoval okresný súd za premlčaný, preto žalobu zamietol, aplikujúc ust. § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Vzhľadom na úspech odporcu v konaní, ktorý si náhradu trov konania neuplatnil mu náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ ide o trovy konania vedľajšieho účastníka, okresný súd vzhľadom na „neúčelnosť a šablónovitosť podaní vedľajšieho účastníka“, náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá O. s. p. ) odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu proti výroku, ktorým mu nebola priznaná náhrada trov konania (výrok v poradí druhý). Pokiaľ ide o účelnosť náhrady trov právneho zastúpenia, poukázal na tú skutočnosť, že aktívnym prístupom a ním poskytovaniu ochranou spotrebiteľa bol v súčasnosti vytvorený stav, kedy navrhovateľ a jemu obdobné spoločnosti prestali podávať na súde žaloby založené na pochybných právnych tituloch, resp., tieto podávajú už len v minimálnej miere, čím došlo k odbremeneniu súdov od prejednávania nedôvodných nárokov. Úlohou vedľajšieho účastníka je pomoc v spore žalovanému, ktorú aj v konaní vedľajší účastník poskytol. Je teda nesporné, že svojimi aktivitami, ktoré realizoval aj prostredníctvom právneho zástupcu, prispel k zvýšeniu ochrany spotrebiteľských práv v SR, a to aj v tejto konkrétnej prejednávanej veci. V prejednávanej veci totiž neexistujú žiadne zákonné dôvody, a ani dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznať. V tejto súvislosti poukázal i na čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 38 Charty základných práv EÚ, ale i na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktoré mu nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia priznávajú. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že navrhovateľovi uloží povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy prvostupňového ako i odvolacieho konania. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým okresný súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal náhradu trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O. s. p.. Výrok rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá (výrok v poradí I.) a výroky, ktorými nebola priznaná náhrada trov konania žalovanému, zostávajú podľa § 206 ods. 2, 3 O. s. p. nedotknuté. Okresný súd v prejednávanej veci žalobu zamietol, nakoľko nárok navrhovateľa považoval za premlčaný aplikujúc ust. § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka. Následne rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v konaní. Napriek tomu, že vedľajší účastník na strane odporcu bol v konaní plne úspešným, nepriznal mu náhradu trov konania vzhľadom na „neúčelnosť a šablonovitosť podaní vedľajšieho účastníka“. Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O. s. p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založený, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že prvostupňový súd sa vyššie uvedeným dôsledne neriadil v prípade odôvodnenia jeho rozhodnutia o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka. Z prejednávanej veci je nesporné, že vedľajší účastník na strane odporcu bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Uvedené konštatoval i okresný súd, ak uviedol, že o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p.. Napriek tomu však vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal pre „neúplnosť a šablonovitosť podaní vedľajšieho účastníka“. Okresný súd však v odôvodnení tohto rozhodnutia neuviedol v čom predmetná neúčelnosť a šablonovitosť podaní vedľajšieho účastníka spočíva, a ako k uvedenému právnemu záveru dospel. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, či okresný súd náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal len titulom neúčelnosti a šablonovitosti jeho podaní alebo či tým mienil neúčelnosť trov právneho zastúpenia. Z odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia tak nie je možné zistiť pre rozhodnutie súdu relevantné skutočnosti. Okresný súd v odôvodnení svojho výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu postupoval bez toho, aby účastníkom konania vysvetlil a dal odpoveď na otázku, akým spôsobom, na základe čoho, aké myšlienkové postupy a hodnotiace úvahy uplatnil pri rozhodovaní o trovách konania vedľajšieho účastníka, ak aplikoval ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a napriek tomu vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal. Nedostatočné odôvodnenie zároveň robí rozhodnutie v inštančnom postupe nepreskúmateľným pre jeho neurčitosť. Z vyššie uvedených dôvodov neostávalo odvolaciemu súdu iné, len rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušiť a vec vrátiť v tomto rozsahu okresnému súdu na ďalšie konanie. Úlohou okresného súdu bude preto pri opätovnom rozhodovaní o náhrade trov vedľajšieho účastníka na strane odporcu postupovať v zmysle vyššie uvedených intencií rozhodnutia odvolacieho súdu. Dosiaľ vydané rozhodnutie okresného súdu je v dôsledku nedostatočného odôvodnenia aj rozhodnutím predčasným, v dôsledku čoho nebolo možné odvolacím súdom vysloviť právny záver týkajúci sa účelnosti či neúčelnosti trov konania vedľajšieho účastníka. Podľa § 224 ods. 3 O. s. p., keďže odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov vedľajšieho účastníka na strane odporcu súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci, a to i o náhrade trov konania odvolacieho. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.