Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoKR/31/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113228527 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113228527.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu AWT Čechofracht, a. s., Pernerova 676/51, Karlín, 186 00 Praha 8, Česká republika, IČO: 00001066, zast. Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s. r. o., Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, IČO: 35 886 625 proti žalovanému INVESTEX GROUP, s. r. o. "v reštrukturalizácii", Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 034 665, zast. JUDr. Marek Radačovský, Žriedlová 3, 040 01 Košice v konaní o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky popretej pohľadávky veriteľa v reštrukturalizácii, o odvolaní žalovaného proti rozsudku rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 27Cbi/15/2013-288 zo dňa 6. mája 2015 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 27Cbi/15/2013-288 zo dňa 6. mája 2015 v napadnutej časti výroku, ktorým okresný súd určil, že pohľadávky žalobcu uplatnené v reštrukturalizácii vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica, pod č. k. 1 R 2/2013 voči žalovanému v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok pod por. č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 - vo výške 657.557,92 Eur sú zistené čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Banskej Bystrici č.k. 27Cbi/15/2013-288 zo dňa 6.5.2015 určil, že pohľadávky žalobcu uplatnené v reštrukturalizácii vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica, pod č. k. 1 R 2/2013 voči žalovanému v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok pod por. č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 - vo výške 657.557,92 Eur sú zistené čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky, v časti určenia pohľadávky trovy konania uplatnené pod por. č. 11 - vo výške 16.005,30 Eur konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca podal návrh proti žalovanému na určenie právneho dôvodu vymáhateľnosti a výšky popretých pohľadávok z dôvodu, že si v reštrukturalizácii vedenej Okresným súdom Banská Bystrica pod č. 1 R /2/2013 uplatnil v zákonnej lehote pohľadávky voči žalovanému, ako reštrukturalizačnému dlžníkovi súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok v celkovej sume 705.855,50 Eur, ktoré mu vznikli za uskutočnenú prepravu v ucelených vlakov hnedého uhlia na relácii Nové Mesto u Lokce - Lúky pod Makytou, št.hr. podľa objednávky žalovaného č. 500/220/0810/Ho zo dňa 27.8.2010 a objednávky č. 500/270/1010/Ho zo dňa 29.10.2010 v období od 1.10.2010 do 10.10.2010, od 15.10.2010 do 22.10.2010, dňa 30.10.2010, v období od 6.11.2010 do 12.11.2010, od 14.11.2010 do 19.11.2010, od 3.12.2010 do 9.12.2010 a dňa 30.11.2010. Za uskutočnené prepravy žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 31000206/10 zo dňa 12.10.2010 sumu 82.309,88 Eur, faktúrou č. 31000206/10 zo dňa 25.10.2010 sumu 83.155,79 Eur, faktúrou č. 3100322/10 zo dňa 2.11.2010 sumu 27.151,99 Eur, faktúrou č. 3110055/10 zo dňa 16:11.2010 sumu 162.685,16 Eur, faktúrou č. 3110119/10 zo dňa 24.11.2010 sumu 110.307,78 Eur, faktúrou č. 3110306/101 zo dňa 1.12.2010 sumu 27.084,34 Eur a faktúrou č. 3120011/10 zo dňa 14.12.2010 sumu 55.350,93 Eur. Žalobca si tiež uplatnil pohľadávku na zákonné úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Českého obchodného zákonníka za obdobie od 12.12.2010 do 20.7.2013 v sume 16. 620,39 Eur, za obdobie od 25.12.2010 do 20.7.2013 v sume 16.560,87 Eur, za obdobie od 2.12. 