Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/48/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113228149 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113228149.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a sudcov JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v právnej veci žalobcu P. K., nar. X.X.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX L., štátny občan SR, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Krnáč s.r.o., so sídlom Horná 65A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 232 293, proti žalovanej U. L., nar. XX.X.XXXX, bytom M. R. XXXX/XX, XXX XX K. K., štátna občianska SR, zastúpenej AK Lion Law Partners s.r.o., so sídlom Horná 32, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, v konaní o zaplatenie 17.485,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 17C/3/2014-141 zo dňa 15. októbra 2015 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 17C/3/2014-141 zo dňa 15. októbra 2015 potvrdzuje. II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 2.936,45 Eur, z toho sumu 1.049,- Eur ako zaplatený súdny poplatok a sumu 1.887,45 Eur, ako trovy právneho zastúpenia. 2. V rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal žalobou proti žalovanej zaplatenia sumy 17.485,20 Eur s príslušenstvom, pričom to odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná sú spoločníkmi s veľkosťami obchodných podielov po 50 % a zároveň konateľmi spoločnosti CORRECT INTERIER, s.r.o. v likvidácii, so sídlom prof. Sáru 5, Banská Bystrica, IČO: 36 054 143. Dňa 14.11.2006 žalobca a žalovaná, ako konatelia a jediní spoločníci spoločnosti podpísali v mene spoločnosti Zmluvu o kontokorentom úvere č. XXXXXXXX/A./XX/XXX s F. a.s., Y. J., v zmysle ktorej banka poskytla v prospech spoločnosti CORRECT INTERIER, s.r.o. v likvidácii úver, pričom výška úverového limitu bola stanovená na sumu 500.000,-Sk. Predmetný úver bol zabezpečený zmenkou a za zaplatenie zmenky sa zaručili zmeneční ručitelia, a to žalobca a žalovaná. Dňa 14.11.2006 došlo medzi zaviazanými zo zmenky - po 1/ spoločnosťou ako vystaviteľom zmenky, po 2/ žalovanou, ako zmenečným ručiteľom 1/ a po 3/ žalobcom, ako zmenečným ručiteľom 2/ a F., ako veriteľom k podpisu Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky č. XXXXXXXQ./ A./XX/XXX. D.ňa 10.2.2007 bol podpísaný Dodatok č. 1 k Zmluve o úvere, pričom sa zvýšil limit úveru na 750.000,-Sk. Nakoľko spoločnosť nesplnila svoje záväzky, veriteľ pristúpil k domáhaniu sa splnenia záväzku a listom zo dňa 19.5.2008 oznámil vyplnenie blankozmenky. Spoločnosť - dlžník prevzala oznámenie dňa 13.6.2008, žalobca dňa 5.6.2008 a žalovaná dňa 25.3.2008. V zmysle tohto oznámenia sa celý zostatok úveru stal splatným dňa 14.11.2007 a dlžník bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy spolu s príslušenstvom, čo ku dňu 19.5.2008 predstavovalo sumu 878.832,38 Sk, z toho istina vo výške 774.870,58 Sk a úroky z omeškania vo výške 103.961,80 Sk. Dlžník bol naďalej povinný platiť úroky z omeškania vo výške 30 % zo sumy istiny až do zaplatenia. Banka následne doplnila na zmenku zmenkovú sumu vo výške 893.683,57 Sk, čo predstavuje 29.664,86 Eur. Dlžník už nedisponoval s finančnými prostriedkami na úhradu dlžnej sumy a žalobca a žalovaná, ktorí sa zaručili na zaplatenie zmenky rovnako ako zmenkový dlžník mali povinnosť plniť záväzky. Medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzatvoreniu ústnej dohody o spoločnom vyplatení zmenkovej sumy k vzhľadom k tomu, že dlžník nedisponoval finančnými prostriedkami a dlžná suma mala byť zaplatená žalobcom a žalovanou spoločne a nerozdielne a vzhľadom na to, že ich výška vkladov do spoločnosti bola rovnaká, t.j. po 50 %, dohodli sa, že aj zmenkovú sumu zaplatenia v tomto pomere. Žalobca sa snažil zaplatiť dlh podľa svojich možností, pričom dňa 10.2.2009 vložil veriteľovi na účet sumu vo výške 3.300,-Eur, dňa 18.6.2009 sumu 3.000,-Eur, dňa 30.4.2010 sumu 2.000,-Eur, dňa 4.6.2010 sumu 10.000,-Eur, dňa 12.5.2011 sumu 4.000,-Eur a v hotovosti zaplatil čiastku vo výške 22.300,-Eur. Nakoľko dlžník nezaplatil svoj dlh, veriteľ podal žalobu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, pričom Okresný súd Banská Bystrica dňa 21.12.2011 vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým uložil spoločnosti - dlžníkovi, ako aj žalobcovi a žalovanej, aby zaplatili zmenkovú sumu vo výške 7.364,86 Eur spolu s príslušenstvom spoločne a nerozdielne. Žalobca zaplatil dňa 20.1.2012 na účet veriteľa sumu 100,-Eur a dňa 20.1.2012 sumu 50,- Eur. Následne dňa 26.4.2013 uhradil zostávajúcu dlžnú sumu vo výške 12.520,40 Eur pozostávajúcu z istiny 7.364,86 Eur, z úrokov vo výške 6 % zo zmenkovej sumy vo výške 4.613,66 Eur, súdny poplatok v sume 443,-Eur a odmenu zo zmenkovej sumy vo výške 98,88 Eur. Celý dlh bol teda vyplatený dňa 26.4.2013. Žalobca tak uhradil veriteľovi celkovú sumu vo výške 34.970,40 Eur, pričom následne žalobca vyzval žalovanú, aby mu plnila z ním uhradenej sumy 50 % z celkového dlhu, t.j. vo výške 17.485,20 Eur. Žalovaná však túto sumu neuhradila, a preto si uplatnil žalobca svoj nárok na súde z titulu regresného nároku, ako aj úrokov z omeškania a náhrady trov konania. 3. Žalovaná v priebehu konania popierala akúkoľvek dohodu so žalobcom a tvrdila, že uplatnený nárok nie je možné odvodiť z postavenia žalobcu a žalovanej, ako bývalých spoločníkov spoločnosti, ani zo žiadneho ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb., zákona zmenkového a šekového. Žalovaná tiež tvrdila, že žalobca neuviedol, kedy mala podľa údajnej ústnej dohody nastať splatnosť záväzku žalovanej na úhradu dlžnej sumy, pričom pokiaľ žalobca uskutočnil prvú úhradu veriteľovi už 10.2.2009 a medzi realizáciou tejto platby a podaním žaloby na súd dňa 10.10.2013 uplynuli viac ako štyri roky, žalovaná mala za to, že nárok žalobcu je premlčaný v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ako aj výsluchmi strán a mal za to, že ustanovenie § 32 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového a to ods. 1, 2 a 3 upravuje práva a povinnosti ručiteľa vo vzťahu k dlžníkovi a majiteľovi zmenky, ale toto ustanovenie neupravuje vzťah medzi viacerými ručiteľmi, a preto ho nie je možné aplikovať v prípade regresného nároku medzi stranami tohto konania. O vzťahu medzi viacerými ručiteľmi, ani o prípadných regresných nárokoch medzi nimi neupravujú ani ustanovenia § 546 až § 550 Občianskeho zákonníka, upravujúce ručenie ako lex specialis k Zákonu č. 191/1950 Zb. zmenkovému a šekovému. Taktiež z ustanovenia § 47 zákona zmenkového a šekového nevyplýva, že by toto ustanovenie upravovalo vzťah medzi viacerými ručiteľmi a neupravuje ani prípadné regresné nároky medzi nimi a upravuje len vzťah majiteľ - vystaviteľ a majiteľ - ručiteľ, nie ručiteľ - ručiteľ. Z tohto dôvodu nie je na daný prípad možné aplikovať ani toto zákonné ustanovenie. Súd sa tiež nestotožnil s tvrdením zástupcu žalobcu v tom smere, že v prípade, ak niektorí z dlžníkov majiteľovi zmenku vyplatí, stáva sa majiteľom zmenky, teda veriteľom, a tí, ktorí mu zodpovedajú podľa § 49 zákona zmenkového a šekového sú voči nemu obdobne v postavení dlžníkov. Súd mal za to, že nedochádza tu nikdy k vyporiadaniu dlžníkov medzi sebou a výplatou zmenky sa presúva celý vzťah o určitú úroveň bližšie k priamym dlžníkom. Podľa jeho názoru ide o solidaritu špecifickú a nie