2010 do 20.7.2013 v sume 5.541,12 Eur, za obdobie od 17.12.2010 do 20.7.2013 v sume 32.677,43 Eur, za obdobie od 25.12.2010 do 20.7.2013 v sume 21.969,38 Eur, za obdobie 1.1.2011 do 20.7.2013 v sume 5.353,98 Eur a za obdobie od 14.1.2011 do 20.7.2013 v sume 10. 788,88 Eur. Žalobca v reštrukturalizačnom konaní si uplatnil aj náklady v súvislosti so súdnym vymáhaním uplatnených pohľadávok a to zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v konaní, ktoré boli vedené na Krajskom súde v Ostrave pod sp.zn. 37 EVCm/3/2011 a pod sp.zn. 37 EVCm/4/2011. Ďalej trovy konania, ktoré boli priznané podľa rozsudku Okresného súdu Košice I. sp.zn. 29CB/146/2009 zo dňa 22.3.2013. V reštrukturalizačnom konaní si žalobca uplatnil pohľadávky v celkovej sume 705.855,50 Eur. Ďalej okresný súd zistil, že reštrukturalizačný správca poprel prihlásené pohľadávky v celkovej sume 705.855,50 Eur čo do právneho dôvodu, výšky i vymáhateľnosti. Pohľadávky z titulu nezaplatených faktúr za uskutočnené prepravy poprel z dôvodu ich zániku započítaním formou jednostranného zápočtu dlžníkom ku dňu 1.2.2011. Pohľadávky z titulu nákladov na súdne vymáhanie uplatnených pohľadávok, v súdnych konaniach vedených na Krajskom súde v Ostrave poprel z dôvodu, že tieto pohľadávky nevznikli nakoľko súd predmetné konania zastavil z dôvodu nedostatku právomoci. Pohľadávku uplatnenú z titulu trov súdneho konania priznaných rozhodnutím Okresného súdu Košice I. poprel z toho dôvodu, že tieto trovy boli priznané len prvostupňovým rozhodnutím voči ktorému žalovaný podal riadny opravný prostriedok. V priebehu konania žalobca v časti určenia pohľadávky 16.005,30 Eur vzal návrh späť, preto okresný súd v tejto časti konanie zastavil. Žalobca naďalej uplatnené pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní v sume 673.563,22 Eur považoval za oprávnené čo do dôvodu vymáhateľnosti a výšky. Jednostranné započítanie pohľadávok žalovaným v sume 400.000,-Eur zo dňa 1.2.2011, v sume 133.332,-Eur a zo dňa 17.5.2011 v sume 53.454,01 Eur zo dňa 2.8.2011 považoval za absolútne neplatné právne úkony podľa § 39 Občianskeho zákonníka a § 358 a nasl. Obchodného zákonníka. Namietal neexistenciu pohľadávok žalovaného, ktoré podľa tvrdenia žalovaného vznikli titulom zmluvnej dohody podľa čl. VII. ods. 1 Zasielateľskej zmluvy č. 500/009/012/014. Okresný súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania , svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ust. § 601 ods. 1, § 356, § 607 Obchodného zákonníka , § 544 ods. 1, 2 a § 37 Občianskeho zákonníka. Zistil, že právny predchodca žalobcu spoločnosti SPEDI-TRANS s.r.o., ako príkazca a žalovaný, ako zasielateľ podľa § 601 Obchd. Zák. uzavreli dňa 9.2.2007 zmluvu č. 500/009/012/014, predmetom ktorej bolo zabezpečenie prepravy hnedého žalovaným od odosielateľa Sokolovská uhelná, a.s., Sokolov, príjemcovi Žilinská tepláreň, a.s. Žilina. Dňa 25.1.2011 žalobca odstúpil od zasielateľskej zmluvy z dôvodu zmarenia účelu zmluvy v dôsledku podstatnej zmeny okolnosti, ktorá bola predpokladom plnenia zo zmluvy. Keď spoločnosť Sokolovská uhelná, a.s., že neuzavrie so spoločnosťou AWTSPEDI - TRANS, s.r.o. zmluvu na prepravu hnedého neaglomerovaného uhlia pre dodávku spoločnosti Žilinská teplárenská, a.s., Žilina. Následne dňa 1.2.2011, 17.5.2011 a 2.8.2011 jednostranným právnym úkonom žalovaný započítal svoje pohľadávky titulom zmluvnej povahy veci pohľadávku žalobcu vzniknutú titulom nezaplatených faktúr za uskutočnené prepravy podľa objednávok žalovaného č. 500/220/0810/Ho zo dňa 27.8.2010 a č. 500/270/1010/Ho zo dňa 29.10.2010. Okresný súd preto prioritne posudzoval dohodu o zmluvnej pokute dohodnutú v zasielateľskej zmluve č. 500/009/012/014 v článku VII. ods. 1. Uviedol, že podľa článku VII. ods. 1 zmluvy sa príkazca zaviazal zaplatiť zasielateľovi zmluvnú pokutu vo výške 2,-Eurá za každú dopravenú tonu hnedého uhlia do miesta určenia a to Žilinská teplárenská, a.s. vlastná vlečka po dobu platnosti tejto zmluvy bez využitia zasielateľa. Takéto dojednanie o zmluvnej pokute považoval okresný súd za neurčité, nezrozumiteľné a absolútne neplatné. Uviedol, že dojednanie neobsahuje presné označenie záväzku, resp. povinnosti na strane žalobcu, ktorej porušenie malo byť zabezpečené zmluvnou pokutou . Dopravovanie hnedého uhlia do miesta určenia Žilinská teplárenská vlastná vlečka bez využitia zasielateľa mimo okolnosti na strane žalobcu, ako príkazcu, nie je možné považovať za porušenie záväzku, resp. povinnosti na strane žalobu, ktoré by bolo možné postihnúť takouto zmluvnou pokutou. Dojednanie neobsahuje ani špecifikáciu miesta, resp. odosielateľa, odkiaľ má pochádzať dopravované hnedé uhlie do miesta určenia Žilinská teplárenská, a.s, nešpecifikuje spôsob dopravy hnedého uhlia do miesta určenia, čo je v rozpore so základným princípom dojednania o zmluvnej pokute, ktorá má zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti niektorej zmluvnej strany. Na základe takto koncipovanej podmienky o zmluvnej pokute, žalobca mal byť povinný zaplatiť zmluvnú pokutu aj na základe skutočností, ktoré nastanú bez jeho vedomia, vôle, pričinenia, resp. porušenia akejkoľvek povinnosti. Okresný súd započítacie prejavy žalovaného považoval za neplatné právne úkony, ktoré nespôsobili zánik pohľadávok žalobcu uplatnených v reštrukturalizačnom konaní. K ukončeniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným okresný súd podotkol, že predmetom zasielateľstva v zmysle zasielateľskej zmluvy č. 1140/2005 zo dňa 7.3.2005 uzavretej medzi Sokolovskou uhelnou, a.s., ako príkazcom a právnym predchodcom žalobcu, ako zasielateľom, bolo uskutočnenie hnedého uhlia na trase Nové Sedlo až Žilina. Keďže Sokolovská uhelná, a.s., deklarovala koncom roku nezáujem pokračovať v zmluvnom vzťahu so žalobcom, vypovedala zmluvu s účinnosťou ku dňu 31.12.2009. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva povinnosť žalobcu zabezpečiť po celú dobu trvania zmluvy uskutočňovanie prepráv hnedého uhlia zo Sokolovskej uhelnej, a.s., do Žilinskej teplárenskej, a.s., prostredníctvom žalobcu. Žalobca nie je, ani nemôže byť žiadnym spôsobom zodpovedný za tú skutočnosť, že Sokolská uhelná, a.s. uskutočňovala prepravy hnedého uhlia na trase Nové Mesto - Žilina samostatne, resp. prostredníctvom iného subjektu ako žalobcu. Ukončením zmluvy došlo k zmarenie základného účelu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, t.j. schopnosť žalobcu objektívne zadávať príkazy na obstarávanie prepráv hnedého uhlia. Z uvedených dôvod okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené v napadnutej časti I. výroku. Ohľadne pohľadávok, ktoré boli prihlásené v reštrukturalizačnom konaní pod č. 7, 8, 9 a 10 súd uviedol, že žalobcovi ich nepriznal, nakoľko sa jednalo o trovy a súdne poplatky, ktoré žalobcovi v konaniach pred Krajským súdom v Ostrave neboli priznané. Proti rozsudku okresného súdu v časti I. výroku, ktorým okresný súd určil, že pohľadávky žalobcu v reštrukturalizácii vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica, pod. č.k. 1 R/2/2013 voči žalovanému v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, vo výške 657.557,92 Eur sú zistené čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c) d) a f) O.s.p. Nesúhlasí so stanoviskom okresného súdu, ktorý dojednanie o zmluvnej pokute dohodnutej v článku VII. ods. 1 zasielateľskej zmluvy č. 500/0009/012/014 považoval za neurčité a nezrozumiteľné a teda absolútne neplatné. Podľa názoru žalovaného zmluva ako celok a súčasne aj jej