je možné použiť všeobecné ustanovenia § 511 Občianskeho zákonníka. Zároveň uviedol, že ak je vedľa seba viac avalistov - ručiteľov, potom každý z nich je sám za seba voči majiteľovi zmenky solidárnym dlžníkom. Pokiaľ v takom prípade jeden z vedľa seba stojacich dlžníkov zmenku vyplatí majiteľovi, získava síce práva zo zmenky podľa § 49 zákona zmenkového a šekového, ale i ten sa však môže obrátiť len na svojich predchodcov. Súd konštatoval, že z uvedeného jednoznačne vyplýva, že citované ustanovenie rieši len vzťah medzi majiteľom zmenky a určitou úrovňou dlžníkov zo zmenky, nie vzťahy medzi týmito osobami v rovnakom postavení, teda v postavení ručiteľov navzájom, t.j. medzi žalobcom a žalovanou, ako ručiteľmi zo zmenky. Keďže poľa ustanovení zákona zmenkového a šekového tu nevzniká solidarita a nie je možné použiť všeobecné ustanovenia § 511 Občianskeho zákonníka o solidárnych dlžníkoch, preto sa žalobca vyplatením zmenkovej sumy stal veriteľom len voči spoločnosti CORRECT INTERIER, s.r.o., ktorá je však už toho času vymazaná z Obchodného registra. Pretože dlžník zo zmenky nemôže mať žiadne nároky proti ručiteľovi, ktorý sa za neho podpísal, nie je tento ručiteľ tak jeho predchodcom. Potom platí, že ak je na zmenke za takéhoto dlžníka podpísaných viac ručiteľov, nemajú títo ručitelia proti sebe navzájom žiaden postih. Vzhľadom k tomu, že medzi žalobcom a žalovanou, ako zmenečnými ručiteľmi neexistuje žiaden regresný zmenečný vzťah, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 5. Súd tiež konštatoval, že pri zamietnutí žalobu prihliadol aj na námietku premlčania vznesenú žalovanou, a to pre zaplatenie sumy vo výške 3.300,-Eur dňa 10.2.2009, sumy 3.000,-Eur zaplatenej dňa 18.6.2009, sumy 2.000,-Eur zaplatenej dňa 30.4.2010, sumy 10.000,-Eur zaplatenej dňa 4.6.2010. Súd posúdil námietku premlčania ako dôvodnú pre zaplatenie týchto uvedených súm, nakoľko žalobcovi uplynula 3-ročná lehota na uplatnenie nároku na súde v zmysle ustanovenia § 100 a § 101 OZ, a to dňa 10.10.2013. Súd sa zároveň nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby počas konania 65Zm 39/2011 o vydanie zmenkového platobného rozkazu s poukazom na § 71 zákona zmenkového a šekového, pretože k vyplateniu týchto súm banke zo strany žalobcu, ako ručiteľa 2/ došlo ešte pred podaním žaloby o vydanie zmenkového platobného rozkazu, ktorá bola podaná na súd dňa 9.6.2011 a ustanovenie § 71 zákona zmenkového a šekového sa nevzťahuje na vzťah žalobcu a žalovanej. 6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá mala v spore plný úspech priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcich zo sumy 1.049,- Eur za zaplatený súdny poplatok a sumy 1.887,45 Eur, ako trovy právneho zastúpenia. 7. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že v celom rozsahu spochybňuje právny názor súdu prvej inštancie vyjadrený v rozsudku a má za to, že vyhlásený rozsudok je nesprávny, nakoľko konajúci súd sa dôkladne neoboznámil so skutkovým stavom veci, vykonané dôkazy nevyhodnotil v súlade s procesnými zásadami. Žalobca má tiež za to, že súd nevenoval rozsudku náležitú pozornosť, odôvodnenie rozsudku je nepresvedčivé, a preto nie je možné právny názor konajúceho súdu považovať za zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom. Zároveň uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd sa opomenul v rozhodnutí venovať dostatočným spôsobom skutočnostiam, ktoré boli zo strany žalobcu prezentované, čo je v zjavnom rozpore so zásadou spravodlivého konania. Keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezdôvodnil dostatočným spôsobom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti. Tiež poukázal na základné právo na