jednotlivé časti sú dostatočne určité a nevyvolávajú žiadnu závažnejšiu pochybnosť o tom, čo nimi strany mali v úmysle dosiahnuť. Zmluvné strany sa dohodli na trvaní zmluvy na dobu určitú a to do 31.12.2020. Táto dohoda nepochybne svedčí o tom, že v záujme oboch zmluvných strán bolo, aby zmluva trvala celú dohodnutú dobu, a to v záujme predchádzaniu vzniku škôd spôsobených predčasným ukončením zmluvy. V záujme ochrany oboch účastníkov sa zmluvné strany dohodli, že zmluva sa na uvedenú dobu uzatvára bez možnosti vypovedania počas zmluvy celej doby jej trvania ( článok IX. ods. 1 zmluvy ) . Zároveň sa dohodli na možnosti ukončenia zmluvy odstúpením niektorej zmluvnej strany zo závažných dôvodov stanovených v článku X. ods. 1 zmluvy. Ochrana účastníkov zmluvy pred predčasným ukončením bola nevyhnutná s ohľadom na značné náklady, ktoré musel predovšetkým žalovaný vynaložiť za účelom naplnenia predmetu zmluvy. Pre žalovaného nemalo význam uzavrieť zmluvu na dobu kratšiu než do roku 2020, keďže len v takom prípade si mohol zabezpečiť návratnosť vynaložených investícií, ktoré riadne špecifikoval a dosahovali rádovo milióny eur. Zahŕňali predovšetkým náklady na nákup všetkých akcií obchodnej spoločnosti Slovenská železničná dopravná spoločnosť, a.s. Bratislava, vo výške 19.620.000,-Sk a náklady na obstaranie hnacích motorových vozidiel vlakových súprav spolu v sume 1.465.279,70 Eur. Ďalej v odvolaní argumentoval tým, že pri rokovaní o uzavretí zmluvy bolo medzi zmluvnými stranami nesporné, že zmluva sa uzatvára na fixnú dobu, v rámci ktorej žalovaný, ako zasielateľ obstará prepravu minimálne v rozsahu 200 000 ton ročne + 10 % tolerancia a bez naplnenia týchto podmienok nemala zmluva pre žalovaného ekonomický význam. Tomu zodpovedá aj dohoda o minimálnej norme vlaku 1,450 ton netto, ktorá sa mala fakturovať aj pre prípad, že skutočná hodnota bude nižšia ( článok III. ods. 1.1 zmluva ). Zmluva bola uzatváraná za účelom vzájomného plnenia až do roku 2020, a tomu nasvedčuje aj článok X. ods. 4 zmluvy, ktorý určuje výšku zmluvnej pokuty pre prípad odstúpenia od zmluvy pre neplnenie záväzkov príkazcu za celé obdobie až do 31.12.2020. Rokovanie vyústilo v konečnom dôsledku do úpravy článku VIII. zmluvy, ktorý mal zabezpečiť , aby sa doprava uskutočňovala po celú dobu trvania zmluvy, a to výlučne prostredníctvom žalovaného. Vzhľadom na to, že od 1.1.2010 žalobca, resp. jeho právny predchodca napriek trvajúcej platnosti zmluvy prestal využívať žalovaného na obstaranie prepravy podľa zmluvy a zároveň neoznámil počet zrealizovaných ton, žalovanému vznikol nárok na zmluvnú pokutu podľa článku VII. ods. 1 v súvislosti s článkom VII. ods. 3 zmluvy z prepraveného objemu 200.000 ton ročne vo výške 2,-Eurá za každú tonu, t.j. spolu 400.000,-Eur za každý rok trvania porušovania povinnosti podľa zmluvy po 1.10.2000. Žalovaný v odvolaní poukazoval aj na nadväznosť predmetnej zmluvy so zasielateľskou zmluvou č. 1140/05 zo dňa 7.3.2005, ktorá bola uzavretá medzi príkazcom Slovenská uhelná, a.s. a právnym predchodcom žalobcu SPEDI-TRANS, s.r.o. Praha ako zasielateľom. Na základe tejto zmluvy, ktorá bola rovnako uzavretá na dobu určitú do 31.12. 2012 sa zabezpečila dlhodobá preprava hnedého uhlia pre slovenských odberateľov, okrem iných aj pre Žilinskú teplárenskú, a.s., ktorej prepravy sa týkajú predmetné sporné pohľadávky. Zánik zasielateľskej zmluvy č. 1140/05 mohlo privodiť len odstúpenie od zmluvy z dôvodov porušenia zmluvy podľa článku VI, ods. 6.2. alebo z dôvodu výpovede podľa článku VII. 7.7 zmluvy, ktorá je viazaná len na porušenie zmluvných podmienok v špecifikovaných v článku VI. ods. 6.2. zmluvy. Žalobca za predpokladu riadneho plnenia svojich povinností zo zasielateľskej zmluvy č. 1140/05 mal garanciu, že bude prepravovať hnedé uhlie pre Žilinskú teplárenskú, až do roku 2020. Na tomto základe sa neskôr uzavrela Zasielateľská zmluva č. 500/009/012/014 so žalovaným a to na účely splnenia povinnosti žalobcu na slovenskej časti trasy prepravy. Spoločnosť Sokolovská uhelná, a.s. Zasielateľskú zmluvu č. 1140/05 vypovedala k 31.12.2009, pričom bod 7. 7 viaže výpoveď výhradne na porušenie zmluvných povinností podľa bodu 6.2, a teda dôvodom pre výpoveď mohlo byť len porušenie povinnosti žalobcu podľa bodu 6.2. písm. a) zmluvy. Pokiaľ k výpovedi došlo z iného dôvodu, musí byť takáto výpoveď neplatná a neplatnosti sa mal žalobca domáhať v záujme splnenia svojej povinnosti zo zmluvy uzavrela so žalovaným. Žalovaný nemôže akceptovať to, že žalobca z dôvodu porušenia povinnosti v inom zmluvnom vzťahu, prípadne z dôvodu, že akceptoval zjavne neplatnú výpoveď zo zasielateľskej zmluvy č. 1140/05 stratil možnosť plniť zmluvu uzatvorenú so žalovaným. Podľa názoru žalovaného medzi stranami neexistovala pochybnosť o tom, že zmluvná pokuta má zabezpečovať splnenie povinnosti žalobcu vyplývajúcej zo zmluvy, ktorej obsahom je zadávanie prepravných príkazov v dojednanom rozsahu za dohodnutú cenu a to po dobu do roku 2020. V zmluve v článku III. ods. 1 je jednoznačne stanovený odosielateľ, príjemca, relácia, ročný objem ako aj forma prepravy. Dojednanie o zmluvnej pokute v článku VII. ods. 1 je jednoznačné aj čo do miesta, a odosielateľa, ako aj o spôsobe dopravy. Žalobca mal zmluvne garantované vykonanie prepravy až do 31.12.2020 od Sokolovskej uhelnej, a.s., a to bez možnosti odstúpenia alebo vypovedania bez udania dôvodu. Podľa žalovaného pokiaľ okresný súd nevykonal dôkaz výsluch štatutárneho zástupcu spoločnosti Sokolovská uhelná, a.s. , ktorý navrhol právny zástupca navrhovateľa, došlo tak k odňatiu možnosti konať pred súdom v neprospech žalovaného, keďže nebolo vykonané dokazovanie v navrhovanom rozsahu. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, alebo aby podľa § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok zmenil, žalobu žalobcu zamietol a zaviazal ho na náhradu trov konania žalovanému. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že okresný súd sa správne vysporiadal s prejudiciálnou otázkou platnosti dojednania o zmluvnej pokute v článku VII. ods. 1 Zasielateľskej zmluvy č. 500/009/012/014 zo dňa 9.2.2007. Podľa názoru žalobcu dojednanie o zmluvnej pokuty je neurčité, nezrozumiteľné, absolútne neplatné podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Dojednanie neobsahuje presné označenie záväzku, povinnosti ktorej porušenie má byť zabezpečené zmluvnou pokutou. Neobsahuje špecifikáciu miesta resp. odosielateľa, odkiaľ má pochádzať dopravované hnedé uhlie do miesta určenia Žilinská teplárenská, vlastná vlečka, neobsahuje špecifikáciu spôsoby dopravy hnedého uhlia do miesta určenia Žilinská teplárenská, vlastná vlečka. Súčasne je v rozpore so základným zákonným princípom dojednania o zmluvnej pokute, ktorá má zabezpečovať zmluvnú povinnosť niektorej zmluvnej strany. Zmluvná pokuta je koncipovaná tak, že žalobca by mal byť povinný zaplatiť zmluvnú pokutu aj na základe skutočností, ktoré nastanú bez jeho vedomia, vôle, pričinenia, resp. porušenia akejkoľvek jeho zmluvnej povinnosti. Žalobca nemôže v žiadnom prípade zodpovedať za to, že spoločnosť Sokolovská uhelná, a.s. bude uskutočňovať prepravy hnedého uhlia na zmluvou dohodnutej prepravnej relácii samostatne, príp. prostredníctvom tretieho subjektu, nezávisle od žalovaného. Podľa názoru žalobcu neexistuje nárok žalovaného voči žalobcovi na zmluvnú pokutu podľa článku VII. zmluvy, nakoľko