súdnu ochranu garantované v článku 46 ods. 1 Ústavy SR a zdôraznil, že práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny. Odvolateľ tvrdí, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil po právnej stránke, nakoľko predmetom je uplatnenie nároku zo zabezpečenia záväzku ( ručením ) na základe Zmluvy o kontokorentom úvere č. XXXXXXX/A./XX/XXX zo dňa 14.11.2006 a strany tohto konania, t.j. žalobca a žalovaná, vystupujú ako ručitelia. Zmluva o úvere, resp. vzťah z nej vzniknutý, bez ohľadu na povahu strán, sa podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka považuje za obchodno záväzkový vzťah, ktorý sa spravuje záväzkovou časťou Obchodného zákonníka. Podľa ustanovenia § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka sa uvedenou časťou obchodného zákonníka spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov, ktoré sa spravujú Obchodným zákonníkom. Od uvedenej úpravy sa strany nemôžu odchýliť ( § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka ). Z uvedenej zákonnej úpravy teda vyplýva, že zmluva o úvere, ktorú uzavrel dlžník s veriteľom, aj na ňu nadväzujúce prejavy žalobcu a žalovanej, ktorými prevzali na seba záväzok ručenia za záväzky z poskytnutého úveru, sa spravujú príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Použitie Obchodného zákonníka na tento vzťah strany nemôžu dohodou vylúčiť, keďže viaceré ustanovenia, ktoré upravujú inštitút ručenia v Obchodnom zákonníku majú kogentnú povahu. Nakoľko Obchodný zákonník má komplexnú úpravu ručenia, pre ručenie v obchodných záväzkových vzťahoch sa ustanovenia Občianskeho zákonníka, upravujúce ručenie, nepoužívajú ( rozsudok NS SR sp.zn. 1ObdoV 30/2006 zo dňa 30.6.2008 ). 8. Podľa názoru odvolateľa z právneho postavenia ručiteľa, ako spoludlžníka vyplývajú určité práva a povinnosti, pričom jedným z týchto práv je aj právo vyplývajúce z ustanovenia § 511 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka, umožňujúce dlžníkovi požadovať od ostatných náhradu podľa ich podielov za dlh ním splnený. Podľa tohto zákonného ustanovenia, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám už splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Tiež uviedol, že v prípade, že by za solidárny dlh ručili aj ďalší ručitelia, potom vzťah medzi viacerými spoločnými ručiteľmi je rovnaký ako v prípade spoludlžníkov ( § 511 OZ ). Z tohto vzťahu ručiteľovi preto vyplýva najmä právo postihu, a to jednak právo preventívneho postihu ( § 511 ods. 2 OZ ), jednak právo následného postihu ( § 511 ods. 3 OZ ). Ak sa teda voči jednému ručiteľovi uplatňuje celá pohľadávka, môže žiadať, aby ho ostatní spoluručitelia oslobodili od podielov dlžoby, ktoré pripadajú na nich dlžníkov, a keď splnili dlh, môže od nich požadovať náhradu podľa ich podielov na dlhu. V prípade, že podiely na dlhu medzi solidárne zaviazanými dlžníkmi nevyplývajú z dohody medzi dlžníkmi a tieto podiely neurčuje ani zákon, potom platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že ich podiely na dlhu sú vzájomnom pomere ( § 511 ods. 2 veta prvá OZ ). 9. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu vec nesprávne právne posúdil, keď na zistený skutkový stav nepoužil správny právny predpis, a je Obchodný zákonník, ktorý komplexne upravuje ručenie, ale zmenkový a šekový zákon. Podľa názoru odvolateľa v prejednávanej veci súd vyvodil nesprávne právne závery, keď konštatoval, že v danom prípade ide teda o uplatnenie regresného nároku žalobcu ako spoluručiteľa 2/ voči žalovanej, ako spoluručiteľke 1/ zo zmenky. Nakoľko zo žaloby nevyplýva, že by si žalobca v danom prípade uplatňoval voči žalovanej svoj regresný nárok na základe dojednaní zmenkového a šekového zákona, žalobca nepodával v danom prípade žalobu na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Keďže v prejednávanej veci žalobca nenavrhol zmenu žaloby v zmysle ustanovenie § 95 O.s.p., ktorá zmena by vyplývala z iného skutkového stavu veci, než aký bol popísaný v žalobe a o takejto zmene súd prvej inštancie ani nerozhodol samostatným uznesením, žalobca má za to, že konajúci súd mal danú vec prejednať na základe skutkového stavu popísaného v žalobe a na jeho základe mal aplikovať príslušnú právnu úpravu, teda Obchodný zákonník. 