bol uplatnený z neexistujúceho zmluvného vzťahu. Dojednanie o zmluvnej pokute bolo súčasťou zmluvy a dňom 25.1.2011 došlo zo strany žalobcu k odstúpeniu od zmluvy, na základe čoho zmluva v celom rozsahu zanikla. Žalovaný si uplatnil nárok voči žalobcovi na zmluvnú pokutu až po dátume zániku zmluvy, teda aj po zániku dohody o zmluvnej pokute. Rozhodujúcimi skutočnosťami pre zistenie skutkového stavu veci bolo vyriešenie prejudiciálnej otázky platnosti dohody o zmluvnej pokute v zmysle článku VII. v ods. 1 zmluvy a nie dôvod ukončenia zasielateľskej zmluvy č. 1140/05. Výsluch štatutárneho zástupcu Sokolovskej uhelenej, a.s., ktorý navrhol vykonať žalobca by nemal žiadny vplyv na vyriešenie tejto prejudiciálnej otázky. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu prvostupňového a odvolacieho konania. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok okresného súdu v napadnutej I. časti výroku potvrdil ako vecne správny. Z obsahu spisu je zrejmé, že predmetom sporu zostalo určenie, že pohľadávky žalobcu uplatnené v reštrukturalizácii vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica, pod č.k. 1 R/2/2013 voči žalovanému v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok pod por.č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 vo výške 657.557,92 Eur sú zistené čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky. Žalobca si v zákonnej lehote na prihlasovanie pohľadávok veriteľov prihlásil do reštrukturalizácie svoje pohľadávky voči žalovanému ako reštrukturalizačnému dlžníkovi, ktoré žalobcovi vznikli z titulu uskutočnenia prepráv hnedého uhlia v období od 1.10.2010 do 10.10.2010, od 15.10.2010 do 22.10.2010, dňa 30.10.2010, v období od 6.11.2010 do 12.11.2010, od 14.10.2010 do 19.11.2010, od 3.12.2010 do 9.12.2010 a dňa 30.11.2010 podľa objednávky žalovaného č. 500/220/0810/Ho zo dňa 27.8.2010 a objednávky č. 500/270/1010/Ho o zo dňa 29.10.2010 v súhrnnej výške 657.557,92 Eur. Na základe objednávky č. 500/220/0810/Ho zo dňa 27.8.2010 si žalovaný objednal u žalobcu uskutočnenie prepráv ucelených vlakov hnedého uhlia na relácií Nové Sadlo u Lokce - Lúky pod Makytou, št.hr. v období 27.8.2010 - 31.10.2010 a objednávkou č. 500/270/1010/Ho zo dňa 29.10.2010 si objednal uskutočnenie prepráv ucelených vlakov hnedého uhlia na relácii Nové Sedlo u Lokce - Lúky pod Makytou št.hr. v období 1.11.2010 - 31.12.2010. V konaní je nesporné, že žalobca pre žalovaného v uvedenom období uskutočnil prepravy hnedého uhlia v dohodnutej prepravnej relácii. Istinu za uskutočnené prepravy žalobca žalovanému vyfakturoval faktúrami č. 31000206/10 zo dňa 12.10.2010; č. 31000206/10 zo dňa 25.10:2010; č. 3100322/10 zo dňa 2.11.2010; č. 3110055/10 zo dňa 16.11.2010; č. 3110119/10 zo dňa 24.11.2010; č. 3110306/101 zo dňa 1. 12.2010 a č. 3120011/10 zo dňa 14.12.2010. Je nesporné, že žalovaný za uskutočnenú prepravu hnedého uhlia žalobcovi vyššie uvedené faktúry neuhradil. Žalovaný dotknuté pohľadávky rozporuje z dôvodu ich zániku započítaním formou jednostranného zápočtu zo dňa 1.2.2011, 17.5.2011 a 2.8.2011. Žalovaný započítal jeho pohľadávku v sume 4000.000,- Eur, 133.332,-Eur, a 53.454,01 Eur, ktorá mu podľa jeho tvrdenia vznikla titulom zmluvnej pokuty podľa čl. VII. bod 1 Zasielateľskej zmluvy. Zmluvnú pokutu vyfakturoval faktúrou č. 31000174 na sumu 100.000,- Eur, faktúrou č. 31100110 na sumu 300.000,-Eur, faktúrou č. 31200007 na sumu 133.332,-Eur a faktúrou č. 31200031 na sumu 66.666,-Eur. Žalobca považuje jednostranné započítacie úkony žalovaného za absolútne neplatné právne úkony, nakoľko žalobca a žalovaný nemajú vzájomné pohľadávky, ktoré by bolo možné započítať. Je nepochybne správny postup prvostupňovúho