10. Podľa názoru odvolateľa súd tiež nesprávne vec právne posúdil, keď aplikoval na prejednávanú vec zmenkový a šekový zákon, ako lex specialis pred úpravou obsiahnutou v Obchodnom zákonníku. Keďže Obchodný zákonník je rovnako, ako zákon zmenkový a šekový špeciálny predpis ( les lex specialis ) k všeobecnej úprave majetkových vzťahov v Občianskom zákonníku, ktorý je vo vzťahu k nemu lex generalis, mal sa súd vysporiadať s aplikáciou Obchodného zákonníka na prejednávanú vec, nakoľko v danom prípade išlo o absolútny obchod, keďže strany uzatvorili zmluvu o úvere. 11. Odvolateľ má tiež za to, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval zákon zmenkový a šekový, pričom na základe takejto nesprávnej interpretácie dospel k nesprávnym právnym záverom. Uviedol, že na avalistu sa treba pozerať ako na zmenkového dlžníka celkom samostatného. Pre avalistu platí ustanovenie § 47 ods. 3 zákona zmenkového a šekového, to znamená, že vyplatením zmenky stáva sa sám zmenkovým veriteľom a môže uplatniť opäť ako solidárny veriteľ práva proti svojim predchodcom na zmenke tak, ako sú dané ustanovením § 49 zmenkového a šekového. Ručiteľ, ktorý podľa zmenky plnil, získava okamžikom, keď toto plnenie v celku alebo v časti poskytne, právo na výkon ďalšieho postihu. Ak zaplatí ručiteľ všetko, čo dôvodne majiteľ zmenky požaduje, má právo na vydanie zmenkovej listiny. Zmysel tohto práva nespočíva ani tak v stiahnutí zmenky z obehu, predovšetkým v tom, aby ručiteľ získal legitimáciu pre výkon svojich regresných nárokov zo zmenky. 12. K premlčaniu uviedol, že podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Zároveň poukázal na iné súdne konanie, ktoré predchádzalo tomuto konaniu, a preto pri posudzovaní námietky premlčania mal súd trvanie tohto súdneho konania zohľadniť. V tejto súvislosti poukázal na §402 Obchodného zákonníka. 13. Žalobca tiež navrhol, aby v prípade, ak odvolací súd nevyhovie odvolaniu žalobcu, aby bolo pripustené dovolanie voči tomuto rozsudku podľa ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p. 14. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok, ako vecne správny potvrdil a aby zaviazal žalobcu na nahradenie trov odvolacieho konania vo výške 414,62 Eur. Vo vyjadrení uviedla, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď na nárok uplatnený žalobcom aplikoval príslušné ustanovenia zákona zmenkového a šekového, nakoľko v danom prípade nebol dôvod uvažovať o aplikácii ustanovení Obchodného zákonníka. Žalobca vo svojom odvolaní nesprávne uvádza, že predmetom konania bolo uplatnenie nároku zo zabezpečenia záväzku ručením na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXX/A./XX/XXX zo dňa 14.11.2006. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca si voči žalovanej uplatňoval regresný nárok ako spoluručiteľ zo zmenky vystavenej spoločnosťou CERRECT INTERIER, s.r.o. v likvidácii. V danom prípade je teda irelevantné, či žalobca podával žalobu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, nakoľko táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na právnu kvalifikáciu ním uplatneného nároku. Žalobca totiž veriteľovi plnil výlučne na základe blankozmenky. Sám žalobca na viacerých miestach svojej žaloby uviedol, že išlo o plnenie zmenkovej sumy, pričom veriteľ si uplatnil svoj nárok prostredníctvom zmenkového platobného rozkazu, a preto je nevyhnutné aj na právny vzťah žalobcu a žalovanej, ako zmenkových dlžníkov aplikovať ustanovenia zákona zmenkového a šekového, pričom týmto spôsobom správne postupoval aj súd prvej inštancie. Argumentáciu žalobcu týkajúcu sa aplikácie ustanovenia Obchodného zákonníka na zmluvný vzťah medzi ním a žalovanou považuje žalovaná za nedôvodnú a účelovú. Prvostupňový súd teda správne posúdil uplatnený nárok a taktiež sa správne nestotožnil s tvrdením žalobcu, že došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby počas konania 65Zm 39/2011 o vydanie zmenkového platobného rozkazu s poukazom na § 71 zákona zmenkového a šekového, pretože k vyplateniu týchto súm banke zo strany žalobcu, ako ručiteľa v druhom rade došlo ešte pred podaním žaloby o vydanie zmenkového platobného rozkazu, ktorá bola podaná na súd dňa 9.6.2011 a ustanovenie § 71 zákona č. 191/1950 Zb. sa nevzťahuje na vzťah žalobcu a žalovanej. 15. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil. 16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca dňa 10.10.2013 podal žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanej zaplatenia 17.485,20 Eur s príslušenstvom, ako zaplatenie polovice sumy, ktorú žalobca zaplatil veriteľovi za spoločnosť CORRECT INTERIER, s.r.o. v likvidácii, v ktorej bol spolu so žalovanou konateľom, a ktorej spoločnosti bol zo strany veriteľa poskytnutý úver, ktorý bol zabezpečený blankozmenkou. Súd prvej inštancie dňa 19.11.2013 vydal platobný rozkaz č.k. 13Ro/369/2013-48, proti ktorému žalovaná podala odôvodnený odpor. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že na daný právny vzťah je nutné aplikovať ustanovenia Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, pričom konštatoval, že pokiaľ žalobca vyplatil majiteľovi zmenky, ako avalista celú zmenkovú sumu, nevzniká mu v zmysle tohto zákona regresný nárok voči druhému avalistovi, t.j. žalovanej, tento nárok mu vzniká len voči priamemu dlžníkovi, t.j. spoločnosti CORRECT INTERIER, s.r.o. v likvidácii, ktorá už je vymazaná z Obchodného registra, z tohto dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietol. 17. Podľa § 32 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. ( ďalej len „ ZZŠ“ ), zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil. 18. Podľa § 32 ods. 2 ZZŠ, záväzok zmenečného ručiteľa je platný i vtedy, ak záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu než pre vadu formy. 19. Podľa § 32 ods. 3 ZZŠ, ak zaplatí zmenečný ručiteľ zmenku, nadobúda práva zo zmenky proti tomu, za koho sa zaručil a proti všetkým, ktorí sú tejto osobe zmenečne zaviazaní. 20. Podľa § 47 ods. 1 ZZŠ, všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. 21. Podľa § 47 ods. 2 ZZŠ, majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali. 22. Podľa § 47 ods. 3 ZZŠ, rovnaké právo má každá osoba, ktorá sa podpísala na zmenku a ju vyplatila. 23. Podľa § 47 ods. 4 ZZŠ, uplatnenie nároku proti niektorej osobe zmenečne zaviazanej neprekáža majiteľovi, aby sa domáhal svojich nárokov proti ostatným, hoci nasledujú za tým, proti komu bol najprv nárok uplatnený. 24. Podľa § 49 ZZŠ, kto vyplatí zmenku, môže vymáhať od svojich predchodcov: 1. celú sumu, ktorú zaplatil; 2. šesťpercentové úroky z tejto sumy odo dňa, keď zaplatil; 3. svoje trovy; 4. odmenu, ktorá sa vypočíta podľa § 48 ods. 1 č. 4. 25. Podľa § 71 ZZŠ, prerušenie premlčania je účinné len proti tomu, u koho nastala skutočnosť zakladajúca prerušenie. 26. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. CSP. Súd prvej inštancie neporušil právo strán konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil aj náležite vyhodnotil ( Nález Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 36/2010 ). 27. Odvolacie dôvody žalobcu sú založené na skutočnosti, že v danom prípade mal súd prvej inštancie na daný právny vzťah aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, ako lex specialis k Občianskemu zákonníku a nie zákon o zmenkách a šekoch. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že aj keď samotný dlžník spoločnosť CORRECT INTERIER, s.r.o. v likvidácii bol voči veriteľovi, t.j. voči banke v obchodnoprávnom vzťahu, nakoľko si od veriteľa požičal peniaze pre svoju podnikateľskú činnosť, nie je správne tvrdenie žalobcu, že z tohto dôvodu ide o absolútny obchod, na ktorý sa aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že žalobca, ako aj žalovaná sa zaviazali na vystavenej blankozmenke, ako zabezpečovacom inštitúte za poskytnutý kontokorentný úver osobne, ako fyzické osoby identifikované na zmenke rodným číslom. Zároveň žalobca aj žalovaná podpísali veriteľovi dohodu o vyplňovacom práve k zmenke, pričom je nesporné, že dlžník svoj dlh voči veriteľovi nesplatil, a tento dlh za neho splatil žalobca, ako aval zo zmenky. Keďže žalobca ako fyzická osoba, konateľ dlžníka celý dlh dlžníka veriteľovi vyplatil, je nutné na daný právny vzťah, ako správne urobil aj súd prvej inštancie aplikovať ustanovenia zákona zmenkového a šekového. Ide o lex specialis, podľa ktorého je nutné posudzovať daný právny vzťah. 28. Odvolací súd k veci udáva, že žalobca zaplatil zmenkovú sumu s príslušenstvom, pričom v súlade s § 32 ods. 3 ZZŠ nadobudol práva zo zmenky proti tomu, za koho sa zaručil, t.j. v tomto prípade voči dlžníkovi, spoločnosti CORRECT INTERIER, s.r.o. v likvidácii. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobca, ako avalista podľa zmenky zaplatil to, čo podľa zmenky mal zaplatiť, nadobudol práva z tejto zmenky. V takejto situácii vzniklo žalobcovi právo domáhať sa, aby mu pri zaplatení celej postihovej sumy bola vydaná zmenka a bol potvrdený účet, a to v súlade s § 50 ZZŠ. Zo spisového materiálu však vyplýva, že veriteľ zmenku žalobcovi nevydal, iba potvrdil, že táto zmenka bola znehodnotená. Táto skutočnosť však nemá vplyv na daný spor, nakoľko, ako uviedol správne aj súd prvej inštancie, avalista, t.j. ručiteľ, ktorý zaplatil zmenku má právo na postih len proti dlžníkovi, za ktorého sa na zmenke podpísal, pretože dlžník zo zmenky nemôže mať žiadne nároky proti ručiteľovi, ktorý sa za neho podpísal, a preto tento ručiteľ nie je jeho predchodcom. Súd prvej inštancie teda správne uviedol, že platí, že ak je na zmenke za takéhoto dlžníka podpísaných viac ručiteľov, nemajú títo ručitelia proti sebe navzájom žiaden postih. 29. Súd prvej inštancie sa teda správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd - súd prvej inštancie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Súd prvej inštancie stručne a jasne objasnil skutkový, ako i právny základ rozhodnutia, ktorý postačuje pre záver o tom, že nárok žalobcu nie je dôvodný. 30. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 31. Odvolací súd aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem, teda novú procesnú úpravu použil aj na toto konanie, aj keď začalo pred dňom účinnosti CSP, t.j. pred 1.7.2016, a to v súlade s § 470 CSP. 32. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, v nadväznosti na ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia , ktorým sa konanie končí podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP. 33. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)