súdu, keď sa prioritne zaoberal otázkou platnosti dojednania zmluvnej pokuty podľa obsahu čl. VII. ods. 1 Zasielateľskej zmluvy č. 500/009/012/014 a následne posudzovaním platnosti jednostranného právneho úkonu, ktorý si žalovaný započítal svoju pohľadávku voči pohľadávkam žalobcu prihlásenú do reštrukturalizácie. Za spisu je zrejmé, že žalobca listom zo dňa 25.1.2011 odstúpil od zasielateľskej zmluvy č. 500/009/012/014 z dôvodu zmarenia účelu zmluvy v dôsledku podstatnej zmeny okolnosti, ktorá bola podkladom plnenia zo zmluvy. Okolnosťou bolo rozhodnutie spoločnosti Sokolovská uhelná , a.s. Sokolov, neuzavrieť so spoločnosťou AWT SPEDI TRANS s.r.o. zmluvu na prepravu hnedého neaglomerovaného uhlia pre dodávku spoločnosti Žilinská teplárenská a.s. so sídlom v Žiline. Odstúpením od zmluvy zmluva zanikla dňa 25.1.2011 podľa článku X. bod 3 Zasielateľskej zmluvy č. 500/009/012/014. Žalovaný v zmysle článku VII . bod 1 a 3 zmluvy žalobcovi vyfakturoval faktúrou č. 31100174 zmluvnú pokutu za prvý kvartál roku 2010 v sume 100.000,-; faktúrou č. 31200007 zmluvnú pokutu za mesiac január až apríl 2011 v sume 133.332,-Eur; faktúrou č. 31200031 zmluvnú pokutu za máj až jún 2011v sume 66.666,-Eur a faktúrou č. 31100110 zmluvnú pokutu za rok 2010 v sume 300.000,- Eur, a spolu zmluvnú pokutu v sume 599.998,-Eur. Žalovaný započítal jednostranným zápočtom zo dňa 1.2.2011 jeho pohľadávku v sume 400.000,-Eur, jednostranným zápočtom zo dňa 17.5.2011 pohľadávku v sume 133.332,-Eur a jednostranným zápočtom zo dňa 2.8.2011 v sume 53.454,01 Eur. Spolu započítal pohľadávku v sume 586.786,01 Eur. V posudzovanom prípade kľúčovou otázkou pre posúdenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu je existencia vzájomných pohľadávok, ktoré sú spôsobilé na započítanie, t.j., či žalovaný má spôsobilé pohľadávky na započítanie titulom zmluvnej pokuty podľa článku VII. ods. 1 Zasielateľskej zmluvy voči existujúcim pohľadávkam, ktoré si žalobca uplatnil v reštrukturalizačnom konaní, ktorých existenciu žalovaný nespochybňoval, a reštrukturalizačnom konaní ich poprel z dôvodu ich zániku formou jednostranného zápočtu. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. V § 544 Občianskeho zákonníka sa kogentne ustanovuje, že na platnosť záväzku o zmluvnej pokute sa vyžaduje písomná dohoda o zmluvných strán, v ktorej musí byť určená výška zmluvnej pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Zároveň je však nepochybné, že v dohode o zmluvnej pokute musí byť určená aj povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. Platnosť dohody o zmluvnej pokute je ešte podmienená aj všeobecnou požiadavkou zákona na určitosť a zrozumiteľnosť akéhokoľvek právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju ( najmä ) zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie t.j. pokutu. Dojedná zmluvná pokuta má v prvom rade čeliť k porušeniu povinnosti ( funkcia prevenčná ) lebo ak bude zabezpečená povinnosť splnená, bola funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú ( uhradzovaciu ), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikne dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Podľa článku VII. bod 1 zmluvy, príkazca sa zaväzuje, zaplatiť zasielateľovi zmluvnú pokutu vo výške 2,-Eurá za každú dopravenú tonu hnedého uhlia do miesta určenia, Žilinská teplárenská, vlastná vlečka po dobu platnosti tejto zmluvy bez využitia zasielateľa. Zároveň sa príkazca zaväzuje zasielateľovi každoročne oznámiť a vydokladovať počet zrealizovaných ton do 15 dní po skončení príslušného roku do konca platnosti tejto zmluvy. Podľa článku VII. bod 3 zmluvy, ak príkazca nesplní svoju povinnosť uvedenú v bode 1 tohto článku ( nezdokladuje do 15 dní po ukončení čo i len jedného kalendárneho roku množstvo zrealizovaných ton, zasielateľ je oprávnený pri uplatnení zmluvnej pokuty vychádzať už len z predpokladaného ročného objemu tovaru uvedeného v článku III. bod 1 zmluvy. Pokiaľ ide o určitosť dojednania o zmluvnej pokute musí byť presne vyjadrená zmluvná povinnosť, pre prípad porušenia ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná, inak dohoda o zmluvnej pokute je neplatná. Odvolací súd je toho názoru, že v posudzovanom prípade nie je jasne a určite definovaný obsah pojmu „ bez využitia zasielateľa“. Pri dohodnutí zmluvnej pokuty pre prípad „ bez využitia zasielateľa“ bez toho, aby bolo dohodnuté, aká konkrétna povinnosť je takto zabezpečená a čo sa rozumie pod pojmom „ bez využitia zasielateľa“ nemožno s poukazom na uvedené považovať takúto dohodu za platnú. Z obsahu zmluvy a z ujednania v čl. VII. ods. 1 nie pochýb, že by tento článok bolo možné vysvetliť iným spôsobom, keď nie je zrejme a presne definované porušenie povinnosti žalobcu. Naviac žalovaný časť zmluvnej pokuty požadoval aj za obdobie po zániku zmluvy, ktorý nastal dňa 25.1.2011. . Zmluvná pokuta nemá zabezpečovať splnenie povinností žalobcu vyplývajúcej zo zmluvy, ktorej obsahom je zadávanie prepravných príkazov v dojednanom rozsahu za dojednanú cenu, a to po dobu do roku 2020, tak ako to v konaní tvrdil žalovaný. V súvislosti s otázkou započítania formou jednostranného právneho úkonu žalovaného odvolací súd poukazuje na ust. § 358 veta prvá Obchodného zákonníka podľa ktorého, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Všeobecná právna úprava započítania je v § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka. Právnym predpokladom započítania je existencia vzájomných pohľadávok, ktoré sú spôsobilé na započítanie. Vzájomné pohľadávky sú také, pri ktorých tie isté osoby ako veriteľ a dlžník, spravidla na základe iného právneho vzťahu majú opačné postavenie v záväzkovom stavu. Občiansky zákonník vymedzuje, ktoré pohľadávky sú spôsobilé na započítanie, ktoré pohľadávky na započítanie nie sú spôsobilé a voči ktorým pohľadávkam nie je možné započítať iné pohľadávky. Započítanie ako každý právny úkon musí byť zrozumiteľný a určitý. Z prejavu vôle veriteľa musí predovšetkým vyplývať, ktorú určitú pohľadávku alebo viac pohľadávok a v akej výške ich chce započítať voči inej alebo viacerým iným pohľadávkam, ktoré má dlžník v právnej pozícii veriteľa voči nemu. K zániku pohľadávky dochádza vtedy, keď sa pohľadávky stretnú. Z jednostranného právneho úkonu žalovaného zo dňa 1.2.2011, 17.5.2011 a 2.8.2011 nepochybne vyplýva, že neobsahuje presnú špecifikáciu pohľadávok žalobcu, ktoré vyfakturoval žalovanému za poskytnuté plnenie podľa objednávky č. 500/220/0810/Ho zo dňa 27.8.2010 a objednávky č. 500/270/1010/Ho zo dňa 29.10.2010. Z prejavu vôle žalovaného nevyplýva, ktorú určitú pohľadávku, ktorá je predmetom sporu a v akej výške chce započítať voči pohľadávkam, ktoré má žalovaný voči žalobcovi titulom zmluvnej pokuty. Keďže v jednostrannom započítacom prejave žalovaného nie sú splnené tieto základné podmienky, nemôže ísť o platný právny úkon. Zhrnúc uvedené a vyhodnotiac odvolacie dôvody žalovaného odvolací súd môže len konštatovať, že okresný súd svojím rozhodnutím skutkovo ani právne nepochybil čo do napadnutého I. výroku o určení právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky popretej pohľadávky vo výške 657.557,92 Eur, preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách odvolacieho konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 224 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 3 O.s.p. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné